Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/83/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Š. K., bývajúceho

v O., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. S. s. r. o. , so sídlom v Č., v mene a na

účet ktorej koná advokát JUDr. M. S. , proti odporcom 1/ A. M., bývajúcej v O., 2/ D. S.,

bývajúcej v D., 3/ P. Š., bývajúcemu v D., 4/ Š. M., bývajúcej vo V., 5/ J. V., bývajúcej vo

V., 6/ K. L., bývajúcej vo V. , 7/ J. P., bývajúcej v Z ., 8/ K. K., bývajúcej v O., 9/ P. K.,

bývajúcemu v B., 10/ A. . bývajúcej v O., zastúpenej JUDr. C. S., advokátom v Č., 11/ P.

K., bývajúcemu v O., zastúpenému JUDr. C. S., advokátom v Č., 12/ P. K., bývajúcemu O .,

zastúpenému JUDr. C. S., advokátom v Č., 13/ M. K., bývajúcej v S., 14/ J. K., bývajúcemu

v O., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva , vedenej na Okresnom súde Čadca

pod sp. zn. , o dovolaní odporcov 10/, 11/, 12/ proti rozsudku Krajského súdu

v Ţiline z 30. novembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z

30. novembra 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom z 27. januára 2010 č. k. -263 určil, ţe

nehnuteľnosti katastrálneho územia O. zapísané na LV č. X.. ako parcela EKN X. – orná

pôda vo výmere X. m2 v podiele ½ , na LV č. X. ako EKN X. – orná pôda vo výmere X. m2

v celosti , na LV č. X. ako EKN X. – orná pôda vo výmere X. m2 v celosti, na LV č. X.

EKN X. - t. t. p. vo výmere X. m2 v podiele ½, na LV č. X. EKN X. - orná pôda vo výmere

2

X. m2 v podiele ½, na LV č. X. ako EKN X. – orná pôda vo výmere X. m2 v podiele 3/8

patria do dedičstva po nebohej M. K. zomrelej X.. Odporcovi P. K. uloţil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi trovy konania 672, 33 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, ţe

ostatných odporcov nahradiť navrhovateľovi trovy konania nezaviazal. Uviedol, ţe

navrhovateľ sa určenia, ţe sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej M. K. ( jeho

matke ) domáhal z dôvodu, ţe tieto si neoprávnene previedla na seba ( pôvodná ) odporkyňa

1/ A.K. ( v priebehu konania zomrela ) dedičským rozhodnutím z 28. marca 1972 č. D

503/71 po nebohom J. K. ( právnom predchodcovi odporcu P.K. ) , u ktorého nebol

preukázaný ţiadny právny titul ich nadobudnutia , vrátane vydrţania. Keďţe predmetné

nehnuteľnosti nenadobudol do vlastníctva nebohý J. K. , ale ich vlastníčkou bola nebohá

M. K. , nemohli patriť do dedičstva po ňom a nemohla ich nadobudnúť titulom dedičstva do

vlastníctva nebohá A.K. ( právna predchodkyňa pôvodnej odporkyne 1/ ). Táto je však na

listoch vlastníctva vedená ako ich vlastníčka , preto bol návrh na určenie, ţe patria do

dedičstva po nebohej M. K. dôvodný. Námietku vznesenú odporcami A.D., P.K. a P.K.

týkajúcu sa podmienky konania uţ rozhodnutej veci ( res iudicatae ) vyhodnotil za

nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa ( nesprávne uvedené

).

Krajský súd v Ţiline na odvolanie odporcov 10/, 11/, 12/ ( v rozhodnutí súdov niţších

stupňov označených ako 9/, 10, 11/ ) rozsudkom z 30. novembra 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a týmto odporcom uloţil povinnosť nahradiť

navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 74, 61 € na účet ich právneho zástupcu

do 3 dní. V plnom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového

súdu. Konštatoval, ţe okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre

posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav

dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku , na ktoré odvolací súd poukázal

a s ktorým sa v plnom rozsahu stotoţnil, preto ďalšie odôvodnenie nevyhotovoval ( § 219

ods. 1, 2 ). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s odd. 1

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie odporcovia 10, 11/, 12/ ( A.

D., P. K., P. K. ) . Navrhli ho ( spolu s rozsudkom okresného súdu ) zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali porušenie ich práva na spravodlivý súdny proces

a tým naplnený dovolací dôvod podľa v spojení s ,

3

b/ Rozsudky súdov niţších stupňov povaţovali za nesprávne, bez riadneho

odôvodnenia , nezrozumiteľné aj nepreskúmateľné. Uviedli, ţe v rozsiahlom odvolaní proti

rozsudku súdu prvého stupňa namietali, ţe pri sporných nehnuteľnostiach ide o prekáţku res

iudicata, pretoţe podľa posudku znalca Ing. M. K. tieto nehnuteľnosti uţ boli predmetom

dedičstva v rozhodnutí bývalého Štátneho notárstva Čadca pod č. D 183/65 po matke resp.

starej matke účastníkov konania t. j. po M. k. . Tieţ namietali správnosť výšky podielov, jej

nedostatočnú identifikáciu , nedostatočne zistený skutkový stav a následné hodnotenie

dôkazov, ktorými sa odvolací súd vôbec nezaoberal. Za nepreskúmateľné a rozporné

povaţovali aj rozhodnutie o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Navrhovateľ navrhol dovolanie zamietnuť ako neprípustné a priznať mu trovy

dovolacieho konania .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali účastníci konania ( ) , ktorí sú zastúpení advokátom

( ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Rozhodnutie odvolacieho súdu po doručení všetkým

účastníkom konania a ich právnym nástupcom nadobudlo v zmysle doloţky právoplatnosti

a vykonateľnosti právoplatnosť dňom 23. decembra 2011.

V prejednávanej veci je dovolaním odporcov napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa dovolanie je

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3,

ods. 4.

4

Dovolaním odporcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil

prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný

právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci

sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa , Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie nie je podľa

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

( či uţ to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ) ,

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov,

spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred

súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ).

Odporcovia vady konania podľa , aţ e/ a nenamietali a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd. Odporcovia však dôvodne namietali vadu konania podľa

a v dovolacom konaní tieţ vyšla najavo vada konania podľa

písm. b/

Podľa kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené

podmienky konania, za ktorých môţe konať vo veci ( podmienky konania ).

Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v kaţdom štádiu konania

prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky ( procesné podmienky

konania ) , aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi

základné procesné podmienky ( okrem iných ) , ktoré má súd povinnosť si všimnúť aj bez

návrhu po celý čas konania, je splnenie podmienok civilno – procesnej subjektivity účastníka,

t. j. spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania . Spôsobilosť byť účastníkom konania

5

znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva, resp.

ukladá ( ). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať

práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva

a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením ( prípadne počatím , ak sa narodí ţivá )

a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu ( § 7 Občianskeho

zákonníka ).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe odporkyňa M. S. ( uvedená v záhlaví rozsudkov súdov

niţších stupňov ako odporkyňa 3/ ) nar. X., naposledy bytom D. , zomrela X. t. j. pred

rozhodnutím odvolacieho súdu 30. novembra 2010 ( a po rozhodnutí súdu prvého stupňa 27.

januára 2010 ). Teda v čase rozhodovania krajského súdu táto odporkyňa nemala

spôsobilosť byť účastníkom konania . Ak odvolací súd napriek tejto skutočnosti rozhodol,

zaťaţil svoje konanie vadou v zmysle ( ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník konania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania ) . Pre úplnosť dovolací súd

uvádza, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe aj odporkyňa J. B. ( uvedená v záhlaví rozsudkov

niţších stupňov ako odporkyňa 5/ ) nar. X. zomrela X. t. j. po rozhodnutí okresného

a krajského súdu.

Dovolatelia namietali , ţe konanie je postihnuté vadou konania podľa § 237 písm. f/

z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu . Tým, ţe

odvolací súd sa nevysporiadal s dôvodmi odvolania , ale len všeobecne konštatoval

správnosť skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu , porušil ich právo na

spravodlivý súdny proces , čím im v konečnom dôsledku odňal moţnosť konať pred súdom.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva , ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná , ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môţu nastať aj pri

samotnom vydávaní rozhodnutia , ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti

( záhlavia, výroku, odôvodnenia ). Zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá

môţe byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo

neodôvodnenosti ( arbitrárnosti ) . Vydanie zmätočného rozhodnutia nemá svoje právne

6

opodstatnenie najmä z hľadiska zaručeného práva účastníka na

súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

( ďalej len „ústava“ ) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd ( ďalej len „dohovor“ ) , porovnaj napr. , III.

ÚS 331/04, .

Samotné súdne rozhodnutie , ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany , musí

byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri

rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované

formálne a obsahové náleţitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho

skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva . Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj

na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamným, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument ( pozri napr. Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997 , Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998 ).

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry ( pozri , ) tieţ

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie ( čl. 46 ods. 1

, dohovoru ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t. j. s uplatnením a ochranou proti

takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ( ).

Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu v odôvodnení

rozhodnutia zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov s

7

výhradou, ţe ( ne ) majú význam pre rozhodnutie ( pozri Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla

1993 , II. ÚS410/06 ).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie , čoho sa navrhovateľ

( ţalobca ) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( ţalovaný ) , prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Po preskúmaní veci dospel dovolací súd k záveru, ţe odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu nezodpovedá citovanému ustanoveniu a právu účastníkov konania na

spravodlivé súdne konanie.

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú

odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a vôbec nereagoval

ani na podstatné odvolacie námietky , od ktorej povinnosti ho nemôţe zbaviť ani znenie

Toto ustanovenie totiţ nemoţno aplikovať len formálne , ale v spojení

s judikatúrou ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva a samozrejme v spojení s

§ 157 ods. 2 O. s p.

Napriek skutočnosti, ţe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorý vyhovel

uplatnenému nároku , je rozsiahle, v prevaţnej časti je len opisom priebehu konania

a vykonaných dôkazov s citáciou právnych predpisov bez toho, aby sa jasným,

zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami ,

ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Naopak jeho skutkové

a právne závery sú nezrozumiteľné a zmätočné.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Poţiadavka preskúmateľnosti skutkových záverov a právneho posúdenia veci nie je

naplnená, keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba výpočet a opis vykonaných dôkazov

a citáciu právnych predpisov bez ich výkladu ku konkrétnym okolnostiam danej veci.

V záujme preskúmateľnosti odôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby

súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne

námietky účastníkov. Pri absencii takéhoto odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu

8

bolo povinnosťou odvolacieho súdu ( a to bez ohľadu na znenie ustanovenia § 219 ods. 2

) napraviť pochybenie súdu prvého stupňa a primeraným spôsobom reagovať na

podstatné odvolacie námietky. Krajský súd sa však v plnom rozsahu stotoţnil s rozhodnutím

súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami

týkajúcimi sa skutkových záverov a z nich vyplývajúceho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd tým, ţe riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s § 157 ods. 2

, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné, porušil právo dovolateľov na spravodlivé

súdne konanie , čím im odňal moţnosť konať pred súdom ( ). V tejto

súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti aj nález ústavného súdu z 29.

júla 2011 , podľa ktorého nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia treba

povaţovať za vadu, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania podľa § 237

písm. f/

Vychádzajúc z uvedeného ,keď konanie odvolacieho súdu je postihnuté procesnými

vadami podľa a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ) , pričom sa

nezaoberal ďalšími námietkami dovolateľov.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta

9