Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoEk/25/2023

Uznesenie

2

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v exekučnej veci oprávneného Mesto Košice – Mestská polícia Košice so sídlom v Košiciach na Triede SNP č. 48/A, IČO: 00 691 135, proti povinnému A. B. nar. XX.X.XXXX zomr. XX.XX.XXXX naposledy bývajúcom v B. C. D. E. F. X vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach na Mlynárskej ulici č. 16, IČO: 45 006 903, pod sp. zn. EX 1846/2012 o vymoženie 30,00 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice (pôvodne Okresného súdu Košice II) z 10.2.2016 č.k. – 15 takto

rozhodol:

7

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

7

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 47,81 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok). V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený sa na základe zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie spísanej dňa 20.8.2012 u súdneho exekútora domáhal vykonania exekúcie voči povinnému vymoženia pohľadávky v sume 30,00 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu – právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. * 110123, ktorý vydala Mestská polícia Košice dňa 26.1.2012. Dňa 3.9.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej súd vydal poverenie č. 5803*140673 z 11.9.2012. Dňa 21.7.2015 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo podľa ust. zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Zároveň si uplatnil trovy exekučného konania v sume 47,64 Eur. Z obsahu uznesenia o dedičskom konaní po nebohom povinnom vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. -20 zo 16.10.2014 súd zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2014 a stalo sa vykonateľným. Povinný teda v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú ( Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti

poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinnosti a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade, však poručiteľ nezanechal žiadny majetok, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a exekúciu zastavil v zmysle ust. O trovách exekúcie rozhodol podľa , , , Exekučného poriadku, a vyhlášky MS SR č. a na ich náhradu zaviazal oprávneného.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu v celom rozsahu odvolanie oprávnený. Namietal zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a mal za to, že exekúcia by mala byť zastavená z dôvodu, že povinný v priebehu exekúcie zomrel. Súd mal vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Je presvedčený, že exekúcia mala byť zastavená v zmysle § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Povinný najprv zomrel a až potom bolo zistené, že je nemajetný. Z toho vyplýva, že keby súdny exekútor mal vedomosť o nemajetnosti povinného, mohol by žiadať o zastavenie exekúcie z tohto dôvodu ešte pred smrťou povinného a nie čakať na jeho smrť. Exekútor žiada zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného až po jeho smrti a počas priebehu exekúcie. Z toho dôvodu by mala byť exekúcia zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu neprípustnosti. Povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a nezanechal žiadny majetok, zomrel nemajetný. Oprávnený požiadal exekútora o vymáhanie predmetnej pohľadávky a vzhľadom na fyzický vek povinného, pri akejkoľvek opatrnosti nemohol oprávnený v žiadnom prípade predpokladať, že povinný zomrie. Pokiaľ by sa oprávnený mal riadiť tým, že povinný môže vzhľadom na vek zomrieť, nemohol by podať návrh na vykonanie žiadnej exekúcie, pretože je vždy predpoklad, že každý potencionálny povinný môže zomrieť a súdny exekútor by si mohol nárokovať náhradu trov exekúcie od oprávneného. Exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy možno pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. V tomto prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia oprávneného. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, ale k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu smrti povinného, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľnou podmienkou konania a v exekučnom konaní, nie je možné s ňou ďalej pokračovať. Pod zavinením oprávneného podľa 203 ods. 1 Exekučného poriadku je možné rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré majú za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie. V danom prípade nebolo preukázané, že by konaním oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie. Zavinenie sa posudzuje rovnako ako v civilnom procese z procesného hľadiska, v rámci ktorého je potrebné zistiť, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V zmysle ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. V tomto prípade by boli zohľadnené len potreby exekútora. Poukázal na judikatúru ÚS SR na nález ÚS IV 297/2010 z 31.8.2010. Z vyššie popísaných dôvodov navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a trovy konania účastníkom konania nepriznať.

3. K odvolaniu oprávneného podal dňa 24.7.2023 písomné vyjadrenie súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš. Súdny exekútor nemajetnosť povinného v exekučnom spise nesporne preukázal. Má za to, že odvolanie oprávneného je len účelové, zaťažujúce súd i exekútora, pretože neakceptuje jednoznačnú zákonnú úpravu ustanovenú v Exekučnom poriadku. V zmysle ust. § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd má povinnosť, teda nie iba možnosť, zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti uhradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje. Navrhol zamietnuť odvolanie oprávneného v celom rozsahu z dôvodu, že exekútor dostatočne preukázal vykonanými lustráciami nemajetnosť povinného, čo znamená, že súd prvej inštancie zastavil exekúciu v súlade so zákonom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku.

4. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa a ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

9. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 20.8.2012. Súd prvej inštancie dňa 11.9.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, t.j. pred vydaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dedičské konanie vedené po zomrelom povinnom na Okresnom súde Košice I bolo uznesením zo 16.10.2014, sp. zn. -20 zastavené v zmysle , pretože poručiteľ nezanechal majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2014.

10. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

11. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

12. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa procesnú subjektivitu sa ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

14. Vo veci Najvyšší súd SR judikoval cit.: „Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (175h ods. 1 ), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať ( Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený ( prvá veta Exekučného poriadku).“

15. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. z 25. júla 2012, konštatoval cit: „Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa pre jeho nemajetnosť, exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný, a preto použitie Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne.“ (Porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.11.2006 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.2.2012).

16. V danom prípade povinný v priebehu konania zomrel, pričom konanie o dedičstve bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. z dôvodu, že povinný (poručiteľ) nezanechal majetok. Dedičia povinného teda nevstúpili do žiadnych jeho práv a povinností z dôvodu nemajetnosti.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa ust. a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia (ust. ).

18. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom žiadne trovy konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

3

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).