Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
47b/386921.1c4248.pdf
PDF · 107.95 KB
No categories available
4Tost/2/2012
Najvyšší súd 4 Tost 2/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom
zasadnutí 7. februára 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti odsúdenému Ing. Ľ. A.,
pre trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 9, § 248 ods. 1, ods. 4
zák. č. 140/1961 Zb. – trestný zákon v znení neskorších zmien a doplnkov (účinný
do 31. decembra 2005 – ďalej len „Trestného zákona“) o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 1. decembra 2011, sp. zn. 2 T 3/2004, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie z r u š u j e.
Krajskému súdu v Trnave u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením z 1. decembra 2011, sp. zn. 2 T 3/2004,
podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený Ing. Ľ. A.., nar. X. v T., bytom T., ul. S.
č. X., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu rozsudkom Krajského
súdu v Trnave z 30. januára 2007, sp. zn. 2 T 3/2004, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 1. apríla 2008, sp. zn. 4 To 7/2007, neosvedčil, a preto trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov vykoná.
Podľa § 50 ods. 8 a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil odsúdeného na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený
Ing. Ľ. A.., ktorú písomne odôvodnil.
V písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na rozhodnutie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Trnava, z 22. júla 2008,
ČTS-ORP-845/1247/DI-SK-2008, ktorým mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, ako aj na skutočnosť, že 22. októbra 2008
za mimoriadnych okolností viedol motorové vozidlo len preto, aby išiel domov za otcom,
ktorý sa cítil zle. Navyše aj prokurátorka ho ubezpečila, že celá situácia sa dá vyriešiť
uzavretím dohody o vine a treste a za týchto okolností nepôjde z jeho strany „o porušenie
podmienky.“ Oľutoval, čo sa stalo a hoci sa necítil byť vinný, práve z týchto dôvodov uzavrel
dohodu o vine a treste.
Ďalej sa odsúdený zaoberal nepriaznivým zdravotným stavom svojho 91-ročného otca,
ktorý si vyžaduje nepretržitú osobnú starostlivosť a ktorý je tak vážny, že v súčasnosti už jeho
zlepšenie nemožno očakávať. Uviedol aj, že jeho sestra, s ktorou taktiež žije v spoločnej
domácnosti, potrebuje sama pre seba starostlivosť, pretože je po mozgovej porážke a fyzicky
nemá dosť síl na starostlivosť o otca.
Na záver navrhol, aby nadriadený orgán zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu
v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol tak, že sa osvedčil, resp. ak tento orgán dospeje
k názoru, že sa neosvedčil, požiadal o ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti.
Na podklade podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192
ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konania, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného Ing. Ľ. A. je dôvodná.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne
vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví,
že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu
skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej
dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a/ ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b/ primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom
nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku l,
alebo
c/ ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané
povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny
život.
Z procesného spisu vyplýva, že Krajský súd v Trnave počas celej skúšobnej doby
trvajúcej od 1. apríla 2008 do 1. apríla 2011 skúmal, či odsúdený Ing. Ľ. A.. viedol riadny
život a za tým účelom si v priemere raz za rok vyžiadal odpis z registra trestov
na odsúdeného, správu od Obvodného úradu Trnava, či nebol v skúšobnej dobe postihnutý
za obdobný priestupok a od Obvodného oddelenia Policajného zboru Trnava správu, či proti
nemu nebolo vedené trestné stíhanie.
Krajský súd zistil, že odsúdený Ing. Ľ. A.. bol v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia na základe uzavretia a schválenia dohody o vine a treste uznaný
za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Tr. zák. a bol mu uložený peňažný trest 500 (päťsto) eur a pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní
3 (tri) mesiace. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Skutku, za ktorý bol uznaný vinným, sa dopustil
22. októbra 2008, t. j. takmer 7 (sedem) mesiacov od začatia plynutia skúšobnej doby v danej
veci. Toto jeho protiprávne konanie súviselo s vedením motorového vozidla, pretože
rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru, okresný dopravný inšpektorát Trnava,
z 22. júla 2008, ČTS-ORP-845/1247/DI-SK-2008, mu bola uložená pokuta vo výške
7 000 (sedemtisíc) slovenských korún a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
12 mesiacov, teda vyššie uvedený skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený, spáchal 3 (tri)
mesiace po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený orgán zistil, že záver súdu prvého
stupňa o tom, že odsúdený Ing. Ľ. A.. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol
riadny život, je predčasný.
Stavu veci i zákonu zodpovedá, že odsúdený bol v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia postihnutý za priestupok v cestnej premávke (rozhodnutie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, okresný dopravný inšpektorát Trnava, z 22. júla 2008,
ČTS-ORP-845/1247/DI-SK-2008), tohto sa ale dopustil v bode 1/ 2. marca 2008 a v bode 2/
13. marca 2008, teda skôr, ako začala plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia, ktoré
mu bolo uložené rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 30. januára 2007, sp. zn. 2 T 3/2004,
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. apríla 2008, sp. zn.
4 To 7/2007. Bol tiež právoplatne odsúdený za porušenie zákazu viesť motorové vozidlo.
Táto okolnosť však sama osebe ešte nemusí viesť k záveru, že sa v priebehu skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vykoná.
V každom prípade treba dôsledne skúmať, za akých okolností došlo k protiprávnemu
konaniu zo strany podmienečne odsúdeného a či nie sú splnené podmienky na postup podľa
§ 50 ods. 4 písm. a/ až c/ Tr. zák.
V posudzovanej veci krajský súd síce správne poukázal na to, že podmienečne
odsúdený Ing. Ľ. A.. mohol využiť aj iné možnosti, ako sa dostaviť k svojmu chorému otcovi
(privolať lekársku pomoc, odvoz spolupracovníkov a pod.), avšak vôbec
sa nezaoberal „výnimočnými okolnosti prípadu“ v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. veta druhá,
či nemožno ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti a súčasne ustanoviť nad odsúdeným
probačný dohľad, alebo primerane predĺžiť skúšobnú dobu maximálne o dva roky (táto
nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v § 50 ods. 1 Tr. zák.) alebo
uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti.
Za výnimočné okolnosti možno považovať aj nepriaznivý zdravotný stav blízkej
osoby, ktorá žije s odsúdeným v spoločnej domácnosti a ktorý je tak vážny, že si vyžaduje
nepretržitú osobnú starostlivosť bez možnosti umiestnenia takejto osoby v zariadení
poskytujúcom potrebnú zdravotnú starostlivosť a tiež okolnosti, za ktorých došlo
k protiprávnemu konaniu podmienečne odsúdeného v skúšobnej dobe.
Spáchanie ďalšieho úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia za iný úmyselný trestný čin môže byť zo strany odsúdeného len výsledkom
náhodného zhluku nepriaznivých okolností, nie nevyhnutne a výlučne prejavom negatívneho
postoja odsúdeného k dodržiavaniu spoločenských noriem a vyhýbaniu sa protiprávneho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na to, rozsudkom Okresného súdu
Trnava z 22. septembra 2009, sp. zn. 1 T 16/2009, ktorým bola schválená dohoda o vine
a treste, bol právoplatne odsúdený za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorý spáchal v októbri 2008 v dôsledku strachu o život svojho
otca, avšak v ďalšom priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, nemal žiadny záznam
v evidencii priestupkov, ani nebol evidovaný ako páchateľ iného trestného činu.
Za toho stavu bude potrebné sa náležite vysporiadať so všetkými okolnosťami prípadu
a potom vo veci rozhodnúť v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
rozhodol na neverejnom zasadnutí tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 7. februára 2012
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková