Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/55/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2019 sťažnosť odsúdeného S. H., proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo dňa 08.10.2019 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného S. H. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Samosudca Okresného súdu Námestovo uznesením, sp.zn. zo dňa 08.10.2019, rozhodol podľa , Tr. zák. tak, že odsúdený S. H., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom H., Ul. Q. č. XXX/X, sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo dňa 10.07.2018, právoplatným dňa 10.07.2018, neosvedčil a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a zároveň podľa , Tr. zák., odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil v podstate tým, že odsúdený preukázateľne počas plynutia skúšobnej doby porušil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. zo dňa 10.07.2018, ktorým bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák, uložený zákaz požívania alkoholických nápojov porušil už po 6 mesiacoch, ako bol právoplatne odsúdený. Zákaz požívania alkoholických nápojov uložený súdom mal v prípade obžalovaného obzvlášť podstatný význam, keďže obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia, ku ktorému došlo práve po požití alkoholu. Odsúdený mal tak osud vo svojich rukách, šancu, ktorá mu bola daná uložením podmienečného trestu odňatia slobody nevyužil, mal možnosť spôsobom svojho života počas plynutia skúšobnej doby presvedčiť spoločnosť, že výkon trestu odňatia slobody v jeho prípade nie je potrebný. Za týchto zistených okolností potom nebolo možné rozhodnúť inak, ako mu nariadiť výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený S. H., a to bezprostredne na verejnom zasadnutí po jeho vyhlásení.

Dňa 16.10.2019 súdu prvého stupňa boli doručené písomné dôvody zahlásenej sťažnosti odsúdeného, podané prostredníctvom zvoleného obhajcu. Rozhodnutie o vykonaní uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody považoval za neprimerane prísne a nezohľadňujúce špecifické okolnosti prípadu, keď vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nie je ho možné považovať za spravodlivé. Poukázal na § 50 ods. 4 Tr. zák. a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. zo dňa 07.02.2012, podľa ktorého ,,spáchanie ďalšieho úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný úmyselný trestný čin, môže byť zo strany odsúdeného len výsledkom

náhodného zhluku nepriaznivých okolností, nie nevyhnutne a výlučne prejavom negatívneho postoja odsúdeného k dodržiavaniu spoločenských noriem a vyhýbaniu sa protiprávnemu konaniu.“ Dôvodom rozhodnutia, ktorým prvostupňový súd odsúdenému nariadil vykonanie trestu odňatia slobody bola skutočnosť, že odsúdený bol postihnutý v Nemecku za skutok posúdený ako ,,nedbanlivostná opitosť v doprave“, za čo bola odsúdenému uložená pokuta, číslo rozhodnutia Js 10220/19, pričom skutku sa mal odsúdený dopustiť dňa 24.03.2019. Prvostupňový súd sa bližšie okolnosťami vyššie uvedeného skutku nezaoberal, pričom podľa odsúdeného jeho bližším skúmaním mohol prvostupňový súd dospieť, že sa jedná o výnimočné, neúmyselné vybočenie z inak riadne vedeného života počas skúšobnej doby. V danom prípade sa jednalo o skutok nedbanlivostný. Odsúdený úprimne ľutuje, že v ten večer dňa 24.03.2019, napriek zákazu požívať alkoholické nápoje, alkoholické nápoje požil a následne sa na bicykli vracal späť do svojho prenájmu po cyklo-chodníku, pričom vošiel na vozovku, ktorú chcel prejsť, aby sa dostal na druhú stranu, kde bol zastavený policajnou hliadkou a kontrolovaný, pričom kontrolou bolo zistené, že požil alkoholické nápoje. Odsúdený úprimne ľutuje, že sa uvedeného skutku dopustil a svoje konanie úprimne ľutuje. K uvedenému uvádza, že okrem toho jediného pochybenia počas plynutia skúšobnej doby, viedol počas skúšobnej doby riadny život a plnil všetky povinnosti a obmedzenia, ktoré mu boli súdom nariadené. Odsúdený sa snaží zaradiť do normálneho života, pracuje, zároveň riadne spláca svojim rodičom dlh, ktorý za neho nahradili škodu pre poškodených zo skutku, ktorý bol predmetom konania sp.zn. . Počas plynutia skúšobnej doby sa odsúdený pravidelne dostavoval na predvolania k probačnému úradníkovi Okresného súdu Námestovo, počas trvania skúšobnej doby bol odsúdený niekoľkokrát vyzvaný podrobiť sa dychovej skúške na zistenie či došlo k požitiu alkoholických nápojov. Dychové skúšky boli vykonávané prostredníctvom policajných príslušníkov alebo probačného úradníka (napr. ráno 27.12.2018 a pod.). Všetky dychové skúšky, ktorým sa odsúdený podrobil boli s negatívnym výsledkom. Pri skutku, ktorého sa odsúdený dopustil dňa 23.05.2019, išlo o nedbanlivosť, ktorú odsúdený úprimne ľutuje. Od času spáchania predmetného nedbanlivostného skutku uplynula doba viac ako šesť mesiacov a odsúdený sa nedopustil žiadneho protispoločenského, priestupkového, ani žiadneho iného trestné konania. Odsúdený poukázal na judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline, prijatý 14.09.2010, sp.zn. Jtk 15/2010, v zmysle ktorého ,,postup podľa druhá veta písm. b) prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, nepovažuje konanie odsúdeného spáchané v skúšobnej dobe, ktorým dal príčinu na nariadenie výkonu trestu za tak závažné, aby rozhodol o nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol odsúdenému podmienečne odložený. Ak konajúci súd i napriek existencii dôvodu na vyslovenie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a na nariadenie výkonu trestu, nepovažuje takýto postup za nevyhnutný dáva tým odsúdenému ďalšiu možnosť preukázať, že v novourčenej skúšobnej dobe dokáže viesť riadny život.“ U odsúdeného išlo v hore uvedenom skutku o jednorazové zlyhanie, a aj vzhľadom na jeho osobu, osobné pomery, doterajší život, jeho snahu o nápravu na úprimnú ľútosť, niet dôvodu pochybovať, že u odsúdeného nie je nevyhnutné a ani potrebné výkon trestu odňatia slobody nariaďovať, ale by postačovalo skúšobnú dobu ponechať v platnosti a resp. túto primerane predĺžiť. Preukázateľná snaha odsúdeného, jeho spôsob života (s výnimkou nedbanlivostného previnenia) preukazujú, že obvinený vedie v skúšobnej dobe riadny život, snaží sa o nápravu, pričom to, že odsúdený (s výnimkou jedného prešľapu) vedie riadny život, sa má na mysli najmä to, že dodržiava právne normy, plní si pracovné, rodinné a ďalšie občianske povinnosti. S poukazom na uvedené napadnuté uznesenie prvostupňového súdu, v ktorom prvostupňový súd rozhodol o tom nariadení výkonu trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov je príliš prísne a nariaďovanie nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je nevyhnutné. Aj vzhľadom na mladý vek odsúdeného, ktorý je blízky veku mladistvých ( Tr. zák.), mohol prvostupňový súd posúdiť vyššie spáchaný nedbanlivostný skutok miernejšie a dať odsúdenému ešte jednu šancu v podobne predĺženia skúšobnej doby. Napadnuté rozhodnutie je vecné a stručné, ale práve vzhľadom na vek odsúdeného, mohol sa prvostupňový súd spáchaným nedbanlivostným skutkom zaoberať podrobnejšie a zisťovať všetky potrebné okolnosti pre rozhodnutie, poriadne sa oboznámiť so spisom z Regensburgu, číslo rozhodnutia Js 10220/19 (nie len s rozhodnutím). Napriek záveru prvostupňového súdu o tom, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny život, mohol prvostupňový súd po citlivom a podrobnom preskúmaní dospieť k záveru, že sú tu výnimočné okolnosti na ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti prípadne primerane skúšobnú dobu predĺžiť. Tieto spočívajú v nízkej spoločenskej nebezpečnosti ,,závadného“ konania, ktorého sa odsúdený v skúšobnej dobe dopustil, v jeho veku, osobných pomerov a preukázateľnej snahe odsúdeného po náprave. Premenu podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný, je možné považovať v danom prípade, pri zohľadnení všetkých okolností za neprimeranú, príliš prísnu a striktnú. Odsúdený nesmierne ľutuje svoje konanie a má za to, že mohol v jeho prípade rozhodnúť o predĺžení skúšobnej doby, čo by bolo v danom prípade postačujúce

a pre odsúdeného do budúcnosti o to viac zaväzujúce. Prvostupňový súd mohol mať za preukázané aj zo správ probačného úradníka, že odsúdený sa riadne dostavoval na probáciu a v rámci probácie bolo u odsúdeného niekoľkokrát zisťované dodržiavanie obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, pričom všetky výsledky dychový skúšok boli u odsúdeného negatívne. Odsúdený úprimne ľutuje, že porušil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, pričom sa tak stalo jediný raz, pričom jeho nedbanlivostným protiprávnym konaním nebola nikomu spôsobená žiadna majetková, či nemajetková ujma, svoje konanie úprimne oľutoval a uloženú pokutu riadne uhradil. Za daného stavu prvostupňový súd mohol zvážiť, vzhľadom na všetky okolnosti ponechanie skúšobnej doby a probačného dohľadu v platnosti, prípadne tento predĺžiť. Napadnuté uznesenie prvostupňového súdu vzhľadom na osobu odsúdeného jeho pomer a najmä vek, sa objektívne javí ako neprimerane prísne a nespravodlivé. Konanie odsúdeného teda nemožno považovať za závažnú protispoločenskú činnosť, ale skôr za mladícku nerozvážnosť, ktorú odsúdený úprimne ľutuje. O mladíckej nerozvážnosti a ojedinelosti spáchania nedbanlivostného skutku svedčí aj správanie sa odsúdeného po ňom, kedy odsúdený riadne dodržiava podmienky skúšobnej doby a rovnako aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov tak, ako mu boli uložené súdom. V prípade odsúdeného nie sú naplnené materiálny dôvody na izoláciu od spoločnosti výkonom trestu odňatia slobody, pričom účel daného trestu možno dosiahnuť oveľa miernejšími prostriedkami - napríklad predĺžením skúšobnej doby. Prvostupňový súd voči odsúdenému aplikoval § 50 ods. 4 Tr. zák. mechanicky a príliš formalisticky. Súd prvého stupňa nebral do úvahy dostatočne, resp. vôbec sa nezaoberal možnosťou ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, pričom tento svoj postup, v rozpore so zákonnými a ústavnými kritériami na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nijakým spôsobom neodôvodnil. Ak zákon umožňuje výnimku z určitého pravidla a súd túto výnimku neaplikuje, je povinnosťou súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody, prečo túto výnimku neaplikoval. Odsúdený v priebehu skúšobnej doby okrem jediného vybočenia žil riadnym životom, prejavil snahu po náprave; pričom spáchanie nedbanlivostného skutku počas skúšobnej doby aj vzhľadom na okolnosti - mladícka nerozvážnosť, nedbanlivostné konanie, vek, mohol prvostupňový súd vyhodnotiť ako menej závažné a preto mohol ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti. Odsúdený počas trvania skúšobnej doby požil alkoholické nápoje jediný raz, čím síce porušil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, pričom toto jediné zlyhanie odsúdeného by nemuselo byť okamžite pretavené do rozhodnutia o neosvedčení sa odsúdeného a nariadenia výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený alkoholické nápoje nepožíva, dodržiava obmedzenia a povinnosti nariadené mu súdom, snaží sa žiť normálnym životom, riadne pracuje. U odsúdeného je možné predpokladať, že samotné ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti, prípadne predĺženie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia bude dostatočným pre jeho prevýchovu a nápravu; s ohľadom na osobu odsúdeného (najmä predchádzajúci spôsob jeho života). U odsúdeného sú okolnosti prípadu, ktoré predpokladajú postup v zmysle § 50 ods. 4 veta druhá Tr. zák. na ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti, a to aj napriek tomu, že odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu. S poukazom na uvedené odsúdený navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo dňa 08.10.2019 podľa zrušil a podľa z dôvodov uvedených v ponechal podmienečné odsúdenie v platnosti a primerane predĺžil skúšobnú dobu určenú rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo dňa 10.07.2018 vo výmere 3 roky.

Prokurátor sa k odsúdeným podanej sťažnosti písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na chyby, ktoré sťažnosťou vytýkané neboli a ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného S. H. bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s ustanovením Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistené aj to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil uložené obmedzenia a povinnosti. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní.

Konajúci sudca prvostupňového súdu dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného S. H. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom. Rozhodol vecne správne, keď vyslovil, že odsúdený S. H. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, určenej rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo dňa 10.07.2018, právoplatným dňa 10.07.2018, neosvedčil a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. V odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne a jasne vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, upravujúcich rozhodovanie o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozhodnutím prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň odkazuje.

Preskúmaním spisového materiálu dospel aj krajský súd k zhodnému záveru ako prvostupňový súd, že odsúdený S. H. v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, určenej rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo dňa 10.07.2018, právoplatným dňa 10.07.2018, neviedol riadny život. Odsúdenému plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia od 11.07.2018 do 11.07.2021. Odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nedodržiaval obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ktoré mu bolo uložené uvedeným rozsudkom, keď ho preukázateľne porušil dňa 24.03.2019, ktorá skutočnosť vyplýva z oznámenia prokuratúry v Regensburgu zo dňa 18.07.2019; konkrétne z obsahu súdneho spisu (č.l. 417) možno zistiť, že odsúdený sa predmetného dňa dopustil činu právne kvalifikovaného ako ,,nedbanlivá opitosť v doprave“ podľa § 316 ods. 1, 2 Trestného zákonníka Spolkovej republiky Nemecko, pre ktorý bol rozhodnutím AG Regensburg, sp.zn. Js 10220/19 zo dňa 15.05.2019 uznaný vinným a bol mu uložený peňažný trest. V konečnom dôsledku ani sám odsúdený porušenie uloženého obmedzenia, tak v konaní pred prvostupňovým súdom, ako aj súdom odvolacím, nerozporoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno nesporne konštatovať, že odsúdený S. H. počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nevyužil možnosť, ktorá mu podmienečným odsúdením bola daná a zjavne v skúšobnej dobe neviedol riadny život. Odsúdený S. H., hoci dostal od súdu možnosť preukázať, že povedie riadny život, že okrem iného dokáže rešpektovať aj rozhodnutie súdu, ignoroval túto možnosť a šancu a počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia porušil súdom uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok . Pod pojmom ,,vedenie riadneho života“ sa rozumie nie len dodržiavanie právneho poriadku (právnych noriem), plnenie si povinností voči štátu, rodine, spoločnosti a pod., ale aj bezvýhradné rešpektovanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu v trestnom konaní, t.j. tiež splnenie všetkých uložených obmedzení spočívajúcich v konkrétnych zákazoch a povinností spočívajúcich v konkrétnych príkazoch. U odsúdeného však nemožno hovoriť o vedení riadneho života, keď absolútne nedbal na súdom uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických a iných návykových látok; tento porušil po uplynutí len pár mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo dňa 10.07.2018, resp. takmer na začiatku plynutia trojročnej skúšobnej doby určenej mu týmto rozsudkom.

Z uvedeného je zrejmé, že podmienečným odsúdením nebol u neho naplnený účel tohto inštitútu a za tejto situácie neprichádza do úvahy iné rozhodnutie ako o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol odsúdenému pôvodne podmienečne odložený.

V danom prípade súd prvého stupňa o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody rozhodol ešte počas plynutia skúšobnej doby. Takýto postup súdu umožňuje ustanovenie § 52 ods. 1 vety prvej Tr. zák. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Rovnako tak správne a v súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa, keď za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného S. H. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený S. H. v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vo vzťahu k podanej sťažnosti nadriadený súd uvádza, že z jej obsahu nevyplývali žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na iné ako napadnuté rozhodnutie, a preto sťažnostné námietky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Pokiaľ odsúdený navrhoval ponechať probačný dohľad v platnosti a primerane tento predĺžiť, odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutie súdu podľa § 52 ods. 1 písm. a) Tr. zák. prichádza do úvahy len výnimočne, ak to odôvodňujú okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu. V danom prípade však neexistujú žiadne také okolnosti, ktoré by (pri vyhodnotení správania sa odsúdeného počas doterajšieho plynutia skúšobnej doby) odôvodňovali ponechanie podmienečného odsúdenia (probačného dohľadu) v platnosti, keďže odsúdený podmienečné odsúdenie porušil práve nerešpektovaním vyššie uvedeného obmedzenia. Odsúdený preukázateľne požil alkoholické nápoje zdôrazňujúc, že k tomuto došlo vo veľmi krátkom čase po začatí plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, z ktorého dôvodu na jeho návrh nadväzujúca sťažnostná argumentácia podľa názoru odvolacieho súdu nemá vo vzťahu k správnosti a zákonnosti rozhodnutia prvostupňového súdu akúkoľvek právnu relevanciu. Nadriadenému súdu sa v tomto smere nedá nepoukázať na plne opodstatnenú konštatáciu prvostupňového súdu, že zákaz požívania alkoholických nápojov uložený súdom mal v prípade odsúdeného obzvlášť podstatný význam, keďže odsúdený (v tom čase obvinený) bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia, ku ktorému došlo práve po požití alkoholu.

Odsúdený si bol vedomý toho, že mu plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia a pre prípad porušenia podmienečného odsúdenia mal byť uzrozumený s tým, že mu hrozí nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, teda mal viesť riadny život a súdu tak preukázať, že aj uloženie podmienečného trestu je dostatočným pre jeho nápravu. Nakoľko však odsúdený spôsobom svojho života v priebehu plynutia skúšobnej doby preukázal práve presný opak, musí si potom niesť následky za svoje konanie v podobe odôvodneného a zákonného postupu súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného S. H. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, nariadení výkonu trestu odňatia slobody v predmetnej výmere a zaradení odsúdeného do príslušného stupňa stráženia.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.