Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/102/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. T. V., správca

konkurznej podstaty W.Š., spol. s r. o., P., IČO: X., proti ţalovanej: PhDr. E. H., N. právne

zastúpenej JUDr. Ľ. B., advokátkou, C., o náhradu škody, na odvolanie ţalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. mája 2010 č. k. -424, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. mája 2010 č. k. -424

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť

49 790,87 Eur ţalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ďalej uloţil ţalovanej

povinnosť zaplatiť 2 489,54 Eur ţalobcovi, taktieţ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24. 09. 2008

sp. zn. zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 04. 2007 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe v ďalšom konaní vykoná dokazovanie obsahom

predloţených listinných dôkazov, vypočutím účastníkov konania, bude sa zaoberať

tvrdeniami ţalobcu a námietkami ţalovanej. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania,

a doplneného dokazovania v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil,

ţe ţalovaná mala v drţbe účtovné doklady a pokladňu. Ţalobca predloţil súdu prvého stupňa

fotokópiu listu zo dňa 22. 01. 2004, v ktorom vyzval ţalovanú na odovzdanie účtovných

podkladov k spracovaniu daňového priznania na daň z príjmov právnickej osoby. Ďalšími

listinami zo dňa 09. 02. 2004, 15. 03. 2004, 09. 06. 2004, tento súd zistil, ţe ţalovaná mala

zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva, ako konateľka ţalobcu. Ţalovaná vo svojich

rozsiahlych podaniach neuviedla ţiadny dôvod, pre ktorý ich i napriek výzvam nepredloţila

k spracovaniu, napr. daňových priznaní aj druhému konateľovi ţalobcu, ktorý podľa výpisu

z obchodného registra tak, ako ţalovaná mohol konať za spoločnosť samostatne,

s prihliadnutím aj k tej skutočnosti, ţe obidvaja boli tieţ spoločníkmi obchodnej spoločnosti

ţalobcu. Podľa záznamu zo dňa 12. 01. 2004 za prítomnosti p. M., Ing. K., PhDr. H., sa Ing.

R. stretol s V. K., za účelom vyjasnenia si otázky vykonávania účtovníctva. Súd prvého

stupňa z tohto záznamu zistil, ţe V. K. od januára 2004 nemá podpísanú pracovnú zmluvu,

ani zmluvu na vedenie účtovníctva. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia ďalej uviedol, ţe ţalovaná súdu nepreukázala, ţe by výberom z účtu ţalobcu dňa

18. 03. 2004 a dňa 19. 04. 2004 tieto vloţila do spoločnosti. List z I. bol pre súd prvého

stupňa podporným dôkazom o výbere finančných prostriedkov v týchto dňoch. Súd prvého

stupňa zdôraznil, ţe ţalovaná sa nevyjadrila k listom konateľa ţalobcu, napr. zo dňa

09. 06. 2004, v ktorom okrem iného poţaduje uvedenie účelu pouţitia aj týchto finančných

prostriedkov. Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe V. K. preberala i napriek tomu, ţe

nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu so ţalobcom, podľa záznamu zo dňa 12. 01. 2004

spísaného za prítomnosti aj ţalovanej, v mene ţalobcu trţby za víno v mesiacoch máj 2004 aţ

júl 2004. Ţalovaná súdu prvého stupňa nepreukázala ţiadnym hodnoverným dôkazom, ţe by

pokladňu a účtovné doklady ţalobcu odovzdala účtovníčke ţalobcu, alebo ich sama

zaevidovala v účtovníctve ţalobcu. Ţalobca svoje tvrdenia o neoprávnenom nakladaní

s finančnými prostriedkami zo strany ţalovanej, v ktorej je uvedená suma od F. S. v čiastke

840 000,-- Sk, preukázal podaním zo dňa 19. 08. 2004, adresovaného Okresnému riaditeľstvu

PZ T. o podozrení, ţe bol spáchaný trestný čin. Ţalovaná súdu prvého stupňa nepreukázala

ţiadnym dokladom, ţe ňou vyfakturované sluţby za I. boli ţalobcovi oprávnene vyúčtované

a tieto poradenské a realizačné sluţby v reklamnej a marketingovej oblasti aj skutočne

realizované, na základe čoho by súd v tejto časti ţalobu zamietol. K námietke aktívnej

legitimácie ţalobcu súd prvého stupňa zistil, ţe účastníkom konania na strane ţalobcu je

označený ako W.Š., spol. s r.o., R., ktorá v čase podania ţaloby bola zapísaná v obchodnom

registri Okresného súdu Nitra. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra,

odd. Sro, vloţka č. 2046/N spoločníkmi spoločnosti W.Š., spol. s r.o., sú PhDr. E. H. a Ing. S.

R. a zároveň sú aj konateľmi spoločnosti, pričom kaţdý môţe konať samostatne. V priebehu

konania bol na majetok ţalobcu vyhlásený konkurz, na základe uznesenia Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 20. 09. 2005 sp. zn. . Za správcu konkurznej podstaty bol

ustanovený JUDr. T. V. odo dňa 24. 10. 2007. Podľa ust. ,

podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. Touto osobou je

ţalobca a následne správca konkurznej podstaty, súd prvého stupňa preto konštatoval, ţe

námietka aktívnej legitimácie zo strany ţalovanej je neopodstatnená. Na základe takto

doplneného dokazovania súd prvého stupňa uznal právny nárok ţalobcu na náhradu škody

v sume 49 790,87 Eur za oprávnený podľa ust. a

a jej úhradou zaviazal ţalovanú. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 142 ods. 1

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie ţalovaná, v ktorom uviedla, ţe

v konaní neboli preukázané, ani zisťované, naplnené dôvody ţaloby, obsiahnuté v návrhu Ing.

S. R., spoločníka s neobmedzenými právami a povinnosťami s 30,5% obchodným podielom

v spoločnosti W.Š.W., spol. s r. o., P., IČO: X., zastúpenej správcom konkurznej podstaty

JUDr. T. V., ktorými dôvodmi ţaloby mala konateľka s obmedzeným statusom konateľa

od 27. 10. 2003 spôsobiť údajnú škodu uvedenej spoločnosti podľa ust. § 135a ods. 1 a ods. 2

. Postup súdu prvého stupňa je podľa odvolateľky pokračovaním

zjavne svojvoľného, diskriminačného a nezákonného postupu, v rozpore s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 09. 2008 sp. zn. . Takýmto

konaním došlo k porušeniu procesných práv ţalovanej, ktorá sa na pojednávanie včas

ospravedlnila so ţiadosťou, aby sa nepojednávalo v jej neprítomnosti. Súd prvého stupňa

v konaní podľa odvolateľky pochybil aj tým, ţe nerozhodol o návrhu ţalovanej zo dňa

14. 12. 2007 o určenie neplatnosti právneho úkonu Ing. S. R. v súvislosti

so zaplatením súdneho poplatku vo výške 75 000,-- Sk, ako aj o návrhu ţalovanej zo dňa

28. 01. 2009 na zabezpečenie ďalších listinných dôkazov. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti odvolateľka navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh

zamietnuť. Odvolateľka prípadne navrhuje konanie zastaviť s poukazom na absenciu aktívnej

legitimácie zástupcu ţalobcu, správcu konkurznej podstaty JUDr. T. V., byť účastníkom

konania, resp. odvolaciemu súdu odvolateľka navrhuje postup podľa intencií uvedených v čl.

13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V doplnení svojho odvolania odvolateľka zdôraznila, ţe ţiadnu škodu nespôsobila,

nezmenšila majetok dotknutej spoločnosti vlastnou činnosťou, z ktorých dôvodov nenesie

ţiadnu zodpovednosť v zmysle ust. , nakoľko odvolateľka

nemala dôvod a ani záujem, niečo si zo spoločnosti privlastniť alebo ju poškodzovať.

S vlastníctvom 69,5% obchodného podielu vo W.Š., spol. s r.o., P., IČO: X., sú podľa

odvolateľky tvrdenia Ing. S. R., absurdné. Podľa odvolateľky neboli v konaní preukázané

a ani zisťované tvrdenia JUDr. T. V., uvedené v písomnom podaní zo dňa 25. 02. 2010, ktoré

tvrdenia súd prvého stupňa akceptoval bez výhrad a odvolateľka má za to, ţe tieto tvrdenia

napĺňajú znaky úmyselného trestného činu krivého obvinenia a krivého svedectva.

Odvolateľka dodala, ţe pokladničné príjmové doklady a ďalšie dôkazy vylučujú pravdivosť

tvrdení JUDr. T. V.. Nezákonnosť postupu súdu prvého stupňa vidí odvolateľka aj v tom, ţe

ani na jednom z pokladničných dokladov nie je uvedená ako príjemca finančných

prostriedkov, nebolo preukázané pouţitie akejkoľvek sumy pre vlastnú potrebu, súd si osvojil

tvrdenie o neoprávnenom nakladaní s finančnými prostriedkami aj v sume 840 000,-- Sk

v zmysle podania adresovaného OR PZ v T., ako aj si súd v konaní osvojil tvrdenia ţalobcu

ohľadom fiktívnych faktúr pre I..

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovanej podľa ust. § 212 ods.

1 a , bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku v medziach

dôvodov odvolania dospel k záveru, ţe sú splnené predpoklady pre jeho zrušenie.

Z podaného odvolania okrem iného vyplýva, ţe k porušeniu základného práva

odvolateľky na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, napadnutým rozsudkom došlo

najmä tým, ţe toto rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje ţiadne vecné a právne

odôvodnenie v súvislosti s ust. , nemoţno z neho zistiť

dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa návrhu ţalobcu vyhovel bez výhrad. Napadnuté

rozhodnutie zároveň podľa odvolateľky nerešpektuje skorší názor najvyššieho súdu ako súdu

odvolacieho, hoci súd prvého stupňa ním bol viazaný.

Z obsahu ţaloby sa zisťuje, ţe ţalovaná svojim konaním podľa ţalobcu zneuţíva

v rozpore so záujmami spoločnosti svoje oprávnenia konateľky a tým spôsobuje zniţovanie

hodnoty majetku spoločnosti. Ţalovaná podľa ţalobcu predáva funkčné stroje, nezabezpečuje

riadne plnenie odvodovej povinnosti spoločnosti a uhrádzanie všetkých záväzkov spoločnosti,

pričom zamestnancom nevypláca mzdu a ţalovaná písomnou formou uznáva dlhy spoločnosti

v nesúlade s ich skutočnou výškou. Ţalovaná podľa ţalobcu ďalej spôsobila zánik zmluvy

o vedení účtovníctva so spoločnosťou I. T., s. r. o. a v účtovníctve nezaznamenala príjem vo

výške 1 200 000,-- Sk. Ţalovaná taktieţ vykonala neodôvodnené výbery peňaţných

prostriedkov, uhradila za neposkytnuté sluţby spoločnosťou I. – R., ako aj

neodborne zasahovala do výrobnej a šľachtiteľskej činnosti spoločnosti. Ţalobca má ďalej

za to, ţe ţalovaná dňa 30. 09. 2003 zmluvou o zabezpečení záväzku dohodla s veriteľom

spoločnosti také podmienky, ktoré sú v rozpore s uznesením valného zhromaţdenia

spoločnosti W. – Š.R., s. r. o. zo dňa 05. 09. 2003, pričom za túto spoločnosť ţalovaná uznala

vo forme notárskej zápisnice čo do dôvodu a výšky existenciu dlhov spoločnosti, za ktoré

uznanie podal ţalobca aj trestné oznámenie.

O takto podanom návrhu rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 26. 04. 2007

č. k. -116 tak, ţe návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Na odvolanie ţalovanej

odvolací súd uznesením zo dňa 24. 09. 2008 č. k. -299 rozhodnutie súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení

odvolací súd okrem iného uviedol, ţe na úspešné uplatnenie a preukázanie nároku na náhradu

škody je potrebné splnenie zákonom stanovených podmienok upravených v ust. § 135a

. Prvou podmienkou vzniku škody je porušenie zmluvnej alebo

zákonnej povinnosti, druhou podmienkou je preukázanie vzniku škody vyčíslenej v peňaţnej

hodnote, spôsobenej v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Odvolací súd s rozsiahlym

odôvodnením dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nezisťoval a v odôvodnení rozhodnutia

neuviedol, akú povinnosť ako konateľka ţalovaná porušila, pričom výška uplatnenej náhrady

škody, ani príčinných súvislostí, nebola predmetom dokazovania.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe súd prvého stupňa v ostatnom

konaní vychádzal najmä z obsahu podania ţalobcu zo dňa 25. 01. 2010, ktorým podaním sa

upravila a spresnila pôvodne podaná ţaloba, pričom súd prvého stupňa v napadnutom

rozhodnutí uviedol zoznam listín, ktoré listiny doloţili do spisu obaja účastníci konania. Súd

prvého stupňa zistil, ţe ţalovaná mala v drţbe účtovné doklady a pokladňu. Odvolávajúc sa

na vyjadrenie ţalobcu a list z I. zo dňa 14. 05. 2004, dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe

ţalovaná nepreukázala spätné vloţenie na účet spoločnosti, výbery z účtu ţalobcu zo dňa

18. 03. 2004 a 19. 04. 2004. Súd prvého stupňa ďalej venoval pozornosť p. V. K., ktorá

preberala i napriek tomu, ţe nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu so ţalobcom, v mene

ţalobcu trţby za víno v mesiacoch máj 2004 aţ júl 2004. Z takto vykonaného dokazovania

dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe ţalovaná nepreukázala ţiadnym hodnoverným

dôkazom, ţe by pokladňu, účtovné doklady odovzdala účtovníčke ţalobcu, alebo ich sama

zaevidovala.

Podľa ustanovenia súd rozhodne na základe skutkového stavu

zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi

účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti.

Pri rozsudku musí súd skúmať skutkový stav v najširšej miere. Pri sporom konaní je

predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami účastníkov konania. Podľa ust.

účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy,

ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva

z citovaného ustanovenia, dokazovanie, t. j. vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť

súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia účastníkov konania sú pravdivé. Súd musí

vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá dôkazným tvrdeniam

účastníkov konania, skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo ich

pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti, skutočností, ktoré nie je nutné dokazovať

(ust. ) a skutočnosti, vyplývajúcej z právnych alebo skutkových domnienok, ako

aj právnych fikcií.

Ak chce byť ţalobca v spore úspešný, musí v ţalobe uviesť skutočnosti, odôvodňujúce

ním uplatňovaný nárok voči ţalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv.

plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná

strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáţe svoje skutkové tvrdenie a súd je

povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre ţalovaného

ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči ţalobnému návrhu a ktoré

odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky ţalovaného treba odlišovať

od jeho obrany, zaloţenej na predloţení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória povaţuje

dôkaz, ktorý vyvracia, resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových

skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení,

na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, ţe v civilnom práve

Slovenskej republiky platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či

ţalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či

ţalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí aj pri

hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, ţe ak jedna strana v dôsledku

predloţenia protidôkazu úspešne vyvráti, alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôţe súd

povaţovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania. Dôkazné bremeno

ohľadom určitých skutočností leţí na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý

existenciu týchto skutočností tieţ tvrdí.

Po dôkladnom oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, Najvyšší súd

Slovenskej republiky poukazuje na a

Listiny základných práv a slobôd, ako aj na ust. , , na ktoré ustanovenie

uţ odvolací súd poukázal vo svojom skoršom rozhodnutí. Odvolací súd konštatuje, ţe

napadnuté rozhodnutie znova vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je

nepreskúmateľné, čím bolo ţalovanej upreté právo na spravodlivý proces.

V danom prípade súd prvého stupňa uznal právny nárok ţalobcu na náhradu škody

v ţalovanom rozsahu za oprávnený, pričom súd vychádzal z listinných dôkazov predloţených

ţalobcom. Ţalovaná však počas konania uvádzala, ţe tvrdené právo ţalobcu nie je relevantne

preukázané, jeho pravdivosť je vylúčená, pričom ţalobca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno.

Ak ţalobca tvrdil, ţe ţalovaná ako konateľka spôsobila svojou činnosťou

a pôsobnosťou škodu, bolo jeho povinnosťou označiť a predloţiť súdu presvedčivé

a hodnoverné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak ţalovaná v priebehu celého

konania uvádzala, ţe ţalobca nepreukázal svoje tvrdenia nespochybniteľným dôkazom, resp.

plným dôkazom, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy oboma účastníkmi konania

zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva

z ustanovenia

Odvolací súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí a v ostatnom

konaní nevenoval pozornosť ţiadnej zo skutočností, ktoré skutočnosti boli zdôraznené

v skoršom zrušovacom rozhodnutí odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa sa opätovne stotoţnil

s tvrdením ţalobcu, bez iného potrebného vykonania dokazovania a bez zhodnotenia všetkých

predloţených listinných dokladov oboma účastníkmi konania.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taktieţ vyplýva, ţe ţalovaná vo svojich

rozsiahlych podaniach neuviedla ţiadny dôvod, pre ktorý i napriek výzvam ţalobcu

nepredloţila doklady k spracovaniu (napr. daňových priznaní) aj druhému konateľovi

spoločnosti ţalobcu, ktorý podľa výpisu z obchodného registra tak, ako ţalovaná, mohol

konať za spoločnosť samostatne. Pre súd prvého stupňa bol jedným z podporných dôkazov

o výbere finančných prostriedkov list z I. zo dňa 14. 05. 2004, pričom na tvrdenia ohľadom

neoprávneného nakladania s finančnými prostriedkami od F. S. v čiastke 840 000,-- Sk, súdu

prvého stupňa postačilo podanie ţalobcu, adresované Okresnému riaditeľstvu PZ v T.

o podozrení, ţe bol spáchaný trestný čin. Takéto závery súdu prvého stupňa nie sú dostatočne

presvedčivé, nakoľko sa takýmito konštatovaniami nepotvrdila a ani nevyvrátila

zodpovednosť ţalovanej za údajné spôsobenie škody. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe list z I.

(č. l. 374) je jedným z podporných dôkazov, avšak z dotknutého listu nie je zrejmé, z akého

účtu boli ţalovanou vykonané výbery, z ktorého dôvodu má daný dôkaz v tomto konaní

nulitnú výpovednú hodnotu. V prípade odvolávania sa súdom prvého stupňa na listinný dôkaz

podania trestného oznámenia, odvolací súd zdôrazňuje, ţe jediným relevantným dôkazom

o spáchaní trestného činu je právoplatný odsudzujúci rozsudok.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav

veci a jeho rozhodnutie o priznanom práve je predčasné. Odvolací súd má za to, ţe

odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a je nepresvedčivé.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nemoţno navyše zistiť

ani to, akými ustanoveniami a právnymi úvahami sa pri posudzovaní zisteného skutkového

stavu spravoval, nakoľko predmetom konania je nárok ţalobcu na náhradu škody, na ktorý

nárok je potrebné splnenie zákonom stanovených podmienok upravených v ust. § 135a

.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nedal preto odpoveď ani len na tie

otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a nemoţno ho preto povaţovať ani za také,

ktoré zodpovedá poţiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý

proces.

Súd prvého stupňa sa tak v tomto prípade pri vydaní nového rozhodnutia dôsledne

neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vyplývajúceho z jeho uznesenia vydaného dňa

24. 09. 2008 sp. zn. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nespĺňa

náleţitosti riadneho odôvodnenia, čím bolo ţalovanej upreté právo na spravodlivý proces.

Odvolací súd zdôrazňuje, ţe súd prvého stupňa opätovne ponechal právne nepovšimnutým

zodpovedanie otázky porušenia povinnosti ţalovanej ako konateľky, výšku uplatnenej

náhrady škody, resp. týchto príčinných súvislostí. Z tohto dôvodu sa napadnuté rozhodnutie

javí byť ako arbitrárne, nakoľko súd prvého stupňa v jeho odôvodnení nereaguje na zásadnú,

relevantnú otázku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany, prednesenú ţalobcom, ktorou je

splnenie zákonom stanovených podmienok upravených v ust. .

Odvolací súd zdôrazňuje, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 je aj právo účastníka konania, ako aj iného

zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretoţe práve

odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nebude arbitrárny

().

Súd prvého stupňa taktieţ bez povšimnutia ponechal aj skutočnosť, ţe ţalobca

navrhuje zaviazať ţalovanú na náhradu škody v prípade, keď v konkurznom konaní ako

správca konkurznej podstaty úpadcu takto prihlásenú pohľadávku uznal za oprávnenú

a zaradil ju do príslušnej triedy rozvrhu. Aj na tieto skutočnosti odvolací súd poukázal uţ

vo svojom skoršom uznesení, na ktoré uznesenie odvolací súd v plnom rozsahu opätovne

odkazuje.

K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp

právnej istoty ( , napr. ), ktorého neopomenuteľným

komponentom je predvídateľnosť práva. To znamená okrem iného aj to, ţe kaţdý adresát

právnej normy sa môţe dôvodne spoliehať na to, ţe všeobecný súd nielenţe bude platné právo

aplikovať, ale i na to, ţe bude rešpektovať právny názor, ktorým je viazaný, ak mu takúto

povinnosť ukladá zákon. Opačný prístup uţ sám osebe predstavuje porušenie základného

práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces.

Ani nezávislosť sudcov všeobecných súdov pri ich rozhodovaní podľa § 2 ods. 2

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o sudcoch a prísediacich“) nie je absolútna

a bez akýchkoľvek hraníc a podmienok. Keby sa nezávislosť chápala tak, ţe sudca môţe

rozhodnúť hocijako, viedlo by to k svojvôli, pretoţe v takom prípade by sudca sám tvoril

právo podľa svojich predstáv a vystupoval by ako zákonodarca. V právnom štáte to nemoţno

takto vysvetľovať. Tomu nasvedčuje aj samotný text vyššie citovaného ustanovenia, v zmysle

ktorého sudca musí rozhodovať v súlade so zákonom. Ak musí sudca rozhodovať v súlade

so zákonom, potom je povinný rešpektovať i zákonom stanovené hranice pre jeho

rozhodovanie. Takouto hranicou stanovenou zákonom je aj povinnosť rešpektovať zásah

do obsahového rozhodovania zo strany iného súdu, ak takéto obmedzenie vyplýva zo zákona.

V tomto prípade bolo takýmto zákonným ustanovením ustanovenie ,

ktoré jednoznačne ustanovuje, ţe ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie na nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

Takáto povinnosť vyplýva aj z ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich,

podľa ktorého za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktorým je napríklad

, je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom

rozhodnutí súd vyššieho stupňa.

Uvedeným postupom obmedzil tak súd prvého stupňa ţalovanú v jej práve

na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom

vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho jej odňal moţnosť konať pred súdom.

Odvolanie ţalovanej, podané z tohto dôvodu, je preto opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa a a zrušil

a vec vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom

na ustanovenie rozhodne o trovách celého konania.

Podľa je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie

konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. marca 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová