Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/2/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. J., nar. X., bytom P., proti žalovanému:

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom pracoviska Zvolenská cesta č. 27, 974 05

Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. septembra 2011 č. k.

-44, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 28. septembra 2011 č. k. -44 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. A/2011/00411/PD z 29.03.2011 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v Banskej Bystrici č. 2010/23860/3/VAJ z 26.01.2011 r u š í a vec v r a c i a

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č.: A/2011/00411/PD z 29.03.2011 (č. l. 25) žalovaný ako odvolací

správny orgán oprávnený v zmysle o orgánoch štátnej správy

v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov, § 51

písm. b) o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku

len „“) a podľa ustanovenia a

o správnom konaní (Správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici č. 2010/23860/3/VAJ z 26.01.2011

vo veci nevyhovenia žiadosti žalobcu o vydanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím.

2. Žalovaný svoje napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny

orgán odňal preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na základe výsledkov

kontroly posudkovým lekárom zachytených v lekárskom posudku, ktorým bola určená miera

funkčnej poruchy žalobcu na 20% v zmysle prílohy č. 3 časť XII.B.B.2, ods. 15 písm. a/

k

Nakoľko ťažké zdravotné postihnutie je podľa

vymedzené ako postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%, preto žalovaný

nemohol považovať žalobcu za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

3. Ďalej žalovaný zdôraznil, že posudkový lekár odvolacieho orgánu nemal pochybnosti

o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, a preto

v súlade s vykonal posúdenie zdravotného stavu (tzn. stav

žalobcu po úraze ľavého bedrového kĺbu so zlým hojením a pretrvávajúcou patologickou

fraktúrou krčku stehnovej kosti) bez fyzickej prítomnosti posudzovaného žalobcu.

Podľa posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu

na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru

vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo

3

úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie

bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

4. V prejednávanej veci je podľa žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou pre stanovenie

miery funkčnej poruchy postihnutie bedrových kĺbov žalobcu (potvrdená artróza).

Pri dosiahnutí pohyblivosti (flexie) v bedrových kĺboch až na 90/100°, samostatnej chôdze

žalobcu (občas s použitím paličky), aj keď s redukovanými ostatnými pohybmi, podľa

žalovaného takto uvedenému zdravotnému stavu zodpovedá stanovené percento miery

funkčnej poruchy u žalobcu.

Zistený zdravotný stav žalobcu označil žalovaný za trvalý, a navyše podľa rtg. snímky

sa vykazuje oproti stavu zdravotného stavu žalobcu v minulosti jeho zlepšenie. Takisto

po dlhodobej liečbe a zaťažovaní postihnutej končatiny žalovaný nevylúčil postupné

zlepšenie až úpravu.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

5. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu

doručenú na súd dňa 27.05.2011.

6. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup

správnych orgánov V zmysle druhej hlavy piatej časti a po preskúmaní veci a postupu

dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo

mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia.

7. Svoj zamietajúci rozsudok odôvodnil s odkazom na zistený zdravotný stav žalobcu

(miera funkčnej poruchy určená v percentách: 50%, muž po úraze ľavého bedrového kĺbu

so zlým hojením, pretrvávajúcou patologickou fraktúrou krčku stehnovej kosti, čakateľ

na TEP), najmä prostredníctvom posudkovej lekárskej činnosti, tzn. lekárskeho posudku

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č.: z 05.01.2009 a následne lekárskeho

posudku č. A/2010/23859 z 26.01.2011.

8. Žalobca následne predložil nález od všeobecného lekára pre dospelých

zo 07.01.2011, odborné lekárske správy – ortopedické vyšetrenia z 15.07.2010 a 07.01.2011,

4

RTG bedrového kĺbu z 25.01.2011, na základe ktorých bol posudkovým lekárom opätovne

posúdený zdravotný stav žalobcu a určená miera funkčnej poruchy. S odkazom

na ustanovenia § 2 ods. 3, § 11 ods. 9, § 12 ods. 1 a 5 prvá veta, § 55 ods. 7, § 45 ods. 13,

a prílohy č. 3; časť XII.B.B.2., bod 15., 2 krajský súd

posúdil zákonnosť rozhodnutia žalovaného.

9. K námietke žalobcu, že posudkový lekár pri vyhodnotení RTG snímky

(z 24 01.2011) uviedol, že sa jedná o nekrózu a fragmentáciu hlavice kĺbu, čo nie je

potvrdením, že došlo k zlepšeniu zhojenia zlomeniny, krajský súd naopak zdôraznil,

že z uvedeného RTG snímku vôbec nevyplýva, že by u žalobcu pretrvávala zlomenina krčku

ľavej stehnovej kosti ani zbortenie – deštrukcia postihnutého kĺbu, čo by bolo podľa

krajského súdu na RTG snímku viditeľné.

10. Z ďalších odborných postrehov žalobcu krajskému súdu vyplynulo, že je tu rozdiel

medzi lekárskym posudkom zo dňa 05.01.2009 a posudkom zo dňa 26.01.2011. Na základe

ich vzájomného porovnania dospel krajský súd k záveru, že avaskulárna nekróza je stav,

ktorý vyplýva zo zlého krvného zásobenia určitej oblasti kosti. V liečbe je možnosť

konzervatívneho prístupu, kde je rozhodujúce nezaťažovanie postihnutého kĺbu, kľudový

režim s podpornou liečbou a pri progresii ochorenia možnosť vykonania operačného zákroku.

V lepšom prípade dôjde k rozvoju artrózy určitého stupňa, čo v prejednávanej veci u žalobcu

nastalo, lebo rozvoj artrózy (koxartrózy) bol stanovený vpravo ako II. stupňa a vľavo

III. stupňa.

11. K ďalším dôvodom žaloby (na č. l. 10 žaloby) krajský súd na str. 9 následne

uviedol:

„1). posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru. Žalobca

nepožiadal písomne o posúdenie jeho zdravotného stavu.

2.) pri kontrolnom posudzovaní zdravotného stavu po uplynutí dvoch rokov vychádzali

posudkoví lekári z aktuálnej zdravotnej dokumentácie, ktorú predložil žalobca. Závery

kontrolných posudkových lekárov nie sú v rozpore s aktuálnymi odbornými lekárskymi

nálezmi. Závery posudkových lekárov nie sú v rozpore so snímkami RTG. Diagnózy, ktoré boli

stanovené počas vyšetrenia ortopéda Rádiologického oddelenia, ktoré boli podkladom

pre vydanie rozhodnutia zo dňa 12.01.2009, nie sú v rozpore s aktuálnymi odbornými

5

lekárskymi nálezmi, ktoré boli predložené posudkovým komisiám v súvislosti s rozhodnutím

prvostupňového správneho orgán zo dňa 26.01.2011.

3.) napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe preskúmania dôkazov,

ktoré vykonal prvostupňový správny orgán a závery boli doplnené o posudok posudkového

lekára druhostupňového správneho orgánu – žalovaného zo dňa 24.03.2011. Žalovaný

v priebehu konania na druhostupňovom správnom orgáne žiadne ďalšie dôkazy nepredložil.

4.) nie je rozpor medzi odbornými nálezmi ošetrujúcich lekárov a posudkových lekárov.

Ako hlavné ochorenie u žalobcu je konštatovaná koxartróza obojstranná, v objektívnom

ortopedickom funkčnom vyšetrení na pravom bedrovom kĺbe flexia do 100° a na ľavom

bedrovom kĺbe do 90°, čo zodpovedá obmedzeniu pohyblivosti ľahkého stupňa. V aktuálnych

lekárskych nálezoch, ktoré boli podkladom pre vydanie posudku v predmetnej veci nie sú

stanovené diagnosticko-funkčné hodnotenia, ktoré boli podkladom pre lekársky posudok

zo dňa 05.01.2009, na základe ktorého bolo žalobcovi vyhovené a bol uznaný za osobu

s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu vyhotovený preukaz fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím.

5.) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu nie je v rozpore s a , pretože posudky

vypracovali posudkoví lekári na základe aktuálnych lekárskych nálezov od príslušných

odborných lekárov a všeobecného lekára.

6.) miera funkčnej poruchy u žalobcu bola stanovená podľa prílohy č. 3 časť XII.B.B.2.

na základe podkladov odborných lekárov, keď RTG snímky

dokumentovali zhojenie zlomeniny a klinický priebeh bez preukázania deštrukcie kĺbu

s dosiahnutou hybnosťou, ktorá je na úrovni ľahkého stupňa, čomu zodpovedá funkčná

porucha v rozsahu 20%. V danom prípade posudok posudkového lekára je len podkladom

pre vydanie správneho rozhodnutia a nie je predmetom preskúmavacej činnosti súdu, keďže

posudok nie je rozhodnutím. “

12. Následne krajský súd na základe preskúmania rozhodnutia a postupu správnych

orgánov dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie žalovaného

považuje za zákonné, a preto žalobu žalobcu zamietol.

6

III.

Odvolanie žalobcu/stanoviská

A)

13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 06.12.2011 (č. l. 50) proti rozsudku

prvostupňového súdu žalobca uviedol ako odvolacie dôvody

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Najmä vyslovil nesúhlas so záverom krajského súdu, že posudkoví lekári

pri kontrolnom posudzovaní zdravotného stavu vychádzali z aktuálnej zdravotnej

dokumentácie a ich závery nie sú v rozpore s aktuálnymi odbornými lekárskymi nálezmi

a snímkami RTG. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na to, že na snímkach RTG je

predsa jasne vidieť deštrukciu kĺbu.

15. Tiež tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že nie je uvedené prípadné

ďalšie riešenie operačnou cestou (TEP), o ktorom sa uvažovalo napr. v septembri 2008, je

podľa žalobcu nepravdivé, nakoľko v lekárskom náleze obvodnej doktorky

zo dňa 07. januára 2011 (v žalobe označené ako príloha č. 11 – č. l. 21) je jasne uvedené,

že žalobca je objednaný na TEP.

16. Z lekárskej správy ortopéda MUDr. I. A., PhD. žalobcovi vyplýva záver,

že menovaný ortopéd dospel aj na základe ortopedického vyšetrenia zo dňa 07. januára 2011

k rovnakému stanovisku ako pri jeho staršom lekárskom náleze zo dňa 24. februára 2009

(tzn. miera 50%), pričom uviedol, že tento stav je u žalobcu trvalý, lebo nekróza bedrového

kĺbu je stav trvalý, nepredpokladá sa jej zlepšenie, a to vzhľadom k tomu, že ide

o odumieranie bedrového kĺbu. Tento stav podľa žalobcu jednoznačne potvrdzuje,

že k zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu nemohlo v žiadnom prípade dôjsť, tak ako spoločne

tvrdí žalovaný a aj krajský súd.

17. Vo vzťahu k tvrdeniu krajského súdu, že v aktuálnych lekárskych nálezoch nie sú

stanovené diagnosticko-funkčné hodnotenia, ktoré boli podkladom pre lekársky posudok

7

zo dňa 05. januára 2009, žalobca poukázal na Lekársky nález MR koxy Rádiologického

delenia FNsP F.D.Roosvelta zo 13. marca 2008 a ďalej na lekárske nálezy ortopéda

MUDr. L A., PhD. z 18. marca 2008 a 05. septembra 2008. Podľa žalobcu odborní lekári túto

diagnózu opakovane potvrdzovali a neuvádzali žiadne zahojenie bedrového kĺbu a ani

zlepšenie jeho zdravotného stavu.

18. Čo sa týka tvrdenia žalovaného vysloveného na pojednávaní z 28. septembra 2011,

že určenie flexie (hybnosti) sa prvýkrát objavilo v zdravotnej dokumentácii lekára ortopéda

dňa 07. januára 2011, je podľa žalobcu nepravdivé, lebo toto určenie flexie bolo vykonané

trikrát v priebehu troch rokov (24. februára 2009, 15. júla 2010 a 07. januára 2011)

s rovnakou mierou hybnosti bez jej zlepšenia a nie prvý krát v roku 2011.

19. Takisto tvrdenie krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je v rozpore s § 11 ods. 2 a 3

, žalobca označil za nepravdivé. Posudkový lekár pri vypracovaní

posudku vôbec nevychádzal z predložených odborných lekárskych nálezov, ale uvádzal

v posudku tvrdenia, ktoré boli v úplnom rozpore s predloženými odbornými lekárskymi

nálezmi, čo následne prevzal a uvádzal aj žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

20. Vo vzťahu k názorom krajského súdu, že RTG snímky dokumentovali zhojenie

zlomeniny a klinický priebeh nepreukázal deštrukciu kĺbu s dosiahnutou hybnosťou,

tak s týmto záverom krajského súdu žalobca vyjadril nesúhlas, lebo nie je podložený

žiadnymi dôkazmi.

21. Záverom žalobca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu.

B)

22. Vo svojom vyjadrení (č. l. 55) zo dňa 22.12.2011 žalovaný vyslovil názor, že ako

odvolací orgán dostatočne zistil skutkový stav, postupoval v súlade so zákonom

a neopomenul žiadne žalobcom predkladané lekárske nálezy.

23. Žalovaný po tom, čo zrekapituloval svoje argumenty z napadnutého rozhodnutia,

skonštatoval, že posúdil mieru funkčnej poruchy žalobcu na základe lekárskeho posudku

z 24.03.2011. Podľa predložených odborných nálezov, ktoré boli súčasťou spisu

8

prvostupňového správneho orgánu, posudkový lekár žalovaného v súlade s ustanoveniami

zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu stanovil mieru funkčnej poruchy na 20%.

24. K námietke žalobcu, že závery posudkových lekárov sú v úplnom rozpore

s predloženými lekárskymi nálezmi, žalovaný uviedol, že posudkový lekár ústredia vychádzal

pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu z predložených aktuálnych odborných nálezov, a to

1. ortopedické vyšetrenie zo dňa 07.01.2011,

2. RTG koxy zo dňa 25.01.2011,

3. MR koxy zo dňa 13.03.2008 a

4. z vyšetrenia všeobecným lekárom pre dospelých zo dňa 07.01.2011.

K dispozícii tiež boli odborné vyšetrenia od roku 2008 až do januára 2011, ktoré boli

postačujúce pre zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu.

25. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie krajského súdu

potvrdiť; v prílohe doložil stanovisko posudkového lekára z 20.12.2011.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa v spojení s Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému

je podľa ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci

v zmysle dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej

porade senátu dospel jednomyseľne k záveru, že súdne odvolanie je dôvodné, pretože

napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/

), v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ), a preto postupom

podľa v spoj. s rozsudok zmenil tak, že podľa zrušovacieho

ustanovenia napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu

9

s prvostupňovým rozhodnutím podľa zrušil a vrátil mu späť na ďalšie

konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

27. Najvyšší súd sa celkom nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej

strane podstatou súdneho odvolania ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania

rozhodnutia žalovaného, je pochybnosť (bod č. 13) o nesprávnom právnom posúdení veci,

s čím je spojená aj možná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Práve tento právny

rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

28. Nakoľko žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok, potom za účelom

riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne

vysporiadať s námietkami, ktoré žalobca využil na spochybnenie zákonnosti postupu

správneho orgánu smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia. Až po vyslovení

ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti samotného

rozhodnutia (meritórne námietky).

29. Žalobca svoje odvolanie založil na nesúhlase s vyhodnotením účinkov nálezu

posudkového lekára žalovaného, ktorý sa týkal posúdenia a vyhodnotenia jeho zdravotného

stavu v zmysle príslušného právneho predpisu. Z uvedeného vyplýva, že aj krajský súd sa

zaoberal s argumentáciou žalobcu o jeho zdravotnom stave a túto ako relevantnú pre súdny

prieskum vyhodnocoval, tzn. že základom právnych názorov krajského súdu, na základe

ktorých vyslovil svoj zamietajúci rozsudok, bolo právne vyhodnotenie vplyvu zmenenej

kvalifikácie zdravotného stavu žalobcu na odňatie a povinnosť vrátiť preukaz fyzickej osoby

s ťažkým zdravotným postihnutím. Uvedené, tzn. právne vyhodnotenie vplyvu zmenenej

kvalifikácie zdravotného stavu žalobcu, hoci sa týmto krajský súd zaoberal, však nebolo

v prejednávanej veci predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu.

Predmetom prieskumu, tzn. aj súdneho odvolacieho konania bola správnosť právnej aplikácie

ustanovenia v spojení s na zistený skutkový (zdravotný) stav

žalobcu.

Podľa posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu

na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru

10

vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo

úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie

bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

Podľa platí, že ak príslušný orgán zistí, že fyzická

osoba sa už nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, rozhodne o odňatí

opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu a o zastavení jeho výplaty a o povinnosti

fyzickej osoby vrátiť preukaz.

Podľa platí, že ak sa fyzickej osobe uvedenej

v odseku 1 neposkytuje opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu, príslušný orgán

rozhodne o odňatí preukazu a o povinnosti fyzickej osoby vrátiť preukaz.

30. V odvolacom konaní Najvyšší súd tiež musel prihliadnuť na ďalší odvolací dôvod

žalobcu, ktorý najmä poukázal na výskyt inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, pričom svoju nespokojnosť so zisteným zdravotným stavom sústredil

na nesprávnu aplikáciu v súvislosti s nedostatočným preverením

jeho zdravotného stavu v neprítomnosti.

Žalobca najmä poukazuje na dokumentáciu lekára ortopéda MUDr. L A., PhD., ktorý

mal v priebehu troch rokov (24. februára 2009, 15. júla 2010 a 07. januára 2011) vystaviť

lekárske nálezy s takmer nemenným zistením o zdravotnom stave žalobcu, ktoré je však

celkom odlišné od skutkových záverov vyslovených v lekárskych posudkoch. V pripojenom

administratívnom spise sa nachádza lekársky nález uvedeného ortopéda z 24.02.2009 a

15.07.2010, kde sa konštatuje výskyt bolestivých stavov pri pohyboch a chôdzi, ktorý je

označovaný ako trvalý. Žalobca spolu s podaním žaloby pripojil ďalší lekársky nález

menovaného ortopéda zo 07.01.2011 (č. l. 22) s rovnakými medicínskymi závermi.

31. V súvislosti s uvedeným rozporným skutkovým stavom musí Najvyšší súd poukázať

na ustanovenie , ktoré vymedzuje účel a postup lekárskej

posudkovej činnosti. Najmä ustanovenie § 11 ods. 9 citovaného zákona oprávňuje

posudkového lekára vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby bez jej prítomnosti,

avšak pri splnení podmienky (conditio sine qua non), že posudkový lekár vopred môže

s vysokou pravdepodobnosťou vylúčiť pochybnosti o správnosti diagnostického záveru

vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo nie je evidentne potrebné overiť

11

objektívnosť alebo úplnosť tohto diagnostického záveru (a contrario záver nižšie citovaného

ustanovenia). V iných prípadoch posudkový lekár musí vykonať posúdenie zdravotného stavu

fyzickej osoby za jej osobnej prítomnosti; opačný postup je zásadnou vadou zaťažujúcou

hodnovernosť výsledkom posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby.

32. Navyše, hore uvedený záver nemôže ovplyvniť (ospravedlniť) ani nasledujúci

odsek 10, ktorý zákonodarca vyslovil na ochranu posudzovanej osoby, ak využila svoje právo

byť pozvaná na posúdenie svojho zdravotného stavu pred posudkového lekára; tzn. rozširuje

situácie, kedy je posudkový lekár zaťažený dodatkovou povinnosťou aj v uvedenom prípade

vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby v jej prítomnosti.

Preto chybne vyhodnotil krajský súd uvedené ustanovenie, keď pri svojom rozhodovaní

(v závere odôvodnenia na str. 9 – viď najmä bod č. 11) zdôraznil tú skutočnosť, že „žalobca

nepožiadal písomne o posúdenie jeho zdravotného stavu. “

Podľa posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu

na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru

vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo

úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie

bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

33. Avšak v prejednávanej veci podkladmi napadnutého rozhodnutia boli okrem

lekárskych posudkov pracovníkov žalovaného alebo prvostupňového správneho orgánu tiež

lekárske nálezy, ktoré minimálne aj u odvolacieho súdu vyvolávajú na prvý pohľad

pochybnosti o závere posudkového lekára (najmä bod č. 4), že zistený zdravotný stav je

pre žalobcu uspokojivejší, ako tomu bolo v minulosti, čo posudkového lekára viedlo k záveru,

že neexistuje už dôvod na uznanie 50% miery funkčnej poruchy ale iba potvrdil jej výskyt

v rozmedzí 20%.

Na tomto mieste musí Najvyšší súd poukázať na vzniknutý rozpor s tvrdením

ošetrujúceho lekára – neurológa MUDr. L A., PhD. že negatívny stav žalobcu (spojený najmä

s avaskulárnou nekrózou hlavice, ktorej výskyt bol zistený vyšetrením na magnetickej

rezonancii dňa 02.03.2009) je trvalý (č. l. 19 a č. l. 22), tak posudkový lekár tvrdí úplný opak,

tzn. s odvolaním sa na rtg. snímky má súčasný zdravotný stav žalobcu vykazovať oproti jeho

stavu v minulosti zlepšenie a po dlhodobej liečbe a zaťažovaní postihnutej končatiny

žalovaný nevylučuje postupné zlepšenie až úpravu.

12

34. Takisto o existencii ďalších rozporov nasvedčuje Lekársky nález na účely konania

vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu vyhotovený MUDr. E. D. dňa

07.01.2011, ktorý je žalobcom založený v súdnom spise na č. l. 21. V uvedenom lekárskom

náleze sa konštatuje, že žalobca je objednaný na TEP, avšak termín jeho vykonania nemá

určený. Na druhej strane posudkový lekár, a s ním aj žalovaný tvrdia opak, tzn. že nie je

potrebná, resp. že v dokumentácii nie je uvedené prípadné ďalšie riešenie operačnou cestou

(TEP). Pritom tak posudkový lekár ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí deklaroval,

že pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu vychádzali okrem iného z podkladov, medzi

ktorými vymenovali aj vyšetrenie všeobecným lekárom pre dospelých zo dňa 07.01.2011.

35. Za tejto situácie musel Najvyšší súd prístup posudkového lekára, že bez predvolania

žalobcu posúdil jeho zdravotný stav ako nezodpovedajúci obsahu ustanovenia § 11 ods. 9

, čo je však v zmysle hore uvedených záverov (body č. 32 a 33) vadou

konania, ktorá má nepochybne vplyv nielen na zákonnosť napadnutého rozhodnutia

ale aj na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu

súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

36. Na základe uvedeného sa Najvyšší súd musí stotožniť s odvolacím argumentom

žalobcu (bod č. 19), že posudkový lekár pri vypracovaní posudku nedostatočne vychádzal

z predložených odborných lekárskych nálezov, a pokiaľ aj z nich vychádzal, riadne ich

nezohľadnil, a v texte posudku uvádzal tvrdenia, ktoré boli v rozpore s predloženými

odbornými lekárskymi nálezmi, čo následne prevzal a uvádzal aj žalovaný správny orgán

v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí neobjasnil dôvody,

prečo takýto postup posudkového lekára posudzoval ako súladný so zákonom. Prečo za týchto

okolností si žalovaný jeho závery obsiahnuté v jednotlivých lekárskych posudkoch osvojil,

resp. ich bez námietok akceptoval, to žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec neobjasnil.

Z uvedeného dôvodu je potom odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti, v časti

pre rozhodnutie podstatnej, nepreskúmateľné. Tento evidentný nedostatok objasňujúcich

dôvodov viedol Najvyšší súd k nutnosti zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu

a k následnému uplatneniu zrušovacieho ustanovenia v zmysle

13

37. Čo sa týka záveru krajského súdu (najmä bod č. 11) formulovaným tak,

že „V danom prípade posudok posudkového lekára je len podkladom pre vydanie správneho

rozhodnutia a nie je predmetom preskúmavacej činnosti súdu, keďže posudok nie je

rozhodnutím.“, s ním nemôže Najvyšší súd vysloviť paušálny súhlas. Naopak s odkazom

na svoju doterajšiu judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa

24.05.2011) je nutné zdôrazniť, že základná zásada správneho konania týkajúca sa spoľahlivo

zisteného stavu veci (§ 3 ods. 4 veta prvá Správneho poriadku) vychádza najmä z testu, či si

správny orgán splnil svoju povinnosť zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie; tzn.

potrebnosť čo do postačujúceho rozsahu ako aj požadovanej kvality podkladov. V tomto

konaní o priznaní preukazu ZŤP sa vyhotovuje lekársky posudok. Lekársky posudok

predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou, a tým, že zodpovedá

na zákonom uložené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia

aj predbežnú otázku vo vzťahu k skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným

stavom žiadateľa o preukaz ZŤP. Postup vykonania potrebných konzultácií (spolupráce)

a vyhodnotenia dostupných lekárskych nálezov, je jedným z možných nástrojov orgánov

konajúcich o nárokoch na peňažnú kompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie je v rozpore

s požiadavkou na aktívny prístup orgánov ( a Správneho

poriadku) s následkom existencie skutkovej vady v lekárskom posudku, ktorý je základným

podkladom rozhodnutia, na výskyt ktorej musí konajúci súd prihliadnuť ( ).

38. Za týchto okolností je procesne neefektívne, aby sa odvolací súd zaoberal

aj s ďalšími námietkami žalobcu (napríklad posudzovaním RTG snímok na zdravotný stav

žalobcu), ktorých opodstatnenosť vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia

nie je možné vykonaním súdneho prieskumu posúdiť.

39. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozsudku sp. zn.

zo dňa 24.05.2011, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho

odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu

alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie

krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

14

40. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku

zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j

ods. 4 prvá veta ), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle

ods. 4 veta druhá poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania

proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom

súdnictve sú nielen generálne ( c ods. 1 ) ale aj špeciálne ( )

prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. na výroky

rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

41. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo

na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko žalobca nie je právne zastúpený

a v súdnom spise sa nenachádzajú žiadne iné výdavky žalobcu (toto konanie je oslobodené

od súdnych poplatkov v zmysle o súdnych

poplatkoch), nebola mu priznaná náhrada trov konania.

42. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava sociálno-poistných vzťahov

vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 10. júla 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová