Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f6e/383985.7b6c8f.pdf
PDF · 137.13 KB
No categories available
2Obo/102/2010
Najvyšší súd 2 Obo 102/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. T. V., správca
konkurznej podstaty W.Š., spol. s r. o., P., IČO: X., proti ţalovanej: PhDr. E. H., N. právne
zastúpenej JUDr. Ľ. B., advokátkou, C., o náhradu škody, na odvolanie ţalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. mája 2010 č. k. 9Cbs 180/04-424, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. mája 2010 č. k. 9Cbs 180/04-424
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť
49 790,87 Eur ţalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ďalej uloţil ţalovanej
povinnosť zaplatiť 2 489,54 Eur ţalobcovi, taktieţ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24. 09. 2008
sp. zn. 2Obo 24/2008 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 04. 2007 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe v ďalšom konaní vykoná dokazovanie obsahom
predloţených listinných dôkazov, vypočutím účastníkov konania, bude sa zaoberať
tvrdeniami ţalobcu a námietkami ţalovanej. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania,
a doplneného dokazovania v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil,
ţe ţalovaná mala v drţbe účtovné doklady a pokladňu. Ţalobca predloţil súdu prvého stupňa
fotokópiu listu zo dňa 22. 01. 2004, v ktorom vyzval ţalovanú na odovzdanie účtovných
podkladov k spracovaniu daňového priznania na daň z príjmov právnickej osoby. Ďalšími
listinami zo dňa 09. 02. 2004, 15. 03. 2004, 09. 06. 2004, tento súd zistil, ţe ţalovaná mala
zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva, ako konateľka ţalobcu. Ţalovaná vo svojich
rozsiahlych podaniach neuviedla ţiadny dôvod, pre ktorý ich i napriek výzvam nepredloţila
k spracovaniu, napr. daňových priznaní aj druhému konateľovi ţalobcu, ktorý podľa výpisu
z obchodného registra tak, ako ţalovaná mohol konať za spoločnosť samostatne,
s prihliadnutím aj k tej skutočnosti, ţe obidvaja boli tieţ spoločníkmi obchodnej spoločnosti
ţalobcu. Podľa záznamu zo dňa 12. 01. 2004 za prítomnosti p. M., Ing. K., PhDr. H., sa Ing.
R. stretol s V. K., za účelom vyjasnenia si otázky vykonávania účtovníctva. Súd prvého
stupňa z tohto záznamu zistil, ţe V. K. od januára 2004 nemá podpísanú pracovnú zmluvu,
ani zmluvu na vedenie účtovníctva. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia ďalej uviedol, ţe ţalovaná súdu nepreukázala, ţe by výberom z účtu ţalobcu dňa
18. 03. 2004 a dňa 19. 04. 2004 tieto vloţila do spoločnosti. List z I. bol pre súd prvého
stupňa podporným dôkazom o výbere finančných prostriedkov v týchto dňoch. Súd prvého
stupňa zdôraznil, ţe ţalovaná sa nevyjadrila k listom konateľa ţalobcu, napr. zo dňa
09. 06. 2004, v ktorom okrem iného poţaduje uvedenie účelu pouţitia aj týchto finančných
prostriedkov. Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe V. K. preberala i napriek tomu, ţe
nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu so ţalobcom, podľa záznamu zo dňa 12. 01. 2004
spísaného za prítomnosti aj ţalovanej, v mene ţalobcu trţby za víno v mesiacoch máj 2004 aţ
júl 2004. Ţalovaná súdu prvého stupňa nepreukázala ţiadnym hodnoverným dôkazom, ţe by
pokladňu a účtovné doklady ţalobcu odovzdala účtovníčke ţalobcu, alebo ich sama
zaevidovala v účtovníctve ţalobcu. Ţalobca svoje tvrdenia o neoprávnenom nakladaní
s finančnými prostriedkami zo strany ţalovanej, v ktorej je uvedená suma od F. S. v čiastke
840 000,-- Sk, preukázal podaním zo dňa 19. 08. 2004, adresovaného Okresnému riaditeľstvu
PZ T. o podozrení, ţe bol spáchaný trestný čin. Ţalovaná súdu prvého stupňa nepreukázala
ţiadnym dokladom, ţe ňou vyfakturované sluţby za I. boli ţalobcovi oprávnene vyúčtované
a tieto poradenské a realizačné sluţby v reklamnej a marketingovej oblasti aj skutočne
realizované, na základe čoho by súd v tejto časti ţalobu zamietol. K námietke aktívnej
legitimácie ţalobcu súd prvého stupňa zistil, ţe účastníkom konania na strane ţalobcu je
označený ako W.Š., spol. s r.o., R., ktorá v čase podania ţaloby bola zapísaná v obchodnom
registri Okresného súdu Nitra. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra,
odd. Sro, vloţka č. 2046/N spoločníkmi spoločnosti W.Š., spol. s r.o., sú PhDr. E. H. a Ing. S.
R. a zároveň sú aj konateľmi spoločnosti, pričom kaţdý môţe konať samostatne. V priebehu
konania bol na majetok ţalobcu vyhlásený konkurz, na základe uznesenia Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 20. 09. 2005 sp. zn. 1K 116/04. Za správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený JUDr. T. V. odo dňa 24. 10. 2007. Podľa ust. § 2 písm. a/ Obchodného zákonníka,
podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. Touto osobou je
ţalobca a následne správca konkurznej podstaty, súd prvého stupňa preto konštatoval, ţe
námietka aktívnej legitimácie zo strany ţalovanej je neopodstatnená. Na základe takto
doplneného dokazovania súd prvého stupňa uznal právny nárok ţalobcu na náhradu škody
v sume 49 790,87 Eur za oprávnený podľa ust. § 135a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka
a jej úhradou zaviazal ţalovanú. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 142 ods. 1
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie ţalovaná, v ktorom uviedla, ţe
v konaní neboli preukázané, ani zisťované, naplnené dôvody ţaloby, obsiahnuté v návrhu Ing.
S. R., spoločníka s neobmedzenými právami a povinnosťami s 30,5% obchodným podielom
v spoločnosti W.Š.W., spol. s r. o., P., IČO: X., zastúpenej správcom konkurznej podstaty
JUDr. T. V., ktorými dôvodmi ţaloby mala konateľka s obmedzeným statusom konateľa
od 27. 10. 2003 spôsobiť údajnú škodu uvedenej spoločnosti podľa ust. § 135a ods. 1 a ods. 2
Obchodného zákonníka. Postup súdu prvého stupňa je podľa odvolateľky pokračovaním
zjavne svojvoľného, diskriminačného a nezákonného postupu, v rozpore s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 09. 2008 sp. zn. 2Obo 24/2008. Takýmto
konaním došlo k porušeniu procesných práv ţalovanej, ktorá sa na pojednávanie včas
ospravedlnila so ţiadosťou, aby sa nepojednávalo v jej neprítomnosti. Súd prvého stupňa
v konaní podľa odvolateľky pochybil aj tým, ţe nerozhodol o návrhu ţalovanej zo dňa
14. 12. 2007 o určenie neplatnosti právneho úkonu Ing. S. R. v súvislosti
so zaplatením súdneho poplatku vo výške 75 000,-- Sk, ako aj o návrhu ţalovanej zo dňa
28. 01. 2009 na zabezpečenie ďalších listinných dôkazov. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti odvolateľka navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh
zamietnuť. Odvolateľka prípadne navrhuje konanie zastaviť s poukazom na absenciu aktívnej
legitimácie zástupcu ţalobcu, správcu konkurznej podstaty JUDr. T. V., byť účastníkom
konania, resp. odvolaciemu súdu odvolateľka navrhuje postup podľa intencií uvedených v čl.
13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V doplnení svojho odvolania odvolateľka zdôraznila, ţe ţiadnu škodu nespôsobila,
nezmenšila majetok dotknutej spoločnosti vlastnou činnosťou, z ktorých dôvodov nenesie
ţiadnu zodpovednosť v zmysle ust. § 122 Obchodného zákonníka, nakoľko odvolateľka
nemala dôvod a ani záujem, niečo si zo spoločnosti privlastniť alebo ju poškodzovať.
S vlastníctvom 69,5% obchodného podielu vo W.Š., spol. s r.o., P., IČO: X., sú podľa
odvolateľky tvrdenia Ing. S. R., absurdné. Podľa odvolateľky neboli v konaní preukázané
a ani zisťované tvrdenia JUDr. T. V., uvedené v písomnom podaní zo dňa 25. 02. 2010, ktoré
tvrdenia súd prvého stupňa akceptoval bez výhrad a odvolateľka má za to, ţe tieto tvrdenia
napĺňajú znaky úmyselného trestného činu krivého obvinenia a krivého svedectva.
Odvolateľka dodala, ţe pokladničné príjmové doklady a ďalšie dôkazy vylučujú pravdivosť
tvrdení JUDr. T. V.. Nezákonnosť postupu súdu prvého stupňa vidí odvolateľka aj v tom, ţe
ani na jednom z pokladničných dokladov nie je uvedená ako príjemca finančných
prostriedkov, nebolo preukázané pouţitie akejkoľvek sumy pre vlastnú potrebu, súd si osvojil
tvrdenie o neoprávnenom nakladaní s finančnými prostriedkami aj v sume 840 000,-- Sk
v zmysle podania adresovaného OR PZ v T., ako aj si súd v konaní osvojil tvrdenia ţalobcu
ohľadom fiktívnych faktúr pre I..
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovanej podľa ust. § 212 ods.
1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku v medziach
dôvodov odvolania dospel k záveru, ţe sú splnené predpoklady pre jeho zrušenie.
Z podaného odvolania okrem iného vyplýva, ţe k porušeniu základného práva
odvolateľky na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, napadnutým rozsudkom došlo
najmä tým, ţe toto rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje ţiadne vecné a právne
odôvodnenie v súvislosti s ust. § 135a Obchodného zákonníka, nemoţno z neho zistiť
dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa návrhu ţalobcu vyhovel bez výhrad. Napadnuté
rozhodnutie zároveň podľa odvolateľky nerešpektuje skorší názor najvyššieho súdu ako súdu
odvolacieho, hoci súd prvého stupňa ním bol viazaný.
Z obsahu ţaloby sa zisťuje, ţe ţalovaná svojim konaním podľa ţalobcu zneuţíva
v rozpore so záujmami spoločnosti svoje oprávnenia konateľky a tým spôsobuje zniţovanie
hodnoty majetku spoločnosti. Ţalovaná podľa ţalobcu predáva funkčné stroje, nezabezpečuje
riadne plnenie odvodovej povinnosti spoločnosti a uhrádzanie všetkých záväzkov spoločnosti,
pričom zamestnancom nevypláca mzdu a ţalovaná písomnou formou uznáva dlhy spoločnosti
v nesúlade s ich skutočnou výškou. Ţalovaná podľa ţalobcu ďalej spôsobila zánik zmluvy
o vedení účtovníctva so spoločnosťou I. T., s. r. o. a v účtovníctve nezaznamenala príjem vo
výške 1 200 000,-- Sk. Ţalovaná taktieţ vykonala neodôvodnené výbery peňaţných
prostriedkov, uhradila za neposkytnuté sluţby spoločnosťou I. – R., ako aj
neodborne zasahovala do výrobnej a šľachtiteľskej činnosti spoločnosti. Ţalobca má ďalej
za to, ţe ţalovaná dňa 30. 09. 2003 zmluvou o zabezpečení záväzku dohodla s veriteľom
spoločnosti také podmienky, ktoré sú v rozpore s uznesením valného zhromaţdenia
spoločnosti W. – Š.R., s. r. o. zo dňa 05. 09. 2003, pričom za túto spoločnosť ţalovaná uznala
vo forme notárskej zápisnice čo do dôvodu a výšky existenciu dlhov spoločnosti, za ktoré
uznanie podal ţalobca aj trestné oznámenie.
O takto podanom návrhu rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 26. 04. 2007
č. k. 9 Cbs 180/04-116 tak, ţe návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Na odvolanie ţalovanej
odvolací súd uznesením zo dňa 24. 09. 2008 č. k. 2 Obo 24/2008-299 rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení
odvolací súd okrem iného uviedol, ţe na úspešné uplatnenie a preukázanie nároku na náhradu
škody je potrebné splnenie zákonom stanovených podmienok upravených v ust. § 135a
Obchodného zákonníka. Prvou podmienkou vzniku škody je porušenie zmluvnej alebo
zákonnej povinnosti, druhou podmienkou je preukázanie vzniku škody vyčíslenej v peňaţnej
hodnote, spôsobenej v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Odvolací súd s rozsiahlym
odôvodnením dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nezisťoval a v odôvodnení rozhodnutia
neuviedol, akú povinnosť ako konateľka ţalovaná porušila, pričom výška uplatnenej náhrady
škody, ani príčinných súvislostí, nebola predmetom dokazovania.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe súd prvého stupňa v ostatnom
konaní vychádzal najmä z obsahu podania ţalobcu zo dňa 25. 01. 2010, ktorým podaním sa
upravila a spresnila pôvodne podaná ţaloba, pričom súd prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí uviedol zoznam listín, ktoré listiny doloţili do spisu obaja účastníci konania. Súd
prvého stupňa zistil, ţe ţalovaná mala v drţbe účtovné doklady a pokladňu. Odvolávajúc sa
na vyjadrenie ţalobcu a list z I. zo dňa 14. 05. 2004, dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe
ţalovaná nepreukázala spätné vloţenie na účet spoločnosti, výbery z účtu ţalobcu zo dňa
18. 03. 2004 a 19. 04. 2004. Súd prvého stupňa ďalej venoval pozornosť p. V. K., ktorá
preberala i napriek tomu, ţe nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu so ţalobcom, v mene
ţalobcu trţby za víno v mesiacoch máj 2004 aţ júl 2004. Z takto vykonaného dokazovania
dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe ţalovaná nepreukázala ţiadnym hodnoverným
dôkazom, ţe by pokladňu, účtovné doklady odovzdala účtovníčke ţalobcu, alebo ich sama
zaevidovala.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti.
Pri rozsudku musí súd skúmať skutkový stav v najširšej miere. Pri sporom konaní je
predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami účastníkov konania. Podľa ust.
§ 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva
z citovaného ustanovenia, dokazovanie, t. j. vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť
súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia účastníkov konania sú pravdivé. Súd musí
vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá dôkazným tvrdeniam
účastníkov konania, skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo ich
pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti, skutočností, ktoré nie je nutné dokazovať
(ust. § 121 O. s. p.) a skutočnosti, vyplývajúcej z právnych alebo skutkových domnienok, ako
aj právnych fikcií.
Ak chce byť ţalobca v spore úspešný, musí v ţalobe uviesť skutočnosti, odôvodňujúce
ním uplatňovaný nárok voči ţalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv.
plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná
strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáţe svoje skutkové tvrdenie a súd je
povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre ţalovaného
ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči ţalobnému návrhu a ktoré
odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky ţalovaného treba odlišovať
od jeho obrany, zaloţenej na predloţení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória povaţuje
dôkaz, ktorý vyvracia, resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových
skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení,
na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, ţe v civilnom práve
Slovenskej republiky platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či
ţalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či
ţalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí aj pri
hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, ţe ak jedna strana v dôsledku
predloţenia protidôkazu úspešne vyvráti, alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôţe súd
povaţovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania. Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností leţí na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tieţ tvrdí.
Po dôkladnom oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, Najvyšší súd
Slovenskej republiky poukazuje na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, ako aj na ust. § 157 ods. 1, 2 O. s. p., na ktoré ustanovenie
uţ odvolací súd poukázal vo svojom skoršom rozhodnutí. Odvolací súd konštatuje, ţe
napadnuté rozhodnutie znova vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je
nepreskúmateľné, čím bolo ţalovanej upreté právo na spravodlivý proces.
V danom prípade súd prvého stupňa uznal právny nárok ţalobcu na náhradu škody
v ţalovanom rozsahu za oprávnený, pričom súd vychádzal z listinných dôkazov predloţených
ţalobcom. Ţalovaná však počas konania uvádzala, ţe tvrdené právo ţalobcu nie je relevantne
preukázané, jeho pravdivosť je vylúčená, pričom ţalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno.
Ak ţalobca tvrdil, ţe ţalovaná ako konateľka spôsobila svojou činnosťou
a pôsobnosťou škodu, bolo jeho povinnosťou označiť a predloţiť súdu presvedčivé
a hodnoverné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak ţalovaná v priebehu celého
konania uvádzala, ţe ţalobca nepreukázal svoje tvrdenia nespochybniteľným dôkazom, resp.
plným dôkazom, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy oboma účastníkmi konania
zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva
Odvolací súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí a v ostatnom
konaní nevenoval pozornosť ţiadnej zo skutočností, ktoré skutočnosti boli zdôraznené
v skoršom zrušovacom rozhodnutí odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa sa opätovne stotoţnil
s tvrdením ţalobcu, bez iného potrebného vykonania dokazovania a bez zhodnotenia všetkých
predloţených listinných dokladov oboma účastníkmi konania.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taktieţ vyplýva, ţe ţalovaná vo svojich
rozsiahlych podaniach neuviedla ţiadny dôvod, pre ktorý i napriek výzvam ţalobcu
nepredloţila doklady k spracovaniu (napr. daňových priznaní) aj druhému konateľovi
spoločnosti ţalobcu, ktorý podľa výpisu z obchodného registra tak, ako ţalovaná, mohol
konať za spoločnosť samostatne. Pre súd prvého stupňa bol jedným z podporných dôkazov
o výbere finančných prostriedkov list z I. zo dňa 14. 05. 2004, pričom na tvrdenia ohľadom
neoprávneného nakladania s finančnými prostriedkami od F. S. v čiastke 840 000,-- Sk, súdu
prvého stupňa postačilo podanie ţalobcu, adresované Okresnému riaditeľstvu PZ v T.
o podozrení, ţe bol spáchaný trestný čin. Takéto závery súdu prvého stupňa nie sú dostatočne
presvedčivé, nakoľko sa takýmito konštatovaniami nepotvrdila a ani nevyvrátila
zodpovednosť ţalovanej za údajné spôsobenie škody. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe list z I.
(č. l. 374) je jedným z podporných dôkazov, avšak z dotknutého listu nie je zrejmé, z akého
účtu boli ţalovanou vykonané výbery, z ktorého dôvodu má daný dôkaz v tomto konaní
nulitnú výpovednú hodnotu. V prípade odvolávania sa súdom prvého stupňa na listinný dôkaz
podania trestného oznámenia, odvolací súd zdôrazňuje, ţe jediným relevantným dôkazom
o spáchaní trestného činu je právoplatný odsudzujúci rozsudok.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav
veci a jeho rozhodnutie o priznanom práve je predčasné. Odvolací súd má za to, ţe
odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a je nepresvedčivé.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nemoţno navyše zistiť
ani to, akými ustanoveniami a právnymi úvahami sa pri posudzovaní zisteného skutkového
stavu spravoval, nakoľko predmetom konania je nárok ţalobcu na náhradu škody, na ktorý
nárok je potrebné splnenie zákonom stanovených podmienok upravených v ust. § 135a
Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nedal preto odpoveď ani len na tie
otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a nemoţno ho preto povaţovať ani za také,
ktoré zodpovedá poţiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý
proces.
Súd prvého stupňa sa tak v tomto prípade pri vydaní nového rozhodnutia dôsledne
neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vyplývajúceho z jeho uznesenia vydaného dňa
24. 09. 2008 sp. zn. 2 Obo 24/2008. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nespĺňa
náleţitosti riadneho odôvodnenia, čím bolo ţalovanej upreté právo na spravodlivý proces.
Odvolací súd zdôrazňuje, ţe súd prvého stupňa opätovne ponechal právne nepovšimnutým
zodpovedanie otázky porušenia povinnosti ţalovanej ako konateľky, výšku uplatnenej
náhrady škody, resp. týchto príčinných súvislostí. Z tohto dôvodu sa napadnuté rozhodnutie
javí byť ako arbitrárne, nakoľko súd prvého stupňa v jeho odôvodnení nereaguje na zásadnú,
relevantnú otázku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany, prednesenú ţalobcom, ktorou je
splnenie zákonom stanovených podmienok upravených v ust. § 135a Obchodného zákonníka.
Odvolací súd zdôrazňuje, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, ako aj iného
zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretoţe práve
odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nebude arbitrárny
(I. ÚS 117/07).
Súd prvého stupňa taktieţ bez povšimnutia ponechal aj skutočnosť, ţe ţalobca
navrhuje zaviazať ţalovanú na náhradu škody v prípade, keď v konkurznom konaní ako
správca konkurznej podstaty úpadcu takto prihlásenú pohľadávku uznal za oprávnenú
a zaradil ju do príslušnej triedy rozvrhu. Aj na tieto skutočnosti odvolací súd poukázal uţ
vo svojom skoršom uznesení, na ktoré uznesenie odvolací súd v plnom rozsahu opätovne
odkazuje.
K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp
právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy, napr. PL. ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným
komponentom je predvídateľnosť práva. To znamená okrem iného aj to, ţe kaţdý adresát
právnej normy sa môţe dôvodne spoliehať na to, ţe všeobecný súd nielenţe bude platné právo
aplikovať, ale i na to, ţe bude rešpektovať právny názor, ktorým je viazaný, ak mu takúto
povinnosť ukladá zákon. Opačný prístup uţ sám osebe predstavuje porušenie základného
práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces.
Ani nezávislosť sudcov všeobecných súdov pri ich rozhodovaní podľa § 2 ods. 2
zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o sudcoch a prísediacich“) nie je absolútna
a bez akýchkoľvek hraníc a podmienok. Keby sa nezávislosť chápala tak, ţe sudca môţe
rozhodnúť hocijako, viedlo by to k svojvôli, pretoţe v takom prípade by sudca sám tvoril
právo podľa svojich predstáv a vystupoval by ako zákonodarca. V právnom štáte to nemoţno
takto vysvetľovať. Tomu nasvedčuje aj samotný text vyššie citovaného ustanovenia, v zmysle
ktorého sudca musí rozhodovať v súlade so zákonom. Ak musí sudca rozhodovať v súlade
so zákonom, potom je povinný rešpektovať i zákonom stanovené hranice pre jeho
rozhodovanie. Takouto hranicou stanovenou zákonom je aj povinnosť rešpektovať zásah
do obsahového rozhodovania zo strany iného súdu, ak takéto obmedzenie vyplýva zo zákona.
V tomto prípade bolo takýmto zákonným ustanovením ustanovenie § 226 O. s. p.,
ktoré jednoznačne ustanovuje, ţe ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie na nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.
Takáto povinnosť vyplýva aj z ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich,
podľa ktorého za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktorým je napríklad
Občiansky súdny poriadok, je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom
rozhodnutí súd vyššieho stupňa.
Uvedeným postupom obmedzil tak súd prvého stupňa ţalovanú v jej práve
na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom
vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho jej odňal moţnosť konať pred súdom.
Odvolanie ţalovanej, podané z tohto dôvodu, je preto opodstatnené.
Vzhľadom na uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil
a vec vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom
na ustanovenie § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách celého konania.
Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie
konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 27. marca 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová