Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/58/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí konanom 13. marca 2012 v Bratislave, v trestnej veci obvineného J. K., pre trestný

čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa účinného

v čase spáchania skutku, o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu

JUDr. Ľ. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. ,

z 28. apríla 2010, podľa § 382a, § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1, ods. 2

- (účinný od 1. januára 2006 - ďalej len „“)

z dôvodov podľa (v znení účinnom do 31. augusta 2011), takto

rozhodol:

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. ,

z 28. apríla 2010

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení a zákona

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sídlach a obvodoch súdov“) v neprospech obvineného J. K..

2

Napadnuté uznesenie krajského súdu s a z r u š u j e.

Krajskému súdu v T r e n č í n e sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 1. apríla 2010, sp. zn. ,

podľa návrh obvineného J. K. o povolenie obnovy konania vo veci

právoplatne skončenej rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica z 24. mája

1982, sp. zn. , uznesením Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica z 5. marca

1991, sp. zn. a rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica

z 3. júna 1991, sp. zn. , zamietol.

Na podklade sťažnosti obvineného J. K. proti prvostupňovému uzneseniu, Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením z 28. apríla 2010, sp. zn. , podľa § 193 ods. 1

písm. c/ sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený J. K. písomným

podaním z 21. júna 2010 (doručenom súdu prvého stupňa 24. júna 2010) prostredníctvom

obhajcu JUDr. Ľ. M. dovolanie.

Domáhal sa ním zrušenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 28. apríla 2010, sp. zn. s tým, aby dovolací súd podľa

vyslovil rozsudkom porušenie zákona v neprospech obvineného v ustanoveniach, o ktoré

sa podané dovolanie opiera. Zároveň navrhol, aby dovolací súd podľa

zrušil aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica z 1. apríla 2010,

sp. zn. a podľa prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. a/,

písm. c/ a písm. i/

3

Pochybenie videl v tom, že o jeho návrhu na povolenie obnovy konania v prvom

stupni síce správne rozhodoval v zmysle § 7 ods. 2 písm. j/ zákona o sídlach a obvodoch

súdov Okresný súd Banská Bystrica, avšak o sťažnosti proti uzneseniu tohto súdu mal

v zmysle § 7 ods. 3 písm. i/ zákona o sídlach a obvodoch súdov rozhodovať Krajský súd

v Trenčíne. Došlo tak k porušeniu práva na zákonného sudcu v zmysle čl. 38 Listiny

základných práv a slobôd a .

Ďalej uviedol, že uznesenie okresného súdu mu bolo doručené 26. apríla 2010

a o sťažnosti bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla 2010,

sp. zn. , ktorým bola táto zamietnutá. Písomné odôvodnenie sťažnosti

bolo vypracované 9. mája 2010 a následne zaslané prvostupňovému súdu. V tom čase

už ale existovalo rozhodnutie krajského súdu, o čom ani nevedel, a preto bolo zásadným

spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.

Na záver namietal, že rozhodnutie nadriadeného orgánu, teda krajského súdu,

bolo založené na nesprávnom právnom posúdení, pretože tento sa vôbec nezaoberal

písomným odôvodnením sťažnosti z 9. mája 2010, ktoré bolo doručené až dodatočne.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie prokurátorovi Vojenskej obvodovej prokuratúry Banská Bystrica, ktorý

ho navrhol odmietnuť, pretože je neprípustné.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či podané dovolanie obvineného

je prípustné v zmysle a dospel k záveru, že táto procesná podmienka

dovolania v posudzovanom prípade nebola splnená, preto dovolanie obvineného J. K.

uznesením zo 4. augusta 2010, sp. zn. , podľa per analogiam

odmietol.

Dovolací súd v odôvodnení uznesenia poukázal na konštantnú rozhodovaciu

judikatúru, z ktorej vyplýva, že za „vec právoplatne skončenú“ v zmysle

možno považovať len

4

1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného

a bol mu uložený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania;

2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby;

3. uznesenie o zastavení trestného stíhania;

4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu;

5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia;

6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania;

7. uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania;

8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v rozsahu uvedenom v § 334 ods. 4

;

9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku

alebo uzneseniu uvedenému sub 1. až 7.“

Vzhľadom na to, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy

konania podľa nie je rozhodnutím vo veci samej, nie je proti nemu

prípustné dovolanie v zmysle , a preto ho Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol.

Obvinený J. K. prostredníctvom obhajcu podal proti tomuto uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť.

Na jej podklade Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo 6. októbra 2011,

č. k. , rozhodol, že

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. ,

zo 4. augusta 2010 porušil základné právo J. K. na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ,

zo 4. augusta 2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia nálezu vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky porušil základné

právo J. K. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) tým, že sa nevysporiadal so sťažovateľovým

5

tvrdením, že v jeho veci rozhodoval nepríslušný súd, čo by mohlo zakladať zákonný dôvod

na podanie dovolania.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky aj výklad a následná aplikácia

musí v celom rozsahu rešpektovať právo sťažovateľa ako strany

dovolacieho konania na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a rešpektovať

jeho podstatu a zmysel, t. j. tak, aby jeho prostredníctvom bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov dovolateľa.

Na podklade tohto nálezu Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne prejednal

dovolanie obvineného J. K. a zistil, že je naplnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1

písm. a/

Podľa § 371 ods. 1 dovolanie možno podať ak,

vo veci rozhodol nepríslušný súd (písm. a/).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí

byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého,

alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti

v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana

súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,

pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spravodlivosti.

Podľa - (ďalej len

„ústava“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Za toho stavu odmietnutie dovolania podľa teraz platnej právnej úpravy v zmysle

ako dovolania, ktoré je neprípustné, neprichádza do úvahy v prípadoch,

keď o veci rozhodoval vecne a miestne nepríslušný súd. Týka sa to aj rozhodnutí, ktoré

6

nemožno považovať za rozhodnutia vo veci samej tak, ako to predpokladá § 368 ods. 1

V posudzovanej veci o sťažnosti obvineného J. K. proti rozhodnutiu o zamietnutí

návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol Krajský súd v Trenčíne, hoci na to nebol vecne

príslušný.

Podľa článku 143 ods. 1 sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej

republiky a ostatné súdy.

Podľa sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach,

ustanovuje osobitný zákon.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sústavu súdov Slovenskej

republiky tvoria

a/ okresné súdy,

b/ krajské súdy a

c/ Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 7 ods. 3 zákona o súdoch (v znení účinnom do 31. marca 2009), patrili ďalej

do sústavy súdov Slovenskej republiky vojenské súdy, ktorými boli

a/ vojenské obvodové súdy a

b/ Vyšší vojenský súd.

Pôsobnosť vojenských súdov od 1. apríla 2009 však na základe

prevzali tri okresné súdy v sídle krajského súdu a jeden krajský súd.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o sídlach a obvodoch súdov okresným súdom na účely

trestného konania sa rozumie okresný súd, ktorý je príslušný na trestné konanie o zákonom

ustanovených veciach.

7

Podľa § 7 ods. 2 zákona o sídlach a obvodoch súdov okresným súdom v sídle

krajského súdu na účely trestného konania

vo veciach podľa osobitného predpisu pre obvod krajských súdov uvedených

v § 3 ods. 1 až 4 sa rozumie Okresný súd Bratislava I (písm. i/),

vo veciach podľa osobitného predpisu pre obvod krajských súdov uvedených

v § 3 ods. 5 a 6 sa rozumie Okresný súd Banská Bystrica (písm. j/),

vo veciach podľa osobitného predpisu pre obvod krajských súdov uvedených

v § 3 ods. 7 a 8 sa rozumie Okresný súd Prešov (písm. k/).

Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zákona o sídlach a obvodoch súdov na rozhodovanie

o riadnych opravných prostriedkoch vo veciach, v ktorých je príslušný súd podľa odseku

2 písm. i/ až písm. k/, je príslušný Krajský súd v Trenčíne.

Dovolací súd preto zdôrazňuje, že na konanie o obnove konania proti právoplatným

rozhodnutiam bývalých vojenských súdov v prvom stupni sú príslušné Okresný súd Banská

Bystrica, Okresný súd Prešov a Okresný súd Bratislava I. O riadnych opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiam týchto súdov rozhoduje výlučne Krajský súd v Trenčíne.

V posudzovanej veci Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozhodoval o podanej

sťažnosti, svojím nezákonným rozhodnutím porušil ustanovenia zákona o príslušnosti súdov,

čím fakticky obvineného J. K. odňal jeho zákonnému sudcovi.

Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací z dôvodu

podľa vyslovil vo výroku rozsudku uvedené porušenie zákona

v neprospech obvineného J. K., zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

a vec prikázal Krajskému súdu v Trenčíne ako súdu vecne a miestne príslušnému,

aby ju v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol, čím právne postavenie obvineného vrátil

do stavu, v akom sa nachádzalo pred vydaním zrušeného rozhodnutia.

Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že vec nepreskúmaval

z dovolacích dôvodov podľa a uvedených v dovolaní

8

obvineným J. K., pretože ide o sťažnostné námietky, s ktorými bude povinný sa vysporiadať

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 13. marca 2012

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová