Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/1/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P. K., bývajúcej v T.,

proti žalovaným 1/ P. Š. a 2/ S. Š., obom bývajúcim v K., o zaplatenie 3 335,99 EUR

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín z 1. februára 2011 č.k. -159, takto

rozhodol:

Konanie o mimoriadnom dovolaní z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 1. februára 2011 č.k. -159 uložil

žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 335,99 EUR s 9 % úrokmi

z omeškania od 22.8.2006 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že žalobkyni sa nepriznáva

náhrada trov konania. Rozsudok bol doručený do vlastných rúk žalobkyne dňa 2.3.2011

a do vlastných rúk zástupcu žalovaných JUDr. Mareka Pavlíka (ustanoveného za zástupcu

žalovaných na ich žiadosť uznesením Okresného súdu Trenčín zo 17. mája 2010 č.k.

-131) rovnako dňa 2.3.2011, pričom žalovaní nepodali proti nemu odvolanie.

Podľa vyznačenej doložky právoplatnosti nadobudol tento rozsudok právoplatnosť dňa

18.3.2011.

Na podnet žalovaného 1/ podal proti označenému rozsudku v časti výroku, ktorým

bolo rozhodnuté o povinnosti úhrady úrokov z omeškania, mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť

Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie. Vyčítal okresnému súdu nesprávne právne

posúdenie veci v otázke priznania úrokov z omeškania od podania žaloby, a tiež tzv. inú vadu

konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia v napadnutej časti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

mimoriadne dovolanie bolo podané včas na to oprávnenou osobou (§ 243e ods. 1 a § 243g

) skúmal predovšetkým splnenie podmienok konania o mimoriadnom dovolaní, ktoré

musia byť splnené už pri jeho podaní. Dospel pritom k záveru, že jednu z takýchto podmienok

v prejednávanej veci nemožno považovať za splnenú.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom

chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie

je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu

mimoriadne dovolanie ( ).

Citované ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni,

odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných

účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, ktorých splnenie zákon vyžaduje práve

v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou

z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou

požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami.

Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené

súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.

Podľa názoru dovolacieho súdu ochrana práv a zákonom chránených záujmov

fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu zásadne vyžaduje intervenciu (mimoriadnym

dovolaním generálneho prokurátora) vtedy, ak sám účastník využil všetky právom

predpokladané prostriedky na zvrátenie stavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon,

no nebol úspešný. Požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických

osôb, právnických osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie

je daná vtedy, ak sám podnecovateľ mimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom

podaniu takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva najmä

nepodaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných

prostriedkov, resp. ich oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne využiť.

Splnenie uvedenej požiadavky ako jedného zo základných predpokladov prípustnosti

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora súvisí s jedným zo základných princípov

právneho štátu, a to s princípom právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom

procese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti a nezmeniteľnosti.

Ak jeden z účastníkov občianskeho súdneho konania nevyužije svoje právo na účinné podanie

opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu, hoci mu v tom nebránili dôležité, resp. závažné

dôvody (čím realizuje svoje procesné dispozičné právo zdržať sa, resp. nevyužiť možnosť

podať riadny či mimoriadny opravný prostriedok), právna istota druhého účastníka,

spoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne rozhodnutie, nemôže byť narušená

inštitútom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora.

V súvislosti s týmto záverom dovolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 10. septembra 1996 sp. zn. , v odôvodnení ktorého

sa okrem iného poukazuje na „Zásady civilného procesu na lepšie fungovanie justície“ prijaté

Výborom ministrov Rady Európy v roku 1984, v ktorých sa odporúča, aby sa obmedzili

najmä dozorové opravné prostriedky, čo sa týka najmä oprávnení generálnych prokurátorov.

Tento cieľ sa napĺňa predovšetkým možnosťou účastníkov konania podať proti rozhodnutiu

súdu riadny opravný a prípadne aj mimoriadny opravný prostriedok.

Požiadavku na využití riadnych a prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov

samotným účastníkom možno odôvodniť aj zásadou (princípom) „vigilantibus iura scripta

sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané

pre bdelých“).

Ústavnú súladnosť vyššie uvedeného výkladu a aplikácie ustanovenia § 243e ods. 1

v obdobnej právnej veci konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí

sp. zn. (dostupné na www.concourt.sk).

V riešení uvedenej otázky sa dovolací súd nestotožňuje so stanoviskom publikovaným

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

č. 36/2008, podľa ktorého podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie

je podmienené využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Uvedené

stanovisko argumentujúce tým, že právna úprava výslovne nepodmieňuje podanie

mimoriadneho dovolania využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania,

neprihliada na výnimočnosť mimoriadneho dovolania a na výklad rešpektujúci vyššie

uvedené právne princípy a zásady.

Označené stanovisko nie je v súlade ani s názorom pléna Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyjadreným v uznesení z 19. júla 2000 sp. zn. , v ktorom ústavný súd

zaujal stanovisko ku kritériám prípustnosti mimoriadneho dovolania. Vychádzajúc

z výnimočnosti tohto opravného prostriedku ústavný súd v uvedenom rozhodnutí vyslovil

názor, že kritériom akceptovateľnosti právnej úpravy mimoriadneho dovolania je okrem

iného, povinnosť vyčerpať iné, dostupné právne (procesné) prostriedky nápravy pochybení

vytýkaných v mimoriadnom opravnom prostriedku, že ochrana poskytovaná mimoriadnym

dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha mimoriadneho

dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu

svojich práv a zákonom chránených záujmov alebo také prostriedky nemala k dispozícii alebo

jej bolo zákonnými prekážkami znemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy, a že

oprávnenie generálneho prokurátora vzniká až vtedy, ak sa preukáže, že účastník tieto

prostriedky buď nemal, alebo mal a bol s nimi neúspešný, prípadne objektívne prekážky

mu znemožnili ich využitie.

Podľa veta prvá účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. V zmysle ustanovenia doručený

rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Rozsudok nie je možné

napadnúť odvolaním okrem iného aj vtedy, ak uplynula lehota na podanie odvolania všetkým

osobám oprávneným na podanie odvolania. Právoplatný rozsudok je záväzný v rozsahu

stanovenom v a je prekážkou právoplatne rozsúdenej veci (

).

V prejednávanej veci žalovaný 1/, namietajúci vo svojom podnete nesprávnosť

rozsudku súdu prvého stupňa v časti priznania úrokov z omeškania, nepodal proti nemu

odvolanie ako riadny opravný prostriedok, hoci zákon podanie odvolania nevylučoval.

Podaním odvolania mohol dosiahnuť začatie odvolacieho konania a preskúmanie vecnej

správnosti prvostupňového rozsudku odvolacím súdom. Z obsahu spisu pritom nevyplývajú

žiadne objektívne prekážky, ktoré by žalovanému 1/ znemožnili využitie tohto opravného

prostriedku. Nebola preto splnená podmienka konania o mimoriadnom dovolaní, a to že jeho

podanie vyžaduje ochrana práv žalovaného 1/.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom

dovolaní pre nedostatok jednej z podmienok takého konania a neodstrániteľnosť takej

prekážky konania podľa , , a vety prvej

zastavil.

O trovách konania o mimoriadnom dovolaní rozhodol podľa § 243i ods. 2, § 243b

ods. 5 a , pretože konanie o mimoriadnom dovolaní bolo zastavené

a žiadnemu z účastníkov v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 2 : 1.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Ladislava Górásza

Podľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku pripájam toto odlišné stanovisko

k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2012 sp. zn. :

Nesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu, ktorým bolo konanie o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky zastavené z dôvodu, že ochrana

poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. len vtedy, ak osoba,

ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom

dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov

alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii, resp. boli tu objektívne prekážky, ktoré

jej znemožnili ich využitie.

Mám za to, že povinnosť účastníka konania využiť riadne opravné prostriedky pred

podaním podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nevyplýva zo žiadneho z ustanovení

. Generálny prokurátor je oprávnený napadnúť mimoriadnym

dovolaním aj také právoplatné rozhodnutie okresného súdu, proti ktorému žiaden z účastníkov

nepodal riadny opravný prostriedok. Vychádzam pritom zo stanoviska občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 36/2008 [Čl. 20 bod 14.

Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (č. )]. Odlišné

stanovisko opieram aj o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

sudca

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková