Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/25/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P., spol. s r. o., K.B., IČO:

X., zastúpený: A., s. r. o., E.P.B., IČO: X. proti ţalovanému 1/: E., P.S.R., zastúpený: JUDr.

Ľ.F., advokát, L.B., ţalovanému 2/: K., a. s., H.K.Č.,IČO: X., zastúpený: B., s. r. o., Š.B.,

IČO: X. a JUDr. K.Č., advokátka, AK Č.Š.B., o nariadenie predbežného opatrenia na

návrh žalobcu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovaného 2/ a ţalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 9. februára

2012, č. k. -964, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 9. februára 2012, č. k. -964

sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa vracia tomuto súdu v zrušenom rozsahu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava I uznesením z 27. októbra 2011, č. k. -894

nariadil predbeţné opatrenie na základe návrhu ţalobcu z 30. mája 2011 tak, ţe ţalovanému

1/ zakázal aţ do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vykonávať dodávku, predaj

alebo distribúciu ovocných štiav, sirupov a dţúsov značky „Y.“ a „H.“ v Slovenskej

republike, priamo alebo prostredníctvom akejkoľvek tretej osoby, okrem ţalobcu. Ďalej

ţalovanému 1/ zakázal aţ do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej predávať ovocné

šťavy, sirupy a dţúsy značky „Y.“ a „H.“ za účelom ich ďalšieho predaja v Slovenskej

republike akejkoľvek tretej osobe, okrem ţalobcu. Tretím výrokom súd ţalovanému 2/

zakázal aţ do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej na území Slovenskej republiky

predávať alebo distribuovať ovocné šťavy, sirupy a dţúsy značky „Y.“ a „H.“. O trovách

predbeţného opatrenia rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca v návrhu na vydanie

predbeţného opatrenia uviedol, ţe je namieste dočasná úprava pomerov účastníkov formou

nového predbeţného opatrenia, ak bude osvedčené, ţe konanie ţalovaného 1/ a ţalovaného 2/

úzko súvisia a priamo zasahujú do osvedčených práv ţalobcu spôsobom odôvodňujúcim

dočasnú úpravu pomerov účastníkov alebo spôsobom ohrozujúcim budúci výkon súdneho

rozhodnutia, ďalej bude osvedčené, ţe e-mail ţalobcu ţalovanému 1/ zo 16. februára 2010

nebude povaţovaný za súhlas s ukončením platnosti Rámcovej zmluvy a nový návrh

na predbeţné opatrenia sa bude týkať produktov značiek „Y.“ a „H.“.

K skutkovému stavu ţalobca uviedol, ţe ţalobca a právny predchodca ţalovaného 1/,

spoločnosť Y., uzavreli 15. marca 1995 Rámcovú zmluvu o spolupráci (ďalej len „Rámcová

zmluva“), na základe ktorej sa ţalobca zaviazal vykonávať import a distribúciu výrobkov

značky „Y.“ a „H.“ (ďalej len „Výrobky“) na území Slovenskej republiky. V Rámcovej

zmluve sa ţalovaný 1/ zaviazal, ţe na územie Slovenskej republiky bude dodávať Výrobky

výhradne prostredníctvom ţalobcu. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a ktorákoľvek

zo strán bola oprávnená Rámcovú zmluvu vypovedaťku koncu roka s výpovednou lehotou 1

rok. Listom zo 6. júna 2001 informoval právny predchodca ţalovaného 1/, ţe marketing

a distribúciu prevezme ţalovaný 1/. Ţalovaný 1/ nijako nenamietal zmluvné obmedzenie

dispozície s Výrobkami vo vzťahu k Slovenskej republike prostredníctvom ţalobcu. Na

ţiadosť ţalovaného 1/ boli do sortimentu Výrobkov od 1. januára 2003 zahrnuté aj ovocné

dţúsy značky „G.“. Za tým účelom uzatvorili 1. januára 2003 dohodu o spolupráci (ďalej len

„dohoda o spolupráci“) bez toho, aby tým bola dotknutá platnosť pôvodnej Rámcovej

zmluvy. Bez toho, aby ţalovaný 1/ riadne vypovedal Rámcovú zmluvu a vyčkal na uplynutie

jednoročnej výpovednej lehoty. Ţalovaný 1/ v priebehu februára 2010 informoval ţalobcu, ţe

ďalej chce distribuovať Výrobky prostredníctvom ţalovaného 2/ bez ţalobcu. Ţalobca bol so

ţalovaným 1/ rokovať o ukončení spolupráce dohodou bez toho, aby boli dodrţané dohodnuté

výpovedné lehoty, ale iba v tom prípade, ţe mu bude poskytnutá adekvátna kompenzácia za

vybudovanie trhovej distribúcie Výrobkov a ušlý zisk počas trvania pôvodne dohodnutej

výpovednej lehoty. O ochote ţalobcu rokovať o ukončení zmluvného vzťahu svedčí aj e-mail

ţalobcu zo 16. februára 2010. O tom, ţe uvedený email ţalovaný 1/ nemohol povaţovať za

dohodu o bezkompenzačnom ukončení Rámcovej zmluvy, svedčí aj jeho následná

komunikácia so ţalobcom. Ţalovaný zaslal e-mailom 24. februára 2010 ponuku na

vyrovnanie, ktorá vôbec nezohľadňovala existujúce zmluvné vzťahy. Distribúciu uvedených

výrobkov začal vykonávať ţalovaný 2/. Podľa informácií ţalobcu, ţalovaní 1/ a 2/ Výrobky

naďalej dováţajú a distribuujú. Ţalovaní 1/ a 2/ túto skutočnosť nerozporujú, ţalovaný 2/ sám

priznal, ţe v čase, keď uţ spor medzi účastníkmi prebiehal, uzatvoril so ţalovaným 1/

licenčnú zmluvu na predaj a distribúciu Výrobkov v Slovenskej a Českej republike, čím

ţalovaní 1/ a 2/ vedome konali smerom k narušeniu právneho postavenia ţalobcu. Ţalobca má

za preukázané, ţe mu v dôsledku konania ţalovaných 1/ a 2/ vzniká a bezprostredne hrozí

majetková ujma veľkého rozsahu. Navrhovateľ na určenie výšky škody poveril znaleckú

organizáciu, ktorá k 30. aprílu 2011 vyčíslila spôsobenú škodu na strane ţalobcu vo výške

318 430 eur, v roku 2012 škoda dosiahne súhrnnú hodnotu aţ 779 210 eur. Ţalobca ďalej

uviedol, ţe v konaní vo veci samej ešte ani rok po podaní ţaloby nebolo nariadené prvé

pojednávanie a v prípade, ak by súd predbeţné opatrenie nenariadil a súdne konanie by trvalo

niekoľko rokov, mohol by byť výkon súdneho rozhodnutia prakticky zmarený. Ţalobca tieţ

uviedol, ţe zásada „ne bis in idem“ nie je aplikovateľná na konanie o predbeţnom opatrení

a súd môţe o jeho nariadení rozhodovať aj opakovane, vţdy s ohľadom na aktuálne faktické

a právne skutočnosti.

Ďalej z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe k návrhu na nariadenie

predbeţného opatrenia sa vyjadril aj ţalovaný 1/, ktorý uviedol, ţe predchádzajúce návrhy

na nariadenie predbeţného opatrenia boli zamietnuté, pričom od posledného rozhodnutia sa

skutkový stav nezmenil a ani nedošlo k novým okolnostiam, ktorý by vyvolávali dočasne

upraviť pomery účastníkov alebo obavu, ţe by bol výkon rozhodnutia ohrozený. Podľa

ţalovaného 1/ zmluvný vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným 1/ bol ukončený najneskôr

k 31. decembru 2010. K návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia sa vyjadril aj ţalovaný

2/, ktorý taktieţ uviedol, ţe situácia sa od posledného rozhodnutia nezmenila a ţalobca

v novom návrhu neuvádza ţiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať nariadenie

predbeţného opatrenia. Ţalovaný 2/ ďalej poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný 2/ nebol

účastníkom Rámcovej zmluvy, a preto mu z nej nevyplývajú ţiadne práva a povinnosti.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f) a § 76 ods. 4

(ďalej len „“) a uviedol, ţe po oboznámení sa

so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, ako aj

po oboznámení sa s predloţenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, ţe v danom prípade

ţalobca dostatočným spôsobom osvedčil základné skutočnosti preukazujúce potrebu

predbeţnej úpravy pomerov účastníkov. Súd prvého stupňa sa v celom rozsahu stotoţnil

so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia a dospel

k záveru, ţe nariadením predbeţného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu

do postavenia ţalovaných 1/ a 2/, a preto súd návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia

v celom rozsahu vyhovel a predbeţné opatrenie nariadil.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/

napadnutým uznesením, uznesenie súdu prvého stupňa z 27. októbra 2011 (č. l. 894) zmenil

tak, ţe návrh na vydanie predbeţného opatrenia v časti zákazu ţalovanému 1/ vykonávať

dodávku, predaj alebo distribúciu ovocných štiav, sirupov a dţúsov značky „H.“ v Slovenskej

republike priamo alebo prostredníctvom akejkoľvek tretej osoby, okrem ţalobcu, a to aj za

účelom ich ďalšieho predaja v Slovenskej republike, ako aj v časti zákazu ţalovanému 2/ na

území Slovenskej republiky predávať alebo distribuovať ovocné šťavy, sirupy a dţúsy značky

„H.“ zamietol a vo zvyšku uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe odvolací súd na rozdiel od súdu prvého

stupňa dospel k záveru, ţe podmienky pre nariadenie predbeţného opatrenia nie sú

v predmetnej veci splnené v celom rozsahu. Odvolací súd poukázal na Rámcovú zmluvu

z 15. marca 1995, ktorou ţalobca osvedčil svoje výhradné právo na dovoz a distribúciu

výrobkov z ovocných štiav „Y.“ a „H.“ pre konečných spotrebiteľov na území Slovenskej

republiky počas trvania tejto zmluvy. Ďalej ţalobca osvedčil, ţe mu listom

zo 6. júna 2001 ţalovaný 1/ pod hlavičkou spoločnosti Y. oznámil, ţe uvedená spoločnosť uţ

nebude realizovať predaj značkových ovocných štiav, ale len výrobu koncentrovaných

ovocných štiav, pričom marketing a predaj značkových výrobkov „H.“, „F.“, „Y.“, „Y. V.“,

„O.“ a „S.“ bude uskutočňovať ţalovaný 1/. Ţalobca výpisom z obchodného registra

ţalovaného 1/ osvedčil, ţe ţalovaný 1/ od 30. júla 2001 prevzal časť prevádzky Finálne

výrobky. Ţalobca tieţ osvedčil, ţe 1. januára 2003 ako kupujúci uzavrel so ţalovaným 1/ ako

predávajúcim Dohodu o spolupráci pri predaji a kúpe tovaru z ponuky predávajúceho, ktorý je

špecifikovaný v prílohe č. 1 k tejto zmluve, v rámci ktorých sú uvedené výrobky značky „Y.

sirup“ a „G.“, ako aj osvedčil, ţe 26. marca 2010 uzavrel ako kupujúci so ţalovaným 1/ ako

predávajúcim Dohodu o dovoze a distribúcii výrobkov obchodnej značky „Y.“ a „G.“.

Uviedol, ţe posúdenie trvania a účinnosti vyššie uvedených zmlúv bude predmetom

dokazovania vo veci samej. Námietky ţalovaných 1/ a 2/, uvedené v odvolaniach týkajúcich

sa merita veci, môţe súd riešiť aţ v konaní vo veci samej. Odvolací súd skúmal otázku,

či ţalobca osvedčil, ţe na základe týchto zmlúv má na území Slovenskej republiky výlučne

ţalobca nárok predávať a distribuovať výrobky uvedené vo výroku uznesenia súdu prvého

stupňa a či nastal stav, ţe do pokojnej realizácie práva ţalobcu neoprávnene vstúpili ţalovaní

1/ a 2/. Odvolací súd je toho názoru, ţe neosvedčená zostala skutočnosť, ţe by ţalobca

po 1. januári 2003 distribuoval výrobky z ovocných štiav značky „H.“, teda vo vzťahu

k týmto výrobkom nie je osvedčená nevyhnutnosť rýchlej úpravy pomerov účastníkov

konania predbeţným opatrením. Ţalobca neosvedčil, ţe by výrobky tejto značky boli zahrnuté

aj do zmlúv o spolupráci, uzavretých so ţalovaným 1/. Vzhľadom k tejto skutočnosti

vo vzťahu k týmto výrobkom nie je daná naliehavosť potreby poţadovanej úpravy pomerov

voči ţalovaným 1/ a 2/ a nie je osvedčená ani existencia práva ţalobcu, ktorému sa má

poskytnúť dočasná úprava. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

v uvedenej časti zamietol.

Ďalej uviedol, ţe ţalobca osvedčil, ţe distribuoval výrobky z ovocných štiav „Y.“

a „G.“, teda osvedčil, ţe dochádzalo k plneniu zmlúv o spolupráci uzavretých

so ţalovaným 1/, pričom výrobky z ovocných štiav značky „Y.“ boli zahrnuté aj

do Rámcovej zmluvy. V rovine neosvedčenej zostalo ukončenie Rámcovej Zmluvy, ako aj

Zmluvy o spolupráci, uzavretej na dobu neurčitú (bolo osvedčované len ukončenie Zmluvy

o dovoze a distribúcii z mája 2007 - výpoveďou). Podľa odvolacieho súdu fax ţalobcu

zo 16. februára 2010 neosvedčuje ukončenie Rámcovej zmluvy a ani Zmluvy o spolupráci,

a to s poukazom na predchádzajúcu mailovú korešpondenciu ţalobcu so ţalovaným 1/, ktorá

osvedčuje, ţe ţalovaný 1/ prezentoval ţalobcovi len záujem zmeniť distribučný model

výrobkov. Ţiaden relevantný doklad, osvedčujúci dohodu o ukončení spolupráce

so ţalobcom, s konkrétnym obsahom dohody súdu nebol predloţený (aj napriek názoru

odvolacieho súdu v uznesení z 31. augusta 2010, sp. zn. ). Odvolací súd preto

dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v časti týkajúcej sa výrobkov z ovocných štiav značky

„Y.“ rozhodol správne, a to aj voči ţalovanému 2/, ktorý síce nie je účastníkom predmetných

zmlúv, avšak výrobky z ovocných štiav tejto značky distribuuje na území Slovenskej

republiky tretím osobám na ďalší predaj. Preto je podľa odvolacieho súdu dôvodné tento

predaj a distribúciu v prospech ţalobcu zakázať, a to z rovnakého dôvodu, ako je to na strane

ţalovaného 1/, teda z dôvodu hrozby vzniku ujmy na strane ţalobcu. Odvolací súd má za to,

ţe týmto predbeţným opatrením sa neprimerane nezasahuje do práv ţalovaných a do ich

podnikateľskej činnosti. V prípade, ţe bude osvedčené ukončenie Rámcovej zmluvy, súd

prvého stupňa zváţi postup podľa

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalovaný 2/ dovolanie. Navrhol,

aby dovolací súd napadnuté uznesenie zmenil, tak ţe konanie o návrhu na nariadenie

predbeţného opatrenia zastavuje a zaviazal zaplatiť ţalovanému 2/ trovy dovolacieho

konania.

Dovolanie odôvodnil ust. , keďţe v tej istej veci sa uţ

právoplatne rozhodlo. Uviedol, ţe tento opätovný návrh je uţ druhým návrhom na nariadenie

predbeţného opatrenia voči ţalovanému 1/ a tretím návrhom voči ţalovanému 2/.

Prechádzajúce návrhy na nariadenie predbeţného opatrenia voči obom ţalovaným 1/ a 2/ boli

právoplatne zamietnuté. Od právoplatného zamietnutia pôvodných návrhov na nariadenie

predbeţných opatrení sa situácia medzi ţalobcom a ţalovanými 1/ a 2/ nezmenila a ţalobca

v opätovnom návrhu neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť nariadenie

navrhovaného predbeţného opatrenia.

Ţalovaný 2/ poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu zo

16. mája 2011, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 3/2011 pod

číslom 25, podľa ktorého pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné

uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, prekáţku veci

právoplatne rozsúdenej. Ţalovaný má za to, ţe vzhľadom na citované stanovisko sa uplatňuje

prekáţka res iudicata aj v danom prípade. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé,

ţe odvolací súd sa opakovane zaoberal iba skutočnosťami, ktoré boli posudzované

v konaniach o pôvodných návrhoch na nariadenie predbeţného opatrenia. Odvolací súd mal

napriek predchádzajúcim právoplatným záverom súdov nárok ţalobcu vo vzťahu k výrobkom

značky „Y.“ za osvedčený. Podľa ţalovaného 2/ je nepochybné, ţe odvolací súd predbeţné

opatrenie nariadil len na základe odlišného posúdenia skutočností, na základe ktorých bolo

rozhodované aj v predchádzajúcich konaniach o nariadení predbeţného opatrenia. Záverom

navrhol, aby dovolací súd v zmysle ust. odloţil vykonateľnosť uznesenia súdu

prvého stupňa.

Ţalovaný 2/ podaním z 29. marca 2012 doplnil a rozšíril svoje dovolanie. Prípustnosť

dovolania v časti jeho rozšírenie odôvodnil ust. , keďţe účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Ţalovaný 2/ má za to, ţe mu

nie je moţné zakázať na území Slovenskej republiky predávať alebo distribuovať výrobky,

keďţe ţalovaný 2/ nie je a ani nebol účastníkom Rámcovej zmluvy, nemôţe byť preto nijako

obmedzovaný v dôsledku sporu o jej platnosť, takýto zákaz zo strany súdu by viedol

k rovnakým účinkom ako zmluvné dojednania, obmedzujúce súťaţ a zároveň by bol

v príkrom rozpore s princípom voľného pohybu tovarov na trhu Európskej únie.

Ţalovaný 2/ poukázal na ust. a , Nálezy Ústavného súdu SR:

, , a rozhodnutia Ústavného súdu SR:

a a namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu. Podľa ţalovaného odvolací súd v napadnutom uznesení ţiadnym spôsobom nevysvetlil,

prečo predbeţným opatrením uloţil obmedzenia aj voči ţalovanému 2/, a to aj napriek tomu,

ţe nebol účastníkom Rámcovej zmluvy a so ţalobcom nemá ani ţiaden iný zmluvný vzťah,

preto podľa ţalovaného 2/ je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné.

Ďalej ţalovaný 2/ ako dovolací dôvod uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Poukázal na čl. 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, § 4 ods. 1 Zákona

č. o ochrane hospodárskej súťaţe a Nariadenie Komisie č. 330/2010

o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a uviedol, ţe vo

vertikálnych zmluvných vzťahoch nie je nijako moţné zakázať tzv. pasívne predaje, ani ich

obmedziť. Podľa bodu 51 Usmernenia Komisie o vertikálnych obmedzeniach (2010/C

130/01), pasívny predaj znamená reagovanie na akékoľvek nevyţiadané poţiadavky

jednotlivých zákazníkov, vrátane dodávky tovaru alebo sluţieb týmto zákazníkom.

Ďalej uviedol, ţe bez ohľadu na existenciu Rámcovej zmluvy medzi ţalovaným 2/

a ţalobcom, nebolo by moţné zmluvne zaviazať ţalovaného 2/, aby nevykonával pasívny

predaj výrobkov na území Slovenskej republiky, nakoľko takéto dojednanie by bolo zakázané

a neplatné pre hrubý rozpor so súťaţným právom, ako aj sankcionovateľné zo strany

Protimonopolného úradu SR alebo Európskej komisie. Rovnako by nebolo právne moţné

zakázať ţalovanému 2/ uskutočňovať paralelný predaj, t. j. nakúpiť výrobky od iných

subjektov na Slovensku alebo v zahraničí a tieto výrobky následne na Slovensku predávať

aktívne, alebo pasívne. Nariadené predbeţné opatrenie však vytvára presne takú situáciu, aká

by vznikla v dôsledku zakázanej dohody obmedzujúcej súťaţ. Ak by aj Rámcová zmluva

zaručovala exkluzivitu pri dodávkach výrobkov od ţalovaného 1/, nezaručovala by mu

absolútnu teritoriálnu ochranu, t. j. nebránila by odberateľom výrobkov z iných štátov

uskutočňovať pasívne predaje na území Slovenskej republiky a nebránila by iným subjektom

uskutočňovať paralelný dovoz a vývoz výrobkov na vnútornom trhu Európskej únie. Takéto

obmedzenie je zjavne v rozpore s princípom voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu

Európskej únie.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie aj ţalovaný 1/.

Dovolanie odôvodnil podľa ust. , podľa ktorého účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Podľa ţalovaného došlo k uvedenej

vade konania tým, ţe odvolací súd nedoručil ţalovanému 1/ vyjadrenie ţalobcu k jeho

odvolaniu z 23. decembra 2011 a 20. januára 2012 a odvolací súd náleţite neodôvodnil svoje

rozhodnutie, najmä v časti potvrdzujúcej rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ţalovaný 1/ má

za to, ţe odvolací súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, upravenú v článku 43

ods. 3 SR, ktorá je premietnutá do Ţalovanému 1/ ani jeho právnemu

zástupcovi nebolo doručené vyjadrenie ţalobcu k jeho odvolaniu, čím bol ţalovaný 1/

ukrátený na svojich procesných právach, nakoľko nemohol na tieto vyjadrenia primeraným

spôsobom reagovať a účinne sa brániť. Z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

je nepochybné, ţe odvolací súd na túto novú argumentáciu ţalobcu, uvedenú v predmetných

vyjadreniach prihliadol, resp. sa s ňou stotoţnil (napr. vo vzťahu k otázke sortimentu, na ktorý

sa vzťahuje exkluzivita). Podľa ţalovaného 1/ je postup odvolacieho súdu v rozpore s právom

na spravodlivé súdne konanie a s právom na kontradiktórne konanie, v zmysle ktorého sú

strany nielenţe povinné označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, ale musia mať aj

moţnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazom alebo vyjadreniam predloţeným súdu.

Ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa 27. júna 2011 rozhodol o zastavení konania

o predbeţnom opatrení, nakoľko sa stotoţnil s argumentáciou ţalovaného 1/. V dôsledku

zrušenia tohto rozhodnutia odvolacím súdom, súd prvého stupňa 27. októbra 2011 rozhodol

opätovne a návrhu ţalobcu tentoraz úplne vyhovel. Z tohto dôvodu bolo preto potrebnejšie,

aby sa súd vysporiadal so všetkými argumentmi a tvrdeniami účastníkov tak, aby sa ţalovaný

1/ mal moţnosť oboznámiť s úvahou súdu a dôvodmi, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia

súdu prvého stupňa i s ohľadom na fakt, ţe sa odchýlilo od predchádzajúcej rozhodovacej

praxe bez zmeny skutkových okolností. Odvolací súd sa nevysporiadal s mnohými

relevantnými tvrdeniami ţalovaného 1/ a predloţenými dôkazmi. Napr. sa súd nevyjadril

k čestnému vyhláseniu p. J.. Ţalovaný 1/ ďalej uviedol, ţe nakoľko sa obchodný vzťah medzi

stranami v rokoch 1995 a 2002 zmenil, strany sa v roku 2003 dohodli na novej zmluve, a to

Zmluve o spolupráci. Z toho vyplýva, ţe rámcová zmluva nebola uţ naďalej potrebná a ani

nemala uţ ţiadnu ďalšiu funkciu, pretoţe relevantné vzťahy boli upravené a riadili sa

výhradne novou zmluvou z roku 2003. Podľa ţalovaného 1/ odvolací súd riadne neodôvodnil

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, len skonštatoval, ţe predbeţným opatrením sa

neprimerane nezasahuje do práv ţalovaných a ich podnikateľskej činnosti. Odvolací súd

ani nereagoval na ustanovenia európskeho práva o voľnej hospodárskej súťaţi. Ţalovaný 1/

ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR ohľadom odôvodňovania súdnych

rozhodnutí a na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. .

Ţalovaný 1/ svoje dovolanie odôvodnil aj ust. a , podľa

ktorých konanie je postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Ţalovaný 1/ je toho názoru, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil existenciu

zmluvného vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným 1/, čo viedlo k nesprávnemu záveru

o osvedčenosti existencie nároku ţalobcu. Uviedol, ţe pôvodná Rámcová zmluva z roku 1995

bola zrušená a nahradená zmluvami z roku 2003 a 2007. Ţalovaný 1/ týmito neskoršími

zmluvami preukázal skončenie vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným 1/ podľa Rámcovej

zmluvy z roku 1995, resp. jeho nahradenie neskoršími zmluvnými ustanoveniami, ktoré

neobsahovali ţiadnu exkluzivitu. Nie je ani moţné, aby zmluvné strany postupovali podľa

troch zmlúv, ktoré sa týkali nakladania rovnakou škálou výrobkov s odlišným obsahom práv

a povinností, úmyslom zmluvných strán bolo novšou úpravou nahradiť predchádzajúce

zmluvné ustanovenia. Obe výpovede ţalovaného 1/ (z 25. septembra 2008 a z 21. septembra

2009) je preto potrebné posudzovať podľa ich obsahu a zjavného úmyslu ţalovaného 1/,

ktorým bolo ukončenie celého zmluvného vzťahu so ţalobcom. O ukončení celého

zmluvného vzťahu nemohol mať ani pochybnosti ţalobca, nakoľko by inak nemal dôvod

vo svojom e-maili zo 16. februára 2010 odkazovať na skončenie dlhodobej, takmer 20-ročnej

spolupráce so ţalovaným 1/. Z uvedeného e-mailu vyplýva, ţe ţalobca nespochybňuje

skončenie tejto spolupráce a ani jednu z doručených výpovedí, naopak, od ţalovaného chce

vymôcť určitú odmenu za ukončenie zmluvného vzťahu na základe priloţenej kalkulácie

za ukončenie zmluvného vzťahu, na ktorú však podľa zmluvy nemal právny nárok.

Na potvrdenie uvedeného ţalovaný 1/ predloţil čestné vyhlásenie pána J., ktorým sa odvolací

súd nezaoberal.

Ţalovaný ďalej uviedol, ţe odvolací súd nesprávne posúdil obsah Rámcovej zmluvy

z roku 1995. Rámcová zmluva sa týkala len ovocných štiav, taktieţ na strane 2 zmluvy sa

pouţili výrazy „ovocné šťavy“ a „výrobky podobné ovocným šťavám“, ale ţiadnym

spôsobom nepoţili výraz „sirup“. Ţalovaný ďalej poukázal na správny význam výrazu

„Fruchtsaftprodukte“ a jeho správny preklad a na právnu úpravu potravinového práva,

upravenú v Kódexe všeobecných noriem pre ovocné šťavy a nektáre. Sirupy a dţúsy neboli

a nemohli byť obsiahnuté v pojme „ovocné šťavy“ alebo „výrobky z ovocných štiav“,

nakoľko ide o odlišné výrobky. Ţalobca podľa ţalovaného 1/ nepreukázal, ţe by vôbec

distribuoval nejaké sirupy značky „Y.“ v Slovenskej republike v roku 1995. Keby to tak

nebolo, nebolo by potrebné do zmluvy z roku 2003 pridať k ovocným šťavám „Y.“ (bod 6

prílohy) aj sirupy „Y.“ (bod 5 prílohy). „Y.“ sirupy boli na trhu dávno pred rokom 1995 a tak

mohli byť zahrnuté do Rámcovej zmluvy. Avšak strany tak neurobili. Sirupy a dţúsy preto

boli súčasťou aţ neskorších zmlúv a nemôţe sa na ne vzťahovať exkluzivita a nároky

vyplývajúce z predbeţného opatrenia. Preto sa ţalovaný 1/ domnieva, ţe nariadené predbeţné

opatrenie, vzťahujúce sa aj na sirupy značky „Y.“, vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Ďalej podľa ţalovaného, na základe Rámcovej zmluvy sa strany mali

kaţdoročne v novembri dohodnúť na minimálnych mnoţstvách, preto neuzavretím takejto

dohody o minimálnych mnoţstvách zanikol záväzok ţalovaného 1/, viazaný Rámcovou

zmluvou.

Ďalej uviedol, ţe ţalobca nepreukázal existenciu nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy, vrátane neexistencie dôvodov pre dočasnú úpravu vzťahov, ani hrozby

z vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti opätovne poukázal

na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Uviedol, ţe právne postavenie ţalobcu

nariadeným predbeţným opatrením sa nemení a nemá ţiadny ochranný účinok. Jediným

dôsledkom nariadeného predbeţného opatrenia je, ţe výrobky „Y.“ musia byť stiahnuté

zo slovenského trhu, nakoľko ţalovaní 1/ a 2/ nemôţu distribuovať tieto výrobky

v Slovenskej republike. Preto podľa ţalovaného 1/ neexistuje potreba pre vydanie

predbeţného opatrenia.

Ţalovaný 1/ je toho názoru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore so súťaţným právom, nakoľko predbeţné

opatrenie smeruje k vylúčeniu podnikateľskej činnosti oboch ţalovaných na území Slovenskej

republiky, čo je v rozpore s ustanoveniami európskeho práva o voľnej hospodárskej súťaţi

a slobodnom pohybe tovarov. Poukázal na a nasl. Z. z o ochrane

hospodárskej súťaţe, ktoré vychádza z ustanovení európskeho práva, najmä čl. 101 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie. Výnimky z týchto dohôd obmedzujúcich súťaţ sú zakotvené

priamo v tomto zákone alebo nariadeniach Európskej komisie. Rámcová zmluva by mohla

spĺňať podmienky Nariadenia Komisie (EÚ) č. 330/2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3

Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených

postupov. Rámcová zmluva nezakazuje ţalovanému 1/ dodávať výrobky priamo bez účasti

ţalobcu. Záväzok exkluzivity je potrebné odlíšiť od záväzku územnej ochrany, ktorej sa

nesprávne doţadoval ţalobca, pretoţe tento záväzok nebol obsiahnutý v rámcovej zmluve.

Zákazom reagovania na dodávku výrobkov „Y.“ na územie Slovenskej republiky súd

jednoznačne porušuje práva ţalovaného 1/ na pasívne predaje na území Slovenskej republiky.

Podľa ţalovaného 1/ z článku 4 písm. b) vyššie spomenutého nariadenia vyplýva, ţe nie je

moţné zmluvne obmedziť pasívne predaje ţalovaného 1/. Takéto obmedzenie sa povaţuje

za obmedzenie obmedzujúcu súťaţ. Ďalej uviedol, ţe Rámcová zmluva neobmedzovala

ani aktívne predaje, čo je zrejmé aj z odseku 51 Usmernenia. Aj keby súdy dospeli k záveru,

ţe nedošlo k platnému skončeniu trvania rámcovej zmluvy, súdy nemohli ţalovanému 1/

zakázať priamy predaj svojich výrobkov na území Slovenskej republiky. V tomto smere

ţalovaný 1/ poukázal aj na nesprávnosť nariadeného predbeţného opatrenia voči ţalovanému

2/ pre rozpor s ustanoveniami súťaţného práva. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho súdu zmenil tak, ţe návrh

ţalobcu zamietol a ţalovanému 1/ priznal náhradu trov konania alebo napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného 1/ sa plne stotoţnil s argumentáciou

ţalovaného 1/ vo vzťahu k nedostatkom napadnutého uznesenia a zároveň sa pripojil

k argumentácii ţalovaného 1/ vo vzťahu k ostatným vytýkaným nedostatkom.

Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného 2/ sa v plnom rozsahu stotoţnil

s argumentmi a vyjadreniami ţalovaného 2/ v podanom dovolaní. Zároveň uviedol, ţe sa

pridrţiava všetkých svojich doterajších vyjadrení, podaní a dôkazov, predloţených v rámci

dovolania, ako aj v rámci predchádzajúcich podaní, vyjadrení a dôkazov, doloţených

do súdneho spisu v tejto veci.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniam ţalovaných 1/ a 2/ uviedol, ţe keďţe dôvody

prípustnosti dovolania sú podľa zjavne neaplikovateľné, ţalovaní 1/ a /

zakladajú prípustnosť dovolania na údajnom odňatí moţnosti konať pred súdom podľa § 237

písm. f) a na údajnej prekáţke rei iudicatae podľa Podľa

ţalobcu ţalovaní 1/ a 2/ si zamieňajú rozhodnutie o predbeţnom opatrení s rozhodnutím

o veci samej a inštitút dovolania s riadnym opravným prostriedkom. K nedoručeniu podania

z 23. decembra 2011 a podania z 20. januára 2012 ţalobca uviedol, ţe v týchto jeho

podaniach sa iba reagovalo na argumenty vznesené ţalovanými 1/ a 2/ v odvolaniach. Podanie

z 23. decembra 2011 neuvádzalo nové dôkazy ani podstatné nové argumenty. Podaním

z 20. januára 2012 ţalobca len upozorňoval súd na preukázateľné porušovanie vykonateľného

rozhodnutia súdu prvého stupňa zo strany ţalovaného 2/. V rámci konania o predbeţnom

opatrení sa poskytuje len predbeţná a dočasná ochrana, ktorá neprejudikuje rozhodnutie

vo veci samej. Ţalovaní mali moţnosť v konaní o predbeţnom opatrení podať odvolanie,

v ktorom sa mohli vyjadriť ku všetkým argumentom ţalobcu. Poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého záujem na rýchlej a účinnej

dočasnej ochrane práv ţalobkyne má prednosť pred právom ţalovanej vyjadriť sa

k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana ţalovanej je potom daná jej právom vyjadriť sa

k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou ţalobkyne za prípadnú vzniknutú

ujmu. S ohľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu je tvrdenie ţalovaného 1/,

ţe nedoručením dvoch doplňujúcich vyjadrení došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom,

zjavne neopodstatnené.

K poţiadavke na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe právny poriadok

z dôvodu predbeţného a dočasného charakteru predbeţných opatrení zjavne kladie menšie

nároky na odôvodnenie, neţ v prípade meritórnych rozhodnutí. Podľa

môţe súd prvého stupňa pri nariadení predbeţného opatrenia dokonca len odkázať na návrh

a neuvádzať ďalšie dôvody. Odvolací súd sa podrobne vysporiadal s charakterom

predbeţného opatrenia, zúţením relevantného sortimentu, nedostatkom dôkazov o ukončení

Rámcovej zmluvy a nariadením predbeţného opatrenia aj voči ţalovanému 2/. Ohľadom

skúmania platnosti trvania a účinnosti jednotlivých zmlúv odvolací súd odkázal na konanie

vo veci samej. Ďalej uviedol, ţe ani jedno zo ţalovanými 1/ a 2/ citovaných rozhodnutí

Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva sa netýka konaní o predbeţnom

opatrení. Ţalobca poukázal na relevantnú judikatúru Ústavného súdu SR, rozhodnutie

zo 16. októbra 2008, sp. zn. , v zmysle ktorého splnenie povinnosti odôvodniť

rozhodnutie treba posudzovať vţdy so zreteľom na charakter konania, v ktorom bolo

napadnuté rozhodnutie vydané a všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam..., podobne

aj Európsky súd pre ľudské práva v prípade Suominen v. Fínsko.

K dovolaciemu dôvodu podľa uviedol, ţe dôvody, pre ktoré

moţno hovoriť o totoţnosti skutkového stavu ţalobca rozviedol vo svojom odvolaní z 20. júla

2011. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu z 8. septembra 2001, č. k.

890, kde odvolací súd potvrdil zmenu skutkového stavu. Ďalej uviedol, ţe v čase

predchádzajúcich predbeţných opatrení medzi ţalobcom a ţalovanými 1/ a 2/ ešte neexistoval

súdny spor. Začatie súdneho konania mení skutkový stav. Skutočná aj hroziaca škoda

medzičasom narástli. Ţalobca dal vypracovať znalecký posudok vyčísľujúci škodu, ktorá bola

ţalovanými 1/ a 2/ ţalobcovi spôsobená. Ţalobca v návrhu na nariadenie predbeţného

opatrenia z 30. mája 2011 označil relevantné nové skutočnosti, ku ktorým došlo po podaní

pôvodných návrhov na nariadenie predbeţného opatrenia. Aj skutočnosť, ţe ţalovaní 1/ a 2/

pokračovali v činnosti, ktorú predbeţné opatrenie zakazovalo, preukazuje, ţe skutkový stav

je iný, ako počas rozhodovania o predchádzajúcich predbeţných opatreniach.

K meritórnym argumentom, uvedeným v dovolaniach, ţalobca uviedol, ţe tieto

argumenty budú predmetom konania vo veci samej tak, ako uviedol odvolací súd.

Ţalobca povaţuje dovolania ţalovaných 1/ a 2/ za neprípustné, keďţe ţalovaní 1/ a 2/

nepreukázali závaţné porušenie ich procesných práv, ktoré by zakladalo odňatie moţnosti

konať pred súdom. Navrhol, aby dovolací súd dovolania ţalovaných 1/ a 2/ odmietol.

Ţalovaný 2/ podaním z 21. mája 2012 navrhol, aby dovolací súd odloţil

vykonateľnosť uznesenia súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho súdu

aţ do rozhodnutia o tomto dovolaní v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / / po zistení,

ţe dovolania podali účastníci konania / / proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný / /, preskúmal uznesenie

odvolacieho súdu v časti, ktorou bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania / /

a dospel k záveru, ţe dovolania ţalovaných 1/ a 2/ sú opodstatnené.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o predbeţnom opatrení, dovolanie podľa

ustanovenia nie je prípustné. Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu je však dovolanie prípustné, ak v konaní došlo k vadám taxatívne vymenovaných

v ustanovení , písm. a/ aţ g/. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne

by aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania

podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné a nad všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Z obsahu dovolaní ţalovaných 1/ a 2 / vyplýva, ţe dovolania odôvodnili ustanovením

, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v , ţe o tom

istom predbeţnom opatrení sa uţ právoplatne rozhodlo / / a ţe sa im

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom / /.

Za odňatie moţnosti konať pred súdom sa povaţuje taký závadný procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi moţnosť konať

pred súdom ide tieţ v prípade, keď sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada

s argumentáciou účastníkov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1

a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je právo účastníka konania

na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca v konaní podával opakovane návrh na nariadenie

predbeţného opatrenia a ţalovaní 1/ a 2/ namietali, ţe o návrhu na nariadenie predbeţného

opatrenia medzi tými istými účastníkmi a s rovnakým obsahom súd uţ rozhodol, ide teda

o prekáţku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázali pritom na stanovisko občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011, ktoré túto otázku vyriešilo

nasledovne: „Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie,

ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, prekáţku veci právoplatne

rozsúdenej / v spojení s /“.

Napriek snahe ţalovaných zabrániť nariadeniu predbeţného opatrenia vznesením

námietky res iudicata, súd prvého stupňa a ani odvolací súd nevysvetlili, prečo v danom

prípade nepostupovali v súlade s citovaným stanoviskom občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011 a svoj opačný záver, ţe súd môţe

o nariadení, resp. nenariadení predbeţného opatrenia rozhodovať aj opakovane, vţdy

s ohľadom na aktuálne faktické a právne skutočnosti, bliţšie neodôvodnili.

Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, ţe Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej

činnosti vyslovil, ţe k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp

právnej istoty /napr. PL.ÚS 36/95/, ktorého súčasťou je tieţ poţiadavka, aby sa na určitú

právne relevantnú otázku pri opakovaní rovnakých podmienok dala rovnaká odpoveď

/napr. , a II.ÚS 80/99/. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť

všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,

pokiaľ ju nemoţno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudrţateľná /M.M.PL.ÚS

21/00, , , IV.ÚS 60/2010/.

Podľa názoru dovolacieho súdu sa krajský súd mal v rozhodnutí venovať

presvedčivému odôvodneniu svojho odlišného stanoviska pri výklade a aplikácii príslušných

ustanovení , týkajúcich sa predbeţného opatrenia

a neodstrániteľnej prekáţky konania. Za týchto okolností uznesenie odvolacieho súdu nie je

v súlade s ustanovením v spojení s , keďţe odvolací súd

svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal ţalovaným 1/ a 2/

moţnosť konať pred súdom a tým tieţ bola naplnená skutková podstata prípustnosti dovolania

proti rozhodnutiu podľa a zároveň naplnená dôvodnosť podaného

dovolania.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zaťaţil svoje rozhodnutie vadou podľa

ustanovenia , na ktorú musí dovolací súd prihliadať, i keď by nebola

ako dôvod prípustnosti dovolania uplatnená / /.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej

časti, ktorou potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie /, /.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová