Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/20/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobkyne M.. D. R., nar. X., bytom H. N. X., R. S., zast. J.. J. S., advokátom

so sídlom D.. H. X., L., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,

(pôvodne Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky), Vazovova 2, Bratislava, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28159/2010-1214 zo dňa 3. augusta

2010, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

- 52 zo dňa 16. februára 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

- 52 zo dňa 16. februára 2011 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného

č. 28159/2010-1214 zo dňa 3. augusta 2010 z r u š u j e podľa a konanie

z a s t a v u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 132 eur a to k rukám

žalobkyne, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1

(ďalej len „“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa

domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 28159/2010-1214 zo dňa 3. augusta 2010,

ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil podľa § 232 ods. 4 zákona č.

2

o štátnej službe colníkov (ďalej len “) rozhodnutie

riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica č. 90/2010-5134 z 14. júna 2010, ktorým rozhodol

riaditeľ Colného úradu Banská Bystrica podľa

o povinnosti žalobkyne uhradiť náklady na vynaložené zvýšenie vzdelania prostredníctvom

externého bakalárskeho a magisterského štúdia na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici

v celkovej výške 2617 eur v lehote 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na účet

Colného úradu v Banskej Bystrici.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podľa § 135 ods. 5 zákona

č. povinnosť uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie

vzdelania, alebo ich čiastočné zníženie, alebo odpustenie, sa vyhlasuje v rozhodnutí

nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru colníka.

Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku nákladov, ktoré je povinný colník uhradiť, spolu

s lehotou na ich úhradu. A podľa krajského súdu je toto poriadkovým opatrením,

a i v prípade, že v rozhodnutí o skončení služobného pomeru neboli uvedené náklady

vynaložené na zvýšenie vzdelania žalobkyne, neznamená to, že by colný úrad osobitným

rozhodnutím nemohol túto povinnosť, uhradiť náklady vynaložené na získanie, resp. zvýšenie

vzdelania, uložiť. Nesplnenie tejto povinnosti podľa krajského súdu nemalo za následok

neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Zároveň poukázal krajský súd na skutočnosť, že podľa

neukladá žalovanému povinnosť odpustiť náklady na

vzdelanie ak o to žalobkyňa požiadala, ale ide o možnosť tieto náklady odpustiť v rámci

svojej diskrečnej právomoci.

Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie,

domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu tak, aby odvolací súd zrušil

rozsudok krajského súdu, alebo aby žalobe vyhovel a zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Podľa žalobkyne súd mal považovať obe rozhodnutia za nezákonné.

O uvoľnenie zo služobného pomeru požiadala po dohode s nadriadeným z dôvodu zmeny

organizačnej štruktúry a pri ukončení služobného pomeru vtedajší nadriadený nežiadal

o uhradenie nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie. Namietala, že ani vo výstupnom

liste neboli uvedené žiadne záväzky spojené so zvýšením vzdelania. Náhradu trov právneho

zastúpenia v odvolacom konaní nežiadala priznať.

3

K podanému odvolaniu sa podaním z 21. apríla 2011 vyjadril žalovaný, ktorý

napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za správny a navrhol jeho potvrdenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (, veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa , veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 22. marca 2012

( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho

práva v konaní ide.

Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy

(v rámci ktorého bolo vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať

„zákonnosť“ postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom

súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale

len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-

právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je

súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu

alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

4

žalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného

úradu Banská Bystrica č. 90/2010-5134 z 14. júna 2010, ktorým rozhodol riaditeľ Colného

úradu Banská Bystrica podľa o povinnosti žalobkyne

uhradiť náklady na vynaložené zvýšenie vzdelania prostredníctvom externého bakalárskeho

a magisterského štúdia na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici v celkovej výške

2617 eur v lehote 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na účet Colného úradu

v Banskej Bystrici.

Podľa colník, ktorý nezotrval v služobnom

pomere počas doby ustanovenej v § 134 ods. 4, je povinný uhradiť náklady vynaložené

na získanie alebo zvýšenie jeho vzdelania alebo ich pomernú časť.

Podľa povinnosť uhradiť náklady vynaložené

na získanie alebo zvýšenie vzdelania alebo ich čiastočné zníženie alebo odpustenie sa

vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného

pomeru colníka. Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku nákladov, ktoré je povinný colník

uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu.

Podľa Služobný úrad je povinný každoročne

vyčísliť výšku nákladov vynaložených na štúdium a doklady o vyčíslení nákladov zakladať

do osobného spisu colníka.

Podľa účastníkmi konania sú colníci, colníci, ktorí

skončili služobný pomer, alebo pozostalí po colníkoch, ak sa má konať o ich právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné

predpisy. (Napríklad v znení neskorších

predpisov, v znení neskorších predpisov)

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu

orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho

predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo

z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie

5

zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený.

Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé,

že správne orgány v posudzovanej veci nepostupovali v súlade s ust. § 220 zákona

č. a to z dôvodu, že konali so žalobkyňou ako účastníčkou správneho konania,

hoci, táto už nemala postavenie colníka (účastníka konania), nakoľko žalobkyňa bola dňom

31. mája 2009 podľa uvoľnená zo služobného pomeru

colníka, pričom v tomto rozhodnutí riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica z 26. mája 2009

č. 116/2009-5134, neboli uvedené žiadne záväzky žalobkyne voči colnému úradu podľa

ust. a vyčíslené v osobnom spise žalobkyne.

Podľa odvolacieho súdu je v rozpore s bod 2 (štátne

orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon), ak sa krajský súd domnieva, že ide o opatrenie poriadkovej povahy.

Z ust. § 135 ods. 5 cit. zákona totiž vyplýva, že správny orgán, ktorý rozhoduje o prepustení

alebo uvoľnení colníka zo služobného pomeru, je povinný na základe evidencie vedenej

služobným úradom uviesť v rozhodnutí aj výšku nákladov, ktoré je povinný colník uhradiť,

a ktoré boli spojené so zvýšením alebo získaním vyššej kvalifikácie alebo vzdelania. Ak to

správny orgán neuviedol, tak neboli naplnené legitímne očakávania žalobkyne ako účastníka

administratívneho konania, že v rozhodnutí o skončení jej služobného pomeru bude uvedená

aj výška jej záväzkov, ktoré má voči štátu v súvislosti so zvýšením kvalifikácie alebo

vzdelania ku dňu skončenia služobného pomeru.

Z ust. vyplýva, že colníci, ktorí skončili služobný

pomer, alebo pozostalí po colníkoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, môžu byť účastníkmi konania iba a len

vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. V danom prípade však z ust. § 135 nevyplýva, že

by mohla byť žalobkyňa ako bývala colníčka účastníčkou administratívneho konania. Keďže,

žalobkyňa nemohla byť účastníčkou správneho konania, nemohol správny orgán ani žiadne

rozhodnutie o povinnosti žalobkyne, aby uhradila náklady vynaložené na zvýšenie vzdelania

podľa , vydané. V právnom význame ide o vydanie

ničotného rozhodnutia, na ktoré sa hľadí ako keby nebolo vydané, súd konajúci v správnom

6

súdnictve, je však povinný takého rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 zrušiť

a konanie zastaviť.

Podľa odvolacieho súdu ide o takú vadu konania, ktorá ma vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia, na ktorú musí súd v súlade s ust. prihliadnuť

z úradnej povinnosti.

Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,

odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho

štátu zaručeného podľa je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného

v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú

konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať

a aplikovať (napr. , tiež ). Rešpektovanie princípu právnej istoty

musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti

normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým

zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej

moci ().

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa § 220

zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil podľa a konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

a tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal

náhradu za zaplatené súdne poplatky vo výške 132 Euro. Trovy právneho zastúpenia

žalobcovi nepriznal podľa , nakoľko žalobca si ich výšku do troch

pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil v súlade s ust.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

7

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská