Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/8/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obţalovaného Ing. I. D. a spol. pre pokračujúci trestný čin skrátenia dane

a poistného, spolupáchateľstvom podľa , ,

v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné prerokoval na verejnom zasadnutí 18. apríla

2012 v Bratislave odvolanie krajského prokurátora, obţalovaných Ing. I. D., Ing. T. Z., F. S.,

M. S., F. N., ktoré podali proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline, z 26. februára 2009, sp. zn.

, a rozhodol

t a k t o :

I.

Podľa , , , v znení

neskorších predpisov prvostupňový rozsudok sa z r u š u j e vo výrokoch

o trestoch a spôsobe ich výkonu vo vzťahu k obţalovanému Ing. I. D., Ing. T. Z., F. S., M. S.

a F. N. a vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému Ing. V. B..

Na základe sa obţalovaní

o d s u d z u j ú :

2

obžalovaný Ing. I. D.

Podľa , , v znení neskorších

predpisov (Tr. zák.) na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyri ) roky.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

obžalovaný Ing. T. Z.

Podľa § 148 ods. 3, § 35 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. sa obţalovanému výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odkladá a určuje sa mu skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

obžalovaný F. S.

Podľa § 148 ods. 4, § 35 ods. 3 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obţalovanému F. S. aj peňažný trest

vo výmere 20 000 Sk (663,90 €).

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, ustanovuje sa obţalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere

2 (dva) mesiace.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd ukladá obţalovanému tieţ trest prepadnutia

veci, a to:

3

- 3 ks nábojov ráţe 9 mm,

- krabičku so 4 ks surových kľúčov,

- plátenné vrecúško s vecami na čistenie zbraní,

- krabičku so 4 ks nábojov.

Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Súčasne sa z r u š u j e výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Ţiline, sp. zn.

, z 19. novembra 2008 v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , zo 16. novembra 2010 ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

obžalovaná M. S.

Podľa § 148 ods. 5, § 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa obţalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

obžalovaný F. N.

Podľa § 148a ods. 2, § 35 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na peňaţný trest

vo výmere 20 000 €.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol

byť úmyselne zmarený, ukladá sa obţalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní

1 (jedného) roka.

Podľa ukladá sa obţalovanému F. S. povinnosť nahradiť

poškodenému Ing. V. B., bytom Ţ. škodu vo výške 31 059,96 Sk, čo v prepočte podľa

konverzného kurzu činí 1 031 € a obţalovanému F. N. sa ukladá povinnosť nahradiť

poškodenému Ing. V. B. škodu vo výške 17 254,77 Sk, čo v prepočte podľa konverzného

kurzu činí 573 €.

4

II.

Podľa odvolanie prokurátora v oslobodzujúcej časti rozsudku,

vo vzťahu k obţalovaným Ing. I. D., F. S., P. T. a vo vzťahu k obţalovanému F. N. vo výroku

o treste sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 26. februára 2009, sp. zn. , bol

obţalovaný Ing. I. D., v bodoch I., II. a III. rozsudku uznaný za vinného z pokračujúceho

trestného činu skrátenia dane a poistného, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1,

ods. 5 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane a poistného,

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,

obţalovaný Ing. T. Z. bol uznaný za vinného v bodoch I. a II. z pokračujúceho

trestného činu skrátenia dane a poistného, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1,

ods. 3 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane a poistného,

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 88 Tr. zák.,

obţalovaný F. S. bol uznaný za vinného v bode IV. rozsudku, z pokračujúceho

trestného činu skrátenia dane, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 4

Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane a poistného

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák., v bode V. rozsudku

z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., sčasti dokonaného

a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., v bode VI. rozsudku, z trestného činu

sexuálneho zneuţívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. a v bode VII. rozsudku, z trestného činu

podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

obţalovaná M. S. bola uznaná za vinnú, v bodoch II. a IV. rozsudku z pokračujúceho

trestného činu skrátenia dane, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5

Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane a poistného,

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a

5

obţalovaný F. N. bol uznaný za vinného, v bode VII. rozsudku z trestného činu

podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a v bode VIII. rozsudku z pokračujúceho

trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Obţalovaní sa uvedenej trestnej činnosti dopustili na skutkovom základe, ţe

I. obžalovaní Ing. I. D. a Ing. T. Z.

1/

spoločným konaním od presne nezistenej doby aţ do 13. decembra 2001 po vzájomnej

dohode vystavovali fiktívne faktúry na dodávateľov A., E., M., U., I., za práce

a sluţby, ktoré uvedenými firmami vykonávané neboli, tieto účtovné doklady si jednotlivé

podnikateľské subjekty zahrnuli do účtovníctva a týmto spôsobom skrátili daň z príjmov

fyzických a právnických osôb, keďţe si uplatnili výdavky aj za sluţby a práce, ku ktorým

nedošlo a na základe týchto faktúr uplatnili si tieţ nadmerný odpočet DPH. Takýmto

spôsobom vyhotovili fiktívne faktúry:

- f. č. F/01/03/01 zo dňa 2. marca 2001 na celkovú sumu 1 027 754,20 Sk z toho DPH

192 181,20 Sk,

- f. č. F/0/03/02 zo dňa 2. marca 2001 na sumu 11 754 Sk z toho DPH 2 196,40 Sk,

- f. č. F/01/04/01 zo dňa 2. apríla 2001 na celkovú sumu 359 017,40 Sk z toho DPH

67.133,30 Sk.

- f. č. F/01/04/03 zo dňa 18. apríla 2001 na celkovú sumu 322 371,20 Sk z toho DPH

60 280,80 Sk bez zdaniteľného plnenia od dodávateľov A. pre odberateľa K., tieto

fiktívne faktúry boli zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmov spol. K. za rok

2001 podaného dňa 2. apríla 2002 na Daňový úrad Trnava a daňových priznaní k DPH

za rok 2001 konateľom Ľ. K. ako mesačným platcom dane, čím došlo

ku skráteniu dane z príjmov o sumu 378 500 Sk, čo v prepočte podľa konverzného

kurzu činí 12 564 € a neoprávnenému uplatneniu odpočtu DPH vo výške

482 688,30 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 16 022 €.

2/

- fiktívne faktúry č. F/01/02/01 z 11. februára 2001 na sumu 3 247 200 Sk z toho DPH

vo výške 607 200 Sk,

6

- f. č. F/01/03/03 zo dňa 3. marca 2001 na sumu 8 573,10 Sk z toho DPH vo výške

1 603,10 Sk,

- f. č. F/01/04/04 z 18. apríla 2001 na sumu 11 855,20 Sk z toho DPH vo výške

2 216,80 Sk,

- f. č. F/01/06/02 z 13. júna 2001 na sumu 168 917,60 Sk z toho DPH vo výške

31 586,20 Sk,

- f. č. F/01/06/04 z 21. júna 2001 na sumu 10 578 Sk z toho DPH vo výške 1 978 Sk,

- f. č. F/01/06/06 zo 4. júna 2001 na sumu 16 657 Sk z toho DPH vo výške

3 114,70 Sk,

- f. č. F/01/07/03 z 26. júla 2001 na sumu 1 056 967,30 Sk z toho DPH vo výške

197 644,30 Sk,

- f. č. F/01/07/04 z 27. februára 2001 na sumu 574 966 Sk z toho DPH vo výške

107 514 Sk,

- f. č. F/01/08/03 zo 6. augusta 2001 na sumu 1 107 000 Sk z toho DPH vo výške

207 000 Sk,

- f. č. F/01/08/04 zo 6. augusta 2001 na sumu 430 051,10 Sk z toho DPH vo výške

80 412,10 Sk,

- f. č. F/01/09/03 z 12. septembra 2001 na sumu 440 352,80 Sk z toho DPH vo výške

82 342,40 Sk,

f. č. F/01/10/02 z 2. októbra 2001 na sumu 16 339,65 Sk z toho DPH vo výške

3 055,40 Sk,

- f. č. F/01/11/04 zo 6. novembra 2001 na sumu 553 500 Sk z toho DPH vo výške

103 500 Sk,

- f. č. F/01/11/06 z 18. novembra 2001 na sumu 90 405 Sk z toho DPH vo výške

16 905 Sk,

bez reálneho plnenia od dodávateľa A. pre odberateľa K., ktoré boli konateľom spol.

K. zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001, podaného dňa

2. apríla 2002 na Daňovom úrade Trnava a do daňových priznaní k DPH ako mesačný platca

dane za rok 2001, čím u uvedeného daňového subjektu došlo ku skráteniu dane z príjmov

za rok 2001 o sumu 3 001 824 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 99 643 €

a neoprávnenému uplatneniu odpočtu dane vo výške 1 643 860 Sk, čo v prepočte podľa

konverzného kurzu činí 54 566 €.

7

3/

- fiktívne faktúry č. F/01/04/02 z 2. apríla 2001 na sumu 206 836,50 Sk z toho DPH

vo výške 38 676,80 Sk,

- f. č. F/01/06/06 zo dňa 14. júna 2001 na sumu 280 525,55 Sk z toho DPH 52 456 Sk,

- f. č. F/01/06/07 z 28. júna 2001 na sumu 5 466,40 Sk z toho DPH vo výške

1 022,20 Sk,

- f. č. F/01/07/01 z 19. júla 2001 na sumu 1 188,20 Sk z toho DPH vo výške

222,20 Sk,

- f. č. F/01/07/02 z 26. júla 2001 na sumu 10 928,80 Sk z toho DPH vo výške

2 043,60 Sk,

- f. č. F/01/07/06 zo dňa 27. júla 2001 na sumu 8 236,10 Sk z toho DPH 1 540,10 Sk,

- f. č. F/01/08/01 z 2. augusta 2001 na sumu 7 271,54 Sk z toho DPH 1 359,70 Sk,

- f. č. F/01/08/02 z 2. augusta 2001 na sumu 1 174,40 Sk z toho DPH 219,60 Sk,

- f. č. F/01/08/05 zo 7. augusta 2001 na sumu 77 674,50 Sk z toho DPH 14 524,50 Sk,

- f. č. F/01/08/06 z 9. augusta 2001 na sumu 3 433,95 Sk z toho DPH 642,10 Sk,

- f. č. F/01/08/07 z 27. augusta 2001 na sumu 4 842,99 Sk z toho DPH 905,60 Sk,

- f. č. F/01/09/05 z 24. augusta 2001 na sumu 8 985,08 Sk z toho DPH 1 680,10 Sk,

- f. č. F/01/09/07 z 29. septembra 2001 na sumu 3 527,02 Sk z toho DPH vo výške

659,50 Sk,

- f. č. F/01/10/01 z 1. októbra 2001 na sumu 177 446,56 Sk z toho DPH vo výške

33 181,10 Sk,

- f. č. F/01/10/06 z 25. októbra 2001 na sumu 3 386,21 Sk z toho DPH vo výške

633,20 Sk,

- f. č. F/01/10/06 z 30. októbra 2001 na sumu 7 090,84 Sk z toho DPH vo výške

1 325,90 Sk,

bez reálneho plnenia od dodávateľov spol. A. f. č. F/01/04/1 z 10. apríla 2001

na dodávku kancelárskeho nábytku v celkovej hodnote 345 261 Sk z toho DPH 64 561 Sk, M.

f. č. 10042001 z 10. apríla 2001 na sumu 178 024,10 Sk z toho DPH 33 289,10 Sk

a M. pre odberateľa S., ktoré boli odberateľom zahrnuté do daňového priznania k dani

z príjmu fyzických osôb za r. 2001 podaného dňa 2. apríla 2002 na Daňovom úrade Trnava

a ako mesačný platca dane aj do daňových priznaní k DPH za r. 2001, čím takto daňový

subjekt zníţil daň z príjmu o sumu 315 500 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí

8

10 473 € a neoprávnene uplatnil nárok na odpočet DPH vo výške 250 388,70 Sk,

čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 8 312 €.

4/

- fiktívne účtovné doklady, a to fiktívne faktúry č. 0/01/01/01 z 5. januára 2001

na sumu 31 679,90 Sk z toho DPH 5 923,90 Sk,

- f. č. 0/01/02/01 z 2. februára 2001 na sumu 399 486,80 Sk z toho DPH vo výške

74 700,80 Sk,

- f. č. 0/01/03/02 zo 14. marca 2000 na sumu 572 611,70 Sk z toho DPH vo výške

107 073,70 Sk,

- f. č. 0/01/03/04 z 15. marca 2001 na sumu 205 390,30 Sk z toho DPH 205 390,30 Sk,

- f. č. 0/01/04/01 z 2. apríla 2001 na sumu 73 600 Sk z toho DPH vo výške

13 762,60 Sk,

- f. č. 0/01/05/02 z 9. mája 2001 na sumu 100 776,40 Sk z toho DPH vo výške

18 844,40 Sk,

- f. č. 0/01/05/03 z 18. mája 2001 na sumu 116 296,50 Sk z toho DPH vo výške

21 746,50 Sk,

- f. č. 0/01/06/02 z 22. júna 2001 na sumu 136 847,30 Sk z toho DPH vo výške

25 589,30 Sk,

- f. č. 0/01/06/03 z 25. júna 2001 na sumu 208 608 Sk z toho DPH vo výške

39 008 Sk,

- f. č. 0/01/06/04 z 25. júna 2001 na sumu 14 488 Sk z toho DPH vo výške

2 709,10 Sk,

- f. č. 0/01/06/05 z 25. júna 2001 na sumu 233 700 Sk z toho DPH vo výške

43 700 Sk,

- f. č. 0/01/08/02 z 15. augusta 2001 na sumu 118 080 Sk z toho DPH vo výške

22 080,-Sk,

- f. č. 0/01/09/02 z 11. septembra 2001 na sumu 135 300 Sk z toho DPH vo výške

25 300 Sk,

- f. č. 0/01/09/03 z 12. septembra 2001 na sumu 332 405 Sk z toho DPH vo výške

62 157 Sk,

- f. č. 0/01/10/02 z 3. októbra 2001 na sumu 349 074 Sk z toho DPH vo výške

65 274 Sk,

9

- f. č. 0/01/10/04 z 10. októbra 2001 na sumu 309 591 Sk z toho DPH vo výške

57 891 Sk,

- f. č. 0/01/11/06 z 27. novembra 2001 na sumu 431 265,10 Sk z toho DPH vo výške

80 643,10 Sk

bez reálneho plnenia od dodávateľa E. fiktívne účtovné doklady od dodávateľa M.,

a to faktúra č. F 01/10/2 z 8. októbra 2001 na sumu 189 100,20 Sk z toho DPH

vo výške 35 360,20 Sk a f. č. F 01/10/03 z 22. októbra 2001 na sumu 218 694 Sk z toho DPH

vo výške 40 894 Sk pre odberateľa M., ktoré boli zahrnuté do daňového priznania k dani

z príjmu firmy M. za rok 2001 podaného dňa 28. marca 2002 na Daňový úrad Ţilina II

a do daňových priznaní k DPH podaných za rok 2001, čím došlo ku skráteniu dane z príjmov

vo výške 1 607 664 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 53 265 €

a neoprávnenému uplatneniu nadmerného odpočtu vo výške 890 850 Sk, čo v prepočte podľa

konverzného kurzu činí 29 571 €.

5/

- fiktívne účtovné doklady, a to faktúry č. F/01/12/03 zo dňa 5. decembra 2001

na sumu 347 367,45 Sk z toho DPH vo výške 64 954,90 Sk, f. č. F/01/12/04 z 11. decembra

2001 na sumu 785 601 Sk z toho DPH vo výške 146 901 Sk bez reálneho plnenia

od dodávateľa A. pre odberateľa B. za prenájom textilných strojov a rezanie látky, ktoré boli

zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmov spol. B. podaného dňa 22. februára 2002 na

Daňovom úrade Liptovský Mikuláš a do daňového priznania k DPH, čím došlo

ku skráteniu dane z príjmov o sumu 266 500 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí

8 846 € a neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 211 855,90 Sk, čo v prepočte podľa

konverzného kurzu činí 7 032 €.

6/

- faktúra č. 010705 zo dňa 27. júla 2001 na sumu 369 713,40 Sk z toho DPH

69 133,40 Sk a f. č. 010708 zo dňa 30. novembra 2001 na celkovú sumu 443 661 Sk z toho

DPH 82 961 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa A., pre odberateľa T. Š. za prenájom

skladových priestorov, ktoré boli zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmov fyzických

osôb firmou T. Š. za rok 2001 podaného 22. marca 2002 na Daňový úrad Bratislava V

a daňových priznaní k DPH ako štvrťročného platcu dane, čím došlo ku skráteniu dane

z príjmov fyzických osôb v sume 229 870 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí

10

7 630 € a neoprávnenému odpočtu DPH v sume 152 094 Sk, čo v prepočte podľa

konverzného kurzu činí 5 049 €.

7/

- faktúra č. 0/01/09/07 zo dňa 28. septembra 2001 na sumu 881 650 Sk z toho DPH

80 150 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa E. pre odberateľa D. za stavebné práce, ktorá

bola zahrnutá do daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb z firmy D. za rok 2001

podaného dňa 2. apríla 2002 na Daňový úrad Svidník, čím došlo k skráteniu dane z príjmov

v celkovej sume 232 600 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 7 721 €

a neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 80 150 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu

činí 2 660 €.

8/

- faktúra č. F/01/06/01 zo dňa 6. júna 2001 na celkovú sumu 141 450 Sk z toho DPH

26 450 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa A. pre odberateľa D. za dodávku hutného

materiálu, ktorá bola zahrnutá do daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb

za rok 2001 podaného dňa 28. marca 2002 na Daňový úrad Ţilina I, čím došlo k skráteniu

dane z príjmu v sume 36 480 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 1 211 €

a neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 18 331 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu

činí 608 €.

9/

- faktúra č. 0/01/10/03 zo dňa 9. októbra 2001 na sumu 277 838 Sk z toho DPH

25 358 Sk, f. č. 0/01/10/10 zo dňa 25. októbra 2001 na sumu 2 553 952,50 Sk z toho DPH

232 177,50 Sk, f. č. F 01/10/1 zo dňa 17. októbra 2001 bez reálneho plnenia od firiem E.

a M. pre odberateľa S., ktoré boli zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmov

právnických osôb za rok 2001 podaného dňa 28. júna 2002 na Daňový úrad Ţilina I,

čím došlo k skráteniu dane z príjmu o sumu 682 600 Sk, čo v prepočte podľa konverzného

kurzu činí 22 658 € a neoprávnenému odpočtu DPH o sumu 247 987 Sk, čo v prepočte podľa

konverzného kurzu činí 8 232 €.

10/

- faktúra č. F/01/06/08 zo dňa 28. júna 2001 na celkovú sumu 282 900 Sk z toho DPH

52 900 Sk, f. č. F/01/10/03 zo dňa 3. októbra 2001 na sumu 463 154,90 Sk z toho DPH

11

86 606,10 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa A. pre odberateľa D., ktoré boli zahrnuté do

daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb firmy D. za rok 2001 podaného dňa 28.

marca 2002 na Daňovom úrade v Trnave, čím došlo ku skráteniu dane

z príjmu o sumu 223 570 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 7 421 €

a nadmernému odpočtu DPH vo výške 139 506 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu

činí 4 631 €.

11/

- faktúra č. F/01/11/01 zo dňa 2. novembra 2001 na sumu 315 784,30 Sk z toho DPH

59 049,10 Sk, f. č. F/01/11/02 zo dňa 5. novembra 2001 na sumu 330 384,80 Sk z toho DPH

61 779,30 Sk, f. č. F/01/11/03 zo dňa 6. novembra 2001 na celkovú sumu 313 479 Sk z toho

DPH 58 618 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa A. pre odberateľa D., ktoré boli zahrnuté

do daňového priznania k dani z príjmu právnických osôb u spol. D. za rok 2001 podaného dňa

2. apríla 2002 na Daňový úrad Trnava a do daňového priznania k DPH, čím došlo k skráteniu

dane a príjmov o celkovú sumu 226 200 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí

7 508 € a neoprávnenému odpočtu DPH v sume 179 446,40 Sk, čo v prepočte podľa

konverzného kurzu činí 5 957 €.

12/

- faktúra č. 0/01/01/01 zo dňa 15. januára 2001 na celkovú sumu 246 000 Sk z toho

DPH 46 000 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa E. pre odberateľa T., ktorá bola zahrnutá

do daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb u firmy I. za rok 2001 podaného dňa

26. marca 2002 na Daňovom úrade Trnava, čím došlo k skráteniu dane z príjmu o sumu

84 000 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 2 788 € a uplatneniu DPH o sumu

45 954 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 1 525 €.

13/

- fiktívne faktúry č. 0502/2001 z 5. februára 2001 na sumu 89 705 Sk,

- f. č. 0803/2001 z 8. marca 2001 na sumu 66 525 Sk,

- f. č. 0303/2001 z 3. marca 2001 na sumu 238 795 Sk,

- f. č. 01/01/01 z 9. apríla 2001 na sumu 440 508 Sk,

- f. č. 01/05/01 zo 7. mája 2001 na sumu 69 101 Sk,

- f. č. 01/05/02 z 8. mája 2001 na sumu 1 888 013 Sk,

- f. č. 01/06/03 zo 7. júna 2001 na sumu 2 174 652 Sk,

12

- f. č. 01/06/06 zo 7. júna 2001 na sumu 1 803 186 Sk,

- f. č. 01/06/04 zo 7. júna 2001 na sumu 351 303 Sk,

- f. č. 01/06/05 zo 7. júna 2001 na sumu 239 650 Sk,

- f. č. 01/08/02 zo 6. júna 2001 na sumu 1 767 635 Sk,

- f. č. 01/08/01 zo 6. júna 2001 na sumu 1 899 070 Sk,

- f. č. 01/08/01 zo 7. augusta 2001 na sumu 723 862 Sk

bez reálneho plnenia od dodávateľa U. pre odberateľa A..F.. za stavebné práce, tieto

faktúry boli odberateľom zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb

za rok 2001 podaného na Daňovom úrade Kysucké Nové Mesto dňa 2. apríla 2002

a do daňových priznaní k DPH za rok 2001, čím došlo ku skráteniu dane z príjmov o sumu

4 487 112 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 148 945 € a odpočtu DPH

vo výške 1 068 368 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 35 463 €.

14/

- fiktívnu faktúru č. F/01/10/07 z 25. októbra 2001 na sumu 61 500 Sk z toho DPH

vo výške 11 500 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa A. pre odberateľa M., táto faktúra

bola zahrnutá do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001 podaného

na Daňovom úrade Zvolen dňa 2. apríla 2002 a do daňového priznania k DPH za rok 2001,

čím došlo ku skráteniu dane z príjmov o sumu 5 520 Sk, čo v prepočte podľa konverzného

kurzu činí 183 € a neoprávnenému odpočtu vo výške 11 500 Sk, čo v prepočte podľa

konverzného kurzu činí 382 €.

15/

- fiktívna faktúra č. F/01/06/05 z 27. júna 2001 na celkovú sumu 516 000 Sk z toho

DPH vo výške 96 600 Sk od dodávateľa A. pre odberateľa spol. V. bez reálneho plnenia

konateľ spol. V. zahrnutím tejto faktúry do daňového priznania k DPH za mesiac 6/2001

ako mesačný platca dane neoprávnene uplatnil odpočet vo výške 96 600 Sk, čo v prepočte

podľa konverzného kurzu činí 3 207 € zahrnutím faktúry do daňového priznania k dani

z príjmu by došlo ku skráteniu dane z príjmu vo výške 420 000 Sk, čo v prepočte podľa

konverzného kurzu činí 13 941 €.

II. obžalovaní Ing. I. D., Ing. T. Z. a M. S.

13

Na ţiadosť obţalovanej M. S. zabezpečil obţalovaný Ing. I. D., aby obţalovaný

Ing. T. Z. vystavil fiktívne faktúry číslo:

- č. 48/2000 z 20. decembra 2000 na sumu 1 320 143 Sk,

- č. 47/2000 z 20. decembra 2000 na sumu 363 000 Sk,

- č. 40/2000 zo 6. decembra 2000 na sumu 1 741 377 Sk,

- č. 41/2000 zo 6. decembra 2000 na sumu 724 858Sk.

- č. 39/2000 zo 6. decembra 2000 na sumu 216 304 Sk,

- č. 44/2000 z 8. decembra 2000 na sumu 628 615 Sk,

- č. 45/2000 z 8. decembra 2000 na sumu 264 259 Sk,

- č. 31/2000 zo 7. novembra 2000 na sumu 149 578 Sk,

- č. 26/2000 z 2. novembra 2000 na sumu 199 100Sk,

- č. 32/2000 z 8. novembra 2000 na sumu 853 919 Sk,

- č. 25/2000 z 30. októbra 2000 na sumu 231 534 Sk,

- č. 30/2000 zo 6. novembra 2000 na sumu 1 689 248 Sk,

- č. 29/2000 zo 6. novembra 2000 na sumu 1 040 083 Sk,

- č. 28/2000 zo 6. novembra 2000 na sumu 840 193 Sk,

- č. 19/2000 z 11. októbra 2000 na sumu 418 056 Sk,

- č. 18/2000 z 11. októbra 2000 na sumu 340 780 Sk,

- č. 21/2000 z 12. októbra 2000 na sumu 2 102 023 Sk,

- č. 20/2000 z 12. októbra 2000 na sumu 649 715 Sk,

od dodávateľa I. pre odberateľa A..F.. bez reálneho plnenia, tieto faktúry zahrnul

daňový subjekt do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2000 podaného

dňa 4. februára 2001 na Daňovom úrade Kysucké Nové Mesto a do daňových priznaní k DPH

za III. a IV. štvrťrok 2000, prijatých dňa 24. októbra 2000 a 24. januára 2001 na Daňovom

úrade Kysucké Nové Mesto, čím došlo ku skráteniu dane z príjmov fyzických osôb o sumu

5 185 224 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 172 118 € a neoprávnenému

odpočtu DPH vo výške 1 252 072 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 41 561 €.

III. obžalovaný Ing. I. D.

14

1/

ako majiteľ firmy M. za zdaňovacie obdobie január aţ december 2001

ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty zahrnul do daňových priznaní k DPH

za mesiace január aţ december 2001 podaných na Daňový úrad Ţilina II fiktívne účtovné

doklady bez reálneho zdaniteľného plnenia, čím neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie DPH

vo výške 1 412 548 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 46 888 €.

2/

ako konateľ a jediný spoločník spol. E. ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty

zahrnul do daňových priznaní k DPH za mesiace január aţ december 2001 podaných

na Daňovom úrade Ţilina II fiktívne účtovné doklady bez reálneho zdaniteľného plnenia,

čím neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie DPH za uvedené zdaňovacie obdobie vo výške

3 660 012 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 121 490 €.

3/

dal pokyn na zahrnutie fiktívnych dokladov do daňových priznaní k dani z pridanej

hodnoty za mesiace január aţ december 2001 daňového subjektu A., čím došlo

k neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie DPH pre uvedenú firmu vo výške

787 030 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 26 124 €.

IV. obžalovaní F. S. a M. S.

Spoločným konaním od presne nezistenej doby aţ do 13. decembra 2001

po vzájomnej dohode vyhotovili fiktívne účtovné doklady za dodávateľa firmu B. za práce

a sluţby, ktoré firmou B. vykonané neboli, tieto účtovné doklady si jednotlivé podnikateľské

subjekty zahrnuli do účtovníctva a takýmto spôsobom krátili daň z príjmov fyzických

a právnických osôb, keďţe si uplatnili výdavky aj za sluţby a práce, ku ktorým vôbec nedošlo

a na základe týchto faktúr uplatnili si tieţ nadmerné odpočty pri dani z pridanej hodnoty.

Takýmto spôsobom vyhotovili obvinení fiktívne účtovné doklady pre nasledujúce daňové

subjekty:

15

1/

faktúra č. 69/2001/MT zo dňa 16. júla 2001 na celkovú sumu 448 324 Sk z toho DPH

40 757 Sk, f. č. 78/2001/MT zo dňa 20. augusta 2001 na celkovú sumu 638 209 Sk z toho

DPH 58 019 Sk, f. č. 79/2001/MT zo dňa 24. augusta 2001 na sumu 574 035 Sk z toho DPH

52 185 Sk bez reálneho plnenia od dodávateľa firmu B. pre odberateľa P.M., ktoré si tento

daňový subjekt zahrnul do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001

podaného dňa 22. marca 2003 na Daňový úrad Kysucké Nové Mesto a do daňového priznania

k DPH za III. štvrťrok 2001, čím skrátil daň z príjmu fyzických osôb o sumu 602 604 Sk,

čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 20 003 € a neoprávnene uplatnil odpočet DPH

vo výške 150 961 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 5 011 €.

2/

faktúra č. 97/2001/MT zo dňa 12. septembra 2001 na sumu 738 177 Sk z toho DPH

67 107 Sk, f. č. 98/01/2001/MT zo dňa 10. októbra 2001 na sumu 533 610 Sk, z toho DPH

48 500 Sk, f. č. 99/2001/MT zo dňa 11. októbra 2001 na sumu 358 538 Sk z toho DPH

32 595 Sk, f. č. 139/200l/MT/01 zo dňa 17. novembra 2001 na celkovú sumu 824 549 Sk

z toho DPH 74 959 Sk, f. č. 140/200l/MT/01 zo dňa 17. novembra 2001 na sumu 155 060 Sk

z toho DPH 14 096 Sk bez reálneho plnenia firmou B. pre dodávateľa F. A., ktoré tento

daňový subjekt pojal do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001

podaného dňa 2. apríla 2002 na Daňový úrad Kysucké Nové Mesto a do daňových priznaní

k DPH za mesiace 10/2001 a 11/2001, čím došlo ku skráteniu dane z príjmu fyzických osôb

o sumu 762 933 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 25 325 € a neoprávnenému

uplatneniu odpočtu DPH vo výške 237 267 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí

7 876 €.

3/

faktúra č. 142/200l/MT/01 zo dňa 5. novembra 2001 na celkovú sumu 209 994,90 Sk

z toho DPH 19 090,19 Sk bez reálneho plnenia firmou B. v prospech odberateľa A. K., ktorá

bola zahrnutá do dani z príjmu fyzických osôb tohto daňového subjektu za zdaňovacie

obdobie r. 2001 podaného na Daňovom úrade Ţilina dňa 28. marca 2002 a do daňového

priznania k DPH za november 2001 podaného dňa 21. decembra 2001, čím došlo ku skráteniu

dane z príjmov fyzických osôb vo výške 55 915 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu

činí 1 856 € a neoprávnene uplatnenému odpočtu DPH vo výške 19 091,90 Sk, čo v prepočte

podľa konverzného kurzu činí 634 €.

16

4/

faktúra č. 86/2001/MT zo dňa 29. septembra 2001 na sumu 104 550 Sk z toho DPH

19 550 Sk, f. č. 98/02/2001/MT zo dňa 10. novembra 2001 na sumu 105 165 Sk z toho DPH

19 665 Sk, f. č. 141/200l/MT/01 zo dňa 17. novembra 2001 na sumu 148 000 Sk z toho DPH

29 674,80 Sk bez reálneho plnenia firme B. v prospech odberateľa M.K., ktoré boli daňovým

subjektom zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001,

podané dňa 18. februára 2002 na Daňový úrad Ţilina I a do daňových priznaní k DPH

za mesiace 9/2001 a 11/2001, čím došlo ku skráteniu dane z príjmov fyzických osôb vo výške

61 488 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 2 041 € a neoprávnenému uplatneniu

odpočtu z DPH vo výške 66 890 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 2 220 €.

5/

faktúra č. 100/2001/MT zo dňa 27. septembra 2001 na sumu 99 831 Sk z toho DPH

9 076 Sk bez reálneho plnenia firmou B. v prospech odberateľa V. v prípade zhrnutia

do daňových priznaní tejto faktúry by došlo firmou V. ku skráteniu dane z príjmu právnických

osôb vo výške 90 755 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 3 313 € a zahrnutím

týchto faktúr do daňového priznania k DPH za mesiac 10/2001 došlo k neoprávnenému

odpočtu vo výške 9 076 Sk. čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 301 €.

6/

faktúra č. 98/2001/MT zo dňa 22. októbra 2001 na sumu 397 290 Sk z toho DPH

74 290 Sk, f. č. 72/2001/MT zo dňa 15. augusta 2001 na sumu 435 513 Sk z toho DPH

78 663 Sk, f. č. 101/2001/MT zo dňa 5. decembra 2001 na sumu 1 537 500 Sk z toho DPH

297 500 Sk bez reálneho plnenia firmou B. v prospech odberateľa firma E. - F. N., pričom

zahrnutím do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb by došlo ku skráteniu dane

z príjmu vo výške 330 850 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 10 982 €

a zahrnutím týchto faktúr do daňového priznania k DPH za III. a IV. štvrťrok 2001 došlo

k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 440 453 Sk, čo v prepočte podľa konverzného

kurzu činí 14 620 €

V. obžalovaný F. S.

17

1/

po spoločnej dohode s I. V. s úmyslom uzavrieť leasingovú zmluvu na vozidlo

IVECO-EURO STAR LD 440 E 42 T/P ev. č. B. a valník KRONE SDP 24 EDL ev. č. B.

spoločnosti N. v presne nezistenom čase na nezistenom mieste sfalšoval daňové priznanie

k dani z príjmov právnických osôb firmy B., IČO: X. a s tým súvisiace listiny, ţe malo byť

podané na Daňový úrad Ţilina II. dňa 29. marca 2000, aj keď uvedená firma nepodala vôbec

daňové priznanie, následne tieto doklady prostredníctvom M. F. predloţil dňa 29. októbra

2001 ako doklady nevyhnutné k uzavretiu leasingovej zmluvy so spoločnosťou T.

na uvedené vozidlá v celkovej hodnote 1 840 000 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu

činí 61 077 €, aj keď uţ boli predané v Rumunsku, čím by v prípade uzavretia leasingovej

zmluvy spoločnosť T. sumu 1 840 000 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí

61 077 €, splatila spoločnosti N. a následne by vozidlo bolo odpredané a leasing

by spoločnosť B. nesplácala, lebo na to nemala ani podmienky. Takýmto spôsobom

by spoločnosti T., s.r.o. bola spôsobená škoda vo výške 1 840 000 Sk, čo v prepočte podľa

konverzného kurzu činí 61 077 €, k čomu nedošlo pre obozretnosť pracovníka firmy T..

2/

v úmysle získať v predajni D. v obchodnom dome D. tovar na základe úverovej

zmluvy prikázal M. F. vydať nepravdivé potvrdenie z firmy B. o pracovnom pomere

a výške príjmu pre J. K. a J. K. prikázal uzavrieť v uvedenej predajni úverovú zmluvu

so spoločnosťou H. na kúpu PC komponentov v celkovej hodnote 27 980 Sk, čo v prepočte

podľa konverzného kurzu činí 929 €, J. K. dňa 26. novembra 2001 po vyplatení akontácie

vo výške 2 298 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 76 €, s uvedenou

spoločnosťou uzavrel zmluvu č. 2129030510, prevzal tovar, tento odovzdal S., ktorý

ho uţíval, ale dohodnuté splátky splácané neboli, čím pre spoločnosť H. spôsobil škodu

vo výške 22 384 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 743 €.

3/

v úmysle získať v obchodnom dome T. tovar na základe úverovej zmluvy prikázal

M. F. vystaviť nepravdivé potvrdenie od firmy B. o pracovnom pomere a výške príjmu

pre A. N. a A. N. prostredníctvom J. K. prikázal uzavrieť úverovú zmluvu so spoločnosťou G.

na kúpu posilňovacieho stroja v hodnote 29 392 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu

činí 976 €. A. N. dňa 6. decembra 2001 s touto spoločnosťou po vyplatení akontácie

vo výške 2 940 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 98 €, uzavrel zmluvu

18

č. 1111733391, prevzal poţadovaný tovar, odovzdal ho obţalovanému S., ktorý ho uţíval,

ale dohodnuté splátky neboli uhradené, čím pre spoločnosť G. spôsobil škodu vo výške

26 452 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 878 €.

VI. obžalovaný F. S.

dňa 30. novembra 2001 vo večerných hodinách v byte na ul. A. v Ţ. sexuálne zneuţil

maloletú N. S., nar. X. tak, ţe sám sa vyzliekol, začal ju bozkávať a ohmatávať po celom tele,

vyzliekol jej tričko a bielizeň a navrhol jej pohlavný styk, ale poškodená ho odmietla s tým,

ţe „má na to málo rokov", načo obţalovaný ţiadal od poškodenej orálny styk, s čím ona

nesúhlasila, preto jej pravou rukou pritlačil hlavu k svojmu pohlavnému údu a aj slovne

na ňu naliehal, čím ju prinútil k orálnemu sexuálnemu styku, pričom k jeho dokonaniu

nedošlo.

VII. obžalovaní F. S. a F. N.

v presne nezistenom čase v mesiaci december r. 2001 v Ţ. na seba previedli

odcudzený tovar, a to pánske koţené bundy a dámske kabáty, hoci vedeli, ţe tento tovar

doposiaľ nezistený páchateľ odcudzil v čase od 22.30 hod. 3. decembra 2001 do 10.00 hod.

4. decembra 2001 v obchodnom dome C., pričom S. na seba previedol najmenej 6 ks

koţených búnd v celkovej hodnote 31 059,96 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí

1 031 € a obţalovaný F. N. najmenej tri koţené bundy v celkovej hodnote 17 254,77 Sk,

čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 573 €.

VIII. obžalovaný F. N.

ako predseda predstavenstva spoločnosti V. po dohode s obţalovaným F. S. prijal

do účtovníctva fiktívnu faktúru č. 100/2001/MT vystavenú obţalovanými F. S. a M. S. dňa

27. septembra 2001 na celkovú sumu 99 831 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí

3 314 €, z toho DPH 9 076 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 301 €,

bez reálneho plnenia firmy B., čím došlo k neoprávnenému uplatneniu DPH v daňovom

priznaní k DPH za mesiac 9/2001 vo výške 9 076 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu

činí 301 €,

19

ako konateľ a majiteľ firmy N. F. - E. po vzájomnej dohode s obţalovaným S. prijal

do účtovníctva fiktívnu faktúru č. 98/2001/MT zo dňa 22. októbra 2001 vystavenú

obţalovanými F. S. a M. S. na sumu 397 290 Sk z toho DPH 74 290 Sk. f. č. 72/2001/MT

zo dňa 15. augusta 2001 na sumu 435 513 Sk z toho DPH 78 663 Sk, f. č. 101/2001/MT

zo dňa 5. decembra 2003 na sumu 1 537 500 Sk z toho DPH 297 500 Sk bez reálneho plnenia

formou B., pričom tak si uplatnil nadmerný odpočet v daňovom priznaní k DPH za mesiace

8/2001, 10/2001 a 12/2001 vo výške 440 453 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí

14 620 €,

ako predseda predstavenstva spoločnosti V. po vzájomnej dohode s obţalovaným

Ing. D. prijal do účtovníctva fiktívnu faktúru vystavenú obţalovaným Ing. T. Z. č. F/01/06/05

zo dňa 27. júna 2001 na sumu 516 600 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí

17 148 €, z toho DPH 96 600 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 3 207 €,

bez reálneho plnenia od dodávateľa A., čím uplatnil nadmerný odpočet v daňovom priznaní

k DPH za mesiac 6/2001 vo výške 96 600 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí

3 207 €.

Za to boli obţalovaným uloţené nasledovné tresty:

Obžalovanému Ing. I. D.

Podľa § 148 ods. 5 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovanému Ing. T. Z.

Podľa § 148 ods. 3 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obţalovaný bol pre výkon trestu zaradený

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

20

Obžalovanému F. S.

Podľa § 148 ods. 4 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovanej M. S.

Podľa § 148 ods. 5 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bola pre výkon trestu odňatia slobody zaradená

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovanému F. N.

Podľa § 148a ods. 2 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obţalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odloţený a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba 2 (dva)

roky.

Podľa krajský súd uloţil obţalovanému F. S. povinnosť nahradiť

škodu poškodeným

- H., vo výške 22 384 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 743 €,

- G., vo výške 26 452 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 878 €,

- Ing. V. B., bytom Ţ., vo výške 31 059,96 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu

činí 573 €.

21

Podľa krajský súd uloţil obţalovanému F. N. nahradiť povinnosť

poškodenému

- Ing. V. B., bytom Ţ., vo výške 17 254,77 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu

činí 1 031 €.

Podľa poškodená strana H. bola so zvyškom nároku na náhradu

škody odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych.

Tým istým rozsudkom boli obţalovaní Ing. I. D., F. S. a P. T. podľa § 226 písm. b/

v znení neskorších predpisov oslobodení spod obţaloby

pre skutok právne posúdený ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/,

ods. 5 Tr. zák., sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., ktorého

sa mali dopustiť na skutkovom základe, ţe

v presne nezistenom čase v mesiaci november 2001 v priestoroch firmy E., sa spolčili

za účelom spáchania trestného činu podvodu tak, ţe obţalovaní Ing. D., S. a K. vyhotovili

plán za účelom odoberania tovaru od firmy, kde by bola splatnosť faktúr niekoľko týţdňov,

za ten čas by firma A., tovar odkúpila, tento ihneď previedla na firmu B., a vzápätí

pre konečného odberateľa spoločnosť K., pričom cieľom bolo odobrať čo najväčšie mnoţstvo

tovaru bez úhrady faktúr. Po vyhotovení tohto plánu na pokyn obţalovaného

Ing. D., obţalovaný T., konateľ firmy A., zistil moţnosť odoberania hutníckeho tovaru

z firmy F., s dobou platnosti 21 dní, zaregistroval sa ako odberateľ, dal objednávku

na odber hutníckeho materiálu v mnoţstve 101 ton a na základe toho došlo k uzatvoreniu

kúpno-predajných zmlúv č. 97112/14/32442, č. 97112/14/33968, č. 97112/14/32370,

č. 97112/14/3242a, č. 97112/14/32569, č. 97112/14/32368, teda spolu sedem zmlúv na odber

materiálu v celkovej hodnote 3 263 054,01 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí

108 314 €, a v dňoch 21. novembra 2001, 22. novembra 2001 a 23. novembra 2001 bol tovar

v celkovej hodnote 1 764 342 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 58 565 €,

obţalovaným T. odobratý a prevezený do priestorov firmy K. v T., ale účtovne bol tovar

prevedený na firmu B. Vzhľadom na rýchlosť a mnoţstvo odobratého tovaru Ing. O.

z firmy F., zastavila vyskladnenie ďalšieho tovaru. V dôsledku toho obţalovaný Ing. D.

zatelefonoval Ing. O. a chcel sa zaručiť za firmu A., aby pokračovali vo vyskladňovaní

tovaru. Ing. O. trvala aspoň na čiastkovej úhrade faktúr, preto dňa 29. novembra 2001

22

previedol obţalovaný K. z účtu č. X. na účet firmy B., č. X. čiastku 358 963,20 Sk,

čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 11 915 €, ako úhradu faktúry č. 103/200l/MT/02

vystavenej firmou B.B., túto sumu konateľ firmy B., M. F. na pokyn obţalovaného S. dňa 30.

novembra 2001 vybral z účtu a odovzdal prostredníctvom ďalšej osoby obţalovanému Ing.

D., ktorý doplnil finančné prostriedky na celkovú sumu 500 000 Sk, čo v prepočte podľa

konverzného kurzu činí 16 597 €, tieto obţalovaný T. vloţil na účet firmy A., vzápätí táto

suma bola prevedená na účet firmy F., ako úhrada za hutnícky materiál. Po tejto transakcii

došlo dňa 4. decembra 2001 k ďalšiemu odberu materiálu, ale ďalší odber Ing. O. zastavila.

Poškodená organizácia F. Ţ. bola podľa s nárokom

na náhradu škody odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor,

vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku, týkajúcej sa obţalovaných Ing. I. D., F. S. a P. T.,

ďalej vo vzťahu k obţalovanému F. N., proti výroku o treste v jeho neprospech a vo vzťahu

k obţalovanému F. S., taktieţ proti výroku o treste, avšak v jeho prospech, obţalovaný

Ing. I. D. proti výroku o vine a treste, obţalovaný Ing. T. Z. proti výroku o treste, obţalovaný

F. S. proti výroku o vine v bodoch IV., V. a VI. rozsudku a v nadväznosti na to aj proti

výroku o treste, obţalovaná M. S. proti výroku o vine a výroku o treste, obţalovaný F. N.

taktieţ proti výroku o vine i výroku o treste.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline v písomných dôvodoch podaného odvolania,

vo vzťahu k oslobodzujúcej časti prvostupňového rozsudku uviedol, ţe to, ţe sa trestný čin

stal a spáchali ho aj obţalovaní Ing. I. D., F. S. a P. T. vyplýva z výpovedí Ing. T. Z., M. F.

a nepriamo aj z výpovede Ing. J. O. a v menšej miere aj z výpovedí ďalších svedkov. Podľa

prokurátora nemoţno prisvedčiť argumentácii krajského súdu, ţe o vine týchto obţalovaných

nesvedčí ani jeden priamy dôkaz a nepriame dôkazy netvoria logickú a ničím nenarušenú

sústavu vzájomne sa doplňujúcich skutočností, ktoré by vo svojom celku nielen spoľahlivo

preukazovali všetky okolnosti ţalovaného skutku a usvedčovali obţalovaných, ale súčasne

by vylučovali moţnosť akéhokoľvek iného záveru. Za priamy dôkaz usvedčujúci

obţalovaných je potrebné povaţovať výpoveď Ing. T. Z., z ktorej jednoznačne vyplýva

zainteresovanosť jednotlivých obţalovaných na tomto trestnom čine. S výpoveďou Ing. Z.

korešponduje výpoveď M. F. a P. T., ktoré prokurátor v odvolaní podrobne analyzuje.

Okolnosti prípadu podrobne popísala aj svedkyňa Ing. J. O..

23

Čo sa týka odvolania podaného v neprospech obţalovaného N., povaţuje prokurátor

uloţený podmienečný trest odňatia slobody za zákonný, je však toho názoru,

ţe popri tomto treste mal byť obţalovanému uloţený aj peňaţný trest, pretoţe obţalovaný

úmyselnou trestnou činnosťou získal väčší majetkový prospech a trest by bol aj vymoţiteľný,

vzhľadom na osobné a majetkové pomery obţalovaného.

Vo vzťahu k obţalovanému F. S. prokurátor uviedol, ţe trest mu bol uloţený

nad rámec zákonom stanovenej trestnej sadzby. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok

Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. , z 19. novembra 2008, v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo 16. novembra 2010, ktorým

bol obţalovaný F. S. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4

písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a bol mu uloţený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov,

pre výkon ktorého bol zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny, za súčasného

zrušenia výroku o treste rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. ,

(správne má byť ) z 12. novembra 1999 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , z 15. júna 2000. Obţalovanému sú súbeţne

uloţené dva tresty odňatia slobody, a to vo výmere 7 rokov a vo výmere 8 rokov, hoci

pri aplikácii súhrnného trestu, ktorý je potrebné obţalovanému ukladať moţno uloţiť

za najprísnejší trestný čin maximálne trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov.

Vzhľadom na uvedené krajský prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok v časti týkajúcej sa obţalovaných Ing. D., S., N. a T. podľa § 258 ods. 1 písm. b/,

písm. d/, písm. e/ vo výrokoch napadnutých odvolaním zrušil a vec vrátil Krajskému

súdu v Ţiline na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu krajského prokurátora zaslali odvolaciemu súdu svoje písomné

vyjadrenia obţalovaní F. S., M. S. a F. N..

Obţalovaný F. S. uviedol, ţe nesúhlasí s argumentáciou krajského prokurátora

v odvolaní. Tohto trestného činu sa nemohol zúčastniť, lebo o obchode so spoločnosťou F.F.

nič nevedel a v čase jeho uskutočnenia sa nenachádzal na území Slovenska. Spoluobţalovaní

Ing. Z. a T. ho neusvedčovali a výpovede svedka F. sú zavádzajúce, klamlivé a boli získané

nezákonným spôsobom.

24

Obţalovaná S. vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zaslala prostredníctvom svojho

obhajcu, i keď vo vzťahu k jej osobe a trestnej činnosti z ktorej bola uznaná za vinnú,

sa odvolanie prokurátora nevzťahuje. Konštatuje, ţe uţ obţaloba a dôkazy k nej doloţené boli

nedostatočné a zaloţené na domnienke a výpovediach Ing. Z. a nebohého F.. Tieto výpovede

boli účelové, nepravdivé a vyvrátené svedeckými výpoveďami svedkov F. a T..

Obţalovanému N. nebolo preukázané, ţe by mal získať väčší majetkový prospech

úmyselnou trestnou činnosťou, a preto uloţenie peňaţného trestu by bolo nezákonné.

Odvolanie krajského prokurátora povaţuje za nedôvodné.

Obţalovaný F. N. k odvolaniu krajského prokurátora uviedol, ţe tvrdenie prokurátora

o tom, ţe mal trestnou činnosťou získať majetkový prospech nemá oporu v zistenom

skutkovom stave a je aj v rozpore s listinnými dokladmi a s vyjadreniami daňových úradov.

Navyše zo ţalovanej trestnej činnosti sa necíti byť vinný, a preto odvolanie krajského

prokurátora navrhuje zamietnuť ako nedôvodné.

Obţalovaný Ing. I. D. v písomných dôvodoch odvolania konštatuje, ţe prvostupňový

súd nedostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil výlučne v jeho

neprospech, s týmto rozsudkom sa nestotoţňuje, povaţuje ho za nesprávny, a preto ţiada,

aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na opätovné konanie

a rozhodnutie.

Písomným podaním z 10. apríla 2012 obţalovaný Ing. I. D. doplnil dôvody podaného

odvolania o nasledovné skutočnosti:

Uviedol, ţe krajský súd ho v bode I. rozsudku uznal za vinného iba na základe

výpovede „chráneného“ obţalovaného Ing. T. Z.. Tento obţalovaný bol vypočutý

iba v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, preto bola jeho

výpoveď z prípravného konania prečítaná. Takýmto postupom súdu bolo znemoţnené

vykonať kontradiktórny výsluch obţalovaného Ing. Z. ostatnými spoluobţalovanými

i ich obhajcami z dôvodu, aby nebolo preukázané, ţe klame a neuvádza pravdu. Vyslovil

presvedčenie, ţe pri hodnotení takto získaného dôkazu musí súd postupovať obozretne

a takýto dôkaz je treba v maximálnej miere objektivizovať ďalšími dôkazmi, musí dôjsť

25

ku konfrontácii tvrdení s objektívnymi priamymi i nepriamymi dôkazmi, ktoré buď

spochybňujú, alebo potvrdzujú výpoveď „chráneného“ obţalovaného. Súd sa týmto

princípom dôsledne neriadil.

Obţalovaný v odvolaní ďalej namietal, ţe súd sa nezaoberal jednotlivými dôkazmi

viaţucimi sa ku skutkom ustáleným v bode I.1/ – 15/, konštatuje iba, ţe išlo o fiktívne

faktúry, ktorým nezodpovedalo ţiadne plnenie a poukazuje na výsledky daňových kontrol.

Skutky uvedené v bodoch I.5/,6/,8/,11/,13/,14/,15/ nespáchal a nebol aktívny pri realizácii

činnosti Ing. Z., resp. P. T.. Hoci jednotliví štatutárni zástupcovia spoločností uvádzali, ţe ho

nepoznajú, neprišli s ním do kontaktu a ţiadny obchodný prípad s ním nerealizovali, súd

uveril výpovedi obţalovaného Ing. Z.. V tejto súvislosti dáva obţalovaný do pozornosti,

- vo vzťahu ku skutku I.5/ výpovede T., M. B., J. K. a ďalších, ktorí nepotvrdili skutočnosti

uvádzané Ing. Z.,

- vo vzťahu ku skutku I.6/ výpovede obţalovaného T., svedka Š., svedkyne H., Ing. M., ktoré

nepreukazovali, ţe by spáchal tento skutok,

- vo vzťahu ku skutku I.8/ výpovede obţalovaného T., svedkov S., Ing. P. M., Ing. K.

a svedka R., ktorí nepotvrdzovali, ţe skutku sa mal dopustiť obţalovaný D., nepoznajú

ho a nekomunikovali s ním,

- vo vzťahu ku skutku I.11/ výpovede obţalovaného T., svedkov Ing. T., S., Ing. P.. Z týchto

výpovedí vyplynulo, ţe obchodný prípad bol realizovaný, nedošlo k fiktívnemu vystaveniu

faktúr a obţalovaný D. ţalovaný obchodný prípad nerealizoval. Súd sa tieţ nevysporiadal

s výpoveďou svedkyne R. – pracovníčky D., ktorá vypovedala, ţe daňová kontrola bola

ukončená a nebola vyrúbená ţiadna daň, pretoţe na to nebol dôvod, tovar bol prijatý na sklad

vyexpedovaný do zahraničia,

- vo vzťahu ku skutku I.13/ výpovede svedkov F. a J. M.,

- vo vzťahu ku skutku I.14/ výpovede P. T. a svedkyne O.,

26

- vo vzťahu ku skutku I./15 výpovede T. a N., ktorí potvrdili, ţe obţalovaný D. nemal ţiadny

vzťah k tomuto skutku.

Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutkom teda neboli produkované ţiadne priame alebo

nepriame dôkazy, z ktorých by vyplynulo, ţe skutkov sa dopustil obţalovaný Ing. D..

Jediným dôkazom je výpoveď obţalovaného Ing. Z., ktorý vypovedal len vo všeobecnej

rovine.

V bode I. rozsudku sú ustálené dva druhy skutkov, a to tie, o ktorých nemá ţiadnu

vedomosť a o ktorých sa dozvedel len z uznesenia o vznesení obvinenia a tie, ktorých

sa zúčastnil, ale ktoré aj reálne prebehli. V tejto súvislosti obţalovaný zdôraznil, ţe ak priznal

účasť na niektorých obchodných prípadoch, ani ostatné nemal dôvod popierať. To svedčí

zas len o tom, ţe obţalovaný Ing. Z. klame.

Pokiaľ sa týka výroku o vine vo vzťahu ku skutku ustálenom v bode II. rozsudku, súd

rozhodol opäť len na základe výpovede obţalovaného Ing. Z.. Svedok M. vo výpovedi

podrobne popísal, ako sa obchod uskutočnil a nevyplýva z nej ţiadna účasť obţalovaného

Ing. D. na jeho páchaní. Zo strany obţalovaného Ing. Z. ide iba o vsunutie jeho osoby

do nejakého deja, pretoţe práve on sa poznal so svedkom F. a obţalovanými S..

Ku skutku pod bodom III.1/,2/ rozsudku obţalovaný v odvolaní namietal, ţe je pravda,

ţe podal daňové priznanie na Daňovom úrade II v Ţiline, avšak následne bol vzatý do väzby,

a preto nemal moţnosť ďalej sa zúčastňovať daňového konania, nevie ani o výsledkoch

daňových zistení, pretoţe účtovné doklady spoločnosti boli orgánmi činnými v trestnom

konaní odňaté. Popiera však, ţe by sa mal dopustiť ţalovaných skutkov.

V prípade skutku III.3/ uviedol, ţe nebol konateľom spoločnosti A., a ani jej

vlastníkom, a preto tvrdenia obţalovaného Ing. Z. nie sú pravdivé.

V ďalšej časti podaného odvolania obţalovaný Ing. D. cituje ustanovenia § 2

ods. 5, ods. 2 a ods. 6 , ktorými sa krajský súd v konaní neriadil. Poukazuje tieţ

na skutočnosť, ţe skutky sa mali stať v roku 2001, odsudzujúci rozsudok bol vyhlásený

v roku 2009, v súčasnosti uplynula doba ďalších troch rokov, čo je neprimerane dlhá doba

27

jeho právnej neistoty. V tejto súvislosti cituje príslušné články

a Dohovoru a tieţ zdôrazňuje, ţe od roku 2001 sa ţiadnej protiprávnej činnosti nedopustil.

Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil prvostupňový rozsudok

a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby v prípade,

ţe aj odvolací súd bude mať jeho vinu za preukázanú, aby mu bol uloţený primeraný trest

odňatia slobody nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody, so skúšobnou dobou.

Má za to, ţe aj takýto trest zabezpečí jeho prípadnú prevýchovu a zabezpečí dostatočný

prevýchovný a represívny význam.

Obţalovaný Ing. T. Z. odvolanie podal proti výroku o treste a ţiadal, aby mu bol

uloţený trest nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody, teda trest s podmienečným

odkladom jeho výkonu.

Poukázal na to, ţe v prevaţnej miere prispel k odhaleniu súdenej trestnej činnosti

v prostredí, v ktorom sa pohyboval, bol on i jeho najbliţší ohrozený, preto vstúpil

do programu na ochranu svedkov a orgánmi činnými v trestnom konaní bol uisťovaný,

ţe právna úprava umoţňuje, aby trestné stíhanie voči jeho osobe bolo prerušené, no nielen

ţe sa tak nestalo, ale bol mu uloţený neprimerane prísny trest. Tým, ţe vstúpil do programu

na ochranu svedkov stratil identitu, príbuzných, rozpadla sa mu rodina a musí podstupovať

ďalšie obmedzenia. Ţiadnej inej trestnej činnosti sa uţ nedopustil a vzhľadom na obdobie,

ktoré uplynulo od spáchania deliktov, uloţený nepodmienečný trest stráca účel.

Obţalovaný F. S. v písomných dôvodoch podaného odvolania na č.l. 23246 – 23254

namietal nesprávnosť výroku o vine v bodoch IV.,V.,VI. a VII. rozsudku a následne

i nesprávnosť výroku o treste. Za zásadnú odvolaciu námietku obţalovaný povaţuje

skutočnosť, ţe dôkazy, na základe ktorých súd ustálil jeho vinu, boli zadováţené nezákonným

spôsobom a boli pri ich vykonávaní porušené jeho práva na obhajobu. Svedok M. F. bol

vypočutý len v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní uţ bola jeho výpoveď len

prečítaná z dôvodu, ţe zomrel. Súd sa v rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 4, ods. 5, ods. 6

nevyporiadal s pravdivosťou a dôveryhodnosťou výpovede tohto svedka, keďţe

z iných dôkazov vykonaných v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vyplynulo,

ţe tvrdenia svedka boli vyvrátené. Jeho výpoveď je aj v zásadnom rozpore s tvrdeniami

ostatných obţalovaných, ktorých usvedčuje. V tejto súvislosti poukázal obţalovaný S.

28

na znalecký posudok č. 29/2002 zadováţený v konaní ČVS: VKE 26/OVOZTČ – BB – 2001,

ktorý vypracoval znalec z odvetvia klinickej psychológie a v ktorom popisuje osobnosť

svedka F. a účelovosť jeho konania pri jeho výpovediach. Svedok F. bol počas výsluchu

pod tlakom polície a bol vypočúvaný bez prítomnosti obhajcov. V tejto súvislosti namietal

i procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorým porušili jeho ústavné právo byť

osobne alebo prostredníctvom obhajcov prítomný pri kaţdom úkone a vyjadrovať

sa k vykonanému dôkazu. Výpoveď svedka F. ako najdôleţitejšieho svedka obţaloby

vykonaná v rozpore s nemohla byť podkladom pre rozhodnutie súdu

o jeho vine. Akýkoľvek dôkaz vykonaný nezákonným spôsobom je v trestnom konaní

nepouţiteľný. Prvostupňový súd pri rozhodovaní nemal prihliadať ani na úradné záznamy,

ktoré tvoria súčasť spisu, pretoţe tieto majú iba určitý procesný význam pre orgány činné

v trestnom konaní.

Obţalovaný S. v dôvodoch odvolania tieţ namietal, ţe svedkom boli pri výsluchoch

kladené kapciózne a sugestívne otázky, pričom takéto kladenie otázok je v rozpore

so zákonom, čo spôsobilo, ţe takto získané dôkazy sú nezákonné a nepouţiteľné.

Vo vzťahu ku skutku ustálenom v bode VI. rozsudku uviedol, ţe nebolo hodnoverným

spôsobom preukázané, ţe vedel o tom, ţe poškodená S. v čase ich sexuálneho kontaktu ešte

nemala 15 rokov. Nepoprel ani on, ani poškodená, ţe k sexuálnej praktike medzi nimi prišlo,

hoci poškodená ho na hlavnom pojednávaní neopoznala, označila obţalovaného Ing. D.,

avšak obaja zhodne potvrdili, ţe to bolo na dobrovoľnej báze, bez nátlaku. Z odposluchov

telefonických hovorov vyplynulo, ţe obţalovaný S. hovoril o „pätnástkach“, teda plnoletých

osobách a nie o „trinástkach“ ako sa to snaţí krajský súd „pretočiť“ v dôvodoch rozsudku.

Konštatoval, ţe vina obţalovaného musí byť preukázaná nespochybniteľne a musí

sa opierať o dôveryhodné a jasné dôkazy. Výpoveď svedka F. je aj v tejto časti, keď tvrdil,

ţe obţalovaný S. mal od neho vedieť, koľko má v skutočnosti poškodená rokov,

nedôveryhodná.

Obţalovaný S. namietal tieţ, ţe v konaní nebola dodrţaná zásada „rovnosti zbraní“,

teda ţe kaţdá strana musí mať v procese rovnakú moţnosť hájiť svoje záujmy

a ţiadna zo strán nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane. Uviedol, ţe štát v konaní

zastupoval krajský prokurátor, ktorý mal moţnosť vyuţívať v konaní kvalifikovaný policajný

29

aparát a on mal aj keď ním samotným zvoleného obhajcu, ktorý ho vôbec napriek jeho

urgenciám nekontaktoval, a tak obhajoba ostala len na ňom – obţalovanom, ktorý nemá

právne vzdelanie.

Súd tieţ nezohľadnil, ţe voči konateľom – daňovým subjektom odberateľských firiem,

o ktorých súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, ţe si fingované doklady zahrnuli

aj do svojich daňových priznaní, neboli vyvodené rovnaké trestnoprávne dôsledky ako voči

jeho osobe.

Ďalšou zásadnou odvolacou námietkou obţalovaného S. je, ţe bolo porušené jeho

základné právo na spravodlivý proces a na vybavenie veci v primeranej lehote. V tejto

súvislosti poukázal aj na pochybenie krajského súdu, ktorý podľa jeho presvedčenia mal

vyčkať na právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. , a mal mu byť

správne uloţený súhrnný trest odňatia slobody.

V závere odvolania ešte zdôraznil, ţe súd hodnotil iba dôkazy vyznievajúce v jeho

neprospech, nehodnotil tie dôkazy, ktoré výrazným spôsobom spochybňovali podanú

obţalobu, dôsledne sa neriadil zásadou „in dubio pro reo“, nerešpektoval zásadu, ţe nie je

povinnosťou obţalovaného dokazovať svoju nevinu, ale ţe iba súhrn všetkých vykonaných

dôkazov v posudzovanej trestnej veci, ktorý má taký charakter a kvalitu, ţe bez rozumnej

pochybnosti moţno na základe nich konštatovať, ţe obţalovaný sa dopustil skutkov

uvedených v obţalobnom návrhu, môţe byť podkladom pre rozhodnutie súdu o vine

obţalovaného.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 258 ods. 1

písm. a/, písm. b/, písm. c/ zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu

na nové spravodlivé konanie.

Obţalovaný F. S. doplnil odvolanie aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu

JUDr. I. J., písomným podaním z 13. apríla 2012.

Poukázal v ňom na okolnosti, za ktorých bolo proti nemu začaté trestné stíhanie. Začal

ho vyšetrovateľ, ktorý ho podozrieva, ţe sa podieľal na smrti jeho bývalého kolegu a priateľa,

a preto je proti nemu zaujatý. Polícia jeho a jeho manţelku obvinila, ţe pri zaistení ničili

30

na WC písomné doklady. Tohto obvinenia sa snaţil zbaviť tým, ţe prostredníctvom obhajcu

ţiadal, aby boli zadováţené kazety z domových kamier, ktoré polícia odniesla, no bolo mu

oznámené, ţe tieto sa stratili.

Obvinenia voči jeho osobe ustálené v bode IV. rozsudku sú zaloţené len na výpovedi

svedka F., ktorý bol vypočutý len v prípravnom konaní a bez prítomnosti obhajcov.

On ani jeho manţelka neboli ani majiteľmi ani konateľmi spoločnosti B. Tvrdenie

svedka F., ţe on faktúry podpisoval a obţalovaný S. ich pečiatkoval, je nepreskúmateľné,

veď ako sa dá dokázať, kto pečiatkoval doklady?

Naviac, svedkovia F., K. a ďalší ho neusvedčovali, ţe by práce neboli vykonané.

Podobná situácia je aj vo vzťahu ku skutku v bode V. rozsudku. Aj v tomto prípade

bola jeho vina zaloţená len na nedôveryhodnej výpovedi svedka F. a účelovej výpovedi

Ing. Z., ktorý tým chcel získať postavenie chránenej osoby v trestnom konaní.

Tvrdenie, ţe vedel o tom, ţe poškodená S. – skutok VI. rozsudku – nemá ešte

15 rokov, je len tvrdením svedka F., s ktorým nekorešpondujú ďalšie dôkazy, napr. prepis

telefonických hovorov, z ktorého vyplýva, ţe sa hovorilo o „pätnástkach“.

Nie je tieţ pravda, ţe vedel o tom, ţe veci ktoré doniesol do domu svedok F., boli

kradnuté. Aj dôkazná situácia vo vzťahu ku skutku VII. stojí len na výpovedi svedka F..

V odvolaní obţalovaný poukázal aj na to, ţe v konaní boli porušované procesné

postupy, zatajili sa dôkazy, súdne konanie trvalo neúmerne dlho, vrátane vyhotovenia

a doručenia rozsudku. Navrhol preto, aby bol spod obţaloby oslobodený, alternatívne

ak by bol čo len čiastočne uznaný vinným, keďţe prichádza do úvahy uloţenie súhrnného

trestu, navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o upustení od uloţenia súhrnného trestu.

Obţalovaná M. S. v písomných dôvodoch odvolania uviedla, ţe prvostupňový súd

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevysporiadal sa so všetkými dôkazmi, tieto

nehodnotil zákonným spôsobom a neumoţnil jej výsluch spoluobţalovaného Ing. Z.

a konfrontáciu s ním. Podľa jej názoru, odsudzujúci rozsudok je neúplný, neobsahuje

skutočnosti zistené na hlavných pojednávaniach najmä vo vzťahu k daňovým kontrolám,

31

odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné, boli porušené základné zásady

trestného konania, najmä zásada bezprostrednosti, ústnosti a práva na spravodlivý proces.

Skutky ustálené v bodoch II. a IV. nespáchala.

Skutok popísaný v bode II. rozsudku je zaloţený len na domnienke Ing. Z., ktorá bola

vyvrátená výpoveďou Ing. D. a svedka F., ktorý vypovedal, ţe obţalovanú nepoznal, táto

v jeho podniku nepracovala, a teda nemohla ovplyvňovať fakturáciu a ekonomiku podniku.

Vo vzťahu ku skutku ustálenom v bode IV. rozsudku nebolo preukázané,

ţe by vyhotovila fiktívne doklady. Spáchanie skutku IV.1/ bolo vyvrátené svedeckou

výpoveďou svedka M., ktorý vypovedal, ţe fakturované práce boli riadne vykonané,

odovzdané zhotoviteľom a prevzaté objednávateľom. Obdobne, svedeckou výpoveďou

svedkyne A. K. bolo vyvrátené spáchanie skutku IV.3/, ktorá tieţ potvrdila,

ţe objednané práce boli riadne vykonané, fakturované a zaplatené. Svedeckou výpoveďou

svedka M. K. bolo vyvrátené spáchanie skutku IV.4/ a spáchanie skutkov IV.5/

a IV.6/ bolo vyvrátené výpoveďou N. a pracovníkov jeho firmy. Vo vzťahu ku skutkom IV.9/

a IV.6/ Ing. Z. a svedok F. tvrdili len to, ţe obţalovanú videli so sestrou písať nejaké faktúry,

ale nevedeli o aké faktúry sa jednalo, komu boli adresované a za aké práce.

Obţalovaná S. ďalej v dôvodoch odvolania uviedla, ţe jej nebolo preukázané ţiadne

protiprávne konanie, nebol jej preukázaný úmysel, chýba u nej motív spáchania trestného činu

a nebol preukázaný príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Vyslovila presvedčenie,

ţe sú splnené zákonné podmienky na jej oslobodenie spod obţaloby, a preto navrhla,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol, aj po prípadnom

doplnení dokazovania tak, ţe ju spod obţaloby oslobodí podľa § 285 písm. c/ Trestného

poriadku. Alternatívne obţalovaná navrhla, aby odvolací súd po zrušení napadnutého

rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa.

Obţalovaný F. N. v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal proti

prvostupňovému rozsudku prostredníctvom obhajcu Mgr. P. K. uviedol, ţe odvolanie podáva

proti výroku o vine, výroku o treste a výroku o povinnosti nahradiť škodu. Navrhol

odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe bude spod obţaloby v celom rozsahu

oslobodený podľa § 226 písm. a/ Tr. zák. a poškodený bude s nárokom na náhradu škody

odkázaný na občianskoprávne konanie.

32

V konaní, ktoré rozsudku predchádzalo, boli podľa jeho mienky porušené viaceré

ustanovenia .

V posudzovanom konaní splnomocnil na svoje zastupovanie, okrem iných aj obhajcov

Mgr. P. K. a Mgr. J. P.. Túto skutočnosť súdu oznámil listom zo 17. februára 2003. Obaja

obhajcovia poţiadali, aby boli o všetkých úkonoch informovaní, no Mgr. P. informovaný

nebol, nebola mu doručená obţaloba a ani napadnutý rozsudok. Obhajcom bolo taktieţ

znemoţnené nahliadnuť do utajovanej časti spisu. Takýmto postupom súdu boli porušené

ustanovenia .

Ďalšia odvolacia námietka obţalovaného smerovala k tomu, ţe v priebehu prípravného

konania bol vzatý do väzby pre skutok, z ktorého následne nebol ani obţalovaný, čím bolo

porušené ustanovenie

K porušeniu zákona došlo podľa jeho mienky aj pri realizácii odpočúvania a zázname

telekomunikačnej činnosti. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by k odpočúvaniu došlo zákonným

spôsobom a k záznamom, ktoré boli v konaní pouţité ako dôkaz, neboli pripojené záznamy

policajného orgánu v zmysle ustanovenia

V rámci konania navrhol vykonať viaceré dôkazy

- vykonanie konfrontácie so svedkom F.,

- vyţiadanie si kópie záznamu rozhovoru medzi svedkom F. a svedkom P.,

- vykonanie výsluchu svedkov Š. a Ţ.,

- preverenie okolností hospitalizácie svedka F. na psychiatrii za účelom overenia

hodnovernosti jeho výpovedí,

- nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru ekonomiky.

Súd napriek tomu, ţe je povinný vykonať všetky dosiahnuteľné dôkazy, ktoré

determinujú náleţité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie,

tieto návrhy ignoroval.

Písomné vyhotovenie rozsudku, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vyhlásený

26. februára 2009 bol obhajcovi doručený aţ 4. apríla 2011, teda viac ako dva roky

33

od vyhlásenia rozsudku a takmer 7 rokov po podaní obţaloby. V prípade, ţe by súd

rešpektoval ustanovenia o vyhotovení písomného vyhotovenia rozsudku, v čase

keď tento bol len doručený obhajcovi, by mu uţ bola uplynula skúšobná doba uloţeného

podmienečného trestu odňatia slobody. Aj samotné konanie trvalo, resp. trvá neprimerane

dlhú dobu, čím sú porušované jeho práva garantované .

Odvolacia námietka obţalovaného smeruje aj voči výroku o náhrade škody.

Z odôvodnenia rozsudku, v ktorom absentuje zdôvodnenie výroku o náhrade škody,

nie je zrejmé akým konaním a akú škodu mal poškodenému B. spôsobiť.

Konštatuje, ţe výsluchy obţalovaných a svedkov boli vykonané nezákonným

spôsobom, keď im boli rovno kladené otázky bez toho, aby mali moţnosť najskôr sa k veci

vyjadriť samostatne k okolnostiam, ktoré boli predmetom výsluchu.

Ďalší okruh odvolacích námietok obţalovaného N. uţ smeroval k samotným skutkom.

Vo vzťahu k trestnému činu podielnictva uviedol, ţe sa jedná o úmyselný trestný čin,

no obţaloba jeho úmysel nepreukázala. V konaní nebolo preukázané, ţe by koţené bundy

pochádzali z trestnej činnosti. Po analýze dôkaznej situácie vo vzťahu k tomuto skutku

(výpoveď obţalovaného S., posúdenie hodnovernosti výpovede svedka F. a v tejto súvislosti

znalecký posudok Dr. G., výpoveď svedka P. a hospitalizácia svedka F. na psychiatrii,

výpoveď poškodeného) vyslovil presvedčenie, ţe nebola preukázaná subjektívna

ani objektívna stránka ţalovaného trestného činu, a preto ţiadal, aby bol pre tento skutok

oslobodený podľa , aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“.

Vo vzťahu k trestnému činu neodvedenia dane vo všeobecnosti ku všetkým dielčim

skutkom uviedol, ţe sa nejednalo o fiktívne faktúry a neexistovala ohľadne nich ani ţiadna

dohoda, či uţ s obţalovaným S., alebo obţalovaným Ing. D..

V. stavebné práce 100/2001/ MT

Fakturované práce boli riadne vykonané, čo v priebehu konania potvrdili svedkovia,

teda nemohlo sa jednať o fiktívnu faktúru.

34

Zdôraznil, ţe osobou povinnou platiť daň a ani platiteľom dane nie je štatutárny

zástupca právnickej osoby, ale je to právnická osoba, preto on ako obţalovaný v pozícii

fyzickej osoby nemôţe niesť trestnú zodpovednosť za neodvedenie dane platiteľa dane,

ktorým je právnická osoba.

E.B.E. FA 98/2011/ MT

E.B.E. FA 101/2001/ MT

Obţalovaný N. namietal, ţe v konaní bol produkovaný dôkaz, ktorý preukazuje,

ţe tieto faktúry neboli predmetom daňového priznania na DPH, takţe si odpočet DPH z týchto

faktúr neuplatnil, hoci mu to rozsudok kladie za vinu. Zdôraznil, ţe E. bol štvrťročným

plátcom DPH, teda nemohol si uplatniť odpočet DPH za mesiac 10/2001, resp. mesiac

12/2001.

E. – B. wc papier a roztok FA 72/2001/ MT

A.V. sprostredkovanie f/01/06/05

Faktúry boli predmetom dodatočného daňového priznania z dôvodu, ţe firmy B. a A.

si faktúry nezaviedli do účtovníctva, čo bránilo vykonať odpočet DPH.

Navrhol, aby bol aj pre tento skutok podľa oslobodený.

V prípade, ţe by odvolací súd pri posudzovaní viny obţalovaného vo vzťahu k tomuto

trestnému činu mal iný názor ako odvolateľ, poukazuje na to, ţe v tomto prípade je potrebné

aplikovať , ktorý je pre neho priaznivejší, pretoţe s poukazom

na ustanovenie uţ trestnosť tohto trestného činu zanikla.

Na záver obţalovaný ešte zdôraznil, ţe oba trestné činy, ktoré sú mu kladené za vinu

sú úmyselnými trestnými činmi a jemu úmysel vykonaným dokazovaním preukázaný nebol.

Súd napriek tomu, ţe svoje rozhodnutie musí oprieť o jednoznačne zistené a bezpečne

preukázané fakty, nie len o pravdepodobnosť, rozhodol o jeho vine a treste v podstate

35

na základe výpovede svedka F., ktorá je rozporná, odporuje ostatným vykonaným dôkazom

a podľa jeho presvedčenia ju ani nebolo moţné ako dôkaz pouţiť.

S poukazom na uvedené navrhol, aby jeho odvolaniu bolo v celom rozsahu vyhovené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, s poukazom na spoločné,

prechodné a záverečné ustanovenia, konkrétne ustanovenie

vo veci o podaných odvolaniach rozhodoval podľa v znení neskorších

predpisov , keďţe obţaloba v posudzovanej veci bola podaná na krajský súd

na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti teraz platných

predpisov, teda pred 1. januárom 2006.

Následne, po zistení, ţe nie sú dané okolnosti odôvodňujúce postup podľa § 253

, podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré

rozsudku predchádzalo, pričom zistil, ţe podané odvolania čiastočne sú dôvodné a čiastočne

nie.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, ţe v odsudzujúcej časti rozsudku

všetky skutky boli súdom prvého stupňa ustálené na základe dôkazov vykonaných

na hlavnom pojednávaní, pri dodrţaní zásad trestného konania a pri rešpektovaní práva

obţalovaných na obhajobu. Vykonané dôkazy boli vyhodnotené v zmysle zásad uvedených

v ,

Krajský súd v Ţiline v zásade v odôvodnení napadnutého rozsudku vyloţil, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tieţ zrejmé,

ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

zavinenia.

Odvolacie námietky obţalovaných smerujúce proti výrokom o ich vine je moţné

rozdeliť do dvoch skupín. Námietky vytýkajúce krajskému súdu procesné pochybenia

36

v konaní a námietky konštatujúce nedostatočne zistený skutkový stav veci a následné

nesprávne a jednostranné hodnotenie dôkazov výlučne v neprospech obţalovaných.

Obţalovaní Ing. D., M. S. v odvolaní zhodne vytýkali, ţe ich vina bola ustálená

výlučne na výpovedi spoluobţalovaného Ing. T. Z., pričom tento obţalovaný bol vypočutý

len v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní uţ vyuţil právo nevypovedať, a tak bola

jeho výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní prečítaná. Videli v tom

porušenie práv na obhajobu spočívajúce v tom, ţe takýmto postupom súdu bolo znemoţnené

vykonať kontradiktórny výsluch obţalovaného Ing. Z. ostatnými spoluobţalovanými i ich

obhajcami z dôvodu, aby nebolo preukázané, ţe klame a neuvádza pravdu.

Je pravda, ţe obţalovaný Ing. T. Z. vypovedal ako obţalovaný len v prípravnom

konaní a ďalej uţ odmietol vypovedať. Skutočnosť, ţe súd za takejto situácie na hlavnom

pojednávaní prečítal jeho výpoveď z prípravného konania práve svedčí o tom, ţe konajúci súd

rešpektoval práva obţalovaných na obhajobu a zásady trestného konania, konkrétne zásady

zakotvenej v ustanovení , podľa ktorej obţalovaný nesmie byť k výpovedi,

alebo k priznaniu nijakým spôsobom donucovaný, pričom táto zásada platí aj pre hlavné

pojednávanie. Zákon právo obţalovanému odmietnuť výpoveď dáva a súd je potom povinný

prečítať ako dôkaz zápisnicu o jeho predchádzajúcej výpovedi. Obţalovaní sa k tejto

výpovedi na hlavnom pojednávaní mali moţnosť vyjadriť. Dôkaz výsluchom obţalovaného

Ing. Z. v prípravnom konaní a prečítaním jeho výpovede na hlavnom pojednávaní bol

vykonaný v súlade so zákonom, a preto v kontexte iných dôkazov mohol byť ako dôkaz

pouţitý pri ustaľovaní skutkového stavu a viny obţalovaných.

Obdobná odvolacia námietka obţalovaných (S., N.) smerovala aj k výsluchu svedka

F.. Aj v tomto prípade obţalovaní vytýkali krajskému súdu, ţe svedok F., ktorý podľa ich

názoru bol vo vzťahu k nim jediným usvedčujúcim dôkazom, na ktorom súd zaloţil ich vinu,

bol vypočutý len v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uţ bola jeho výpoveď len

prečítaná, ale v tomto prípade z dôvodu, ţe svedok zomrel.

Tvrdenia obţalovaných sú pravdivé, ale aj postup prvostupňového súdu,

keď na hlavnom pojednávaní čítal výpoveď svedka, ktorý uţ v čase konania hlavného

pojednávania neţil, je zákonný a správny a nemoţno mu nič vytknúť.

37

Neobstojí ani odvolacia námietka obţalovaných, ţe dôkaz výsluchom svedka M. F.

bol vykonaný nezákonným spôsobom, pretoţe pri jeho výsluchu v prípravnom konaní nebol

prítomný obhajca, pretoţe je síce pravda, ţe výsluch svedka sa konal v neprítomnosti obhajcu,

avšak obhajcovia JUDr. M. K., JUDr. L. L., JUDr. D. C. a JUDr. P. boli o tomto úkone

vyrozumení, ale na výsluch sa nedostavili.

Záverom treba konštatovať, ţe dôkaz výsluchom svedka F. bol zadováţený

v prípravnom konaní zákonným spôsobom, a preto bol v konaní ako dôkaz pouţiteľný.

Obţalovaní S. a N. vyslovili presvedčenie, ţe v konaní boli porušené ich práva

na obhajobu, a to v prípade obţalovaného S. tým, ţe zo strany obhajcu mu bola poskytnutá

nekvalitná obhajoba, pretoţe obhajca, ktorého si dokonca zvolil na plnú moc

ho vo väzbe nenavštevoval, nekontaktoval ho, a preto obhajoba ostala len na ňom

ako na osobe práva neznalej a v prípade obţalovaného N. tým, ţe hoci splnomocnil dvoch

obhajcov, ktorú skutočnosť súdu oznámil a títo ţiadali, aby boli o úkonoch vyrozumení, jeden

z nich bol o tieto práva ukrátený.

Obţalovaný F. S. v priebehu konania splnomocnil na svoje zastupovanie celkom

5 obhajcov a okrem toho mu boli ešte traja postupne ustanovení súdom.

Právny vzťah medzi advokátom a klientom upravuje zmluva o poskytovaní právnych

sluţieb. Je vecou obvineného, kedy a koho z osôb oprávnených na poskytovanie právnej

pomoci formou obhajoby v trestnom konaní svojou obhajobou poverí, prípadne či toto právo

vôbec vyuţije. Za konkrétnu voľbu obhajcu nesie zodpovednosť sám obvinený, preto súd

ex offo nie je oprávnený posudzovať „kvalitu“ obhajoby, prípadne nečinnosť obvineným

zvoleného a splnomocneného obhajcu.

Obţalovaný S. sa na nečinnosť ním splnomocneného obhajcu sťaţoval

aţ v rámci písomne podaného odvolania, no napriek tomu obhajcovi plnú moc nevypovedal

a nezvolil a nesplnomocnil si nového obhajcu, resp. ani neţiadal súd o ustanovenie iného

obhajcu. K zmene obhajcu v jeho veci došlo aţ z iniciatívy odvolacieho súdu, keď zistil,

ţe ním splnomocnený obhajca bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, a preto mu obhajcu

ustanovil, keď pred tým oslovil obţalovaného, či chce vyuţiť moţnosť zvoliť si na plnú moc

obhajcu sám.

38

Obţalovaný F. N. si postupne v priebehu konania zvolil a splnomocnil celkom sedem

obhajcov. Pre obhajcov Mgr. P. K. a Mgr. J. P. z Advokátskej kancelárie K.P. udelil plnú moc

na zastupovanie 13. februára 2003, ktorú skutočnosť oznámil súdu a obhajcovia aj poţiadali,

aby boli upovedomovaní o úkonoch.

Ak si obvinený zvolí viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti a práva patria

kaţdému z nich, avšak pri úkonoch podľa stačí prítomnosť jedného

z nich. Písomnosti sa doručujú tomu obhajcovi, ktorého si obvinený určil na doručovanie

písomnosti a ak tak neurobil, doručí sa tomu obhajcovi, ktorý bol za obhajcu zvolený

ako prvý.

V posudzovanom prípade bolo splnomocnenie dvom obhajcom z jednej advokátskej

kancelárie udelené obţalovaným N. v jeden deň. Je pravda, ţe konajúci súd mal rozsudok

doručiť aj obhajcovi Mgr. P., avšak keď ho doručil Mgr. K. právo obhajoby obţalovaného

porušené nebolo. Aj napriek tomu odvolací súd na pochybenie krajského súdu, ktoré síce

nie je spôsobilé ovplyvniť postavenie obţalovaného vo veci v jeho prospech, prihliadol

pri rozhodovaní o treste.

Obţalovaný F. N. odvolaním namietal aj skutočnosť, ţe bol vo väzbe pre skutok,

pre ktorý napokon nebola podaná ani obţaloba, čím bolo porušené ustanovenie

Väzba je najzávaţnejším zásahom do osobnej slobody obvineného a jej účelom

je zabezpečenie osoby obvineného pre trestné konanie a výkon trestu a zabránenie

obvinenému v konaní popísanom v ustanovení (teraz ). Väzba

je zabezpečovací inštitút, teda nemá sankčnú povahu, ani výchovné poslanie a do väzby

moţno vziať iba osobu z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia

súdu.

Samotná okolnosť, ţe pre skutok, pre ktorý bol obvinený vzatý do väzby, nebola

podaná obţaloba automaticky neznamená, ţe obmedzenie osobnej slobody obvineného bolo

nezákonné.

Pre posúdenie či väzba obţalovaného N. bola v súlade s Slovenskej

republiky, je potrebné, aby sa obţalovaný obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky.

39

Súčasťou predloţeného spisového materiálu je i tajná príloha spisu a jej

preštudovaním odvolací súd zistil, ţe nie je moţné akceptovať ani odvolaciu námietku

obţalovaného N. o nezákonnom získaní záznamu telekomunikačnej činnosti a absenciu

písomných záznamov v zmysle ustanovenia

Aj dôkaz zadováţený odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej činnosti bol

vykonaný v súlade so zákonom, za podmienok stanovených v ustanovení

Podmienky pouţitia záznamu telekomunikačnej prevádzky ako dôkazu v posudzovanom

konaní vyţadované ods. 5 boli orgánmi činnými v trestnom konaní splnené,

a preto nebolo prekáţok pre vykonanie tohto dôkazu a jeho vyhodnotenie v kontexte

aj ostatných v konaní produkovaných dôkazov.

Vinu obţalovaných mal na základe všetkých v konaní produkovaných dôkazov, ktoré

boli získané zákonným spôsobom a boli vyhodnotené v súlade so zásadami trestného konania,

bez akejkoľvek pochybnosti preukázanú aj odvolací súd.

Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia, riadiac sa ustanovením § 125

vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

oprel. Akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia

je tieţ zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou obţalovaných, prečo nevyhovel ich návrhom

na doplnenie dokazovania a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.

Odvolací súd sa v tejto časti s prvostupňovým rozsudkom stotoţnil, odvolania

obţalovaných smerujúce proti výrokom o vine povaţoval za nedôvodné, preto

v podrobnostiach v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku.

Z hľadiska právneho posúdenia konania obţalovaných, odvolacia námietka smerovala

len od obţalovaného F. N., vo vzťahu ku skutku ustálenom v bode VIII. rozsudku – trestný

čin neodvedenia dane podľa § 148a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Podľa presvedčenia obţalovaného,

súd v prípade uznania jeho viny mal aplikovať , ktorý je pre neho

priaznivejší, a to s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého trestnosť

tohto trestného činu uţ zanikla.

40

Pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2

v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) stanovil sadzbu pre ukladanie

trestu v rozpätí 2 aţ 8 rokov.

Tomuto trestnému činu zodpovedá podľa účinného po 1. januári

2006 () trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa ,

ods. 2, pre ktorý je stanovená trestná sadzba v rozpätí 3 aţ 8 rokov.

Na základe uvedeného je nepochybné, ţe pre obţalovaného je priaznivejší zákon

č. v znení neskorších predpisov. Podľa Tr. zák. trestnosť trestného

činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a zaniká, ak páchateľ dobrovoľne škodlivý

následok trestného činu zamedzil, alebo napravil.

Podmienkou účinnej ľútosti je dobrovoľné konanie páchateľa. Páchateľ dobrovoľne

koná vtedy, ak podmienky účinnej ľútosti, teda ţe zamedzí, alebo napraví škodlivý následok,

plní z vlastnej vôle, ešte pred tým, neţ sa jeho trestný čin objavil. Nie je prejavom účinnej

ľútosti, ak páchateľ škodlivý následok napravil aţ pod tlakom trestného stíhania, resp.

tak ako v posudzovanom prípade aţ pod vplyvom väzby – obmedzenia osobnej slobody

páchateľa.

U obţalovaného F. N. podmienky účinnej ľútosti v zmysle zákona, podľa ktorého bolo

jeho konanie právne posúdené, splnené neboli, a preto ani trestnosť jeho činu nezanikla.

Na základe odvolaní obţalovaných a prokurátora, ktoré smerovali proti výrokom

o uloţených trestoch a spôsobe ich výkonu, odvolací súd opätovne zvaţoval, v zmysle zákona

účinného do 31. decembra 2005 všetky kritériá rozhodné pre voľbu druhu a výmeru trestu,

a to predovšetkým stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaných, ich podiel

na spáchanej trestnej činnosti a mieru ich zavinenia, ako aj spôsobený následok, ale aj vplyv

plynutia času v posudzovanej veci.

Je potrebné sa absolútne stotoţniť so stanoviskom súdu prvého stupňa vyjadrenom

v rozsudku, ţe totiţ podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

v Štrasburgu a jej zodpovedajúcej rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky

41

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, značný časový odstup od spáchania deliktu

má vplyv na určenie stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania páchateľov.

Páchateľ deliktu má právo, aby o jeho potrestaní bolo rozhodnuté v riadnom

a včasnom procese, ako to vyplýva z ustanovenia účinného

do 31. decembra 2005. Orgány činné v trestnom konaní musia trestné veci prejednať

čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené . Ide najmä o právo

vyplývajúce z , ţe totiţ kaţdý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Nedodrţanie tohto práva má vplyv

na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaných a pri výklade zákona táto

skutočnosť sa prejavuje najmä v oblasti ukladania trestov.

V posudzovanej veci treba zdôrazniť, ţe trestnej činnosti sa obţalovaní dopustili

v rokoch 2000, resp. 2001, kedy im bolo vo veci aj vznesené obvinenie. Obţaloba bola

podaná v máji 2004, súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok vo februári 2009

a k právoplatnému rozhodnutiu vo veci došlo aţ rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v roku 2012.

I keď v prípade obţalovaných sa jedná o rozsiahlu trestnú činnosť, v kaţdom prípade

rozhodnutie súdu po takmer jedenástich rokoch od spáchania jednotlivých deliktov znamená

nepochybne porušenie práva obţalovaných na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa kaţdý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie v primeranej lehote poţaduje

aj Európsky dohovor o ľudských právach (čl. 6 ods. 1), ku ktorému pristúpila i Slovenská

republika, a preto odvolací súd v tomto zmysle korigoval uloţené tresty.

Obţalovanému Ing. I. D. uloţil trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov,

za splnenia podmienok v ustanovení § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zák.

Podobne ako prvostupňový súd i odvolací súd obţalovaného na výkon uloţeného

trestu zaradil postupom podľa § 39a ods. 3, s odkazom na ustanovenie § 62 ods. 1 Tr. zák.

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

42

V prípade obţalovaného Ing. T. Z. odvolací súd okrem všetkých okolností prípadu,

plynutie času od vznesenia obvinenia aţ do právoplatného rozhodnutia vo veci akceptoval

v odvolaní zdôrazňované, ţe to bol práve on, kto sa výraznou mierou podieľal

na odhalení páchanej trestnej činnosti a na ustálení podielu viny jednotlivých obţalovaných

na trestnej činnosti, ţe z dôvodu obavy o svoj ţivot a ţivot svojej rodiny bol nútený vstúpiť

do programu na ochranu svedkov, čím stratil identitu, príbuzných, rozpadla sa mu rodina

a musí podstupovať s tým súvisiace ďalšie obmedzenia.

Odvolací súd na báze toho, ţe obţalovaný Ing. Z. sa doposiaľ vôbec, teda ani

od roku 2001 (páchanie skutkov) ţiadnej inej trestnej činnosti nedopustil, spôsobom svojho

ţivota preukázal, ţe uloţený nepodmienečný trest odňatia slobody stráca zákonom

poţadovaný predovšetkým prevýchovný účel trestu, a preto jeho odvolaniu vyhovel a uloţil

mu trest nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody, teda trest podmienečný

so skúšobnou dobou v trvaní dva roky.

Odvolanie prokurátora krajskej prokuratúry v prospech obţalovaného F. S. v časti

rozsudku týkajúcej sa výroku o treste, povaţoval odvolací súd za dôvodné.

Obţalovaný F. S. sa podľa aktuálneho odpisu registra trestov dostal do rozporu so

zákonom celkom 5 krát. Odsúdenia z roku 1987, 1993 a 1998 má zahladené. V roku 1999 bol

odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. ,

na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, peňaţný trest 20 000 Sk a bol mu

tieţ uloţený trest prepadnutia veci. Výrok o treste tohto rozsudku bol zrušený rozsudkom

Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. , z 19. novembra 2008 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo 16. novembra 2010, ktorým

bol F. S. uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/,

písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a ktorým mu bol uloţený súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 7 rokov, peňaţný trest 20 000 Sk a trest prepadnutia veci.

Pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Obţalovaný F. S. sa teraz prejednávaných skutkov dopustil v časovom období rokov

2000 aţ 2001, teda skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný

jeho úmyselný trestný čin, preto do úvahy prichádzalo uloţenie súhrnného trestu odňatia

slobody. Obţalovanému F. S. boli súbeţne uloţené dva tresty odňatia slobody, a to vo výmere

43

7 rokov rozsudkom Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. , z 19. novembra 2008,

a 8 rokov v aktuálnom rozsudku Krajského súdu v Ţiline.

Pri aplikácii zásad ukladania súhrnného trestu bolo pritom moţné obţalovanému S.

za trestný čin najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov uloţiť maximálne trest

odňatia slobody vo výmere 12 rokov.

Odvolací súd preto zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho

výkonu a obţalovanému F. S. uloţil podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 10 rokov.

Odvolací súd napravil aj pochybenie prvostupňového súdu, keď tento obţalovaného S.

na výkon trestu zaradil postupom podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do II. (druhej)

nápravnovýchovnej skupiny. Trestný čin podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. nepatrí medzi trestné

činy taxatívne uvedené v ustanovení § 62 ods. 1 Tr. zák., preto obţalovaný má byť správne

na výkon trestu zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny v zmysle ustanovenia

§ 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

V rámci ukladania súhrnného trestu a súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku

Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. , v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , odvolací súd do svojho výroku prevzal i peňaţný

trest vo výmere 20 000 Sk (663,90 €) a trest prepadnutia veci.

V prípade obţalovanej M. S., s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/

Tr. zák., pri prihliadnutí na dĺţku procesu zmiernil trest uloţený prvostupňovým súdom

a obţalovanej uloţil trest odňatia slobody v trvaní tri roky, pre výkon ktorého ju zradil

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Výmeru trestu odvolací súd vo vzťahu

k spoluobţalovanému Ing. D. diferencoval, s ohľadom na podiel obţalovanej na páchaní

trestnej činnosti a výšku spôsobenej škody.

Obţalovaný F. N. v súvislosti s uloţeným trestom namietal, ţe konanie trvá

neprimerane dlhú dobu, čím sú porušované jeho práva garantované a v tejto súvislosti

poukázal i na tú skutočnosť, ţe rozsudok prvostupňový súd vyhlásil v roku 2009, ale písomné

vyhotovenie rozsudku bolo jeho obhajcovi doručené aţ v roku 2011.

44

Prokurátor sa zas v prípade tohto obţalovaného odvolaním domáhal, popri

podmienečnom treste odňatia slobody, aj uloţenia peňaţného trestu.

Odvolací súd kompromisne, pri akceptovaní odvolacích námietok oboch odvolateľov,

ale najmä s prihliadnutím na dĺţku konania a zjavné pochybenie krajského súdu spočívajúce

v oneskorenom doručení písomného vyhotovenia rozsudku obhajcovi obţalovaného, rozhodol

tak, ţe obţalovanému N. uloţil peňaţný trest vo výmere 20 000 € ako trest samostatný.

Postupom podľa § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. mu pre prípad, ţe by výkon

peňaţného trestu bol úmyselne zmarený, uloţil náhradný trest odňatia slobody v trvaní

jedného roka.

Vo vzťahu k obţalovanému F. N. odvolací súd akceptoval i jeho námietku pokiaľ

ide o výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému Ing. V. B..

Prvostupňový súd pri prepočte výšky škody spôsobenej poškodenému Ing. V. B. podľa

konverzného kurzu určil, ţe suma 31 059,96 Sk činí 573 €, pričom správne má byť 1 031 €

(povinnosť nahradiť škodu uloţená rozsudkom obţalovanému F. S.) a ţe suma 17 254,77 Sk

činí 1 031 €, pričom správne má byť 573 € (povinnosť nahradiť škodu uloţená rozsudkom

obţalovanému N.).

Odvolací súd po predchádzajúcom zrušení prvostupňového súdu vo výroku o náhrade

škody vo vzťahu k poškodenému Ing. V. B. sám vo veci rozhodol o povinnosti obţalovaných

S. a N. uhradiť poškodenému škodu a pochybenie krajského súdu napravil.

Vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku krajského súdu, obţaloba kládla za vinu

obţalovaným Ing. I. D., F. S. a P. T. spáchanie trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,

ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom

v obţalobe.

Krajský súd v Ţiline po vykonanom dokazovaní postupom podľa § 226 písm. b/

všetkých troch obţalovaných spod obţaloby oslobodil z dôvodu, ţe obţaloba

neuniesla dôkazné bremeno a nepredloţila súdu dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré

by bez najmenších pochybností preukázali vinu obţalovaných.

45

Na základe odvolania prokurátora, ktoré smerovalo voči oslobodzujúcej časti rozsudku

krajského súdu, odvolací súd preskúmal predloţený spisový materiál a konštatuje,

ţe odvolanie prokurátora v tejto časti je nedôvodné.

Prvostupňový súd v súlade s ustanovením vyloţil, ktoré skutočnosti vzal

za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do oslobodzujúceho výroku vo vzťahu ku všetkým trom

obţalovaným.

Odvolací súd sa s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa stotoţňuje a dôraz dáva

na dôkazy, z ktorých vyplynulo, ţe tovar mohol byť vo F., odobratý v hodnote maximálne

1 000 000 Sk so splatnosťou faktúry do 21 dní. Ďalší tovar bez vyplatenia faktúry

za uţ odobratý tovar dodať nebolo moţné. Nemoţno teda akceptovať tvrdenie, ţe obţalovaný

T. by bol odobral tovar bez zaplatenia v celkovej hodnote 3 263 054,01 Sk bez toho,

aby predchádzajúce faktúry neboli uhradené. Svedkyňa Ing. O. potvrdila, ţe po zistení,

ţe faktúra za odobratý tovar nie je uhradená pozastavila vyskladnenie ďalšieho tovaru.

Obhajobné tvrdenie obţalovaného Ing. D., ţe zmluvy na dodávku tovaru boli s časovým

predstihom uzatvárané z dôvodu, aby firma F. mohla tovar od subdodávateľov uskladniť

na sklade v Ţ. nebola ţiadnym z vykonaných dôkazov vyvrátená, resp. nebol potvrdený

úmysel obţalovaných uzatvoriť zmluvy na tovar v objeme viac ako 3 milióny 200 tisíc Sk,

ktorý by prevzali bez uhradenia faktúr.

Ďalším dôkazom spochybňujúcim obţalobné tvrdenia je výpoveď, ale najmä konanie

obţalovaného T. po tom, ako bol upozornený Ing. O. na to, ţe faktúry nie sú uhradené.

Iniciatívne sa podieľal na zistení, kde sa tovar nachádza, konkrétne zistil, ţe je vo firme K.

a následne po rokovaní medzi zástupcom F., a firmou K., kde bol tovar vyskladnený, došlo

k úhrade dlhu za dodaný tovar.

Svedok Ľ. K. (vylúčený na samostatné konanie) taktieţ nepopieral, ţe tovar bol

vyskladnený v jeho firme a uhradil aj dlh za tento tovar, hoci mohol tovar zaprieť, keďţe

účtovne bol vedený na firmu B..

Odvolací súd sa s odkazom na dôvody uvedené v prvostupňovom rozsudku v tejto

časti plne stotoţňuje so záverom, ţe z dokazovania nevyplynulo bez akejkoľvek pochybnosti,

46

ţe by medzi obţalovanými Ing. I. D., F. S. a P. T. existovala dohoda ohľadne spôsobu odberu

tovaru z a.s. F.F. spôsobom popísaným v obţalobe a o jeho následnom nezaplatení.

Odvolanie prokurátora, preto odvolací súd povaţoval za nedôvodné a ako také

ho postupom podľa zamietol.

S poukazom na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

V Bratislave 18. apríla 2012

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová