Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžhuv/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily

Urbancovej v právnej veci ţalobcu D., so sídlom M., Spolková republika N., zastúpeného

JUDr. Andreou Považanovou, advokátkou so sídlom Elišky Peškové 735/15, 150 00 Praha 5,

Česká republika, proti ţalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky, so sídlom Jána Švermu 43, Banská Bystrica, za účasti účastníka Smart Logistics,

s. r. o., so sídlom Poštová 6905/10A, Tmava, zastúpeného Mgr. Ing. Vladimírom

Neuschlom, Advokátska, patentová a známková kancelária NEUSCHL & PARTNERS, so

sídlom Laurinská 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. POZ

875-2007 II/75-2010 zo dňa 17. júna 2010, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici, č. k. -73 z 03. novembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici, č. k. -73 z 03. novembra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“)

zamietol podľa (ďalej len „OSP“) ţalobu

ţalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia predsedníčky Úradu priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 875-2007 II/75-2010 zo dňa 17. júna 2010. Týmto

rozhodnutím Predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

ako druhostupňový správny orgán zamietla rozklad namietateľa – ţalobcu a potvrdila

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky zo dňa 12. novembra 2008 č. POZ 875-2007 N/242-2008/Gas, ktorým boli

zamietnuté námietky namietateľa – ţalobcu proti zapísaniu prihlasovanej kombinovanej

ochrannej známky „Smart Logistics“ pod č. POZ 875-2007 zverejnenej dňa 04. októbra 2007

vo Vestníku pre sluţby v triede 39 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 a § 7

písm. a/ o ochranných známkach (ďalej len „

Z. z.“) tým, ţe posudzovanie moţnej zameniteľnosti je vecou úvahy správneho orgánu –

ţalovaného. V preskúmavanej veci napadnutá prihlásená ochranná známka „Smart Logistics“

je kombinovaná ochranná známka. Obsahuje dva slovné prvky „Smart Logistics“

a zobrazenie zemegule ohraničenej v hornej a dolnej časti šípkami. Slovný prvok „Smart“

je bledomodrý s výrazným prvým písmenom, ktoré je v porovnaní s ostatnými veľkým

tlačeným písmenom hrubšou líniou, druhý slovný prvok „Logistics“ je umiestnený pod prvým

slovným prvkom s posunutím doprava, je napísaný čiernymi písmenami v štandardnej úprave,

z ktorých prvé písmeno je veľké a ostatné sú malé. Obrazový prvok umiestnený vpravo

od slovného prvku „Smart“ je tvorený zobrazením zemegule, ktorá je v odtieňoch

bledomodrej farby s výraznejšou intenzitou smerom k stredu, zemeguľu v hornej a dolnej

časti obopínajú tmavomodré šípky.

Krajský súd konštatoval, ţe prvá namietaná ochranná známka obsahuje len slovný

prvok „Smart“. Druhá namietaná ochranná známka je taktieţ tvorená len slovným prvkom

rovnako, ako prvá, úprava je vykonaná na písmene „a“, ktoré má prerušenú líniu v jeho hornej

časti, kde je vloţený trojuholník. Tretia namietaná ochranná známka je slovná, tvoria ju dva

slovné prvky „Smart-Card“ spojené pomlčkou, písmená oboch slovných prvkov

sú štandardného typu.

Rozlišovacia spôsobilosť označenia ako jedna zo základných hmotno-právnych

podmienok existencie ochrannej známky predstavuje podľa krajského súdu také poňatie alebo

3

výrazové stvárnenie označenia, ktoré vedie k individualizácii tovarov alebo sluţieb

a spotrebiteľovi umoţňuje rozlíšiť tovary alebo sluţby pochádzajúce od rôznych subjektov.

Rozlišovaciu spôsobilosť označenia je nutné chápať ako originálnu, neodôvodnenú vlastnosť

označenia, viazanú iba na konkrétne označenie, resp. na jeho výpovednú schopnosť.

Pri zisťovaní zameniteľnosti napadnutej prihlásenej ochrannej známky s namietanými

ochrannými známkami dospel krajský súd obdobne ako ţalovaný a ako aj prvostupňový

správny orgán k záveru, ţe zverejnené označenie nie je zameniteľné s namietanými

ochrannými známkami. Zverejnené označenie je v porovnaní s prvou, druhou a treťou

namietanou ochrannou známkou dostatočne rozdielne na to, aby nedochádzalo k zámene

tovarov alebo sluţieb s tovarmi a sluţbami ţalobcu, ktorý má skoršie právo prednosti

k namietaným ochranným známkam zapísaným pre rovnaké alebo podobné tovary alebo

sluţby. Pri posudzovaní zhodnosti, resp. podobnosti prihlasovaného označenia s namietanými

ochrannými známkami po stránke vizuálnej je namietané prihlásené kombinované označenie

ochrannej známky „Smart Logistics“ dostatočne odlišné od namietaných prvých dvoch

ochranných známok. Ktoré pozostávajú výlučne s jednoslovného označenia „Smart“.

Pri namietanej tretej ochrannej známke „Smart-Card“ vytvára odlišovaciu schopnosť

predovšetkým druhá časť slovného výrazu, keď pri prihlásenej ochrannej známke tvorí túto

druhú časť „Logistics“ a pri namietanej ochrannej známke tvorí túto druhú časť „Card“.

Pri posudzovaní odlišnosti prihlásenej ochrannej známky „Smart Logistics“ po stránke

fonetickej s namietanými ochrannými známkami podľa názoru krajského súdu budú prvé dve

namietané ochranné známky reprodukované len ako „Smart“, tretia namietaná ochranná

známka „Smart-card“, pri prihlásenej ochrannej známke je v druhej časti slova zvukový vnem

„lodţistiks“, ide o slovo, ktoré vzhľadom na svoje zloţenie výrazných hlások je značne

odlišné od namietaných ochranných známok. Práve táto druhá časť ochrannej známky

„Logistics“ s výrazným zvukovým vnemom „lodţistiks“ je rozhodujúca v prípade fonetického

porovnania prihláseného označenia s namietanými ochrannými známkami. Pri posudzovaní

ochranných známok z hľadiska sémantického má slovný prvok „Smart“ mnoho významov,

ako napr. rýchly, pohotový, elegantný, inteligentný, bystrý, módny, vtipný, prefíkaný, rázny

a pod., je pravdou, ţe slovenskému spotrebiteľovi je menej známy, na druhej strane slovné

prvky „logistics“ a „card“ sú slovenskému spotrebiteľovi známejšie, zrozumiteľnejšie,

sú podobné slovenským ekvivalentom vo význame „logistika“ a „karta“. Aj napriek tomu,

ţe je tu v prvej časti výrazu spoločný výraz „Smart“, v nadväznosti na druhý slovný prvok

prihlásenej ochrannej známky „logistics“ by nemalo dávať dôvod na zámenu tovarov

a sluţieb i rôznych dodávateľov.

4

V registri ochranných známok je slovný prvok „Smart“ pre rovnaké tovary alebo

podobné sluţby v triede 39 je veľmi častý, preto je krajský súd tieţ toho názoru,

ţe spotrebiteľ pri strete s označením obsahujúci prvok „Smart“ si nebude tovary a sluţby

spájať práve s tovarmi a sluţbami namietateľa – ţalobcu.

Krajský súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

dospel k záveru, ţe vyslovený úsudok ţalovaného je logickým moţným záverom

vychádzajúcim z premís, ktoré boli nastolené, správne uváţenie ţalovaného nevybočilo

z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ani z pravidiel logického uvaţovania, závery,

ku ktorým dospel ţalovaný, boli zistené riadnym procesným postupom pri aplikácii správnych

právnych predpisov.

K námietke ţalobcu ohľadom ustanovenia krajský súd uviedol,

ţe kontrola správnych rozhodnutí zo strany súdov iba z hľadiska ich zákonnosti a nie

v tzv. plnej jurisdikcii nezodpovedá čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Samotný pojem úplná alebo plná jurisdikcia

nie je v konečnom dôsledku zakotvená v Dohovore, ale vyplýva len z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva. Princíp plnej jurisdikcie je premietnutý do znenia piatej časti druhej

hlavy , avšak jeho pôsobenie vo veciach prieskumu (veci tzv. verejno-právne)

nie je neobmedzené ( a , ). V týchto

ustanoveniach je to zásah správneho práva (verejného práva) do práva súkromného

(občianskoprávneho).

Poukázal na to, ţe analógia je v zásade v správnom práve vylúčená. Pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov je potrebné prihliadať na špecifiká jednotlivých

prípadov. Poukazovanie na rozhodnutia orgánov Európskej únie nemôţe byť v konkrétnej

veci pre záväzné, nakoľko ide o veci, ktoré sú dané iným skutkovým stavom a inými

skutkovými zisteniami.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností preto dospel k záveru,

ţe rozhodnutie ţalovaného neobsahuje také vady, ktoré by mali byť dôvodom na zrušenie

napadnutého rozhodnutia.

Ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretoţe ţalobca bol v konaní neúspešný.

Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s .

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc

nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom.

5

Opätovne zhodne s časťou VIII. ţaloby poukazoval na rozpor medzi obmedzeným

rozsahom súdneho prieskumu správnych rozhodnutí zaloţených na správnom uváţení tak,

ako je stanovený v a medzi úplným prieskumom takýchto rozhodnutí

stanoveným v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (tzv. plná

jurisdikcia).

K meritu veci opätovne zhrnul obsah svojich námietok vznesených v správnom

konaní, rozkladu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ţaloby a vyjadrenia

ţalovaného.

K rozhodnutiu krajského súdu uviedol, ţe nesúhlasí s argumentáciou krajského súdu

ani ţalovaného a zotrváva na svojich argumentoch pouţitých v námietkovom konaní,

rozklade a správnej ţalobe a doplnil, ţe sa nestotoţňuje s názorom ţalovaného a súdu prvého

stupňa o vizuálnej nepodobnosti porovnávaných označení. Aj po vizuálnej stránke je totiţ

nutné vziať do úvahy popisný charakter slovného prvku „Logistics“ napadnutého označenia

vo vzťahu k ním chráneným sluţbám, pričom to isté platí aj pre grafický prvok zemegule

tohto označenia (ten môţe byť chápaný ako na „globálnosť“ logistických sluţieb

poskytovaných pod týmto označením). V tomto smere poukázal na rozhodnutie Súdneho

dvora Európskych spoločenstiev (dnes Súdny dvor Európskej únie) vo veci T-222/02

ROBOTUNITS z 26. novembra 2003 a rozhodnutie Súdu prvého stupňa Európskych

spoločenstiev (dnes Všeobecný súd) vo veci T-6/01 MATRATZEN. Mal za to, ţe v dôsledku

popisnosti totiţ spotrebiteľ nebude týmto prvkom prikladať rozhodujúci význam, a naopak,

sústredí svoju pozornosť na slovný prvok „Smart“, ktorý je navyše umiestnený na začiatku

napadnutého označenia. Keďţe napadnuté označenie je pomerne dlhé, je podľa ţalobcu

pravdepodobné, ţe spotrebiteľ si ho „skráti“, a to tým spôsobom, ţe si do pamäti uloţí

a následne bude reprodukovať len jeho dominantný slovný prvok, ktorým je slovo „Smart“.

Okrem toho by ţalobca znovu poukázal na skutočnosť, ţe namietaná ochranná známka

„Smart-Card“ je zapísaná v štandardnom type písma, v dôsledku čoho pod rozsah jej ochrany

spadá akýkoľvek jej farebný variant vrátane toho, ktorý bo pouţitý prihlasovateľom.

Z dôvodu prítomnosti zhodného slovného prvku „Smart“, ktorý je dominantným

prvkom tak namietaných ochranných známok, ako aj napadnutého označenia, vykazujú podľa

názoru ţalobcu porovnávané označenia istú mieru podobnosti z vizuálneho hľadiska.

Pokiaľ ide o fonetické hľadisko, platí analogicky to, čo bolo uvedené ohľadom

vizuálneho aspektu, teda ţe je pravdepodobné, ţe spotrebiteľ nebude slovný prvok

„Logistics“ napadnutého označenia vôbec hlasovo reprodukovať, nakoľko ma tento popisný

6

charakter. Navyše sa po fonetickej stránke celkom stráca význam grafického prvku

napadnutého označenia.

Pokiaľ ide o sémantický aspekt, ţalobca nesúhlasil s tým, ţe spotrebiteľ bude

samostatne stojaci slovný prvok „Smart“ vnímať inak ako pri jeho spojení s ďalšími slovnými

prvkami. Pre anglicky nehovoriaceho spotrebiteľa bude totiţ tento slovný prvok v oboch

prípadoch fantazijný, a teda z pohľadu tohto spotrebiteľa v napadnutom označení dochádza

k doslovnému prevzatiu originálneho a fantazijného dominantného slovného prvku

namietaných ochranných známok. Poukázal na to, ţe podobnosť označení v obdobnom

prípade konštatoval aj Súd prvého stupňa (ďalej aj „SPS“) vo veci T-6/01 MATRATZEK.

V tomto rozsudku SPS uviedol, ţe: „zložená ochranná známka je považovaná za podobnú

s inou ochrannou známkou, ktorá je zhodná alebo podobná s jedným z prvkov zloženej

ochrannej známky iba vtedy, ak tento prvok tvorí dominantný prvok celkového dojmu, ktorý

zložená ochranná známka vyvoláva“. Naproti tomu pre anglicky hovoriaceho spotrebiteľa

bude samostatne stojace prídavné meno „Smart“, ktoré je zvyknutý vídať práve v spojení

s podstatným menom, tak originálne, ţe mu utkvie v pamäti a napadnuté označenie tak bude

vnímať, napr. ako určitú špecifikáciu sluţieb poskytovaných pod ochrannou známkou ţalobcu

„Smart“.

S prihliadnutím k hore uvedenému povaţoval ţalobca za potrebné zdôrazniť,

ţe slovný prvok „Smart“ má práve pre jeho originálny spôsob pouţitia dostatočnú

rozlišovaciu spôsobilosť na to, aby si ho spotrebiteľ uloţil do pamäti a následne podľa neho

identifikoval výrobky a sluţby ţalobcu. V tomto svetle, a berúc do úvahy popisnosť slovného

prvku „Logistics“, sa javí ako vysoko pravdepodobné, ţe spotrebitelia budú napadnuté

označenie vnímať ako súčasť rozsiahleho známkového radu ţalobcu označujúcu sluţby ním

poskytované v oblasti dopravy i prepravy. Spotrebiteľovi sa tak podľa ţalobcu môţe javiť

aj s ohľadom na namietanú ochrannú známku „Smart-Card“, ktorá je sama súčasťou tohto

známkového radu, a ktorá má navyše veľmi podobnú kompozíciu ako napadnuté označenie.

Prítomnosť popisných prvkov navyše zniţuje rozlišovaciu spôsobilosť napadnutého označenia

v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej aj „ESD“ alebo „Súdny

dvor“). V súvislosti s tým ţalobca opäť poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskych

spoločenstiev vo veci C-342/97 Loint´s, podľa ktorého aj samotná fonetická podobnosť môţe

spôsobiť nebezpečenstvo zámeny. Hoci skutkové okolnosti daného prípadu mohli byť odlišné,

ako tvrdí ţalovaný, nič to nemení na skutočnosti, ţe Súdny dvor v tomto rozhodnutí vyslovil

presvedčenie, ţe podobnosť označení čo i len v jednom porovnávanom aspekte môţe vyvolať

nebezpečenstvo zámeny. Navyše ţalovaný sám pripustil podobnosť porovnávaných označení

7

minimálne vo dvoch z troch posudzovaných hľadísk. Ţalobca preto nevidel dôvod, aby bola

moţnosť zámeny vylúčená len na základe tvrdenej vizuálnej odlišnosti.

Ďalej ţalobca poukázal na tvrdenie ţalovaného, ţe ţiadny z prvkov porovnávaných

označení nie je moţné povaţovať za prevládajúci. Toto tvrdenie je podľa ţalobcu celkom

v rozpore s celou známkoprávnou teóriou i praxou, nakoľko bagatelizuje význam

dominantných prvkov ako určujúcich faktorov pri hodnotení zameniteľnosti označení.

Ţalobca bol toho názoru, ţe pri posudzovaní zameniteľnosti označení je naopak nutné

abstrahovať z označenia prvky, ktoré sú pohľadu spotrebiteľa rozhodujúce a dominantné

a práve na ich základe zhodnotiť prípadnú kolíziu označení. Toto stanovisko potvrdzuje

aj rozhodnutie Súdu prvého stupňa vo veci T-129/01 BUDMEN, podľa ktorého celkové

posúdenie pravdepodobnosti zámeny z pohľadu vizuálnej, fonetickej a sémantickej

podobnosti vykonané na základe celkového dojmu. Akým známky pôsobia, pri súčasnom

zohľadnení ich dištinktívnych a dominantných prvkov.

K porovnaniu sluţieb ţalobca uviedol, ţe s prihliadnutím ku skutočnosti,

ţe porovnávané sluţby sú zhodné, resp. podobné, je opätovne potrebné pripomenúť

rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-39/97 Canon Kabushiki

Kaisha v. MGM. Ţalobca stále nie je presvedčený o tom, ţe takú vysokú mieru podobnosti

chránených sluţieb je moţné nevziať do úvahy len s poukazom na odlišnosť porovnávaných

označení v jedinom hľadisku. V prípade dôsledného uplatnenia kompenzačného princípu

by totiţ ţalovaný na základe týchto dvoch kritérií nutne musel dospieť k uplatneniu

kompenzačného princípu, a tým aj k záveru o existencii nebezpečenstva zámeny predmetných

označení.

K pravdepodobnosti asociácie ţalobca uviedol, ţe všetky ochranné známky, ktoré

ţalovaný vzal do úvahy pri hodnotení rozlišovacej spôsobilosti slovného prvku „Smart“,

sú zapísané ako kombinácia tohto slovného prvku s ďalšími slovnými prvkami presne tak,

ako je tomu v napadnutom označení. Táto skutočnosť len podporuje argument o rozlišovacej

spôsobilosti slovného prvku „Smart“, nakoľko jeho samostatné postavenie je v rovine

ochranných známok evidentne výnimočné a originálne. Táto skutočnosť však bola ţalovaným

výrazne podhodnotená, na rozdiel od prítomnosti slovného prvku „Logistics“, ktorému

naopak prisúdil vysokú mieru rozlišovacej spôsobilosti.

Podľa názoru ţalobcu neobstojí ani argument ţalovaného o rozhodujúcich faktoroch

(resp. špecifikách) podmieňujúcich úspešnosť námietok proti zápisu označenia do registra.

Pokiaľ ţalovaný medzi týmito rozhodujúcimi kritériami uviedol usporiadanie jednotlivých

prvkov v označení, ich dominantnosť, zhodnosť a podobnosť porovnávaných tovarov

8

a sluţieb, stupeň rozlišovacej spôsobilosti slovného prvku a jeho pouţívanie, či nepouţívanie

viacerými subjektmi, ţalobca namietal, ţe zhodný slovný prvok „Smart“ je v namietaných

ochranných známkach, ako aj v napadnutom označení umiestnený na začiatku označenia,

pričom ide o slovný prvok dominantný (viď vyššie), porovnávané označenia v tomto prípade

označujú zhodné, resp. podobné tovary a sluţby, stupeň rozlišovacej spôsobilosti slovného

prvku „Smart“ je z vyššie uvedených dôvodov vysoký a v takej podobe, ako pre ţalobcu

(t. j. ako samostatne stojace slovo), nie je zapísaný pre ţiadny iný subjekt.

Záverom ţalobca zhrnul, ţe porovnávané označenia sú podľa jeho názoru zameniteľné

podobné a v dôsledku zhodnosti, resp. podobností nimi chránených sluţieb existuje

nebezpečenstvo ich zámeny na strane verejnosti rátane nebezpečenstva asociácie.

Rozhodnutia ţalovaného a súdu prvej inštancie sú preto podľa ţalobcu nielen v rozpore

so zákonom, ale aj s doterajšou rozhodovacou praxou na národnej, európskej

aj medzinárodnej úrovni.

Vzhľadom na vyššie uvedené ţalobca navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní

napadnutého rozsudku rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -73

zo dňa 03. novembra 2010 sa zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného POZ 875-2007 11/75-

2010 zo dňa 17. júna 2010 zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal priznať náhradu

súdneho konania.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu k námietke ţalobcu k otázke tzv. plnej

jurisdikcie uviedol, ţe princíp plnej jurisdikcie je premietnutý aj do znenia piatej časti druhej

hlavy . Avšak jeho pôsobenie vo veciach prieskumu vecí tzv. verejnoprávnych

nie je neobmedzené (porovnaj § 250i ods. 1 a § 250i ods. 2, § 250j ods. 5); právna úprava

predovšetkým vo všeobecnej rovine neumoţňuje, aby súd preberal úlohu správneho orgánu

a nahrádzal jeho voľnú úvahu úvahou vlastnou, čo je plne v súlade s ústavným princípom

deľby moci. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci

sp. zn. . V súvislosti s čl. 6 ods. 1 Dohovoru upozornil, ţe na základe

argumentácie ţalobcu by bolo moţné tvrdiť, ţe takmer všetky rozhodnutia správnych orgánov

nejakým spôsobom zasahujú do občianskeho alebo obchodného práva, avšak stále zostáva

otázna „miera súvislosti“ medzi konaním o námietkach proti zápisu zverejneného označenia

do registra ochranných známok a súvisiacim rozhodnutím ţalovaného na strane jednej

a občianskym právom a záväzkom na strane druhej a taktieţ otázka, do akej miery je moţné

túto prípadnú súvislosť absolutizovať. Súčasne je podľa ţalovaného potrebné zdôrazniť

ústavné limity jednotlivých zloţiek štátnej moci; ako konštatoval prvostupňový súd, ústavný

9

princíp deľby moci neumoţňuje súdu, aby vstupoval do právomoci orgánu exekutívy

(v danom prípade ţalovaného). Poukaz ţalobcu na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. -23 a jeho výklad „a contrário“ ţalovaný povaţoval za svojvoľný,

pričom poukázal na to, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky sa v danej veci nezaoberal

otázkou, či prípadné meritórne rozhodnutie by bolo, či nebolo rozhodnutím o občianskych

právach a záväzkoch v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru, ale konštatoval, ţe v prípade

predmetného rozhodnutia (rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu o vrátení veci

na ďalšie prerokovanie prvostupňovému orgánu správneho orgánu) nie je aplikovateľný

článok 6 ods. 1 Dohovoru, nakoľko takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím o občianskych

právach a záväzkoch v zmysle uvedeného článku. Za neopodstatnené povaţoval ţalovaný

i poukazovanie ţalobcu na nález Ústavného súdu Českej republiky č. 276/2001, ktorým bola

k 31. decembra 2002 zrušená piata časť „Správní soudnictví“ –

Občanský soudní řád, vzhľadom na odlišnú právnu úpravu správneho súdnictva v Českej

republike.

K samotnému hodnoteniu pravdepodobnosti zámeny medzi prihláseným označením

a namietanými ochrannými známkami zo strany ţalobcu ţalovaný uviedol, ţe trvá

na odôvodnení svojej správnej úvahy v predmetnej veci tak, ako bola uvedená

v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k podanej ţalobe.

Ţalovaný nepovaţoval za relevantné vyjadrovať sa opätovne k celému hodnoteniu

veci, ktorá bola predmetom konania vo veci podaných námietok proti zápisu zverejneného

označenia do registra ochranných známok. Poukázal pritom na svoje rozhodnutia a podrobné

vyjadrenie k podanej ţalobe.

V ďalšom sa preto ţalovaný vyjadril len k „doplneniam“ uvádzaným ţalobcom.

K porovnaniu označení ţalovaný zdôraznil, ţe pri posúdení vizuálneho pôsobenia

označenia na spotrebiteľa nie je na mieste hodnotiť popisný charakter niektorého prvku,

resp. prvkov označenia a tieto úplne vylúčiť z toho, ţe môţu vplývať na vizuálne hodnotenie

spotrebiteľom. Naopak všetky prvky, z ktorých je označenie tvorené, majú vplyv na celkový

vizuálny charakter označenia. Preto aj skutočnosť, ţe prihlásené označenie je označením

kombinovaným a skladá sa z dvoch slovných prvkov (umiestnených pod sebou) a grafického

prvku, ako aj skutočnosť, ţe označenie bolo prihlásené vo farebnom vyhotovení s uplatnením

modrej (rôzne odtiene) a čiernej farby, je zásadná pri posúdení vizuálneho pôsobenia

označenia na spotrebiteľa. Rovnako tvrdenie ţalobcu, ţe „spotrebiteľ si označenie skráti

a následne bude reprodukovať len dominantný slovný prvok“ nie je podľa ţalovaného

10

pri hodnotení vizuálneho pôsobenia označenia relevantné, keď ţalobca tu kombinuje vizuálne

porovnanie s moţnou fonetickou reprodukciou zo strany spotrebiteľov.

Ţalovaný poukázal na to, ţe namietané ochranné známky „Smart“ sú zapísané ako

známky obrazové (figurative), t. j. v registri je pripojené ich samostatné vyobrazenie v danom

konkrétnom type písma; len namietaná ochranná známka „Smart-Card“ je slovná

v štandardnom type písma. Z uvedeného podľa ţalovaného vyplýva, ţe tvrdenie ţalobcu

o prevzatí namietaných ochranných známok bezo zmeny do prihláseného označenia

nie je pravdivé. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, ţe pod rozsah ochrany namietanej

ochrannej známky „Smart-Card“ spadá akýkoľvek farebný variant. Predmetom ochrany

v danej ochrannej známke je samotný slovný prvok, resp. spojenie dvoch slov

prostredníctvom pomlčky, bez jeho moţnej farebnej varianty, ktorú uvádza ţalobca.

Na základe uvedeného ţalovaný trval na konštatovanej vizuálnej odlišnosti prihláseného

označenia namietaných ochranných známok. Čo sa týka fonetického porovnania ţalovaný

trval na tom, ţe skracovanie reprodukcie všetkých slovných prvkov sa predpokladá

len v prípade dlhých označení s viacerými slovnými prvkami, ktoré sú prípadne odlíšené

veľkosťou písma. V danom prípade sú však kolízne označenia tvorené jedným alebo dvomi

reprodukovateľnými slovnými prvkami. Preto moţno predpokladať, ţe pri ich reprodukcii

zaznejú všetky slovné prvky. Zároveň poukázal na konštatovanie krajského súdu, ktorý

uviedol, ţe práve časť „Logistics“ v prihlásenom označení je rozhodujúca v prípade

fonetického porovnania.

V prípade posúdenia vplyvu druhého slovného prvku prihláseného označenia ţalovaný

poukázal na konštatovanie samotného ţalobcu v podanej ţalobe, kde uvádza, ţe dve

z namietaných ochranných známok obsahujú slovný prvok „Smart“ ako prvok jediný,

čím dochádza k odlíšeniu od ostatných, ktoré tento slovný prvok pouţívajú v kombinácii

s iným slovným prvkom. Ţalovaný len poukázal na skutočnosť, ţe rovnako to platí

aj pre prihlasovateľa prihláseného označenia „Smart Logistics“. Zároveň preto nemoţno

vylúčiť vplyv tohto prvku prihláseného označenia na sémantické posúdenie. Rovnako túto

skutočnosť posúdil aj krajský súd.

Ku konštatovaniu ţalobcu o tom, ţe spotrebitelia budú napadnuté označenie vnímať

ako súčasť rozsiahleho známkového radu ţalobcu, ţalovaný opätovne uviedol, ţe slovnému

prvku „Smart“ je moţné z dôvodu jeho častého výskytu v mnohých ochranných známkach

rôznych majiteľov, a to nielen v triede 39 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb, priznať

len niţšiu mieru rozlišovacej spôsobilosti, čo moţno podporiť aj významom tohto slovného

prvku, ktorému nemoţno uprieť istý pochvalný charakter. Preto podľa ţalovaného moţno

11

vychádzať z predpokladu, ţe spotrebiteľ si slovný prvok „Smart“ nebude automaticky spájať

len so ţalobcom, teda nebude si prihlásené označenie asociovať na základe tohto prvku

so staršími ochrannými známkami ţalobcu.

K opätovnému poukázaniu ţalobcu na rozsudok Súdneho dvora Európskych

spoločenstiev vo veci C-342/97 Loint´s ţalovaný uvádza, ţe tento vychádza z predloţenej

prejudiciálnej otázky a nie je moţné ho aplikovať na odlišný skutkový stav v danej veci.

K porovnaniu sluţieb ţalovaný trval na skutočnosti, ţe napriek podobností sluţieb

namietaných známok a prihláseného označenia nie je toto, ako uvádza ţalobca, nevyhnutným

predpokladom konštatovania existencie nebezpečenstva zámeny porovnávaných označení.

Aţ celkové zhodnotenie, ktoré vychádza z posúdenia okolností daného prípadu, vedie

k uzatvoreniu správnej úvahy vo vzťahu k existencii, resp. neexistencii pravdepodobnosti

zámeny označení.

Pokiaľ ide o pravdepodobnosť asociácie ţalovaný k skutočnostiam uvedeným

ţalobcom v tejto časti len poukázal na to, ţe aj prihlásené označenie patrí do skupiny

označení, ktoré sú tvorené kombináciou slovného prvku „Smart“ s ďalším slovným prvkom

„Logistics“, ktoré ţalobca uviedol ako nerelevantné, pretoţe obsahujú ďalší slovný prvok.

K tomu ţalovaný uviedol, ţe preto nerozumie argumentácii ţalobcu a dodal,

ţe ak nie sú na prekáţku ţalobcovi uvádzané ochranné známky, ktoré obsahujú ďalší

slovný prvok, je otázkou, prečo ţalobca povaţuje práve prihlasované označenie za kolízne.

K stupňu rozlišovacej spôsobilosti slovného prvku „Smart“ ţalovaný poukázal

na vyššie uvedené skutočnosti a uviedol, ţe ak vyšší stupeň rozlišovacej spôsobilostí tohto

slovného prvku ţalobca odvodzuje od toho, ţe toto slovo samostatne nie je zapísané

pre ţiadny iný subjekt, moţno opätovne poukázať na ochranné známky tvorené týmto

slovným prvkom doplnené ďalším slovným prvkom alebo slovnými prvkami, medzi ktoré

patrí aj prihlásené označenie.

S poukazom na vyššie uvedené povaţoval ţalovaný prvostupňový rozsudok

v predmetnej právnej veci za správny a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky tento

rozsudok podľa ustanovenia potvrdil a účastníkom konania nepriznal právo

na náhradu trov konania.

Obchodná spoločnosť Smart Logistics, s. r. o., ako účastník konania, sa vo svojom

písomnom vyjadrení v plnom rozsahu stotoţnila s napadnutým rozsudkom krajského súdu

a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť.

12

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania ( v spojení

s veta prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( veta prvá ), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s

a veta prvá ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať

úspech.

Zákonodarca zveril do právomoci orgánu verejnej

správy (Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky) rozhodovať o námietkach

proti zápisu označenia do registra obsahujúce právne a skutkové odôvodnenie, ako aj listinné

dôkazy alebo označenie listinných alebo iných dôkazov, ktoré namietateľ predloţí (§§ 10 a 11

o ochranných známkach v znení neskorších predpisov účinného

do 31. decembra 2009 (ďalej len „“),

Z. z. a ) a za tým účelom vykonávať dokazovanie

v námietkovom konaní, či sú splnené zákonné podmienky dôvodnosti námietok vznesených

namietateľom proti zápisu prihlásenej ochrannej známky do registra ochranných známok (§ 4

; , ,) a hodnotiť dôkazy podľa

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 40b

ods. 2 , ).

Právoplatné rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej

aj „Úrad“) je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve na základe ţaloby podľa druhej

hlavy piatej časti ( a nasl.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy ( ).

V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu ( ).

13

Správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďţe súd

nie je oprávnený rozhodnúť vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny

(ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania správneho orgánu ( veta prvá ).

Konanie a rozhodovanie súdu o ţalobe podanej proti rozhodnutiu ţalovaného

je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti

a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa

doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia ţalovaného. Správny súd preberá

od správneho orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. Iným hodnotením,

neţ ktoré vykonal správny orgán, by súd neprípustne a v rozpore so zákonom zasiahol

do práva voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 5 zákona

č. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,

ods. 2 , a , podľa

ktorého Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých

správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané

dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

K námietke ţalobcu týkajúcej sa uplatnenia tzv. plnej jurisdikcie Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uvádza, ţe základným cieľom, resp. poslaním

konania v správnom súdnictve (v rámci ktorého bol vydaný aj ţalobcom napadnutý rozsudok

krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov

pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda

to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali

príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať

do úvahy, ţe správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje

iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

14

Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej.

Istú výnimku z tejto zásady tvorí ustanovenie , ktoré bolo do piatej

časti zakotvené s účinnosťou od 01. januára 2003 ako revízna

právomoc správnych súdov a podľa ktorého, ak správny orgán podľa osobitného zákona

rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných,

rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd

pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym

orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať

dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej

hlavy.

Túto úpravu vyvolala predovšetkým judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.

Podľa viacerých rozsudkov tohto súdu vo veciach, v ktorých nesúhlas s rozhodnutím orgánu

verejnej správy môţe viesť k „sporu o občianske práva“, vo veciach týkajúcich

sa disciplinárneho konania a uloţenia sankcií musí mať súdny orgán plnú právomoc zaoberať

sa vecou. V týchto veciach súdne preskúmavanie týkajúce sa iba zákonnosti

administratívneho rozhodnutia nie je z hľadiska pojmu „súd“ uvedeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru postačujúce a musí existovať moţnosť úplného súdneho preskúmania takého

rozhodnutia, teda aj moţnosť súdneho preskúmania podstaty veci. Rovnako vo veciach, ktoré

súd zaradil pod pojem „trestné obvinenie“ (vrátane vecí správneho trestania), musí napadnuté

rozhodnutie podliehať úplnej kontrole súdu, ktorý musí mať zároveň aj právomoc zmeniť

ho v kaţdom bode, týkajúcom sa tak skutkových, ako aj právnych otázok.

Poţiadavka „plnej jurisdikcie“ v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorý v zmysle c ods. 1 (ďalej

aj „ústava“) je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť

pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd, sa v zmysle § 250i

ods. 2 vzťahuje na veci tzv. súkromno-právnej povahy zodpovedajúce ustanoveniu

ods. 1 a vecí správnych sankcií (priestupky, správne delikty fyzických osôb -

podnikateľov a správne delikty právnických osôb a iné správne delikty).

15

Preskúmavanie rozhodnutí ţalovaného vo veciach ochranných známok podľa tretej

časti (do 31.decembra 2009 druhej časti )

sa však nepovaţuje za vec súkromno-právnej povahy a pod konania podľa

sa nezaraďuje.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „Dohovor“) kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek

trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť

môţu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného

poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú

záujmy maloletých alebo ochrana súkromného ţivota účastníkov, alebo v rozsahu

povaţovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti,

verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Čl. 6 ods. 1 Dohovoru vymenúva náleţitosti riadneho chodu spravodlivosti.

Podstatným prvkom celého procesu je prístup ku konaniu, ktoré nesie všetky znaky formy

súdnej kontroly. Štát nemôţe obmedziť alebo vylúčiť súdnu kontrolu v určitých oblastiach

(Golden v. Spojené kráľovstvo – 1975). Prístup k súdnemu fóru musí byť reálny

a nie formálny (Airey v. Írsko – 1979).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, ţe Európska komisia aj súd

dospeli k názoru, ţe orgány rozhodujúce v prvom stupni musia spĺňať buď procesné

poţiadavky čl. 6 ods. 1 alebo ich rozhodnutia sa musia podrobiť následnej kontrole súdneho

orgánu, ktorý týmto poţiadavkám sám zodpovedá (Alebert a Le Compte v. Belgicko – 1982).

Komisia aj súd však pripustili, ţe správne orgány, ktoré riadne vykonávajú rozhodovaciu

právomoc, majú mať moţnosť širšej voľnej úvahy (Etti a iní v. Rakúsko – 1987, Obermeier

v. Rakúsko – 1990, Skärby v. Švédsko – 1990), pokiaľ spĺňajú základné podmienky čl. 6

ods. 1 Dohovoru.

Otázkou aplikácie čl. 6 ods. 1 Dohovoru v súvislosti s preskúmavaním zákonnosti

a postupov orgánov verejnej správy správnym súdom sa viackrát zaoberal vo svojej judikatúre

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“). Podľa judikatúry ústavného súdu,

16

keď štátne orgány konajú v súlade s platným a účinným právnym predpisom, nemôţe týmto

ich postupom dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie

().

Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. -19 zo dňa

11. marca 2010 konštatoval, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť

správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda

to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-

právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, ţe treba vziať do úvahy, ţe správny

súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého

postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1

Dohovoru a , ktoré právne normy citoval, zdôraznil, ţe vo svojej

judikatúre uvádza, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa

je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá

povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. , ), ako

aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Do obsahu základného práva

na súdnu ochranu podľa nepatrí právo účastníka konania doţadovať

sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Preto ak ţalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu opätovne namietal

nesprávny postup krajského súdu, keď zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného

posudzoval v zmysle s poukazom na povinnosť súdu preskúmať zákonnosť

rozhodnutia ţalovaného v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru (plná jurisdikcia), dôvodiac,

ţe Dohovor sa stal v súlade s c ods. 1 súčasťou ústavného

poriadku, a teda má prednosť pred zákonom, pretoţe zaručuje väčší rozsah ústavných práv

a slobôd, keďţe zabezpečuje právo na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhoduje o občianskych právach a záväzkoch v plnej jurisdikcii, ani najvyšší súd túto

jeho námietku nemohol povaţovať za relevantnú, nakoľko napriek nemoţnosti uplatniť „plnú

jurisdikciu“ v zmysle rozhodnutie krajského súdu, ako vyplýva zo zhora

citovanej judikatúry, nevybočilo z rámca čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Nemoţno pritom opomenúť ani rozdielnu právnu úpravu správneho súdnictva

v Českej republike (zákon č. 150/2002 Sb. Soudní řád správní v znení neskorších predpisov

17

a piata časť Občanského soudního řádu), na ktorú úpravu ţalobca poukazuje, a v Slovenskej

republike (piata časť ), pričom aj v Českej republike rozhodnutia Úřadu průmyslového

vlastnictví sú preskúmavané súdmi v rámci správneho súdnictva nie všeobecnými súdmi

podľa piatej časti Občanského soudního řádu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ zo skutkových zistení v danej veci vyplýva,

ţe správne orgány oboch stupňov v administratívnom konaní hodnotili dôkazový materiál

na základe zákonom dovolenej voľnej úvahy, postupovali v súlade so zákonom (§ 40b ods. 2

, ) a Krajský súd v Banskej

Bystrici v súlade so zákonom preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného

a nepochybil, keď konštatoval, ţe nezistil ani rozpory v úsudku správneho orgánu, ktorý

bol logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania,

s poukazom na to, ţe v danom prípade išlo o rozhodnutia správnych orgánov vydaných

na základe správnej úvahy (správne uváţenie), a preto súd je oprávnený ich preskúmať

v zmysle iba v rozsahu, či takéto rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom, neposudzujúc účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia s tým,

ţe pokiaľ je zákonom zaloţené voľné uváţenie správneho orgánu o veciach rozhodovania

o ochranných známkach, toto uváţenie nemôţe súd nahradiť svojím vlastným rozhodnutím,

ani skúmať účelnosť a vhodnosť vydaného rozhodnutia.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je zaloţený

i na zistení vady v procesnom postupe alebo rozhodnutí ( ). Pokiaľ takáto

vada nie je súdom zistená znamená to, ţe správnym orgánom pouţitý procesný postup,

zistenie skutkového stavu a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu (v danom prípade

účinného do 31. decembra 2009 a

v nadväznosti na ) boli správne

a zákonné.

Podľa (podľa ktorého ešte posudzoval vec

prvostupňový správny orgán) za ochrannú známku nemoţno uznať označenie, o ktorom Úrad

priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na základe námietok uplatnených podľa § 9

zistí, ţe je zhodné s ochrannou známkou so skorším právom prednosti, ak je táto ochranná

známka zapísaná pre podobné tovary alebo sluţby alebo zameniteľné s ochrannou známkou,

ak je táto ochranná známka zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo sluţby.

18

Podľa konania o prihláškach, ktoré neboli

právoplatne skončené do účinnosti tohto zákona, dokončia sa podľa tohto zákona s tým,

ţe prihlasovateľ je povinný na výzvu úradu v určenej lehote uviesť svoju prihlášku do súladu

s poţiadavkami tohto zákona.

Podľa označenie sa nezapíše do registra

na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len „námietky“) podaných

podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti

označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo sluţieb,

na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny

na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa povaţuje aj pravdepodobnosť asociácie

so staršou ochrannou známkou.

Najvyšší súd ďalej dodáva, ţe základným cieľom ochrannej známky je zaručiť

jej majiteľovi totoţnosť pôvodu daného výrobku alebo sluţby a umoţniť mu zároveň rozlíšiť

bez moţnosti zámeny tento výrobok alebo túto sluţbu od výrobkov a sluţieb iného pôvodu.

Porovnaním predloţenej argumentácie oboch účastníkov najvyšší súd zistil, ţe spor

o zákonnosť v prvom rade spočíva v zhodnom slovnom prvku „Smart“ ktorý ţalobca

povaţuje za rozhodujúci z hľadiska zameniteľnosti ochranných známok.

K námietkam ţalobcu týkajúcim sa podobnosti a zameniteľnosti známky Najvyšší súd

Slovenskej republiky poukazuje na jeden z novších rozsudkov Všeobecného súdu (ôsma

komora) Európskej únie zo 17. februára 2011 vo veci T-385/09, Annco, Inc., so sídlom

vo Wilmingtone, Delaware (Spojené štáty), proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu

(ochranné známky a vzory) (ÚHVT) [ktorý sa týka ochranných známok v odevnom

priemysle], ako aj ďalšie rozsudky tohto súdu vo veciach T-24/08, T-80/08, či T-109/07,

ako aj rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-108/07 P, C-361/04 P,

C-206/04 P, či C-120/04 (ďalej aj „Všeobecný súd EÚ“ a „Súdny dvor EÚ“), v zmysle

ktorých podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje nebezpečenstvo,

ţe by sa verejnosť mohla domnievať, ţe predmetné výrobky alebo sluţby pochádzajú od toho

istého podniku, alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené [pozri rozsudok

Súdu prvého stupňa z 10. septembra 2008, Boston Scientific/ÚHVT - Terumo (CAPIO),

T-325/06, neuverejnený v Zbierke, bod 70 a tam citovanú judikatúru; pozri tieţ analogicky

19

rozsudky Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Canon, C-39/97, Zb. s. I-5507, bod 29,

a z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C-342/97, Zb. s. I-3819, bod 17].

Všeobecný súd EÚ poukázal i na, ţe okrem iného je nepopierateľné,

ţe pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti sa má posudzovať celkovo so zohľadnením

všetkých rozhodujúcich okolností prejednávanej veci (pozri rozsudok CAPIO, analogicky tieţ

rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1997, SABEL, C-251/95, Zb. s. I-6191, Canon

a Lloyd Schuhfabrik Meyer).

Toto celkové posúdenie podľa judikatúry Všeobecného súdu EÚ i Súdneho dvora EÚ

predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi zohľadňovanými okolnosťami a najmä medzi

podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených výrobkov alebo sluţieb. Niţší

stupeň podobnosti medzi označenými výrobkami alebo sluţbami môţe tak kompenzovať

vyšší stupeň podobnosti ochranných známok a naopak [rozsudok Súdneho dvora

z 13. septembra 2007, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT, C-234/06 P, Zb. s. I-7333, bod 48;

rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT - Hukla

Germany (MATRATZEN), T-6/01, Zb. s. II-4335, bod 25; analogicky tieţ rozsudok Canon].

Vzájomná závislosť týchto skutočností je vyjadrená v odôvodnení č. 8 Nariadenia Rady (ES)

č. 207/2009, podľa ktorého treba pojem podobnosť vykladať vo vzťahu k pravdepodobnosti

zámeny, ktorej posúdenie závisí od mnohých okolností a najmä od známosti ochrannej

známky na trhu, asociácie, ktorá môţe nastať s pouţívaným alebo zapísaným označením,

stupeň podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a medzi označenými výrobkami

alebo sluţbami (pozri rozsudok CAPIO).

Okrem toho podľa rozsudku Všeobecného súdu EÚ vo veci T-385/09, sa má celkové

posúdenie z hľadiska vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti kolidujúcich

označení zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, so zohľadnením

najmä ich rozlišujúcich a dominantných prvkov. Zo znenia článku 8 ods. 1 písm. b/

Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009, podľa ktorého „existuje pravdepodobnosť zámeny

zo strany verejnosti“, vyplýva, ţe vnímanie ochranných známok priemerným spotrebiteľom

predmetných tovarov alebo sluţieb má v celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny

určujúci význam. Priemerný spotrebiteľ obvykle vníma ochrannú známku ako celok

a nevenuje sa skúmaniu jej rôznych detailov (pozri rozsudok CAPIO, tieţ analogicky

rozsudok SABEL).

20

Na účely celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny sa má priemerný spotrebiteľ

predmetných výrobkov povaţovať za riadne informovaného a primerane pozorného

a obozretného. Navyše je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, ţe priemerný spotrebiteľ

má iba zriedka moţnosť vykonať priame porovnanie rozličných ochranných známok, ale musí

sa spoľahnúť na ich nedokonalý obraz, ktorý si uchoval v pamäti. Takisto je potrebné zobrať

do úvahy skutočnosť, ţe úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môţe meniť

v závislosti od kategórie predmetných výrobkov alebo sluţieb [rozsudky Súdu prvého stupňa

z 23. októbra 2002, Oberhauser/ÚHVT - Petit Liberto (Fifties), T-104/01, Zb. s. II-4359, bod

28, a z 30. júna 2004, BMI Bertollo/ÚHVT - Diesel (DIESELIT), T-186/02, Zb. s. II-1887,

bod 38; pozri tieţ analogicky rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer].

K podobnosti označení Všeobecný súd EÚ uviedol, ţe porovnanie označení

sa vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo ku koncepčnej podobnosti predmetných

ochranných známok má zakladať na celkovom dojme, ktorý ochranné známky vytvárajú,

so zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a prevládajúcich prvkov [pozri analogicky rozsudok

Súdu prvého stupňa zo 16. apríla 2008, Citigroup a Citibank/ÚHVT - Citi (CITI), T-181/05,

Zb. s. II-669, body 64 a 65 a tam citovanú judikatúru].

Ako uţ bolo uvedené vyššie, celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu

k vizuálnej, fonetickej alebo ku koncepčnej podobnosti dotknutých ochranných známok

sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto ochranné známky vyvolávajú, s osobitným

zohľadnením ich rozlišovacích a dominantných prvkov (pozri tieţ rozsudok Súdneho dvora

z 02. septembra 2010, Klein Trademark Trust/ÚHVT, C-254/09 P, zatiaľ neuverejnený

v Zbierke, bod 45 a tam citovanú judikatúru).

Z judikatúry Všeobecného súdu EÚ a Súdneho dvora EÚ takisto vyplýva, ţe dve

ochranné známky sú si podobné, keď z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti medzi nimi

existuje aspoň čiastočná zhodnosť jedného alebo viacerých rozhodujúcich prvkov, čiţe

vizuálne, fonetické a koncepčné prvky (rozsudky MATRATZEN, bod 30, a CAPIO, bod 89;

tieţ analogicky rozsudok SABEL, bod 23).

V prejednávanej veci skoršiu ochrannú známku tvorí výhradne slovo „Smart“

a „Smart-Card“, zatiaľ čo prihlasovaná ochranná známka je zloţená so slovného spojenia

„Smart Logistics“.

21

V súlade so zhora citovanou judikatúrou Všeobecného súdu EÚ a Súdneho dvora EÚ

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe ak medzi dotknutými označeniami existuje

podobnosť fonetického hľadiska, táto podobnosť nie je vysoká, pretoţe slovu „Smart“

v prihlasovanej ochrannej známke sú priradené iné prvky (slovné aj vizuálne). Tým,

ţe prihlasovaná ochranná známka slovne pozostáva okrem zo slova „Smart“ aj zo slova

„Logistics“, došlo z hľadiska sémantického k „rozriedeniu“ prv dominantného slovného

prvku „Smart“ a k jeho sémantickému posunu. Podľa názoru najvyššieho súdu dojmy

vyvolané dotknutými označeniami sú najmä z vizuálneho hľadiska veľmi odlišné z dôvodu

existencie nového dominantného prvku „Logistics“ ako aj zobrazenia zemegule ohraničenej

v hornej a dolnej časti šípkami a výrazne odlišné sú aj ostatné grafické prvky.

V tejto súvislosti treba uviesť, ţe so zreteľom na konštatovania v rámci

analýzy podobnosti dotknutých označení z koncepčného hľadiska, slovo „Smart“

nie je v prihlasovanej ochrannej známke „Smart Logistics“ dominantným prvkom. Okrem

toho z týchto istých konštatovaní takisto vyplýva, ţe prvok „Logistics“ treba v prihlasovanej

ochrannej známke u verejnosti povaţovať za prvok s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou

neţ slovo „Smart“, pretoţe toto posledné uvedené slovo, ako uţ konštatoval vo svojom

rozsudku i krajský súd, má u verejnosti jasnejší a zrozumiteľnejší význam. Taktieţ

pri namietanej ochrannej známke „Smart-Card“ vytvára odlišovaciu schopnosť predovšetkým

druhá časť slovného výrazu - prvok „Card“, keď pri prihlasovanej ochrannej známke tvorí

túto druhú časť prvok „Logistics“.

K pravdepodobnosti zámeny treba zdôrazniť, ţe navyše z vizuálneho a fonetického

hľadiska existuje medzi dotknutými označeniami „Smart“ ani „Smart-Card“ a „Smart

Logistics“ so zobrazením zemegule ohraničenej v hornej a dolnej časti šípkami a výrazne

odlišnými grafickými prvkami len nízka podobnosť ako aj nízka podobnosť z koncepčného

hľadiska.

Najmä vzhľadom na povahu výrobkov a ich spôsob uvádzania na trh v danej veci,

na vyuţívané spôsoby v oblasti označovania výrobkov a napokon na očakávania a návyky

predmetnej skupiny verejnosti treba konštatovať, ţe uvedená skupina verejnosti

si pri kontakte s dotknutými označeniami neurobí medzi nimi prepojenie, lebo prvok

s najvyššou rozlišovacou spôsobilosťou prihlasovanej ochrannej známky sa nezhoduje

s jediným prvkom skoršej ochrannej známky a ţe je beţné, ţe „pôvodná ochranná známka“

22

uvádza svoju vlastnú ochrannú známku tak, ţe jej pridelí prvok, ktorý predstavuje vedľajšie

zameranie. To platí osobitne pri namietanej ochrannej známke „Smart-Card“.

Ako tieţ vyplýva z rozsudku Všeobecného súdu EÚ vo veci T-385/09 (bez ohľadu

na to, ţe sa týkal ochranných známok v odevnom priemysle) predmetná skupina verejnosti

je zvyknutá na to, ţe ten istý výrobca uvádza na trh rôzne druhy výrobkov, ktoré nesú meno

pôvodcu a/alebo dotknutého výrobcu spolu s pomenovaním druhu v závislosti

od ich vlastností.

V prejednávanej veci vzhľadom na celkový dojem, ktorý dotknuté označenia

vyvolávajú, bola ich podobnosť správne krajským súdom posúdená ako nízka. Napriek určitej

zhodnosti dotknutých výrobkov vyplývajúcej z toho, ţe v registri ochranných známok slovný

prvok „Smart“ pre rovnaké tovary alebo podobné sluţby v triede 39 je veľmi častý, treba

konštatovať, ţe vzhľadom na nízku podobnosť medzi dotknutými označeniami si predmetná

skupina verejnosti nespojí označenia „Smart“ ani „Smart-Card“ a „Smart Logistics“, lebo

skoršia ochranná známka neobsahuje prvok „Logistics“, ktorý je, ako bolo konštatované

vyššie, prvkom s najvyššou rozlišovacou spôsobilosťou v prihlasovanej ochrannej známke

spolu s vizuálnym rozlíšením.

Takisto aj za predpokladu, ţe by si prvok „Smart“ zachoval samostatné rozlišovacie

postavenie v prihlasovanej ochrannej známke, nemoţno z tohto samostatného rozlišovacieho

postavenia v uvedenej ochrannej známke okamţite vyvodiť existenciu pravdepodobnosti

zámeny medzi dotknutými označeniami.

V zmysle názoru Všeobecného súdu EÚ vysloveného vo veci T-385/09, s ktorým

sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňuje, pravdepodobnosť zámeny nemoţno totiţ

určiť in abstracto, ale musí byť posúdená v rámci celkovej analýzy, ktorá zohľadní najmä

všetky rozhodujúce okolnosti danej veci (rozsudok SABEL, bod 22; pozri tieţ rozsudok

Súdneho dvora zo 06. októbra 2005, Medion, C-120/04, Zb. s. I-8551, bod 37), najmä povahu

dotknutých výrobkov a sluţieb, spôsoby uvádzania na trh, viac-menej zvýšenú pozornosť

skupiny verejnosti, ako aj návyky uvedenej verejnosti v danom odvetví. Preskúmanie

relevantných okolností charakterizujúcich túto vec, a ktoré sú uvedené vyššie, neurčujú prima

facie existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi dotknutými označeniami.

23

Ďalšou okolnosťou, ktorá vplýva na vyhodnotenie zameniteľnosti ochranných známok

v danej veci je skutočnosť, ţe označenie „Smart“ nie je príznačné iba pre ţalobcu, ale, ako

vyplýva z obsahu pripojeného spisového materiálu existujú i ďalšie ochranné známky

pouţívajúce toto označenie.

Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd sa mohol stotoţniť s právnou argumentáciou

ţalovaného i krajského súdu a v zmysle v spojení s veta prvá

odkazuje aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Podľa prvá veta majiteľ ochrannej známky

má výlučné právo pouţívať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so sluţbami, pre ktoré

je zapísaná.

Najvyšší súd k citovanému zákonnému ustanoveniu uvádza, ţe podobnosť ochranných

známok danej veci (bez spojenia s konkrétnym tovarom a sluţbami) na bode rovnováhy

je zisťovaná v administratívnom konaní o námietkach proti zápisu označenia do registra

ochranných známok. K prekročeniu tohto bodu rovnováhy v danej veci len ťaţko môţe dôjsť

reálnym výkonom pouţívania ochrannej známky v spojení s tovarom a sluţbami pouţitím

nepodstatného typického prvku svojho konkurenta; ak by k tomu však došlo, mohli by byť

v reálnej situácii naplnené znaky nekalosúťaţného konania. Spory z ochranných známok

prerokúvajú a rozhodujú súdy v sporovom konaní (8 ods. 8, ).

Súd teda rozlišuje medzi posudzovaním zameniteľností v administratívnom konaní

pred Úradom a posudzovaním zameniteľnosti v sporovom súdnom konaní v rámci ochrany

pred nekalou súťaţou, v ktorom je daný dôraz na spojenie so sluţbami a tovarmi v reálnej

praxi [k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 05. marca 2009 (JNS)].

Zo všetkých uvedených dôvodov najvyšší súd námietky ţalobcu vznesené v odvolaní

proti rozsudku krajského súdu povaţoval za nedôvodné, také, ktoré nemohli ovplyvniť

posúdené danej veci, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa

a , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s veta prvá a podľa tak, ţe účastníkom

24

konania náhradu jeho trov nepriznal, nakoľko ţalobca nebol v odvolacom konaní úspešný

a ţalovaný zo zákona právo na náhradu trov konania nemá.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2012

JUDr. Jana B a r i c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková