Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
154/386278.715883.pdf
PDF · 162.96 KB
No categories available
5Obdo/25/2012
Najvyšší súd 5 Obdo 25/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P., spol. s r. o., K.B., IČO:
X., zastúpený: A., s. r. o., E.P.B., IČO: X. proti ţalovanému 1/: E., P.S.R., zastúpený: JUDr.
Ľ.F., advokát, L.B., ţalovanému 2/: K., a. s., H.K.Č.,IČO: X., zastúpený: B., s. r. o., Š.B.,
IČO: X. a JUDr. K.Č., advokátka, AK Č.Š.B., o nariadenie predbežného opatrenia na
návrh žalobcu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb 57/2010, o dovolaní
ţalovaného 2/ a ţalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 9. februára
2012, č. k. 2Cob 4/2012-964, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 9. februára 2012, č. k. 2Cob 4/2012-964
sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa vracia tomuto súdu v zrušenom rozsahu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Bratislava I uznesením z 27. októbra 2011, č. k. 33Cb 57/2010-894
nariadil predbeţné opatrenie na základe návrhu ţalobcu z 30. mája 2011 tak, ţe ţalovanému
1/ zakázal aţ do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vykonávať dodávku, predaj
alebo distribúciu ovocných štiav, sirupov a dţúsov značky „Y.“ a „H.“ v Slovenskej
republike, priamo alebo prostredníctvom akejkoľvek tretej osoby, okrem ţalobcu. Ďalej
ţalovanému 1/ zakázal aţ do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej predávať ovocné
šťavy, sirupy a dţúsy značky „Y.“ a „H.“ za účelom ich ďalšieho predaja v Slovenskej
republike akejkoľvek tretej osobe, okrem ţalobcu. Tretím výrokom súd ţalovanému 2/
zakázal aţ do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej na území Slovenskej republiky
predávať alebo distribuovať ovocné šťavy, sirupy a dţúsy značky „Y.“ a „H.“. O trovách
predbeţného opatrenia rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca v návrhu na vydanie
predbeţného opatrenia uviedol, ţe je namieste dočasná úprava pomerov účastníkov formou
nového predbeţného opatrenia, ak bude osvedčené, ţe konanie ţalovaného 1/ a ţalovaného 2/
úzko súvisia a priamo zasahujú do osvedčených práv ţalobcu spôsobom odôvodňujúcim
dočasnú úpravu pomerov účastníkov alebo spôsobom ohrozujúcim budúci výkon súdneho
rozhodnutia, ďalej bude osvedčené, ţe e-mail ţalobcu ţalovanému 1/ zo 16. februára 2010
nebude povaţovaný za súhlas s ukončením platnosti Rámcovej zmluvy a nový návrh
na predbeţné opatrenia sa bude týkať produktov značiek „Y.“ a „H.“.
K skutkovému stavu ţalobca uviedol, ţe ţalobca a právny predchodca ţalovaného 1/,
spoločnosť Y., uzavreli 15. marca 1995 Rámcovú zmluvu o spolupráci (ďalej len „Rámcová
zmluva“), na základe ktorej sa ţalobca zaviazal vykonávať import a distribúciu výrobkov
značky „Y.“ a „H.“ (ďalej len „Výrobky“) na území Slovenskej republiky. V Rámcovej
zmluve sa ţalovaný 1/ zaviazal, ţe na územie Slovenskej republiky bude dodávať Výrobky
výhradne prostredníctvom ţalobcu. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a ktorákoľvek
zo strán bola oprávnená Rámcovú zmluvu vypovedaťku koncu roka s výpovednou lehotou 1
rok. Listom zo 6. júna 2001 informoval právny predchodca ţalovaného 1/, ţe marketing
a distribúciu prevezme ţalovaný 1/. Ţalovaný 1/ nijako nenamietal zmluvné obmedzenie
dispozície s Výrobkami vo vzťahu k Slovenskej republike prostredníctvom ţalobcu. Na
ţiadosť ţalovaného 1/ boli do sortimentu Výrobkov od 1. januára 2003 zahrnuté aj ovocné
dţúsy značky „G.“. Za tým účelom uzatvorili 1. januára 2003 dohodu o spolupráci (ďalej len
„dohoda o spolupráci“) bez toho, aby tým bola dotknutá platnosť pôvodnej Rámcovej
zmluvy. Bez toho, aby ţalovaný 1/ riadne vypovedal Rámcovú zmluvu a vyčkal na uplynutie
jednoročnej výpovednej lehoty. Ţalovaný 1/ v priebehu februára 2010 informoval ţalobcu, ţe
ďalej chce distribuovať Výrobky prostredníctvom ţalovaného 2/ bez ţalobcu. Ţalobca bol so
ţalovaným 1/ rokovať o ukončení spolupráce dohodou bez toho, aby boli dodrţané dohodnuté
výpovedné lehoty, ale iba v tom prípade, ţe mu bude poskytnutá adekvátna kompenzácia za
vybudovanie trhovej distribúcie Výrobkov a ušlý zisk počas trvania pôvodne dohodnutej
výpovednej lehoty. O ochote ţalobcu rokovať o ukončení zmluvného vzťahu svedčí aj e-mail
ţalobcu zo 16. februára 2010. O tom, ţe uvedený email ţalovaný 1/ nemohol povaţovať za
dohodu o bezkompenzačnom ukončení Rámcovej zmluvy, svedčí aj jeho následná
komunikácia so ţalobcom. Ţalovaný zaslal e-mailom 24. februára 2010 ponuku na
vyrovnanie, ktorá vôbec nezohľadňovala existujúce zmluvné vzťahy. Distribúciu uvedených
výrobkov začal vykonávať ţalovaný 2/. Podľa informácií ţalobcu, ţalovaní 1/ a 2/ Výrobky
naďalej dováţajú a distribuujú. Ţalovaní 1/ a 2/ túto skutočnosť nerozporujú, ţalovaný 2/ sám
priznal, ţe v čase, keď uţ spor medzi účastníkmi prebiehal, uzatvoril so ţalovaným 1/
licenčnú zmluvu na predaj a distribúciu Výrobkov v Slovenskej a Českej republike, čím
ţalovaní 1/ a 2/ vedome konali smerom k narušeniu právneho postavenia ţalobcu. Ţalobca má
za preukázané, ţe mu v dôsledku konania ţalovaných 1/ a 2/ vzniká a bezprostredne hrozí
majetková ujma veľkého rozsahu. Navrhovateľ na určenie výšky škody poveril znaleckú
organizáciu, ktorá k 30. aprílu 2011 vyčíslila spôsobenú škodu na strane ţalobcu vo výške
318 430 eur, v roku 2012 škoda dosiahne súhrnnú hodnotu aţ 779 210 eur. Ţalobca ďalej
uviedol, ţe v konaní vo veci samej ešte ani rok po podaní ţaloby nebolo nariadené prvé
pojednávanie a v prípade, ak by súd predbeţné opatrenie nenariadil a súdne konanie by trvalo
niekoľko rokov, mohol by byť výkon súdneho rozhodnutia prakticky zmarený. Ţalobca tieţ
uviedol, ţe zásada „ne bis in idem“ nie je aplikovateľná na konanie o predbeţnom opatrení
a súd môţe o jeho nariadení rozhodovať aj opakovane, vţdy s ohľadom na aktuálne faktické
a právne skutočnosti.
Ďalej z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe k návrhu na nariadenie
predbeţného opatrenia sa vyjadril aj ţalovaný 1/, ktorý uviedol, ţe predchádzajúce návrhy
na nariadenie predbeţného opatrenia boli zamietnuté, pričom od posledného rozhodnutia sa
skutkový stav nezmenil a ani nedošlo k novým okolnostiam, ktorý by vyvolávali dočasne
upraviť pomery účastníkov alebo obavu, ţe by bol výkon rozhodnutia ohrozený. Podľa
ţalovaného 1/ zmluvný vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným 1/ bol ukončený najneskôr
k 31. decembru 2010. K návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia sa vyjadril aj ţalovaný
2/, ktorý taktieţ uviedol, ţe situácia sa od posledného rozhodnutia nezmenila a ţalobca
v novom návrhu neuvádza ţiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať nariadenie
predbeţného opatrenia. Ţalovaný 2/ ďalej poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný 2/ nebol
účastníkom Rámcovej zmluvy, a preto mu z nej nevyplývajú ţiadne práva a povinnosti.
Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f) a § 76 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a uviedol, ţe po oboznámení sa
so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, ako aj
po oboznámení sa s predloţenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, ţe v danom prípade
ţalobca dostatočným spôsobom osvedčil základné skutočnosti preukazujúce potrebu
predbeţnej úpravy pomerov účastníkov. Súd prvého stupňa sa v celom rozsahu stotoţnil
so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia a dospel
k záveru, ţe nariadením predbeţného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu
do postavenia ţalovaných 1/ a 2/, a preto súd návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia
v celom rozsahu vyhovel a predbeţné opatrenie nariadil.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/
napadnutým uznesením, uznesenie súdu prvého stupňa z 27. októbra 2011 (č. l. 894) zmenil
tak, ţe návrh na vydanie predbeţného opatrenia v časti zákazu ţalovanému 1/ vykonávať
dodávku, predaj alebo distribúciu ovocných štiav, sirupov a dţúsov značky „H.“ v Slovenskej
republike priamo alebo prostredníctvom akejkoľvek tretej osoby, okrem ţalobcu, a to aj za
účelom ich ďalšieho predaja v Slovenskej republike, ako aj v časti zákazu ţalovanému 2/ na
území Slovenskej republiky predávať alebo distribuovať ovocné šťavy, sirupy a dţúsy značky
„H.“ zamietol a vo zvyšku uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe odvolací súd na rozdiel od súdu prvého
stupňa dospel k záveru, ţe podmienky pre nariadenie predbeţného opatrenia nie sú
v predmetnej veci splnené v celom rozsahu. Odvolací súd poukázal na Rámcovú zmluvu
z 15. marca 1995, ktorou ţalobca osvedčil svoje výhradné právo na dovoz a distribúciu
výrobkov z ovocných štiav „Y.“ a „H.“ pre konečných spotrebiteľov na území Slovenskej
republiky počas trvania tejto zmluvy. Ďalej ţalobca osvedčil, ţe mu listom
zo 6. júna 2001 ţalovaný 1/ pod hlavičkou spoločnosti Y. oznámil, ţe uvedená spoločnosť uţ
nebude realizovať predaj značkových ovocných štiav, ale len výrobu koncentrovaných
ovocných štiav, pričom marketing a predaj značkových výrobkov „H.“, „F.“, „Y.“, „Y. V.“,
„O.“ a „S.“ bude uskutočňovať ţalovaný 1/. Ţalobca výpisom z obchodného registra
ţalovaného 1/ osvedčil, ţe ţalovaný 1/ od 30. júla 2001 prevzal časť prevádzky Finálne
výrobky. Ţalobca tieţ osvedčil, ţe 1. januára 2003 ako kupujúci uzavrel so ţalovaným 1/ ako
predávajúcim Dohodu o spolupráci pri predaji a kúpe tovaru z ponuky predávajúceho, ktorý je
špecifikovaný v prílohe č. 1 k tejto zmluve, v rámci ktorých sú uvedené výrobky značky „Y.
sirup“ a „G.“, ako aj osvedčil, ţe 26. marca 2010 uzavrel ako kupujúci so ţalovaným 1/ ako
predávajúcim Dohodu o dovoze a distribúcii výrobkov obchodnej značky „Y.“ a „G.“.
Uviedol, ţe posúdenie trvania a účinnosti vyššie uvedených zmlúv bude predmetom
dokazovania vo veci samej. Námietky ţalovaných 1/ a 2/, uvedené v odvolaniach týkajúcich
sa merita veci, môţe súd riešiť aţ v konaní vo veci samej. Odvolací súd skúmal otázku,
či ţalobca osvedčil, ţe na základe týchto zmlúv má na území Slovenskej republiky výlučne
ţalobca nárok predávať a distribuovať výrobky uvedené vo výroku uznesenia súdu prvého
stupňa a či nastal stav, ţe do pokojnej realizácie práva ţalobcu neoprávnene vstúpili ţalovaní
1/ a 2/. Odvolací súd je toho názoru, ţe neosvedčená zostala skutočnosť, ţe by ţalobca
po 1. januári 2003 distribuoval výrobky z ovocných štiav značky „H.“, teda vo vzťahu
k týmto výrobkom nie je osvedčená nevyhnutnosť rýchlej úpravy pomerov účastníkov
konania predbeţným opatrením. Ţalobca neosvedčil, ţe by výrobky tejto značky boli zahrnuté
aj do zmlúv o spolupráci, uzavretých so ţalovaným 1/. Vzhľadom k tejto skutočnosti
vo vzťahu k týmto výrobkom nie je daná naliehavosť potreby poţadovanej úpravy pomerov
voči ţalovaným 1/ a 2/ a nie je osvedčená ani existencia práva ţalobcu, ktorému sa má
poskytnúť dočasná úprava. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v uvedenej časti zamietol.
Ďalej uviedol, ţe ţalobca osvedčil, ţe distribuoval výrobky z ovocných štiav „Y.“
a „G.“, teda osvedčil, ţe dochádzalo k plneniu zmlúv o spolupráci uzavretých
so ţalovaným 1/, pričom výrobky z ovocných štiav značky „Y.“ boli zahrnuté aj
do Rámcovej zmluvy. V rovine neosvedčenej zostalo ukončenie Rámcovej Zmluvy, ako aj
Zmluvy o spolupráci, uzavretej na dobu neurčitú (bolo osvedčované len ukončenie Zmluvy
o dovoze a distribúcii z mája 2007 - výpoveďou). Podľa odvolacieho súdu fax ţalobcu
zo 16. februára 2010 neosvedčuje ukončenie Rámcovej zmluvy a ani Zmluvy o spolupráci,
a to s poukazom na predchádzajúcu mailovú korešpondenciu ţalobcu so ţalovaným 1/, ktorá
osvedčuje, ţe ţalovaný 1/ prezentoval ţalobcovi len záujem zmeniť distribučný model
výrobkov. Ţiaden relevantný doklad, osvedčujúci dohodu o ukončení spolupráce
so ţalobcom, s konkrétnym obsahom dohody súdu nebol predloţený (aj napriek názoru
odvolacieho súdu v uznesení z 31. augusta 2010, sp. zn. 3Cob 173/2010). Odvolací súd preto
dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v časti týkajúcej sa výrobkov z ovocných štiav značky
„Y.“ rozhodol správne, a to aj voči ţalovanému 2/, ktorý síce nie je účastníkom predmetných
zmlúv, avšak výrobky z ovocných štiav tejto značky distribuuje na území Slovenskej
republiky tretím osobám na ďalší predaj. Preto je podľa odvolacieho súdu dôvodné tento
predaj a distribúciu v prospech ţalobcu zakázať, a to z rovnakého dôvodu, ako je to na strane
ţalovaného 1/, teda z dôvodu hrozby vzniku ujmy na strane ţalobcu. Odvolací súd má za to,
ţe týmto predbeţným opatrením sa neprimerane nezasahuje do práv ţalovaných a do ich
podnikateľskej činnosti. V prípade, ţe bude osvedčené ukončenie Rámcovej zmluvy, súd
prvého stupňa zváţi postup podľa § 77 ods. 2 O. s. p.
Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalovaný 2/ dovolanie. Navrhol,
aby dovolací súd napadnuté uznesenie zmenil, tak ţe konanie o návrhu na nariadenie
predbeţného opatrenia zastavuje a zaviazal zaplatiť ţalovanému 2/ trovy dovolacieho
konania.
Dovolanie odôvodnil ust. § 237 písm. d) O. s. p., keďţe v tej istej veci sa uţ
právoplatne rozhodlo. Uviedol, ţe tento opätovný návrh je uţ druhým návrhom na nariadenie
predbeţného opatrenia voči ţalovanému 1/ a tretím návrhom voči ţalovanému 2/.
Prechádzajúce návrhy na nariadenie predbeţného opatrenia voči obom ţalovaným 1/ a 2/ boli
právoplatne zamietnuté. Od právoplatného zamietnutia pôvodných návrhov na nariadenie
predbeţných opatrení sa situácia medzi ţalobcom a ţalovanými 1/ a 2/ nezmenila a ţalobca
v opätovnom návrhu neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť nariadenie
navrhovaného predbeţného opatrenia.
Ţalovaný 2/ poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu zo
16. mája 2011, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 3/2011 pod
číslom 25, podľa ktorého pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné
uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, prekáţku veci
právoplatne rozsúdenej. Ţalovaný má za to, ţe vzhľadom na citované stanovisko sa uplatňuje
prekáţka res iudicata aj v danom prípade. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé,
ţe odvolací súd sa opakovane zaoberal iba skutočnosťami, ktoré boli posudzované
v konaniach o pôvodných návrhoch na nariadenie predbeţného opatrenia. Odvolací súd mal
napriek predchádzajúcim právoplatným záverom súdov nárok ţalobcu vo vzťahu k výrobkom
značky „Y.“ za osvedčený. Podľa ţalovaného 2/ je nepochybné, ţe odvolací súd predbeţné
opatrenie nariadil len na základe odlišného posúdenia skutočností, na základe ktorých bolo
rozhodované aj v predchádzajúcich konaniach o nariadení predbeţného opatrenia. Záverom
navrhol, aby dovolací súd v zmysle ust. § 243 O. s. p. odloţil vykonateľnosť uznesenia súdu
prvého stupňa.
Ţalovaný 2/ podaním z 29. marca 2012 doplnil a rozšíril svoje dovolanie. Prípustnosť
dovolania v časti jeho rozšírenie odôvodnil ust. § 237 písm. f) O. s. p., keďţe účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Ţalovaný 2/ má za to, ţe mu
nie je moţné zakázať na území Slovenskej republiky predávať alebo distribuovať výrobky,
keďţe ţalovaný 2/ nie je a ani nebol účastníkom Rámcovej zmluvy, nemôţe byť preto nijako
obmedzovaný v dôsledku sporu o jej platnosť, takýto zákaz zo strany súdu by viedol
k rovnakým účinkom ako zmluvné dojednania, obmedzujúce súťaţ a zároveň by bol
v príkrom rozpore s princípom voľného pohybu tovarov na trhu Európskej únie.
Ţalovaný 2/ poukázal na ust. § 157 ods. 1 a 2 O. s. p., Nálezy Ústavného súdu SR:
I.ÚS 243/07, III.ÚS 311/07, II.ÚS 410/06 a rozhodnutia Ústavného súdu SR: IV.ÚS 176/05
a II.ÚS 143/2002 a namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho
súdu. Podľa ţalovaného odvolací súd v napadnutom uznesení ţiadnym spôsobom nevysvetlil,
prečo predbeţným opatrením uloţil obmedzenia aj voči ţalovanému 2/, a to aj napriek tomu,
ţe nebol účastníkom Rámcovej zmluvy a so ţalobcom nemá ani ţiaden iný zmluvný vzťah,
preto podľa ţalovaného 2/ je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné.
Ďalej ţalovaný 2/ ako dovolací dôvod uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Poukázal na čl. 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, § 4 ods. 1 Zákona
č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a Nariadenie Komisie č. 330/2010
o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a uviedol, ţe vo
vertikálnych zmluvných vzťahoch nie je nijako moţné zakázať tzv. pasívne predaje, ani ich
obmedziť. Podľa bodu 51 Usmernenia Komisie o vertikálnych obmedzeniach (2010/C
130/01), pasívny predaj znamená reagovanie na akékoľvek nevyţiadané poţiadavky
jednotlivých zákazníkov, vrátane dodávky tovaru alebo sluţieb týmto zákazníkom.
Ďalej uviedol, ţe bez ohľadu na existenciu Rámcovej zmluvy medzi ţalovaným 2/
a ţalobcom, nebolo by moţné zmluvne zaviazať ţalovaného 2/, aby nevykonával pasívny
predaj výrobkov na území Slovenskej republiky, nakoľko takéto dojednanie by bolo zakázané
a neplatné pre hrubý rozpor so súťaţným právom, ako aj sankcionovateľné zo strany
Protimonopolného úradu SR alebo Európskej komisie. Rovnako by nebolo právne moţné
zakázať ţalovanému 2/ uskutočňovať paralelný predaj, t. j. nakúpiť výrobky od iných
subjektov na Slovensku alebo v zahraničí a tieto výrobky následne na Slovensku predávať
aktívne, alebo pasívne. Nariadené predbeţné opatrenie však vytvára presne takú situáciu, aká
by vznikla v dôsledku zakázanej dohody obmedzujúcej súťaţ. Ak by aj Rámcová zmluva
zaručovala exkluzivitu pri dodávkach výrobkov od ţalovaného 1/, nezaručovala by mu
absolútnu teritoriálnu ochranu, t. j. nebránila by odberateľom výrobkov z iných štátov
uskutočňovať pasívne predaje na území Slovenskej republiky a nebránila by iným subjektom
uskutočňovať paralelný dovoz a vývoz výrobkov na vnútornom trhu Európskej únie. Takéto
obmedzenie je zjavne v rozpore s princípom voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu
Európskej únie.
Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie aj ţalovaný 1/.
Dovolanie odôvodnil podľa ust. § 237 písm. f) O. s. p., podľa ktorého účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Podľa ţalovaného došlo k uvedenej
vade konania tým, ţe odvolací súd nedoručil ţalovanému 1/ vyjadrenie ţalobcu k jeho
odvolaniu z 23. decembra 2011 a 20. januára 2012 a odvolací súd náleţite neodôvodnil svoje
rozhodnutie, najmä v časti potvrdzujúcej rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ţalovaný 1/ má
za to, ţe odvolací súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, upravenú v článku 43
ods. 3 Ústavy SR, ktorá je premietnutá do § 18 O. s. p. Ţalovanému 1/ ani jeho právnemu
zástupcovi nebolo doručené vyjadrenie ţalobcu k jeho odvolaniu, čím bol ţalovaný 1/
ukrátený na svojich procesných právach, nakoľko nemohol na tieto vyjadrenia primeraným
spôsobom reagovať a účinne sa brániť. Z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
je nepochybné, ţe odvolací súd na túto novú argumentáciu ţalobcu, uvedenú v predmetných
vyjadreniach prihliadol, resp. sa s ňou stotoţnil (napr. vo vzťahu k otázke sortimentu, na ktorý
sa vzťahuje exkluzivita). Podľa ţalovaného 1/ je postup odvolacieho súdu v rozpore s právom
na spravodlivé súdne konanie a s právom na kontradiktórne konanie, v zmysle ktorého sú
strany nielenţe povinné označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, ale musia mať aj
moţnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazom alebo vyjadreniam predloţeným súdu.
Ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa 27. júna 2011 rozhodol o zastavení konania
o predbeţnom opatrení, nakoľko sa stotoţnil s argumentáciou ţalovaného 1/. V dôsledku
zrušenia tohto rozhodnutia odvolacím súdom, súd prvého stupňa 27. októbra 2011 rozhodol
opätovne a návrhu ţalobcu tentoraz úplne vyhovel. Z tohto dôvodu bolo preto potrebnejšie,
aby sa súd vysporiadal so všetkými argumentmi a tvrdeniami účastníkov tak, aby sa ţalovaný
1/ mal moţnosť oboznámiť s úvahou súdu a dôvodmi, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia
súdu prvého stupňa i s ohľadom na fakt, ţe sa odchýlilo od predchádzajúcej rozhodovacej
praxe bez zmeny skutkových okolností. Odvolací súd sa nevysporiadal s mnohými
relevantnými tvrdeniami ţalovaného 1/ a predloţenými dôkazmi. Napr. sa súd nevyjadril
k čestnému vyhláseniu p. J.. Ţalovaný 1/ ďalej uviedol, ţe nakoľko sa obchodný vzťah medzi
stranami v rokoch 1995 a 2002 zmenil, strany sa v roku 2003 dohodli na novej zmluve, a to
Zmluve o spolupráci. Z toho vyplýva, ţe rámcová zmluva nebola uţ naďalej potrebná a ani
nemala uţ ţiadnu ďalšiu funkciu, pretoţe relevantné vzťahy boli upravené a riadili sa
výhradne novou zmluvou z roku 2003. Podľa ţalovaného 1/ odvolací súd riadne neodôvodnil
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, len skonštatoval, ţe predbeţným opatrením sa
neprimerane nezasahuje do práv ţalovaných a ich podnikateľskej činnosti. Odvolací súd
ani nereagoval na ustanovenia európskeho práva o voľnej hospodárskej súťaţi. Ţalovaný 1/
ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR ohľadom odôvodňovania súdnych
rozhodnutí a na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 192/06.
Ţalovaný 1/ svoje dovolanie odôvodnil aj ust. § 241 ods. 2 písm. b) a c) O. s. p., podľa
ktorých konanie je postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Ţalovaný 1/ je toho názoru, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil existenciu
zmluvného vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným 1/, čo viedlo k nesprávnemu záveru
o osvedčenosti existencie nároku ţalobcu. Uviedol, ţe pôvodná Rámcová zmluva z roku 1995
bola zrušená a nahradená zmluvami z roku 2003 a 2007. Ţalovaný 1/ týmito neskoršími
zmluvami preukázal skončenie vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným 1/ podľa Rámcovej
zmluvy z roku 1995, resp. jeho nahradenie neskoršími zmluvnými ustanoveniami, ktoré
neobsahovali ţiadnu exkluzivitu. Nie je ani moţné, aby zmluvné strany postupovali podľa
troch zmlúv, ktoré sa týkali nakladania rovnakou škálou výrobkov s odlišným obsahom práv
a povinností, úmyslom zmluvných strán bolo novšou úpravou nahradiť predchádzajúce
zmluvné ustanovenia. Obe výpovede ţalovaného 1/ (z 25. septembra 2008 a z 21. septembra
2009) je preto potrebné posudzovať podľa ich obsahu a zjavného úmyslu ţalovaného 1/,
ktorým bolo ukončenie celého zmluvného vzťahu so ţalobcom. O ukončení celého
zmluvného vzťahu nemohol mať ani pochybnosti ţalobca, nakoľko by inak nemal dôvod
vo svojom e-maili zo 16. februára 2010 odkazovať na skončenie dlhodobej, takmer 20-ročnej
spolupráce so ţalovaným 1/. Z uvedeného e-mailu vyplýva, ţe ţalobca nespochybňuje
skončenie tejto spolupráce a ani jednu z doručených výpovedí, naopak, od ţalovaného chce
vymôcť určitú odmenu za ukončenie zmluvného vzťahu na základe priloţenej kalkulácie
za ukončenie zmluvného vzťahu, na ktorú však podľa zmluvy nemal právny nárok.
Na potvrdenie uvedeného ţalovaný 1/ predloţil čestné vyhlásenie pána J., ktorým sa odvolací
súd nezaoberal.
Ţalovaný ďalej uviedol, ţe odvolací súd nesprávne posúdil obsah Rámcovej zmluvy
z roku 1995. Rámcová zmluva sa týkala len ovocných štiav, taktieţ na strane 2 zmluvy sa
pouţili výrazy „ovocné šťavy“ a „výrobky podobné ovocným šťavám“, ale ţiadnym
spôsobom nepoţili výraz „sirup“. Ţalovaný ďalej poukázal na správny význam výrazu
„Fruchtsaftprodukte“ a jeho správny preklad a na právnu úpravu potravinového práva,
upravenú v Kódexe všeobecných noriem pre ovocné šťavy a nektáre. Sirupy a dţúsy neboli
a nemohli byť obsiahnuté v pojme „ovocné šťavy“ alebo „výrobky z ovocných štiav“,
nakoľko ide o odlišné výrobky. Ţalobca podľa ţalovaného 1/ nepreukázal, ţe by vôbec
distribuoval nejaké sirupy značky „Y.“ v Slovenskej republike v roku 1995. Keby to tak
nebolo, nebolo by potrebné do zmluvy z roku 2003 pridať k ovocným šťavám „Y.“ (bod 6
prílohy) aj sirupy „Y.“ (bod 5 prílohy). „Y.“ sirupy boli na trhu dávno pred rokom 1995 a tak
mohli byť zahrnuté do Rámcovej zmluvy. Avšak strany tak neurobili. Sirupy a dţúsy preto
boli súčasťou aţ neskorších zmlúv a nemôţe sa na ne vzťahovať exkluzivita a nároky
vyplývajúce z predbeţného opatrenia. Preto sa ţalovaný 1/ domnieva, ţe nariadené predbeţné
opatrenie, vzťahujúce sa aj na sirupy značky „Y.“, vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ďalej podľa ţalovaného, na základe Rámcovej zmluvy sa strany mali
kaţdoročne v novembri dohodnúť na minimálnych mnoţstvách, preto neuzavretím takejto
dohody o minimálnych mnoţstvách zanikol záväzok ţalovaného 1/, viazaný Rámcovou
zmluvou.
Ďalej uviedol, ţe ţalobca nepreukázal existenciu nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, vrátane neexistencie dôvodov pre dočasnú úpravu vzťahov, ani hrozby
z vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti opätovne poukázal
na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Uviedol, ţe právne postavenie ţalobcu
nariadeným predbeţným opatrením sa nemení a nemá ţiadny ochranný účinok. Jediným
dôsledkom nariadeného predbeţného opatrenia je, ţe výrobky „Y.“ musia byť stiahnuté
zo slovenského trhu, nakoľko ţalovaní 1/ a 2/ nemôţu distribuovať tieto výrobky
v Slovenskej republike. Preto podľa ţalovaného 1/ neexistuje potreba pre vydanie
predbeţného opatrenia.
Ţalovaný 1/ je toho názoru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore so súťaţným právom, nakoľko predbeţné
opatrenie smeruje k vylúčeniu podnikateľskej činnosti oboch ţalovaných na území Slovenskej
republiky, čo je v rozpore s ustanoveniami európskeho práva o voľnej hospodárskej súťaţi
a slobodnom pohybe tovarov. Poukázal na § 4 a nasl. Zákona č. 136/2001 Z. z o ochrane
hospodárskej súťaţe, ktoré vychádza z ustanovení európskeho práva, najmä čl. 101 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie. Výnimky z týchto dohôd obmedzujúcich súťaţ sú zakotvené
priamo v tomto zákone alebo nariadeniach Európskej komisie. Rámcová zmluva by mohla
spĺňať podmienky Nariadenia Komisie (EÚ) č. 330/2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3
Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených
postupov. Rámcová zmluva nezakazuje ţalovanému 1/ dodávať výrobky priamo bez účasti
ţalobcu. Záväzok exkluzivity je potrebné odlíšiť od záväzku územnej ochrany, ktorej sa
nesprávne doţadoval ţalobca, pretoţe tento záväzok nebol obsiahnutý v rámcovej zmluve.
Zákazom reagovania na dodávku výrobkov „Y.“ na územie Slovenskej republiky súd
jednoznačne porušuje práva ţalovaného 1/ na pasívne predaje na území Slovenskej republiky.
Podľa ţalovaného 1/ z článku 4 písm. b) vyššie spomenutého nariadenia vyplýva, ţe nie je
moţné zmluvne obmedziť pasívne predaje ţalovaného 1/. Takéto obmedzenie sa povaţuje
za obmedzenie obmedzujúcu súťaţ. Ďalej uviedol, ţe Rámcová zmluva neobmedzovala
ani aktívne predaje, čo je zrejmé aj z odseku 51 Usmernenia. Aj keby súdy dospeli k záveru,
ţe nedošlo k platnému skončeniu trvania rámcovej zmluvy, súdy nemohli ţalovanému 1/
zakázať priamy predaj svojich výrobkov na území Slovenskej republiky. V tomto smere
ţalovaný 1/ poukázal aj na nesprávnosť nariadeného predbeţného opatrenia voči ţalovanému
2/ pre rozpor s ustanoveniami súťaţného práva. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho súdu zmenil tak, ţe návrh
ţalobcu zamietol a ţalovanému 1/ priznal náhradu trov konania alebo napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Ţalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného 1/ sa plne stotoţnil s argumentáciou
ţalovaného 1/ vo vzťahu k nedostatkom napadnutého uznesenia a zároveň sa pripojil
k argumentácii ţalovaného 1/ vo vzťahu k ostatným vytýkaným nedostatkom.
Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného 2/ sa v plnom rozsahu stotoţnil
s argumentmi a vyjadreniami ţalovaného 2/ v podanom dovolaní. Zároveň uviedol, ţe sa
pridrţiava všetkých svojich doterajších vyjadrení, podaní a dôkazov, predloţených v rámci
dovolania, ako aj v rámci predchádzajúcich podaní, vyjadrení a dôkazov, doloţených
do súdneho spisu v tejto veci.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniam ţalovaných 1/ a 2/ uviedol, ţe keďţe dôvody
prípustnosti dovolania sú podľa § 239 ods. 3 O. s. p. zjavne neaplikovateľné, ţalovaní 1/ a 2/
zakladajú prípustnosť dovolania na údajnom odňatí moţnosti konať pred súdom podľa § 237
písm. f) O. s. p. a na údajnej prekáţke rei iudicatae podľa § 237 písm. d) O. s. p. Podľa
ţalobcu ţalovaní 1/ a 2/ si zamieňajú rozhodnutie o predbeţnom opatrení s rozhodnutím
o veci samej a inštitút dovolania s riadnym opravným prostriedkom. K nedoručeniu podania
z 23. decembra 2011 a podania z 20. januára 2012 ţalobca uviedol, ţe v týchto jeho
podaniach sa iba reagovalo na argumenty vznesené ţalovanými 1/ a 2/ v odvolaniach. Podanie
z 23. decembra 2011 neuvádzalo nové dôkazy ani podstatné nové argumenty. Podaním
z 20. januára 2012 ţalobca len upozorňoval súd na preukázateľné porušovanie vykonateľného
rozhodnutia súdu prvého stupňa zo strany ţalovaného 2/. V rámci konania o predbeţnom
opatrení sa poskytuje len predbeţná a dočasná ochrana, ktorá neprejudikuje rozhodnutie
vo veci samej. Ţalovaní mali moţnosť v konaní o predbeţnom opatrení podať odvolanie,
v ktorom sa mohli vyjadriť ku všetkým argumentom ţalobcu. Poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 31/2012, podľa ktorého záujem na rýchlej a účinnej
dočasnej ochrane práv ţalobkyne má prednosť pred právom ţalovanej vyjadriť sa
k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana ţalovanej je potom daná jej právom vyjadriť sa
k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou ţalobkyne za prípadnú vzniknutú
ujmu. S ohľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu je tvrdenie ţalovaného 1/,
ţe nedoručením dvoch doplňujúcich vyjadrení došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom,
zjavne neopodstatnené.
K poţiadavke na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe právny poriadok
z dôvodu predbeţného a dočasného charakteru predbeţných opatrení zjavne kladie menšie
nároky na odôvodnenie, neţ v prípade meritórnych rozhodnutí. Podľa § 76 ods. 4 O. s. p.
môţe súd prvého stupňa pri nariadení predbeţného opatrenia dokonca len odkázať na návrh
a neuvádzať ďalšie dôvody. Odvolací súd sa podrobne vysporiadal s charakterom
predbeţného opatrenia, zúţením relevantného sortimentu, nedostatkom dôkazov o ukončení
Rámcovej zmluvy a nariadením predbeţného opatrenia aj voči ţalovanému 2/. Ohľadom
skúmania platnosti trvania a účinnosti jednotlivých zmlúv odvolací súd odkázal na konanie
vo veci samej. Ďalej uviedol, ţe ani jedno zo ţalovanými 1/ a 2/ citovaných rozhodnutí
Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva sa netýka konaní o predbeţnom
opatrení. Ţalobca poukázal na relevantnú judikatúru Ústavného súdu SR, rozhodnutie
zo 16. októbra 2008, sp. zn. II.ÚS 373/08, v zmysle ktorého splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie treba posudzovať vţdy so zreteľom na charakter konania, v ktorom bolo
napadnuté rozhodnutie vydané a všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam..., podobne
aj Európsky súd pre ľudské práva v prípade Suominen v. Fínsko.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm. d) O. s. p. uviedol, ţe dôvody, pre ktoré
moţno hovoriť o totoţnosti skutkového stavu ţalobca rozviedol vo svojom odvolaní z 20. júla
2011. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu z 8. septembra 2001, č. k. 2 Cob 349/2011-
890, kde odvolací súd potvrdil zmenu skutkového stavu. Ďalej uviedol, ţe v čase
predchádzajúcich predbeţných opatrení medzi ţalobcom a ţalovanými 1/ a 2/ ešte neexistoval
súdny spor. Začatie súdneho konania mení skutkový stav. Skutočná aj hroziaca škoda
medzičasom narástli. Ţalobca dal vypracovať znalecký posudok vyčísľujúci škodu, ktorá bola
ţalovanými 1/ a 2/ ţalobcovi spôsobená. Ţalobca v návrhu na nariadenie predbeţného
opatrenia z 30. mája 2011 označil relevantné nové skutočnosti, ku ktorým došlo po podaní
pôvodných návrhov na nariadenie predbeţného opatrenia. Aj skutočnosť, ţe ţalovaní 1/ a 2/
pokračovali v činnosti, ktorú predbeţné opatrenie zakazovalo, preukazuje, ţe skutkový stav
je iný, ako počas rozhodovania o predchádzajúcich predbeţných opatreniach.
K meritórnym argumentom, uvedeným v dovolaniach, ţalobca uviedol, ţe tieto
argumenty budú predmetom konania vo veci samej tak, ako uviedol odvolací súd.
Ţalobca povaţuje dovolania ţalovaných 1/ a 2/ za neprípustné, keďţe ţalovaní 1/ a 2/
nepreukázali závaţné porušenie ich procesných práv, ktoré by zakladalo odňatie moţnosti
konať pred súdom. Navrhol, aby dovolací súd dovolania ţalovaných 1/ a 2/ odmietol.
Ţalovaný 2/ podaním z 21. mája 2012 navrhol, aby dovolací súd odloţil
vykonateľnosť uznesenia súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho súdu
aţ do rozhodnutia o tomto dovolaní v zmysle § 243 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ po zistení,
ţe dovolania podali účastníci konania /§ 240 ods. 1 O. s. p./ proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný /§ 237 písm. f/ O. s. p./, preskúmal uznesenie
odvolacieho súdu v časti, ktorou bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania /§ 243a ods. 1 O. s. p./
a dospel k záveru, ţe dovolania ţalovaných 1/ a 2/ sú opodstatnené.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o predbeţnom opatrení, dovolanie podľa
ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p. nie je prípustné. Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu je však dovolanie prípustné, ak v konaní došlo k vadám taxatívne vymenovaných
v ustanovení § 237 O. s. p., písm. a/ aţ g/. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne
by aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania
podľa tohto ustanovenia.
Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O. s. p.
ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je
pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné a nad všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Z obsahu dovolaní ţalovaných 1/ a 2 / vyplýva, ţe dovolania odôvodnili ustanovením
§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., ţe o tom
istom predbeţnom opatrení sa uţ právoplatne rozhodlo /§ 237 písm. d/ O. s. p./ a ţe sa im
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom /§ 237 písm. f/ O. s. p./.
Za odňatie moţnosti konať pred súdom sa povaţuje taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi moţnosť konať
pred súdom ide tieţ v prípade, keď sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada
s argumentáciou účastníkov.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1
Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je právo účastníka konania
na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca v konaní podával opakovane návrh na nariadenie
predbeţného opatrenia a ţalovaní 1/ a 2/ namietali, ţe o návrhu na nariadenie predbeţného
opatrenia medzi tými istými účastníkmi a s rovnakým obsahom súd uţ rozhodol, ide teda
o prekáţku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázali pritom na stanovisko občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011, ktoré túto otázku vyriešilo
nasledovne: „Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie,
ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, prekáţku veci právoplatne
rozsúdenej /§ 159 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 1 O. s. p./“.
Napriek snahe ţalovaných zabrániť nariadeniu predbeţného opatrenia vznesením
námietky res iudicata, súd prvého stupňa a ani odvolací súd nevysvetlili, prečo v danom
prípade nepostupovali v súlade s citovaným stanoviskom občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011 a svoj opačný záver, ţe súd môţe
o nariadení, resp. nenariadení predbeţného opatrenia rozhodovať aj opakovane, vţdy
s ohľadom na aktuálne faktické a právne skutočnosti, bliţšie neodôvodnili.
Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, ţe Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej
činnosti vyslovil, ţe k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp
právnej istoty /napr. PL.ÚS 36/95/, ktorého súčasťou je tieţ poţiadavka, aby sa na určitú
právne relevantnú otázku pri opakovaní rovnakých podmienok dala rovnaká odpoveď
/napr. I.ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95 a II.ÚS 80/99/. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemoţno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudrţateľná /M.M.PL.ÚS
21/00, PL.ÚS 6/04, III.ÚS 328/05, IV.ÚS 60/2010/.
Podľa názoru dovolacieho súdu sa krajský súd mal v rozhodnutí venovať
presvedčivému odôvodneniu svojho odlišného stanoviska pri výklade a aplikácii príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, týkajúcich sa predbeţného opatrenia
a neodstrániteľnej prekáţky konania. Za týchto okolností uznesenie odvolacieho súdu nie je
v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p., keďţe odvolací súd
svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal ţalovaným 1/ a 2/
moţnosť konať pred súdom a tým tieţ bola naplnená skutková podstata prípustnosti dovolania
proti rozhodnutiu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a zároveň naplnená dôvodnosť podaného
dovolania.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd zaťaţil svoje rozhodnutie vadou podľa
ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p., na ktorú musí dovolací súd prihliadať, i keď by nebola
ako dôvod prípustnosti dovolania uplatnená /§ 242 ods. 1 O. s. p./.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej
časti, ktorou potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie /§ 243b ods. 2, ods. 3 O. s. p./.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júna 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová