Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/118/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, D. zast. Mgr. Peter Sitarčík, advokát, Jókaiho 1, Lučenec proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 1062523B, 036 01 Martin, IČO: 36 865036 a 2/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 233 935, zastúpená: advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 26. júna 2023, č. k.: - 33, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovaného 1/ odmieta. II. Uznesenie okresného súdu o uložení povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností mení tak, že návrh žalobkyne voči žalovanému 2/ o nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. III. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „Súd nariaďuje nasledovné n e o d k l a d n é o p a t r e n i e : 1. Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa výkonu záložného práva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, v k. ú. D., obec D., E. F. G., bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome XX b. j. C., súp. č. XXX, postavený na parc. č. XX/X, vchod XX, X. poschodie, číslo bytu XX, súp. č. XXX, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel k pozemku registra „C“, parc. č. XX/X, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 468 m2, XXXX/XXXXXX, na podklade oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 26.10.2021 pre pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5029387328 zo dňa 13.6.2012. 2. Žalovaný 2/ je povinný zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, v k. ú. D., obec D., E. F. G., bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome XX b. j. C., súp. č. XXX, postavený na parc. č. XX/X, vchod XX, X. poschodie, číslo bytu XX, súp. č. XXX, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel k pozemku registra „C“, parc. č. XX/X, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 468 m2, XXXX/XXXXXX. 3. Súd poučuje žalovaného 1/, že môže podať žalobu vo veci samej voči žalobcovi, v ktorej sa bude domáhať uloženia povinnosti zaplatenia vymáhanej pohľadávky, ktorej úhrady sa žalovaný 1/ domáha výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby. 4. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré sú povinní uhradiť žalovaní 1/ a 2/.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedla, že uzatvorila so žalovaným 1/ Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.6.2012. Predmetom úveru bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností vo výške 7.000 EUR. Žalovaný 1/ v Úverovej zmluve špecifikoval úver ako, Druh úveru: úver na bývanie; Typ a výška úrokovej sadzby: fixná 3 roky, 6,39% p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy; Zľava z úrokovej sadzby: banka poskytuje zľavu z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo zverejnení; Výsledná výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy: 5,89% p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, z toho základná úroková sadzba 3,59% p.a. a hrubá marža banky 2,30% p.a.; Doba fixácie: začína dňom uzatvorenia úverovej zmluvy a končí deň pred uplynutím obdobia daného typom úrokovej sadzby; Spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo; Výška splátky a splatnosť: 85,43 € mesačne, ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci; Počet splátok: 121; Konečná splatnosť úveru: 23.7.2022; Splácanie: rovnomerné; Spôsob splácania: inkasom z inkasného účtu; Inkasný účet: XXXXXX-XXXXXXXX/XXXX; Účet pre poskytnutie úveru: uvedený v doklade, ktorý dlžník predloží pred čerpaním úveru podľa bodu 1. a 2. článku III.; Účel úveru: vyplatenie úveru v SLSP. 3. Žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností uzatvorila so žalovaným 1/ Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu zo dňa 13.6.2012. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k založeným nehnuteľnostiam žalobkyňou, ako záložcom v prospech žalovaného 1/, ako záložného veriteľa, na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.6.2012 a ktorú tvorí istina, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s Úverovou zmluvou, a pod.. 4. Listom zo dňa 26.10.2021 žalovaný 1/ oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva podľa s tým, že pohľadávka banky zabezpečená záložným právom na založené nehnuteľnosti sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 1.9.2021 a nakoľko nebola zaplatená v celom rozsahu, žalovaný 1/ začína výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe podľa . Dobrovoľnú dražbu založených nehnuteľností vykonáva dražobník, spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935 (ďalej len „Žalovaný 2/“). Žalovaný 2/ dňa 28.4.2023 zaslal žalobkyni Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby DU-POS DD 67/2022 zo dňa 28.4.2022, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 10.5.2023, s tým, že dražba, predmetom ktorej je založená nehnuteľnosť, bola skončená, neúspešná – predmet dražby nebol vydražený. 5. Žalobkyňa v predmetnej veci splnomocnila advokáta Mgr. Petra Sitarčíka, nakoľko mala za to, že žalovaný 1/ si voči nej uplatňuje pohľadávku, ktorá neexistuje a je v rozpore so zákonom, a preto aj výkon záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe podľa , je v rozpore so zákonom. Žalobkyňa sa snažila domôcť svojich práv aj pred udelením plnej moci advokátovi, avšak vzhľadom k tomu, že ide o osobu bez právnického vzdelania, staršieho veku t. j. 75 rokov, s rôznymi závažnými zdravotnými ťažkosťami, pri svojich krokoch nebola úspešná. 6. Listom zo dňa 31.5.2023 žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného advokáta požiadala žalovaného 1/, aby mu obratom zaslal kópiu Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.6.2012, ako aj jej prípadné dodatky, listiny preukazujúce oznámenie žalovaného 1/ o možnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalovaným 1/, vrátane potvrdenia o doručení týchto listín žalobkyni. Zároveň právny zástupca žalobkyne požiadal uvedeným listom žalovaného, aby mu oznámil výšku zostatku pohľadávky, akú eviduje voči žalobkyni z Úverovej zmluvy č. 5029387328, vyčíslenú ku dňu odpovede, v prospech koho a na aké záväzky boli použité finančné prostriedky z úveru v sume 7.000 EUR (nakoľko podľa zmluvy bolo účelom úveru vyplatenie úveru v G.) v prípade, ak sa z tohto úveru uhrádzal záväzok žalobkyne voči žalovanému 1/ z iného úverového vzťahu, aby mu zaslal kópiu tejto úverovej zmluvy s informáciou o celkovej uhradenej sume v prospech tejto zmluvy a aby mu oznámil celkovú sumu, ktorá bola uhradená v prospech G. G., H., so zmluvného úverového vzťahu vzniknutého na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa požadovala od žalovaného 1/ tieto listiny a informácie, aby vedela posúdiť zákonnosť a výšku uplatneného nároku, ktorej úhrady sa domáha výkonom dobrovoľnej dražby, pričom aj keď bez týchto informácií nevedela posúdiť zákonnosť uplatnenej pohľadávky, predbežne požiadala žalovaného 1/ o zaujatie stanoviska, či by súhlasil s úhradou oprávnenej dlžnej čiastky z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX v dohodnutých splátkach s tým, že dôjde k upusteniu výkonu dobrovoľnej dražby. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby došlo prerušeniu výkonu dobrovoľnej dražby až do doby prípadného mimosúdneho doriešenia veci. 7. Taktiež listom zo dňa 31.5.2023 požiadala žalovaného 2/, aby jej obratom zaslal z dražobného spisu kópiu zmluvy o vykonaní dražby, kópiu vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa , , že predmet dražby je možné dražiť a vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti, výške a splatnosti

pohľadávky, pre ktorú sa navrhol výkon záložného práva a aby mu oznámil výšku dlhu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný znášať tieto náklady žalobkyňa a ktorej zaplatením je povinnosť dražobníka upustiť od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. k/ zák. č. 527/2022 Z.z.. Od dražobníka tieto listiny a informácie požadovala z dôvodu, aby vedela posúdiť zákonnosť výkonu dobrovoľnej dražby a zároveň, aby poznala výšku dlhu, ktorého zaplatením by bol žalovaný 2/ povinný upustiť od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. k/ zák. č. 527/2022 Z.z., nakoľko žalobkyňa nechce prísť o svoju nehnuteľnosť. 8. Žalovaný 2/ listom zo dňa 8.6.2023, doručený splnomocnenému advokátovi žalobkyne dňa 12.6.2023, oznámil, že do spisovej dokumentácie je možné nahliadnuť v sídle dražobníka, avšak nakoľko výška dlhu rovnajúca sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby stále pracuje, pričom nie je uvedený dátum, ku ktorému žalobkyňa žiada vyčíslenie a predovšetkým nakoľko plná moc nie je zo strany navrhovateľa dražby t. j. žalovaného 1/ akceptovateľná, nie je možné splnomocnenému advokátovi žalobkyne tento údaj a listiny poskytnúť. Plnú moc rovnako neakceptoval žalovaný 1/. na doručenie uvedených listín má žalobkyňa ako spotrebiteľ právo. Dňa 19.6.2023 bolo žalobkyni doručené Oznámenie žalovaného 2/ o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. DU-POS DD 067a/2022 zo dňa 15.6.2023, z ktorého vyplýva výkon realizácie záložného práva predajom založenej nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe podľa o dobrovoľných dražbách, pričom dobrovoľná dražba na založenú nehnuteľnosť sa mala uskutočniť dňa 11.7.2023. Žalobkyňa zdôraznila, že konaním žalovaného 1/ nedošlo len k porušeniu práva žalobkyne, ako spotrebiteľa, ale konaním žalovaného 2/, ako dražobníka, došlo pri výkone dobrovoľnej dražby aj k viacerým porušeniam , napr. porušeniu ust. , ale hlavne k porušeniu ust. , ktoré ukladá dražobníkovi oznámiť dlžníkovi, alebo vlastníkovi predmetu dražby na jeho žiadosť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Týmto došlo k porušeniu práva žalobkyne dosiahnuť, aby bol žalovaný 1/, ako dražobník, povinný upustiť od dražby podľa psím. k/ . 9. Okresný súd po posúdení predložených listín, argumentov žalobkyne k záveru, že návrh je dôvodný. Vo veci aplikoval predovšetkým , , . V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými dôvodmi, ktoré žalobkyňa uviedla. Žiadostiam žalobkyne o poskytnutie informácií adresovaných žalovaným nebolo vyhovené a tak žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala reálnu možnosť realizovať toto svoje právo zložiť dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať. Tiež mal osvedčené, že predmetné nehnuteľnosti sú obydlím žalobkyne, ktorá sa za daných okolností nachádza v stave bezprostredného ohrozenia. Zároveň aplikoval , keď poučil žalovaného 1/ o možnosti podať žalobu vo veci samej. Prihliadol na to, že uložením povinnosti žalovanému 1/ je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Zároveň z týchto dôvodov rozhodol o trovách konania. 10. Proti uzneseniu podal rozsiahle odvolanie v rozsahu 66 strán žalovaný 1/, napadol všetky výroky rozhodnutia. Napadnuté uznesenie žiadal zmeniť a podanie žalobkyne odmietnuť, prípadne konanie zastaviť, prípadne zmeniť a návrh zamietnuť. Odvolací súd sa odvolaním žalovaného 1/ meritórne nezaoberal, pretože bolo podané oneskorene, ako bude uvedené nižšie, z tohto dôvodu do rozhodnutia neuvádza ani jeho obsah. 11. Proti rozsudku sa odvolal aj žalovaný 2/. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie procesných podmienok s ohľadom na existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, konanie zaťažil inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, preto použil odvolacie dôvody podľa , , , . V napadnutej časti žiadal uznesenie zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania voči žalobkyni. 12. Argumentoval, že žalobkyňa nesplnila procesnú povinnosť podľa opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie jej nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana pred žalovaným 2/. Žalobkyňa pri uzatvorení Zmluvy o úvere súhlasila so zmluvnými podmienkami, v návrhu len vo všeobecnosti uviedla, že považuje existenciu pohľadávky vyplývajúcu z tejto zmluvy sa spornú, pričom neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti, ani dôkazné prostriedky, ktoré je by ňou tvrdené skutočnosti preukázali. Tiež neuviedla, prečo považuje výkon záložného práva za taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva po tom, ako žalobkyňa neplnila zmluvné povinnosti a neuhradila splatný záväzok voči žalovanému 1/ riadne a včas. Hoci sa snaží navodiť dojem porušenia a , žalovaný 2/ postupoval v súlade s týmto zákonom, keď informácie podliehajúce mlčanlivosti podľa tohto zákona neposkytol tretej osobe, pretože tá nedisponovala akceptovateľným plnomocenstvom od žalobkyne. Z tohto dôvodu

považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa nespôsobilý, keď žalobkyňa neosvedčila svoj nárok na jeho nariadenie voči žalovanému 2/. 13. Namietal, že žalovaný 2/ nie je účastníkom zmluvných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, ktoré zakladajú nároky žalovaného 1/ uspokojované výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou. Preto vyslovil názor, že nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore. Podľa jeho názoru rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia je voči nemu ako dražobníkovi, ktorý je viazaný zákonnými oprávneniami navrhovateľa dražby vecne nesprávne z dôvodu, že súd nesprávne vykladal ustanovenia právnych predpisov, a to a . V zmysle uvedeného ustanovenia zákonným predpokladom pre povinnosť dražobníka upustiť od dražby je existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré dražobníkovi preukazuje, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. V rozhodovanom prípade podľa žalovaného 2/ vykonateľné uznesenie, ktorým súd ukladá žalovanému 1/ (ako navrhovateľovi dražby) povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predstavuje také vykonateľné rozhodnutie, ktoré dražobníkovi preukazuje, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Z toho je zrejmé, že tu existuje zákonný dôvod, na základe ktorého je žalovaný 2/ ako dražobník povinný po preukázaní existencie takéhoto vykonateľného rozhodnutia bez ďalšieho upustiť zo zákona od plánovanej dobrovoľnej dražby, čo on urobil aj oznámením o upustení od opakovanej dobrovoľnej dražby dňa 29. 6. 2023, ktoré oznámil Notárskemu centrálnemu registru dražieb a zaslal ho aj žalobkyni, ktorá si ho prevzala 3. 7. 2023. Z toho je zrejmé, že žalovaný 2/ si splnil svoju zákonnú povinnosť a od uskutočnenia opakovanej dražby upustil a v procese realizácie dražby ďalej nepokračuje, pretože navrhovateľ za súčasného právneho stavu nie je oprávnený navrhnúť dražbu. Z týchto dôvodov zákonnú úpravu preukázateľne dodržal a je presvedčený, že nie je nevyhnutné ukladať povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou neodkladným opatrením, keďže za splnenia uvedených podmienok mu takúto povinnosť ukladá priamo zákon a túto splnil. Z týchto dôvodov nemôže byť dané osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným 2/. 14. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na závery konštatované v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 8. 7. 2019, sp. zn. , kde z odôvodnenia vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý zo zákona kopíruje správanie sa žalovaného 1/, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol vychádzajúc z názoru, že pre zabránenie dražobníkovi pokračovať v dražbe postačí podľa predložiť rozhodnutie súdu potom (zrejme o tom), že navrhovateľ dražby vo výkone pokračovať nemôže. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28. 3. 2019, ktorý konštatuje obdobné závery. Aj v tomto prípade bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva žalovanému 1/, záložnému veriteľovi. Z rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ nariadením neodkladného opatrenia bolo navrhovateľovi dražby zakázané vykonávať dražbu, je splnená podmienka pre vznik povinnosti žalovanému 2/ upustiť od dražby podľa zákona č . Na základe tejto úvahy dospel odvolací súd k záveru, že nebola zistená potreba bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcami a žalovaným 2/, nakoľko ochrana žalobcov pred výkonom dobrovoľnej dražby bola vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, keď doteraz neboli okrem určenia termínu ohliadky vykonané žiadne iné úkony zo strany dražobníka, dostatočne zabezpečená nariadením neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/ a osobitné rozhodnutie o uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva nie je potrebné. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 2/ považuje nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci voči nemu v napadnutom rozsahu nesprávne, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nie je daný dôvod bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi žalobkyňou žalovaný 2/. 16. Namietal tiež, že odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať za presvedčivé. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že je daný dôvod na to, aby žalobkyni bola poskytnutá právna ochrana neodkladným opatrením, keď v jej návrhu absentujú rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd tiež nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď uviedol, že žiadosti žalobkyne o poskytnutie informácií týkajúcich sa výšky dlhu nebolo žalovanými vyhovené. Žalobkyňa mienila žiadať informácie od žalovaných prostredníctvom svojho právneho zástupcu, avšak predložené plnomocenstvo nespĺňalo požadované náležitosti tak, aby právnemu zástupcovi žalobkyne tieto informácie mohli byť v súlade so zákonom sprístupnené. Preto žalovaný 2/ nebol oprávnený právnemu zástupcovi tieto informácie poskytnúť. Takýmto konaním by sa dopustil porušenia zákona. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie zákona č o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, na , tohto zákona, ako aj , , citovaného zákona. Podľa uvedených ustanovení právny zástupca žalobkyne

podľa predloženého plnomocenstva nebol oprávnený k tomu, aby mu boli poskytnuté informácie týkajúce sa dlhov a zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. 17. K argumentácii súdu ohľadom toho, že nehnuteľnosti sú obydlím žalobkyne, ktoré podlieha osobitnému režimu ochrany, poukázal na to, že právo na obydlie nie je absolútne nedotknuteľné právo, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 4. 2021, sp. zn. , v ktorom rozhodnutí súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR v uznesení zo dňa 24. 9. 2014, v ktorom posudzoval súlad ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách s a a 4 SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby podľa platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaný právom. Právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takýmto záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré, tak ako záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru, vzniká na základe zákona. 18. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 1. 2019, sp. zn. , v ktorom sa najvyšší súd zaoberal otázkou, či súd môže meritórnym rozhodnutím uložiť strane sporu časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu vo veci samej nemohlo nahradiť predbežné opatrenie, pretože takéto rozhodnutie je v podstate nevykonateľné a zasahuje do práv žalovaného bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o platnosti záložnej zmluvy v časti výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe. Nespochybnil záver, že strata obydlia žalobcov by predstavovala obrovský zásah do jej správ a spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné, keď súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnenie zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou nie nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva správa Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. Súd dospel k záveru, že právny názor, podľa ktorého bolo možné žalovanému, ako záložnému veriteľovi, uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, nemožno považovať za správny, pričom k rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v uznesení sp. zn. zo dňa 26. 8. 2019. 19. K záveru okresného súdu, ktorý uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia obmedzenia žalovanému 1/ nedosahuje intenzitu ujmy, ktorú by mohol utrpieť žalobca pri strate jeho obydlia, uviedol, že záložný veriteľ a dražobník v súlade s platným právom vedú výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, pričom v prípade vydraženia predmetu dražby má jej pôvodný vlastník, žalobkyňa, k dispozícii zákonom upravenú žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom je nepochybné, že obmedzenie ochrany vlastníckeho práva žalovaného 1/ k peňažným prostriedkom, ktoré mu patria a nemôže nimi disponovať podľa vlastného uváženia na tvorbu zisku, žalovaným ujma vzniká. V závere odôvodnenia vyslovil presvedčenie, že súd mal zamietnuť návrh žalobkyne z dôvodu, že nie sú osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným 2/. 20. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 1/ navrhla, aby odvolací súd jeho odvolanie odmietol podľa a vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 2/ proti výroku II. a IV. napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným. Napadnuté uznesenie považoval za zákonné, vecne správne a spravodlivé, keď okresný súd správne vyhodnotil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a tým dospel k správnemu právnemu záveru o nutnosti nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Vo vzťahu k odvolaniu podanému žalovaným 1/ uviedol, že dňa 14. 7. 2023 bolo Okresnému súdu doručené podanie o spoločnosti AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom v Martine, ktoré podal v mene žalovaného 1/ odvolanie proti napadnutému uzneseniu. Toto podanie bolo datované dňom 27. 8. 2023 bez autorizácie, bez plnej moci udelenej žalovaným 1/, ktorý by splnomocnil túto advokátsku kanceláriu na zastupovanie v konaní.

22. Následne podaním doručeným súdu dňa 24. 7. 2023 žalovaný 1/ prostredníctvom splnomocneného advokáta zaslal súdu odvolanie proti uzneseniu, ktoré bolo autorizované spolu s prílohami, medzi ktorými bola aj plná moc. Žalobca zdôraznil, že žalovaný 1/ v tomto podaní okrem iného oznámil súdu, že opravuje svoje podanie doručené súdu dňa 14. 7. 2023 s tým, že správny dátum podania odvolania je 13. 7. 2023. Žalobkyňa poukázala na právnu úpravu , , , , , a . 23. Poukázala na to, že zo súdneho elektronického spisu vyplýva, že súd žalovanému 1/ dňa 26. 6. 2026 (zjavný preklep, správne má byť 2023) odoslal napadnuté rozhodnutie. Z doručenky vyplýva, že žalovaný 1/ ho prevzal dňa 27. 6. 2023. Posledným dňom zákonnej lehoty žalovaného 1/ na podanie odvolania bol deň 12. 7. 2023. Nakoľko žalovaný 1/ podal odvolanie dňa 13. 7. 2023, pričom žalobkyňa poukázala na opravu podania doručeného súdu dňa 24. 7. 2023, ktorým žalovaný 1/ opravil svoje podanie doručené súdu dňa 14. 7. 2023, ktoré bolo pôvodne datované na deň 27. 8. 2021, pričom posledným dňom lehoty na podanie odvolania žalovaným 1/ bol deň 12. 7. 2023, toto podané odvolanie žalovaným 1/ bolo podané oneskorene po uplynutí zákonnej lehoty, pričom následkom oneskorene podaného odvolania je odmietnutie podľa . 24. Žalobkyňa námietky žalovaného 2/ uvedené v odvolaní považuje za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti z porušovania zákona č. 527/2022 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ktoré mali (aj s nezákonným konaním žalovaného 1/) za následok potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, pričom žalobca s uvedenými tvrdeniami ako aj právnym názorom žalovaného 2/ nesúhlasí. 25. K námietke žalovaného 2/, že žalobkyňa len vo všeobecnosti uviedla, že považuje existenciu pohľadávky vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere za spornú, pričom žalobkyňa neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti, tvrdenia alebo dôkazné prostriedky, ktoré by ňou uvádzané tvrdenia preukázali, uviedla, že v návrhu listom zo dňa 31. 5. 2023 požiadala žalovaného 1/, aby jej zaslal kópiu Zmluvy o splátkovom úvere č. 5029387328 zo dňa 13. 6. 2012, ako aj jej prípadné dodatky, listiny preukazujúce oznámenie žalovaného 1/ o možnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalovaným 1/, vrátane potvrdenia o doručení týchto listín žalobkyni. Týmto listom požiadala žalovaného 1/, aby jej oznámil výšku zostatku pohľadávky, akú eviduje voči nej z vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Žalobkyňa požadovala tieto informácie od žalovaného 1/, aby vedela posúdiť zákonnosť a výšku uplatneného nároku žalovaného 1/, ktorej úhrady sa domáha výkonom dobrovoľnej dražby, pričom žalobkyňa bez týchto informácií nevedela posúdiť zákonnosť uplatnenej pohľadávky, predbežne požiadala žalovaného 1/ o zaujatie stanoviska, či by súhlasil s úhradou oprávnenej dlžné čiastky z úverovej zmluvy v dohodnutých splátkach s tým, že dôjde k upusteniu výkonu dobrovoľnej dražby. Tieto listinné dokumenty a informácie žiadala z dôvodu, nakoľko nimi nedisponuje. Napriek tomu, že nemala k dispozícii všetky dokumenty a informácie, z priložených dôkazov a opísaných skutočností preukázala, že tu je dôvodné podozrenie, že žalovaný 1/ si na základe výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby uplatní nárok v rozpore so zákonom. Žalobkyňa preukázala, že žalovaný 1/ odmietol žalobkyni tieto dokumenty a informácie poskytnúť z dôvodu neakceptovania plnej moci splnomocneného advokáta žalobkyne, ktorú advokát žalovanému 1/ zaslal. Hoci žalobkyňa žalovanému 1/ zaslala požadovanú plnú moc s úradne overeným podpisom, žalovaný 1/ žalobkyni doteraz nezaslal požadované listiny ani informácie k zmluve o úvere, ani ich nesprístupnil. 26. Za stavu, keď žalovaný 1 / svojím nezákonným a šikanóznym konaním, ktoré je v rozpore so o ochrane spotrebiteľa, ust. a nasl. a je v rozpore s dobrými mravmi, keď aj naďalej odopiera žalobkyni poskytnúť listiny a informácie o zmluve o úvere, žalobkyňa nemohla reálne doložiť súdu listiny a informácie, ktoré nemá a disponuje nimi len žalovaný 1/. 27. Žalovaný 2/ namietal, že žalobkyňa nesplnila procesnú povinnosť opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie jej nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana pred žalovaným 2/, že žalovaný 2/ nie je účastníkom zmluvných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, preto je presvedčený o absencii jeho pasívnej vecnej legitimácie, preto nemôže byť dané osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, že žalovaný 2/ neposkytol požadované informácie žalobkyni, nakoľko ich žiadala prostredníctvom svojho právneho zástupcu, avšak plnomocenstvo predložené žalovanému 2/ nespĺňalo požadované náležitosti, žalobkyňa uviedla, že vyššie uvedené doklady požadovala z dôvodu, aby vedela posúdiť zákonnosť výkonu dobrovoľnej dražby a tiež poznala výšku dlhu, ktorej zaplatením by bol žalovaný 2/ povinný upustiť od dražby podľa , nakoľko nechcela prísť o svoju nehnuteľnosť. 28. Konaním, resp. nekonaním žalovaného 1/ došlo k porušovaniu jej práva, ale aj konaním, resp. nekonaním a nezákonným postupom žalovaného 2/, ako dražobníka, došlo pri výkone dobrovoľnej

dražby k viacerým porušeniam , napr. k porušeniu ustanovenia , ale predovšetkým k porušeniu tohto zákona, ktoré ukladá dražobníkovi oznámiť dlžníkovi alebo vlastníkovi predmetu dražby na jeho žiadosť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby, čím žalovaný porušil právo žalobkyne dosiahnuť, aby bol žalovaný 2/, ako dražobník, povinný upustiť od dražby podľa . Žalobkyňa preto dostatočne hodnoverne opísala v návrhu skutočnosti, ktoré preukázala dôkazmi a ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a nutnosť poskytnutia ochrany pred konaním žalovaného 2/, keď tento v rozpore so porušoval pri výkone dobrovoľnej dražby svoje povinnosti a práva žalobkyne. Hoci žalovaný 2/ nie je účastníkom zmluvných vzťahov z uvedenej zmluvy o úvere, jeho pasívna legitimácia vyplýva z povinností dražobníka, ktoré má voči žalobkyni ako vlastníkovi draženej nehnuteľnosti podľa uvedeného zákona. 29. Žalovaný 2/ v odvolaní odôvodnil neposkytnutie informácií o výške dlhu tým, že žalobkyňa o informácie žiadala prostredníctvom právneho zástupcu, pričom plnomocenstvo predložené žalobkyňou nespĺňalo požadované náležitosti. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že tu existuje rozpor medzi tvrdením žalovaného 2/ uvedenom liste zo dňa 8. 6. 2023 a tvrdím žalovaného 2/ uvedenom v jeho odvolaní, prečo vlastne žalovaný 2/ neposkytol požadované informácie o výške dlhu, ktorého zaplatením by bol povinný upustiť od dražby podľa . Zdôraznila, že podľa listu zo dňa 8. 6. 2023 bolo odôvodnenie žalovaného 2/ neposkytnutie údajov tým, že plná moc nie je zo strany navrhovateľa dražby, t. j. žalovaného 1/ akceptovateľná, čo znamená, že nie je v súlade so o bankách, pričom podľa odvolania bolo pravdepodobne dôvodom, že plná moc nie je v súlade so o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Z toho vyplýva, že žalovaný 2/ sám nevie, z akého dôvodu neboli tieto údaje poskytnuté žalobkyni. S argumentom žalovaného o tom, že plná moc právneho zástupcu (advokáta) nespĺňala požadované náležitosti, nesúhlasí. 30. Z listu žalovaného zo dňa 8. 6. 2023, ani jeho odvolania nevyplýva, z akého dôvodu považuje predloženú plnú moc za dokument nespĺňajúci požadované náležitosti a aké náležitosti v nej majú chýbať, pričom žalobkyňa poukázala na to, že plná moc bola akceptovateľná konajúcim súdom. Podľa odôvodnenia odvolania je možné sa domnievať, že v súčasnosti má žalovaný za to, že poskytnutím informácií by sa dopustil porušenia zákona, pravdepodobne , keď poukázal na jednotlivé ustanovenia tohto zákona. 31. Žalobkyňa poukázala na to, že tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri preukázaní a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu. Podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona má povinná osoba povinnosť overovať identifikáciu klienta, pričom podľa tohto zákona klientom je osoba, ktorá je zmluvnou stranou záväzkového vzťahu spojeného s podnikateľskou činnosťou povinnej osoby, sa zúčastňuje na konaní, na základe ktorého sa má stať zmluvnou stranou záväzkového vzťahu spojeného s podnikateľskou činnosťou povinnej osoby, že zastupuje pri konaní s povinnou osobou zmluvnú stranu záväzkového vzťahu spojeného s podnikateľskou činnosťou povinnej osoby, alebo je na základe iných skutočností oprávnená na nakladanie s predmetom záväzkového vzťahu spojeného s podnikateľskou činnosťou povinné osoby. 32. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že žalobkyňa nie je klientom žalovaného 2/, preto sa na ňu (a ani na jej právneho zástupcu) nevzťahujú jednotlivé ustanovenia , na ktoré poukázal žalovaný 2/ a nie je tu daný ani iný dôvod, pre ktorý by žalovaný 2/, ani žalovaný 1/ nemali akceptovať plnú moc, ktorým žalobkyňa splnomocnila svojho advokáta na zastupovanie. 33. K námietke žalovaného 2/, že právo na obydlie nie je absolútne a nedotknuteľné právo, pričom záložný veriteľ a dražobník plne v súlade s platným právom vedú výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou a v prípade pochybností vydraženia predmetu dražby má pôvodný vlastník stále k dispozícii podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a preto právna úprava pomerov nie je nevyhnutná, uviedla, že z dôkazov, ktoré predložila súdu a ktoré boli podkladom pri rozhodovaní súdu, jednoznačne vyplýva, že žalovaný vetu viedol výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, avšak pri výkone došlo k závažnému porušovaniu , keď žalobkyni bolo odopreté základné právo dosiahnuť, aby bol žalovaný 2/ povinný upustiť od dražby podľa citovaného zákona, čo má za následok nevyhnutnú úpravu pomerov sporových strán. 34. Námietky žalovaného 2/, že rozhodnutie nie je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, uviedla, že rozhodnutia, na ktoré žalovaný 2/ poukázal, nie sú ustálenou rozhodovacou praxou podľa v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6. marca 2007, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017, sp. zn. , pričom tieto rozhodnutia vychádzajú z úplne iných skutkových okolností, keď zo strany dražobníkov nedochádzalo k porušovaniu tak, ako u žalovaného 2/.

35. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 2/ a ním napádanej časti uznesenia zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol 36. Odvolanie žalovaného 1/ odmietol podľa . 37. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 38. Podľa prvá veta odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa ods. 5 lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 39. Pokiaľ ide o odvolenie žalovaného 1/, odvolací súd dospel k záveru, že jeho odvolanie bolo podané oneskorene. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd svoje rozhodnutie zo dňa 26. júna 2023 žalovanému 1/ elektronicky doručil dňa 27. 6. 2023 o 00: 31 hodine. Žalovaný 1/, zastúpený v záhlaví uvedeným právny zástupcom, odvolanie podal 13. 7. 2023, čo vyplýva z potvrdenia o odoslaní podania. Posledný deň odvolacej lehoty pripadol na 12.7.2023. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že prvotné podanie neobsahovalo autorizovaný podpis a súd ho vyzval na odstránenie vady, čo nijako nezhojilo omeškanie lehoty na podanie odvolania. Preto odvolací súd jeho odvolanie odmietol. 40. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 41. Odvolací súd následne preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaného 2/ a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné, predovšetkým vo vzťahu k námietke jeho pasívnej legitimácie. 42. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, voči ktorému smeroval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd žalovaného 2/ nepovažoval za osobu pasívne vecne legitimovanú pre uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Postavenie žalovaného 2/ je regulované ustanovením zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Z uvedeného je zjavné, že žalovaný 2/ nie je v právnom vzťahu so žalobkyňou, ktorá okolnosť znamená neprípustnosť úpravy pomerov v zmysle a nasl. . Absencia relevantného vzťahu má podľa názoru odvolacieho súdu za následok neprípustnosť jeho (predbežnej) úpravy, t. j. nie je možné upraviť niečo, čo neexistuje. Na tomto mieste ale treba zdôrazniť, že právne následky vydaného neodkladného opatrenia voči žalovanému v rade 1/ majú svoje účinky k priebehu dražby a sekundárne teda zaväzujú aj dražobníka, ako to vyplýva z zákona o dobrovoľných dražbách. 43. Podľa dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené, 44. Povinnosť upustiť od dražby vyplýva priamo zo zákona , z citovaného ust. Dražobník totiž odvodzuje svoje oprávnenia pri realizácii dražby od práva navrhovateľa dražby (záložného veriteľa) na výkon záložného práva. Právne postavenie dražobníka je závislé od právneho postavenia navrhovateľa dražby, pretože len na základe záložného práva záložného veriteľa môže dôjsť k realizácii dobrovoľnej dražby. Žalovanému 2/ teda nesvedčí pasívna vecná legitimácia v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 45. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného 2/ uvedenou v odvolaní, keď v rozhodovanom prípade podľa žalovaného 2/ vykonateľné uznesenie, ktorým súd ukladá žalovanému 1/ (ako navrhovateľovi dražby) povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predstavuje také vykonateľné rozhodnutie, ktoré dražobníkovi preukazuje, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Z toho je zrejmé, že tu existuje zákonný dôvod, na základe ktorého je žalovaný 2/ ako dražobník povinný po preukázaní existencie takéhoto vykonateľného rozhodnutia bez ďalšieho upustiť zo zákona od plánovanej dobrovoľnej dražby, čo on urobil aj oznámením o upustení od opakovanej dobrovoľnej dražby dňa 29. 6. 2023, ktoré oznámil Notárskemu centrálnemu registru dražieb a zaslal ho aj žalobkyni, ktorá si ho prevzala 3. 7. 2023. Z toho je zrejmé, že žalovaný 2/ si splnil svoju zákonnú povinnosť a od uskutočnenia opakovanej dražby upustil a v procese realizácie dražby ďalej nepokračuje, pretože navrhovateľ za súčasného právneho stavu nie je oprávnený navrhnúť dražbu. 46. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že navrhovateľom dražby je aj osoba, ktorá vykonáva záložné právo, záložný veriteľ, v tomto prípade žalovaný 1/. Dražobník (žalovaný 2/) je len organizátor dražby

( Zákona o dobrovoľných dražbách) a nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom. Podľa , a , o výkone záložného práva rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. Pokiaľ je záložnému veriteľovi (navrhovateľovi dražby) uložené rozhodnutím súdu zdržať sa výkonu záložného práva k sporným nehnuteľnostiam, nemôže prebiehať výkon dražby k týmto nehnuteľnostiam. Aj z ust. a Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, b) ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu postačí ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené, h) ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať. Ak teda bolo rozhodnutím súdu, a to uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, uložené navrhovateľovi dražby zdržať sa výkonu záložného práva k sporným nehnuteľnostiam, vyplýva z toho, že nemôže navrhnúť vykonanie dražby a má zakázané s predmetom dražby nakladať. V takomto prípade dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ktorá povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona, a preto vo vzťahu k dražobníkovi uloženie zdržať sa výkonu budúcej dražby k sporným nehnuteľnostiam je nadbytočné, čím je vylúčený nárok žalobcu domáhať sa zdržania sa výkonu dobrovoľnej dražby. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou držbou, je záložný veriteľ tou osobou, ktorá disponuje možnosťou začať výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, preto záložný veriteľ je tou osobou, voči ktorej treba smerovať neodkladné opatrenie, pokiaľ žalobca chce dosiahnuť upustenie od dražby. 47. Odvolací súd poukazuje aj na to, že práve len žalovaného 1/, ako záložného veriteľa, súd poučil o možnosti podať žalobu vo veci voči žalobkyni. Vo veci samej by tak žalovanému 2/ (dražiteľovi) ani nesvedčila pasívna legitimácia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej, preto s konaním vo veci samej tvorí jeden celok, pričom prednostne by mala byť zachovaná totožnosť a okruh strán konania. Odvolací súd preto zmenil výrok uznesenia okresného súdu o uložení žalovanému 2/ zdržať sa výkonu budúcej dražby k nehnuteľnostiam tak, že návrh žalobkyne voči žalovanému 2/ o nariadení neodkladného opatrenia zamietol. 48. Nakoľko žalovaný 1/ podal odvolanie oneskorene, právoplatné zostali výroky vo vzťahu k žalovanému 1/. 49. Odvolací súd sa zaoberal aj závislým výrokom o náhrade trov konania. Výrok uznesenia okresného súdu o náhrade trov konania vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovanému 1/ v dôsledku oneskorene podaného odvolania zostal odvolaním nedotknutý, a teda právoplatný v tom rozsahu, že žalobkyňa má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 50. Vo vzťahu k žalovanému 2/ výrok o trovách konania zmenil podľa v súvislosti so zmenou uznesenia. Nakoľko vo vzťahu k žalovanému 2/ bolo uznesenie okresného súdu zmenené a návrh žalobkyne voči žalovanému 2/ o nariadenie neodkladného opatrenia bol odvolacím súdom zamietnutý, vo vzťahu k žalovanému 2/ ide o konečné rozhodnutie o neodkladnom opatrení, preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách tohto konania vo vzťahu k žalovanému 2/ v zmysle (ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie) v nadväznosti na (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a nakoľko žalovaný 2/ bol v konaní o neodkladnom opatrení úspešný, má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný 2/, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 52. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 1/ rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a vychádzajúc z toho, že v dôsledku odmietnutia odvolania sa v konaní nemohlo pokračovať. V súvislosti s podaným odvolaním žalovaným 1/ žalobkyni vznikli trovy konania, keď sa k odvolaniu vyjadrila, kde okrem iného namietala aj to, že bolo podané oneskorene. neobsahuje ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo otázku náhrady trov konania v takomto prípade. Odvolací súd zastáva názor, že právnou úpravou, ktorá je posudzovanej právnej veci obsahom a účelom najbližšia, je ustanovenie , ktoré sa zaoberá náhradou trov zastaveného konania. Odmietnutie odvolania je totiž takisto procesným rozhodnutím a spôsobuje rovnaké procesné následky, ako zastavenie konania, pretože k meritórnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia a k zvráteniu jeho účinkov v odvolacom konaní už nemôže dôjsť. Odmietnutie odvolania zavinil odvolateľ, žalovaný 1/, svojím oneskorene podaným odvolaním, preto treba náhradu trov konania podľa v spojení s priznať protistrane, ktorou je v tomto prípade žalobkyňa.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.