Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/213/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., so sídlom v B.,

IČO: X., proti povinnému R., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., o vymoženie 3 937,10 €,

vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. , o dovolaní súdneho exekútora

JUDr. I. M., Exekútorský úrad so sídlom v K., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 30. mája 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu

v Košiciach z 30. mája 2011 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava uznesením z 28. júla 2010 č.k. -14 exekúciu

zastavil, súdnemu exekútorovi JUDr. I. M. priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov za

vykonanú exekúciu v sume 86,87 €, na zaplatenie ktorej zaviazal oprávnenú. O zastavení

exekúcie rozhodol podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) vychádzajúc

z toho, že povinný po začatí exekúcie zanikol, nakoľko bol 27. marca 2009 vymazaný

z obchodného registra. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 200 ods. 2 Exekučného

poriadku, keďže povinný zanikol, znáša trovy exekúcie oprávnená.

Oprávnená podala odvolanie proti výroku uznesenia o povinnosti nahradiť exekútorovi

trovy exekučného konania 86,87 €. Žiadala uznesenie v tejto časti zmeniť a súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznať. Namietala, že z procesného

2

hľadiska oprávnená nezavinila zastavenie exekúcie (vedenej od roku 2001), preto nie sú

splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. mája 2011 sp. zn. uznesenie

súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci začalo exekučné konanie 20. marca

2001. Podľa v tom čase účinného znenia § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu

exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré

trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku preto bolo

potrebné pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzať z citovaného § 203 Exekučného

poriadku, bez zreteľa na to, kedy súd rozhoduje o trovách exekúcie. Podľa názoru

odvolacieho súdu bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne vo veci rozhodnúť

a zohľadniť § 196 a § 197 Exekučného poriadku, ktoré určujú zásadu, že odmenu patriacu

exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu

za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd

uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie po zvážení, ktoré trovy potreboval

oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod

zastavenia exekúcie v zmysle § 203 Exekučného poriadku, ktoré umožňuje súdu pri zastavení

konania prelomiť zásadu stanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku o úhrade nákladov

exekútora povinným. So zreteľom na uvedené odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo

by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 1

). Odvolací súd zároveň konštatoval porušenie základného práva súdneho exekútora

na súdnu ochranu podľa nedoručením odvolania

oprávnenej súdnemu exekútorovi, čím sa vytvoril stav nerovnosti účastníkov v konaní pred

súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti a rovnosti zbraní ako súčasti práva

na spravodlivý proces.

Proti zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie

z dôvodu, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/

). K odňatiu jeho možnosti konať pred súdom došlo tým, že súd prvého stupňa

mu nedoručil ako účastníkovi konania odvolanie oprávnenej, v dôsledku čoho nemal možnosť

3

k nemu sa vyjadriť a o odvolaní sa dozvedel až z rozhodnutia odvolacieho súdu. Krajský súd

sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s otázkou porušenia tohto jeho základného práva

ako odvolateľa a hoci vedel o porušení tohto práva odvolateľa ešte pred rozhodnutím vo veci

samej, nevrátil spis súdu prvého stupňa na postup podľa a ani sám tento

úkon neurobil. Napriek tomuto pochybeniu odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní

z odvolacích dôvodov oprávnenej a len na základe jej tvrdení zaviazal prvostupňový súd

záväzným právnym názorom v otázke posudzovania inštitútu „zavinenia“ na zastavení

exekúcie pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že vedel

o porušení základného práva súdneho exekútora na súdnu ochranu už pri rozhodovaní

o odvolaní, bol oprávnený rozhodnúť iba o tejto otázke, pretože exekútor sa nemohol vyjadriť

k odvolaniu oprávnenej a nemohol rozhodnúť o odvolacích dôvodoch bez toho, aby

sa k týmto odvolacím dôvodom a námietkam vyjadril aj exekútor. Odvolací súd tým, že

rozhodol len na základe odvolacích dôvodov oprávnenej a jej námietok v otázke náhrady trov

exekúcie pri jej zastavení a o inštitúte zavinenia, rozhodoval o týchto otázkach predčasne.

V dôsledku nesprávneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu založeného len

na jednostrannom vyjadrení oprávnenej v odvolacom konaní, súdny exekútor ani

po následnom dodatočnom doručení odvolania oprávnenej, nebude sa už môcť účinne brániť,

resp. brániť ako v relevantnom čase pred rozhodnutím odvolacieho súdu, pretože v novom

konaní o odvolaní nemôže už prelomiť záväzný právny názor odvolacieho súdu (ktorým

je prvostupňový súd viazaný v zmysle ). Odvolací súd týmto postupom porušil

základné právo exekútora na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú v

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Konanie pred

odvolacím súdom je zaťažené vadou podľa , z ktorého dôvodu žiadal

napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že

v novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne len o porušení základného práva exekútora, ako

účastníka konania, ku ktorému došlo nesprávnym postupom prvostupňového súdu v rozpore

s a nebude rozhodovať vecne o otázke zavinenia oprávnenej, pokiaľ ide

o trovy exekútora pri zastavení exekúcie. Keďže dovolateľ sa nemohol vyjadriť k otázke

určenia trov exekúcie pri zastavení a k inštitútu zavinenia, v ďalšej časti dovolania vyjadril

svoj názor na priznanie trov exekúcie exekútorovi pri zastavení exekúcie s poukazom

na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, napr. z 12. apríla 2010 sp. zn.

, z 29. októbra 2010 sp. zn. a iné, z ktorých vyplýva, že

exekútor má vždy nárok na trovy exekúcie a súd mu ich musí priznať, aj keď povinný

neexistuje, a tiež aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. nález

zo 4. októbra 2007 sp. zn. .

Oprávnená vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie ako neopodstatnené zamietnuť.

Trvala na dôvodoch svojho odvolania a zastávala názor, že v danej veci nemôže byť

zaviazaná na náhradu trov, pretože žiadnym spôsobom nezavinila zastavenie exekúcie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Ako je však výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Dovolaním súdneho exekútora je napadnuté zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu

o trovách exekúcie, prípustnosť ktorého nevyplýva z Dovolanie proti takému

uzneseniu je prípustné len z dôvodu vád uvedených v

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

(aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle a/ až e/ a g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na posúdenie,

či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi

konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred

súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

v občianskom súdnom konaní.

Z obsahu dovolania vyplýva, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa

názoru dovolateľa dôjsť tým, že mu nebolo doručené odvolanie oprávnenej proti uzneseniu

6

súdu prvého stupňa. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom dovolateľa, že v odvolacom konaní

došlo k procesnej vade v zmysle

Podľa ak nejde o prípad uvedený v druhej vete,

doručí súd prvého stupňa odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti

rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.

Zo spisu exekučného súdu vyplýva, že oprávnená podala proti uzneseniu Okresného

súdu Rožňava z 28. júla 2010 č.k. -14 vo výroku o trovách exekúcie odvolanie

8. septembra 2010. Súd prvého stupňa v rozpore s citovaným ustanovením § 209a ods. 1

odvolanie oprávnenej riadne súdnemu exekútorovi ako účastníkovi v tomto štádiu

konania (§ 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku) nedoručil a následne vec predložil

odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Právo účastníka konania na to, aby mu súd doručil odvolanie iného účastníka, patrí

k základným a neopomenuteľným procesným oprávneniam účastníka konania, pretože

nedoručením odvolania totiž odníma možnosť uplatnenia procesného práva vyjadriť

sa k úkonu druhého účastníka konania, ktorým inicioval odvolacie konanie, dať na posúdenie

odvolaciemu súdu vlastnú argumentáciu, s ktorou – ak by ju neprijal – by sa musel odvolací

súd vyporiadať; takýmto chybným postupom súdu odníma sa účastníkovi právo

na spravodlivý proces. Preto ak odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval

v súlade s a sám tento nedostatok v odvolacom konaní neodstránil, tým,

že odvolanie oprávnenej vecne prejednal a o ňom rozhodol, odňal súdnemu exekútorovi

možnosť konať pred súdom v zmysle Nedoručením odvolania

oprávnenej súdnemu exekútorovi bolo mu znemožnené vyjadriť sa k tomuto odvolaniu a tým

odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

Vzhľadom na to, že v konaní na odvolacom súde došlo k procesnej vade v zmysle

, zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie ( ).

Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími

dôvodmi, z ktorých súdny exekútor vyvodzoval opodstatnenosť svojho opravného

prostriedku.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková