Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)e73/384646.f60373.pdf
PDF · 311.16 KB
No categories available
3To/8/2011
N a j v y š š í s ú d 3 To 8/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci obţalovaného Ing. I. D. a spol. pre pokračujúci trestný čin skrátenia dane
a poistného, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné prerokoval na verejnom zasadnutí 18. apríla
2012 v Bratislave odvolanie krajského prokurátora, obţalovaných Ing. I. D., Ing. T. Z., F. S.,
M. S., F. N., ktoré podali proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline, z 26. februára 2009, sp. zn.
3T 6/2004, a rozhodol
t a k t o :
I.
Podľa § 258 ods. 1 písm. d/, písm. e/, písm. f/, ods. 2 zák. č. 141/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (Tr. por.) prvostupňový rozsudok sa z r u š u j e vo výrokoch
o trestoch a spôsobe ich výkonu vo vzťahu k obţalovanému Ing. I. D., Ing. T. Z., F. S., M. S.
a F. N. a vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému Ing. V. B..
Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. sa obţalovaní
o d s u d z u j ú :
obžalovaný Ing. I. D.
Podľa § 148 ods. 5, § 35 ods. 1, § 40 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr. zák.) na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyri ) roky.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
obžalovaný Ing. T. Z.
Podľa § 148 ods. 3, § 35 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. sa obţalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá a určuje sa mu skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
obžalovaný F. S.
Podľa § 148 ods. 4, § 35 ods. 3 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obţalovanému F. S. aj peňažný trest
vo výmere 20 000 Sk (663,90 €).
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovuje sa obţalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) mesiace.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd ukladá obţalovanému tieţ trest prepadnutia
veci, a to:
- 3 ks nábojov ráţe 9 mm,
- krabičku so 4 ks surových kľúčov,
- plátenné vrecúško s vecami na čistenie zbraní,
- krabičku so 4 ks nábojov.
Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Súčasne sa z r u š u j e výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Ţiline, sp. zn.
4T 11/2000, z 19. novembra 2008 v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2To 5/2009, zo 16. novembra 2010 ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
obžalovaná M. S.
Podľa § 148 ods. 5, § 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa obţalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
obžalovaný F. N.
Podľa § 148a ods. 2, § 35 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na peňaţný trest
vo výmere 20 000 €.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ukladá sa obţalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní
1 (jedného) roka.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. ukladá sa obţalovanému F. S. povinnosť nahradiť
poškodenému Ing. V. B., bytom Ţ. škodu vo výške 31 059,96 Sk, čo v prepočte podľa
konverzného kurzu činí 1 031 € a obţalovanému F. N. sa ukladá povinnosť nahradiť
poškodenému Ing. V. B. škodu vo výške 17 254,77 Sk, čo v prepočte podľa konverzného
kurzu činí 573 €.
II.
Podľa § 256 Tr. por. odvolanie prokurátora v oslobodzujúcej časti rozsudku,
vo vzťahu k obţalovaným Ing. I. D., F. S., P. T. a vo vzťahu k obţalovanému F. N. vo výroku
o treste sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 26. februára 2009, sp. zn. 3T 6/2004, bol
obţalovaný Ing. I. D., v bodoch I., II. a III. rozsudku uznaný za vinného z pokračujúceho
trestného činu skrátenia dane a poistného, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1,
ods. 5 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane a poistného,
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,
obţalovaný Ing. T. Z. bol uznaný za vinného v bodoch I. a II. z pokračujúceho
trestného činu skrátenia dane a poistného, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1,
ods. 3 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane a poistného,
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 88 Tr. zák.,
obţalovaný F. S. bol uznaný za vinného v bode IV. rozsudku, z pokračujúceho
trestného činu skrátenia dane, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 4
Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane a poistného
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák., v bode V. rozsudku
z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., sčasti dokonaného
a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., v bode VI. rozsudku, z trestného činu
sexuálneho zneuţívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. a v bode VII. rozsudku, z trestného činu
podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
obţalovaná M. S. bola uznaná za vinnú, v bodoch II. a IV. rozsudku z pokračujúceho
trestného činu skrátenia dane, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5
Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane a poistného,
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a
obţalovaný F. N. bol uznaný za vinného, v bode VII. rozsudku z trestného činu
podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a v bode VIII. rozsudku z pokračujúceho
trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
Obţalovaní sa uvedenej trestnej činnosti dopustili na skutkovom základe, ţe
I. obžalovaní Ing. I. D. a Ing. T. Z.
1/
spoločným konaním od presne nezistenej doby aţ do 13. decembra 2001 po vzájomnej
dohode vystavovali fiktívne faktúry na dodávateľov A., E., M., U., I., za práce
a sluţby, ktoré uvedenými firmami vykonávané neboli, tieto účtovné doklady si jednotlivé
podnikateľské subjekty zahrnuli do účtovníctva a týmto spôsobom skrátili daň z príjmov
fyzických a právnických osôb, keďţe si uplatnili výdavky aj za sluţby a práce, ku ktorým
nedošlo a na základe týchto faktúr uplatnili si tieţ nadmerný odpočet DPH. Takýmto
spôsobom vyhotovili fiktívne faktúry:
- f. č. F/01/03/01 zo dňa 2. marca 2001 na celkovú sumu 1 027 754,20 Sk z toho DPH
192 181,20 Sk,
- f. č. F/0/03/02 zo dňa 2. marca 2001 na sumu 11 754 Sk z toho DPH 2 196,40 Sk,
- f. č. F/01/04/01 zo dňa 2. apríla 2001 na celkovú sumu 359 017,40 Sk z toho DPH
67.133,30 Sk.
- f. č. F/01/04/03 zo dňa 18. apríla 2001 na celkovú sumu 322 371,20 Sk z toho DPH
60 280,80 Sk bez zdaniteľného plnenia od dodávateľov A. pre odberateľa K., tieto
fiktívne faktúry boli zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmov spol. K. za rok
2001 podaného dňa 2. apríla 2002 na Daňový úrad Trnava a daňových priznaní k DPH
za rok 2001 konateľom Ľ. K. ako mesačným platcom dane, čím došlo
ku skráteniu dane z príjmov o sumu 378 500 Sk, čo v prepočte podľa konverzného
kurzu činí 12 564 € a neoprávnenému uplatneniu odpočtu DPH vo výške
482 688,30 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 16 022 €.
2/
- fiktívne faktúry č. F/01/02/01 z 11. februára 2001 na sumu 3 247 200 Sk z toho DPH
vo výške 607 200 Sk,
- f. č. F/01/03/03 zo dňa 3. marca 2001 na sumu 8 573,10 Sk z toho DPH vo výške
1 603,10 Sk,
- f. č. F/01/04/04 z 18. apríla 2001 na sumu 11 855,20 Sk z toho DPH vo výške
2 216,80 Sk,
- f. č. F/01/06/02 z 13. júna 2001 na sumu 168 917,60 Sk z toho DPH vo výške
31 586,20 Sk,
- f. č. F/01/06/04 z 21. júna 2001 na sumu 10 578 Sk z toho DPH vo výške 1 978 Sk,
- f. č. F/01/06/06 zo 4. júna 2001 na sumu 16 657 Sk z toho DPH vo výške
3 114,70 Sk,
- f. č. F/01/07/03 z 26. júla 2001 na sumu 1 056 967,30 Sk z toho DPH vo výške
197 644,30 Sk,
- f. č. F/01/07/04 z 27. februára 2001 na sumu 574 966 Sk z toho DPH vo výške
107 514 Sk,
- f. č. F/01/08/03 zo 6. augusta 2001 na sumu 1 107 000 Sk z toho DPH vo výške
207 000 Sk,
- f. č. F/01/08/04 zo 6. augusta 2001 na sumu 430 051,10 Sk z toho DPH vo výške
80 412,10 Sk,
- f. č. F/01/09/03 z 12. septembra 2001 na sumu 440 352,80 Sk z toho DPH vo výške
82 342,40 Sk,
f. č. F/01/10/02 z 2. októbra 2001 na sumu 16 339,65 Sk z toho DPH vo výške
3 055,40 Sk,
- f. č. F/01/11/04 zo 6. novembra 2001 na sumu 553 500 Sk z toho DPH vo výške
103 500 Sk,
- f. č. F/01/11/06 z 18. novembra 2001 na sumu 90 405 Sk z toho DPH vo výške
16 905 Sk,
bez reálneho plnenia od dodávateľa A. pre odberateľa K., ktoré boli konateľom spol.
K. zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001, podaného dňa
2. apríla 2002 na Daňovom úrade Trnava a do daňových priznaní k DPH ako mesačný platca
dane za rok 2001, čím u uvedeného daňového subjektu došlo ku skráteniu dane z príjmov
za rok 2001 o sumu 3 001 824 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 99 643 €
a neoprávnenému uplatneniu odpočtu dane vo výške 1 643 860 Sk, čo v prepočte podľa
konverzného kurzu činí 54 566 €.
3/
- fiktívne faktúry č. F/01/04/02 z 2. apríla 2001 na sumu 206 836,50 Sk z toho DPH
vo výške 38 676,80 Sk,
- f. č. F/01/06/06 zo dňa 14. júna 2001 na sumu 280 525,55 Sk z toho DPH 52 456 Sk,
- f. č. F/01/06/07 z 28. júna 2001 na sumu 5 466,40 Sk z toho DPH vo výške
1 022,20 Sk,
- f. č. F/01/07/01 z 19. júla 2001 na sumu 1 188,20 Sk z toho DPH vo výške
222,20 Sk,
- f. č. F/01/07/02 z 26. júla 2001 na sumu 10 928,80 Sk z toho DPH vo výške
2 043,60 Sk,
- f. č. F/01/07/06 zo dňa 27. júla 2001 na sumu 8 236,10 Sk z toho DPH 1 540,10 Sk,
- f. č. F/01/08/01 z 2. augusta 2001 na sumu 7 271,54 Sk z toho DPH 1 359,70 Sk,
- f. č. F/01/08/02 z 2. augusta 2001 na sumu 1 174,40 Sk z toho DPH 219,60 Sk,
- f. č. F/01/08/05 zo 7. augusta 2001 na sumu 77 674,50 Sk z toho DPH 14 524,50 Sk,
- f. č. F/01/08/06 z 9. augusta 2001 na sumu 3 433,95 Sk z toho DPH 642,10 Sk,
- f. č. F/01/08/07 z 27. augusta 2001 na sumu 4 842,99 Sk z toho DPH 905,60 Sk,
- f. č. F/01/09/05 z 24. augusta 2001 na sumu 8 985,08 Sk z toho DPH 1 680,10 Sk,
- f. č. F/01/09/07 z 29. septembra 2001 na sumu 3 527,02 Sk z toho DPH vo výške
659,50 Sk,
- f. č. F/01/10/01 z 1. októbra 2001 na sumu 177 446,56 Sk z toho DPH vo výške
33 181,10 Sk,
- f. č. F/01/10/06 z 25. októbra 2001 na sumu 3 386,21 Sk z toho DPH vo výške
633,20 Sk,
- f. č. F/01/10/06 z 30. októbra 2001 na sumu 7 090,84 Sk z toho DPH vo výške
1 325,90 Sk,
bez reálneho plnenia od dodávateľov spol. A. f. č. F/01/04/1 z 10. apríla 2001
na dodávku kancelárskeho nábytku v celkovej hodnote 345 261 Sk z toho DPH 64 561 Sk, M.
f. č. 10042001 z 10. apríla 2001 na sumu 178 024,10 Sk z toho DPH 33 289,10 Sk
a M. pre odberateľa S., ktoré boli odberateľom zahrnuté do daňového priznania k dani
z príjmu fyzických osôb za r. 2001 podaného dňa 2. apríla 2002 na Daňovom úrade Trnava
a ako mesačný platca dane aj do daňových priznaní k DPH za r. 2001, čím takto daňový
subjekt zníţil daň z príjmu o sumu 315 500 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí
10 473 € a neoprávnene uplatnil nárok na odpočet DPH vo výške 250 388,70 Sk,
čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 8 312 €.
4/
- fiktívne účtovné doklady, a to fiktívne faktúry č. 0/01/01/01 z 5. januára 2001
na sumu 31 679,90 Sk z toho DPH 5 923,90 Sk,
- f. č. 0/01/02/01 z 2. februára 2001 na sumu 399 486,80 Sk z toho DPH vo výške
74 700,80 Sk,
- f. č. 0/01/03/02 zo 14. marca 2000 na sumu 572 611,70 Sk z toho DPH vo výške
107 073,70 Sk,
- f. č. 0/01/03/04 z 15. marca 2001 na sumu 205 390,30 Sk z toho DPH 205 390,30 Sk,
- f. č. 0/01/04/01 z 2. apríla 2001 na sumu 73 600 Sk z toho DPH vo výške
13 762,60 Sk,
- f. č. 0/01/05/02 z 9. mája 2001 na sumu 100 776,40 Sk z toho DPH vo výške
18 844,40 Sk,
- f. č. 0/01/05/03 z 18. mája 2001 na sumu 116 296,50 Sk z toho DPH vo výške
21 746,50 Sk,
- f. č. 0/01/06/02 z 22. júna 2001 na sumu 136 847,30 Sk z toho DPH vo výške
25 589,30 Sk,
- f. č. 0/01/06/03 z 25. júna 2001 na sumu 208 608 Sk z toho DPH vo výške
39 008 Sk,
- f. č. 0/01/06/04 z 25. júna 2001 na sumu 14 488 Sk z toho DPH vo výške
2 709,10 Sk,
- f. č. 0/01/06/05 z 25. júna 2001 na sumu 233 700 Sk z toho DPH vo výške
43 700 Sk,
- f. č. 0/01/08/02 z 15. augusta 2001 na sumu 118 080 Sk z toho DPH vo výške
22 080,-Sk,
- f. č. 0/01/09/02 z 11. septembra 2001 na sumu 135 300 Sk z toho DPH vo výške
25 300 Sk,
- f. č. 0/01/09/03 z 12. septembra 2001 na sumu 332 405 Sk z toho DPH vo výške
62 157 Sk,
- f. č. 0/01/10/02 z 3. októbra 2001 na sumu 349 074 Sk z toho DPH vo výške
65 274 Sk,
- f. č. 0/01/10/04 z 10. októbra 2001 na sumu 309 591 Sk z toho DPH vo výške
57 891 Sk,
- f. č. 0/01/11/06 z 27. novembra 2001 na sumu 431 265,10 Sk z toho DPH vo výške
80 643,10 Sk
bez reálneho plnenia od dodávateľa E. fiktívne účtovné doklady od dodávateľa M.,
a to faktúra č. F 01/10/2 z 8. októbra 2001 na sumu 189 100,20 Sk z toho DPH
vo výške 35 360,20 Sk a f. č. F 01/10/03 z 22. októbra 2001 na sumu 218 694 Sk z toho DPH
vo výške 40 894 Sk pre odberateľa M., ktoré boli zahrnuté do daňového priznania k dani
z príjmu firmy M. za rok 2001 podaného dňa 28. marca 2002 na Daňový úrad Ţilina II
a do daňových priznaní k DPH podaných za rok 2001, čím došlo ku skráteniu dane z príjmov
vo výške 1 607 664 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 53 265 €
a neoprávnenému uplatneniu nadmerného odpočtu vo výške 890 850 Sk, čo v prepočte podľa
konverzného kurzu činí 29 571 €.
5/
- fiktívne účtovné doklady, a to faktúry č. F/01/12/03 zo dňa 5. decembra 2001
na sumu 347 367,45 Sk z toho DPH vo výške 64 954,90 Sk, f. č. F/01/12/04 z 11. decembra
2001 na sumu 785 601 Sk z toho DPH vo výške 146 901 Sk bez reálneho plnenia
od dodávateľa A. pre odberateľa B. za prenájom textilných strojov a rezanie látky, ktoré boli
zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmov spol. B. podaného dňa 22. februára 2002 na
Daňovom úrade Liptovský Mikuláš a do daňového priznania k DPH, čím došlo
ku skráteniu dane z príjmov o sumu 266 500 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí
8 846 € a neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 211 855,90 Sk, čo v prepočte podľa
konverzného kurzu činí 7 032 €.
6/
- faktúra č. 010705 zo dňa 27. júla 2001 na sumu 369 713,40 Sk z toho DPH
69 133,40 Sk a f. č. 010708 zo dňa 30. novembra 2001 na celkovú sumu 443 661 Sk z toho
DPH 82 961 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa A., pre odberateľa T. Š. za prenájom
skladových priestorov, ktoré boli zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmov fyzických
osôb firmou T. Š. za rok 2001 podaného 22. marca 2002 na Daňový úrad Bratislava V
a daňových priznaní k DPH ako štvrťročného platcu dane, čím došlo ku skráteniu dane
z príjmov fyzických osôb v sume 229 870 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí
10 3 To 8/2011
7 630 € a neoprávnenému odpočtu DPH v sume 152 094 Sk, čo v prepočte podľa
konverzného kurzu činí 5 049 €.
7/
- faktúra č. 0/01/09/07 zo dňa 28. septembra 2001 na sumu 881 650 Sk z toho DPH
80 150 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa E. pre odberateľa D. za stavebné práce, ktorá
bola zahrnutá do daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb z firmy D. za rok 2001
podaného dňa 2. apríla 2002 na Daňový úrad Svidník, čím došlo k skráteniu dane z príjmov
v celkovej sume 232 600 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 7 721 €
a neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 80 150 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu
činí 2 660 €.
8/
- faktúra č. F/01/06/01 zo dňa 6. júna 2001 na celkovú sumu 141 450 Sk z toho DPH
26 450 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa A. pre odberateľa D. za dodávku hutného
materiálu, ktorá bola zahrnutá do daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb
za rok 2001 podaného dňa 28. marca 2002 na Daňový úrad Ţilina I, čím došlo k skráteniu
dane z príjmu v sume 36 480 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 1 211 €
a neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 18 331 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu
činí 608 €.
9/
- faktúra č. 0/01/10/03 zo dňa 9. októbra 2001 na sumu 277 838 Sk z toho DPH
25 358 Sk, f. č. 0/01/10/10 zo dňa 25. októbra 2001 na sumu 2 553 952,50 Sk z toho DPH
232 177,50 Sk, f. č. F 01/10/1 zo dňa 17. októbra 2001 bez reálneho plnenia od firiem E.
a M. pre odberateľa S., ktoré boli zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmov
právnických osôb za rok 2001 podaného dňa 28. júna 2002 na Daňový úrad Ţilina I,
čím došlo k skráteniu dane z príjmu o sumu 682 600 Sk, čo v prepočte podľa konverzného
kurzu činí 22 658 € a neoprávnenému odpočtu DPH o sumu 247 987 Sk, čo v prepočte podľa
konverzného kurzu činí 8 232 €.
10/
- faktúra č. F/01/06/08 zo dňa 28. júna 2001 na celkovú sumu 282 900 Sk z toho DPH
52 900 Sk, f. č. F/01/10/03 zo dňa 3. októbra 2001 na sumu 463 154,90 Sk z toho DPH
11 3 To 8/2011
86 606,10 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa A. pre odberateľa D., ktoré boli zahrnuté do
daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb firmy D. za rok 2001 podaného dňa 28.
marca 2002 na Daňovom úrade v Trnave, čím došlo ku skráteniu dane
z príjmu o sumu 223 570 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 7 421 €
a nadmernému odpočtu DPH vo výške 139 506 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu
činí 4 631 €.
11/
- faktúra č. F/01/11/01 zo dňa 2. novembra 2001 na sumu 315 784,30 Sk z toho DPH
59 049,10 Sk, f. č. F/01/11/02 zo dňa 5. novembra 2001 na sumu 330 384,80 Sk z toho DPH
61 779,30 Sk, f. č. F/01/11/03 zo dňa 6. novembra 2001 na celkovú sumu 313 479 Sk z toho
DPH 58 618 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa A. pre odberateľa D., ktoré boli zahrnuté
do daňového priznania k dani z príjmu právnických osôb u spol. D. za rok 2001 podaného dňa
2. apríla 2002 na Daňový úrad Trnava a do daňového priznania k DPH, čím došlo k skráteniu
dane a príjmov o celkovú sumu 226 200 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí
7 508 € a neoprávnenému odpočtu DPH v sume 179 446,40 Sk, čo v prepočte podľa
konverzného kurzu činí 5 957 €.
12/
- faktúra č. 0/01/01/01 zo dňa 15. januára 2001 na celkovú sumu 246 000 Sk z toho
DPH 46 000 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa E. pre odberateľa T., ktorá bola zahrnutá
do daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb u firmy I. za rok 2001 podaného dňa
26. marca 2002 na Daňovom úrade Trnava, čím došlo k skráteniu dane z príjmu o sumu
84 000 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 2 788 € a uplatneniu DPH o sumu
45 954 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 1 525 €.
13/
- fiktívne faktúry č. 0502/2001 z 5. februára 2001 na sumu 89 705 Sk,
- f. č. 0803/2001 z 8. marca 2001 na sumu 66 525 Sk,
- f. č. 0303/2001 z 3. marca 2001 na sumu 238 795 Sk,
- f. č. 01/01/01 z 9. apríla 2001 na sumu 440 508 Sk,
- f. č. 01/05/01 zo 7. mája 2001 na sumu 69 101 Sk,
- f. č. 01/05/02 z 8. mája 2001 na sumu 1 888 013 Sk,
- f. č. 01/06/03 zo 7. júna 2001 na sumu 2 174 652 Sk,
12 3 To 8/2011
- f. č. 01/06/06 zo 7. júna 2001 na sumu 1 803 186 Sk,
- f. č. 01/06/04 zo 7. júna 2001 na sumu 351 303 Sk,
- f. č. 01/06/05 zo 7. júna 2001 na sumu 239 650 Sk,
- f. č. 01/08/02 zo 6. júna 2001 na sumu 1 767 635 Sk,
- f. č. 01/08/01 zo 6. júna 2001 na sumu 1 899 070 Sk,
- f. č. 01/08/01 zo 7. augusta 2001 na sumu 723 862 Sk
bez reálneho plnenia od dodávateľa U. pre odberateľa A..F.. za stavebné práce, tieto
faktúry boli odberateľom zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb
za rok 2001 podaného na Daňovom úrade Kysucké Nové Mesto dňa 2. apríla 2002
a do daňových priznaní k DPH za rok 2001, čím došlo ku skráteniu dane z príjmov o sumu
4 487 112 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 148 945 € a odpočtu DPH
vo výške 1 068 368 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 35 463 €.
14/
- fiktívnu faktúru č. F/01/10/07 z 25. októbra 2001 na sumu 61 500 Sk z toho DPH
vo výške 11 500 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa A. pre odberateľa M., táto faktúra
bola zahrnutá do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001 podaného
na Daňovom úrade Zvolen dňa 2. apríla 2002 a do daňového priznania k DPH za rok 2001,
čím došlo ku skráteniu dane z príjmov o sumu 5 520 Sk, čo v prepočte podľa konverzného
kurzu činí 183 € a neoprávnenému odpočtu vo výške 11 500 Sk, čo v prepočte podľa
konverzného kurzu činí 382 €.
15/
- fiktívna faktúra č. F/01/06/05 z 27. júna 2001 na celkovú sumu 516 000 Sk z toho
DPH vo výške 96 600 Sk od dodávateľa A. pre odberateľa spol. V. bez reálneho plnenia
konateľ spol. V. zahrnutím tejto faktúry do daňového priznania k DPH za mesiac 6/2001
ako mesačný platca dane neoprávnene uplatnil odpočet vo výške 96 600 Sk, čo v prepočte
podľa konverzného kurzu činí 3 207 € zahrnutím faktúry do daňového priznania k dani
z príjmu by došlo ku skráteniu dane z príjmu vo výške 420 000 Sk, čo v prepočte podľa
konverzného kurzu činí 13 941 €.
II. obžalovaní Ing. I. D., Ing. T. Z. a M. S.
13 3 To 8/2011
Na ţiadosť obţalovanej M. S. zabezpečil obţalovaný Ing. I. D., aby obţalovaný
Ing. T. Z. vystavil fiktívne faktúry číslo:
- č. 48/2000 z 20. decembra 2000 na sumu 1 320 143 Sk,
- č. 47/2000 z 20. decembra 2000 na sumu 363 000 Sk,
- č. 40/2000 zo 6. decembra 2000 na sumu 1 741 377 Sk,
- č. 41/2000 zo 6. decembra 2000 na sumu 724 858Sk.
- č. 39/2000 zo 6. decembra 2000 na sumu 216 304 Sk,
- č. 44/2000 z 8. decembra 2000 na sumu 628 615 Sk,
- č. 45/2000 z 8. decembra 2000 na sumu 264 259 Sk,
- č. 31/2000 zo 7. novembra 2000 na sumu 149 578 Sk,
- č. 26/2000 z 2. novembra 2000 na sumu 199 100Sk,
- č. 32/2000 z 8. novembra 2000 na sumu 853 919 Sk,
- č. 25/2000 z 30. októbra 2000 na sumu 231 534 Sk,
- č. 30/2000 zo 6. novembra 2000 na sumu 1 689 248 Sk,
- č. 29/2000 zo 6. novembra 2000 na sumu 1 040 083 Sk,
- č. 28/2000 zo 6. novembra 2000 na sumu 840 193 Sk,
- č. 19/2000 z 11. októbra 2000 na sumu 418 056 Sk,
- č. 18/2000 z 11. októbra 2000 na sumu 340 780 Sk,
- č. 21/2000 z 12. októbra 2000 na sumu 2 102 023 Sk,
- č. 20/2000 z 12. októbra 2000 na sumu 649 715 Sk,
od dodávateľa I. pre odberateľa A..F.. bez reálneho plnenia, tieto faktúry zahrnul
daňový subjekt do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2000 podaného
dňa 4. februára 2001 na Daňovom úrade Kysucké Nové Mesto a do daňových priznaní k DPH
za III. a IV. štvrťrok 2000, prijatých dňa 24. októbra 2000 a 24. januára 2001 na Daňovom
úrade Kysucké Nové Mesto, čím došlo ku skráteniu dane z príjmov fyzických osôb o sumu
5 185 224 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 172 118 € a neoprávnenému
odpočtu DPH vo výške 1 252 072 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 41 561 €.
III. obžalovaný Ing. I. D.
14 3 To 8/2011
1/
ako majiteľ firmy M. za zdaňovacie obdobie január aţ december 2001
ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty zahrnul do daňových priznaní k DPH
za mesiace január aţ december 2001 podaných na Daňový úrad Ţilina II fiktívne účtovné
doklady bez reálneho zdaniteľného plnenia, čím neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie DPH
vo výške 1 412 548 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 46 888 €.
2/
ako konateľ a jediný spoločník spol. E. ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty
zahrnul do daňových priznaní k DPH za mesiace január aţ december 2001 podaných
na Daňovom úrade Ţilina II fiktívne účtovné doklady bez reálneho zdaniteľného plnenia,
čím neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie DPH za uvedené zdaňovacie obdobie vo výške
3 660 012 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 121 490 €.
3/
dal pokyn na zahrnutie fiktívnych dokladov do daňových priznaní k dani z pridanej
hodnoty za mesiace január aţ december 2001 daňového subjektu A., čím došlo
k neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie DPH pre uvedenú firmu vo výške
787 030 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 26 124 €.
IV. obžalovaní F. S. a M. S.
Spoločným konaním od presne nezistenej doby aţ do 13. decembra 2001
po vzájomnej dohode vyhotovili fiktívne účtovné doklady za dodávateľa firmu B. za práce
a sluţby, ktoré firmou B. vykonané neboli, tieto účtovné doklady si jednotlivé podnikateľské
subjekty zahrnuli do účtovníctva a takýmto spôsobom krátili daň z príjmov fyzických
a právnických osôb, keďţe si uplatnili výdavky aj za sluţby a práce, ku ktorým vôbec nedošlo
a na základe týchto faktúr uplatnili si tieţ nadmerné odpočty pri dani z pridanej hodnoty.
Takýmto spôsobom vyhotovili obvinení fiktívne účtovné doklady pre nasledujúce daňové
subjekty:
15 3 To 8/2011
1/
faktúra č. 69/2001/MT zo dňa 16. júla 2001 na celkovú sumu 448 324 Sk z toho DPH
40 757 Sk, f. č. 78/2001/MT zo dňa 20. augusta 2001 na celkovú sumu 638 209 Sk z toho
DPH 58 019 Sk, f. č. 79/2001/MT zo dňa 24. augusta 2001 na sumu 574 035 Sk z toho DPH
52 185 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa firmu B. pre odberateľa P.M., ktoré si tento
daňový subjekt zahrnul do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001
podaného dňa 22. marca 2003 na Daňový úrad Kysucké Nové Mesto a do daňového priznania
k DPH za III. štvrťrok 2001, čím skrátil daň z príjmu fyzických osôb o sumu 602 604 Sk,
čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 20 003 € a neoprávnene uplatnil odpočet DPH
vo výške 150 961 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 5 011 €.
2/
faktúra č. 97/2001/MT zo dňa 12. septembra 2001 na sumu 738 177 Sk z toho DPH
67 107 Sk, f. č. 98/01/2001/MT zo dňa 10. októbra 2001 na sumu 533 610 Sk, z toho DPH
48 500 Sk, f. č. 99/2001/MT zo dňa 11. októbra 2001 na sumu 358 538 Sk z toho DPH
32 595 Sk, f. č. 139/200l/MT/01 zo dňa 17. novembra 2001 na celkovú sumu 824 549 Sk
z toho DPH 74 959 Sk, f. č. 140/200l/MT/01 zo dňa 17. novembra 2001 na sumu 155 060 Sk
z toho DPH 14 096 Sk bez reálneho plnenia firmou B. pre dodávateľa F. A., ktoré tento
daňový subjekt pojal do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001
podaného dňa 2. apríla 2002 na Daňový úrad Kysucké Nové Mesto a do daňových priznaní
k DPH za mesiace 10/2001 a 11/2001, čím došlo ku skráteniu dane z príjmu fyzických osôb
o sumu 762 933 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 25 325 € a neoprávnenému
uplatneniu odpočtu DPH vo výške 237 267 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí
7 876 €.
3/
faktúra č. 142/200l/MT/01 zo dňa 5. novembra 2001 na celkovú sumu 209 994,90 Sk
z toho DPH 19 090,19 Sk bez reálneho plnenia firmou B. v prospech odberateľa A. K., ktorá
bola zahrnutá do dani z príjmu fyzických osôb tohto daňového subjektu za zdaňovacie
obdobie r. 2001 podaného na Daňovom úrade Ţilina dňa 28. marca 2002 a do daňového
priznania k DPH za november 2001 podaného dňa 21. decembra 2001, čím došlo ku skráteniu
dane z príjmov fyzických osôb vo výške 55 915 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu
činí 1 856 € a neoprávnene uplatnenému odpočtu DPH vo výške 19 091,90 Sk, čo v prepočte
podľa konverzného kurzu činí 634 €.
16 3 To 8/2011
4/
faktúra č. 86/2001/MT zo dňa 29. septembra 2001 na sumu 104 550 Sk z toho DPH
19 550 Sk, f. č. 98/02/2001/MT zo dňa 10. novembra 2001 na sumu 105 165 Sk z toho DPH
19 665 Sk, f. č. 141/200l/MT/01 zo dňa 17. novembra 2001 na sumu 148 000 Sk z toho DPH
29 674,80 Sk bez reálneho plnenia firme B. v prospech odberateľa M.K., ktoré boli daňovým
subjektom zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001,
podané dňa 18. februára 2002 na Daňový úrad Ţilina I a do daňových priznaní k DPH
za mesiace 9/2001 a 11/2001, čím došlo ku skráteniu dane z príjmov fyzických osôb vo výške
61 488 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 2 041 € a neoprávnenému uplatneniu
odpočtu z DPH vo výške 66 890 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 2 220 €.
5/
faktúra č. 100/2001/MT zo dňa 27. septembra 2001 na sumu 99 831 Sk z toho DPH
9 076 Sk bez reálneho plnenia firmou B. v prospech odberateľa V. v prípade zhrnutia
do daňových priznaní tejto faktúry by došlo firmou V. ku skráteniu dane z príjmu právnických
osôb vo výške 90 755 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 3 313 € a zahrnutím
týchto faktúr do daňového priznania k DPH za mesiac 10/2001 došlo k neoprávnenému
odpočtu vo výške 9 076 Sk. čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 301 €.
6/
faktúra č. 98/2001/MT zo dňa 22. októbra 2001 na sumu 397 290 Sk z toho DPH
74 290 Sk, f. č. 72/2001/MT zo dňa 15. augusta 2001 na sumu 435 513 Sk z toho DPH
78 663 Sk, f. č. 101/2001/MT zo dňa 5. decembra 2001 na sumu 1 537 500 Sk z toho DPH
297 500 Sk bez reálneho plnenia firmou B. v prospech odberateľa firma E. - F. N., pričom
zahrnutím do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb by došlo ku skráteniu dane
z príjmu vo výške 330 850 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 10 982 €
a zahrnutím týchto faktúr do daňového priznania k DPH za III. a IV. štvrťrok 2001 došlo
k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 440 453 Sk, čo v prepočte podľa konverzného
kurzu činí 14 620 €
V. obžalovaný F. S.
17 3 To 8/2011
1/
po spoločnej dohode s I. V. s úmyslom uzavrieť leasingovú zmluvu na vozidlo
IVECO-EURO STAR LD 440 E 42 T/P ev. č. B. a valník KRONE SDP 24 EDL ev. č. B.
spoločnosti N. v presne nezistenom čase na nezistenom mieste sfalšoval daňové priznanie
k dani z príjmov právnických osôb firmy B., IČO: X. a s tým súvisiace listiny, ţe malo byť
podané na Daňový úrad Ţilina II. dňa 29. marca 2000, aj keď uvedená firma nepodala vôbec
daňové priznanie, následne tieto doklady prostredníctvom M. F. predloţil dňa 29. októbra
2001 ako doklady nevyhnutné k uzavretiu leasingovej zmluvy so spoločnosťou T.
na uvedené vozidlá v celkovej hodnote 1 840 000 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu
činí 61 077 €, aj keď uţ boli predané v Rumunsku, čím by v prípade uzavretia leasingovej
zmluvy spoločnosť T. sumu 1 840 000 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí
61 077 €, splatila spoločnosti N. a následne by vozidlo bolo odpredané a leasing
by spoločnosť B. nesplácala, lebo na to nemala ani podmienky. Takýmto spôsobom
by spoločnosti T., s.r.o. bola spôsobená škoda vo výške 1 840 000 Sk, čo v prepočte podľa
konverzného kurzu činí 61 077 €, k čomu nedošlo pre obozretnosť pracovníka firmy T..
2/
v úmysle získať v predajni D. v obchodnom dome D. tovar na základe úverovej
zmluvy prikázal M. F. vydať nepravdivé potvrdenie z firmy B. o pracovnom pomere
a výške príjmu pre J. K. a J. K. prikázal uzavrieť v uvedenej predajni úverovú zmluvu
so spoločnosťou H. na kúpu PC komponentov v celkovej hodnote 27 980 Sk, čo v prepočte
podľa konverzného kurzu činí 929 €, J. K. dňa 26. novembra 2001 po vyplatení akontácie
vo výške 2 298 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 76 €, s uvedenou
spoločnosťou uzavrel zmluvu č. 2129030510, prevzal tovar, tento odovzdal S., ktorý
ho uţíval, ale dohodnuté splátky splácané neboli, čím pre spoločnosť H. spôsobil škodu
vo výške 22 384 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 743 €.
3/
v úmysle získať v obchodnom dome T. tovar na základe úverovej zmluvy prikázal
M. F. vystaviť nepravdivé potvrdenie od firmy B. o pracovnom pomere a výške príjmu
pre A. N. a A. N. prostredníctvom J. K. prikázal uzavrieť úverovú zmluvu so spoločnosťou G.
na kúpu posilňovacieho stroja v hodnote 29 392 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu
činí 976 €. A. N. dňa 6. decembra 2001 s touto spoločnosťou po vyplatení akontácie
vo výške 2 940 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 98 €, uzavrel zmluvu
18 3 To 8/2011
č. 1111733391, prevzal poţadovaný tovar, odovzdal ho obţalovanému S., ktorý ho uţíval,
ale dohodnuté splátky neboli uhradené, čím pre spoločnosť G. spôsobil škodu vo výške
26 452 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 878 €.
VI. obžalovaný F. S.
dňa 30. novembra 2001 vo večerných hodinách v byte na ul. A. v Ţ. sexuálne zneuţil
maloletú N. S., nar. X. tak, ţe sám sa vyzliekol, začal ju bozkávať a ohmatávať po celom tele,
vyzliekol jej tričko a bielizeň a navrhol jej pohlavný styk, ale poškodená ho odmietla s tým,
ţe „má na to málo rokov", načo obţalovaný ţiadal od poškodenej orálny styk, s čím ona
nesúhlasila, preto jej pravou rukou pritlačil hlavu k svojmu pohlavnému údu a aj slovne
na ňu naliehal, čím ju prinútil k orálnemu sexuálnemu styku, pričom k jeho dokonaniu
nedošlo.
VII. obžalovaní F. S. a F. N.
v presne nezistenom čase v mesiaci december r. 2001 v Ţ. na seba previedli
odcudzený tovar, a to pánske koţené bundy a dámske kabáty, hoci vedeli, ţe tento tovar
doposiaľ nezistený páchateľ odcudzil v čase od 22.30 hod. 3. decembra 2001 do 10.00 hod.
4. decembra 2001 v obchodnom dome C., pričom S. na seba previedol najmenej 6 ks
koţených búnd v celkovej hodnote 31 059,96 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí
1 031 € a obţalovaný F. N. najmenej tri koţené bundy v celkovej hodnote 17 254,77 Sk,
čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 573 €.
VIII. obžalovaný F. N.
ako predseda predstavenstva spoločnosti V. po dohode s obţalovaným F. S. prijal
do účtovníctva fiktívnu faktúru č. 100/2001/MT vystavenú obţalovanými F. S. a M. S. dňa
27. septembra 2001 na celkovú sumu 99 831 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí
3 314 €, z toho DPH 9 076 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 301 €,
bez reálneho plnenia firmy B., čím došlo k neoprávnenému uplatneniu DPH v daňovom
priznaní k DPH za mesiac 9/2001 vo výške 9 076 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu
činí 301 €,
19 3 To 8/2011
ako konateľ a majiteľ firmy N. F. - E. po vzájomnej dohode s obţalovaným S. prijal
do účtovníctva fiktívnu faktúru č. 98/2001/MT zo dňa 22. októbra 2001 vystavenú
obţalovanými F. S. a M. S. na sumu 397 290 Sk z toho DPH 74 290 Sk. f. č. 72/2001/MT
zo dňa 15. augusta 2001 na sumu 435 513 Sk z toho DPH 78 663 Sk, f. č. 101/2001/MT
zo dňa 5. decembra 2003 na sumu 1 537 500 Sk z toho DPH 297 500 Sk bez reálneho plnenia
formou B., pričom tak si uplatnil nadmerný odpočet v daňovom priznaní k DPH za mesiace
8/2001, 10/2001 a 12/2001 vo výške 440 453 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí
14 620 €,
ako predseda predstavenstva spoločnosti V. po vzájomnej dohode s obţalovaným
Ing. D. prijal do účtovníctva fiktívnu faktúru vystavenú obţalovaným Ing. T. Z. č. F/01/06/05
zo dňa 27. júna 2001 na sumu 516 600 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí
17 148 €, z toho DPH 96 600 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 3 207 €,
bez reálneho plnenia od dodávateľa A., čím uplatnil nadmerný odpočet v daňovom priznaní
k DPH za mesiac 6/2001 vo výške 96 600 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí
3 207 €.
Za to boli obţalovaným uloţené nasledovné tresty:
Obžalovanému Ing. I. D.
Podľa § 148 ods. 5 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanému Ing. T. Z.
Podľa § 148 ods. 3 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obţalovaný bol pre výkon trestu zaradený
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
20 3 To 8/2011
Obžalovanému F. S.
Podľa § 148 ods. 4 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanej M. S.
Podľa § 148 ods. 5 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bola pre výkon trestu odňatia slobody zaradená
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanému F. N.
Podľa § 148a ods. 2 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obţalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odloţený a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba 2 (dva)
roky.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. krajský súd uloţil obţalovanému F. S. povinnosť nahradiť
škodu poškodeným
- H., vo výške 22 384 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 743 €,
- G., vo výške 26 452 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 878 €,
- Ing. V. B., bytom Ţ., vo výške 31 059,96 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu
činí 573 €.
21 3 To 8/2011
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. krajský súd uloţil obţalovanému F. N. nahradiť povinnosť
poškodenému
- Ing. V. B., bytom Ţ., vo výške 17 254,77 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu
činí 1 031 €.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. poškodená strana H. bola so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych.
Tým istým rozsudkom boli obţalovaní Ing. I. D., F. S. a P. T. podľa § 226 písm. b/
zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) oslobodení spod obţaloby
pre skutok právne posúdený ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/,
ods. 5 Tr. zák., sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., ktorého
sa mali dopustiť na skutkovom základe, ţe
v presne nezistenom čase v mesiaci november 2001 v priestoroch firmy E., sa spolčili
za účelom spáchania trestného činu podvodu tak, ţe obţalovaní Ing. D., S. a K. vyhotovili
plán za účelom odoberania tovaru od firmy, kde by bola splatnosť faktúr niekoľko týţdňov,
za ten čas by firma A., tovar odkúpila, tento ihneď previedla na firmu B., a vzápätí
pre konečného odberateľa spoločnosť K., pričom cieľom bolo odobrať čo najväčšie mnoţstvo
tovaru bez úhrady faktúr. Po vyhotovení tohto plánu na pokyn obţalovaného
Ing. D., obţalovaný T., konateľ firmy A., zistil moţnosť odoberania hutníckeho tovaru
z firmy F., s dobou platnosti 21 dní, zaregistroval sa ako odberateľ, dal objednávku
na odber hutníckeho materiálu v mnoţstve 101 ton a na základe toho došlo k uzatvoreniu
kúpno-predajných zmlúv č. 97112/14/32442, č. 97112/14/33968, č. 97112/14/32370,
č. 97112/14/3242a, č. 97112/14/32569, č. 97112/14/32368, teda spolu sedem zmlúv na odber
materiálu v celkovej hodnote 3 263 054,01 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí
108 314 €, a v dňoch 21. novembra 2001, 22. novembra 2001 a 23. novembra 2001 bol tovar
v celkovej hodnote 1 764 342 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 58 565 €,
obţalovaným T. odobratý a prevezený do priestorov firmy K. v T., ale účtovne bol tovar
prevedený na firmu B. Vzhľadom na rýchlosť a mnoţstvo odobratého tovaru Ing. O.
z firmy F., zastavila vyskladnenie ďalšieho tovaru. V dôsledku toho obţalovaný Ing. D.
zatelefonoval Ing. O. a chcel sa zaručiť za firmu A., aby pokračovali vo vyskladňovaní
tovaru. Ing. O. trvala aspoň na čiastkovej úhrade faktúr, preto dňa 29. novembra 2001
22 3 To 8/2011
previedol obţalovaný K. z účtu č. X. na účet firmy B., č. X. čiastku 358 963,20 Sk,
čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 11 915 €, ako úhradu faktúry č. 103/200l/MT/02
vystavenej firmou B.B., túto sumu konateľ firmy B., M. F. na pokyn obţalovaného S. dňa 30.
novembra 2001 vybral z účtu a odovzdal prostredníctvom ďalšej osoby obţalovanému Ing.
D., ktorý doplnil finančné prostriedky na celkovú sumu 500 000 Sk, čo v prepočte podľa
konverzného kurzu činí 16 597 €, tieto obţalovaný T. vloţil na účet firmy A., vzápätí táto
suma bola prevedená na účet firmy F., ako úhrada za hutnícky materiál. Po tejto transakcii
došlo dňa 4. decembra 2001 k ďalšiemu odberu materiálu, ale ďalší odber Ing. O. zastavila.
Poškodená organizácia F. Ţ. bola podľa § 229 ods. 3 Tr. por. s nárokom
na náhradu škody odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor,
vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku, týkajúcej sa obţalovaných Ing. I. D., F. S. a P. T.,
ďalej vo vzťahu k obţalovanému F. N., proti výroku o treste v jeho neprospech a vo vzťahu
k obţalovanému F. S., taktieţ proti výroku o treste, avšak v jeho prospech, obţalovaný
Ing. I. D. proti výroku o vine a treste, obţalovaný Ing. T. Z. proti výroku o treste, obţalovaný
F. S. proti výroku o vine v bodoch IV., V. a VI. rozsudku a v nadväznosti na to aj proti
výroku o treste, obţalovaná M. S. proti výroku o vine a výroku o treste, obţalovaný F. N.
taktieţ proti výroku o vine i výroku o treste.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline v písomných dôvodoch podaného odvolania,
vo vzťahu k oslobodzujúcej časti prvostupňového rozsudku uviedol, ţe to, ţe sa trestný čin
stal a spáchali ho aj obţalovaní Ing. I. D., F. S. a P. T. vyplýva z výpovedí Ing. T. Z., M. F.
a nepriamo aj z výpovede Ing. J. O. a v menšej miere aj z výpovedí ďalších svedkov. Podľa
prokurátora nemoţno prisvedčiť argumentácii krajského súdu, ţe o vine týchto obţalovaných
nesvedčí ani jeden priamy dôkaz a nepriame dôkazy netvoria logickú a ničím nenarušenú
sústavu vzájomne sa doplňujúcich skutočností, ktoré by vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazovali všetky okolnosti ţalovaného skutku a usvedčovali obţalovaných, ale súčasne
by vylučovali moţnosť akéhokoľvek iného záveru. Za priamy dôkaz usvedčujúci
obţalovaných je potrebné povaţovať výpoveď Ing. T. Z., z ktorej jednoznačne vyplýva
zainteresovanosť jednotlivých obţalovaných na tomto trestnom čine. S výpoveďou Ing. Z.
korešponduje výpoveď M. F. a P. T., ktoré prokurátor v odvolaní podrobne analyzuje.
Okolnosti prípadu podrobne popísala aj svedkyňa Ing. J. O..
23 3 To 8/2011
Čo sa týka odvolania podaného v neprospech obţalovaného N., povaţuje prokurátor
uloţený podmienečný trest odňatia slobody za zákonný, je však toho názoru,
ţe popri tomto treste mal byť obţalovanému uloţený aj peňaţný trest, pretoţe obţalovaný
úmyselnou trestnou činnosťou získal väčší majetkový prospech a trest by bol aj vymoţiteľný,
vzhľadom na osobné a majetkové pomery obţalovaného.
Vo vzťahu k obţalovanému F. S. prokurátor uviedol, ţe trest mu bol uloţený
nad rámec zákonom stanovenej trestnej sadzby. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok
Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 4T 11/2000, z 19. novembra 2008, v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 To 5/2009, zo 16. novembra 2010, ktorým
bol obţalovaný F. S. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4
písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a bol mu uloţený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov,
pre výkon ktorého bol zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny, za súčasného
zrušenia výroku o treste rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3T 23/1999,
(správne má byť 3T 33/1995) z 12. novembra 1999 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3 To 27/2000, z 15. júna 2000. Obţalovanému sú súbeţne
uloţené dva tresty odňatia slobody, a to vo výmere 7 rokov a vo výmere 8 rokov, hoci
pri aplikácii súhrnného trestu, ktorý je potrebné obţalovanému ukladať moţno uloţiť
za najprísnejší trestný čin maximálne trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov.
Vzhľadom na uvedené krajský prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v časti týkajúcej sa obţalovaných Ing. D., S., N. a T. podľa § 258 ods. 1 písm. b/,
písm. d/, písm. e/ Tr. por. vo výrokoch napadnutých odvolaním zrušil a vec vrátil Krajskému
súdu v Ţiline na nové prejednanie a rozhodnutie.
K odvolaniu krajského prokurátora zaslali odvolaciemu súdu svoje písomné
vyjadrenia obţalovaní F. S., M. S. a F. N..
Obţalovaný F. S. uviedol, ţe nesúhlasí s argumentáciou krajského prokurátora
v odvolaní. Tohto trestného činu sa nemohol zúčastniť, lebo o obchode so spoločnosťou F.F.
nič nevedel a v čase jeho uskutočnenia sa nenachádzal na území Slovenska. Spoluobţalovaní
Ing. Z. a T. ho neusvedčovali a výpovede svedka F. sú zavádzajúce, klamlivé a boli získané
nezákonným spôsobom.
24 3 To 8/2011
Obţalovaná S. vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zaslala prostredníctvom svojho
obhajcu, i keď vo vzťahu k jej osobe a trestnej činnosti z ktorej bola uznaná za vinnú,
sa odvolanie prokurátora nevzťahuje. Konštatuje, ţe uţ obţaloba a dôkazy k nej doloţené boli
nedostatočné a zaloţené na domnienke a výpovediach Ing. Z. a nebohého F.. Tieto výpovede
boli účelové, nepravdivé a vyvrátené svedeckými výpoveďami svedkov F. a T..
Obţalovanému N. nebolo preukázané, ţe by mal získať väčší majetkový prospech
úmyselnou trestnou činnosťou, a preto uloţenie peňaţného trestu by bolo nezákonné.
Odvolanie krajského prokurátora povaţuje za nedôvodné.
Obţalovaný F. N. k odvolaniu krajského prokurátora uviedol, ţe tvrdenie prokurátora
o tom, ţe mal trestnou činnosťou získať majetkový prospech nemá oporu v zistenom
skutkovom stave a je aj v rozpore s listinnými dokladmi a s vyjadreniami daňových úradov.
Navyše zo ţalovanej trestnej činnosti sa necíti byť vinný, a preto odvolanie krajského
prokurátora navrhuje zamietnuť ako nedôvodné.
Obţalovaný Ing. I. D. v písomných dôvodoch odvolania konštatuje, ţe prvostupňový
súd nedostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil výlučne v jeho
neprospech, s týmto rozsudkom sa nestotoţňuje, povaţuje ho za nesprávny, a preto ţiada,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na opätovné konanie
a rozhodnutie.
Písomným podaním z 10. apríla 2012 obţalovaný Ing. I. D. doplnil dôvody podaného
odvolania o nasledovné skutočnosti:
Uviedol, ţe krajský súd ho v bode I. rozsudku uznal za vinného iba na základe
výpovede „chráneného“ obţalovaného Ing. T. Z.. Tento obţalovaný bol vypočutý
iba v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, preto bola jeho
výpoveď z prípravného konania prečítaná. Takýmto postupom súdu bolo znemoţnené
vykonať kontradiktórny výsluch obţalovaného Ing. Z. ostatnými spoluobţalovanými
i ich obhajcami z dôvodu, aby nebolo preukázané, ţe klame a neuvádza pravdu. Vyslovil
presvedčenie, ţe pri hodnotení takto získaného dôkazu musí súd postupovať obozretne
a takýto dôkaz je treba v maximálnej miere objektivizovať ďalšími dôkazmi, musí dôjsť
25 3 To 8/2011
ku konfrontácii tvrdení s objektívnymi priamymi i nepriamymi dôkazmi, ktoré buď
spochybňujú, alebo potvrdzujú výpoveď „chráneného“ obţalovaného. Súd sa týmto
princípom dôsledne neriadil.
Obţalovaný v odvolaní ďalej namietal, ţe súd sa nezaoberal jednotlivými dôkazmi
viaţucimi sa ku skutkom ustáleným v bode I.1/ – 15/, konštatuje iba, ţe išlo o fiktívne
faktúry, ktorým nezodpovedalo ţiadne plnenie a poukazuje na výsledky daňových kontrol.
Skutky uvedené v bodoch I.5/,6/,8/,11/,13/,14/,15/ nespáchal a nebol aktívny pri realizácii
činnosti Ing. Z., resp. P. T.. Hoci jednotliví štatutárni zástupcovia spoločností uvádzali, ţe ho
nepoznajú, neprišli s ním do kontaktu a ţiadny obchodný prípad s ním nerealizovali, súd
uveril výpovedi obţalovaného Ing. Z.. V tejto súvislosti dáva obţalovaný do pozornosti,
- vo vzťahu ku skutku I.5/ výpovede T., M. B., J. K. a ďalších, ktorí nepotvrdili skutočnosti
uvádzané Ing. Z.,
- vo vzťahu ku skutku I.6/ výpovede obţalovaného T., svedka Š., svedkyne H., Ing. M., ktoré
nepreukazovali, ţe by spáchal tento skutok,
- vo vzťahu ku skutku I.8/ výpovede obţalovaného T., svedkov S., Ing. P. M., Ing. K.
a svedka R., ktorí nepotvrdzovali, ţe skutku sa mal dopustiť obţalovaný D., nepoznajú
ho a nekomunikovali s ním,
- vo vzťahu ku skutku I.11/ výpovede obţalovaného T., svedkov Ing. T., S., Ing. P.. Z týchto
výpovedí vyplynulo, ţe obchodný prípad bol realizovaný, nedošlo k fiktívnemu vystaveniu
faktúr a obţalovaný D. ţalovaný obchodný prípad nerealizoval. Súd sa tieţ nevysporiadal
s výpoveďou svedkyne R. – pracovníčky D., ktorá vypovedala, ţe daňová kontrola bola
ukončená a nebola vyrúbená ţiadna daň, pretoţe na to nebol dôvod, tovar bol prijatý na sklad
vyexpedovaný do zahraničia,
- vo vzťahu ku skutku I.13/ výpovede svedkov F. a J. M.,
- vo vzťahu ku skutku I.14/ výpovede P. T. a svedkyne O.,
26 3 To 8/2011
- vo vzťahu ku skutku I./15 výpovede T. a N., ktorí potvrdili, ţe obţalovaný D. nemal ţiadny
vzťah k tomuto skutku.
Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutkom teda neboli produkované ţiadne priame alebo
nepriame dôkazy, z ktorých by vyplynulo, ţe skutkov sa dopustil obţalovaný Ing. D..
Jediným dôkazom je výpoveď obţalovaného Ing. Z., ktorý vypovedal len vo všeobecnej
rovine.
V bode I. rozsudku sú ustálené dva druhy skutkov, a to tie, o ktorých nemá ţiadnu
vedomosť a o ktorých sa dozvedel len z uznesenia o vznesení obvinenia a tie, ktorých
sa zúčastnil, ale ktoré aj reálne prebehli. V tejto súvislosti obţalovaný zdôraznil, ţe ak priznal
účasť na niektorých obchodných prípadoch, ani ostatné nemal dôvod popierať. To svedčí
zas len o tom, ţe obţalovaný Ing. Z. klame.
Pokiaľ sa týka výroku o vine vo vzťahu ku skutku ustálenom v bode II. rozsudku, súd
rozhodol opäť len na základe výpovede obţalovaného Ing. Z.. Svedok M. vo výpovedi
podrobne popísal, ako sa obchod uskutočnil a nevyplýva z nej ţiadna účasť obţalovaného
Ing. D. na jeho páchaní. Zo strany obţalovaného Ing. Z. ide iba o vsunutie jeho osoby
do nejakého deja, pretoţe práve on sa poznal so svedkom F. a obţalovanými S..
Ku skutku pod bodom III.1/,2/ rozsudku obţalovaný v odvolaní namietal, ţe je pravda,
ţe podal daňové priznanie na Daňovom úrade II v Ţiline, avšak následne bol vzatý do väzby,
a preto nemal moţnosť ďalej sa zúčastňovať daňového konania, nevie ani o výsledkoch
daňových zistení, pretoţe účtovné doklady spoločnosti boli orgánmi činnými v trestnom
konaní odňaté. Popiera však, ţe by sa mal dopustiť ţalovaných skutkov.
V prípade skutku III.3/ uviedol, ţe nebol konateľom spoločnosti A., a ani jej
vlastníkom, a preto tvrdenia obţalovaného Ing. Z. nie sú pravdivé.
V ďalšej časti podaného odvolania obţalovaný Ing. D. cituje ustanovenia § 2
ods. 5, ods. 2 a ods. 6 Tr. por., ktorými sa krajský súd v konaní neriadil. Poukazuje tieţ
na skutočnosť, ţe skutky sa mali stať v roku 2001, odsudzujúci rozsudok bol vyhlásený
v roku 2009, v súčasnosti uplynula doba ďalších troch rokov, čo je neprimerane dlhá doba
27 3 To 8/2011
jeho právnej neistoty. V tejto súvislosti cituje príslušné články Ústavy Slovenskej republiky
a Dohovoru a tieţ zdôrazňuje, ţe od roku 2001 sa ţiadnej protiprávnej činnosti nedopustil.
Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil prvostupňový rozsudok
a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby v prípade,
ţe aj odvolací súd bude mať jeho vinu za preukázanú, aby mu bol uloţený primeraný trest
odňatia slobody nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody, so skúšobnou dobou.
Má za to, ţe aj takýto trest zabezpečí jeho prípadnú prevýchovu a zabezpečí dostatočný
prevýchovný a represívny význam.
Obţalovaný Ing. T. Z. odvolanie podal proti výroku o treste a ţiadal, aby mu bol
uloţený trest nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody, teda trest s podmienečným
odkladom jeho výkonu.
Poukázal na to, ţe v prevaţnej miere prispel k odhaleniu súdenej trestnej činnosti
v prostredí, v ktorom sa pohyboval, bol on i jeho najbliţší ohrozený, preto vstúpil
do programu na ochranu svedkov a orgánmi činnými v trestnom konaní bol uisťovaný,
ţe právna úprava umoţňuje, aby trestné stíhanie voči jeho osobe bolo prerušené, no nielen
ţe sa tak nestalo, ale bol mu uloţený neprimerane prísny trest. Tým, ţe vstúpil do programu
na ochranu svedkov stratil identitu, príbuzných, rozpadla sa mu rodina a musí podstupovať
ďalšie obmedzenia. Ţiadnej inej trestnej činnosti sa uţ nedopustil a vzhľadom na obdobie,
ktoré uplynulo od spáchania deliktov, uloţený nepodmienečný trest stráca účel.
Obţalovaný F. S. v písomných dôvodoch podaného odvolania na č.l. 23246 – 23254
namietal nesprávnosť výroku o vine v bodoch IV.,V.,VI. a VII. rozsudku a následne
i nesprávnosť výroku o treste. Za zásadnú odvolaciu námietku obţalovaný povaţuje
skutočnosť, ţe dôkazy, na základe ktorých súd ustálil jeho vinu, boli zadováţené nezákonným
spôsobom a boli pri ich vykonávaní porušené jeho práva na obhajobu. Svedok M. F. bol
vypočutý len v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní uţ bola jeho výpoveď len
prečítaná z dôvodu, ţe zomrel. Súd sa v rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 4, ods. 5, ods. 6
Tr. por. nevyporiadal s pravdivosťou a dôveryhodnosťou výpovede tohto svedka, keďţe
z iných dôkazov vykonaných v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vyplynulo,
ţe tvrdenia svedka boli vyvrátené. Jeho výpoveď je aj v zásadnom rozpore s tvrdeniami
ostatných obţalovaných, ktorých usvedčuje. V tejto súvislosti poukázal obţalovaný S.
28 3 To 8/2011
na znalecký posudok č. 29/2002 zadováţený v konaní ČVS: VKE 26/OVOZTČ – BB – 2001,
ktorý vypracoval znalec z odvetvia klinickej psychológie a v ktorom popisuje osobnosť
svedka F. a účelovosť jeho konania pri jeho výpovediach. Svedok F. bol počas výsluchu
pod tlakom polície a bol vypočúvaný bez prítomnosti obhajcov. V tejto súvislosti namietal
i procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorým porušili jeho ústavné právo byť
osobne alebo prostredníctvom obhajcov prítomný pri kaţdom úkone a vyjadrovať
sa k vykonanému dôkazu. Výpoveď svedka F. ako najdôleţitejšieho svedka obţaloby
vykonaná v rozpore s trestným poriadkom nemohla byť podkladom pre rozhodnutie súdu
o jeho vine. Akýkoľvek dôkaz vykonaný nezákonným spôsobom je v trestnom konaní
nepouţiteľný. Prvostupňový súd pri rozhodovaní nemal prihliadať ani na úradné záznamy,
ktoré tvoria súčasť spisu, pretoţe tieto majú iba určitý procesný význam pre orgány činné
v trestnom konaní.
Obţalovaný S. v dôvodoch odvolania tieţ namietal, ţe svedkom boli pri výsluchoch
kladené kapciózne a sugestívne otázky, pričom takéto kladenie otázok je v rozpore
so zákonom, čo spôsobilo, ţe takto získané dôkazy sú nezákonné a nepouţiteľné.
Vo vzťahu ku skutku ustálenom v bode VI. rozsudku uviedol, ţe nebolo hodnoverným
spôsobom preukázané, ţe vedel o tom, ţe poškodená S. v čase ich sexuálneho kontaktu ešte
nemala 15 rokov. Nepoprel ani on, ani poškodená, ţe k sexuálnej praktike medzi nimi prišlo,
hoci poškodená ho na hlavnom pojednávaní neopoznala, označila obţalovaného Ing. D.,
avšak obaja zhodne potvrdili, ţe to bolo na dobrovoľnej báze, bez nátlaku. Z odposluchov
telefonických hovorov vyplynulo, ţe obţalovaný S. hovoril o „pätnástkach“, teda plnoletých
osobách a nie o „trinástkach“ ako sa to snaţí krajský súd „pretočiť“ v dôvodoch rozsudku.
Konštatoval, ţe vina obţalovaného musí byť preukázaná nespochybniteľne a musí
sa opierať o dôveryhodné a jasné dôkazy. Výpoveď svedka F. je aj v tejto časti, keď tvrdil,
ţe obţalovaný S. mal od neho vedieť, koľko má v skutočnosti poškodená rokov,
nedôveryhodná.
Obţalovaný S. namietal tieţ, ţe v konaní nebola dodrţaná zásada „rovnosti zbraní“,
teda ţe kaţdá strana musí mať v procese rovnakú moţnosť hájiť svoje záujmy
a ţiadna zo strán nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane. Uviedol, ţe štát v konaní
zastupoval krajský prokurátor, ktorý mal moţnosť vyuţívať v konaní kvalifikovaný policajný
29 3 To 8/2011
aparát a on mal aj keď ním samotným zvoleného obhajcu, ktorý ho vôbec napriek jeho
urgenciám nekontaktoval, a tak obhajoba ostala len na ňom – obţalovanom, ktorý nemá
právne vzdelanie.
Súd tieţ nezohľadnil, ţe voči konateľom – daňovým subjektom odberateľských firiem,
o ktorých súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, ţe si fingované doklady zahrnuli
aj do svojich daňových priznaní, neboli vyvodené rovnaké trestnoprávne dôsledky ako voči
jeho osobe.
Ďalšou zásadnou odvolacou námietkou obţalovaného S. je, ţe bolo porušené jeho
základné právo na spravodlivý proces a na vybavenie veci v primeranej lehote. V tejto
súvislosti poukázal aj na pochybenie krajského súdu, ktorý podľa jeho presvedčenia mal
vyčkať na právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 4T 11/2000, a mal mu byť
správne uloţený súhrnný trest odňatia slobody.
V závere odvolania ešte zdôraznil, ţe súd hodnotil iba dôkazy vyznievajúce v jeho
neprospech, nehodnotil tie dôkazy, ktoré výrazným spôsobom spochybňovali podanú
obţalobu, dôsledne sa neriadil zásadou „in dubio pro reo“, nerešpektoval zásadu, ţe nie je
povinnosťou obţalovaného dokazovať svoju nevinu, ale ţe iba súhrn všetkých vykonaných
dôkazov v posudzovanej trestnej veci, ktorý má taký charakter a kvalitu, ţe bez rozumnej
pochybnosti moţno na základe nich konštatovať, ţe obţalovaný sa dopustil skutkov
uvedených v obţalobnom návrhu, môţe byť podkladom pre rozhodnutie súdu o vine
obţalovaného.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 258 ods. 1
písm. a/, písm. b/, písm. c/ zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu
na nové spravodlivé konanie.
Obţalovaný F. S. doplnil odvolanie aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu
JUDr. I. J., písomným podaním z 13. apríla 2012.
Poukázal v ňom na okolnosti, za ktorých bolo proti nemu začaté trestné stíhanie. Začal
ho vyšetrovateľ, ktorý ho podozrieva, ţe sa podieľal na smrti jeho bývalého kolegu a priateľa,
a preto je proti nemu zaujatý. Polícia jeho a jeho manţelku obvinila, ţe pri zaistení ničili
30 3 To 8/2011
na WC písomné doklady. Tohto obvinenia sa snaţil zbaviť tým, ţe prostredníctvom obhajcu
ţiadal, aby boli zadováţené kazety z domových kamier, ktoré polícia odniesla, no bolo mu
oznámené, ţe tieto sa stratili.
Obvinenia voči jeho osobe ustálené v bode IV. rozsudku sú zaloţené len na výpovedi
svedka F., ktorý bol vypočutý len v prípravnom konaní a bez prítomnosti obhajcov.
On ani jeho manţelka neboli ani majiteľmi ani konateľmi spoločnosti B. Tvrdenie
svedka F., ţe on faktúry podpisoval a obţalovaný S. ich pečiatkoval, je nepreskúmateľné,
veď ako sa dá dokázať, kto pečiatkoval doklady?
Naviac, svedkovia F., K. a ďalší ho neusvedčovali, ţe by práce neboli vykonané.
Podobná situácia je aj vo vzťahu ku skutku v bode V. rozsudku. Aj v tomto prípade
bola jeho vina zaloţená len na nedôveryhodnej výpovedi svedka F. a účelovej výpovedi
Ing. Z., ktorý tým chcel získať postavenie chránenej osoby v trestnom konaní.
Tvrdenie, ţe vedel o tom, ţe poškodená S. – skutok VI. rozsudku – nemá ešte
15 rokov, je len tvrdením svedka F., s ktorým nekorešpondujú ďalšie dôkazy, napr. prepis
telefonických hovorov, z ktorého vyplýva, ţe sa hovorilo o „pätnástkach“.
Nie je tieţ pravda, ţe vedel o tom, ţe veci ktoré doniesol do domu svedok F., boli
kradnuté. Aj dôkazná situácia vo vzťahu ku skutku VII. stojí len na výpovedi svedka F..
V odvolaní obţalovaný poukázal aj na to, ţe v konaní boli porušované procesné
postupy, zatajili sa dôkazy, súdne konanie trvalo neúmerne dlho, vrátane vyhotovenia
a doručenia rozsudku. Navrhol preto, aby bol spod obţaloby oslobodený, alternatívne
ak by bol čo len čiastočne uznaný vinným, keďţe prichádza do úvahy uloţenie súhrnného
trestu, navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o upustení od uloţenia súhrnného trestu.
Obţalovaná M. S. v písomných dôvodoch odvolania uviedla, ţe prvostupňový súd
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevysporiadal sa so všetkými dôkazmi, tieto
nehodnotil zákonným spôsobom a neumoţnil jej výsluch spoluobţalovaného Ing. Z.
a konfrontáciu s ním. Podľa jej názoru, odsudzujúci rozsudok je neúplný, neobsahuje
skutočnosti zistené na hlavných pojednávaniach najmä vo vzťahu k daňovým kontrolám,
31 3 To 8/2011
odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné, boli porušené základné zásady
trestného konania, najmä zásada bezprostrednosti, ústnosti a práva na spravodlivý proces.
Skutky ustálené v bodoch II. a IV. nespáchala.
Skutok popísaný v bode II. rozsudku je zaloţený len na domnienke Ing. Z., ktorá bola
vyvrátená výpoveďou Ing. D. a svedka F., ktorý vypovedal, ţe obţalovanú nepoznal, táto
v jeho podniku nepracovala, a teda nemohla ovplyvňovať fakturáciu a ekonomiku podniku.
Vo vzťahu ku skutku ustálenom v bode IV. rozsudku nebolo preukázané,
ţe by vyhotovila fiktívne doklady. Spáchanie skutku IV.1/ bolo vyvrátené svedeckou
výpoveďou svedka M., ktorý vypovedal, ţe fakturované práce boli riadne vykonané,
odovzdané zhotoviteľom a prevzaté objednávateľom. Obdobne, svedeckou výpoveďou
svedkyne A. K. bolo vyvrátené spáchanie skutku IV.3/, ktorá tieţ potvrdila,
ţe objednané práce boli riadne vykonané, fakturované a zaplatené. Svedeckou výpoveďou
svedka M. K. bolo vyvrátené spáchanie skutku IV.4/ a spáchanie skutkov IV.5/
a IV.6/ bolo vyvrátené výpoveďou N. a pracovníkov jeho firmy. Vo vzťahu ku skutkom IV.9/
a IV.6/ Ing. Z. a svedok F. tvrdili len to, ţe obţalovanú videli so sestrou písať nejaké faktúry,
ale nevedeli o aké faktúry sa jednalo, komu boli adresované a za aké práce.
Obţalovaná S. ďalej v dôvodoch odvolania uviedla, ţe jej nebolo preukázané ţiadne
protiprávne konanie, nebol jej preukázaný úmysel, chýba u nej motív spáchania trestného činu
a nebol preukázaný príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Vyslovila presvedčenie,
ţe sú splnené zákonné podmienky na jej oslobodenie spod obţaloby, a preto navrhla,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol, aj po prípadnom
doplnení dokazovania tak, ţe ju spod obţaloby oslobodí podľa § 285 písm. c/ Trestného
poriadku. Alternatívne obţalovaná navrhla, aby odvolací súd po zrušení napadnutého
rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa.
Obţalovaný F. N. v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal proti
prvostupňovému rozsudku prostredníctvom obhajcu Mgr. P. K. uviedol, ţe odvolanie podáva
proti výroku o vine, výroku o treste a výroku o povinnosti nahradiť škodu. Navrhol
odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe bude spod obţaloby v celom rozsahu
oslobodený podľa § 226 písm. a/ Tr. zák. a poškodený bude s nárokom na náhradu škody
odkázaný na občianskoprávne konanie.
32 3 To 8/2011
V konaní, ktoré rozsudku predchádzalo, boli podľa jeho mienky porušené viaceré
ustanovenia Trestného poriadku.
V posudzovanom konaní splnomocnil na svoje zastupovanie, okrem iných aj obhajcov
Mgr. P. K. a Mgr. J. P.. Túto skutočnosť súdu oznámil listom zo 17. februára 2003. Obaja
obhajcovia poţiadali, aby boli o všetkých úkonoch informovaní, no Mgr. P. informovaný
nebol, nebola mu doručená obţaloba a ani napadnutý rozsudok. Obhajcom bolo taktieţ
znemoţnené nahliadnuť do utajovanej časti spisu. Takýmto postupom súdu boli porušené
ustanovenia Trestného poriadku.
Ďalšia odvolacia námietka obţalovaného smerovala k tomu, ţe v priebehu prípravného
konania bol vzatý do väzby pre skutok, z ktorého následne nebol ani obţalovaný, čím bolo
porušené ustanovenie § 67 Tr. por.
K porušeniu zákona došlo podľa jeho mienky aj pri realizácii odpočúvania a zázname
telekomunikačnej činnosti. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by k odpočúvaniu došlo zákonným
spôsobom a k záznamom, ktoré boli v konaní pouţité ako dôkaz, neboli pripojené záznamy
policajného orgánu v zmysle ustanovenia § 88 ods. 5 Tr. por.
V rámci konania navrhol vykonať viaceré dôkazy
- vykonanie konfrontácie so svedkom F.,
- vyţiadanie si kópie záznamu rozhovoru medzi svedkom F. a svedkom P.,
- vykonanie výsluchu svedkov Š. a Ţ.,
- preverenie okolností hospitalizácie svedka F. na psychiatrii za účelom overenia
hodnovernosti jeho výpovedí,
- nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru ekonomiky.
Súd napriek tomu, ţe je povinný vykonať všetky dosiahnuteľné dôkazy, ktoré
determinujú náleţité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie,
tieto návrhy ignoroval.
Písomné vyhotovenie rozsudku, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vyhlásený
26. februára 2009 bol obhajcovi doručený aţ 4. apríla 2011, teda viac ako dva roky
33 3 To 8/2011
od vyhlásenia rozsudku a takmer 7 rokov po podaní obţaloby. V prípade, ţe by súd
rešpektoval ustanovenia Tr. por. o vyhotovení písomného vyhotovenia rozsudku, v čase
keď tento bol len doručený obhajcovi, by mu uţ bola uplynula skúšobná doba uloţeného
podmienečného trestu odňatia slobody. Aj samotné konanie trvalo, resp. trvá neprimerane
dlhú dobu, čím sú porušované jeho práva garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Odvolacia námietka obţalovaného smeruje aj voči výroku o náhrade škody.
Z odôvodnenia rozsudku, v ktorom absentuje zdôvodnenie výroku o náhrade škody,
nie je zrejmé akým konaním a akú škodu mal poškodenému B. spôsobiť.
Konštatuje, ţe výsluchy obţalovaných a svedkov boli vykonané nezákonným
spôsobom, keď im boli rovno kladené otázky bez toho, aby mali moţnosť najskôr sa k veci
vyjadriť samostatne k okolnostiam, ktoré boli predmetom výsluchu.
Ďalší okruh odvolacích námietok obţalovaného N. uţ smeroval k samotným skutkom.
Vo vzťahu k trestnému činu podielnictva uviedol, ţe sa jedná o úmyselný trestný čin,
no obţaloba jeho úmysel nepreukázala. V konaní nebolo preukázané, ţe by koţené bundy
pochádzali z trestnej činnosti. Po analýze dôkaznej situácie vo vzťahu k tomuto skutku
(výpoveď obţalovaného S., posúdenie hodnovernosti výpovede svedka F. a v tejto súvislosti
znalecký posudok Dr. G., výpoveď svedka P. a hospitalizácia svedka F. na psychiatrii,
výpoveď poškodeného) vyslovil presvedčenie, ţe nebola preukázaná subjektívna
ani objektívna stránka ţalovaného trestného činu, a preto ţiadal, aby bol pre tento skutok
oslobodený podľa § 226 písm. a/ Tr. por., aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“.
Vo vzťahu k trestnému činu neodvedenia dane vo všeobecnosti ku všetkým dielčim
skutkom uviedol, ţe sa nejednalo o fiktívne faktúry a neexistovala ohľadne nich ani ţiadna
dohoda, či uţ s obţalovaným S., alebo obţalovaným Ing. D..
V. stavebné práce 100/2001/ MT
Fakturované práce boli riadne vykonané, čo v priebehu konania potvrdili svedkovia,
teda nemohlo sa jednať o fiktívnu faktúru.
34 3 To 8/2011
Zdôraznil, ţe osobou povinnou platiť daň a ani platiteľom dane nie je štatutárny
zástupca právnickej osoby, ale je to právnická osoba, preto on ako obţalovaný v pozícii
fyzickej osoby nemôţe niesť trestnú zodpovednosť za neodvedenie dane platiteľa dane,
ktorým je právnická osoba.
E.B.E. FA 98/2011/ MT
E.B.E. FA 101/2001/ MT
Obţalovaný N. namietal, ţe v konaní bol produkovaný dôkaz, ktorý preukazuje,
ţe tieto faktúry neboli predmetom daňového priznania na DPH, takţe si odpočet DPH z týchto
faktúr neuplatnil, hoci mu to rozsudok kladie za vinu. Zdôraznil, ţe E. bol štvrťročným
plátcom DPH, teda nemohol si uplatniť odpočet DPH za mesiac 10/2001, resp. mesiac
12/2001.
E. – B. wc papier a roztok FA 72/2001/ MT
A.V. sprostredkovanie f/01/06/05
Faktúry boli predmetom dodatočného daňového priznania z dôvodu, ţe firmy B. a A.
si faktúry nezaviedli do účtovníctva, čo bránilo vykonať odpočet DPH.
Navrhol, aby bol aj pre tento skutok podľa § 226 písm. a/ Tr. por. oslobodený.
V prípade, ţe by odvolací súd pri posudzovaní viny obţalovaného vo vzťahu k tomuto
trestnému činu mal iný názor ako odvolateľ, poukazuje na to, ţe v tomto prípade je potrebné
aplikovať zákon č. 300/2005 Z. z., ktorý je pre neho priaznivejší, pretoţe s poukazom
na ustanovenie § 277 Trestného zákona uţ trestnosť tohto trestného činu zanikla.
Na záver obţalovaný ešte zdôraznil, ţe oba trestné činy, ktoré sú mu kladené za vinu
sú úmyselnými trestnými činmi a jemu úmysel vykonaným dokazovaním preukázaný nebol.
Súd napriek tomu, ţe svoje rozhodnutie musí oprieť o jednoznačne zistené a bezpečne
preukázané fakty, nie len o pravdepodobnosť, rozhodol o jeho vine a treste v podstate
35 3 To 8/2011
na základe výpovede svedka F., ktorá je rozporná, odporuje ostatným vykonaným dôkazom
a podľa jeho presvedčenia ju ani nebolo moţné ako dôkaz pouţiť.
S poukazom na uvedené navrhol, aby jeho odvolaniu bolo v celom rozsahu vyhovené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, s poukazom na spoločné,
prechodné a záverečné ustanovenia, konkrétne ustanovenie § 564 ods. 4 Trestného poriadku
vo veci o podaných odvolaniach rozhodoval podľa zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr. por.), keďţe obţaloba v posudzovanej veci bola podaná na krajský súd
na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti teraz platných
predpisov, teda pred 1. januárom 2006.
Následne, po zistení, ţe nie sú dané okolnosti odôvodňujúce postup podľa § 253
Tr. por., podľa § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré
rozsudku predchádzalo, pričom zistil, ţe podané odvolania čiastočne sú dôvodné a čiastočne
nie.
Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, ţe v odsudzujúcej časti rozsudku
všetky skutky boli súdom prvého stupňa ustálené na základe dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní, pri dodrţaní zásad trestného konania a pri rešpektovaní práva
obţalovaných na obhajobu. Vykonané dôkazy boli vyhodnotené v zmysle zásad uvedených
Krajský súd v Ţiline v zásade v odôvodnení napadnutého rozsudku vyloţil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tieţ zrejmé,
ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
zavinenia.
Odvolacie námietky obţalovaných smerujúce proti výrokom o ich vine je moţné
rozdeliť do dvoch skupín. Námietky vytýkajúce krajskému súdu procesné pochybenia
36 3 To 8/2011
v konaní a námietky konštatujúce nedostatočne zistený skutkový stav veci a následné
nesprávne a jednostranné hodnotenie dôkazov výlučne v neprospech obţalovaných.
Obţalovaní Ing. D., M. S. v odvolaní zhodne vytýkali, ţe ich vina bola ustálená
výlučne na výpovedi spoluobţalovaného Ing. T. Z., pričom tento obţalovaný bol vypočutý
len v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní uţ vyuţil právo nevypovedať, a tak bola
jeho výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní prečítaná. Videli v tom
porušenie práv na obhajobu spočívajúce v tom, ţe takýmto postupom súdu bolo znemoţnené
vykonať kontradiktórny výsluch obţalovaného Ing. Z. ostatnými spoluobţalovanými i ich
obhajcami z dôvodu, aby nebolo preukázané, ţe klame a neuvádza pravdu.
Je pravda, ţe obţalovaný Ing. T. Z. vypovedal ako obţalovaný len v prípravnom
konaní a ďalej uţ odmietol vypovedať. Skutočnosť, ţe súd za takejto situácie na hlavnom
pojednávaní prečítal jeho výpoveď z prípravného konania práve svedčí o tom, ţe konajúci súd
rešpektoval práva obţalovaných na obhajobu a zásady trestného konania, konkrétne zásady
zakotvenej v ustanovení § 91 ods. 1 Tr. por., podľa ktorej obţalovaný nesmie byť k výpovedi,
alebo k priznaniu nijakým spôsobom donucovaný, pričom táto zásada platí aj pre hlavné
pojednávanie. Zákon právo obţalovanému odmietnuť výpoveď dáva a súd je potom povinný
prečítať ako dôkaz zápisnicu o jeho predchádzajúcej výpovedi. Obţalovaní sa k tejto
výpovedi na hlavnom pojednávaní mali moţnosť vyjadriť. Dôkaz výsluchom obţalovaného
Ing. Z. v prípravnom konaní a prečítaním jeho výpovede na hlavnom pojednávaní bol
vykonaný v súlade so zákonom, a preto v kontexte iných dôkazov mohol byť ako dôkaz
pouţitý pri ustaľovaní skutkového stavu a viny obţalovaných.
Obdobná odvolacia námietka obţalovaných (S., N.) smerovala aj k výsluchu svedka
F.. Aj v tomto prípade obţalovaní vytýkali krajskému súdu, ţe svedok F., ktorý podľa ich
názoru bol vo vzťahu k nim jediným usvedčujúcim dôkazom, na ktorom súd zaloţil ich vinu,
bol vypočutý len v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uţ bola jeho výpoveď len
prečítaná, ale v tomto prípade z dôvodu, ţe svedok zomrel.
Tvrdenia obţalovaných sú pravdivé, ale aj postup prvostupňového súdu,
keď na hlavnom pojednávaní čítal výpoveď svedka, ktorý uţ v čase konania hlavného
pojednávania neţil, je zákonný a správny a nemoţno mu nič vytknúť.
37 3 To 8/2011
Neobstojí ani odvolacia námietka obţalovaných, ţe dôkaz výsluchom svedka M. F.
bol vykonaný nezákonným spôsobom, pretoţe pri jeho výsluchu v prípravnom konaní nebol
prítomný obhajca, pretoţe je síce pravda, ţe výsluch svedka sa konal v neprítomnosti obhajcu,
avšak obhajcovia JUDr. M. K., JUDr. L. L., JUDr. D. C. a JUDr. P. boli o tomto úkone
vyrozumení, ale na výsluch sa nedostavili.
Záverom treba konštatovať, ţe dôkaz výsluchom svedka F. bol zadováţený
v prípravnom konaní zákonným spôsobom, a preto bol v konaní ako dôkaz pouţiteľný.
Obţalovaní S. a N. vyslovili presvedčenie, ţe v konaní boli porušené ich práva
na obhajobu, a to v prípade obţalovaného S. tým, ţe zo strany obhajcu mu bola poskytnutá
nekvalitná obhajoba, pretoţe obhajca, ktorého si dokonca zvolil na plnú moc
ho vo väzbe nenavštevoval, nekontaktoval ho, a preto obhajoba ostala len na ňom
ako na osobe práva neznalej a v prípade obţalovaného N. tým, ţe hoci splnomocnil dvoch
obhajcov, ktorú skutočnosť súdu oznámil a títo ţiadali, aby boli o úkonoch vyrozumení, jeden
z nich bol o tieto práva ukrátený.
Obţalovaný F. S. v priebehu konania splnomocnil na svoje zastupovanie celkom
5 obhajcov a okrem toho mu boli ešte traja postupne ustanovení súdom.
Právny vzťah medzi advokátom a klientom upravuje zmluva o poskytovaní právnych
sluţieb. Je vecou obvineného, kedy a koho z osôb oprávnených na poskytovanie právnej
pomoci formou obhajoby v trestnom konaní svojou obhajobou poverí, prípadne či toto právo
vôbec vyuţije. Za konkrétnu voľbu obhajcu nesie zodpovednosť sám obvinený, preto súd
ex offo nie je oprávnený posudzovať „kvalitu“ obhajoby, prípadne nečinnosť obvineným
zvoleného a splnomocneného obhajcu.
Obţalovaný S. sa na nečinnosť ním splnomocneného obhajcu sťaţoval
aţ v rámci písomne podaného odvolania, no napriek tomu obhajcovi plnú moc nevypovedal
a nezvolil a nesplnomocnil si nového obhajcu, resp. ani neţiadal súd o ustanovenie iného
obhajcu. K zmene obhajcu v jeho veci došlo aţ z iniciatívy odvolacieho súdu, keď zistil,
ţe ním splnomocnený obhajca bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, a preto mu obhajcu
ustanovil, keď pred tým oslovil obţalovaného, či chce vyuţiť moţnosť zvoliť si na plnú moc
obhajcu sám.
38 3 To 8/2011
Obţalovaný F. N. si postupne v priebehu konania zvolil a splnomocnil celkom sedem
obhajcov. Pre obhajcov Mgr. P. K. a Mgr. J. P. z Advokátskej kancelárie K.P. udelil plnú moc
na zastupovanie 13. februára 2003, ktorú skutočnosť oznámil súdu a obhajcovia aj poţiadali,
aby boli upovedomovaní o úkonoch.
Ak si obvinený zvolí viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti a práva patria
kaţdému z nich, avšak pri úkonoch podľa Trestného poriadku stačí prítomnosť jedného
z nich. Písomnosti sa doručujú tomu obhajcovi, ktorého si obvinený určil na doručovanie
písomnosti a ak tak neurobil, doručí sa tomu obhajcovi, ktorý bol za obhajcu zvolený
ako prvý.
V posudzovanom prípade bolo splnomocnenie dvom obhajcom z jednej advokátskej
kancelárie udelené obţalovaným N. v jeden deň. Je pravda, ţe konajúci súd mal rozsudok
doručiť aj obhajcovi Mgr. P., avšak keď ho doručil Mgr. K. právo obhajoby obţalovaného
porušené nebolo. Aj napriek tomu odvolací súd na pochybenie krajského súdu, ktoré síce
nie je spôsobilé ovplyvniť postavenie obţalovaného vo veci v jeho prospech, prihliadol
pri rozhodovaní o treste.
Obţalovaný F. N. odvolaním namietal aj skutočnosť, ţe bol vo väzbe pre skutok,
pre ktorý napokon nebola podaná ani obţaloba, čím bolo porušené ustanovenie § 67 Tr. por.
Väzba je najzávaţnejším zásahom do osobnej slobody obvineného a jej účelom
je zabezpečenie osoby obvineného pre trestné konanie a výkon trestu a zabránenie
obvinenému v konaní popísanom v ustanovení § 67 Tr. por. (teraz § 71). Väzba
je zabezpečovací inštitút, teda nemá sankčnú povahu, ani výchovné poslanie a do väzby
moţno vziať iba osobu z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia
súdu.
Samotná okolnosť, ţe pre skutok, pre ktorý bol obvinený vzatý do väzby, nebola
podaná obţaloba automaticky neznamená, ţe obmedzenie osobnej slobody obvineného bolo
nezákonné.
Pre posúdenie či väzba obţalovaného N. bola v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, je potrebné, aby sa obţalovaný obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky.
39 3 To 8/2011
Súčasťou predloţeného spisového materiálu je i tajná príloha spisu a jej
preštudovaním odvolací súd zistil, ţe nie je moţné akceptovať ani odvolaciu námietku
obţalovaného N. o nezákonnom získaní záznamu telekomunikačnej činnosti a absenciu
písomných záznamov v zmysle ustanovenia § 88 ods. 5 Tr. por.
Aj dôkaz zadováţený odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej činnosti bol
vykonaný v súlade so zákonom, za podmienok stanovených v ustanovení § 88 Tr. por.
Podmienky pouţitia záznamu telekomunikačnej prevádzky ako dôkazu v posudzovanom
konaní vyţadované ods. 5 § 88 Tr. por. boli orgánmi činnými v trestnom konaní splnené,
a preto nebolo prekáţok pre vykonanie tohto dôkazu a jeho vyhodnotenie v kontexte
aj ostatných v konaní produkovaných dôkazov.
Vinu obţalovaných mal na základe všetkých v konaní produkovaných dôkazov, ktoré
boli získané zákonným spôsobom a boli vyhodnotené v súlade so zásadami trestného konania,
bez akejkoľvek pochybnosti preukázanú aj odvolací súd.
Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia, riadiac sa ustanovením § 125
Tr. por. vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel. Akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia
je tieţ zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou obţalovaných, prečo nevyhovel ich návrhom
na doplnenie dokazovania a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.
Odvolací súd sa v tejto časti s prvostupňovým rozsudkom stotoţnil, odvolania
obţalovaných smerujúce proti výrokom o vine povaţoval za nedôvodné, preto
v podrobnostiach v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku.
Z hľadiska právneho posúdenia konania obţalovaných, odvolacia námietka smerovala
len od obţalovaného F. N., vo vzťahu ku skutku ustálenom v bode VIII. rozsudku – trestný
čin neodvedenia dane podľa § 148a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Podľa presvedčenia obţalovaného,
súd v prípade uznania jeho viny mal aplikovať zákon č. 300/2005 Z.z., ktorý je pre neho
priaznivejší, a to s poukazom na ustanovenie § 277 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť
tohto trestného činu uţ zanikla.
40 3 To 8/2011
Pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2
zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) stanovil sadzbu pre ukladanie
trestu v rozpätí 2 aţ 8 rokov.
Tomuto trestnému činu zodpovedá podľa Trestného zákona účinného po 1. januári
2006 (zák. č. 300/2005 Z.z.) trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,
ods. 2, pre ktorý je stanovená trestná sadzba v rozpätí 3 aţ 8 rokov.
Na základe uvedeného je nepochybné, ţe pre obţalovaného je priaznivejší zákon
č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 66 písm. a/ Tr. zák. trestnosť trestného
činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a zaniká, ak páchateľ dobrovoľne škodlivý
následok trestného činu zamedzil, alebo napravil.
Podmienkou účinnej ľútosti je dobrovoľné konanie páchateľa. Páchateľ dobrovoľne
koná vtedy, ak podmienky účinnej ľútosti, teda ţe zamedzí, alebo napraví škodlivý následok,
plní z vlastnej vôle, ešte pred tým, neţ sa jeho trestný čin objavil. Nie je prejavom účinnej
ľútosti, ak páchateľ škodlivý následok napravil aţ pod tlakom trestného stíhania, resp.
tak ako v posudzovanom prípade aţ pod vplyvom väzby – obmedzenia osobnej slobody
páchateľa.
U obţalovaného F. N. podmienky účinnej ľútosti v zmysle zákona, podľa ktorého bolo
jeho konanie právne posúdené, splnené neboli, a preto ani trestnosť jeho činu nezanikla.
Na základe odvolaní obţalovaných a prokurátora, ktoré smerovali proti výrokom
o uloţených trestoch a spôsobe ich výkonu, odvolací súd opätovne zvaţoval, v zmysle zákona
účinného do 31. decembra 2005 všetky kritériá rozhodné pre voľbu druhu a výmeru trestu,
a to predovšetkým stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaných, ich podiel
na spáchanej trestnej činnosti a mieru ich zavinenia, ako aj spôsobený následok, ale aj vplyv
plynutia času v posudzovanej veci.
Je potrebné sa absolútne stotoţniť so stanoviskom súdu prvého stupňa vyjadrenom
v rozsudku, ţe totiţ podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu a jej zodpovedajúcej rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky
41 3 To 8/2011
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, značný časový odstup od spáchania deliktu
má vplyv na určenie stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania páchateľov.
Páchateľ deliktu má právo, aby o jeho potrestaní bolo rozhodnuté v riadnom
a včasnom procese, ako to vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. účinného
do 31. decembra 2005. Orgány činné v trestnom konaní musia trestné veci prejednať
čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Ide najmä o právo
vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ţe totiţ kaţdý má právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Nedodrţanie tohto práva má vplyv
na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaných a pri výklade zákona táto
skutočnosť sa prejavuje najmä v oblasti ukladania trestov.
V posudzovanej veci treba zdôrazniť, ţe trestnej činnosti sa obţalovaní dopustili
v rokoch 2000, resp. 2001, kedy im bolo vo veci aj vznesené obvinenie. Obţaloba bola
podaná v máji 2004, súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok vo februári 2009
a k právoplatnému rozhodnutiu vo veci došlo aţ rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v roku 2012.
I keď v prípade obţalovaných sa jedná o rozsiahlu trestnú činnosť, v kaţdom prípade
rozhodnutie súdu po takmer jedenástich rokoch od spáchania jednotlivých deliktov znamená
nepochybne porušenie práva obţalovaných na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie v primeranej lehote poţaduje
aj Európsky dohovor o ľudských právach (čl. 6 ods. 1), ku ktorému pristúpila i Slovenská
republika, a preto odvolací súd v tomto zmysle korigoval uloţené tresty.
Obţalovanému Ing. I. D. uloţil trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov,
za splnenia podmienok v ustanovení § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zák.
Podobne ako prvostupňový súd i odvolací súd obţalovaného na výkon uloţeného
trestu zaradil postupom podľa § 39a ods. 3, s odkazom na ustanovenie § 62 ods. 1 Tr. zák.
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
42 3 To 8/2011
V prípade obţalovaného Ing. T. Z. odvolací súd okrem všetkých okolností prípadu,
plynutie času od vznesenia obvinenia aţ do právoplatného rozhodnutia vo veci akceptoval
v odvolaní zdôrazňované, ţe to bol práve on, kto sa výraznou mierou podieľal
na odhalení páchanej trestnej činnosti a na ustálení podielu viny jednotlivých obţalovaných
na trestnej činnosti, ţe z dôvodu obavy o svoj ţivot a ţivot svojej rodiny bol nútený vstúpiť
do programu na ochranu svedkov, čím stratil identitu, príbuzných, rozpadla sa mu rodina
a musí podstupovať s tým súvisiace ďalšie obmedzenia.
Odvolací súd na báze toho, ţe obţalovaný Ing. Z. sa doposiaľ vôbec, teda ani
od roku 2001 (páchanie skutkov) ţiadnej inej trestnej činnosti nedopustil, spôsobom svojho
ţivota preukázal, ţe uloţený nepodmienečný trest odňatia slobody stráca zákonom
poţadovaný predovšetkým prevýchovný účel trestu, a preto jeho odvolaniu vyhovel a uloţil
mu trest nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody, teda trest podmienečný
so skúšobnou dobou v trvaní dva roky.
Odvolanie prokurátora krajskej prokuratúry v prospech obţalovaného F. S. v časti
rozsudku týkajúcej sa výroku o treste, povaţoval odvolací súd za dôvodné.
Obţalovaný F. S. sa podľa aktuálneho odpisu registra trestov dostal do rozporu so
zákonom celkom 5 krát. Odsúdenia z roku 1987, 1993 a 1998 má zahladené. V roku 1999 bol
odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3T 33/1995,
na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, peňaţný trest 20 000 Sk a bol mu
tieţ uloţený trest prepadnutia veci. Výrok o treste tohto rozsudku bol zrušený rozsudkom
Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 4T 11/2000, z 19. novembra 2008 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 To 5/2009, zo 16. novembra 2010, ktorým
bol F. S. uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/,
písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a ktorým mu bol uloţený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov, peňaţný trest 20 000 Sk a trest prepadnutia veci.
Pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obţalovaný F. S. sa teraz prejednávaných skutkov dopustil v časovom období rokov
2000 aţ 2001, teda skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný
jeho úmyselný trestný čin, preto do úvahy prichádzalo uloţenie súhrnného trestu odňatia
slobody. Obţalovanému F. S. boli súbeţne uloţené dva tresty odňatia slobody, a to vo výmere
43 3 To 8/2011
7 rokov rozsudkom Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 4T/11/2000, z 19. novembra 2008,
a 8 rokov v aktuálnom rozsudku Krajského súdu v Ţiline.
Pri aplikácii zásad ukladania súhrnného trestu bolo pritom moţné obţalovanému S.
za trestný čin najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov uloţiť maximálne trest
odňatia slobody vo výmere 12 rokov.
Odvolací súd preto zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu a obţalovanému F. S. uloţil podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 10 rokov.
Odvolací súd napravil aj pochybenie prvostupňového súdu, keď tento obţalovaného S.
na výkon trestu zaradil postupom podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do II. (druhej)
nápravnovýchovnej skupiny. Trestný čin podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. nepatrí medzi trestné
činy taxatívne uvedené v ustanovení § 62 ods. 1 Tr. zák., preto obţalovaný má byť správne
na výkon trestu zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny v zmysle ustanovenia
§ 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
V rámci ukladania súhrnného trestu a súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku
Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 4T 11/2000, v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 To 5/2009, odvolací súd do svojho výroku prevzal i peňaţný
trest vo výmere 20 000 Sk (663,90 €) a trest prepadnutia veci.
V prípade obţalovanej M. S., s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/
Tr. zák., pri prihliadnutí na dĺţku procesu zmiernil trest uloţený prvostupňovým súdom
a obţalovanej uloţil trest odňatia slobody v trvaní tri roky, pre výkon ktorého ju zradil
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Výmeru trestu odvolací súd vo vzťahu
k spoluobţalovanému Ing. D. diferencoval, s ohľadom na podiel obţalovanej na páchaní
trestnej činnosti a výšku spôsobenej škody.
Obţalovaný F. N. v súvislosti s uloţeným trestom namietal, ţe konanie trvá
neprimerane dlhú dobu, čím sú porušované jeho práva garantované ústavou a v tejto súvislosti
poukázal i na tú skutočnosť, ţe rozsudok prvostupňový súd vyhlásil v roku 2009, ale písomné
vyhotovenie rozsudku bolo jeho obhajcovi doručené aţ v roku 2011.
44 3 To 8/2011
Prokurátor sa zas v prípade tohto obţalovaného odvolaním domáhal, popri
podmienečnom treste odňatia slobody, aj uloţenia peňaţného trestu.
Odvolací súd kompromisne, pri akceptovaní odvolacích námietok oboch odvolateľov,
ale najmä s prihliadnutím na dĺţku konania a zjavné pochybenie krajského súdu spočívajúce
v oneskorenom doručení písomného vyhotovenia rozsudku obhajcovi obţalovaného, rozhodol
tak, ţe obţalovanému N. uloţil peňaţný trest vo výmere 20 000 € ako trest samostatný.
Postupom podľa § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. mu pre prípad, ţe by výkon
peňaţného trestu bol úmyselne zmarený, uloţil náhradný trest odňatia slobody v trvaní
jedného roka.
Vo vzťahu k obţalovanému F. N. odvolací súd akceptoval i jeho námietku pokiaľ
ide o výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému Ing. V. B..
Prvostupňový súd pri prepočte výšky škody spôsobenej poškodenému Ing. V. B. podľa
konverzného kurzu určil, ţe suma 31 059,96 Sk činí 573 €, pričom správne má byť 1 031 €
(povinnosť nahradiť škodu uloţená rozsudkom obţalovanému F. S.) a ţe suma 17 254,77 Sk
činí 1 031 €, pričom správne má byť 573 € (povinnosť nahradiť škodu uloţená rozsudkom
obţalovanému N.).
Odvolací súd po predchádzajúcom zrušení prvostupňového súdu vo výroku o náhrade
škody vo vzťahu k poškodenému Ing. V. B. sám vo veci rozhodol o povinnosti obţalovaných
S. a N. uhradiť poškodenému škodu a pochybenie krajského súdu napravil.
Vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku krajského súdu, obţaloba kládla za vinu
obţalovaným Ing. I. D., F. S. a P. T. spáchanie trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,
ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom
v obţalobe.
Krajský súd v Ţiline po vykonanom dokazovaní postupom podľa § 226 písm. b/
Tr. por. všetkých troch obţalovaných spod obţaloby oslobodil z dôvodu, ţe obţaloba
neuniesla dôkazné bremeno a nepredloţila súdu dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré
by bez najmenších pochybností preukázali vinu obţalovaných.
45 3 To 8/2011
Na základe odvolania prokurátora, ktoré smerovalo voči oslobodzujúcej časti rozsudku
krajského súdu, odvolací súd preskúmal predloţený spisový materiál a konštatuje,
ţe odvolanie prokurátora v tejto časti je nedôvodné.
Prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 125 Tr. por. vyloţil, ktoré skutočnosti vzal
za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do oslobodzujúceho výroku vo vzťahu ku všetkým trom
obţalovaným.
Odvolací súd sa s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa stotoţňuje a dôraz dáva
na dôkazy, z ktorých vyplynulo, ţe tovar mohol byť vo F., odobratý v hodnote maximálne
1 000 000 Sk so splatnosťou faktúry do 21 dní. Ďalší tovar bez vyplatenia faktúry
za uţ odobratý tovar dodať nebolo moţné. Nemoţno teda akceptovať tvrdenie, ţe obţalovaný
T. by bol odobral tovar bez zaplatenia v celkovej hodnote 3 263 054,01 Sk bez toho,
aby predchádzajúce faktúry neboli uhradené. Svedkyňa Ing. O. potvrdila, ţe po zistení,
ţe faktúra za odobratý tovar nie je uhradená pozastavila vyskladnenie ďalšieho tovaru.
Obhajobné tvrdenie obţalovaného Ing. D., ţe zmluvy na dodávku tovaru boli s časovým
predstihom uzatvárané z dôvodu, aby firma F. mohla tovar od subdodávateľov uskladniť
na sklade v Ţ. nebola ţiadnym z vykonaných dôkazov vyvrátená, resp. nebol potvrdený
úmysel obţalovaných uzatvoriť zmluvy na tovar v objeme viac ako 3 milióny 200 tisíc Sk,
ktorý by prevzali bez uhradenia faktúr.
Ďalším dôkazom spochybňujúcim obţalobné tvrdenia je výpoveď, ale najmä konanie
obţalovaného T. po tom, ako bol upozornený Ing. O. na to, ţe faktúry nie sú uhradené.
Iniciatívne sa podieľal na zistení, kde sa tovar nachádza, konkrétne zistil, ţe je vo firme K.
a následne po rokovaní medzi zástupcom F., a firmou K., kde bol tovar vyskladnený, došlo
k úhrade dlhu za dodaný tovar.
Svedok Ľ. K. (vylúčený na samostatné konanie) taktieţ nepopieral, ţe tovar bol
vyskladnený v jeho firme a uhradil aj dlh za tento tovar, hoci mohol tovar zaprieť, keďţe
účtovne bol vedený na firmu B..
Odvolací súd sa s odkazom na dôvody uvedené v prvostupňovom rozsudku v tejto
časti plne stotoţňuje so záverom, ţe z dokazovania nevyplynulo bez akejkoľvek pochybnosti,
46 3 To 8/2011
ţe by medzi obţalovanými Ing. I. D., F. S. a P. T. existovala dohoda ohľadne spôsobu odberu
tovaru z a.s. F.F. spôsobom popísaným v obţalobe a o jeho následnom nezaplatení.
Odvolanie prokurátora, preto odvolací súd povaţoval za nedôvodné a ako také
ho postupom podľa § 256 Tr. por. zamietol.
S poukazom na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.
V Bratislave 18. apríla 2012
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová