Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13NcC/22/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Z.. S. R.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X., Š. XX, proti žalovanému: H.. Ľ. T., Y. K. Y. X. Z., o ochranu osobnosti, o prikázaní sporu inému súdu

rozhodol:

P r i k a z u j e spor vedený na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trebišov.

odôvodnenie:

1.Okresnému súdu Košice I bola dňa 17.2.2020 doručená žaloba o ochranu osobnosti proti žalovanému, ktorý je sudcom Okresného súdu Košice I.

2. Po vylúčení sudcov Okresného súdu Košice I uznesením predsedu tohto súdu zo dňa 3.6.2020 a po vylúčení predsedu súdu uznesením podpredsedníčky tohto súdu zo dňa 3.6.2020 z dôvodu ich priateľského vzťahu k žalovanému, Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17.6.2020 č.k. -29 prikázal spor Okresnému súdu Rožňava.

3. Sudcovia Okresného súdu Rožňava boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci uznesením predsedu súdu zo dňa 17.8.2020 z dôvodu, že žalobca je manželom vyššej súdnej úradníčky, ktorá je zamestnankyňou Okresného súdu Rožňava, prichádzajú s ňou do kontaktu a z tohto dôvodu by mohli vzniknúť pochybnosti o ich nezaujatosti. Predseda Okresného súdu Rožňava bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci uznesením podpredsedníčky tohto súdu zo dňa 17.8.2020 z rovnakých dôvodov, naviac aj z dôvodu, že pozná žalovaného.

4. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.9.2020 č.k. -46 bol spor prikázaný na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Spišská Nová Ves.

5. Predseda Okresného súdu Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 22.10.2020 vylúčil z prejednávania a rozhodovania v tejto veci sudcov tohto súdu z dôvodu, že osobne poznajú žalovaného a ako s kolegom sa s ním stretávajú na rôznych odborných seminároch a na spoločenských podujatiach, pričom niektorí z nich majú s ním aj priateľský vzťah.

6. Uznesením podpredsedníčky Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.10.2020 bol z prejednávania a rozhodovania v tejto veci vylúčený predseda Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi z rovnakých dôvodov.

7. Následne predseda Okresného súdu Spišská Nová Ves podľa predložil spis Krajskému súdu v Košiciach ako súdu nadriadenému na rozhodnutie o prikázaní veci inému súdu prvej inštancie podľa .

8. Podľa , ak nemôže príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie (ods. 1). O prikázaní sporu rozhodne súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať (ods. 3).

9. Podľa prvá veta zákona o súdoch, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci.

10. Krajský súd v Košiciach po zistení, že Okresný súd Spišská Nová Ves nemôže v spore konať, pretože rozhodnutím predsedu a podpredsedníčky tohto súdu došlo postupom podľa ust. a ust. k vylúčeniu všetkých sudcov, ktorí sú podľa platného rozvrhu práce poverení vybavovaním príslušnej súdnej agendy, pričom jej pridelenie inému sudcovi tohto súdu podľa platného rozvrhu práce () pri súčasnom zachovaní podmienky náhodného výberu ( zákona ) nie je možné, v súlade s citovaným ust. prikázal spor Okresnému súdu Trebišov, ktorý je súdom tej istej inštancie, pričom zohľadnil zásadu hospodárnosti ( ).

11. S kritickým postojom k dôvodom, pre ktoré predsedovia okresných súdov vylúčili z prejednania a rozhodovania tohto sporu všetkých sudcov doposiaľ príslušných súdov, Krajský súd v Košiciach považuje za potrebné na tomto mieste upriamiť pozornosť delegovaného súdu (jeho predsedu a podpredsedníčky), že v zmysle sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu vtedy, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

12. Pomerom sudcu k stranám sporu (k ich zástupcom) sa rozumie predovšetkým ich príbuzenský pomer alebo jemu podobný vzťah blízkych osôb alebo tiež osobný priateľský alebo naopak nepriateľský vzťah.

13. Z hľadiska ust. je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1. k sporu, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu a rozhodnutia v spore (o vzťah tejto povahy ide napr. vtedy, keď sudca je stranou sporu, keď má osobný záujem na určitom výsledku sporu, ale tiež vtedy, keď sudca verejne, napr. prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na spor, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť, alebo keď získal informácie o spore inak, než dokazovaním na pojednávaní a vnímaním všetkého, čo vyšlo počas procesu najavo, teda získal o spore poznatky neprocesným spôsobom, napr. bol s vecou oboznámený niektorou zo strán sporu ešte pred začatím civilného procesu, alebo bol svedkom skutočnosti, ktorá sa vo veci stala predmetom dokazovania), 2. k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu), 3. k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

14. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu teda predpokladá taký osobný vzťah sudcu k predmetu sporu, k stranám alebo k ich zástupcom, že aj pri všetkej snahe sudcu o nezaujatosť konania a rozhodovania by ovplyvnil jeho objektívny postoj v prejednávanom spore. Takúto situáciu predpokladá najmä príbuzenský vzťah k stranám sporu alebo k ich zástupcom, priateľský alebo nepriateľský vzťah k týmto osobám, osobný alebo ekonomický záujem sudcu na ukončení sporu a podobne.

15. Zákon v citovanom ust. spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania v spore nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti. Keďže ide o výnimku z ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( SR), možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania prideleného sporu celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko

nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcov vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu.

16. Rozhodujúce preto nie je subjektívne stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.

17. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopností ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť, týkajúca sa prejednávanej veci, vyvolala pocity zakladajúce pochybnosti o jeho nezaujatosti. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k účastníkom konania (stranám sporu) je tiež jeho schopnosť vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami účastníkov (sporových strán) v priebehu konania a s eventuálnou kritikou jeho konania. Pokiaľ by sudca takúto schopnosť nemal, nebol by spôsobilý vykonávať funkciu sudcu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 19.7.2010).

18. Sudca má so zreteľom na ust. zák. o sudcoch a prísediacich zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný, profesionálny prístup.

19. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania (sporových strán) a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.

20. Skutočnosti, ktoré boli doposiaľ dôvodom pre vylúčenie sudcov Okresného súdu Košice I, Okresného súdu Rožňava a Okresného súdu Spišská Nová Ves, je preto potrebné posudzovať aj z vyššie uvedených hľadísk.

21. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, priateľským vzťahom sa vo všeobecnosti chápe hlboký (až emocionálny) vzťah založený na dôvere, úprimnosti, družnosti, prívetivosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení, ale aj účasti na spoločnom duševnom i duchovnom živote a podobne. Je preto dôležité odlišovať priateľstvo od iných medziľudských vzťahov. Vzťah ku spoločnej záujmovej činnosti ani príslušnosť k nej samé o sebe neprezrádzajú existenciu vzťahu, ktorý by svojou intenzitou bolo možné bez ďalšieho označiť za vzťah priateľský (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 16.4.2014).

22. Priateľstvo teda treba chápať v užšom, ako bežne zaužívanom význame, ako pevný vnútorný vzťah ľudí prejavujúci sa navonok ako intenzívny v širokom spektre najdôležitejších oblastí ich života. Z hľadiska intenzity je dôležité odlišovať takto definované priateľstvo od iných medziľudských vzťahov, aj keď i tie sú neraz označované za priateľské.

23. Za pomerov k strane sporu sa preto bez naplnenia kvantitatívnych a kvalitatívnych znakov priateľstva (intenzity vzťahu) nepovažuje napr. ani vzťah k spoločnej záujmovej činnosti, ani kolegiálny vzťah a ani fakt, že sa sudca so stranou pozná z iného dôvodu - nevynímajúc spoločnú účasť na odborných školeniach, ktorá bola dôvodom pre vylúčenie sudcov Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi.

24. Krajský súd v tomto smere poukazuje na výstižný záver formulovaný Najvyšším súdom SR v jeho uznesení sp.zn. zo dňa 11.11.2011, v zmysle ktorého: „Samotná okolnosť, že sudcovia sa navzájom (ako kolegovia) poznajú a pravidelne sa stretávajú na pracovisku, nemôže byť (bez ďalšieho) dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti neutrálne, budované na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných úloh a problémov. Takéto kolegiálne vzťahy sudcov nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatosti. Jedine v prípade, kedy vzájomný vzťah presiahne takto chápaný profesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného vzťahu (rodinného, priateľského a podobne), možno o tejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Je však nutné, aby táto okolnosť bola nielen konštatovaná, ale aj skutkovo vymedzená, preto aj napríklad tvrdenie o priateľskom pomere by malo byť konkretizované. Až v takomto prípade môže vykazovať právne významné znaky z hľadiska “

25. Obdobne sa otázkou kolegiálneho vzťahu sudcov zaoberá aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 30.7.2012, ktorý s poukazom už na viacero predchádzajúcich uznesení Najvyššieho súdu SR zdôrazňuje, že ak sa namieta profesionálny, resp. kolegiálny vzťah medzi sudcom a sporovou stranou - iným sudcom, teda okolnosť profesionálneho, resp. kolegiálneho vzťahu k sporovej strane ako sudcovi vykonávajúcemu svoju funkciu na tom istom alebo inom súde, u takéhoto vzťahu chýba objektívny základ na konštatovanie zaujatosti, pretože vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na profesionalite a kolegiálnosti (porovnaj najmä uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.4.2010 sp.zn. , zo dňa 25.3.2011 sp.zn. , zo dňa 15.4.2011 sp.zn. , zo dňa 14.7.2011 sp.zn. ). Ak by z takéhoto základu bol vyvodzovaný opačný záver, znamenalo by takéto posudzovanie vlastne, že výlučne pracovný a kolegiálny vzťah medzi sudcami vo všeobecnosti prezumuje porušovanie sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky. Ak rámec týchto vzájomných vzťahov neprekročí hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti, nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že by vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu, pôjde o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti, a teda išlo by o dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy medzi sudcami, ktoré však bežný pracovný a kolegiálny rámec neprekračujú (ak tieto vzťahy spočívajú iba na tom, že sudcovia sa navzájom poznajú, pretože sú zaradení na výkon funkcie na rovnaký alebo vyšší alebo nižší súd, v tom istom oddelení, v tom istom senáte a z tohto titulu sa stretávajú na pracovných poradách, školeniach, odborných seminároch), nemajú teda samé o sebe povahu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.

26. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto krajský súd uvádza, že iba samotná skutočnosť, že sudcovia poznajú žalovaného ako svojho kolegu z iného súdu, s týmto sa stretávajú na seminároch a iných podujatiach organizovaných krajským súdom, prípadne, že ide o ich spolužiaka alebo kamaráta, bez toho, aby tento vzťah presiahol takto chápaný profesionálny rámec a nadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu (rodinného, priateľského v jeho užšom význame a podobne), nie je dôvodom pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

27. Rovnako považuje Krajský súd v Košiciach za potrebné vyjadriť sa aj k dôvodu vylúčenia sudcov Okresného súdu Rožňava, a týmto dôvodom bolo, že žalobca je manželom ich zamestnankyne - vyššej súdnej úradníčky.

28. Pri posudzovaní týchto dôvodov odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. septembra 2012 sp. zn. , kde dôvodom pre vylúčenie sudcu mala byť tá skutočnosť, že sporovou stranou bol manžel kolegyne (sudkyne), ktorú skutočnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za dôvod pre vylúčenie sudcov.

29. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k sporovým stranám a k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne. Pokiaľ v prejednávanej veci () mala byť dôvodom pre vylúčenie sudcov tá skutočnosť, že žalovaným je manžel (bývalej) kolegyne sudcov, najvyšší súd konštatoval, že uvádzané okolnosti svojou intenzitou, pre absenciu bezprostredného vzťahu k účastníkom konania (k žalobcovi a žalovanému), nepreukazujú existenciu úzkeho vnútorno-emocionálneho vzťahu, či dôvodnú obavu z nedostatku nestrannosti, založenú na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach, dosahujúcich taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebudú môcť uvedení sudcovia rozhodovať nezávisle a nestranne, a teda nie sú spôsobilým dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania danej veci.

30. Ani bližší osobný (priateľský), či kolegiálny vzťah k manželke účastníka konania (sporovej strany)

- tzv. nepriamy vzťah k účastníkovi konania (strane sporu) - bez ďalšieho nezakladá svojou intenzitou obavu, ktorá presahuje rámec bežnej interakcie medzi občanmi, vyvolanej pracovným prostredím, či iným teritoriálnym pôsobením (napr. pobytom, sídlom, pracoviskom, výkonom profesie a podobne), ktorá by automaticky predpokladala vytvorenie si určitého priameho vnútorného emocionálneho vzťahu (puta) medzi sudcom a účastníkom konania. Pokiaľ vzťah sudcu a účastníka konania (strany sporu) sa navonok neprejavuje priamo a v zodpovedajúcej intenzite (pravidelnosťou, trvácnosťou v rôznych osobných formách založených najmä na súkromnej a záujmovej, nie však profesijnej báze, vzájomne

aktívne iniciovaných, vyhľadávaných, plánovaných a koordinovaných), potom sa nejedná o situácie, ktoré by mali prezrádzať objektívne obavy z nedostatku nezaujatosti.

31. Kolegiálne vzťahy k manželovi sporovej strany, ale ani užšia forma oslovovania prameniaca z dlhodobého výkonu profesijných (úradných) vzťahov, nie je tou výnimočnou okolnosťou, ktorá by bez ďalšieho zakladala vzťah takej intenzity, na ktorý dopadá ust. (teraz ).

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodnutia ani skutočnosť, že žalobcom je manžel zamestnankyne súdu, nie je sama o sebe bez ďalšieho dôvodom pre vylúčenie sudcov.

33. V prípade tvrdeného bližšieho osobného a priateľského vzťahu je povinnosťou sudcov, tvrdiacich tento vzťah, intenzitu tohto vzťahu popísať konkrétnym spôsobom, aby bolo zrejmé, ako sa tento priateľský vzťah prejavuje aj navonok.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).