Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/42/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. G. N., bývajúceho

v Ž., proti žalovanému JUDr. L. P., advokátovi so sídlom v Ž., zastúpenému JUDr. P. D.,

advokátom so sídlom v Ž., o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde

Žilina pod sp. zn. a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. ,

o oznámení sudcov Krajského súdu v Žiline, že sú tu skutočnosti, pre ktoré sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Žiline JUDr. R. U., JUDr. A. P. a JUDr. E. Č. n i e s ú

v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 10

Co 111/2012 (vec Okresného súdu Žilina sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Podpredsedníčka Krajského súdu v Žiline, zastupujúca predsedu súdu, v konaní

vedenom pod sp. zn. podľa vety tretej predložila vec

na rozhodnutie o nezaujatosti sudcov Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na základe

oznámení sudcov, ktorým bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie (senátu 10 Co

v zložení predseda senátu – JUDr. R. U., členovia senátu - JUDr. E. Č. a JUDr. A. P.), ako

i vyjadrení ďalších sudcov krajského súdu v zmysle , pretože nezistila

dôvody pochybovať o ich nezaujatosti.

Prihliadajúc na spôsob predloženia veci, oznámenia sudcov a dôvody uvádzané

podpredsedníčkou krajského súdu, pre ktoré podľa jej názoru zatiaľ nie sú dôvody

2

pochybovať o nezaujatosti sudcov, ktorým bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie,

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa najskôr zaoberal tým, či u sudcov JUDr. R. U., JUDr. E.

Č. a JUDr. A. P. sú dôvody, pre ktoré by bolo možné pochybovať o ich nezaujatosti. Až záver

o vylúčení tzv. zákonných sudcov, by opodstatňoval postup, aby najvyšší súd pristúpil

k posúdeniu dôvodov, pre ktoré sa cítia byť zaujatí aj ďalší sudcovia krajského súdu.

JUDr. R. U. v oznámení uviedol, že žalovaného osobne pozná ako právneho zástupcu

(advokáta) dlhodobo pôsobiaceho v obvode Krajského súdu v Žiline a zároveň i ako manžela

sudkyne Krajského súdu v Žiline JUDr. K. P., ktorá má od decembra 2011 prerušený výkon

funkcie pre nástup na starobný dôchodok. S JUDr. K. P. spoločne pôsobili najprv na

Okresnom súde Žilina (1991 – 1996) a neskôr aj na Krajskom súde v Žiline (1999 - december

2011). V rámci výkonu funkcie sudcu prichádza do styku so žalovaným ako advokátom,

tento vzťah označil za „úradný“ a profesionálny. Vzájomná komunikácia nepresahuje rámec

bežnej zdvorilostnej komunikácie i keď si tykajú. Mimo služobného kontaktu sa stretávajú len

sporadicky a náhodne. Vzhľadom na uvedené sa vo vzťahu k účastníkovi konania necíti byť

subjektívne zaujatý. Vychádzajúc z teórie „zdania“, by však uvedené skutočnosti mohli byť

vyhodnotené, ako skutočnosti podmieňujúce vylúčenie sudcu v zmysle

a z tohto dôvodu vec predložil predsedovi súdu v zmysle spolu so svojím

súhlasom o prípadnom pridelení veci inému sudcovi.

JUDr. A. P. v oznámení uviedla, že žalobcu nepozná, nemá ani vzťah k veci.

Žalovaného pozná z úradnej činnosti ako advokáta, ktorý zastupuje účastníkov v konaní pred

súdom. Manželka žalovaného (JUDr. K. P.) bola jej dlhoročnou kolegyňou, i keď sa s ňou

aktuálne v súkromí nestretáva, má k nej pozitívny – priateľský vzťah a preto by mohli vznikať

pochybnosti o jej nezaujatosti.

JUDr. E. Č. v oznámení uviedla, že žalobcu osobne pozná ako bývalého kolegu

manžela; žalovaného osobne pozná, je manželom jej bývalej kolegyne, vo veci

sa preto cíti byť zaujatá vzhľadom na pomer k účastníkom konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline (§ 16

ods. 1 ) posudzoval opodstatnenosť oznámení sudcov ( ) z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

3

veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o nezaujatosti.

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tiež vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie bod 2.).

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto

prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie ).

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( Slovenskej

republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

4

predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného

sudcu, spočíva v možnosti zmariť hroziace riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý

a nie nestranný sudca.

Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti a nadŕžania

určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej

veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť

tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal

a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd

poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré

im zaručuje právny poriadok (). Sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo na základe

návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na prerokovanie veci

pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb

a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať

každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia

veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu

a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť

nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not

5

only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt

nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom

prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu

(Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti.

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych,

konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať

tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu,

ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah

k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek

zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne.

6

Sudcovia Krajského súdu v Žiline JUDr. R. U., JUDr. E. Č. a JUDr. A. P. vo svojich

oznámeniach v podstate poukázali na to, že účastník konania na žalovanej strane je advokát,

ktorého poznajú z výkonu jeho činnosti a tento je aj manželom ich bývalej kolegyne, ktorá je

v súčasnej dobe na starobnom dôchodku a ku ktorej majú (mali) kolegiálny alebo i bližší

osobný vzťah (priateľský vzťah). Sudkyňa JUDr. E. Č. tiež uviedla, že osobné pozná

žalobcu, ako bývalého kolegu manžela (zrejme manžela sudkyne).

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že uvádzané okolnosti svojou

intenzitou, pre absenciu bezprostredného vzťahu k účastníkom konania (žalobcovi

a žalovanému) nepreukazujú existenciu úzkeho vnútorno-emocionálneho vzťahu, či dôvodnú

obavu z nedostatku nestrannosti založenú na objektívnych, konkrétnych a dostatočne

závažných skutočnostiach dosahujúcich taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebudú môcť uvedení sudcovia rozhodovať „sine ira et studio“, teda

nezávisle a nestranne, ktoré by boli spôsobilé založiť dôvod pre ich vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania v danej veci z hľadiska Ani bližší osobný (priateľský),

či kolegiálny vzťah k manželke účastníka konania – tzv. nepriamy vzťah k účastníkovi

konania – bez ďalšieho nezakladá svojou intenzitou obavu, ktorá presahuje rámec bežnej

interakcie medzi občanmi vyvolanej pracovným prostredím, či iným teritoriálnym pôsobením

(napr. pobytom, sídlom, pracoviskom, výkonom profesie a pod.), ktorá by automaticky

predpokladala vytvorenie si určitého priameho vnútorného emocionálneho vzťahu (puta)

medzi sudcom a účastníkom konania. Pokiaľ vzťah sudcu a účastníka konania sa navonok

neprejavuje priamo a v zodpovedajúcej intenzite (pravidelnosťou, trvácnosťou v rôznych

osobných formách založených najmä na súkromnej a záujmovej, nie však profesijnej, báze,

vzájomne aktívne iniciovaných, vyhľadávaných, plánovaných a koordinovaných), potom

sa nejedná o situácie, ktoré by mali „prezrádzať“ objektívne obavy z nedostatku nezaujatosti.

Kolegiálne vzťahy k manželke účastníka konania, ale ani užšia forma oslovovania prameniaca

z dlhodobého výkonu profesijných (úradných) vzťahov, nie je tou výnimočnou okolnosťou,

ktorá by bez ďalšieho zakladala vzťah takej intenzity, na ktorý dopadá ustanovenia § 14

ods. 1 Akceptácia príliš rozširujúceho nazerania na okolnosti spochybňujúce

nestrannosť sudcu by bola nielen fakticky kontraproduktívna, ale aj právne (ústavne)

dlhodobo neudržateľná. V tejto súvislosti treba uviesť, že samotná skutočnosť, že sudca

sa zo svojich subjektívnych hľadísk prípadne “cíti byť zaujatý“ alebo sa zo svojho osobného

pohľadu domnieva, že v jeho prípade by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, bez

ďalšieho nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Sudca

7

je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy

je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák.

č. o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto práva

a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len

z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade naplnené.

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že

sudcovia uvedení vo výrokovej časti tohto uznesenia JUDr. R. U., JUDr. E. Č. a JUDr. A. P.

nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Vzhľadom na uvedené pominula

potreba rozhodovať o dôvodoch uvedených v oznámeniach ďalších sudcov krajského súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. septembra 2012

JUDr. LadislavL.. G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková