Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 391/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť F., B., ktorou namietalo porušenie základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. marca 2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2012

doručená sťažnosť F. (ďalej aj „sťažovateľ“) pre namietané porušenie základného práva na

súdnu ochranu podľa (ďalej len ,a“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. z 22. marca 2012 (ďalej len

„rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v postavení žalovaného [ako

nástupca Colného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len ,,colné riaditeľstvo“)]

účastníkom súdneho konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku, teda konania, v ktorom správne súdy preskúmavali zákonnosť rozhodnutia

a postupu a colného riaditeľstva. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala, aby správny súd

zrušil rozhodnutie colného riaditeľstva, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu (riaditeľa Colného úradu v B.), ktorým jej bola uložená povinnosť

uhradiť náklady vynaložené na zvýšenie vzdelania prostredníctvom externého bakalárskeho

a magisterského štúdia na P. v celkovej výške 2 617 €. Krajský súd v Banskej Bystrici

(ďalej len ,,krajský súd“) rozsudkom sp. zn. zo 16. februára 2011 žalobu

zamietol a na odvolanie žalobkyne najvyšší súd rozsudkom napadnutým touto sťažnosťou

zmenil rozsudok krajského súdu tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a

konanie zastavil podľa .

3. Sťažovateľ sa domnieva, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho

základného práva na súdnu ochranu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

najvyšším súdom a k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie tým, že

mu najvyšší súd odňal možnosť konať pred súdom. V ďalšom sťažovateľ polemizuje

s právnymi závermi najvyššieho súdu, predkladá svoj pohľad na interpretáciu a aplikáciu

príslušných ustanovení o štátnej službe colníkov a o zmene

a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj Občianskeho

súdneho poriadku. Rozsudku najvyššieho súdu vytýka, že je v rozpore s princípmi právnej

logiky (pokiaľ ide o určenie okruhu účastníkov správneho konania) a že ním najvyšší súd

prekročil svoje právomoci, keď podľa názoru sťažovateľa nemohol konanie zastaviť,

pretože takúto právomoc má iba prvostupňový správny súd.

4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol tak, že rozsudkom

najvyššieho súdu bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, a aby napadnutý

rozsudok zrušil a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa takto ústavný súd okrem iného zaoberal

aj otázkou, či návrh je podaný oprávnenou osobou, in concreto, či F. ako sťažovateľ je v

tomto prípade oprávnený podať sťažnosť podľa . Otázka spôsobilosti

orgánov verejnej moci byť sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom už v minulosti

bola opakovane predmetom rozhodovania ústavného súdu. V zásade nie je vylúčené, aby aj

orgány verejnej moci (štátne orgány) podali sťažnosť podľa (napr. vo

vlastníckych sporoch, keď vystupujú v súkromnoprávnych vzťahoch v rovnom postavení s

ostatnými účastníkmi konania). Môžu tak však urobiť iba vtedy, ak je splnená podmienka,

že v konkrétnom prípade mohli byť a aj v skutočnosti boli nositeľmi zaručených

základných práv alebo slobôd. Orgán verejnej moci (štátny orgán) môže podať sťažnosť, len

pokiaľ je postihnutý ako „každý“, a nie ako „nositeľ verejných úloh (verejného záujmu)“,

resp. pri výkone právomocí štátu. Pokiaľ štát vystupuje v príslušnom právnom vzťahu ako

subjekt verejného práva a súčasne ako nositeľ verejnej moci, z povahy veci vyplýva, že nie

je a ani nemôže byť nositeľom (subjektom) základných práv a slobôd ( , III. ÚS

115/06). Rovnako ústavný súd v minulosti uviedol, že v takom type verejného súdnictva,

akým je správne súdnictvo podľa a nasl. , je pojmovo vylúčené, aby orgán

verejnej správy mohol uplatňovať a realizovať základné právo na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 . Na podporu tohto záveru uviedol, že sťažovateľ nie je v žiadnom prípade

oprávnený na začatie konania podľa a nasl. , pretože jeho procesné postavenie sa

odvodzuje výlučne z toho, že v tomto konaní sa preskúmava zákonnosť jeho rozhodnutí,

ktoré boli vynesené v procesnom postupe, kde sťažovateľ mal nadradené, mocenské

postavenie voči účastníkovi konania, ktorý sa proti tomu postaveniu mohol v konečnom

dôsledku brániť aj žalobou v správnom súdnictve ().

8. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd nezistil žiaden

dôvod na odklon od právnych názorov ústavného súdu vyslovených v uvedených

uzneseniach, ktorý by mohol viesť k predloženiu návrhu na zjednotenie odchylných

právnych názorov senátov plénu ústavného súdu ( ).

V konkrétnom súdnom konaní, ktorého výsledkom bol rozsudok najvyššieho súdu,

vystupoval sťažovateľ ako orgán štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej

republiky, ktorého rozhodnutie a postup preskúmavali všeobecné správne súdy z hľadiska

jeho zákonnosti. Sťažovateľ bol síce účastníkom tohto súdneho konania, avšak bez

možnosti iniciovať jeho začatie, keďže toto právo je zverené len fyzickej osobe alebo

právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ). Najvyšší súd takto preskúmaval zákonnosť

rozhodnutia a postupu sťažovateľa pri výkone jeho právomoci orgánu štátnej správy

(reprezentanta štátu) vo vymedzenom úseku štátnej správy.

9. Za tohto stavu, vychádzajúc z charakteru správneho súdnictva ako verejného

súdnictva, dospel ústavný súd (v zhode s už uvedenými skoršími názormi ústavného súdu)

k záveru, že sťažovateľ ako účastník konania v postavení žalovaného, ktorého rozhodnutie

a postup preskúmaval najvyšší súd, z podstaty veci nemohol byť nositeľom (adresátom)

základných práv a slobôd podľa . V dôsledku toho nebol ani oprávnenou osobou

na podanie sťažnosti podľa . Z uvedených dôvodov ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti túto odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou

osobou.

10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na zrušenie

rozsudku najvyššieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie neprichádzali do úvahy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012