Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/70/2013

Identifikačné číslo spisu: 6112011014 Dátum vydania rozhodnutia: 02.12.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Piovartsy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6112011014.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Richarda Bureša na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2014 v trestnej veci obvineného C. P. pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa Tr. účinného v čase spáchania skutku, o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľubomíra Müllera, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 22. júla 2013, sp. zn. , podľa , a z dôvodu č. účinného od 1. januára 2006, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného C. P. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Uznesením samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica z 3. júna 2013, sp. zn. bol podľa č. účinného od 1. januára 2006 zamietnutý návrh odsúdeného C. P. na povolenie obnovy konania v trestnej veci bývalého Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica, sp. zn. , v ktorej bol rozsudkom z 10. júna 1983, právoplatným 22. júna 1983 uznaný za vinného z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa Tr. účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že

odmietol prevziať povolávací rozkaz Okresnej vojenskej správy Martin, podľa ktorého mal nastúpiť náhradnú vojenskú službu 4. októbra 1982 k Vojenskému útvaru 1745 Vysočany a keď za to nebol stíhaný a dňa 14. marca 1983 mu bol opäť dávaný povolávací rozkaz Okresnou vojenskou správou Martin, k výkonu náhradnej vojenskej služby s nástupom 1. apríla 1983 u VÚ 9376 Vimperk, tento odmietol prevziať a z OVS ušiel a nenastúpil výkon náhradnej vojenskej služby, hoci vedel kedy a kde má nastúpiť.

Za to mu bol podľa § 269 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka so zaradením pre jeho výkon do prvej nápravnovýchovnej skupiny a tento aj so zarátaním väzby od 21. apríla1983 do 22. júna 1983 vykonal 21. apríla 1984.

Uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, lebo ho obvinený napadol sťažnosťou, ktorú Krajský súd v Trenčíne z 22. júla 2013, sp. zn. podľa zamietol ako nedôvodnú.

Proti uzneseniu krajského súdu podal 21. septembra 2013 obvinený C. P. prostredníctvom obhajcu dovolanie, v ktorom neuviedol žiadny dovolací dôvod v zmysle Avšak podľa jeho názoru, okresný (prvostupňový) súd rozhodol v tejto veci v nesprávnom zložení lebo v pôvodnom konaní rozhodoval senát vojenského obvodového súdu a o jeho návrhu na povolenie obnovy konania rozhodoval samosudca, čo nie je v súlade s ustanovením Zo strany prvostupňového súdu i krajského (sťažnostného) súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Hoci si je vedomý, že bežne sa vo veciach obnovy konania dovolacie konanie nevykonáva, výnimky môžu existovať, pokiaľ chybným rozhodnutím došlo k závažnému porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)

- čo sa v tejto veci stalo. Zároveň má za to, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru, článku 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k tomuto Dohovoru (ďalej len „Protokol č. 7“), článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a článku 48 ods. 1 (ďalej len „“). V tejto súvislosti dal dovolaciemu súdu do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) zo 6. októbra 2011, č. - 25, ako i rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyššieho súdu“) z 13. marca 2012, sp. zn. a 9. júla 2013, sp. zn. . Ďalej podľa názoru dovolateľa nezákonnosť v jeho veci je možné riešiť podľa článku 4 ods. 2 Protokolu k Dohovoru, podľa ktorého sa za podklad k obnove konania posudzuje i podstatná chyba v predchádzajúcom konaní, pričom túto normu vyššej právnej sily aplikovali viaceré české a slovenské súdy, keď povoľovali obnovu konania v obdobných prípadoch, v ktorých povolanci z minulého režimu kvôli svojmu svedomiu, či náboženskému vyznaniu odopreli vykonať vojenskú službu a k tomu uviedol rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, krajských súdov Českej republiky s tým, že na požiadanie dovolacieho súdu predloží ďalší zoznam rozhodnutí českých a slovenských súdov. Z nich je zrejmé, že nie je správne odkazovať dovolateľa na iné procesné prostriedky, keď také neexistujú. Dovolateľ pritom pripomína aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESLP“), v ktorej sa opakovane uvádza, že perzekúcia za odoprenie vojenskej služby z náboženských dôvodov je porušením článku 9 Dohovoru, hoci by šlo len o jediné odsúdenie z tohto dôvodu. Preto je žiaduce, aby rozhodovacia prax miestnych súdov bola v súlade s touto judikatúrou. V závere dovolania dovolateľ konštatuje, že hoci by bolo možné mať námietky proti priamej aplikácii ustanovenia , jeho použitie per analogiam je v súlade s jeho poslaním a keď ním uvedené kauzy v iných veciach sú obsahovo totožné s jeho prípadom. Dovolateľ navrhol zrušiť uznesenie krajského i okresného súdu a aby najvyšší súd sám jeho návrhu vyhovel.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Banská Bystrica, ktorej prokurátor navrhol toto podanie odmietnuť podľa s tým, že dovolanie proti obnove konania nie je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí po predbežnom preskúmaní veci dospel k záveru, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu - právoplatnému uzneseniu krajského a okresného súdu, proti ktorým to zákon nepripúšťa a dovolanie neobsahuje ani žiadny dôvod dovolania uvedený v ustanovení Dovolanie podané v čase (21. septembra 2013), keď ešte obvinený nemal zvoleného obhajcu (stalo sa tak až 29. októbra 2013, č.l. 71 spisu sp. zn. ) je formálny nedostatok, ktorý nebolo potrebné, vzhľadom na obsah dovolania naprávať. Z dovolania je totiž zrejmé, že dovolateľ si uvedomuje, že účinný a platný č. neumožňuje úspešne podať dovolanie proti rozhodnutiu o povolení, či nepovolení obnovy konania. Za daného stavu veci je zrejmé, že doplnenie dovolania by neprinieslo nápravu, čo do jeho obsahu v zmysle , , ,

K uvedenému je potrebné uviesť, že proti pôvodnému rozsudku Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica z 10. júna 1983, sp. zn. nebolo podané odvolanie a tento 22. júna 1983 nadobudol právoplatnosť. Obvinený C. P. nevyužil ani zákonnú možnosť podať návrh na prieskumné konanie tohto

rozsudku, podľa

Pokiaľ ide o dovolaciu námietku nesprávneho zloženia senátu okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania, táto nie je dôvodná. Podľa ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh na obnovu konania, vydal v prvom stupni už nejestvujúci súd, rozhodne o návrhu na obnovu konania ten súd, ktorý by bol podľa tohto zákona vecne a miestne príslušný. Podľa v konaniach začatých pred 1. aprílom 2009 na bývalých vojenských súdoch pokračujú súdy uvedené v osobitnom zákone a tým je v danom prípade Okresný súd Banská Bystrica. Podľa č. účinného od 1. januára 2006, podľa ktorého samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov. Podľa o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. V danom prípade, keďže podľa Tr. bolo možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov, konal zákonný sudca - samosudca Okresného súdu Banská Bystrica, čo je v súlade s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . Rovnako tak správne a v súlade so zákonom podľa o sťažnosti obvineného rozhodoval ako vecne a miestne príslušný Krajský súd v Trenčíne.

Z citovaného Nálezu a rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že odmietnutie dovolania ako neprípustného neprichádza do úvahy v prípadoch, keď o veci rozhodol vecne a miestne nepríslušný súd ( ) i napriek tomu, že nejde o rozhodnutie podľa Uvedené sa na daný prípad nevzťahuje, pričom z napadnutých rozhodnutí a predloženého spisového materiálu (spis Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. a kópia archívneho spisu pôvodného Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica, sp. zn. ) je zrejmé, že vo veci nekonali a nerozhodovali sudcovia, ktorí boli činní v pôvodnej veci.

Pretože obvinený C. P. v dovolaní neuviedol žiaden dovolací dôvod v zmysle , najvyšší súd v rámci predbežnej prieskumnej povinnosti nezistil také porušenie zákona alebo také porušenie ustanovení o konaní predchádzajúce jeho vydaniu, ktoré by bolo dôvodom dovolania podľa , preto bolo potrebné podané dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietnuť podľa lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania.

Najvyšší súd, ako súd dovolací však zistil, že dovolanie bolo podané aj proti rozhodnutiu - uzneseniu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, proti ktorému dovolanie nie je prípustné podľa vo vzťahu k ustanoveniu , v ktorom sú taxatívne uvedené rozhodnutia, proti ktorým je prípustné podať dovolanie, čo je bližšie vymedzené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2006, sp. zn. (uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2007, por. č. 19, strana 20).

Dovolacie návrhy obvineného týkajúce sa opätovného posúdenia vykonaných dôkazov v pôvodnom konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, čo malo podľa jeho názoru za následok závažné porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru a súčasne k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru, článku 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k tomuto Dohovoru, článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 , najvyšší súd nepovažuje za opodstatnené.

Okresný i krajský súd v napadnutých uzneseniach tieto návrhy správne vyhodnotili ako nedôvodné k povoleniu obnovy konania. V dostatočnom rozsahu v nich poukázali na všetky rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré zamietli návrh obvineného. Najvyšší súd sa stotožnil s týmito uzneseniami a preto v podrobnostiach na ne odkazuje.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci podľa , odmietol dovolanie obvineného C. P., pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.