Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoEk-34-2024.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Subarea
24CoEk/34/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy adresa A. C. XX, o vymoženie istiny 1.500,- Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania vo výške 324,21 Eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. EX 7420/2010, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného Trnava dňa 16.11.2023, č. k. 37Er/447/2010-13, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 39 ods. 4, § 243h ods. 1, § 243f ods. 1 až 6, § 196, § 200 ods. 1 a 5, § 37 ods. 1, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej aj „EP“), § 70, § 73 ods. 3 a 5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 2, § 53 ods. 4 písm. r), ods. 5, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 40/1964 Zb. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“), a § 14 ods. 1 vyhlášky (vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pozn. odvolacieho súdu). Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie začalo vo veci exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 20086/09 zo dňa 24.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2009. Konštatoval neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky predstavujúcej rozhodcovskú doložku, nachádzajúcou sa v bode 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere uzavretej povinnou a oprávneným dňa 21.1.2009. Súd prvej inštancie posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský. Rozhodcovská doložka je súčasťou vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia povinná nemohla nijakým spôsobom pri uzatváraní zmluvy ovplyvniť. Povinný ako spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dojednanie spôsobovalo podľa súdu prvej inštancie značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, ak smerovalo k vylúčeniu možnosti prejednania veci všeobecným súdom i k povinnosti spotrebiteľa (povinného) podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade iniciovania sporu veriteľom. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, na jej základe rozhodca nemohol založiť svoju
právomoc na rozhodovanie sporu a nemal ani legitimitu vydať exekučný titul. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v predmetnom exekučnom konaní sa vymáha peňažný nárok oprávneného na podklade zmenky uzatvorenej medzi oprávneným a povinným s tým, že poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku s tým, že na základe vyššie uvedených dôvodov predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá má automaticky za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky a absenciu spôsobilého exekučného titulu na podklade ktorého nemožno viesť exekúciu.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Argumentoval, že zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení a podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ust. Obchodného zákonníka. Oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VPPÚ. Priamo na prednej strane zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere neobmedzovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, keď umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Rozhodcovská doložka preto nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Na podporu svojej argumentácie oprávnený označil rozhodnutia vyšších súdov. Ochrana spotrebiteľa má svoje hranice a prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil aj Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 23Cdo/4895/2010, ako aj uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/1590/2008.
3. Súdny exekútor odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu oprávneného sa písomne nevyjadril.
4. Ešte pred predložením veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní súd prvej inštancie zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX. V dedičskej veci po poručiteľovi – povinnom uznesením Okresného súdu Trnava z 2.5.2016 č. k. 8D 56/2016, 2D not 57/2016, výrokom I. súd konanie zastavil a výrokom II. priznal súdnemu komisárovi odmenu. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok, preto konanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2016 (č.l. 29 spisu).
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 – ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom (§ 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
príp. vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) pričom zistil, že vzhľadom na úmrtie povinného nie je možné v tomto exekučnom konaní ďalej pokračovať, preto postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. (ods. 1) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. (ods. 2)
7. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
8. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. „Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku)“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13.5.2011)
12. „V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29.2.2012)
13. „Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiadny majetok nezanechal a dedičské konanie bolo zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Súd mal preto konanie zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nebolo správne.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 25.7.2012)
14. Súd prvej inštancie pri doručovaní napadnutého uznesenia zistil lustráciou v REGOB SR (č.l. 18), že povinný zomrel. Z uznesenia súdu prvej inštancie sp.zn. 8D/56/2016 zo dňa 2.5.2016 (č.l. 29) je zrejmé, že dedičské konanie bolo zastavené, nakoľko povinný nezanechal žiaden majetok, a teda povinný zomrel bez právneho nástupcu. Keďže na mieste bolo exekúciu zastaviť, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v tomto smere vecne správne, hoci súd prvej inštancie exekúciu zastavil z iných dôvodov (neplatnosť rozhodcovskej doložky, resp. nespôsobilý exekučný titul), a teda odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) EP potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
15. Z uvedených dôvodov bolo nadbytočné osobitne sa vysporiadať s odvolacími námietkami oprávneného týkajúcimi nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie ohľadom neplatnosti rozhodcovskej doložky.
16. Senát krajského súdu takto rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).