Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/7/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaných Ing. Ľ. A.

a spol., pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1, ods. 4 spolupáchateľstvom

podľa v znení zmien a doplnkov (Tr. zák.)

účinného do 31. decembra 2005 na verejnom zasadnutí 1. apríla 2008 o odvolaniach

obžalovaných Ing. Ľ. A. a Ing. M. A. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 30. januára 2007, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa v znení zmien a doplnkov

účinného do 31. decembra 2005 odvolania obžalovaných Ing. Ľ. A. a Ing. M. A.

s a z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 30. januára 2007, sp. zn. ,

boli obžalovaní Ing. Ľ. A. a Ing. M. A. uznaní za vinných z trestného činu sprenevery

podľa , spolupáchateľstvom podľa

v znení zmien a doplnkov (ďalej len Tr. zák.) účinného do 31. decembra 2005 na tom

skutkovom základe, že

obžalovaný Ing. Ľ. A. a obžalovaná Ing. M. A. ako konatelia spoločnosti S.,

spol. s r. o., K. ul. X., S., na základe Dealerskej zmluvy č. X. na rok 2001 uzatvorenej

medzi spoločnosťou D. A., a. s., B. X., P., a spoločnosťou S., spol.

s r. o., K. X., S., v období od 21. februára 2001. do 29. marca 2001 prevzali

od spoločnosti D. A., a. s., podvozky s motorovými jednotkami, na ktoré boli

vystavené faktúry č. 10101574, zo dňa 21. februára 2001 na sumu 733 684,70 Kč,

č. X. zo dňa 8. marca 2001 na sumu 689 640 Kč, č. X. zo dňa 23. marca 2001

na sumu 702 434,70 Kč, č. X. zo dňa 29. marca 2001 na sumu716 352,70 Kč

a č. X. zo dňa 20. marca 2001 na sumu 716 352,70 Kč, faktúry v lehote splatnosti

a ani doteraz neuhradili, hoci peniaze na ich úhradu mali k dispozícii, čo zamlčali,

podvozky s motorovými jednotkami následne v priebehu roku 2001 predali,

a to napriek tomu, že podľa čl. IX písm. a/ prílohy 4 zmluvy „Predajné a dodacie

podmienky“ vlastnícke právo na dodaný tovar prechádzalo na odberateľa

až po úplnej úhrade kúpnej ceny, čím spôsobili spoločnosti D. A., a. s., B. X., P.,

škodu v sume 4 478 520 Sk.

Za to im bol podľa § 248 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody

vo výmere 2 (dva) roky každému samostatne.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovaným výkon trestu

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa v znení zmien a doplnkov

účinného do 31. decembra 2005 boli obžalovaní zaviazaní spoločne

a nerozdielne uhradiť poškodenej strane A., a. s., P. L., B. 140, IČO: X., škodu

vo výške 4 436 953 Sk.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaní

Ing. Ľ. A. a Ing. M. A. V písomnom odôvodnení odvolania namietli výroky o vine,

treste a náhrade škody. Uviedli, že s tovarom prevzatým od poškodeného hospodárili

ako právnická osoba, ktorá je pri svojej činnosti vystavená aj riziku neúspechu

a výdaje súvisiace s jej činnosťou môžu prevýšiť jej aktíva. Peniaze za odpredaj

odobratého tovaru nespreneverili, ich použili na úhradu nevyhnutných výdavkov

spojených s prevádzkou ich spoločnosti. Výrok o náhrade škody je podľa nich

nesprávny, pretože boli konateľmi a spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným

a tento typ spoločnosti má zodpovednosť za spôsobenú škodu upravenú zákonom

do výšky svojho majetku a zodpovednosť spoločníkov v takýchto súvislostiach platné

právo vylučuje.

Navrhli preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

zrušil a spod obžaloby krajského prokurátora ich oslobodil.

Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhla napadnutý

rozsudok pre nezákonnosť aplikácie § 88 Tr. zák. zrušiť a s prihliadnutím na ostatnú

výšku minimálnej mzdy konanie obžalovaných posúdiť podľa § 284 ods. 1, ods. 4

Tr. zák. a obžalovaným uložiť rovnaké tresty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolaní obžalovaných

preskúmal v rozsahu zákonnosť a odôvodnenosť všetkých

výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu

konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané a zistil, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.

Najvyšší súd ako súd odvolací postupoval v súlade s § 564 ods. 4

prechodných a záverečných ustanovení v znení zmien

a doplnkov účinného od 1. januára 2006, pretože v posudzovanej veci bola

obžaloba, o ktorej krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol podaná pred dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa

vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité

zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s § 2

ods. 5 a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak,

ako to ukladá ustanovenie

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením

krajský súd vyslovil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje

skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom

na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.

Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku je zrejmé, ako sa krajský súd

vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného

zákona v otázkach viny a trestu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá pochybnosti o správnosti skutkových

zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú

výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne

a nepochybne preukázané, že obžalovaní v kritický čase, za okolností a spôsobom

uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku spáchali predmetný skutok.

Odvolacie námietky obžalovaných nie sú dôvodné.

Vykonaným dokazovaním (výpoveďami obžalovaných, svedkov a listinnými

dôkazmi) bolo preukázané, že obžalovaní tovar odobratý od poškodenej organizácie

predali a boli im zaň vyplatené fakturované sumy. V rozpore s uzavretou dealerskou

zmluvou však po odpočítaní svojej provízie peniaze poškodenej organizácii

ani po opakovaných výzvach nevyplatili, ale použili ich na iné účely. Znaleckým

dokazovaním znalkyňou z odboru ekonomika a podnikanie, účtovníctvo, daňovníctvo

Ing. A. P. bolo preukázané, že do konca júla 2001, t. j. ešte po termíne úhrad faktúr

spoločnosť obžalovaných disponovala dostatkom voľných finančných zdrojov.

Tieto zistenia nespochybňovali ani samotní obžalovaní, ktorí však tvrdili,

že trestný čin nespáchali, pretože peniaze použili na úhradu odvodov štátu a úhradu

výdavkov nevyhnutných pre udržanie chodu spoločnosti.

Podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. trestného činu sprenevery sa dopustí ten,

kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku

škodu nie nepatrnú.

Podľa § 248 ods. 4 Tr. zák. tento trestný čin spácha ten, kto spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo značný prospech.

Podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. tento trestný čin spácha ten, kto spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.

Spoločnosti S., spol. s r. o., K. ul. X., S., za ktorú konali a ako konatelia

vystupovali obžalovaní, bol na podklade uzatvorenej dealerskej zmluvy zverený

v prípadoch uvedených v skutkovej vete napadnutého rozsudku tovar za účelom jeho

ďalšieho predaja. Zmluvnou podmienkou bolo, že spoločnosti obžalovaných patrí

dohodnutá provízia a zvyšok predajnej ceny bude vyplatený poškodenej organizácii.

Obžalovaní ako konatelia spoločnosti však v rozpore s uvedeným si všetky peniaze

ponechali napriek tomu, že v tom čase mali dostatok finančných prostriedkov

na úhradu prevzatého a nimi predaného tovaru. Svojím konaním si tak prisvojili

cudziu vec (peniaze za odpredaný tovar), ktorá im bola zverená a spôsobili

tak poškodenej strane škodu 4 478 529 Sk teda škodu veľkého rozsahu.

Trestný čin, z ktorého boli obžalovaní uznaní za vinných je úmyselným

trestným činom. Jedným zo zákonných znakov tohto trestného činu je aj úmysel

páchateľa (či už priamy alebo nepriamy) spáchať uvedený trestný čin a tento musí

byť vykonaným dokazovaním preukázaný. Skôr uvedenými dôkazmi bolo

preukázané, že obžalovaní si prisvojili peniaze poškodenej organizácie ako cudziu

vec (nie je z hľadiska naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty významné

z akých dôvodov) a svojím úmyselným konaním (vo forme priameho úmyslu)

spôsobili poškodenej strane škodu veľkého rozsahu.

Ak obvinený ako páchateľ trestného činu, ktorého zákonným znakom

je spôsobenie škody na cudzom majetku takúto škodu skutočne spôsobil, nič nebráni

tomu, aby mu pri splnení ďalších podmienok bola uložená povinnosť nahradiť

spôsobenú škodu, napriek tomu, že konal v mene právnickej osoby alebo

v jej zastúpení a vznik škody je výsledkom porušení zmluvného vzťahu, v ktorom

bola táto právnická osoba a nie sám páchateľ.

Obžalovaní ako konatelia uvedenej spoločnosti svojím úmyselným konaním

v rozpore s uzavretou zmluvou spôsobili škodu veľkého rozsahu, ktorú si poškodená

strana riadne a včas uplatnila, a preto boli splnené zákonné podmienky na to,

aby obžalovaní za spôsobenú škodu zodpovedali.

Akceptovanie obhajobných prednesov obžalovaných, že ide o zodpovednosť

výlučne právnickej osoby a nie ich ako konateľov spoločnosti by za zistených

okolností prípadu viedlo k absolútnej beztrestnosti konateľov právnických osôb tohto

druhu napriek spáchaniu trestného činu a s tým súvisiacej obmedzenej

zodpovednosti za spôsobenú škodu. Na snahu obžalovaných v tomto smere

(zbavenie sa zodpovednosti za spôsobenú škodu) nasvedčuje aj neskorší odpredaj

celého obchodného podielu spoločnosti tretiemu subjektu.

Nesprávne a v rozpore so zákonom však postupoval krajský súd,

keď pri ustálení právnej kvalifikácie použil ustanovenie § 88 Tr. zák. a konanie

obžalovaných právne posúdil len podľa odseku 4 § 248 Tr. zák.

Podľa uvedeného ustanovenia na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej

trestnej sadzby, prihliadne sa len vtedy, keď pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje

stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.

Okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby je znakom skutkovej

podstaty uvedeným v druhom a ďalších odsekoch jednotlivých trestných činov

osobitnej časti , ktoré kvalifikujú základnú skutkovú podstatu

a typizuje vyšší stupeň nebezpečnosti trestného činu nimi charakterizovaného.

Môže charakterizovať závažnosť individuálneho objektu (napr. spôsobenie

škody veľkého rozsahu) a na rozdiel od všeobecných priťažujúcich okolností

kvalifikovaná skutková podstata vyjadruje vyšší typový stupeň nebezpečnosti činu

pre spoločnosť. K týmto formálnym znakom skutkovej podstaty však musí pristúpiť

aj materiálny znak, t. j. podstatne zvýšený stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť

a až po komplexnom vyhodnotení týchto znakov a stupňa spoločenskej

nebezpečnosti konania páchateľa možno ustáliť, či je v danom konkrétnom prípade

podstatne zvýšený stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania páchateľa trestného

činu. Stanovením určitej okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby

zákon predpokladá, že pri jej naplnení v bežne sa vyskytujúcich prípadoch bude

stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť spravidla podstatne zvýšený. K okolnosti

podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby sa preto neprihliadne len vtedy,

keď stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť v konkrétnom prípade

ani pri formálnom naplnení tejto okolnosti nedosiahne stupeň zodpovedajúci dolnej

hranici zvýšenej trestnej sadzby, keď teda nebude zodpovedať ani najľahším bežne

sa vyskytujúcim prípadom trestnej činnosti kvalifikovanej skutkovej podstaty.

V posudzovanom prípade boli splnené všetky podmienky na právne

posúdenie konania obžalovaných podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. Obžalovaní

svojím konaním spôsobili škodu veľkého rozsahu, ktorá nebola tak nízka, aby bola

na hranici škôd značnej a veľkého rozsahu. Obžalovaní za situácie, že zistili,

že nemajú dostatok finančných prostriedkov na udržiavanie chodu spoločnosti boli

povinní prispôsobiť hospodárenie spoločnosti tak, aby mohli plniť svoje povinnosti,

prípadne také podnikanie ukončiť. V takejto situácii však obžalovaní v rozhodujúcom

období neboli, a preto k takémuto postupu ani neboli nútení. Napriek tomu neuhradili

ani časť spreneverených peňazí, hoci na to v kritickom období mali dostatok

finančných prostriedkov a poškodená strana vyplatenie peňazí opakovane urgovala.

Pokiaľ krajský súd v napadnutom rozsudku argumentuje okolnosťami skutku

a osobami obžalovaných, ktoré považuje v danom prípade za špecifické možno

prisvedčiť tomu, že ich existencia spoluurčovala stupeň spoločenskej nebezpečnosti

predmetného činu pre spoločnosť, avšak nie do takej miery, aby bolo možné dôvodiť,

že bez ohľadu na závažnosť (intenzitu) s akou bola naplnená formálna okolnosť

podmieňujúca podľa § 88 Tr. zák. použitie vyššej trestnej sadzby, nedosiahol stupeň

nebezpečnosti trestného činu v uvedenej konkrétnej veci ani stupeň zodpovedajúci

dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, teda, že by nezodpovedal ani najľahším,

bežne sa vyskytujúcim prípadom trestných činov uvedenej kvalifikovanej skutkovej

podstaty.

Uvedené pochybenie (majúce odraz vo výroku o vine a treste) však

nebolo možné napraviť, a to pre nedostatok odvolania krajského prokurátora

( ).

K návrhu zástupkyne generálneho prokurátora Slovenskej republiky

je potrebné uviesť, že poslednou právnou úpravou bola výška škody veľkého

rozsahu stanovená na 4 000 000 Sk a túto prevzal aj v znení

zmien a doplnkov účinný od 1. januára 2006 (Tr. zák.) v § 124 ods. 1 Tr. zák. Jeho

aplikácia použitím § 213 tohto zákona by však bola pre obžalovaných nepriaznivejšia

a z dôvodu odvolaní podaných len obžalovanými je ustanovením § 259 ods. 3

účinného do 31. decembra 2005 vylúčená.

Krajský súd vo výroku o náhrade škody nepochybil, keď zaviazal

obžalovaných uhradiť poškodenej strane A., a. s., P., L., B. X., IČO: X., škodu

vo výške 4 436 953 Sk, keď oproti škode ustálenej v skutkovej vete napadnutého

rozsudku zohľadnil odpočet uvedený poškodenou stranou vo výške 32 944,90 Kč.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 1. apríla 2008

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Martin Piovartsy

Za správnosť vyhotovenia: