Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: F.. S.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, G. G., zastúpená Mgr. Peter Lupták, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Nám. Š. Moyzesa 3, Banská Bystrica, IČO: 43 883 907, proti žalovanému: F.. K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, G. G., zastúpený JUDr. Andrea Stupárová, advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie Novomeského 1266/25, Veľká Lúka, IČO: 50 224 620, o zaplatenie 1 087,26 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.06.2020, č. k.: -241, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Súd žalobu zamieta. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia o výške trov samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa so žalovaným boli v právnom vzťahu z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26.05.2015, na základe ktorej žalobkyňa, v postavení kupujúcej, kupovala od žalovaného v postavení predávajúceho pozemok. Žalovaný si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, keď vlastnícke právo k pozemku previedol na žalobkyňu. Žalobkyňa si splnila svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy len sčasti, keď za pozemok nezaplatila celú kúpnu cenu, ale len jej polovicu a napriek nezaplateniu celej kúpnej ceny zaťažila pozemok záložným právom v prospech banky. Pozemok bol v kúpnej zmluve ako predmet kúpy označený - „orná pôda“. Podľa bodov 5, 6 a 7 článku V. kúpnej zmluvy žalobkyňa ako kupujúca bola upozornená, že inžinierske siete na pozemku nie sú skolaudované, že pred začatím výstavby je potrebné pozemok vyňať z pôdneho fondu a predmetom kúpnej zmluvy nie je vybudovanie prístupovej cesty. I napriek vedomosti o obsahu kúpnej zmluvy, žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy z dôvodu, že pozemok mal vady, a preto ho nebolo možné použiť na účel výstavby rodinného domu a uvedené vady zo strany žalovaného neboli odstránené. Odstúpením od kúpnej zmluvy sa kúpna zmluva zrušila od počiatku ( ), čo malo za následok vrátenie si vzájomných plnení ( ). Žalobkyňa uzavretie kúpnej zmluvy na pozemok majúci vady považuje zo strany žalovaného za úmyselné konanie proti dobrým mravom, keď žalovaný pred uzavretím zmluvy uviedol žalobkyňu do omylu, keďže vedel, že pozemok má vady a napriek tomu kúpnu zmluvu so žalobkyňou uzavrel. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané úmyselné konanie žalovaného proti dobrým mravom. Žalobkyňa bola pred uzavretím kúpnej zmluvy oboznámená so

stavom pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. Nebolo preukázané, že žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu s tým úmyslom, aby žalobkyňu poškodil. Pokiaľ si žalobkyňa neprečítala obsah kúpnej zmluvy (najmä článok V. a v ňom obsiahnuté upozornenia na vady), ktorú dobrovoľne podpísala, považovala kúpnu zmluvu za platnú, pričom po zistení vád od kúpnej zmluvy odstúpila (nie je možné odstúpiť od neplatného právneho úkonu), príčinou takéhoto konania žalobkyne nebolo konanie žalovaného nesúladné s dobrými mravmi, ale nedôslednosť, či neopatrnosť zo strany žalobkyne. Žalobkyni mala vzniknúť podľa jej tvrdení škoda predstavujúca poplatky, ktoré žalobkyňa vynaložila v súvislosti s kúpnou zmluvou a zmluvou o spätnom prevode vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi tvrdeným, avšak nepreukázaným konaním žalovaného, a vznikom škody žalobkyne, táto taktiež nebola preukázaná. Súd nemal preukázané naplnenie zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody podľa , ani podľa , či , preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Na záver okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o námietku premlčania zo strany žalovaného, uvedená námietka je čiastočne dôvodná. Súd mal za to, že nárok žalobkyne je premlčaný, v časti uplatnenia zaplatenia poplatku vo výške 266,- EUR, zaplatený dňa 08.06.2015, cena znaleckého posudku 250,- EUR zaplatená dňa 11.03.2015 s poukazom na uplynutie subjektívnej premlčacej doby podľa , ktorá by uplynula o 2 roky, 20.05.2018, ktorú okresný súd počítal odo dňa odstúpenia žalobkyne od zmluvy dňa 20.05.2016. Ostatné nároky spojené so zmluvou o spätnom prevode považoval za uplatnené včas. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s , .

3. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť tak, že súd jej žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V dôvodoch odvolania uviedla, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok považuje za nezákonný a nesprávny. Namietala, že záver súdu je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Žalovaný jej pozemok predával ako stavebný pozemok, resp. ako pozemok, na ktorom bude môcť bez problémov postaviť a plnohodnotne užívať rodinný dom, a to bez ohľadu na to, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola predmetná parcela v katastri nehnuteľností evidovaná ešte ako orná pôda. V ďalšej komunikácii žalovaný informoval o tom, že zo strany žalobkyne postačí vyňať predmetný pozemok z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a pozemok bude aj po formálnej stránke stavebný, a že čo sa týka inžinierskych sietí, že tieto sú na pozemok privedené, sú riadne vybudované, funkčné, pripravené na kolaudáciu, že ich stačí len skolaudovať a ako vlastníčka pozemku bude ich môcť plnohodnotne užívať. Žalobkyňa osobne pri ohliadke pozemku zistila, že siete sú na pozemok privedené, nepochybovala ani o ďalšom tvrdení žalovaného, že tieto siete sú funkčné a že ich stačí len skolaudovať, čo podľa tvrdenia žalovaného nebude problém. Žalobkyňa žalovanému uverila a kúpnu zmluvu podpísala. To, že žalovaný jej predmetný pozemok predával ako stavebný, je zrejmé nielen zo znenia kúpnej zmluvy, ale aj z dojednania o výške kúpnej ceny. Vyplýva to aj zo znaleckého posudku znalca F.. K. V.. Z ustanovení kúpnej zmluvy, ani z akejkoľvek inej informácie zo strany žalovaného nevyplývalo, že popri pozemku je naplánovaný obchvat, že žalovaný nemá súhlas od vlastníkov, susediacich nehnuteľností na napojenie sa na ich inžinierske siete - hlavnú vetvu, lebo im dlhuje peniaze za výstavbu inžinierskych sietí, na predmetný pozemok sa žalovaný napojil na inžinierske siete načierno, a preto ho susedia z uvedeného dôvodu odpojili od inžinierskych sietí, ani že žalovaný nemá súhlas od vlastníkov susediacich nehnuteľností na prístup k uvedenému pozemku po vybudovanej ceste, pretože na výstavbe tejto cesty sa žalovaný nepodieľal. Žalovaný tieto skutočnosti dobre vedel, do kúpnej zmluvy to však nezahrnul a ani žalobkyňu nijak inak neinformoval. Tieto skutočnosti jej žalovaný úmyselne zamlčal. Uvedené skutočnosti podľa názoru žalobkyne úplne jednoznačne boli preukázané aj svedeckými výpoveďami S.. V. S. a H. G.. Okresný súd tieto svedecké výpovede vôbec nevyhodnotil, rovnako ako nevyhodnotil ani facebookovú komunikáciu medzi p. K. Z., S. I. a žalobkyňou, nevyhodnotil tiež e-mailovú komunikáciu s realitnou kanceláriou Realitor z januára 2015, ktorá inzerovala pozemok v kategórii pozemkov pre rodinné domy a tiež inzerát realitnej kancelárie AAA-real. Žalovaný hrubo porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. , . Ak by žalovaný žalobkyňu pred uzatvorením zmluvy pravdivo informoval o uvedených skutočnostiach, kúpnu zmluvu by žalobkyňa určite neuzatvorila a k vynaloženiu nákladov, ktorých zaplatenia sa domáha v predmetnom konaní, by z jej strany nedošlo. Žalobkyňa je presvedčená, že v prípade žalovaného prichádza do úvahy aj jeho zodpovednosť za škodu podľa . Žalovaný svojim konaním sledoval vlastný prospech, ale zároveň aj poškodenie žalobkyne ako kupujúcej. Konanie žalovaného nepochybne vykazuje znaky maximálnej bezohľadnosti, zlomyseľnosti a neprimeranej ziskuchtivosti. Ďalej namietala, že okresný súd posúdil otázku premlčania nároku žalobkyne nesprávne.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť ako vecne správny. Okresný súd správne konštatoval, že žalobkyňa vedela, aký je stav pozemku, ktorý kupovala, kedy samotným predmetom kúpnej zmluvy, nebola kúpa ani zabezpečenia zapojenia sa na inžinierske siete, resp. zaplatenie napojenia sa na inžinierske siete zo strany žalovaného, ani skolaudovanie sietí, ani zabezpečenie vybudovania prístupovej cesty. Takáto povinnosť žalovanému z kúpnej zmluvy nevyplýva, ani zo žiadneho dôkazu predloženého žalobkyňou, že by sa pozemok mal kupovať aj s prístupovou cestou a so skolaudovanými inžinierskymi sieťami. Takisto predmetom kúpnej zmluvy nebolo vybudovanie prístupovej komunikácie, ani chodníkov. Žalobkyňa dobre vedela, čo kupuje. Bola to žalobkyňa, ktorá porušila zmluvnú povinnosť, tak ako správne konštatoval okresný súd tým, že nezaplatila žalovanému celú kúpnu cenu, a pozemok z vlastnej vôle zaťažila záložným právom v prospech banky, z vlastnej vôle si tak dala urobiť posudok na ocenenie nehnuteľností, na základe čoho jej bol poskytnutý úver, to znamená, že ešte profitovala z majetku žalovaného, avšak kúpnu cenu vo zvyšku nedoplatila, a teraz o žalovanom tvrdí, že jej bola spôsobená škoda, s tým, že žalovaný mal konať v rozpore s dobrými mravmi, čo žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala. Žalobkyňa nepreukázala ani škodu, ktorá jej mala vzniknúť uzavretím zmluvy o spätnom prevode. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný jej mal niečo zamlčať, sa nezakladá na pravde. Žalobkyni nič nebránilo dať si na vlastné náklady vybudovať siete, resp. zaplatiť si pripojenie na inžinierske siete, to však nebolo predmetom samotnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol predaj parcely vedenej ako orná pôda. Rozhodnutie okresného súdu je podľa názoru žalovaného tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke správne, zákonné a spravodlivé.

5. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že k tvrdeniam žalovaného, ktoré žalovaný opakovane uvádza v jeho vyjadrení zo dňa 29.09.2020 sa viackrát vyjadrovala v priebehu konania pred okresným súdom a vyjadrila sa k nim aj v jej odvolaní. Na všetkých svojich skutkových tvrdeniach, vyjadreniach, aj právnej argumentácii v doterajšom priebehu konania v celom rozsahu trvá, odkazuje na ne, a teda nepovažuje za účelné znovu ich opakovať a navrhuje jej odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky podstatné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych noriem, vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobkyne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. S ňou namietanými skutočnosťami sa vysporiadal už okresný súd a nebolo účelné ani dôvodné, aby ich odvolací súd opakoval.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom odvolaním žalobkyne, zohľadniac relevantné argumenty žalobkyne. Z odvolania je zrejmé, že žalobkyňa zotrváva na argumentoch, ktoré uvádzala počas konania pred súdom prvej inštancie, pričom tento ich nepovažoval za dostatočné na to, aby súd jej žalobe vyhovel. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalobkyňou v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolacom konaní žalobkyňa neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhala. Závery okresného súdu o tom, že žalobkyňa v predmetnom konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody sú založené na preukázaných skutkových faktoch a na správnom právnom posúdení danej veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný dostatočným spôsobom žalobkyňu upozornil na to, že pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, je vedený v katastri nehnuteľností ako „orná pôda“, a že je potrebné

skolaudovať inžinierske siete, ako aj na tú skutočnosť, že k pozemku nie je vybudovaná prístupová cesta. Správne okresný súd poukázal na to, že je len chybou žalobkyne, že si pred podpisom kúpnej zmluvy riadne neprečítala obsah kúpnej zmluvy, kde bola riadne upozornená na vady kupovaného pozemku a jej nedôslednosť, resp. neopatrnosť nie je možné pričítať na ťarchu žalovaného.

10. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že okresný súd nevyhodnotil svedecké výpovede (S.. S. a p. G.), ako aj ďalšie listinné dôkazy, tu odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, teraz strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, , uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. apríla 2010, sp. zn. ). Súd je povinný sa zaoberať námietkami, argumentami a návrhmi strán na vykonanie dôkazov, ktoré majú pre rozhodnutie význam, t. j. ktoré sú podstatné. Nevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. decembra 2009, sp. zn. ). Rozsudok okresného súdu obsahuje vysporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom myšlienkový postup súdu je dostatočne vysvetlený s poukazom na všetky podstatné skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, a taktiež s poukazom na prijaté právne závery. Podstatný v predmetnom konaní bol obsah uzavretej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným, kde bol presne uvedený predmet kúpy, a to pozemok označený ako orná pôda, ako aj tá skutočnosť, že v článku V. kúpnej zmluvy v bodoch 5, 6 a 7 žalovaný žalobkyňu dostatočne upozornil na to, že nie sú skolaudované inžinierske siete a pred začatím výstavby je potrebné vyňať pozemok z pôdneho fondu a taktiež ju upozornil na to, že predmetom kúpnej zmluvy nie je vybudovanie prístupovej cesty. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala, že súd nevyhodnotil svedecké výpovede, ako aj listinné dôkazy predložené žalobkyňou v konaní, tu odvolací súd má za to, že uvedená námietka vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

11. Relevantné skutočnosti pre prisúdenie žalovaného nároku žalobkyňa nepreukázala v predmetnom konaní, preto sa odvolací súd v ďalšom námietkou premlčania nezaoberal.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.