Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/10/2012

Identifikačné číslo spisu: 7203899985 Dátum vydania rozhodnutia: 25.07.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:7203899985.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, proti povinnému I. S., zomrelému XX.X.XXXX, o vymoženie 64,30 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2011 sp. zn. v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II z 31. mája 2011 č.k. -11, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2011 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Košice II z 31. mája 2011 č.k. -11 vo výroku o trovách exekúcie a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Košice II uznesením z 31. mája 2011 č.k. -11 exekúciu zastavil ( Exekučného poriadku, a , ) a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie, pretože povinný XX. U. XXXX zomrel. Vzhľadom na úmrtie povinného, súd nemohol pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora postupovať podľa Exekučného poriadku a zaviazať ho na úhradu trov exekúcie a rovnako nemohol postupovať ani podľa Exekučného poriadku, pretože oprávnená zastavenie exekúcie nezavinila. Súd preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Krajský súd v Košiciach na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 21. októbra 2011 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ). Vyslovil, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa sú správne a presvedčivé a to pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci ako aj o právne posúdenie. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení uznesenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa odvolací súd poukázal v celom rozsahu. Ustanovenie , Exekučného poriadku, ktoré umožňuje rozhodnúť o uložení povinnosti uhradiť trovy exekúcie aj inému účastníkovi ako je povinný je výnimkou zo zásady, že trovy

exekúcie hradí podľa § 196 a § 197 Exekučného poriadku povinný. Vzhľadom na to, že povinný zomrel v priebehu exekučného konania, dedičské konanie po nebohom povinnom (poručiteľovi) bolo pre nemajetnosť zastavené a zároveň neboli splnené zákonné podmienky na náhradu trov exekúcie oprávnenou podľa , Exekučného poriadku, odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu o trovách exekúcie za vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu v časti trov exekúcie podal na základe podnetu súdneho exekútora mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal v napadnutej časti rozhodnutia súdov nižšieho stupňa zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru bol týmito rozhodnutiami porušený zákon. Uviedol, že pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V prejednávanej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiadny majetok nezanechal a dedičské konanie bolo zastavené podľa pre jeho nemajetnosť. Súd mal preto konanie zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný a preto použitie Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nebolo správne. Vzhľadom k tomu súd nesprávne rozhodol aj o trovách exekúcie. Pri náhrade trov konania mali súdy vychádzať z prvá veta Exekučného poriadku.

Oprávnená a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia ( v spojení s 4 2 ods . 1 ). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Takéto vady dovolací súd nezistil; dovolateľ uvedené vady v konaní a rozhodnutí súdov v mimoriadnom dovolaní ani nenamietal.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pri posudzovaní námietok v mimoriadnom dovolaní vzal dovolací súd na zreteľ, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), ďalej že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§

196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (viď § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou ( a ). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví ( ); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa ( ).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok d o výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade vš ak poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa pre jeho nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný, a preto použitie Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinná znášať oprávnená aj keď zastavenie exekúcie nezavinila, pretože exekučné konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného ( Exekučného poriadku). Možno preto uzavrieť, že súdy nižšieho stupňa nesprávne vyhodnotili dôvody zastavenia exekúcie a tým nesprávne rozhodli aj o trovách exekúcie. Obdobne už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 30. novembra 2006 sp. zn. . Aj občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 13. decembra 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie z 30. mája 2011 sp. zn. s rovnakým právnym záverom.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací s ú d k záveru, ž e generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie, keďže to vyžadovala ochrana p r á v a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenia súdov oboch stupňov v napadnutej časti a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( v spojení s , ), v ktorom bude právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí pre tento súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného, ako i dovolacieho konania ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.