Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
805/374781.6c25d4.pdf
PDF · 93.48 KB
No categories available
4To/7/2007
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaných Ing. Ľ. A.
a spol., pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1, ods. 4 spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov (Tr. zák.)
účinného do 31. decembra 2005 na verejnom zasadnutí 1. apríla 2008 o odvolaniach
obžalovaných Ing. Ľ. A. a Ing. M. A. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
z 30. januára 2007, sp. zn. 2 T 3/2004, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 256 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov (Tr. por.)
účinného do 31. decembra 2005 odvolania obžalovaných Ing. Ľ. A. a Ing. M. A.
s a z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 30. januára 2007, sp. zn. 2 T 3/2004,
boli obžalovaní Ing. Ľ. A. a Ing. M. A. uznaní za vinných z trestného činu sprenevery
podľa § 248 ods. 4, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb.
v znení zmien a doplnkov (ďalej len Tr. zák.) účinného do 31. decembra 2005 na tom
skutkovom základe, že
obžalovaný Ing. Ľ. A. a obžalovaná Ing. M. A. ako konatelia spoločnosti S.,
spol. s r. o., K. ul. X., S., na základe Dealerskej zmluvy č. X. na rok 2001 uzatvorenej
medzi spoločnosťou D. A., a. s., B. X., P., a spoločnosťou S., spol.
s r. o., K. X., S., v období od 21. februára 2001. do 29. marca 2001 prevzali
od spoločnosti D. A., a. s., podvozky s motorovými jednotkami, na ktoré boli
vystavené faktúry č. 10101574, zo dňa 21. februára 2001 na sumu 733 684,70 Kč,
č. X. zo dňa 8. marca 2001 na sumu 689 640 Kč, č. X. zo dňa 23. marca 2001
na sumu 702 434,70 Kč, č. X. zo dňa 29. marca 2001 na sumu716 352,70 Kč
a č. X. zo dňa 20. marca 2001 na sumu 716 352,70 Kč, faktúry v lehote splatnosti
a ani doteraz neuhradili, hoci peniaze na ich úhradu mali k dispozícii, čo zamlčali,
podvozky s motorovými jednotkami následne v priebehu roku 2001 predali,
a to napriek tomu, že podľa čl. IX písm. a/ prílohy 4 zmluvy „Predajné a dodacie
podmienky“ vlastnícke právo na dodaný tovar prechádzalo na odberateľa
až po úplnej úhrade kúpnej ceny, čím spôsobili spoločnosti D. A., a. s., B. X., P.,
škodu v sume 4 478 520 Sk.
Za to im bol podľa § 248 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky každému samostatne.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovaným výkon trestu
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov
(Tr. por.) účinného do 31. decembra 2005 boli obžalovaní zaviazaní spoločne
a nerozdielne uhradiť poškodenej strane A., a. s., P. L., B. 140, IČO: X., škodu
vo výške 4 436 953 Sk.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaní
Ing. Ľ. A. a Ing. M. A. V písomnom odôvodnení odvolania namietli výroky o vine,
treste a náhrade škody. Uviedli, že s tovarom prevzatým od poškodeného hospodárili
ako právnická osoba, ktorá je pri svojej činnosti vystavená aj riziku neúspechu
a výdaje súvisiace s jej činnosťou môžu prevýšiť jej aktíva. Peniaze za odpredaj
odobratého tovaru nespreneverili, ich použili na úhradu nevyhnutných výdavkov
spojených s prevádzkou ich spoločnosti. Výrok o náhrade škody je podľa nich
nesprávny, pretože boli konateľmi a spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným
a tento typ spoločnosti má zodpovednosť za spôsobenú škodu upravenú zákonom
do výšky svojho majetku a zodpovednosť spoločníkov v takýchto súvislostiach platné
právo vylučuje.
Navrhli preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
zrušil a spod obžaloby krajského prokurátora ich oslobodil.
Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhla napadnutý
rozsudok pre nezákonnosť aplikácie § 88 Tr. zák. zrušiť a s prihliadnutím na ostatnú
výšku minimálnej mzdy konanie obžalovaných posúdiť podľa § 284 ods. 1, ods. 4
Tr. zák. a obžalovaným uložiť rovnaké tresty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolaní obžalovaných
preskúmal v rozsahu § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu
konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a zistil, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.
Najvyšší súd ako súd odvolací postupoval v súlade s § 564 ods. 4
prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 301/2005 Z. z. v znení zmien
a doplnkov (Tr. por.) účinného od 1. januára 2006, pretože v posudzovanej veci bola
obžaloba, o ktorej krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol podaná pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa
vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité
zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s § 2
ods. 5 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak,
ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 125 Tr. por.
krajský súd vyslovil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom
na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.
Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku je zrejmé, ako sa krajský súd
vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného
zákona v otázkach viny a trestu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá pochybnosti o správnosti skutkových
zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne
a nepochybne preukázané, že obžalovaní v kritický čase, za okolností a spôsobom
uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku spáchali predmetný skutok.
Odvolacie námietky obžalovaných nie sú dôvodné.
Vykonaným dokazovaním (výpoveďami obžalovaných, svedkov a listinnými
dôkazmi) bolo preukázané, že obžalovaní tovar odobratý od poškodenej organizácie
predali a boli im zaň vyplatené fakturované sumy. V rozpore s uzavretou dealerskou
zmluvou však po odpočítaní svojej provízie peniaze poškodenej organizácii
ani po opakovaných výzvach nevyplatili, ale použili ich na iné účely. Znaleckým
dokazovaním znalkyňou z odboru ekonomika a podnikanie, účtovníctvo, daňovníctvo
Ing. A. P. bolo preukázané, že do konca júla 2001, t. j. ešte po termíne úhrad faktúr
spoločnosť obžalovaných disponovala dostatkom voľných finančných zdrojov.
Tieto zistenia nespochybňovali ani samotní obžalovaní, ktorí však tvrdili,
že trestný čin nespáchali, pretože peniaze použili na úhradu odvodov štátu a úhradu
výdavkov nevyhnutných pre udržanie chodu spoločnosti.
Podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. trestného činu sprenevery sa dopustí ten,
kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku
škodu nie nepatrnú.
Podľa § 248 ods. 4 Tr. zák. tento trestný čin spácha ten, kto spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo značný prospech.
Podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. tento trestný čin spácha ten, kto spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.
Spoločnosti S., spol. s r. o., K. ul. X., S., za ktorú konali a ako konatelia
vystupovali obžalovaní, bol na podklade uzatvorenej dealerskej zmluvy zverený
v prípadoch uvedených v skutkovej vete napadnutého rozsudku tovar za účelom jeho
ďalšieho predaja. Zmluvnou podmienkou bolo, že spoločnosti obžalovaných patrí
dohodnutá provízia a zvyšok predajnej ceny bude vyplatený poškodenej organizácii.
Obžalovaní ako konatelia spoločnosti však v rozpore s uvedeným si všetky peniaze
ponechali napriek tomu, že v tom čase mali dostatok finančných prostriedkov
na úhradu prevzatého a nimi predaného tovaru. Svojím konaním si tak prisvojili
cudziu vec (peniaze za odpredaný tovar), ktorá im bola zverená a spôsobili
tak poškodenej strane škodu 4 478 529 Sk teda škodu veľkého rozsahu.
Trestný čin, z ktorého boli obžalovaní uznaní za vinných je úmyselným
trestným činom. Jedným zo zákonných znakov tohto trestného činu je aj úmysel
páchateľa (či už priamy alebo nepriamy) spáchať uvedený trestný čin a tento musí
byť vykonaným dokazovaním preukázaný. Skôr uvedenými dôkazmi bolo
preukázané, že obžalovaní si prisvojili peniaze poškodenej organizácie ako cudziu
vec (nie je z hľadiska naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty významné
z akých dôvodov) a svojím úmyselným konaním (vo forme priameho úmyslu)
spôsobili poškodenej strane škodu veľkého rozsahu.
Ak obvinený ako páchateľ trestného činu, ktorého zákonným znakom
je spôsobenie škody na cudzom majetku takúto škodu skutočne spôsobil, nič nebráni
tomu, aby mu pri splnení ďalších podmienok bola uložená povinnosť nahradiť
spôsobenú škodu, napriek tomu, že konal v mene právnickej osoby alebo
v jej zastúpení a vznik škody je výsledkom porušení zmluvného vzťahu, v ktorom
bola táto právnická osoba a nie sám páchateľ.
Obžalovaní ako konatelia uvedenej spoločnosti svojím úmyselným konaním
v rozpore s uzavretou zmluvou spôsobili škodu veľkého rozsahu, ktorú si poškodená
strana riadne a včas uplatnila, a preto boli splnené zákonné podmienky na to,
aby obžalovaní za spôsobenú škodu zodpovedali.
Akceptovanie obhajobných prednesov obžalovaných, že ide o zodpovednosť
výlučne právnickej osoby a nie ich ako konateľov spoločnosti by za zistených
okolností prípadu viedlo k absolútnej beztrestnosti konateľov právnických osôb tohto
druhu napriek spáchaniu trestného činu a s tým súvisiacej obmedzenej
zodpovednosti za spôsobenú škodu. Na snahu obžalovaných v tomto smere
(zbavenie sa zodpovednosti za spôsobenú škodu) nasvedčuje aj neskorší odpredaj
celého obchodného podielu spoločnosti tretiemu subjektu.
Nesprávne a v rozpore so zákonom však postupoval krajský súd,
keď pri ustálení právnej kvalifikácie použil ustanovenie § 88 Tr. zák. a konanie
obžalovaných právne posúdil len podľa odseku 4 § 248 Tr. zák.
Podľa uvedeného ustanovenia na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby, prihliadne sa len vtedy, keď pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje
stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.
Okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby je znakom skutkovej
podstaty uvedeným v druhom a ďalších odsekoch jednotlivých trestných činov
osobitnej časti trestného zákona, ktoré kvalifikujú základnú skutkovú podstatu
a typizuje vyšší stupeň nebezpečnosti trestného činu nimi charakterizovaného.
Môže charakterizovať závažnosť individuálneho objektu (napr. spôsobenie
škody veľkého rozsahu) a na rozdiel od všeobecných priťažujúcich okolností
kvalifikovaná skutková podstata vyjadruje vyšší typový stupeň nebezpečnosti činu
pre spoločnosť. K týmto formálnym znakom skutkovej podstaty však musí pristúpiť
aj materiálny znak, t. j. podstatne zvýšený stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť
a až po komplexnom vyhodnotení týchto znakov a stupňa spoločenskej
nebezpečnosti konania páchateľa možno ustáliť, či je v danom konkrétnom prípade
podstatne zvýšený stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania páchateľa trestného
činu. Stanovením určitej okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby
zákon predpokladá, že pri jej naplnení v bežne sa vyskytujúcich prípadoch bude
stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť spravidla podstatne zvýšený. K okolnosti
podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby sa preto neprihliadne len vtedy,
keď stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť v konkrétnom prípade
ani pri formálnom naplnení tejto okolnosti nedosiahne stupeň zodpovedajúci dolnej
hranici zvýšenej trestnej sadzby, keď teda nebude zodpovedať ani najľahším bežne
sa vyskytujúcim prípadom trestnej činnosti kvalifikovanej skutkovej podstaty.
V posudzovanom prípade boli splnené všetky podmienky na právne
posúdenie konania obžalovaných podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. Obžalovaní
svojím konaním spôsobili škodu veľkého rozsahu, ktorá nebola tak nízka, aby bola
na hranici škôd značnej a veľkého rozsahu. Obžalovaní za situácie, že zistili,
že nemajú dostatok finančných prostriedkov na udržiavanie chodu spoločnosti boli
povinní prispôsobiť hospodárenie spoločnosti tak, aby mohli plniť svoje povinnosti,
prípadne také podnikanie ukončiť. V takejto situácii však obžalovaní v rozhodujúcom
období neboli, a preto k takémuto postupu ani neboli nútení. Napriek tomu neuhradili
ani časť spreneverených peňazí, hoci na to v kritickom období mali dostatok
finančných prostriedkov a poškodená strana vyplatenie peňazí opakovane urgovala.
Pokiaľ krajský súd v napadnutom rozsudku argumentuje okolnosťami skutku
a osobami obžalovaných, ktoré považuje v danom prípade za špecifické možno
prisvedčiť tomu, že ich existencia spoluurčovala stupeň spoločenskej nebezpečnosti
predmetného činu pre spoločnosť, avšak nie do takej miery, aby bolo možné dôvodiť,
že bez ohľadu na závažnosť (intenzitu) s akou bola naplnená formálna okolnosť
podmieňujúca podľa § 88 Tr. zák. použitie vyššej trestnej sadzby, nedosiahol stupeň
nebezpečnosti trestného činu v uvedenej konkrétnej veci ani stupeň zodpovedajúci
dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, teda, že by nezodpovedal ani najľahším,
bežne sa vyskytujúcim prípadom trestných činov uvedenej kvalifikovanej skutkovej
podstaty.
Uvedené pochybenie (majúce odraz vo výroku o vine a treste) však
nebolo možné napraviť, a to pre nedostatok odvolania krajského prokurátora
K návrhu zástupkyne generálneho prokurátora Slovenskej republiky
je potrebné uviesť, že poslednou právnou úpravou bola výška škody veľkého
rozsahu stanovená na 4 000 000 Sk a túto prevzal aj zákon č. 300/2005 Z. z. v znení
zmien a doplnkov účinný od 1. januára 2006 (Tr. zák.) v § 124 ods. 1 Tr. zák. Jeho
aplikácia použitím § 213 tohto zákona by však bola pre obžalovaných nepriaznivejšia
a z dôvodu odvolaní podaných len obžalovanými je ustanovením § 259 ods. 3
zákona č. 141/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 (Tr. por.) vylúčená.
Krajský súd vo výroku o náhrade škody nepochybil, keď zaviazal
obžalovaných uhradiť poškodenej strane A., a. s., P., L., B. X., IČO: X., škodu
vo výške 4 436 953 Sk, keď oproti škode ustálenej v skutkovej vete napadnutého
rozsudku zohľadnil odpočet uvedený poškodenou stranou vo výške 32 944,90 Kč.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 1. apríla 2008
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Martin Piovartsy
Za správnosť vyhotovenia: