Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedore Benku, v spore žalobkyne: H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, L., proti žalovanému: Z. X., nar. X.X.XXXX, bytom G. K. XXX/XX, E., o náhradu škody vo výške 3.978,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -184 zo dňa 23. januára 2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -188 zo dňa 23. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. ako aj v závislom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.022,62 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. , , , , , , . Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. V predmetnom prípade došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného, ktorý ako oprávnený držiteľ veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práva, teda porušil povinnosť podľa , kde medzi inými sa má zdržať toho, aby obťažoval susedov tekutými odpadmi. Z výsledkov vykonaného dokazovania je nepochybne daný základ žaloby na náhradu škody žalobkyne voči žalovanému a sporným zostala iba výška uplatnenej škody. Z doložených listinných dôkazov k žalobe je nepochybné, že predmetným konaním žalovaného sa zaoberala aj Komisia pre verejný poriadok a ochranu životného prostredia Obce E., čo vyplýva z doloženej zápisnice o zasadnutí komisie. Z obsahu tejto zápisnice je jednoznačné, že na miestnej ohliadke bolo zistené, že žalovaný nemá vybudovanú žumpu, má len malú šachtu, cca 1,5 m2, kam odvádzajú septik. Komisia pre verejný poriadok a ochranu životného prostredia vyzvala žalovaného, aby do dvoch mesiacov zabezpečil riadnu žumpu vyhovujúcu technickým podmienkam, čo tento aj prisľúbil. Je teda nepochybné, že žalovaný nemal vybudovanú riadnu žumpu, ktorá by vyhovovala

technickým podmienkam. Výsluchom svedka K. P. bolo preukázané, že samotné poškodenie podľa miestnej obhliadky nepochybne bolo spôsobené podmáčaním zo susedovej strany. Svedok potvrdil, že bolo cítiť zápach žumpy a jednoznačne podmáčanie bolo zo septiku žalovaného, nakoľko nikde inde na nehnuteľnosti takéto podmáčanie nebolo evidentné. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nepochybne v predmetnej veci došlo zo strany žalovaného k protiprávnemu konaniu a to tým, že svojim vyššie uvedeným konaním spôsobil žalobkyni škodu.

3. Súd prvej inštancie dôvodil, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj zavinenie. V predmetnom prípade súd mal preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, a v ďalšom sa zaoberal skúmaním existencie škody ako aj príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Je nepochybné, že čo do prvej časti uplatneného nároku náhrady škody za vyhynutý strom (čerešňu) žalobe nebolo možné žalobe vyhovieť. Ani jeden dôkaz v tomto konaní neposlúžil k preukázaniu tohto nároku vzhľadom na odpovede súdnych znalcov ako aj súdno - expertíznych ústavov. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Výsledkami vykonaného dokazovania, čo sa týka časti uplatneného nároku škody za vyhynutý strom, za navrhnutých dôkazov pri pokuse súdu prvej inštancie nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie príčinnej súvislosti výhynu stromu s podmáčaním nehnuteľnosti žalobkyne vyplýva, že s odstupom času je zrejmé, že by na túto skutočnosť nebolo možné relevantne zodpovedať a znalecké dokazovanie v tomto smere by bolo neprimerane časovo aj finančne náročné. Taktiež súdom prvej inštancie oslovení znalci i odmietli vo veci vzhľadom na túto skutočnosť podať znalecký posudok. V tomto smere teda súd prvej inštancie nemal jednoznačne preukázanú príčinnú súvislosť medzi úhynom stromu a podmáčaním zo strany žalovaného, a preto treba mať za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Za dôvodný súd prvej inštancie považoval nárok na náhradu škody, ktorý vznikol žalobkyni v súvislosti s odstránením vzniknutých škôd po podmytí budovy. Vychádzal z krycieho listu rozpočtu zo dňa 30.5.2014, ako aj zo svedeckej výpovede svedka E. H., ktorý tieto práce svojpomocne vykonal s tým, že použil materiál, ktorý mal z predchádzajúcej nehnuteľnosti, dokúpil iba cement a svoju prácu ohodnotil sumou 800,- eur, pričom ide o samotnú prácu, čas ktorý strávil obitím omietok a obkladov. Doloženými dokladmi preukázal platbu 222,62 eur z uvedeného obdobia za nákup lepidla na obklad, iný použitý materiál nevedel zdokladovať. V tomto smere, keďže práce boli vykonávané svojpomocne, opäť ani v bode 2 uplatnenej žaloby žalobkyňa v neuniesla dôkazné bremeno ohľadom ceny za odstránenie vzniknutých škôd vo výške 2.366,21 eur. Samotný krycí list rozpočtu nemôže byť relevantným dôkazom na to, aby súd prvej inštancie tento nárok v celom rozsahu priznal. Bolo by potrebné zo strany žalobkyne preukázať, že o takúto sumu sa zmenšil jej majetok, pretože takúto sumu vynaložila na odstránenie vzniknutých škôd po podmytí budovy. Za preukázaný súd prvej inštancie považoval iba nárok vo výške 1.022,62 eur a v tejto časti žalobe vyhovel, zatiaľ čo vo zvyšku z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa si v konaníi uplatnila istinu 3.978,21 eur, priznaných jej bolo 1.025,62 eur, teda úspešná bola čo do 27 % uplatneného nároku, neúspešná čo do 73 % uplatneného nároku, čiže tejto evidentne nevznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanému, prevažne úspešnému, v konaní preukázateľne trovy nevznikli.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že podmývania domu žalobkyne H. H. sa dopustil on, nakoľko nemal riadne vybudovanú žumpu vyhovujúcu technickým podmienkam. Toto tvrdenie sa absolútne nezakladá na pravde a tiež, že žumpu vypúšťal na pozemok žalobkyni a tým dochádzalo k podmočeniu jej domu. Uviedol, že na výzvu OÚ E. dal v apríli 2014 vybudovať vyhovujúcu žumpu technickým podmienkam ale k podmočeniu domu susedy dochádza dodnes, nakoľko sa jedná o staršiu nehnuteľnosť (dom), ktorá nemá riadne steny domu zaizolované, toto však súd vôbec neriešil, resp. sa týmto jeho tvrdením nezaoberal a rozhodol, že vzniknutý stav spôsobil on vypúšťaním žumpy, pričom žalovaný žumpu nevypúšťal na pozemok k susedovi. Podľa jeho názoru by bolo vhodné, aby bol pribratý znalec a posúdil ako je možné, že dochádza aj toho času k podmočeniu domu susedy, tento by preukázal, že on sa nedopustil protiprávneho konania. Navrhol vydať rozhodnutie o odvolaní v jeho prospech.

6. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila a sama odvolanie nepodala.

7. Odvolací súd podľa ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. bola náhrada škody vo výške 3.978,21 eur s príslušenstvom.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.022,62 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a závislý výrok o náhrade trov konania.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Žalovaný odvolanie zdôvodňoval tým, že aj po vybudovaní žumpy vyhovujúcej technickým podmienkam v apríli 2014 dochádza dodnes k podmočeniu domu susedy, nakoľko ide o staršiu nehnuteľnosť, ktorá nemá riadne zaizolované steny domu, súd teda podľa jeho názoru nedostatočne zistil skutkový stav veci.

12. Táto odvolacia námietka bola odvolacím súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Keďže v civilnom sporovom konaní sa aplikuje princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.3.2012). V preskúmavanom prípade svedok K. P. na pojednávaní zo dňa 20.6.2019 uviedol okrem iného, aj to, že „.. čo sa týka samotného poškodenia, ťažko povedať, avšak musím konštatovať, keďže nehnuteľnosť nebola oplotená a bolo evidentné, že podmáčanie a aj bolo cítiť pach zo strany suseda, teda išlo zo susedovej strany a inde na nehnuteľnosti toto nebolo. Ja musím konštatovať, že to bolo v dôsledku podmáčania zo susedovej strany....“ Z vyjadrenie žalobkyne zo dňa 2.11.2018 je zrejmé, že od obdobia vybudovania žumpy už necíti neznesiteľný smrad a komunálny odpad nevypúšťa ( žalovaný) vo večerných hodinách k pozemku, kde sa nachádza jej dom a plot, a stena im už nevlhne. Toto tvrdenie žalobkyne je podporené výpoveďou svedka E. H. na pojednávaní dňa 12.12.2019, ktorý uviedol tiež to, že „ ...o skutočnosti, že toto zapríčiňoval žalovaný svedčí aj to, že odkedy si vybudoval riadne septik, tieto rušivé vplyvy nepretrvávajú...“ Naproti tomu žalovaný v odvolaní len tvrdil, že steny domu nie sú riadne zaizolované, bez predloženia konkrétneho dôkazu. Zo skoršieho vyjadrenia žalovaného na pojednávaní zo dňa 30.6.2015 je potrebné usudzovať na to, že žalovaný k uvedenému tvrdeniu dospel len na základe skutočnosti, že pri daždi mohol žalovaný vidieť z nehnuteľnosti, ktorú užíva, že žalobkyňa má mokré steny. Vyhodnotením uvedených skutočností je zrejmé, že žalobkyňa udržala dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenie podporila výpoveďami dvoch svedkov, zatiaľ čo žalovaný vychádzal pri svojom tvrdení len z vlastného vonkajšieho pohľadu na stenu, bez akéhokoľvek konkrétneho dôkazu. Navyše je logické, že žalobkyňa začala s opravou steny až v momente, keď už stena nebola viac podmáčaná, nakoľko inak by oprava nepriniesla žiadny pozitívny účinok.

13. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že súd mal pribrať znalca za účelom objasnenia, ako je možné, že dochádza aj toho času k podmáčaniu domu susedy. Kým navrhovanie dôkazov je procesným právom a zároveň procesnou povinnosťou strán konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené konštatovanie predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný (porovnaj, 49/2010, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30. septembra 2010). V preskúmavanom prípade zo žaloby vyplýva, že k vzniku škody malo dôjsť v období od roku 2011 do roku 2014. Nie je zrejmé, ako by mohlo žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie, ktoré by sa malo vykonať k aktuálnemu dátumu, prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutočností pre meritórne rozhodnutie v tomto spore. Časový odstup je výrazný, pričom tento faktor je o to markantnejší, že voda ako element, ktorý má rôzne skupenstvá, môže strácať na svojom objeme vyparovaním a vsiaknutím alebo môže naberať na svojom objeme zrážkami vo forme dažďa a pod. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že znalecké dokazovanie by neprinieslo viac svetla do preskúmavaného prípadu a len by zbytočne navýšilo trovy konania. Nemožno opomenúť skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že už viac nedochádza k podmáčaniu steny domu žalobkyne. Tvrdenie žalovaného v tomto smere ostalo preto nepodložené a návrh na vykonanie znaleckého dokazovanie za nedôvodný. Pre úplnosť treba dodať, že už súd prvej inštancie oslovil viacerých znalcov a znalecké , pričom všetci odmietli vyhotoviť znalecký posudok (č.l. 57, 58, 84, 85, 87, 94, 97). V prípade, že žalovaný chcel predložiť súkromný znalecký posudok, mal takú možnosť, túto príležitosť nevyužil a teda jeho tvrdenie nebolo preukázané.

14. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti ( ), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v závislom výroku o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil ( ).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , ako aj Základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu a to priamo tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním preukázateľne nevznikli a bolo by zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu, priznať jej nárok na náhradu trov konania.

16. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).