Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)Uznesenie_17Co-100-2019.pdf
PDF · 127.76 KB
Case nature
Subarea
17Co/100/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcov 1/ E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. F. XXXX/XXA, XXX XX A., 2/ Q. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. F. XXXX/XXA, N. XX A., proti žalovaným 1/ Z. T. J., a. s., so sídlom R. 5, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, 2/ H. sa oplatí, s. r. o., so sídlom E. 2, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere, o určení neplatnosti zmluvy o úvere a určenie, že žalovaný 1/ má nárok na plnenie od žalobcov 1/ a 2/ zo zmluvy o úvere iba vo výške reálne požičanej istiny a v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/13/2019-73 zo 4. marca 2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku m e n í tak, že ukladá povinnosť žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 21.05.2007 vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre okres A., obec A. a katastrálne územie A. vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/1, rodinného domu súpisného č.XXXX, postaveného na parcele registra „C“ č.XXXX/X a parcelám registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 7Csp/13/2019 v časti o výške pohľadávky, na ktorú má žalovaný 1/ voči žalobcom nárok zo Zmluvy o špecifikovanom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa XX.XX.XXXX a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ z a m i e t a . II. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku o uložení povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, zapísaným na LV č. XXX, okres A., obec A. a katastrálne územie A. m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ v plnom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Spolu so žalobou o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok dojednaných v zmluve o úvere č. XXX/XXXX/XXSU uzavretej dňa 21. 05. 2007 medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/, o určenie, že označená zmluva o úvere z 21. 05. 2007 je absolútne neplatná a určenie, že žalovaný 1/ má nárok na plnenie od žalobcov 1/ a 2/ na základe zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 21. 05. 2007 iba vo výške reálne požičanej sumy podali žalobcovia aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd prvej inštancie iba čiastočne vyhovel. Žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako aj prenajatím nehnuteľnosti a jej časti podľa zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovaného 1/ na základe zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 21. 05. 2007 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „zmluva o úvere“ a „zmluva o zriadení záložného práva“) a žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre okres A., obec A.,
katastrálne územie A. vo vlastníctve žalobcov v spoluvlastníckom podiele 1/1 rodinného domu súpisného čísla XXXX postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX/X a k parceliam registra „C“ č. XXXX/X a XXXX/ X a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Vo zvyšku, pokiaľ sa žalobcovia neodkladným opatrením domáhali aj rozhodnutia o neplatnosti úkonov žalovaného 1/ smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva a neplatnosti úkonov žalovaného 2/ smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov na LV č. XXX kat. úz. A., súd prvej inštancie návrh zamietol. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil prvoinštančný súd podľa § 324 a nasledujúce zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) a vyslovil záver, že Zmluva o špecifikovanom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou zo dňa 21. 05. 2007 je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) a spĺňa definíciu spotrebiteľskej zmluvy aj podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na základe ktorej vznikol medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/ občianskoprávny vzťah. Úver poskytnutý žalobcom bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá v článku V. umožnila žalovanému 1/ výkon záložného práva na predmetné nehnuteľnosti predajom zálohu na dražbe, priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu žalovaného 1/, domáhania sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (napríklad v exekučnom konaní alebo prenájmom tretím osobám). K zmene zmluvy o úvere došlo na základe Dodatku č. 1 uzavretého 26. 08. 2014. Zo spisu týkajúceho sa tých istých strán sporu vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 11Csp/13/2018 súd zistil, že žalovaný 1/ predčasne zosplatnil úver ku dňu 01. 07. 2016 po predchádzajúcej výzve na splnenie omeškaných splátok adresovanej žalobcom 23. mája 2016. Žalovaný 2/ ako dražobník už vytýčil termín dobrovoľnej dražby na založené nehnuteľnosti na deň 18. marca 2019. Žalobca 1/ (zrejme žalovaný 1/ - poznámka odvolacieho súdu) neumožnil posúdenie svojho nároku a prípadnú ochranu práva žalobcov v súdnom konaní, hoci je výška pohľadávky žalovaného 1/ sporná. 1.1 Súd zvažoval, či má ponechať právo žalobcov chrániť svoje práva voči žalovanému 1/ z úverovej zmluvy len na žalobu podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) a prijal záver, že existencia takejto možnosti nezbavuje žalobcov možnosti chrániť sa pred dobrovoľnou dražbou aj formou neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva. Žaloba o neplatnosť dražby je spojená s už vykonaným záložným právom a nemá za následok odkladný účinok vo vzťahu k dražbe. Žaloba o neplatnosť dražby prichádza do úvahy, len ak je spochybnená platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Dôvodom, pre ktorý je dražba neprípustná však môžu byť aj neprijateľné podmienky v úverovej zmluve spôsobujúce neplatnosť zmluvy alebo zníženie skutočného nároku žalovaného 1/. Neodkladné opatrenie je v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-34/13 P. versus J. B. aj odbornej verejnosti efektívnym prostriedkom proti prípadnému neprimeranému výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Uvedený záver korešponduje aj so záverom uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014, podľa ktorého sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Súd prvej inštancie konštatoval, že použitie neodkladného opatrenia ukladajúceho zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby je legitímnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa popri existencii žaloby o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. 1.2 Súd prvej inštancie mal z dokumentu Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 02. 07. 2016 osvedčené, že existuje pochybnosť o výške skutočného nároku žalovaného 1/ na plnenie od žalobcov. V tomto oznámení sa uvádza, že pohľadávka žalovaného 1/ je navýšená o poplatok za upomienky, ktorý všeobecnými súdmi ako uplatniteľný nárok akceptovaný nie je. Vzhľadom na chýbajúcu inkorporačnú klauzulu vo vzťahu ku všeobecným obchodným podmienkam Z. banky v zmluve o úvere vyslovil súd, že informovanosť spotrebiteľov o obsahu zmluvných dojednaní v predmetných obchodných podmienkach preukázaná nebola. Zo zmluvy o úvere podľa názoru súdu prvej inštancie nevyplýva dojednanie práva podľa § 565 OZ na mimoriadne zosplatnenie dlhu a bolo potrebné ex offo vziať v úvahu aj ďalšie namietané či nenamietané neprijateľné podmienky v zmluve o úvere, ktoré môžu mať vplyv na výšku pohľadávky žalovaného 1/ uspokojovanej v procese dobrovoľnej dražby. Predmetom dražby sú nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia obývajú. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je obava pred prípadným neoprávneným zásahom do práv žalobcov na rešpektovanie obydlia zo strany žalovaných 1/ a 2/. 1.3 Čiastočné zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil prvoinštančný súd presahom takéhoto návrhu účelu a obsahu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C. s. p.
1.4 O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu, že prebieha konanie vo veci samej, v ktorej bude rozhodnuté o trovách konania podľa § 262 C. s. p.
2. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým jemu bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku konkretizoval tak, že žalobcom 1/ a 2/ poskytol na základe zmluvy o úvere z 21. 05. 2007 úver vo výške 46 139,55 €. V rovnaký deň bola medzi stranami úverovej zmluvy uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Dodatkom č. 1 z 26. 08. 2014 boli dohodnuté zmeny a doplnenia zmluvy o úvere. Ku dňu uzavretia dodatku č. 1 predstavoval dlh žalobcov 1/ a 2/ výšku 37 939,29 €. Poprel tvrdenia žalobcov, že nemajú vedomosť o výške dlhu. Dňom 23. 05. 2016 zaslal žalovaný 1/ žalobcom poslednú výzvu pred zosplatnením, v ktorej uviedol, že žalobcovia meškajú so splácaním úveru viac ako tri splátky, a táto výzva bola obom žalobcom doručená do vlastných rúk. Vo vyhlásení úveru za predčasne splatný z 02. 07. 2016 bola oznámená aktuálna výška dlhu žalobcov sumou 35 307,38 €. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný prevzali obaja žalobcovia vlastnoručne. Ku dňu podania odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie činí dlžná suma 31 939,18 € z dôvodu, že od 18. 09. 2014 až do 06. 06. 2018 plnili žalobcovia na dlh rozdielne sumy v každom mesiaci. Čiastočná úhrada pohľadávky však nemôže vylúčiť výkon záložného práva. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je legálnym právnym inštitútom, ktorý nemôže súd prvej inštancie vyhlásiť za protiústavný. Žalobcovia sa dobrovoľne pri uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva zaviazali, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpia speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva. Dôvodom realizácie záložného práva je porušenie povinností dlžníkmi. Argumentácia žalobcov 1/ a 2/, že žaloba o neplatnosť zmluvy o úvere je žalobou na ochranu obydlia záložcu, ktorá má prednosť pred právom veriteľa na uhradenie jeho pohľadávky, je nedôvodná. Zo žiadnych ústavnoprávnych a medzinárodných noriem nie je možné odvodiť existenciu inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo - garanciu na zotrvanie v určitom obydlí. Pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobcom je čo do základu a výšky istiny s príslušenstvom nesporná. Ak by si žalovaný 1/ uspokojoval v dobrovoľnej dražbe svoju pohľadávku vo vyššej sume než reálne existuje, mohli by sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhať neplatnosti dražby, prípadne náhrady škody či vydania bezdôvodného obohatenia. Námietka žalobcov, že žalovaný 1/ nevčlenil do zmluvy o úvere originál ani žiadnu kópiu notársky overenej plnej moci na konanie v mene žalovaného 1/ neobstoja. Zastupovanie obchodnej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník a zamestnanec žalovaného 1/ konal v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu byť ani poplatky za upomienkovanie spotrebiteľa. Poplatky sú určite, zrozumiteľne a transparentne uvedené v texte úverovej zmluvy, nie v inom dokumente, napríklad v cenníku žalobcu a navyše v samostatnej časti v článku 5 označeným nadpisom Poplatky. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve nie je možné označiť ani v záhlaví uvedený text, že sa zmluva o úvere uzatvára podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je vždy uzatvorená podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka a je samozrejmé, že pokiaľ sa zmluva o úvere uzatvára so spotrebiteľom, prednostne sa použijú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. 2.1 Žalovaný 1/ navrhuje zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ bude zamietnutý a bude mu priznaná náhrada trov konania, eventuálne nech odvolací súd zruší uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie.
3. Druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný 2/ s tvrdením, že bolo vydané v rozpore s § 326 ods. 1 a § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, uznesenie súdu prvej inštancie predstavuje prekročenie právomocí súdu a nezákonný zásah do práva žalovaného 2/. Navrhol, aby odvolací súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. 3.1 S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/25/2012 v spojení so stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011 k výkladu § 159 ods. 3 v spojení s § 167 ods. 1 a § 243e ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok tvrdil, že opätovnému rozhodnutiu o tomto návrhu bráni prekážka veci rozsúdenej, keď bez zmeny skutkových okolností po rozhodnutí Okresného súdu Lučenec uznesením č. k. 11Csp/13/2018-41 z 11. 06. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/253/2018-120 z 15. 10. 2018 sa žalobcovia opätovne domáhajú nariadenia takého neodkladného opatrenia, o ktorom už súd rozhodol. 3.2 Žalobcovia neosvedčili existenciu nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Medzi povinnosti navrhovateľa neodkladného opatrenia patrí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí a že
z jeho strany nejde o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Žalobcovia netvrdia, že pohľadávka žalovaného 1/ nevznikla alebo zanikla. Rovnako netvrdia žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť, že záložné právo zabezpečujúce pohľadávku žalovaného 1/ nevzniklo alebo zaniklo. Záložné právo je zapísané na príslušnom liste vlastníctva a tento údaj o práve žalovaného 1/ k nehnuteľnosti nebol spochybnený. Ani určenie neplatnosti niektorých ustanovení zmluvy o zriadení záložného práva alebo úverovej zmluvy nemá automaticky za následok neplatnosť celej zmluvy. Žalobcovia v žalobe uviedli iba sériu tvrdení o predpokladanej neplatnosti niektorých častí zmluvy uzatvorenej s veriteľom, ale nekonkretizujú určenia neplatnosti ktorej konkrétnej časti zmluvy sa mienia domáhať v konaní vo veci samej, ani neodôvodňujú súvislosť medzi neplatnosťou časti zmluvy a nemožnosťou výkonu záložného práva a následne aj potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/14 dôvodil, že dobrovoľná dražba sa odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku spôsobom regulovaným právom - zákonom o dobrovoľných dražbách. Žalovaný 2/ ako dražobník si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 17 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách doručiť vlastníkom predmetu dražby oznámenie o dražbe. K námietke žalobcov o hrubom nepomere hodnoty pohľadávky a hodnoty zálohu poukazuje žalovaný 2/ na ustanovenie § 556 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nie je nikto povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej než koľko sú dve tretiny ich odhadnej ceny. Ak sa akceptuje hodnota k predmetu dražby odhadnutá na 118 000,- €, tak bol žalovaný 1/ povinný prijať tento predmet zabezpečenia iba do hodnoty 79.060,- €. V tomto prípade predstavuje pomer výšky pohľadávky 32 989,14 € a hodnoty zálohu 41,73 %, čo nemožno považovať za hrubý nepomer. 3.3 Žalobcovia nepreukázali existenciu bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva uskutočnením dražby. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo by prípadná neplatná dražba predstavovala ťažko napraviteľný stav, keď bez ďalšieho súdneho konania nemôže dôjsť k vyprataniu obydlia a na základe určenia neplatnosti dražby sa automaticky ex lege navráti vlastnícke právo žalobcom, prípadne výrok rozhodnutia súdu o neplatnosti dražby sa bude vzťahovať aj na vydražiteľa predmetu dražby. Nadobúdateľ predmetu dražby ani žiadna iná osoba nemôže ohroziť právo na obydlie bezprostredne, nakoľko o povinnosti opustiť obydlie môže rozhodnúť len súd. K posudzovaniu miery závažnosti a bezprostrednosti ujmy hroziacej žalobcom poukazuje žalovaný 2/ na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/2/2011, ktoré je plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Žalobcovia si nesprávne vysvetľujú článok 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti obydlia. Výkon záložného práva veriteľom neohrozuje bezprostredne obydlie žalobcu ani iných osôb, ktoré v predmete dražby bývajú. K tomuto sa už vyjadril odvolací súd v uznesení sp. zn. 17Co/253/2018 týkajúceho sa tých istých účastníkov. 3.4 Súd prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia porušil ustanovenie § 325 C. s. p., ako aj článok 1 ods. 2 a článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keď bez splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia takémuto návrhu vyhovel, čím zasiahol do práv žalovaného 2/ bez zákonnej opory pre takýto zásah. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v ním napadnutej časti zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
4. Podstatou vyjadrenia žalobcov 1/ a 2/ písaného útočnou formou k odvolaniam žalovaného 1/ a žalovaného 2/ je oznámenie, že žalobcovia majú záujem uhradiť svoj dlh voči žalovanému 1/, ale iba vo výške prislúchajúcej podľa zákona, ďalej tvrdenie, že žalobcovia nikdy neodsúhlasili predaj svojej nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, iba na „dražbe“, teda na exekučnej dražbe. Upozorňovali, že žalovaní 1/ a 2/ opomínajú ustanovenie § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa názoru žalobcov žiadna dobrovoľná dražba nie je a nemôže byť platným výkonom záložného práva bez súhlasu vlastníka pre pohľadávku, ktorá nebola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Žiadali vykonať dôkaz výsluchom žalovaného 1/ za účelom overenia vzájomne vykonaných plnení medzi zmluvnými stranami zmluvy o úvere. Od žalovaného 2/ žiadali predložiť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s činnosťou dražobníka.
5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení z 24. 04. 2019 oponoval tvrdeniu žalobcov, že nesúhlasili s predajom zálohu na dražbe. Takýto súhlas je zakotvený v článku V. zmluvy o zriadení záložného práva. Záložný veriteľ nie je zákonom limitovaný v tom, akým spôsobom realizuje záložné právo, ponecháva mu voľný výber z troch alternatív realizácie záložného práva spôsobom uvedeným v zmluve, ktorý nesmie odporovať zákonu. Záložné právo môže realizovať formou dobrovoľnej dražby alebo exekučnej dražby. Ku dňu 24. 04. 2019 dlhujú žalobcovia žalovanému 1/ na istine 23 292,48 €, na úrokoch 3 079,18 € na úrokoch z
omeškania 3 244,90 €. Dlžná suma žalobcov tak výrazne prevyšuje sumu 2 000,- € ustanovenú v § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ako zákonný limit pre možnosť dražiť nehnuteľnosť.
6. Podaním doručeným Okresnému súdu Lučenec 17. 06. 2019 a odvolaciemu súdu 21. 06. 2019 predkladali žalobcovia ako dôkaz o neprijateľných podmienkach v úverovej zmluve vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odbor ochrany spotrebiteľa k náležitostiam Zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou, v ktorom Ministerstvo spravodlivosti SR poukazuje na niektoré neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v tejto zmluve.
7. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ a podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že rozhoduje len o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, a to len v rozsahu ich odvolaní v súlade s § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaniach (§ 380 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, považujúc za čiastočne dôvodné odvolanie žalovaných 1/ a 2/ z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.
8. Odvolací súd v prvom rade na námietku žalovaného 2/ skúmal, či rozhodnutiu vo veci nebráni prekážka veci rozsúdenej podľa § 230 C.s.p., podľa ktorého, ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Prekážku veci rozsúdenej podľa dôvodov odvolania žalovaného 2/ má tvoriť rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 11Csp/13/2018-41 z 11.06.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/253/2018-120 z 15.10.2018, ktoré aj k odvolaniu pripojil. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 11Csp/13/2018-41 z 11.06.2018 na návrh Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. F. 26, Lučenec a E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. F. XX, A. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 1/ Z. T. J., a.s., T. a žalovanému 2/ H. sa oplatí, s.r.o., so sídlom T. uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, kat. úz. A., obec A. ako B. parc. č.XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, B. parc. č.XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a stavba rodinného domu súpisného čísla XXXX stojaca na parcele B. XXXX/X. Žalobcom uložil povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia žalobu proti žalovanému 1/ o určenie neplatnosti Zmluvy o špecifikovanom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečený nehnuteľnosťou č.XXX/XXXX/XXSU zo dňa 21.05.2007 a Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.05.2007. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17Co/253/2018-120 z 15.10.2018 odmietol odvolanie žalovaného 2/ H. sa oplatí, s.r.o., so sídlom T. ako oneskorene podané a na odvolanie žalovaného 1/ zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v kat. úz. A. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Zároveň zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým uložil žalobcom 1/ a 2/, aby podali žalobu proti žalovanému 1/ o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva z 21.05.2007. Z označenia strán sporu a predmetu konania by sa mohlo javiť, že sa jedná o totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z rovnakého právneho dôvodu na základe nezmeneného skutkového stavu, kedy by prichádzalo do úvahy zastavenie konania podľa § 161 ods.2 C.s.p., avšak porovnaním skutkového stavu a právneho dôvodu, z ktorého vyvodzujú žalobcovia nárok na poskytnutie súdnej ochrany neodkladným opatrením dospel odvolací súd k názoru, že meritórnemu rozhodnutiu návrhu žalobcov nebránila prekážka veci rozsúdenej a súd prvej inštancie správne postupoval, keď o návrhu navrhovateľov neodkladného opatrenia vecne rozhodol a konanie nezastavil. K vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd vyjadrí v ďalšom texte. 8.1 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pod sp. zn. Okresného súdu Lučenec 11Csp/13/2018 bol podaný ako samostatný návrh pred začatím konania vo veci samej, v ktorom žalobcovia tvrdili, že sa v budúcnosti mienia domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva z 21.05.2007. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu o tomto návrhu už bolo žalobcom doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo 04.01.2018 aj oznámený termín dražby na 19.06.2018. Dôvodom zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie a zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolacím súdom bolo nesplnenie jednej z kumulatívnych zákonných predpokladov vyžadovaných § 326 C.s.p. na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorého sa mienia žalobcovia domáhať žalobou vo veci samej, keď podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku je od účinnosti nového procesného kódexu možné podávať žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorou je aj neplatnosť zmluvy len, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Súdy oboch inštancií konštatovali, že zmluva o úvere nespadá pod režim zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov s odkazom na jeho ustanovenie § 1 ods. 2 písm. e), podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200,- Eur a nad 20.000,- Eur. Zmluvou o úvere č. XXX/XXXX/XXSU bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 46.139,55 Eur. Obe zmluvy však boli kvalifikované ako zmluvy spotrebiteľské. Odvolací súd na podporu svojho názoru o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal aj na možnú obranu žalobcov proti dobrovoľnej dražbe podľa § 21 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dobrovoľných dražbách a vysporiadal sa aj s opakovanou argumentáciou žalobcov o nedotknuteľnosti obydlia tak, že nedotknuteľnosť obydlia neznamená vylúčenie obydlia z jeho založenia za účelom zabezpečenia pohľadávky a predaja obydlia za účelom vymoženia zabezpečenej pohľadávky a vysvetlil, že zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti, ak pohľadávka záložného veriteľa presahuje 2.000,- Eur, i keď ide o nehnuteľnosť, v ktorej má dlžník trvalý pobyt. Na týchto záveroch odvolací súd naďalej zotrváva.
9. Za zmenu skutkového stavu umožňujúcu súdu opätovne rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa zabránilo výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby považuje odvolací súd, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný súčasne so žalobou vo veci samej, v ktorej sa žalobcovia okrem iných nárokov domáhajú aj rozhodnutia o tom, že im vznikla povinnosť splatiť žalovanému 1/ úver len v jeho reálne vyplatenej výške, čo v spojení s ostatným textom žaloby a obsahom vyjadrení tvoriacich súčasť spisu a inak formulovaným návrhom na rozhodnutie vo veci samej na č. l. 166 spisu znamená, že žalobcovia z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve považujú úver poskytnutý zmluvou č. XXX/XXXX/XXSU z 21.05.2007 za bezúročný a bez poplatkov, teda výška vymáhanej pohľadávky je sporná a dožadujú sa ustálenia jej výšky v samostatnom súdnom konaní. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že vo výkone záložného práva žalovaný 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ pokračuje, a to aj napriek tomu, že žalobcovia priebežne úver splácajú rôznymi sumami každý mesiac a od rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 17Co/253/2018 v októbri 2018 do apríla 2019, kedy podal žalovaný 1/ posledné vyjadrenie v tejto veci klesla pohľadávka na istine na 23.292,48 Eur. Zhrnúc uvedené je možné konštatovať, že právnym dôvodom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov počas dobrovoľnej dražby z dôvodov spornosti existencie a výšky pohľadávky žalovaného 1/ podľa § 325 ods. 1 C.s.p. a zmena skutkového stavu spočívajúca v existencii sporového konania o výške pohľadávky žalovaného 1/ zabezpečenej záložným právom a dobrovoľné splácanie dlhu dlžníkmi.
10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Žalobcovia tvrdia, že zmluva o úvere z 21.05.2007 obsahuje celý rad neprijateľných zmluvných podmienok a ako dôkaz o tom v odvolacom konaní predkladajú oznámenie o výsledku posúdenia zmluvy o úvere odborom ochrany spotrebiteľa Ministerstva spravodlivosti SR, v ktorom je žalobcom poskytnuté stanovisko tohto odboru k ním predloženej zmluve s poukazom na rozhodnutia všeobecných súdov. Pre súd stanovisko odboru ochrany spotrebiteľa Ministerstva spravodlivosti SR záväzné nie je a nie je ani účelom konania o nariadenie neodkladného opatrenia prijať záver o tom, či je úver poskytnutý žalobcom v dôsledku neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve bezúročný a bez poplatkov. Pre účely preventívnej ochrany žalobcov pred výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby (ktorá sa ako jediná forma dohodnutá v zmluve o zriadení záložného práva realizuje) postačí vedenie sporu o výške pohľadávky aj formou určovacej žaloby podľa vzoru uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31.07.2009, ktoré je podľa názoru odvolacieho súdu aplikovateľné aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, a z ktorého vyplýva, že ak na podanie žaloby o peňažné plnenie je aktívne legitimovaný iba veriteľ, ktorý nemá záujem podať žalobu o plnenie, v rámci ktorej by sa preskúmavala skutočná výška jeho pohľadávky voči spotrebiteľovi, nemožno odoprieť ochranu spotrebiteľovi formou určovacej žaloby o výške pohľadávky, pretože spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, najmä pokiaľ ide o odplatu vo forme úrokov a poplatkov.
12. Žalovaný 1/ Z. T. J., a.s. ako veriteľ nepodal žalobu na plnenie proti žalobcom 1/ a 2/ ako dlžníkom z dôvodu, že návratnosť pohľadávky má zabezpečenú zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá vzhľadom na jej hodnotu pokrýva dlh žalobcov.
13. Nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie podľa bodu 19 odôvodnenia uznesenia, že zo zmluvy o úvere nevyplýva dojednanie práva podľa § 565 OZ na mimoriadne zosplatnenie úveru. Právo banky vyhlásiť úver alebo jeho časť za splatný, vrátane úrokov a poplatkov jednorázovo pred termínom splatnosti bolo dohodnuté priamo v zmluve o úvere zo dňa 21.05.2007 v článku VII. bod 2. písm.e) ako oprávnenie banky pri podstatnom porušení zmluvných povinností dlžníkmi. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor (z dôvodu, že sa nevykonáva dokazovanie) na skúmanie, či boli podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru splnené. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom odvolateľov, že akákoľvek čiastková úhrada pohľadávky v rámci výkonu záložného práva nemôže zabrániť realizácii záložného práva, avšak trvanie na výkone dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam za situácie, že dlžníci si opäť plnia povinnosti zo zmluvy o úvere a dlžná suma úhradami dlžníkov podstatne a pravidelne klesá, vyvoláva pochybnosti o tom, čo je skutočným cieľom záložného veriteľa, či dosiahnuť návratnosť svojej pohľadávky alebo zrealizovanie a dokončenie dobrovoľnej dražby.
14. Scestná je argumentácia žalobcov, že nikdy v žiadnom zmluvnom doklade so žalovaným 1/ neodsúhlasili predaj svojej nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe. Súhlas k dražbe nehnuteľností aj podľa zákona 527/2002 Z. z. udelili žalovanému 1/ zmluvou o zriadení záložného práva, kde v článku V. bolo dohodnuté, že ak zabezpečovaná pohľadávka nebude riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť a) predajom zálohu na dražbe, b) priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa, alebo c) domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (napr. v exekučnom konaní, v konaní o súdny výkon rozhodnutia). Spôsob výkonu záložného práva si mohol zvoliť veriteľ, a to v ľubovoľnom poradí. Legálnosť dobrovoľnej dražby na základe zmluvy o zriadení záložného práva vyslovil Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24.09.2014, na ktoré odkazuje aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, žalovaný 2/ vo svojom odvolaní, odvolací súd v uznesení sp. zn. 17Co/253/2018, a ktorého závery odvolací súd nespochybňuje ani v súčasnosti. Súhlas dlžníka s exekučnou dražbou nie je potrebný, nakoľko v prípade exekučnej dražby sa jedná o nútený výkon práva veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.
15. Nenáležitý je odkaz žalobcov 1/ a 2/ na ustanovenie § 343 ods. 3 C.s.p., z ktorého citujú text „výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím“, keď sa tento odsek zákonného ustanovenia viaže k zabezpečovaciemu opatreniu zriadenému súdom vo forme záložného práva. Predmetom konania je návrh nariadenie neodkladného opatrenia na návrh záložných dlžníkov, ktorí súhlas k speňaženiu svojho majetku udelili zmluvou o zriadení záložného práva. Prejednávanú vec je potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 325 Civilného sporového poriadku, ktoré umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Za stavu prebiehajúceho súdneho konania o výške pohľadávky vymáhanej formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. považuje odvolací súd za potrebné bezodkladne upraviť pomery strán tohto sporu tým, že podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku sa uloží záložnému veriteľovi, aby sa zdržal výkonu záložného práva až do právoplatného skončenia konania o výške pohľadávky žalovaného 1/ vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 7Csp/13/2019. Rovnakú povinnosť nie je nevyhnutné ukladať žalovanému 2/ ako dražobníkovi z dôvodu, že podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z. je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené. Za rozhodnutie „že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby“, je potrebné považovať aj uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia o povinnosti záložného veriteľa zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol na súd podaný v čase, kedy už navrhovateľ dražby návrh na vykonanie dražby podal.
16. Odvolací súd zotrváva na názore, že zákonnou formou obrany proti nezákonnej dražbe podľa Zákona o dobrovoľných dražbách je žaloba o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., ale v prípadoch ak dlžník osvedčí existenciu nároku, ktorému sa má v súdnom konaní poskytnúť ochrana, je možné podľa záverov uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 23/2014 z 24.09.2014 poskytnúť vlastníkovi draženej nehnuteľnosti preventívnu ochranu neodkladným opatrením ukladajúcim zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby, keď tento je najvyššou súdnou autoritou Slovenskej republiky
považovaný za legitímny prostriedok ochrany spotrebiteľa popri existencii žaloby o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.
17. Odvolací súd vychádzajúc z týchto úvah podľa § 388 C.s.p. zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva uložil žalovanému 1/ len formou predaja na dražbe z dôvodu, že podľa obsahu spisu vykonáva žalovaný 1/ záložné právo len touto formou a bezodkladná ochrana navrhovateľov neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p. prichádza do úvahy len pred touto formou realizácie záložného práva. Vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý zo zákona kopíruje správanie sa žalovaného 1/, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, vychádzajúc z názoru, že pre zabránenie dražobníkovi pokračovať v dražbe postačí podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z. predložiť rozhodnutie súdu potom, že navrhovateľ dražby vo výkone záložného práva pokračovať nemôže. Navrhovateľom dražby podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe, ktorá je súčasťou spisu, je práve žalovaný 1/.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, z tohto dôvodu odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 17Co/100/2019 nerozhodoval. Rozhodne o nich súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej, resp. v rozhodnutí, ktorým sa konanie pred ním skončí.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).