Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)e48/384683.43537e.pdf
PDF · 191.37 KB
No categories available
1Sžso/2/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžso/2/2012
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. J., nar. X., bytom P., proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom pracoviska Zvolenská cesta č. 27, 974 05
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. septembra 2011 č. k.
24S/50/2011-44, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 28. septembra 2011 č. k. 24S/50/2011-44 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. A/2011/00411/PD z 29.03.2011 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Banskej Bystrici č. 2010/23860/3/VAJ z 26.01.2011 r u š í a vec v r a c i a
žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
2
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č.: A/2011/00411/PD z 29.03.2011 (č. l. 25) žalovaný ako odvolací
správny orgán oprávnený v zmysle § 4 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy
v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov, § 51
písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku
len „zák. č. 447/2008 Z.z.“) a podľa ustanovenia § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (Správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici č. 2010/23860/3/VAJ z 26.01.2011
vo veci nevyhovenia žiadosti žalobcu o vydanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím.
2. Žalovaný svoje napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny
orgán odňal preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na základe výsledkov
kontroly posudkovým lekárom zachytených v lekárskom posudku, ktorým bola určená miera
funkčnej poruchy žalobcu na 20% v zmysle prílohy č. 3 časť XII.B.B.2, ods. 15 písm. a/
Nakoľko ťažké zdravotné postihnutie je podľa § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z.
vymedzené ako postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%, preto žalovaný
nemohol považovať žalobcu za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
3. Ďalej žalovaný zdôraznil, že posudkový lekár odvolacieho orgánu nemal pochybnosti
o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, a preto
v súlade s § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. vykonal posúdenie zdravotného stavu (tzn. stav
žalobcu po úraze ľavého bedrového kĺbu so zlým hojením a pretrvávajúcou patologickou
fraktúrou krčku stehnovej kosti) bez fyzickej prítomnosti posudzovaného žalobcu.
Podľa § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu
na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru
vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo
3
úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie
bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
4. V prejednávanej veci je podľa žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou pre stanovenie
miery funkčnej poruchy postihnutie bedrových kĺbov žalobcu (potvrdená artróza).
Pri dosiahnutí pohyblivosti (flexie) v bedrových kĺboch až na 90/100°, samostatnej chôdze
žalobcu (občas s použitím paličky), aj keď s redukovanými ostatnými pohybmi, podľa
žalovaného takto uvedenému zdravotnému stavu zodpovedá stanovené percento miery
funkčnej poruchy u žalobcu.
Zistený zdravotný stav žalobcu označil žalovaný za trvalý, a navyše podľa rtg. snímky
sa vykazuje oproti stavu zdravotného stavu žalobcu v minulosti jeho zlepšenie. Takisto
po dlhodobej liečbe a zaťažovaní postihnutej končatiny žalovaný nevylúčil postupné
zlepšenie až úpravu.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
5. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu
doručenú na súd dňa 27.05.2011.
6. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup
správnych orgánov V zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu
dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo
mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia.
7. Svoj zamietajúci rozsudok odôvodnil s odkazom na zistený zdravotný stav žalobcu
(miera funkčnej poruchy určená v percentách: 50%, muž po úraze ľavého bedrového kĺbu
so zlým hojením, pretrvávajúcou patologickou fraktúrou krčku stehnovej kosti, čakateľ
na TEP), najmä prostredníctvom posudkovej lekárskej činnosti, tzn. lekárskeho posudku
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č.: A/2008/22202 z 05.01.2009 a následne lekárskeho
posudku č. A/2010/23859 z 26.01.2011.
8. Žalobca následne predložil nález od všeobecného lekára pre dospelých
zo 07.01.2011, odborné lekárske správy – ortopedické vyšetrenia z 15.07.2010 a 07.01.2011,
4
RTG bedrového kĺbu z 25.01.2011, na základe ktorých bol posudkovým lekárom opätovne
posúdený zdravotný stav žalobcu a určená miera funkčnej poruchy. S odkazom
na ustanovenia § 2 ods. 3, § 11 ods. 9, § 12 ods. 1 a 5 prvá veta, § 55 ods. 7, § 45 ods. 13,
§ 17 ods. 1 a prílohy č. 3; časť XII.B.B.2., bod 15., písm. a/2 zák. č. 447/2008 Z.z. krajský súd
posúdil zákonnosť rozhodnutia žalovaného.
9. K námietke žalobcu, že posudkový lekár pri vyhodnotení RTG snímky
(z 24 01.2011) uviedol, že sa jedná o nekrózu a fragmentáciu hlavice kĺbu, čo nie je
potvrdením, že došlo k zlepšeniu zhojenia zlomeniny, krajský súd naopak zdôraznil,
že z uvedeného RTG snímku vôbec nevyplýva, že by u žalobcu pretrvávala zlomenina krčku
ľavej stehnovej kosti ani zbortenie – deštrukcia postihnutého kĺbu, čo by bolo podľa
krajského súdu na RTG snímku viditeľné.
10. Z ďalších odborných postrehov žalobcu krajskému súdu vyplynulo, že je tu rozdiel
medzi lekárskym posudkom zo dňa 05.01.2009 a posudkom zo dňa 26.01.2011. Na základe
ich vzájomného porovnania dospel krajský súd k záveru, že avaskulárna nekróza je stav,
ktorý vyplýva zo zlého krvného zásobenia určitej oblasti kosti. V liečbe je možnosť
konzervatívneho prístupu, kde je rozhodujúce nezaťažovanie postihnutého kĺbu, kľudový
režim s podpornou liečbou a pri progresii ochorenia možnosť vykonania operačného zákroku.
V lepšom prípade dôjde k rozvoju artrózy určitého stupňa, čo v prejednávanej veci u žalobcu
nastalo, lebo rozvoj artrózy (koxartrózy) bol stanovený vpravo ako II. stupňa a vľavo
III. stupňa.
11. K ďalším dôvodom žaloby (na č. l. 10 žaloby) krajský súd na str. 9 následne
uviedol:
„1). posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru. Žalobca
nepožiadal písomne o posúdenie jeho zdravotného stavu.
2.) pri kontrolnom posudzovaní zdravotného stavu po uplynutí dvoch rokov vychádzali
posudkoví lekári z aktuálnej zdravotnej dokumentácie, ktorú predložil žalobca. Závery
kontrolných posudkových lekárov nie sú v rozpore s aktuálnymi odbornými lekárskymi
nálezmi. Závery posudkových lekárov nie sú v rozpore so snímkami RTG. Diagnózy, ktoré boli
stanovené počas vyšetrenia ortopéda Rádiologického oddelenia, ktoré boli podkladom
pre vydanie rozhodnutia zo dňa 12.01.2009, nie sú v rozpore s aktuálnymi odbornými
5
lekárskymi nálezmi, ktoré boli predložené posudkovým komisiám v súvislosti s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgán zo dňa 26.01.2011.
3.) napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe preskúmania dôkazov,
ktoré vykonal prvostupňový správny orgán a závery boli doplnené o posudok posudkového
lekára druhostupňového správneho orgánu – žalovaného zo dňa 24.03.2011. Žalovaný
v priebehu konania na druhostupňovom správnom orgáne žiadne ďalšie dôkazy nepredložil.
4.) nie je rozpor medzi odbornými nálezmi ošetrujúcich lekárov a posudkových lekárov.
Ako hlavné ochorenie u žalobcu je konštatovaná koxartróza obojstranná, v objektívnom
ortopedickom funkčnom vyšetrení na pravom bedrovom kĺbe flexia do 100° a na ľavom
bedrovom kĺbe do 90°, čo zodpovedá obmedzeniu pohyblivosti ľahkého stupňa. V aktuálnych
lekárskych nálezoch, ktoré boli podkladom pre vydanie posudku v predmetnej veci nie sú
stanovené diagnosticko-funkčné hodnotenia, ktoré boli podkladom pre lekársky posudok
zo dňa 05.01.2009, na základe ktorého bolo žalobcovi vyhovené a bol uznaný za osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu vyhotovený preukaz fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím.
5.) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu nie je v rozpore s § 11 ods. 2 a 3 zákona č. 447/2008 Z.z., pretože posudky
vypracovali posudkoví lekári na základe aktuálnych lekárskych nálezov od príslušných
odborných lekárov a všeobecného lekára.
6.) miera funkčnej poruchy u žalobcu bola stanovená podľa prílohy č. 3 časť XII.B.B.2.
zákona č. 447/2008 Z.z. na základe podkladov odborných lekárov, keď RTG snímky
dokumentovali zhojenie zlomeniny a klinický priebeh bez preukázania deštrukcie kĺbu
s dosiahnutou hybnosťou, ktorá je na úrovni ľahkého stupňa, čomu zodpovedá funkčná
porucha v rozsahu 20%. V danom prípade posudok posudkového lekára je len podkladom
pre vydanie správneho rozhodnutia a nie je predmetom preskúmavacej činnosti súdu, keďže
posudok nie je rozhodnutím. “
12. Následne krajský súd na základe preskúmania rozhodnutia a postupu správnych
orgánov dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie žalovaného
považuje za zákonné, a preto žalobu žalobcu zamietol.
6
III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská
A)
13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 06.12.2011 (č. l. 50) proti rozsudku
prvostupňového súdu žalobca uviedol ako odvolacie dôvody
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Najmä vyslovil nesúhlas so záverom krajského súdu, že posudkoví lekári
pri kontrolnom posudzovaní zdravotného stavu vychádzali z aktuálnej zdravotnej
dokumentácie a ich závery nie sú v rozpore s aktuálnymi odbornými lekárskymi nálezmi
a snímkami RTG. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na to, že na snímkach RTG je
predsa jasne vidieť deštrukciu kĺbu.
15. Tiež tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že nie je uvedené prípadné
ďalšie riešenie operačnou cestou (TEP), o ktorom sa uvažovalo napr. v septembri 2008, je
podľa žalobcu nepravdivé, nakoľko v lekárskom náleze obvodnej doktorky
zo dňa 07. januára 2011 (v žalobe označené ako príloha č. 11 – č. l. 21) je jasne uvedené,
že žalobca je objednaný na TEP.
16. Z lekárskej správy ortopéda MUDr. I. A., PhD. žalobcovi vyplýva záver,
že menovaný ortopéd dospel aj na základe ortopedického vyšetrenia zo dňa 07. januára 2011
k rovnakému stanovisku ako pri jeho staršom lekárskom náleze zo dňa 24. februára 2009
(tzn. miera 50%), pričom uviedol, že tento stav je u žalobcu trvalý, lebo nekróza bedrového
kĺbu je stav trvalý, nepredpokladá sa jej zlepšenie, a to vzhľadom k tomu, že ide
o odumieranie bedrového kĺbu. Tento stav podľa žalobcu jednoznačne potvrdzuje,
že k zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu nemohlo v žiadnom prípade dôjsť, tak ako spoločne
tvrdí žalovaný a aj krajský súd.
17. Vo vzťahu k tvrdeniu krajského súdu, že v aktuálnych lekárskych nálezoch nie sú
stanovené diagnosticko-funkčné hodnotenia, ktoré boli podkladom pre lekársky posudok
7
zo dňa 05. januára 2009, žalobca poukázal na Lekársky nález MR koxy Rádiologického
delenia FNsP F.D.Roosvelta zo 13. marca 2008 a ďalej na lekárske nálezy ortopéda
MUDr. L A., PhD. z 18. marca 2008 a 05. septembra 2008. Podľa žalobcu odborní lekári túto
diagnózu opakovane potvrdzovali a neuvádzali žiadne zahojenie bedrového kĺbu a ani
zlepšenie jeho zdravotného stavu.
18. Čo sa týka tvrdenia žalovaného vysloveného na pojednávaní z 28. septembra 2011,
že určenie flexie (hybnosti) sa prvýkrát objavilo v zdravotnej dokumentácii lekára ortopéda
dňa 07. januára 2011, je podľa žalobcu nepravdivé, lebo toto určenie flexie bolo vykonané
trikrát v priebehu troch rokov (24. februára 2009, 15. júla 2010 a 07. januára 2011)
s rovnakou mierou hybnosti bez jej zlepšenia a nie prvý krát v roku 2011.
19. Takisto tvrdenie krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je v rozpore s § 11 ods. 2 a 3
zák. č. 447/2008 Z.z., žalobca označil za nepravdivé. Posudkový lekár pri vypracovaní
posudku vôbec nevychádzal z predložených odborných lekárskych nálezov, ale uvádzal
v posudku tvrdenia, ktoré boli v úplnom rozpore s predloženými odbornými lekárskymi
nálezmi, čo následne prevzal a uvádzal aj žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
20. Vo vzťahu k názorom krajského súdu, že RTG snímky dokumentovali zhojenie
zlomeniny a klinický priebeh nepreukázal deštrukciu kĺbu s dosiahnutou hybnosťou,
tak s týmto záverom krajského súdu žalobca vyjadril nesúhlas, lebo nie je podložený
žiadnymi dôkazmi.
21. Záverom žalobca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu.
B)
22. Vo svojom vyjadrení (č. l. 55) zo dňa 22.12.2011 žalovaný vyslovil názor, že ako
odvolací orgán dostatočne zistil skutkový stav, postupoval v súlade so zákonom
a neopomenul žiadne žalobcom predkladané lekárske nálezy.
23. Žalovaný po tom, čo zrekapituloval svoje argumenty z napadnutého rozhodnutia,
skonštatoval, že posúdil mieru funkčnej poruchy žalobcu na základe lekárskeho posudku
z 24.03.2011. Podľa predložených odborných nálezov, ktoré boli súčasťou spisu
8
prvostupňového správneho orgánu, posudkový lekár žalovaného v súlade s ustanoveniami
zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu stanovil mieru funkčnej poruchy na 20%.
24. K námietke žalobcu, že závery posudkových lekárov sú v úplnom rozpore
s predloženými lekárskymi nálezmi, žalovaný uviedol, že posudkový lekár ústredia vychádzal
pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu z predložených aktuálnych odborných nálezov, a to
1. ortopedické vyšetrenie zo dňa 07.01.2011,
2. RTG koxy zo dňa 25.01.2011,
3. MR koxy zo dňa 13.03.2008 a
4. z vyšetrenia všeobecným lekárom pre dospelých zo dňa 07.01.2011.
K dispozícii tiež boli odborné vyšetrenia od roku 2008 až do januára 2011, ktoré boli
postačujúce pre zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu.
25. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie krajského súdu
potvrdiť; v prílohe doložil stanovisko posudkového lekára z 20.12.2011.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu dospel jednomyseľne k záveru, že súdne odvolanie je dôvodné, pretože
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/
O.s.p.), v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), a preto postupom
podľa § 220 ods. 1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, že podľa zrušovacieho
ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu
9
s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie
konanie v zmysle nasledujúcich záverov.
27. Najvyšší súd sa celkom nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom
rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej
strane podstatou súdneho odvolania ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania
rozhodnutia žalovaného, je pochybnosť (bod č. 13) o nesprávnom právnom posúdení veci,
s čím je spojená aj možná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Práve tento právny
rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
28. Nakoľko žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok, potom za účelom
riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne
vysporiadať s námietkami, ktoré žalobca využil na spochybnenie zákonnosti postupu
správneho orgánu smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia. Až po vyslovení
ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti samotného
rozhodnutia (meritórne námietky).
29. Žalobca svoje odvolanie založil na nesúhlase s vyhodnotením účinkov nálezu
posudkového lekára žalovaného, ktorý sa týkal posúdenia a vyhodnotenia jeho zdravotného
stavu v zmysle príslušného právneho predpisu. Z uvedeného vyplýva, že aj krajský súd sa
zaoberal s argumentáciou žalobcu o jeho zdravotnom stave a túto ako relevantnú pre súdny
prieskum vyhodnocoval, tzn. že základom právnych názorov krajského súdu, na základe
ktorých vyslovil svoj zamietajúci rozsudok, bolo právne vyhodnotenie vplyvu zmenenej
kvalifikácie zdravotného stavu žalobcu na odňatie a povinnosť vrátiť preukaz fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím. Uvedené, tzn. právne vyhodnotenie vplyvu zmenenej
kvalifikácie zdravotného stavu žalobcu, hoci sa týmto krajský súd zaoberal, však nebolo
v prejednávanej veci predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu.
Predmetom prieskumu, tzn. aj súdneho odvolacieho konania bola správnosť právnej aplikácie
ustanovenia § 11 v spojení s § 47 zák. č. 447/2008 Z.z. na zistený skutkový (zdravotný) stav
žalobcu.
Podľa § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu
na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru
10
vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo
úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie
bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. platí, že ak príslušný orgán zistí, že fyzická
osoba sa už nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, rozhodne o odňatí
opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu a o zastavení jeho výplaty a o povinnosti
fyzickej osoby vrátiť preukaz.
Podľa § 47 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. platí, že ak sa fyzickej osobe uvedenej
v odseku 1 neposkytuje opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu, príslušný orgán
rozhodne o odňatí preukazu a o povinnosti fyzickej osoby vrátiť preukaz.
30. V odvolacom konaní Najvyšší súd tiež musel prihliadnuť na ďalší odvolací dôvod
žalobcu, ktorý najmä poukázal na výskyt inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, pričom svoju nespokojnosť so zisteným zdravotným stavom sústredil
na nesprávnu aplikáciu § 11 zák. č. 447/2008 Z.z. v súvislosti s nedostatočným preverením
jeho zdravotného stavu v neprítomnosti.
Žalobca najmä poukazuje na dokumentáciu lekára ortopéda MUDr. L A., PhD., ktorý
mal v priebehu troch rokov (24. februára 2009, 15. júla 2010 a 07. januára 2011) vystaviť
lekárske nálezy s takmer nemenným zistením o zdravotnom stave žalobcu, ktoré je však
celkom odlišné od skutkových záverov vyslovených v lekárskych posudkoch. V pripojenom
administratívnom spise sa nachádza lekársky nález uvedeného ortopéda z 24.02.2009 a
15.07.2010, kde sa konštatuje výskyt bolestivých stavov pri pohyboch a chôdzi, ktorý je
označovaný ako trvalý. Žalobca spolu s podaním žaloby pripojil ďalší lekársky nález
menovaného ortopéda zo 07.01.2011 (č. l. 22) s rovnakými medicínskymi závermi.
31. V súvislosti s uvedeným rozporným skutkovým stavom musí Najvyšší súd poukázať
na ustanovenie § 11 zák. č. 447/2008 Z.z., ktoré vymedzuje účel a postup lekárskej
posudkovej činnosti. Najmä ustanovenie § 11 ods. 9 citovaného zákona oprávňuje
posudkového lekára vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby bez jej prítomnosti,
avšak pri splnení podmienky (conditio sine qua non), že posudkový lekár vopred môže
s vysokou pravdepodobnosťou vylúčiť pochybnosti o správnosti diagnostického záveru
vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo nie je evidentne potrebné overiť
11
objektívnosť alebo úplnosť tohto diagnostického záveru (a contrario záver nižšie citovaného
ustanovenia). V iných prípadoch posudkový lekár musí vykonať posúdenie zdravotného stavu
fyzickej osoby za jej osobnej prítomnosti; opačný postup je zásadnou vadou zaťažujúcou
hodnovernosť výsledkom posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby.
32. Navyše, hore uvedený záver nemôže ovplyvniť (ospravedlniť) ani nasledujúci
odsek 10, ktorý zákonodarca vyslovil na ochranu posudzovanej osoby, ak využila svoje právo
byť pozvaná na posúdenie svojho zdravotného stavu pred posudkového lekára; tzn. rozširuje
situácie, kedy je posudkový lekár zaťažený dodatkovou povinnosťou aj v uvedenom prípade
vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby v jej prítomnosti.
Preto chybne vyhodnotil krajský súd uvedené ustanovenie, keď pri svojom rozhodovaní
(v závere odôvodnenia na str. 9 – viď najmä bod č. 11) zdôraznil tú skutočnosť, že „žalobca
nepožiadal písomne o posúdenie jeho zdravotného stavu. “
Podľa § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu
na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru
vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo
úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie
bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
33. Avšak v prejednávanej veci podkladmi napadnutého rozhodnutia boli okrem
lekárskych posudkov pracovníkov žalovaného alebo prvostupňového správneho orgánu tiež
lekárske nálezy, ktoré minimálne aj u odvolacieho súdu vyvolávajú na prvý pohľad
pochybnosti o závere posudkového lekára (najmä bod č. 4), že zistený zdravotný stav je
pre žalobcu uspokojivejší, ako tomu bolo v minulosti, čo posudkového lekára viedlo k záveru,
že neexistuje už dôvod na uznanie 50% miery funkčnej poruchy ale iba potvrdil jej výskyt
v rozmedzí 20%.
Na tomto mieste musí Najvyšší súd poukázať na vzniknutý rozpor s tvrdením
ošetrujúceho lekára – neurológa MUDr. L A., PhD. že negatívny stav žalobcu (spojený najmä
s avaskulárnou nekrózou hlavice, ktorej výskyt bol zistený vyšetrením na magnetickej
rezonancii dňa 02.03.2009) je trvalý (č. l. 19 a č. l. 22), tak posudkový lekár tvrdí úplný opak,
tzn. s odvolaním sa na rtg. snímky má súčasný zdravotný stav žalobcu vykazovať oproti jeho
stavu v minulosti zlepšenie a po dlhodobej liečbe a zaťažovaní postihnutej končatiny
žalovaný nevylučuje postupné zlepšenie až úpravu.
12
34. Takisto o existencii ďalších rozporov nasvedčuje Lekársky nález na účely konania
vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu vyhotovený MUDr. E. D. dňa
07.01.2011, ktorý je žalobcom založený v súdnom spise na č. l. 21. V uvedenom lekárskom
náleze sa konštatuje, že žalobca je objednaný na TEP, avšak termín jeho vykonania nemá
určený. Na druhej strane posudkový lekár, a s ním aj žalovaný tvrdia opak, tzn. že nie je
potrebná, resp. že v dokumentácii nie je uvedené prípadné ďalšie riešenie operačnou cestou
(TEP). Pritom tak posudkový lekár ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí deklaroval,
že pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu vychádzali okrem iného z podkladov, medzi
ktorými vymenovali aj vyšetrenie všeobecným lekárom pre dospelých zo dňa 07.01.2011.
35. Za tejto situácie musel Najvyšší súd prístup posudkového lekára, že bez predvolania
žalobcu posúdil jeho zdravotný stav ako nezodpovedajúci obsahu ustanovenia § 11 ods. 9
zák. č. 447/2008 Z.z., čo je však v zmysle hore uvedených záverov (body č. 32 a 33) vadou
konania, ktorá má nepochybne vplyv nielen na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
ale aj na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu
súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
36. Na základe uvedeného sa Najvyšší súd musí stotožniť s odvolacím argumentom
žalobcu (bod č. 19), že posudkový lekár pri vypracovaní posudku nedostatočne vychádzal
z predložených odborných lekárskych nálezov, a pokiaľ aj z nich vychádzal, riadne ich
nezohľadnil, a v texte posudku uvádzal tvrdenia, ktoré boli v rozpore s predloženými
odbornými lekárskymi nálezmi, čo následne prevzal a uvádzal aj žalovaný správny orgán
v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí neobjasnil dôvody,
prečo takýto postup posudkového lekára posudzoval ako súladný so zákonom. Prečo za týchto
okolností si žalovaný jeho závery obsiahnuté v jednotlivých lekárskych posudkoch osvojil,
resp. ich bez námietok akceptoval, to žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec neobjasnil.
Z uvedeného dôvodu je potom odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti, v časti
pre rozhodnutie podstatnej, nepreskúmateľné. Tento evidentný nedostatok objasňujúcich
dôvodov viedol Najvyšší súd k nutnosti zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu
a k následnému uplatneniu zrušovacieho ustanovenia v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.
13
37. Čo sa týka záveru krajského súdu (najmä bod č. 11) formulovaným tak,
že „V danom prípade posudok posudkového lekára je len podkladom pre vydanie správneho
rozhodnutia a nie je predmetom preskúmavacej činnosti súdu, keďže posudok nie je
rozhodnutím.“, s ním nemôže Najvyšší súd vysloviť paušálny súhlas. Naopak s odkazom
na svoju doterajšiu judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžso 34/2010 zo dňa
24.05.2011) je nutné zdôrazniť, že základná zásada správneho konania týkajúca sa spoľahlivo
zisteného stavu veci (§ 3 ods. 4 veta prvá Správneho poriadku) vychádza najmä z testu, či si
správny orgán splnil svoju povinnosť zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie; tzn.
potrebnosť čo do postačujúceho rozsahu ako aj požadovanej kvality podkladov. V tomto
konaní o priznaní preukazu ZŤP sa vyhotovuje lekársky posudok. Lekársky posudok
predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou, a tým, že zodpovedá
na zákonom uložené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia
aj predbežnú otázku vo vzťahu k skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným
stavom žiadateľa o preukaz ZŤP. Postup vykonania potrebných konzultácií (spolupráce)
a vyhodnotenia dostupných lekárskych nálezov, je jedným z možných nástrojov orgánov
konajúcich o nárokoch na peňažnú kompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie je v rozpore
s požiadavkou na aktívny prístup orgánov (§ 1 zák. č. 447/2008 Z.z. a § 3 ods. 3 Správneho
poriadku) s následkom existencie skutkovej vady v lekárskom posudku, ktorý je základným
podkladom rozhodnutia, na výskyt ktorej musí konajúci súd prihliadnuť (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
38. Za týchto okolností je procesne neefektívne, aby sa odvolací súd zaoberal
aj s ďalšími námietkami žalobcu (napríklad posudzovaním RTG snímok na zdravotný stav
žalobcu), ktorých opodstatnenosť vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
nie je možné vykonaním súdneho prieskumu posúdiť.
39. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozsudku sp. zn. 1Sžso 34/2010
zo dňa 24.05.2011, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho
odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu
alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie
krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.
14
40. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku
zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j
ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j
ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania
proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom
súdnictve sú nielen generálne (§ 246 c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.)
prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky
rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.
41. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo
na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko žalobca nie je právne zastúpený
a v súdnom spise sa nenachádzajú žiadne iné výdavky žalobcu (toto konanie je oslobodené
od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch), nebola mu priznaná náhrada trov konania.
42. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho
zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov
vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 10. júla 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová