Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6S-299-2021.pdf
PDF · 83.88 KB
Case nature
Subarea
6S/299/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101588633/2021 zo dňa 27.08.2021 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101588633/2021 zo dňa 27.08.2021, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave elektronicky dňa 05.11.2021, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101588633/2021 zo dňa 27.08.2021, ktorým ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“), potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100735439/2021 zo dňa 03.05.2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 DP, vyrubil rozdiel dane v sume XX.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016 žalobcovi ako daňovému subjektu.
2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia spočíva v tom, že žalobca by sa stal absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú exekučnými titulmi na majetok žalobcu, pričom exekúciou by sa žalobca dostal do objektívnej neschopnosti plniť svoje záväzky, nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale hlavne vo vzťahu k zamestnancom, sociálnym a zdravotným inštitúciám, obchodným partnerom. Žalobca poukázal na prebiehajúce súdne konania na Krajskom súde v Prešove, o ktorých Krajský súd v Bratislave musí mať informáciu, ktorých predmetom je využívanie všetkých dostupných právnych prostriedkov žalobcu na svoju obranu, s ktorými sa stotožnil Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/20/2016 ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v časti vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie pri daňovom subjekte zo skupiny spoločností hydina. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci pod sp.zn. 1S/255/2019, ktorým vo veci žalobcu priznal súd odkladný účinok, a rovnako vo veci pod sp.zn. 1S/95/2020 zo dňa 22.06.2020.
3. Žalobca ďalej dôvodil, že priznaním odkladného účinku, správny súd odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody v prípade spoločnosti ako zamestnávateľa, ktorý v
súčasnosti zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrického kraja v okrese Zvolen. Aktuálne Banskobystrický kraj predstavuje tretí kraj s najvyššou mierou nezamestnanosti spomedzi krajov v Slovenskej republike. Náklady žalobcu spojené s plnením povinnosti ako zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu predstavujú približne XXX.XXX,- EUR za jeden kalendárny mesiac, čo je len zlomok celkových nákladov obchodnej spoločnosti, nehovoriac o výrobných nákladoch, nákupe vstupov, pravidelných mesačných splátkach poskytnutých úverov a iných položiek.
4. Žalobca tiež poukázal na stále aktuálny SARS 2 COVID - 19 respiračného vírusu a prijatých reštriktívnych opatrení zo strany vlády Slovenskej republiky, na mieru nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji, na vysoký pokles tržieb oproti obdobiu pred koronakrízou až o 53%, pričom žalobca nemal a ani nemá nárok na finančnú pomoc v rámci opatrení, nakoľko má aktuálne daňové záväzky z titulu rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane. Preto udržanie zamestnanosti v podniku žalobcu je za daných okolností mimoriadne náročné a možnosť správcu dane realizovať daňové exekučné konanie na podklade rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane bude predstavovať mimoriadne negatívny zásah do už aj tak veľmi krehkej finančnej situácie žalobcu. Nútený výkon rozhodnutí tak spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností spoločnosti ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti spoločnosti, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., teda úplný zánik spoločnosti, v čoho dôsledku nastane situácia, kedy množstvo partnerských obchodných spoločnosti, podnikateľov stratí obchodného partnera a podstatnú časť svojho príjmu na réžiu ich prevádzky. Ako ďalšiu hrozbu žalobca uviedol neuhradenie záväzkov
- preddavkových faktúr voči svojim dodávateľom, čo bude mať za následok zrušenie dohodnutých obchodných vzťahov. Hrozí, že odberatelia žalobcu prejdú ku konkurencii a žalobca bude nútený znižovať stavy zamestnancov, čo speje k úpadku spoločnosti.
5. Žalobca zdôraznil, že dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. (I. ÚS 53/2018). A s poukazom na uvedené, má žalobca za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma. Svoj názor žalobca oprel o rozhodnutia správnych súdov, ktoré citoval (napr. Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/95/2018 zo dňa 04.02.2019, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/6/2018 zo dňa 13.06.2018, sp. zn. 6S/7/2018 zo dňa 13.06.2018, sp. zn. 2S/8/2018 zo dňa 12.06.2018, sp. zn. 5S/7/2018 zo dňa 31.05.2018).
6. Žalobca tiež uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech verejného záujmu a ani v neprospech správcu dane. Skôr naopak, prípadné ohrozenie alebo ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu nezostane z pohľadu trhu práce a politiky nezamestnanosti bez negatívnych dopadov. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, avšak dáva žalobcovi možnosť naďalej udržiavať svoje podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť. Nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní spôsobilé privodiť stav, kedy na vrátení výkonom rozhodnutia postihnutých prostriedkov, už nebude mať záujem, nakoľko jeho hospodárska situácia bude nezvratná, prípadne bude už v procese zániku.
7. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 21.12.2021, v zmysle ktorého napadnuté rozhodnutie považuje za správne a námietky žalobcu za neopodstatnené, žalobu navrhol zamietnuť. V rámci vyjadrenia k žalobe, sa žalovaný vyjadril i k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že s priznaním odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí.
8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
10. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
11. Podľa § 188 S.s.p., ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
12. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.
13. Súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
14. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil dôvodmi uvedenými v odsekoch 2. až 6. tohto uznesenia, pričom súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
15. Správny súd pri rozhodovaní musí mať nad všetky pochybnosti osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.
16. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol len všeobecne ako hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, avšak uvedenú hrozbu a finančnú škodu relevantným spôsobom neosvedčil (výpis z bankových účtov, osvedčenie hodnoty svojho majetku, výšku pohľadávok, úverov a pod.) a neuviedol priamo v kontexte textu (obsahu) žalobného návrhu. Len samotné, v prílohe doložené doklady/listiny (základné ukazovatele o nezamestnanosti v SR, účtovná uzávierka k 31.12.2020, všeobecné informácie o účtovnej jednotke, správa o finančnej stabilite november 2020 vydaná Národnou bankou Slovenska) bez bližšej špecifikácie uvedenej v kontexte návrhu na priznanie odkladného účinku, neosvedčujú a tým nepresvedčili správny súd o tom, že žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda tak, ako všeobecne uvádza v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zákon ako podmienku priznania
odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Subjektívne presvedčenie žalobcu o jeho nároku na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe a žalobcova prejudikcia na rozhodnutia iných správnych súdov, ktoré návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhoveli, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie predmetného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ustanovenie § 185 SSP zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných podmienok. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu. Naviac, v súlade so zákonom je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím.
17. K žalobcom tvrdenému legitímnemu očakávaniu vo veci vyhovenia návrhu na odkladný účinok správnej žalobe, keď označil a aj pripojil príslušné rozhodnutia správnych súdov SR, správny súd konštatuje, že doktrína legitímneho očakávania nie je absolútna a nie všetky očakávania účastníka sú legitímne. To znamená, že ak iný správny súd vo veci žalobcu priznal správnej žalobe odkladný účinok v obdobnej veci ešte neznamená, že bola porušená zásada legitímneho očakávania, pretože správny súd rozhoduje v každej veci po vyhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy.
18. Správny súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, pričom argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o hrozbe závažnej ujmy a možných likvidačných následkoch, neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto súd podľa § 188 SSP návrh na odkladný účinok správnej žalobe zamietol.
19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods.2 písm. e) SSP)