Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/216/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ B. V., bývajúceho v K.B.,

2/ MUDr. J. K., bývajúceho v K.B. a 3/ MUDr. M. K., bývajúcej v K.B., zastúpených JUDr. J.

H., advokátom Advokátskej kancelárie H., so sídlom v B., proti ţalovanému C., so sídlom

v K.B., zastúpenému JUDr. M. P., advokátkou, s.r.o., so sídlom v Ţ., o zaplatenie

132.775,67 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislave I pod sp. zn.

, v konaní o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 1. októbra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 1. októbra

2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca 1/ ako nájomca bytu Č. na základe nájomnej zmluvy č. X., uzavretej

10. septembra 1997 s x ako správcom bytového domu (ďalej len „správca“), nachádzajúceho sa

v x, na K. ulici č. X., postaveného na parcele č. X., (ďalej len „bytový dom“, spolu s parcelou

„nehnuteľnosti“), sa spolu so ţalobcami 2/ a 3/ ako nájomcami bytu Č. na základe nájomnej

zmluvy č. X., uzavretej 20. augusta 2008 so správcom, nachádzajúceho sa v bytovom dome,

ţalobou doručenou 10. júla 2007 Okresnému súdu Bratislava I proti ţalovanému ako výlučnému

vlastníkovi nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe Dohody o vydaní veci, uzavretej

s hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou 3. októbra 2002, domáhali uloţenia

povinnosti zaplatiť im 66.387,84 eur kaţdému (ţalobcovi 1/ samostatne a ţalobcom 2/ a 3/

spoločne a nerozdielne) so zmluvným ročným úrokom vo výške priemernej diskontnej sadzby

2

Národnej banky Slovenska vypočítanej ako podiel súčtu výšky jednotlivých diskontných sadzieb

Národnej banky Slovenska od 8. septembra 2002 do zaplatenia a s 8 %-ným ročným

úrokom z omeškania od 26. decembra 2004 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Svoj nárok odôvodnili nesplnením záväzku ţalovaného zo Zmluvy o budúcej

zmluve z 11. júna 2002 zabezpečiť pre ţalobcov ako budúcich kupujúcich vhodné byty

predloţením návrhov zmlúv o prevode vlastníctva bytov alebo alternatívne zaobstaraním

príleţitosti uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou podľa dohodnutých

podmienok najneskôr do 30 mesiacov od účinnosti zmluvy, to je do 11. decembra 2004. V

prípade nesplnenia jedného z týchto záväzkov bol ţalovaný povinný do 15 dní od uplynutia

dohodnutej lehoty zaplatiť ţalobcovi 1/ paušálnu náhradu vo výške 66.387,84 eur s dohodnutým

úrokom a ţalobcom 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne taktieţ 66.387,84 eur s dohodnutým úrokom,

ktoré záväzky taktieţ nesplnil.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 7. júla 2008 č.k. -165 ţalobe

v celom rozsahu vyhovel. Zároveň zaviazal ţalovaného k povinnosti nahradiť ţalobcom trovy

konania vo výške 2 x 7.979,05 eur na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, ţalobcu 1/ a spoločne a nerozdielne ţalobcov 2/ a 3/ k povinnosti zaplatiť súdny

poplatok, kaţdého vo výške 3.983,27 eur na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, ţe

ţalobcovia sú nájomcami bytov v bytovom dome, ktorý je vo vlastníctve ţalovaného, ţe účastníci

uzavreli zmiešanú zmluvu a ţe ţalovaný vôbec nesplnil svoje záväzky vyplývajúce z tejto

zmluvy. Pre ţalobcov ako budúcich kupujúcich nezabezpečil vhodné byty predloţením návrhov

zmlúv o prevode vlastníctva bytov ani nezaobstaral príleţitosť uzavrieť zmluvy o prevode

vlastníctva bytov s treťou osobou, nezaplatil dohodnuté odstupné, ani paušálnu náhradu vo výške

66.387,84 eur s dohodnutým úrokom, hoci ţalobcovia si svoje záväzky vyplývajúce z tejto

zmluvy splnili. Vzali späť podnet podaný 12. apríla 2002 generálnemu prokurátorovi Slovenskej

republiky a primátorovi hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a vzdali sa svojho

procesného postavenia vedľajšieho účastníka v reštitučnom konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. na návrh ţalovaného proti hlavnému mestu Slovenskej

republiky Bratislave, predmetom ktorého bolo vydanie nehnuteľností, vrátane bytového domu,

v ktorom sa nachádzajú byty, ktoré majú v prenájme a do ktorého konania vstúpili ako vedľajší

3

účastníci na strane hlavného mesta z dôvodu ich právneho záujmu na odpredaní nájomných bytov

do ich osobného vlastníctva, na ktorý odpredaj im mal vzniknúť nárok voči prenajímateľovi

podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Okresný súd svoj

právny záver, ţe účastníkmi uzatvorená zmluva nebola výlučne typickou zmluvou o budúcej

zmluve podľa , ale zmiešanou zmluvou podľa Občianskeho

zákonníka, odôvodnil tým, ţe obsahovala viaceré samostatné záväzky, nielen zmluvu o budúcej

zmluve v časti záväzku ţalovaného ţalobcom predloţiť návrhy zmlúv o prevode vlastníctva

bytov a povinnosti ţalobcov ich prijať, ale aj príkaznú zmluvu podľa § 724 Občianskeho

zákonníka v časti záväzku ţalovaného bezodplatne obstarať príleţitosť ţalobcom uzavrieť

zmluvy o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou za rovnakých podmienok a záväzok

ţalobcov návrhy zmlúv predloţené treťou osobou prijať, dohodu o urovnaní podľa § 585

v časti záväzku ţalobcov vziať späť podnet podaný generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky a primátorovi hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislavy a vzdať sa svojho postavenia vedľajšieho účastníka v konaní vedenom na OS

Bratislava I pod sp. zn. s tým, ţe ani v budúcnosti si ich nebudú uplatňovať

a nepomenovanú zmluvu podľa v časti paušálnej náhrady

s príslušným zmluvným úrokom. Okresný súd ďalej uviedol, ţe ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje

len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť ( ) a ţe

v predmetnej veci ide podľa o alternatívne záväzky, keďţe

ţalovaný mal moţnosť vybrať si spôsob splnenia záväzku zabezpečiť ţalobcom vhodný byt buď

predloţením návrhov zmlúv o prevode vlastníctva bytov alebo zaobstaraním príleţitosti uzavrieť

zmluvy o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou, pričom zánik alebo neplatnosť jedného

z nich znamená zánik moţnosti voľby, nie zánik alebo neplatnosť celej zmluvy. S poukazom

na bol toho právneho názoru, ţe zmluva v časti záväzku

ţalovaného ţalobcom predloţiť návrhy zmlúv o prevode vlastníctva bytov (záväzok vyplývajúci

zo zmluvy o budúcej zmluve) je absolútne neplatnou z dôvodu neurčitosti vymedzenia predmetu

ako podstatnej náleţitosti zmluvy. Uviedol, ţe zmluva o budúcej zmluve musí mať obsahové

a formálne náleţitosti, ktoré má mať budúca kúpna zmluva a pokiaľ je jej predmetom

nehnuteľnosť, musí vyhovovať nielen ustanoveniam , ale aj zákonu

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(ďalej len „katastrálny zákon“). Keď jednou z podstatných náleţitosti budúcej zmluvy

je predmet, v danej veci byt ako individuálne určená vec, tento musí byť dojednaný tak, aby bolo

moţné prejav vôle účastníkov uzavrieť kúpnu zmluvu nahradiť súdnym rozhodnutím,

čo v predmetnej veci nebolo splnené. Na základe uvedeného bol okresný súd toho názoru, ţe

záväzok ţalovaného sa obmedzil iba na zaobstaranie príleţitosti ţalobcom uzatvoriť zmluvy

o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou, ktorý ţalovaný nesplnil a následne nesplnil ani

samostatný záväzok zaplatiť ţalobcom paušálnu náhradu, ktorá im mala nahradiť to, čo sa im

nedostalo od ţalovaného - nadobudnutia bytov do vlastníctva za dojednaných zvýhodnených

podmienok v zmluve, ktoré byty by boli inak získali od správcu ako nájomcovia prevodom

do vlastníctva za niţšiu cenu z dôvodu vzniku nároku na jeho odkúpenie. K námietke ţalovaného

ohľadom neplatnosti dojednania paušálnej náhrady pre rozpor s dobrými mravmi pre hrubý

nepomer medzi hlavným plnením v sume 8.298,48 eur (dohodnutou cenou, za ktorú mali

ţalobcovia byty nadobudnúť) a paušálnou náhradou v sume 66.387,84 eur okresný súd uviedol,

ţe vzal zreteľ na skutočnosť, ţe ţalovanému sa dostalo protiplnenia v hodnote bytov v nájme

ţalobcov na základe dohody o vydaní veci, a preto tomu adekvátne zodpovedá protiplnenie

ţalobcom tak, aby nadobudli iný porovnateľný byt do vlastníctva za zvýhodnenú cenu.

Na základe uvedeného okresný súd povaţoval uplatnenie dojednanej paušálnej náhrady

s príslušným zmluvným úrokom za dôvodné.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 1. októbra 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, ţe ţalobu (po pripustení

zmeny v časti úrokov z istiny) zamietol a ţalobcov zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovanému

náhradu trov konania v sume 12.823,70 eur jeho advokátke do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, ţe účastníci uzavreli 11. júna 2002 podľa

zmluvu o budúcej zmluve (v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol jednotlivé články, ktoré boli obsahom tejto zmluvy a ich obsah) a nie zmiešanú zmluvu,

keďţe v tejto zmluve boli len bliţšie a podrobnejšie špecifikované záväzky ţalobcov ako

budúcich kupujúcich a súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda o zmluvnej pokute, ktorú

sa zaviazal ţalovaný ako budúci predávajúci zaplatiť ţalobcom v prípade nesplnenia svojho

záväzku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil , upravujúceho

zmluvu o budúcej zmluve a a , upravujúceho zmluvnú

pokutu. Odvolací súd po tom, čo dospel k záveru, ţe v danej veci je potrebné celú zmluvu

posúdiť ako zmluvu o budúcej zmluve, sa zaoberal otázkou jej platnosti a dospel k právnemu

záveru, ţe je absolútne neplatnou s poukazom na . V súlade

so súdnou praxou na tento právny úkon hľadel akoby nebol urobený, nakoľko pôsobí od samého

začiatku, definitívne, nemoţno ho konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti

a nemoţno ho zhojiť dodatočným schválením a na túto neplatnosť prihliadal z úradnej

povinnosti. Absolútnu neplatnosť zmluvy videl v chýbajúcich obsahových a formálnych

náleţitostiach, ktoré mala mať budúca kúpna zmluva podľa

a katastrálneho zákona. Podstatnou náleţitosťou takejto zmluvy je dostatočné určenie predmetu

kúpy a kúpnej ceny. Hoci v predmetnej zmluve bola dojednaná kúpna cena, predmet kúpy, byt,

nebol dostatočne špecifikovaný, keď bol označený len ako vhodný byt, vymedzený všeobecne

svojou povahou a vlastnosťami a nie individuálne, hoci byt ako nehnuteľná vec, pokiaľ má byť

predmetom občianskoprávneho vzťahu, s ktorým je spojený prevod jeho vlastníctva, nemôţe byť

označený ako druhovo určená vec podľa . Pri takejto dohode

o predmete budúcej kúpnej zmluvy by nebolo moţné bez ďalšieho prejavu vôle účastníkov

uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode bytu, resp. nahradiť prejav vôle súdnym rozhodnutím.

Z dôvodu absolútnej neplatnosti celej zmluvy o budúcej zmluvy mal odvolací súd za to, ţe ani

záväzok z dohody o zmluvnej pokute nevznikol, keďţe jeho existencia ako akcesorického

záväzku, ktorý mal zabezpečovať splnenie zmluvnej povinnosti (R 14/1999) a dôsledky sa viaţu

na hlavný záväzok a jeho účinky nemôţu nastať, ak nedošlo k vzniku hlavného záväzku,

z ktorého dôvodu povaţoval nárok ţalobcov za nedôvodný.

Proti rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalobcovia podľa § 238 ods. 1

(ďalej len „“) z dôvodov podľa

v spojení s a podľa Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky navrhli rozhodnutie krajského súdu zmeniť a ich ţalobe v celom rozsahu

vyhovieť. Podľa ich názoru bol správny záver súdu prvého stupňa, ţe v danej veci je predmetom

zmluvy jednak záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve, ale aj z príkaznej zmluvy a dohody

o urovnaní a ide tak o zmiešanú zmluvu so samostatnými záväzkami, navzájom oddeliteľnými

v zmysle , čo vyplýva z jej obsahu. Uviedli, ţe záväzkom

ţalovaného bolo zabezpečiť pre nich byt, pričom tento záväzok mohol ţalovaný splniť dvoma

spôsobmi, predloţením návrhov zmlúv o prevode bytov na základe zmluvy o budúcej zmluve,

6

alebo alternatívne zabezpečením príleţitosti uzatvoriť zmluvy o prevode bytov s treťou osobou

na základe príkaznej zmluvy, pričom výber spôsobu zadováţenia bytov bol na ţalovanom. Podľa

ich názoru je zmluva platnou aj v časti záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej zmluve,

keďţe boli dohodnuté všetky jej podstatné náleţitosti, a to spôsob určenia predmetu budúcej

zmluvy tak, ţe ho určí ţalovaný na základe kritérií uvedených v zmluve a kúpna cena.

Odvolaciemu súdu vytkli, ţe prihliadol len na rozhodnutie NS SR sp. zn. a nie

aj na iné rozhodnutia, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého podmienkou

platnosti zmluvy o budúcej zmluve je aj to, či je jej obsahom dohoda o podstatných náleţitostiach

budúcej zmluvy do takej miery, ţe zmluvné strany dohodli aspoň spôsob ich určenia. So záverom

odvolacieho súdu nesúhlasili ani v časti právneho posúdenia záväzku zaplatiť paušálnu náhradu

ako záväzku z dohody o zmluvnej pokute podľa s poukazom

na jazykové vyjadrenie v zmluve a ich vôľu dojednať náhradu za plnenie, ktoré im mal ţalovaný

poskytnúť a neposkytol. Uviedli, ţe ich úmyslom nebolo ţalovaného sankcionovať, ale

zabezpečiť si náhradu pre prípad neplnenia zo strany ţalovaného, pričom

nebráni dohodnúť náhradné plnenie a ţe zaplatením zmluvnej pokuty sa dlţník nezbavuje svojho

záväzku, a teda keby dohodli zmluvnú pokutu, domáhali by sa i splnenia hlavného záväzku.

Zároveň poukázali na čl. VIII ods. 3 zmluvy, podľa ktorého táto zaniká tieţ okamihom, keď

ţalobcovia dostanú paušálnu náhradu. Poukázali na princíp ochrany nadobudnutých práv

a právnej istoty, zmluvnú voľnosť, zásadu pacta sunt servanda, princíp autonómie zmluvných

strán a princíp zákazu prehnaného formalizmu. V dovolaní ďalej namietali nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu v časti, ţe uzavretá zmluva nie je zmluvou zmiešanou, resp.

zmluvou pozostávajúcou z viacerých právnych úkonov, ale iba zmluvou o budúcej zmluve, ktorý

záver odvolací súd neodôvodnil.

Ţalovaný sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnil so záverom odvolacieho súdu.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol dovolanie ţalobcov zamietnuť a zaviazať ich

k povinnosti nahradiť mu trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý

7

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru, ţe

dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích

návrhov podľa aţ d/ Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia

(ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

S prihliadnutím na námietku dovolateľov, ale tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242

ods. 1 ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní,

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení , dovolací súd

sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Dovolatelia nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

písm. a/ aţ e/ a g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred

súdom ( v spojení s ) tým, ţe odvolací súd svoje

rozhodnutie neodôvodnil. Dospel pritom k záveru, ţe konanie je takouto vadou postihnuté.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny

poriadok priznáva.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

V preskúmavanej veci dospel súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania

k záveru, ţe ide o zmiešanú zmluvu, ktorej obsahom boli jednak záväzky účastníkov zmluvy

vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve a alternatívne záväzky z príkaznej zmluvy, v závislosti

9

od toho, ktoré plnenie si vyberie ţalovaný a tieţ záväzok ţalobcov vyplývajúci z dohody

o urovnaní a záväzok ţalovaného vyplývajúci z nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho

zákonníka. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k odlišnému právnemu záveru,

preto rozsudok okresného súdu, ktorým tento súd ţalobe vyhovel, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol.

Podľa jeho názoru nejde v danej veci o zmiešanú zmluvu, ale celú zmluvu posúdil ako zmluvu

o budúcej zmluve, ktorej súčasťou bol akcesorický záväzok ţalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu

v prípade, ţe svoju povinnosť nesplní riadne a včas, ktorého existencia a dôsledky sa viaţu

na hlavný záväzok a jeho účinky nemôţu nastať, ak nedošlo k vzniku hlavného záväzku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na niektoré články uzavretej zmluvy a ďalej len

citoval a , upravujúci zmluvu o budúcej zmluve a

ods. 1 a 2 , upravujúci zmluvnú pokutu a všeobecne len uviedol, ţe

gramatickými, logickými a systematickými prostriedkami dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi

bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve a nie zmiešaná zmluva, keďţe v zmluve boli len bliţšie

a podrobnejšie špecifikované záväzky budúcich kupujúcich. V ďalšej časti odôvodnenia sa

zaoberal otázkou absolútnej neplatnosti celej zmluvy, na ktorej platnosť sa viaţe existencia

akcesorického záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu

ţalovanému nevznikla z dôvodu, ţe nevznikol ani hlavný záväzok.

Takéto odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k inému záveru súdu

prvého stupňa, ktoré rozhodnutie nepovaţoval za správne a zmenil ho, je nepreskúmateľné,

nakoľko z neho nevyplýva, na základe akých skutočností dospel k záveru, ţe v danej veci nejde

o zmiešanú zmluvu, z ktorej vyplývajú nielen záväzky zo zmluvy o budúcej zmluve, ale

aj záväzky z príkaznej zmluvy, z dohody o urovnaní a z nepomenovanej zmluvy, ale iba

o zmluvu o budúcej zmluve. Len formálne konštatovanie, ţe vzhľadom na obsah zmluvy, ako

aj vzhľadom na jej výklad v zmysle prostriedkami

gramatickými (z hľadiska moţného významu jednotlivých pouţitých pojmov), logickými

(z hľadiska vzájomnej nadväznosti pouţitých pojmov), či systematickými (z hľadiska radenia

pojmov v štruktúre celého právneho úkonu) odvolací súd dospel k záveru, ţe nejde o zmiešanú

zmluvu, nie je odôvodnením v zmysle Odvolací súd sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia nevysporiadal s právnym posúdením zmiešanej zmluvy, vrátane záväzku z príkaznej

zmluvy a dohody o urovnaní ako ich posúdil súd prvého stupňa. Z jeho rozhodnutia nevyplýva

10

ako posúdil záväzok ţalovaného bezodplatne zaobstarať príleţitosť ţalobcom uzavrieť zmluvy

o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou a záväzok ţalobcov vziať späť podnet podaný

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a primátorovi hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy a vzdať sa svojho postavenia vedľajšieho účastníka v konaní vedenom

na OS Bratislava I pod sp. zn. . Ani konštatovanie odvolacieho súdu, ţe výkladom

dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve a nie zmiešaná

zmluva, keď v tejto zmluve boli len bliţšie a podrobnejšie špecifikované záväzky budúcich

kupujúcich, bez vysporiadania sa s ostatnými záväzkami, predovšetkým aj záväzkami

ţalovaného, ako napr. zaobstarať príleţitosť uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva bytov

s treťou osobou, nedáva dovolaciemu súdu podklad pre preskúmanie, na základe čoho dospel

odvolací súd k záveru, ţe v danej veci ide „iba“ o zmluvu o budúcej zmluve a nie zmiešanú

zmluvu.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu

niţšieho stupňa musí podľa názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náleţitosti uvedené

v (v spojení s ), pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého

stupňa odvolacím súdom, tento súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové

rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vysporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený jednak s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia

rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným

podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie

je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal,

ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedí svedkov vychádzal, z ktorých

vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa, alebo nie

je dostatočne právne odôvodnené, ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho

súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v , je potom nepreskúmateľný

a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá

moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať.

11

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí

byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu

odvolacieho súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré dospel

k danému právnemu záveru. Dovolací súd tak nemá moţnosť posúdiť opodstatnenosť

a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať,

či zmeňujúci rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;

Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája

1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu ().

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne.

Pokiaľ dovolatelia ako dovolací dôvod uvádzali aj nesprávne právne posúdenie veci

12

( ), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom

konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom

na uţ spomenutú vadu, z dôvodu ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie

dostatočným podkladom.

Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu

opodstatnenosti námietky dovolateľov, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková