Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/56/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: R. M., Z., Ţ., IČO: X.,

zastúpeného JUDr. E. K., advokátom, G., K., proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č.: I/228/13683-105136/2009/993168-r zo dňa 23. septembra 2009,

konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. -101

zo dňa 13. septembra 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č. k. -101 zo dňa 13. septembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. -101 zo dňa 13. septembra 2011 Krajský

súd v Ţiline podľa (ďalej len ,,OSP“)

zrušil rozhodnutie ţalovaného č.: I/228/13683-105136/2009/993168-r zo dňa 23. septembra

2009 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Uvedeným rozhodnutím ţalovaného bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie

Daňového úradu Ţilina 1 č. /Polť zo dňa 20. mája 2009, ktorým bol

ţalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 867 343,62 Euro.

2

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe predmetné plnenie - dodanie investičného

zlata je zo zákona oslobodené od dane, s poukazom na ust.

Z. z. o DPH (ďalej len „zákon o DPH“), teda nákup a predaj investičného zlata nie je moţné

zdaňovať daňou z pridanej hodnoty. Súd sa nestotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe

i keď sa jedná o investičné zlato a takýto predaj je od DPH oslobodený, ţe je ţalobca

povinný, tým, ţe uviedol daň na faktúrach, platiť ju z dôvodu aplikácie ust. § 71 ods. 6

zákona o DPH. Podľa názoru krajského súdu takáto povinnosť z ust. § 71 ods. 6 zákona

o DPH ţalobcovi nevyplýva, toto ustanovenie je moţné aplikovať iba v prípade, ţe platiteľ,

ktorý je povinný platiť daň nie je oslobodený od platenia dane a uvedie vo faktúre vyššiu

sumu dane ako je povinný platiť podľa zákona o DPH. V danom prípade je však plnenie

oslobodené od dane, teda daňový subjekt nebol povinný platiť daň a ţalobcovi preto

nevznikla povinnosť platiť daň. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Sţ-o-KS/167/2006 z 9. júla 2007. Krajský súd poukázal aj na tú skutočnosť, ţe

rozhodnutie je nezrozumiteľné, nakoľko nie je zrejmé, či daňovú povinnosť, ktorú správca

dane uloţil podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH, vyplýva ţalobcovi aj podľa čl. 203 Smernice

2006/112/ES a predtým čl. 21 ods. 1 písm. c/ šiestej Smernice o DPH. Podľa názoru súdu,

ak povinnosť platiť daň vyplývala priamo zo smernice, mali túto smernicu uviesť vo svojich

rozhodnutiach o DPH. V rozsudku sa ďalej súd vysporiadal aj s doplnením ţaloby ţalobcu

tak, ţe vychádzal zo zásady, sudca nech nejde nad návrhy strán a neprihliadol na námietky

ţalobcu, ktoré sa týkali procesných postupov ţalovaného a správcu dane a to tak, ţe na ne

neprihliadol, nakoľko boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, ktorý

navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) zmenil rozsudok

krajského súdu v časti výroku týkajúceho sa napadnutého rozhodnutia ţalovaného č.

I/228/13683-105136/2009/993168-r zo dňa 23. septembra 2009 tak, ţe ţalobu ţalobcu

zamietne. V dôvodoch poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Podľa ţalovaného v uvedenom prípade išlo

o rovnaký postup ako v prípade ţalovaného.

Ţalobca sa k podanému odvolaniu ţalovaného vyjadril svojim podaním z 31. októbra

2011. Ţalobca vo svojom vyjadrení poukázal na ust. § 86 zákona o DPH a podľa jeho názoru

Smernice Rady ES majú priamy účinok, ak priznávajú jednotlivcom práva a povinnosti.

Pre pouţitie priameho účinku smernice musia byť splnené podmienky, lehota pre transpozíciu

3

a implementáciu uţ uplynula, príslušné ustanovenie je dostatočne presné a priamou aplikáciou

nedôjde k uloţeniu povinnosti jednotlivcovi. Podľa jeho názoru daňové orgány nemôţu

vyuţiť smernicu v neprospech daňového subjektu. Ustanovenie čl. 21 ods. 1 písm. c/ smernice

Rady č. 77/388/EHS však v takom znení nikdy nebolo implementované do zákona o DPH ale

aţ od 1. januára 2010 sa zmenilo ust. § 69 ods. 5 zákona o DPH v súlade s čl. 203 smernice

Rady č. 2006/112/ES. Podľa ţalobcu v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

nie je zmienka o ust. § 71 ods. 6 zákona o DPH a túto skutočnosť uţ namietal v ţalobe

s ktorou sa však súd v súlade s SR ako aj krajský súd

nijako nevysporiadal. Ţalobca taktieţ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

a tým zároveň aj na skutočnosť kedy má dôkazné bremeno znášať ţalobca

a kedy ţalovaný. Poukázal aj na povinnosť súdu prihliadať z úradnej povinnosti na také

procesné pochybenia správnych orgánov, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia (prerokovanie protokolu o kontrole a maximálnej dĺţky daňového konania).

Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

Podaním z 9. januára 2012 ţiadal v prípade zmeny rozsudku krajského súdu poloţiť

prejudiciálne otázky ESD týkajúce sa investičného zlata, jeho formy, zlatých zliatkov v tvare

tehly a či stačí vychádzať z údajov na faktúre ak sa deklaruje dodanie zlata formou tehly alebo

prútu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

v spojení s veta prvá ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( veta prvá ) a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je

potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté

(, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

4

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten

o koho práva v konaní ide.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

( ).

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie

o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247

ods. 2 ).

Podľa predmetom preskúmania môţe byť za podmienok

ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný

prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Z obsahu odvolania ţalovaného je zrejmé, ţe o.i. namietal skutočnosť, ţe krajský súd

sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s rozsudkom Najvyššieho súdu SR

sp. zn. , na ktorý poukázal vo svojom vyjadrení a ktorý sa podľa neho týkal

obdobného prípadu. Ako vyplýva z obsahu jeho podaného odvolania, ţalovaný namietal

nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť nesúhlasiac s jeho výrokom a dôvodmi, keď

poukazujúc na skutočnosti, ţe v obdobnej veci (investičné zlato) Najvyšší súd SR ale aj

Krajský súd v Trenčíne rozhodol inak.

Podľa (v spojení s veta prvá ) v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo

veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne

vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu

v zmysle (ďalej aj „“) vykladať a uplatňovať

tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je zaloţené.

5

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

je teda aj právo účastníka konania (teda aj žalovaného) na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať

odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veciach sp. zn. či sp. zn. – www.concourt.sk). Túto

poţiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto

súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument

sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť

rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias

v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tieţ

pripomína, ţe právo na spravodlivý súdny proces nevyţaduje, aby súd v rozsudku reagoval na

kaţdý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument

(argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia povaţovaný za rozhodujúci

(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba

z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného

súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované

právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. I. ÚS

380/08, sp. zn. či sp. zn. – www.concourt.sk).

Vychádzajúc z uvedeného aj v správnom súdnictve nesporne obsahom práva na súdnu

ochranu podľa je aj právo ţalovaného správneho

orgánu, ako účastníka preskúmavacieho konania na také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré

bude zodpovedať na jeho primárne námietky oponujúce ţalobe ţalobcu voči rozhodnutiu jeho

rozhodnutiu.

6

Opomenutie krajského súdu, ţe sa v rozhodnutí ţiadnym spôsobom nevysporiadal

s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , však zhora definovanému právu na

riadne odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je

prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho všeobecného súdu, nedáva

zrozumiteľným spôsobom odpoveď na námietky ţalovaného uvedené v jeho vyjadrení.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, súd v správnom

súdnictve je oprávnený a povinný vysporiadať sa nielen s námietkami ţalobcu uvedenými

v ţalobe, ale aj námietkami ţalovaného uvedenými v jeho vyjadrení.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel konštatovať, ţe

odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je súladné s ust. .

Ak teda v posudzovanej veci krajský súd podľa názoru najvyššieho súdu sa riadne

nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami ţalovaného, postupoval nedôsledne,

a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja

ods. 3 veta druhá a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (

ods. 2 ), v ktorom krajský súd po opätovnom vyporiadaní sa s námietkami ţalovaného

znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite (teda dostatočne konkrétne) odôvodní

tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne konania bolo urobené zadosť. Zároveň sa

vysporiada aj s námietkami ţalobcu ohľadom dĺţky daňového konania a jeho zákonnosti a to

z úradnej povinnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k zhora vyslovenému právnemu názoru povaţuje

za potrebné dodať, ţe napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom

súdnictve v Slovenskej republike nateraz uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú

správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého

stupňa včítane odôvodňovania rozhodnutia.

V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho

konania ( v spojení s vety prvej ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

7

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. júla 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská