Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)fbb/384452.b9401f.pdf
PDF · 138.25 KB
No categories available
4Cdo/216/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 216/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ B. V., bývajúceho v K.B.,
2/ MUDr. J. K., bývajúceho v K.B. a 3/ MUDr. M. K., bývajúcej v K.B., zastúpených JUDr. J.
H., advokátom Advokátskej kancelárie H., so sídlom v B., proti ţalovanému C., so sídlom
v K.B., zastúpenému JUDr. M. P., advokátkou, s.r.o., so sídlom v Ţ., o zaplatenie
132.775,67 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislave I pod sp. zn.
17 C 135/2007, v konaní o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 1. októbra 2009 sp. zn. 9 Co 293/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 1. októbra
2009 sp. zn. 9 Co 293/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca 1/ ako nájomca bytu Č. na základe nájomnej zmluvy č. X., uzavretej
10. septembra 1997 s x ako správcom bytového domu (ďalej len „správca“), nachádzajúceho sa
v x, na K. ulici č. X., postaveného na parcele č. X., (ďalej len „bytový dom“, spolu s parcelou
„nehnuteľnosti“), sa spolu so ţalobcami 2/ a 3/ ako nájomcami bytu Č. na základe nájomnej
zmluvy č. X., uzavretej 20. augusta 2008 so správcom, nachádzajúceho sa v bytovom dome,
ţalobou doručenou 10. júla 2007 Okresnému súdu Bratislava I proti ţalovanému ako výlučnému
vlastníkovi nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe Dohody o vydaní veci, uzavretej
s hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou 3. októbra 2002, domáhali uloţenia
povinnosti zaplatiť im 66.387,84 eur kaţdému (ţalobcovi 1/ samostatne a ţalobcom 2/ a 3/
spoločne a nerozdielne) so zmluvným ročným úrokom vo výške priemernej diskontnej sadzby
Národnej banky Slovenska vypočítanej ako podiel súčtu výšky jednotlivých diskontných sadzieb
Národnej banky Slovenska od 8. septembra 2002 do zaplatenia a s 8 %-ným ročným
úrokom z omeškania od 26. decembra 2004 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Svoj nárok odôvodnili nesplnením záväzku ţalovaného zo Zmluvy o budúcej
zmluve z 11. júna 2002 zabezpečiť pre ţalobcov ako budúcich kupujúcich vhodné byty
predloţením návrhov zmlúv o prevode vlastníctva bytov alebo alternatívne zaobstaraním
príleţitosti uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou podľa dohodnutých
podmienok najneskôr do 30 mesiacov od účinnosti zmluvy, to je do 11. decembra 2004. V
prípade nesplnenia jedného z týchto záväzkov bol ţalovaný povinný do 15 dní od uplynutia
dohodnutej lehoty zaplatiť ţalobcovi 1/ paušálnu náhradu vo výške 66.387,84 eur s dohodnutým
úrokom a ţalobcom 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne taktieţ 66.387,84 eur s dohodnutým úrokom,
ktoré záväzky taktieţ nesplnil.
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 7. júla 2008 č.k. 17 C 135/2007-165 ţalobe
v celom rozsahu vyhovel. Zároveň zaviazal ţalovaného k povinnosti nahradiť ţalobcom trovy
konania vo výške 2 x 7.979,05 eur na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, ţalobcu 1/ a spoločne a nerozdielne ţalobcov 2/ a 3/ k povinnosti zaplatiť súdny
poplatok, kaţdého vo výške 3.983,27 eur na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, ţe
ţalobcovia sú nájomcami bytov v bytovom dome, ktorý je vo vlastníctve ţalovaného, ţe účastníci
uzavreli zmiešanú zmluvu a ţe ţalovaný vôbec nesplnil svoje záväzky vyplývajúce z tejto
zmluvy. Pre ţalobcov ako budúcich kupujúcich nezabezpečil vhodné byty predloţením návrhov
zmlúv o prevode vlastníctva bytov ani nezaobstaral príleţitosť uzavrieť zmluvy o prevode
vlastníctva bytov s treťou osobou, nezaplatil dohodnuté odstupné, ani paušálnu náhradu vo výške
66.387,84 eur s dohodnutým úrokom, hoci ţalobcovia si svoje záväzky vyplývajúce z tejto
zmluvy splnili. Vzali späť podnet podaný 12. apríla 2002 generálnemu prokurátorovi Slovenskej
republiky a primátorovi hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a vzdali sa svojho
procesného postavenia vedľajšieho účastníka v reštitučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 17 C 3/1995 na návrh ţalovaného proti hlavnému mestu Slovenskej
republiky Bratislave, predmetom ktorého bolo vydanie nehnuteľností, vrátane bytového domu,
v ktorom sa nachádzajú byty, ktoré majú v prenájme a do ktorého konania vstúpili ako vedľajší
účastníci na strane hlavného mesta z dôvodu ich právneho záujmu na odpredaní nájomných bytov
do ich osobného vlastníctva, na ktorý odpredaj im mal vzniknúť nárok voči prenajímateľovi
podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Okresný súd svoj
právny záver, ţe účastníkmi uzatvorená zmluva nebola výlučne typickou zmluvou o budúcej
zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, ale zmiešanou zmluvou podľa § 491 Občianskeho
zákonníka, odôvodnil tým, ţe obsahovala viaceré samostatné záväzky, nielen zmluvu o budúcej
zmluve v časti záväzku ţalovaného ţalobcom predloţiť návrhy zmlúv o prevode vlastníctva
bytov a povinnosti ţalobcov ich prijať, ale aj príkaznú zmluvu podľa § 724 Občianskeho
zákonníka v časti záväzku ţalovaného bezodplatne obstarať príleţitosť ţalobcom uzavrieť
zmluvy o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou za rovnakých podmienok a záväzok
ţalobcov návrhy zmlúv predloţené treťou osobou prijať, dohodu o urovnaní podľa § 585
Občianskeho zákonníka v časti záväzku ţalobcov vziať späť podnet podaný generálnemu
prokurátorovi Slovenskej republiky a primátorovi hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy a vzdať sa svojho postavenia vedľajšieho účastníka v konaní vedenom na OS
Bratislava I pod sp. zn. 17 C 3/1995 s tým, ţe ani v budúcnosti si ich nebudú uplatňovať
a nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka v časti paušálnej náhrady
s príslušným zmluvným úrokom. Okresný súd ďalej uviedol, ţe ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje
len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť (§ 41 Občianskeho zákonníka) a ţe
v predmetnej veci ide podľa § 561 Občianskeho zákonníka o alternatívne záväzky, keďţe
ţalovaný mal moţnosť vybrať si spôsob splnenia záväzku zabezpečiť ţalobcom vhodný byt buď
predloţením návrhov zmlúv o prevode vlastníctva bytov alebo zaobstaraním príleţitosti uzavrieť
zmluvy o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou, pričom zánik alebo neplatnosť jedného
z nich znamená zánik moţnosti voľby, nie zánik alebo neplatnosť celej zmluvy. S poukazom
na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol toho právneho názoru, ţe zmluva v časti záväzku
ţalovaného ţalobcom predloţiť návrhy zmlúv o prevode vlastníctva bytov (záväzok vyplývajúci
zo zmluvy o budúcej zmluve) je absolútne neplatnou z dôvodu neurčitosti vymedzenia predmetu
ako podstatnej náleţitosti zmluvy. Uviedol, ţe zmluva o budúcej zmluve musí mať obsahové
a formálne náleţitosti, ktoré má mať budúca kúpna zmluva a pokiaľ je jej predmetom
nehnuteľnosť, musí vyhovovať nielen ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale aj zákonu
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len „katastrálny zákon“). Keď jednou z podstatných náleţitosti budúcej zmluvy
je predmet, v danej veci byt ako individuálne určená vec, tento musí byť dojednaný tak, aby bolo
moţné prejav vôle účastníkov uzavrieť kúpnu zmluvu nahradiť súdnym rozhodnutím,
čo v predmetnej veci nebolo splnené. Na základe uvedeného bol okresný súd toho názoru, ţe
záväzok ţalovaného sa obmedzil iba na zaobstaranie príleţitosti ţalobcom uzatvoriť zmluvy
o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou, ktorý ţalovaný nesplnil a následne nesplnil ani
samostatný záväzok zaplatiť ţalobcom paušálnu náhradu, ktorá im mala nahradiť to, čo sa im
nedostalo od ţalovaného - nadobudnutia bytov do vlastníctva za dojednaných zvýhodnených
podmienok v zmluve, ktoré byty by boli inak získali od správcu ako nájomcovia prevodom
do vlastníctva za niţšiu cenu z dôvodu vzniku nároku na jeho odkúpenie. K námietke ţalovaného
ohľadom neplatnosti dojednania paušálnej náhrady pre rozpor s dobrými mravmi pre hrubý
nepomer medzi hlavným plnením v sume 8.298,48 eur (dohodnutou cenou, za ktorú mali
ţalobcovia byty nadobudnúť) a paušálnou náhradou v sume 66.387,84 eur okresný súd uviedol,
ţe vzal zreteľ na skutočnosť, ţe ţalovanému sa dostalo protiplnenia v hodnote bytov v nájme
ţalobcov na základe dohody o vydaní veci, a preto tomu adekvátne zodpovedá protiplnenie
ţalobcom tak, aby nadobudli iný porovnateľný byt do vlastníctva za zvýhodnenú cenu.
Na základe uvedeného okresný súd povaţoval uplatnenie dojednanej paušálnej náhrady
s príslušným zmluvným úrokom za dôvodné.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 1. októbra 2009 sp. zn.
9 Co 293/2008 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, ţe ţalobu (po pripustení
zmeny v časti úrokov z istiny) zamietol a ţalobcov zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovanému
náhradu trov konania v sume 12.823,70 eur jeho advokátke do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, ţe účastníci uzavreli 11. júna 2002 podľa
§ 50a Občianskeho zákonníka zmluvu o budúcej zmluve (v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol jednotlivé články, ktoré boli obsahom tejto zmluvy a ich obsah) a nie zmiešanú zmluvu,
keďţe v tejto zmluve boli len bliţšie a podrobnejšie špecifikované záväzky ţalobcov ako
budúcich kupujúcich a súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda o zmluvnej pokute, ktorú
sa zaviazal ţalovaný ako budúci predávajúci zaplatiť ţalobcom v prípade nesplnenia svojho
záväzku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 50a Občianskeho zákonníka, upravujúceho
zmluvu o budúcej zmluve a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, upravujúceho zmluvnú
pokutu. Odvolací súd po tom, čo dospel k záveru, ţe v danej veci je potrebné celú zmluvu
posúdiť ako zmluvu o budúcej zmluve, sa zaoberal otázkou jej platnosti a dospel k právnemu
záveru, ţe je absolútne neplatnou s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. V súlade
so súdnou praxou na tento právny úkon hľadel akoby nebol urobený, nakoľko pôsobí od samého
začiatku, definitívne, nemoţno ho konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti
a nemoţno ho zhojiť dodatočným schválením a na túto neplatnosť prihliadal z úradnej
povinnosti. Absolútnu neplatnosť zmluvy videl v chýbajúcich obsahových a formálnych
náleţitostiach, ktoré mala mať budúca kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka
a katastrálneho zákona. Podstatnou náleţitosťou takejto zmluvy je dostatočné určenie predmetu
kúpy a kúpnej ceny. Hoci v predmetnej zmluve bola dojednaná kúpna cena, predmet kúpy, byt,
nebol dostatočne špecifikovaný, keď bol označený len ako vhodný byt, vymedzený všeobecne
svojou povahou a vlastnosťami a nie individuálne, hoci byt ako nehnuteľná vec, pokiaľ má byť
predmetom občianskoprávneho vzťahu, s ktorým je spojený prevod jeho vlastníctva, nemôţe byť
označený ako druhovo určená vec podľa § 496 Občianskeho zákonníka. Pri takejto dohode
o predmete budúcej kúpnej zmluvy by nebolo moţné bez ďalšieho prejavu vôle účastníkov
uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode bytu, resp. nahradiť prejav vôle súdnym rozhodnutím.
Z dôvodu absolútnej neplatnosti celej zmluvy o budúcej zmluvy mal odvolací súd za to, ţe ani
záväzok z dohody o zmluvnej pokute nevznikol, keďţe jeho existencia ako akcesorického
záväzku, ktorý mal zabezpečovať splnenie zmluvnej povinnosti (R 14/1999) a dôsledky sa viaţu
na hlavný záväzok a jeho účinky nemôţu nastať, ak nedošlo k vzniku hlavného záväzku,
z ktorého dôvodu povaţoval nárok ţalobcov za nedôvodný.
Proti rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalobcovia podľa § 238 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. a podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky navrhli rozhodnutie krajského súdu zmeniť a ich ţalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Podľa ich názoru bol správny záver súdu prvého stupňa, ţe v danej veci je predmetom
zmluvy jednak záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve, ale aj z príkaznej zmluvy a dohody
o urovnaní a ide tak o zmiešanú zmluvu so samostatnými záväzkami, navzájom oddeliteľnými
v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, čo vyplýva z jej obsahu. Uviedli, ţe záväzkom
ţalovaného bolo zabezpečiť pre nich byt, pričom tento záväzok mohol ţalovaný splniť dvoma
spôsobmi, predloţením návrhov zmlúv o prevode bytov na základe zmluvy o budúcej zmluve,
alebo alternatívne zabezpečením príleţitosti uzatvoriť zmluvy o prevode bytov s treťou osobou
na základe príkaznej zmluvy, pričom výber spôsobu zadováţenia bytov bol na ţalovanom. Podľa
ich názoru je zmluva platnou aj v časti záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej zmluve,
keďţe boli dohodnuté všetky jej podstatné náleţitosti, a to spôsob určenia predmetu budúcej
zmluvy tak, ţe ho určí ţalovaný na základe kritérií uvedených v zmluve a kúpna cena.
Odvolaciemu súdu vytkli, ţe prihliadol len na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 274/2004 a nie
aj na iné rozhodnutia, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 146/99, podľa ktorého podmienkou
platnosti zmluvy o budúcej zmluve je aj to, či je jej obsahom dohoda o podstatných náleţitostiach
budúcej zmluvy do takej miery, ţe zmluvné strany dohodli aspoň spôsob ich určenia. So záverom
odvolacieho súdu nesúhlasili ani v časti právneho posúdenia záväzku zaplatiť paušálnu náhradu
ako záväzku z dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 Občianskeho zákonníka s poukazom
na jazykové vyjadrenie v zmluve a ich vôľu dojednať náhradu za plnenie, ktoré im mal ţalovaný
poskytnúť a neposkytol. Uviedli, ţe ich úmyslom nebolo ţalovaného sankcionovať, ale
zabezpečiť si náhradu pre prípad neplnenia zo strany ţalovaného, pričom Občiansky zákonník
nebráni dohodnúť náhradné plnenie a ţe zaplatením zmluvnej pokuty sa dlţník nezbavuje svojho
záväzku, a teda keby dohodli zmluvnú pokutu, domáhali by sa i splnenia hlavného záväzku.
Zároveň poukázali na čl. VIII ods. 3 zmluvy, podľa ktorého táto zaniká tieţ okamihom, keď
ţalobcovia dostanú paušálnu náhradu. Poukázali na princíp ochrany nadobudnutých práv
a právnej istoty, zmluvnú voľnosť, zásadu pacta sunt servanda, princíp autonómie zmluvných
strán a princíp zákazu prehnaného formalizmu. V dovolaní ďalej namietali nepreskúmateľnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu v časti, ţe uzavretá zmluva nie je zmluvou zmiešanou, resp.
zmluvou pozostávajúcou z viacerých právnych úkonov, ale iba zmluvou o budúcej zmluve, ktorý
záver odvolací súd neodôvodnil.
Ţalovaný sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnil so záverom odvolacieho súdu.
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol dovolanie ţalobcov zamietnuť a zaviazať ich
k povinnosti nahradiť mu trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe
dovolanie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného
dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích
návrhov podľa § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie
odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia
(ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
S prihliadnutím na námietku dovolateľov, ale tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242
ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní,
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., dovolací súd
sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p. Dovolatelia nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237
písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní
najavo.
Dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred
súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd svoje
rozhodnutie neodôvodnil. Dospel pritom k záveru, ţe konanie je takouto vadou postihnuté.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny
poriadok priznáva.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
V preskúmavanej veci dospel súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
k záveru, ţe ide o zmiešanú zmluvu, ktorej obsahom boli jednak záväzky účastníkov zmluvy
vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve a alternatívne záväzky z príkaznej zmluvy, v závislosti
od toho, ktoré plnenie si vyberie ţalovaný a tieţ záväzok ţalobcov vyplývajúci z dohody
o urovnaní a záväzok ţalovaného vyplývajúci z nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k odlišnému právnemu záveru,
preto rozsudok okresného súdu, ktorým tento súd ţalobe vyhovel, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol.
Podľa jeho názoru nejde v danej veci o zmiešanú zmluvu, ale celú zmluvu posúdil ako zmluvu
o budúcej zmluve, ktorej súčasťou bol akcesorický záväzok ţalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu
v prípade, ţe svoju povinnosť nesplní riadne a včas, ktorého existencia a dôsledky sa viaţu
na hlavný záväzok a jeho účinky nemôţu nastať, ak nedošlo k vzniku hlavného záväzku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na niektoré články uzavretej zmluvy a ďalej len
citoval § 50a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, upravujúci zmluvu o budúcej zmluve a § 544
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, upravujúci zmluvnú pokutu a všeobecne len uviedol, ţe
gramatickými, logickými a systematickými prostriedkami dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi
bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve a nie zmiešaná zmluva, keďţe v zmluve boli len bliţšie
a podrobnejšie špecifikované záväzky budúcich kupujúcich. V ďalšej časti odôvodnenia sa
zaoberal otázkou absolútnej neplatnosti celej zmluvy, na ktorej platnosť sa viaţe existencia
akcesorického záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
ţalovanému nevznikla z dôvodu, ţe nevznikol ani hlavný záväzok.
Takéto odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k inému záveru súdu
prvého stupňa, ktoré rozhodnutie nepovaţoval za správne a zmenil ho, je nepreskúmateľné,
nakoľko z neho nevyplýva, na základe akých skutočností dospel k záveru, ţe v danej veci nejde
o zmiešanú zmluvu, z ktorej vyplývajú nielen záväzky zo zmluvy o budúcej zmluve, ale
aj záväzky z príkaznej zmluvy, z dohody o urovnaní a z nepomenovanej zmluvy, ale iba
o zmluvu o budúcej zmluve. Len formálne konštatovanie, ţe vzhľadom na obsah zmluvy, ako
aj vzhľadom na jej výklad v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka prostriedkami
gramatickými (z hľadiska moţného významu jednotlivých pouţitých pojmov), logickými
(z hľadiska vzájomnej nadväznosti pouţitých pojmov), či systematickými (z hľadiska radenia
pojmov v štruktúre celého právneho úkonu) odvolací súd dospel k záveru, ţe nejde o zmiešanú
zmluvu, nie je odôvodnením v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysporiadal s právnym posúdením zmiešanej zmluvy, vrátane záväzku z príkaznej
zmluvy a dohody o urovnaní ako ich posúdil súd prvého stupňa. Z jeho rozhodnutia nevyplýva
ako posúdil záväzok ţalovaného bezodplatne zaobstarať príleţitosť ţalobcom uzavrieť zmluvy
o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou a záväzok ţalobcov vziať späť podnet podaný
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a primátorovi hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy a vzdať sa svojho postavenia vedľajšieho účastníka v konaní vedenom
na OS Bratislava I pod sp. zn. 17 C 3/1995. Ani konštatovanie odvolacieho súdu, ţe výkladom
dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve a nie zmiešaná
zmluva, keď v tejto zmluve boli len bliţšie a podrobnejšie špecifikované záväzky budúcich
kupujúcich, bez vysporiadania sa s ostatnými záväzkami, predovšetkým aj záväzkami
ţalovaného, ako napr. zaobstarať príleţitosť uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva bytov
s treťou osobou, nedáva dovolaciemu súdu podklad pre preskúmanie, na základe čoho dospel
odvolací súd k záveru, ţe v danej veci ide „iba“ o zmluvu o budúcej zmluve a nie zmiešanú
zmluvu.
Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu
niţšieho stupňa musí podľa názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náleţitosti uvedené
v § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 211 O.s.p.), pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého
stupňa odvolacím súdom, tento súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové
rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený jednak s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené
rozhodujúce skutočnosti, ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia
rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným
podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie
je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal,
ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedí svedkov vychádzal, z ktorých
vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa, alebo nie
je dostatočne právne odôvodnené, ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho
súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je potom nepreskúmateľný
a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá
moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu
odvolacieho súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré dospel
k danému právnemu záveru. Dovolací súd tak nemá moţnosť posúdiť opodstatnenosť
a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať,
či zmeňujúci rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;
Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája
1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne.
Pokiaľ dovolatelia ako dovolací dôvod uvádzali aj nesprávne právne posúdenie veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom
konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom
na uţ spomenutú vadu, z dôvodu ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie
dostatočným podkladom.
Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu
opodstatnenosti námietky dovolateľov, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková