Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0d4/384629.de35e8.pdf
PDF · 122.8 KB
No categories available
3Cdo/78/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 78/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ R. B., bývajúceho
v B., zastúpeného Mgr. M. Š., advokátom, so sídlom v B., 2/ H. B., bývajúcej V., proti
odporcom 1/ S., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., 2/ F. M. – S., so sídlom v B., IČO: X.,
zastúpenému JUDr. J. P., advokátom, so sídlom v B., 3/ R., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X.,
4/ M. D., bývajúcemu v B., 5/ B. T., bývajúcej v H., 6/ J. K., bývajúcemu v B., 7/ Ing. M. V.,
bývajúcemu v B., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenie spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24 C 7/2007,
o dovolaní navrhovateľa 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2011
sp. zn. 2 Co 71/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovatelia sa v konaní domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej draţby
realizovanej odporcom 1/ ako draţobníkom 9. januára 2007, ktorou došlo k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území P. zapísaným v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. ako byt č. X. nachádzajúci sa na X.. poschodí
bytového domu súp. č. X. v B. ulici č. 3, spolu so spoluvlastníckym podielom X. na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a ako parcela č. X. – zastavané plochy
22
a nádvoria vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m
2
a parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m(ďalej len „nehnuteľnosti“).
Draţbou prešli nehnuteľnosti z navrhovateľov na odporcu 3/ (vydraţiteľa). Odporca 3/
nehnuteľnosti neskôr previedol na odporcu 4/, ktorý ich potom predal odporcovi 7/. Napokon
boli nehnuteľnosti prevedené na odporcov 5/ a 6/. Predmetným návrhom sa
navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali tieţ určenia, ţe sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností.
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 20. septembra 2010 č.k. 24 C 7/2007-348
návrh zamietol s odôvodnením, ţe navrhovatelia 1/ a 2/ ako vlastníci nehnuteľností
neuhrádzali náklady za plnenia spojené s uţívaním bytu, za dodávku tepla, teplej úţitkovej
vody, vodného a stočného a tým neplnili voči správcovi (odporcovi 2/) svoje povinnosti
v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„zákon č. 182/1993 Z.z.“) a v zmysle zmluvy o výkone správy. Správca evidoval voči nim
nedoplatok vo výške 165 930 Sk. Vlastníci bytov v bytovom dome sa opakovane zaoberali
touto situáciou, navrhovatelia boli upomínaní a vyzývaní na zaplatenie, avšak upomienky
a výzvy ignorovali. Vlastníci bytov v bytovom dome, v prospech ktorých zo zákona vzniklo
k nehnuteľnostiam záloţné právo (§ 15 zákona č. 182/1993 Z.z.), preto na schôdzi
3. mája 2006 odsúhlasili vymáhanie dlhu navrhovateľov 1/ a 2/ na draţbe. Tejto schôdze
sa podľa podpísanej prezenčnej listiny zúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov,
na nej prijaté rozhodnutia nikto z vlastníkov nepripomienkoval. Keďţe vlastníci bytov
v bytovom dome na tejto schôdzi poverili správcu bytového domu zrealizovať draţbu bytu
navrhovateľov, bol odporca 2/ oprávnený navrhnúť vykonanie draţby. Podľa právneho názoru
súdu prvého stupňa výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali navrhovateľmi tvrdené
nedodrţanie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných draţbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.). Navrhovateľom
sa nepodarilo preukázať, ţe priebeh predmetnej draţby nebol v súlade s týmto zákonom a ţe
vykonaná draţba je v dôsledku toho neplatná. Opodstatnenosť tvrdení navrhovateľov
o údajnej neplatnosti draţby vyvrátil odporca 1/ dôkazmi, ktoré osvedčili zákonnosť postupu
draţobníka počas celého priebehu draţobného procesu, zavŕšením ktorého bolo udelenie
príklepu a nadobudnutie predmetu draţby odporcom 3/. O trovách konania rozhodol súd
prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p., § 148 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom
z 28. septembra 2011 sp. zn. 2 Co 71/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, ţe
zmluvou o výkone správy č. 002/2002 vlastníci bytov a nebytových priestorov domu
nachádzajúceho sa v B. ulici č. 1, 3 a 5 poverili správcu domu (odporcu 2/), aby za nich
vykonával niektoré právne úkony, podával návrhy na začatie súdnych konaní, ktorými sú
uplatňované pohľadávky týkajúce sa prevádzky, údrţby a opráv domu, spoločných častí
a spoločných zariadení domu, v mene vlastníkov uzatváral zmluvy zabezpečujúce riadnu
správu a prevádzku domov, v prípade omeškania platieb domáhal sa ich zaplatenia ţalobou,
zastupoval vlastníkov bytov v súdnych konaniach, preberal rozhodnutia a podával opravné
prostriedky. Zmluvu DD 6/06 o vykonaní dobrovoľnej draţby na návrh záloţného veriteľa
uzavreli odporca 2/ (navrhovateľ draţby) a odporca 1/ (draţobník). Vlastníci bytov
a nebytových priestorov bytového domu zastúpení správcom vyhlásili jednak to, ţe sú
veriteľmi splatnej pohľadávky a dlţníci majú z titulu neplnenia povinností vyplývajúcich im
z ustanovení § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. nedoplatok voči ostatným vlastníkom bytov
a nebytových priestorov 271 082 Sk (istina predstavovala 148 829 Sk a penále 122 253 Sk),
jednak to, ţe ich pohľadávka je zabezpečená záloţným právom k predmetnému bytu.
Navrhovateľ draţby vyhlásil, ţe písomne oznámil začatie výkonu záloţného práva dlţníkovi,
záloţcovi a prednostnému záloţnému veriteľovi. Oznámenie o draţbe z 27. novembra 2006
prevzali všetky subjekty, ktorým malo byť doručené. Odvolací súd v názorovej zhode so
súdom prvého stupňa zdôraznil, ţe navrhovateľmi uvádzané tvrdenia o nedodrţaní
príslušných ustanovení zákona o dobrovoľných draţbách, ktoré podľa ich názoru zakladajú
neplatnosť draţby, vyvrátil odporca 1/ dôkazmi osvedčujúcimi zákonnosť postupu draţobníka
počas celého priebehu draţobného procesu. Draţobná spoločnosť upovedomila o draţbe
všetky relevantné subjekty. Predsedníčka samosprávy bytového domu potvrdila, ţe
oznámenie o draţbe bolo zverejnené vhodným spôsobom a mali ho k dispozícii aj ostatní
vlastníci bytov a nebytových priestorov. Draţobník v danom prípade dodrţal § 17 ods. 3
zákona č. 527/2002 Z.z. a zabezpečil uverejnenie oznámenia o draţbe v Notárskom
centrálnom registri draţieb v zákonom stanovenej lehote najmenej 30 dní pred začatím
draţby. So zreteľom na to odvolací súd dospel k záveru totoţnému so záverom súdu prvého
stupňa, ţe dobrovoľná draţba bola uskutočnená v súlade so zákonom a je platná. O náhrade
trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. l O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol navrhovateľ 1/ dovolaním, v ktorom uviedol, ţe
v konaní nebol úplne a správne zistený rozhodujúci skutkový stav, súdy nevykonali všetky
dôkazy potrebné na ozrejmenie okolností, za ktorých bola draţba navrhnutá a uskutočnená,
ani neodstránili rozpory „medzi jednotlivými dôkazmi“. Odvolací súd dospel na základe
dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniach
a prehliadol, ţe navrhovatelia preukázali vôľu zaplatiť dlţnú sumu, nechceli platiť iba penále.
Nesprávnosť právneho posúdenia danej veci mala základ aj v tom, ţe súdy niţších stupňov
nepostrehli, ţe správca bytového domu nebol v danom prípade oprávnený vymáhať na draţbe
dlţnú sumu. Na uzavretie zmluvy o vykonaní draţby bolo potrebné osobitné splnomocnenie.
Uznesenie, ktoré bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nemá
oporu v zákone č. 182/1993 Z.z. Odporca 1/ postupoval v rozpore so zákonom
č. 527/2002 Z.z. a súdy nevzali na zreteľ, ţe nebol rešpektovaný § 7 ods. 4 tohto zákona.
Súdy oboch niţších stupňov odňali navrhovateľovi 1/ moţnosť pred súdom konať tým, ţe
nevykonali dokazovanie navrhovateľmi označenými svedkami a nepripustili vykonanie
ďalších dôkazov, ktoré by mohli prispieť k zisteniu skutkového stavu. Podľa názoru
dovolateľa „postup odporcu 2/ a uvedenie do omylu všetkých záloţných veriteľov a konanie
bez osobitného oprávnenia za vlastníkov bytov a nebytových priestorov je samo o sebe
dostatočným dôvodom na zrušenie napadnutých rozsudkov“. Uzavrel, ţe v konaní mu bola
odňatá moţnosť pred súdom konať, napadnuté rozhodnutie nie je podloţené dostatočným
zistením skutkového stavu a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţiadal preto
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.
Odporca 2/ v písomnom vyjadrení označil dovolanie navrhovateľa 1/ za procesne
neprípustné a zdôraznil, ţe v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky
pre vykonanie draţby. Ostatní účastníci konania sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.
1. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie navrhovateľa 1/ smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku
je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Prípustnosť v danej veci podaného dovolania z uvedených ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238
ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2
O.s.p.) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.
2. So zreteľom na to by dovolanie navrhovateľa 1/ mohlo byť procesne prípustné, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p.
O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní výslovne namietané
neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľa 1/ preto
z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
3. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov
niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi bola v konaní
odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému
všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie
procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.
Niektoré formulácie zvolené v dovolaní nasvedčujú tomu, ţe navrhovateľ 1/ namieta
nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa a zrejme tieţ rozsudku odvolacieho súdu.
Pre tento prípad Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe na posúdenie prípustnosti
dovolania – aj z aspektov § 237 písm. f/ O.s.p. – je zásadne príslušný dovolací súd (viď
IV. ÚS 238/07). Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, z ktorého vyplýva, ţe „konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho
rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Názor zaujatý v uvedenom judikáte je opodstatnený
aj v prejednávanej veci a dovolací súd nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru.
Moţno preto uzavrieť, ţe navrhovateľom 1/ namietaná nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu prípustnosť dovolania nezakladá.
Argumentácia, ktorá je v dovolaní zvolená na odôvodnenie tohto mimoriadneho
opravného prostriedku, svedčí o tom, ţe navrhovateľ 1/ spochybňuje tieţ úplnosť a správnosť
skutkových zistení súdov, procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov. K tomu
dovolací súd uvádza:
Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Najvyšší
súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom
vysvetlil, ţe nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových
zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu
v zmysle § 237 O.s.p.; v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, ţe ak súd v priebehu
konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie
skutočného stavu, nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle
V prípade dovolateľom tvrdenej nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací
súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod, ktorý by viedol k procesnej vade
vymenovanej v § 237 písm. f/ O.s.p. a zakladal prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia
(k tomu viď bliţšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 42/1993).
Neprípustnosť takého dôvodu je daná aj (prieskumným) charakterom dovolacieho konania,
v ktorom sa uţ dôkazy nevykonávajú (§ 243a ods. 2 O.s.p.), a tak ani neprislúcha
dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní.
Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k neúplnému
zisteniu rozhodujúcich skutkových okolností významných z hľadiska posúdenia platnosti
uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, oprávnenia odporcu
2/ konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov a iniciovať vykonanie draţby, ako
aj samotného priebehu draţby, a pokiaľ z toho vyvodzuje existenciu procesnej vady uvedenej
v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd aj v súvislosti s tým opakuje, ţe tzv. iná vada
konania je relevantný dovolací dôvod, úspešne však môţe byť uplatnená len v procesne
prípustnom dovolaní (viď tieţ uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010 a 7 Cdo 36/2011). V danom prípade bola
vada tejto povahy uplatnená ako dovolací dôvod v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné.
4. K námietke navrhovateľa 1/, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, najmä na nesprávnych právnych záveroch v otázke platnosti uznesení
prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v otázke oprávnenia odporcu
2/ konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov a iniciovať vykonanie draţby, ako
aj dopadajúcich na samotný priebeh draţby (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd
uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť
v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť
dovolania nezakladá. Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v § 237 O.s.p., ani znak
(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci
prípustnosť dovolania. Keďţe navrhovateľ 1/ tento dovolací dôvod uplatnil v dovolaní, ktoré
nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu
z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Názor, ţe nesprávne právne
posúdenie veci nie je procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď tieţ R 43/2003
a R 54/2012), je zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.
5. Navrhovateľ 1/ dovolaním napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o náhrade
trov odvolacieho konania. Tento výrok, i keď bol súčasťou rozsudku, má povahu uznesenia
(§ 167 ods. 1 O.s.p). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o náhrade trov konania
je ale v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné. Jeho prípustnosť by mohla zaloţiť
iba procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 117/1999), vada tejto povahy ale
v dovolacom konaní nevyšla najavo.
6. Z dôvodov uvedených pod 1. aţ 5. dospel dovolací súd k záveru, ţe v prejednávanej
veci je dovolanie navrhovateľa 1/ procesne neprípustné. Vzhľadom na to jeho dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby
skúmal opodstatnenosť v dovolaní uplatnených dovolacích dôvodov.
V dovolacom konaní procesne úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov
konania proti navrhovateľovi 1/, ktorý v tomto konaní úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepriznal úspešným odporcom náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní
nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. júna 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková