Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/36/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A. Š., bývajúceho v M.,

proti ţalovanému M. B., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. J. F., advokátkou so sídlom

v K., o zaplatenie 1 427,30 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod

sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského súdu v Košiciach z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1/ Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. A. M., JUDr. G. M. a JUDr. J. T.

n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod

sp. zn. (vec Okresného súdu Košice II sp. zn. ).

2/ Konanie o návrhu ţalobcu na vylúčenie ďalších sudcov Krajského súdu v Košice

z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca vo svojom písomnom podaní doručenom Okresnému súdu Košice II

20. februára 2012 namietal zaujatosť všetkých sudcov Krajského súdu v Košiciach z dôvodu,

ţe na tomto súde pôsobí ako sudkyňa matka právnej zástupkyne ţalovaného JUDr. J. F.

staršia, čo podľa jeho názoru odôvodňuje pochybnosť o objektívnosti rozhodnutia Krajského

súdu v Košiciach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach

( tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej moţnosti vzniku

pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je

sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14

21

ods. 1 , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť

moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za

právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným

súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(, , ). Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu

podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( listiny, ), treba trvať

na tom, ţe sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci moţno skutočne iba

výnimočne a z naozaj závaţných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v

súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze)

v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej

problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti

Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa

vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť

poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na

vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k

prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať zreteľ

na skutočnosť, ţe spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného

pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závaţnosť, ktorá by zaloţila

pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z

prerokúvania a rozhodovania veci), môţe aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v

judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k danej veci,

účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať "sine ira et studio", teda nezávisle

a nestranne (porovnaj napr. ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

V prejednávanej veci videl ţalobca zaujatosť sudcov Krajského súdu v Košiciach

v tom, ţe sudkyňou tohto súdu je matka právnej zástupkyne ţalovaného JUDr. J. F. st.

Uvedená sudkyňa ţalobcom tvrdený príbuzenský vzťah k právnej zástupkyni ţalovaného

potvrdila.

Podľa predkladacej správy Krajského súdu v Košiciach má v danej veci na základe

Rozvrhu práce na rok 2012 rozhodovať senát 9Co zloţený z predsedníčky senátu JUDr. A. M.

a sudcov JUDr. G. M. a JUDr. J. T. Uvedení sudcovia sa k obsahu vznesenej námietky

zaujatosti vyjadrili a zhodne uviedli, ţe nemajú ţiaden vzťah k prejednávanej veci,

k účastníkom konania, ani k ich zástupcom. Svoj vzťah k sudkyni Krajského súdu

v Košiciach JUDr. J. F. st. označili za kolegiálny.

51

Špecializovaný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţuje najprv za

potrebné pripomenúť svoje konštantné závery, ktoré nezaujíma len aktuálne, ale zaujal ich

opakovane uţ v minulosti v situáciách, keď sa namietal profesionálny, resp. kolegiálny vzťah

medzi sudcom a účastníkom konania – iným sudcom, teda okolnosť profesionálneho, resp.

kolegiálneho vzťahu k účastníkovi ako sudcovi vykonávajúcemu svoju funkciu na tom istom

súde (porovnaj najmä uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010 sp.

zn. , ale aj napr. uznesenia z 25. marca 2011 sp. zn. , z 15. apríla

2011 sp. zn. , zo 14. júla 2011 sp. zn. ). Najvyšší súd zdôraznil,

ţe u takéhoto vzťahu chýba objektívny základ na konštatovanie zaujatosti, pretoţe vzájomné

vzťahy medzi sudcami sú zaloţené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak by z takéhoto základu

bol vyvodzovaný opačný záver, znamenalo by takéto posudzovanie vlastne, ţe výlučne

pracovný a kolegiálny vzťah medzi sudcami vo všeobecnosti prezumuje porušovanie

sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky. Ak rámec týchto vzájomných vzťahov

neprekročí hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti, nemoţno mať bez ďalšieho pochybnosti

o ich nezaujatosti. Aţ v prípade, ţe by vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny

rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bliţšieho osobného vzťahu, pôjde o

okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti a teda išlo by o dôvod pre

vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy medzi sudcami, ktoré však

beţný pracovný a kolegiálny rámec neprekračujú [t. j. ak tieto vzťahy spočívajú iba na tom,

ţe sa sudcovia navzájom poznajú, pretoţe na výkon funkcie sú zaradení na rovnaký (prípadne

vyšší alebo niţší) súd, v tom istom oddelení alebo senáte], nemajú teda samé osobe povahu

dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.

Podľa uţ podanej argumentácie potom platí, ţe pokiaľ by aj bola priamo účastníčkou

súdneho konania kolegyňa sudcov senátu 9Co Krajského súdu v Košiciach - JUDr. J. F., táto

skutočnosť by týchto sudcov nevylučovala z prejednávania a rozhodovania takejto veci. So

zreteľom na pomer spomínaných sudcov k JUDr. J. F., ktorý neprerástol rámec kolegiálneho

vzťahu, by totiţ absentoval dôvod vylučujúci ich z prejednávania a rozhodovania veci. Pokiaľ

uvedené platí pre priamy /bezprostredný/ vzťah, nemôţe sa uplatniť odlišné, resp. prísnejšie

kritérium na iba odvodený či sprostredkovaný vzťah, t. j. tam, kde napr. ide o zástupcu

účastníka, ktorý je príbuzným sudcu, ku ktorému rozhodovať majúci sudca či sudcovia majú

len kolegiálny /pracovný/ vzťah. Iné riešenie by odporovalo pravidlám elementárnej logiky

(argumentum a maiore ad minus).

Keďţe v predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady na vylúčenie sudcov

v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ţe sudcovia

senátu 9Co Krajského súdu v Košiciach JUDr. A. M., JUDr. G. M. a JUDr. J. T. nie sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Vo vzťahu k ostatným namietaným sudcom povaţuje nadriadený súd námietku

zaujatosti vznesenú ţalobcom s poukazom na ustanovenie § 14 Občianskeho súdneho

poriadku za obsolentnú /bezpredmetnú/, majúc za to, ţe nie sú splnené podmienky, za ktorých

moţno o námietke na vylúčenie ďalších sudcov konať.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie

zastaví ( prvá veta ).

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Z ustanovenia a nasl. v spojení s o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov treba vyvodiť,

ţe ak sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v príslušnom senáte nie

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, chýba podmienka konania vo vzťahu k

námietke zaujatosti vznesenej voči sudcom, ktorým vec pridelená nebola (ostatným sudcom

daného súdu); ide o neodstrániteľný procesný nedostatok podmienky tohto konania.

Za tejto procesnej situácie Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený

Krajskému súdu v Košiciach ( ) nemá vo vzťahu k takejto námietke o čom

konať, pretoţe na základe len samotnej námietky zaujatosti nemoţno rozhodnúť o vylúčení

namietaných ďalších sudcov, keďţe nie sú zákonnými sudcami.

Nakoľko ide o neodstrániteľný procesný nedostatok podmienky tohto konania,

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa prvej vety konanie o návrhu

ţalobcu na vylúčenie ďalších sudcov Krajského súdu v Košiciach zastavil (výrok 2/

uznesenia).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta