Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/78/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ R. B., bývajúceho

v B., zastúpeného Mgr. M. Š., advokátom, so sídlom v B., 2/ H. B., bývajúcej V., proti

odporcom 1/ S., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., 2/ F. M. – S., so sídlom v B., IČO: X.,

zastúpenému JUDr. J. P., advokátom, so sídlom v B., 3/ R., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X.,

4/ M. D., bývajúcemu v B., 5/ B. T., bývajúcej v H., 6/ J. K., bývajúcemu v B., 7/ Ing. M. V.,

bývajúcemu v B., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenie spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľa 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2011

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovatelia sa v konaní domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej draţby

realizovanej odporcom 1/ ako draţobníkom 9. januára 2007, ktorou došlo k prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území P. zapísaným v katastri

nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. ako byt č. X. nachádzajúci sa na X.. poschodí

bytového domu súp. č. X. v B. ulici č. 3, spolu so spoluvlastníckym podielom X. na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a ako parcela č. X. – zastavané plochy

22

a nádvoria vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m

2

a parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m(ďalej len „nehnuteľnosti“).

Draţbou prešli nehnuteľnosti z navrhovateľov na odporcu 3/ (vydraţiteľa). Odporca 3/

nehnuteľnosti neskôr previedol na odporcu 4/, ktorý ich potom predal odporcovi 7/. Napokon

boli nehnuteľnosti prevedené na odporcov 5/ a 6/. Predmetným návrhom sa

navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali tieţ určenia, ţe sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 20. septembra 2010 č.k. -348

návrh zamietol s odôvodnením, ţe navrhovatelia 1/ a 2/ ako vlastníci nehnuteľností

neuhrádzali náklady za plnenia spojené s uţívaním bytu, za dodávku tepla, teplej úţitkovej

vody, vodného a stočného a tým neplnili voči správcovi (odporcovi 2/) svoje povinnosti

v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len

„“) a v zmysle zmluvy o výkone správy. Správca evidoval voči nim

nedoplatok vo výške 165 930 Sk. Vlastníci bytov v bytovom dome sa opakovane zaoberali

touto situáciou, navrhovatelia boli upomínaní a vyzývaní na zaplatenie, avšak upomienky

a výzvy ignorovali. Vlastníci bytov v bytovom dome, v prospech ktorých zo zákona vzniklo

k nehnuteľnostiam záloţné právo ( ), preto na schôdzi

3. mája 2006 odsúhlasili vymáhanie dlhu navrhovateľov 1/ a 2/ na draţbe. Tejto schôdze

sa podľa podpísanej prezenčnej listiny zúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov,

na nej prijaté rozhodnutia nikto z vlastníkov nepripomienkoval. Keďţe vlastníci bytov

v bytovom dome na tejto schôdzi poverili správcu bytového domu zrealizovať draţbu bytu

navrhovateľov, bol odporca 2/ oprávnený navrhnúť vykonanie draţby. Podľa právneho názoru

súdu prvého stupňa výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali navrhovateľmi tvrdené

nedodrţanie ustanovení o dobrovoľných draţbách a o doplnení

o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „). Navrhovateľom

sa nepodarilo preukázať, ţe priebeh predmetnej draţby nebol v súlade s týmto zákonom a ţe

vykonaná draţba je v dôsledku toho neplatná. Opodstatnenosť tvrdení navrhovateľov

o údajnej neplatnosti draţby vyvrátil odporca 1/ dôkazmi, ktoré osvedčili zákonnosť postupu

draţobníka počas celého priebehu draţobného procesu, zavŕšením ktorého bolo udelenie

príklepu a nadobudnutie predmetu draţby odporcom 3/. O trovách konania rozhodol súd

prvého stupňa podľa , a

Na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom

z 28. septembra 2011 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

ako vecne správny ( a ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, ţe

zmluvou o výkone správy č. 002/2002 vlastníci bytov a nebytových priestorov domu

nachádzajúceho sa v B. ulici č. 1, 3 a 5 poverili správcu domu (odporcu 2/), aby za nich

vykonával niektoré právne úkony, podával návrhy na začatie súdnych konaní, ktorými sú

uplatňované pohľadávky týkajúce sa prevádzky, údrţby a opráv domu, spoločných častí

a spoločných zariadení domu, v mene vlastníkov uzatváral zmluvy zabezpečujúce riadnu

správu a prevádzku domov, v prípade omeškania platieb domáhal sa ich zaplatenia ţalobou,

zastupoval vlastníkov bytov v súdnych konaniach, preberal rozhodnutia a podával opravné

prostriedky. Zmluvu DD 6/06 o vykonaní dobrovoľnej draţby na návrh záloţného veriteľa

uzavreli odporca 2/ (navrhovateľ draţby) a odporca 1/ (draţobník). Vlastníci bytov

a nebytových priestorov bytového domu zastúpení správcom vyhlásili jednak to, ţe sú

veriteľmi splatnej pohľadávky a dlţníci majú z titulu neplnenia povinností vyplývajúcich im

z ustanovení nedoplatok voči ostatným vlastníkom bytov

a nebytových priestorov 271 082 Sk (istina predstavovala 148 829 Sk a penále 122 253 Sk),

jednak to, ţe ich pohľadávka je zabezpečená záloţným právom k predmetnému bytu.

Navrhovateľ draţby vyhlásil, ţe písomne oznámil začatie výkonu záloţného práva dlţníkovi,

záloţcovi a prednostnému záloţnému veriteľovi. Oznámenie o draţbe z 27. novembra 2006

prevzali všetky subjekty, ktorým malo byť doručené. Odvolací súd v názorovej zhode so

súdom prvého stupňa zdôraznil, ţe navrhovateľmi uvádzané tvrdenia o nedodrţaní

príslušných ustanovení zákona o dobrovoľných draţbách, ktoré podľa ich názoru zakladajú

neplatnosť draţby, vyvrátil odporca 1/ dôkazmi osvedčujúcimi zákonnosť postupu draţobníka

počas celého priebehu draţobného procesu. Draţobná spoločnosť upovedomila o draţbe

všetky relevantné subjekty. Predsedníčka samosprávy bytového domu potvrdila, ţe

oznámenie o draţbe bolo zverejnené vhodným spôsobom a mali ho k dispozícii aj ostatní

vlastníci bytov a nebytových priestorov. Draţobník v danom prípade dodrţal § 17 ods. 3

a zabezpečil uverejnenie oznámenia o draţbe v Notárskom

centrálnom registri draţieb v zákonom stanovenej lehote najmenej 30 dní pred začatím

draţby. So zreteľom na to odvolací súd dospel k záveru totoţnému so záverom súdu prvého

stupňa, ţe dobrovoľná draţba bola uskutočnená v súlade so zákonom a je platná. O náhrade

trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a ods. l

Rozsudok odvolacieho súdu napadol navrhovateľ 1/ dovolaním, v ktorom uviedol, ţe

v konaní nebol úplne a správne zistený rozhodujúci skutkový stav, súdy nevykonali všetky

dôkazy potrebné na ozrejmenie okolností, za ktorých bola draţba navrhnutá a uskutočnená,

ani neodstránili rozpory „medzi jednotlivými dôkazmi“. Odvolací súd dospel na základe

dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniach

a prehliadol, ţe navrhovatelia preukázali vôľu zaplatiť dlţnú sumu, nechceli platiť iba penále.

Nesprávnosť právneho posúdenia danej veci mala základ aj v tom, ţe súdy niţších stupňov

nepostrehli, ţe správca bytového domu nebol v danom prípade oprávnený vymáhať na draţbe

dlţnú sumu. Na uzavretie zmluvy o vykonaní draţby bolo potrebné osobitné splnomocnenie.

Uznesenie, ktoré bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nemá

oporu v Odporca 1/ postupoval v rozpore so zákonom

č. a súdy nevzali na zreteľ, ţe nebol rešpektovaný tohto zákona.

Súdy oboch niţších stupňov odňali navrhovateľovi 1/ moţnosť pred súdom konať tým, ţe

nevykonali dokazovanie navrhovateľmi označenými svedkami a nepripustili vykonanie

ďalších dôkazov, ktoré by mohli prispieť k zisteniu skutkového stavu. Podľa názoru

dovolateľa „postup odporcu 2/ a uvedenie do omylu všetkých záloţných veriteľov a konanie

bez osobitného oprávnenia za vlastníkov bytov a nebytových priestorov je samo o sebe

dostatočným dôvodom na zrušenie napadnutých rozsudkov“. Uzavrel, ţe v konaní mu bola

odňatá moţnosť pred súdom konať, napadnuté rozhodnutie nie je podloţené dostatočným

zistením skutkového stavu a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţiadal preto

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

Odporca 2/ v písomnom vyjadrení označil dovolanie navrhovateľa 1/ za procesne

neprípustné a zdôraznil, ţe v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky

pre vykonanie draţby. Ostatní účastníci konania sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

, bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté

rozhodnutie a dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.

1. V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie navrhovateľa 1/ smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku

je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť v danej veci podaného dovolania z uvedených ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (

) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

rozsudku uvedeného v

2. So zreteľom na to by dovolanie navrhovateľa 1/ mohlo byť procesne prípustné, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v

O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní výslovne namietané

neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľa 1/ preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

3. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi bola v konaní

odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému

všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie

procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.

Niektoré formulácie zvolené v dovolaní nasvedčujú tomu, ţe navrhovateľ 1/ namieta

nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa a zrejme tieţ rozsudku odvolacieho súdu.

Pre tento prípad Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe na posúdenie prípustnosti

dovolania – aj z aspektov – je zásadne príslušný dovolací súd (viď

). Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého vyplýva, ţe „konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho

rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Názor zaujatý v uvedenom judikáte je opodstatnený

aj v prejednávanej veci a dovolací súd nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru.

Moţno preto uzavrieť, ţe navrhovateľom 1/ namietaná nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu prípustnosť dovolania nezakladá.

Argumentácia, ktorá je v dovolaní zvolená na odôvodnenie tohto mimoriadneho

opravného prostriedku, svedčí o tom, ţe navrhovateľ 1/ spochybňuje tieţ úplnosť a správnosť

skutkových zistení súdov, procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov. K tomu

dovolací súd uvádza:

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vţdy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Najvyšší

súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom

vysvetlil, ţe nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových

zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu

v zmysle ; v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, ţe ak súd v priebehu

konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutočného stavu, nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle

V prípade dovolateľom tvrdenej nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací

súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod, ktorý by viedol k procesnej vade

vymenovanej v a zakladal prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia

(k tomu viď bliţšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 42/1993).

Neprípustnosť takého dôvodu je daná aj (prieskumným) charakterom dovolacieho konania,

v ktorom sa uţ dôkazy nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha

dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní.

Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k neúplnému

zisteniu rozhodujúcich skutkových okolností významných z hľadiska posúdenia platnosti

uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, oprávnenia odporcu

2/ konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov a iniciovať vykonanie draţby, ako

aj samotného priebehu draţby, a pokiaľ z toho vyvodzuje existenciu procesnej vady uvedenej

v , dovolací súd aj v súvislosti s tým opakuje, ţe tzv. iná vada

konania je relevantný dovolací dôvod, úspešne však môţe byť uplatnená len v procesne

prípustnom dovolaní (viď tieţ uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, , a ). V danom prípade bola

vada tejto povahy uplatnená ako dovolací dôvod v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné.

4. K námietke navrhovateľa 1/, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, najmä na nesprávnych právnych záveroch v otázke platnosti uznesení

prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v otázke oprávnenia odporcu

2/ konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov a iniciovať vykonanie draţby, ako

aj dopadajúcich na samotný priebeh draţby ( ), dovolací súd

uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť

dovolania nezakladá. Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania. Keďţe navrhovateľ 1/ tento dovolací dôvod uplatnil v dovolaní, ktoré

nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu

z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Názor, ţe nesprávne právne

posúdenie veci nie je procesnou vadou v zmysle (viď tieţ R 43/2003

a R 54/2012), je zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

5. Navrhovateľ 1/ dovolaním napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o náhrade

trov odvolacieho konania. Tento výrok, i keď bol súčasťou rozsudku, má povahu uznesenia

(§ 167 ods. 1 O.s.p). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o náhrade trov konania

je ale v zmysle procesne neprípustné. Jeho prípustnosť by mohla zaloţiť

iba procesná vada konania v zmysle (viď R 117/1999), vada tejto povahy ale

v dovolacom konaní nevyšla najavo.

6. Z dôvodov uvedených pod 1. aţ 5. dospel dovolací súd k záveru, ţe v prejednávanej

veci je dovolanie navrhovateľa 1/ procesne neprípustné. Vzhľadom na to jeho dovolanie

odmietol podľa v spojení s bez toho, aby

skúmal opodstatnenosť v dovolaní uplatnených dovolacích dôvodov.

V dovolacom konaní procesne úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov

konania proti navrhovateľovi 1/, ktorý v tomto konaní úspech nemal (

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepriznal úspešným odporcom náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní

nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5

v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. júna 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková