Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)862/386938.c9792b.pdf
PDF · 170.24 KB
No categories available
4Tdo/58/2011
N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 58/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila
Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom
zasadnutí konanom 13. marca 2012 v Bratislave, v trestnej veci obvineného J. K., pre trestný
čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona účinného
v čase spáchania skutku, o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu
JUDr. Ľ. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3 To 119/2010,
z 28. apríla 2010, podľa § 382a, § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1, ods. 2
zák. č. 301/2005 Z. z. - Trestný poriadok (účinný od 1. januára 2006 - ďalej len „Tr. por.“)
z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ Tr. por. (v znení účinnom do 31. augusta 2011), takto
rozhodol:
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3 To 119/2010,
z 28. apríla 2010
b o l p o r u š e n ý z á k o n
v ustanovení § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a § 7 ods. 3 písm. i/ zákona
č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sídlach a obvodoch súdov“) v neprospech obvineného J. K..
Napadnuté uznesenie krajského súdu s a z r u š u j e.
Krajskému súdu v T r e n č í n e sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 1. apríla 2010, sp. zn. 3 Nt 36/2009,
podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh obvineného J. K. o povolenie obnovy konania vo veci
právoplatne skončenej rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica z 24. mája
1982, sp. zn. 2 T 65/82, uznesením Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica z 5. marca
1991, sp. zn. 3 RTv 6/1991 a rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica
z 3. júna 1991, sp. zn. 3 T 73/1991, zamietol.
Na podklade sťažnosti obvineného J. K. proti prvostupňovému uzneseniu, Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením z 28. apríla 2010, sp. zn. 3 To 119/2010, podľa § 193 ods. 1
písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený J. K. písomným
podaním z 21. júna 2010 (doručenom súdu prvého stupňa 24. júna 2010) prostredníctvom
obhajcu JUDr. Ľ. M. dovolanie.
Domáhal sa ním zrušenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 28. apríla 2010, sp. zn. 3 To 119/2010 s tým, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por.
vyslovil rozsudkom porušenie zákona v neprospech obvineného v ustanoveniach, o ktoré
sa podané dovolanie opiera. Zároveň navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 2 Tr. por.
zrušil aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica z 1. apríla 2010,
sp. zn. 3 Nt 36/2009 a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. a/,
písm. c/ a písm. i/ Tr. por.
Pochybenie videl v tom, že o jeho návrhu na povolenie obnovy konania v prvom
stupni síce správne rozhodoval v zmysle § 7 ods. 2 písm. j/ zákona o sídlach a obvodoch
súdov Okresný súd Banská Bystrica, avšak o sťažnosti proti uzneseniu tohto súdu mal
v zmysle § 7 ods. 3 písm. i/ zákona o sídlach a obvodoch súdov rozhodovať Krajský súd
v Trenčíne. Došlo tak k porušeniu práva na zákonného sudcu v zmysle čl. 38 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďalej uviedol, že uznesenie okresného súdu mu bolo doručené 26. apríla 2010
a o sťažnosti bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla 2010,
sp. zn. 3 To 119/2010, ktorým bola táto zamietnutá. Písomné odôvodnenie sťažnosti
bolo vypracované 9. mája 2010 a následne zaslané prvostupňovému súdu. V tom čase
už ale existovalo rozhodnutie krajského súdu, o čom ani nevedel, a preto bolo zásadným
spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.
Na záver namietal, že rozhodnutie nadriadeného orgánu, teda krajského súdu,
bolo založené na nesprávnom právnom posúdení, pretože tento sa vôbec nezaoberal
písomným odôvodnením sťažnosti z 9. mája 2010, ktoré bolo doručené až dodatočne.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného
na vyjadrenie prokurátorovi Vojenskej obvodovej prokuratúry Banská Bystrica, ktorý
ho navrhol odmietnuť, pretože je neprípustné.
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či podané dovolanie obvineného
je prípustné v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že táto procesná podmienka
dovolania v posudzovanom prípade nebola splnená, preto dovolanie obvineného J. K.
uznesením zo 4. augusta 2010, sp. zn. 4 Tdo 28/2010, podľa § 382 Tr. por. per analogiam
odmietol.
Dovolací súd v odôvodnení uznesenia poukázal na konštantnú rozhodovaciu
judikatúru, z ktorej vyplýva, že za „vec právoplatne skončenú“ v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por.
možno považovať len
1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného
a bol mu uložený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania;
2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby;
3. uznesenie o zastavení trestného stíhania;
4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu;
5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia;
6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania;
7. uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania;
8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v rozsahu uvedenom v § 334 ods. 4
9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku
alebo uzneseniu uvedenému sub 1. až 7.“
Vzhľadom na to, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy
konania podľa § 399 ods. 2 Tr. por. nie je rozhodnutím vo veci samej, nie je proti nemu
prípustné dovolanie v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por., a preto ho Najvyšší súd Slovenskej
republiky odmietol.
Obvinený J. K. prostredníctvom obhajcu podal proti tomuto uzneseniu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť.
Na jej podklade Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo 6. októbra 2011,
č. k. II. ÚS 284/2011, rozhodol, že
1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 4 Tdo 28/2010,
zo 4. augusta 2010 porušil základné právo J. K. na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Tdo 28/2010,
zo 4. augusta 2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia nálezu vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky porušil základné
právo J. K. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) tým, že sa nevysporiadal so sťažovateľovým
tvrdením, že v jeho veci rozhodoval nepríslušný súd, čo by mohlo zakladať zákonný dôvod
na podanie dovolania.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky aj výklad a následná aplikácia
§ 368 ods. 1 Tr. por. musí v celom rozsahu rešpektovať právo sťažovateľa ako strany
dovolacieho konania na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a rešpektovať
jeho podstatu a zmysel, t. j. tak, aby jeho prostredníctvom bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov dovolateľa.
Na podklade tohto nálezu Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne prejednal
dovolanie obvineného J. K. a zistil, že je naplnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1
písm. a/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 dovolanie možno podať ak,
vo veci rozhodol nepríslušný súd (písm. a/).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí
byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého,
alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti
v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana
súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom
spravodlivosti.
Podľa čl. 48 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Za toho stavu odmietnutie dovolania podľa teraz platnej právnej úpravy v zmysle
§ 382 písm. f/ Tr. por. ako dovolania, ktoré je neprípustné, neprichádza do úvahy v prípadoch,
keď o veci rozhodoval vecne a miestne nepríslušný súd. Týka sa to aj rozhodnutí, ktoré
nemožno považovať za rozhodnutia vo veci samej tak, ako to predpokladá § 368 ods. 1
V posudzovanej veci o sťažnosti obvineného J. K. proti rozhodnutiu o zamietnutí
návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol Krajský súd v Trenčíne, hoci na to nebol vecne
príslušný.
Podľa článku 143 ods. 1 ústavy sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej
republiky a ostatné súdy.
Podľa § 11 Tr. por. sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach,
ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sústavu súdov Slovenskej
republiky tvoria
a/ okresné súdy,
b/ krajské súdy a
c/ Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 7 ods. 3 zákona o súdoch (v znení účinnom do 31. marca 2009), patrili ďalej
do sústavy súdov Slovenskej republiky vojenské súdy, ktorými boli
a/ vojenské obvodové súdy a
b/ Vyšší vojenský súd.
Pôsobnosť vojenských súdov od 1. apríla 2009 však na základe zák. č. 59/2009 Z. z.
prevzali tri okresné súdy v sídle krajského súdu a jeden krajský súd.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o sídlach a obvodoch súdov okresným súdom na účely
trestného konania sa rozumie okresný súd, ktorý je príslušný na trestné konanie o zákonom
ustanovených veciach.
Podľa § 7 ods. 2 zákona o sídlach a obvodoch súdov okresným súdom v sídle
krajského súdu na účely trestného konania
vo veciach podľa osobitného predpisu pre obvod krajských súdov uvedených
v § 3 ods. 1 až 4 sa rozumie Okresný súd Bratislava I (písm. i/),
vo veciach podľa osobitného predpisu pre obvod krajských súdov uvedených
v § 3 ods. 5 a 6 sa rozumie Okresný súd Banská Bystrica (písm. j/),
vo veciach podľa osobitného predpisu pre obvod krajských súdov uvedených
v § 3 ods. 7 a 8 sa rozumie Okresný súd Prešov (písm. k/).
Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zákona o sídlach a obvodoch súdov na rozhodovanie
o riadnych opravných prostriedkoch vo veciach, v ktorých je príslušný súd podľa odseku
2 písm. i/ až písm. k/, je príslušný Krajský súd v Trenčíne.
Dovolací súd preto zdôrazňuje, že na konanie o obnove konania proti právoplatným
rozhodnutiam bývalých vojenských súdov v prvom stupni sú príslušné Okresný súd Banská
Bystrica, Okresný súd Prešov a Okresný súd Bratislava I. O riadnych opravných
prostriedkoch proti rozhodnutiam týchto súdov rozhoduje výlučne Krajský súd v Trenčíne.
V posudzovanej veci Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozhodoval o podanej
sťažnosti, svojím nezákonným rozhodnutím porušil ustanovenia zákona o príslušnosti súdov,
čím fakticky obvineného J. K. odňal jeho zákonnému sudcovi.
Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací z dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyslovil vo výroku rozsudku uvedené porušenie zákona
v neprospech obvineného J. K., zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
a vec prikázal Krajskému súdu v Trenčíne ako súdu vecne a miestne príslušnému,
aby ju v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol, čím právne postavenie obvineného vrátil
do stavu, v akom sa nachádzalo pred vydaním zrušeného rozhodnutia.
Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že vec nepreskúmaval
z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por. uvedených v dovolaní
obvineným J. K., pretože ide o sťažnostné námietky, s ktorými bude povinný sa vysporiadať
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 13. marca 2012
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová