Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-164-2016.pdf
PDF · 204.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/164/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou vo veci žalobcu: Z. V., N.. XX.XX.XXXX, A. R. XX/XX, XXX XX W., právny zástupca: JUDr. Iveta Balalová, advokát, IČO: 31 785 476, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, proti žalovaným: 1/ T. K., N.. XX.XX.XXXX, A. P.. S. XX/XX, XXX XX W.Š., 2/ F. K., N.. XX.XX.XXXX, A. P.. S. XX/XX, XXX XX W., právny zástupca: AK VAVRINČÍK s.r.o., IČO: 52 619 818, so sídlom Hurbanova 752/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, intervenient na strane žalovaných: V. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXXX/X, XXX XX A.-N. V., právny zástupca: JUDr. Peter Kocian, IČO: 36 066 001, so sídlom Miletičova č. 7, 821 08 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaní v l. a 2. rade m a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
III. Intervenientovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 13.06.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, M. XX, v bytovom dome súp. č. XX, na parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu o výške 7742/244685 vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. W. (ďalej len „Nehnuteľnosť“), vypratania Nehnuteľnosti žalovanými v 1. a 2. rade a náhrady trov konania, a to voči pôvodne žalovanému v 1. rade
- V. Š. (t.č. intervenient) a pôvodne žalovaným v 2. a 3. rade (t. č. žalovaní v 1. a 2. rade). 2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou Nehnuteľnosti podľa zmluvy č. XX/XX/XX-XXXX o prevode družstevného bytu. Intervenient (pôvodne žalovaný v 1. rade) mal v predmete živnostenského oprávnenia aj činnosť záložne. Dcéra žalobkyne - D. V. a jej partner D. C. potrebovali pôžičku na svoje podnikateľské aktivity vo výške 400.000,- Sk, ktorú im poskytol intervenient s mesačným úrokom vo výške 9%, t.j. 36.000,- Sk. Za účelom zabezpečenia pôžičky bola uzavretá záložná zmluva na Nehnuteľnosť, pričom žalobkyňa zdôrazňuje, že nemala v úmysle Nehnuteľnosť intervenientovi predať. Zmluva o pôžičke a záložná zmluva boli uzavreté v deň 12.10.2001, napriek nesúhlasu žalobkyne, intervenient trval aj na uzavretí kúpnopredajnej zmluvy v ten istý deň, t.j. 12.10.2001. Žalobkyňa si plnila povinnosti s uhrádzaním úrokov vo výške 36.000,- Sk, preto intervenient predlžoval splatnosť pôžičky. Žalobkyňa, jej dcéra a p. C. splácali pôžičku, pričom za obdobie od 10/2001 do 12/2002 celkovo zaplatili sumu 540.000,- Sk. Intervenient však vložil do katastra nehnuteľností kúpnu zmluvu a stal sa vlastníkom bytu. Počnúc januárom 2003 bola žalobkyňa finančne zruinovaná a nebola schopná platiť úroky. Po povolení vkladu vlastníckeho práva intervenient ďalej nakladal s majetkom žalobkyne, preto podala dňa 20.06.2002 žalobu na súd a v tejto súvislosti bola na liste vlastníctva vyznačená poznámka. Pre neschopnosť zaplatiť súdny poplatok bolo konanie zastavené a poznámka z listu vlastníctva vymazaná v roku 2003. Uzavretá kúpna zmluva je podľa žalobkyne absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom. Nedostatok vážnosti vôle bol
prítomný pri všetkých účastníkoch zmluvy. Kúpna cena vo výške 436.000,- Sk je značne podhodnotená, čo dokazuje aj kúpna zmluva medzi intervenientom a žalovanými v 1. a 2. rade, ktorí nehnuteľnosť odkúpili za sumu 1.000.000,- Sk. Žalovaní v 1. a 2. rade začiatkom roka 2003 vykonali obhliadku bytu, keď v ňom ešte bývala žalobkyňa, pričom táto ich upozornila, že záujem predať byt nemá. V čase kúpy na liste vlastníctva existovala poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní - návrh na neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalovaní v 1. a 2. rade teda nemohli byť v dobrej viere, že nadobudli Nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. V zmysle zásady „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ intervent nemohol platne previesť vlastnícke právo na žalovaných v 1. a 2. rade. Intervenient vyvíjal na žalobkyňu neustále psychický nátlak, až sa vo februári 2003 musela z bytu vysťahovať. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci Nehnuteľnosti a rozhodnutie súdu musí byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníckeho práva. 3. K žalobe sa vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade písomným podaním doručeným súdu dňa 14.08.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedli, že žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu dňa 12.10.2001, pričom táto obsahovala všetky podstatné obsahové náležitosti, podpisy účastníkov boli notársky overené a je zrejmé, že právny úkon bol vykonaný slobodne a vážne. Dôkazom toho je skutočnosť, že žalobkyňa návrh na určenie vlastníckeho práva podala až po 16 rokoch. Počas tohto obdobia žalobkyňa nijako nekontaktovala žalovaných v 1. a 2. rade a nedomáhala sa svojich práv. Kúpna cena 436.000,- Sk bola nadpriemerná, čo potvrdzuje aj znalecký posudok zo dňa 10.10.2001, podľa ktorého hodnota nehnuteľnosti bola 311.440,- Sk. Konanie žalobkyne považujú za špekulatívne s úmyslom obohatiť sa na žalovaných. Žalovaní v 1. a 2. rade vychádzal z údajov v katastri nehnuteľností a dobrej viere uzavreli kúpnu zmluvu bez toho, aby mali vedomosť o akomkoľvek spore medzi intervenientom a žalobkyňou. V čase prevodu vlastníckeho práva na žalovaných v 1. a 2. rade, na liste vlastníctva nebola zapísaná poznámka o prebiehajúcom spore. Žalobkyňa pri podpise kúpnej zmluvy nemohla byť v omyle, že zmluva nevyvolá právne účinky, nakoľko jej ustanovenia sú jednoznačné a určité. Výslovne popreli tvrdenia žalobkyne o tom, že by počas obhliadky bytu mali byť upozornení dcérou žalobkyne alebo jej partnerom p. C., že byt nie je na predaj. Navrhli vypočuť realitného makléra, ktorý im predaj bytu sprostredkoval. 4. Intervenient (pôvodne žalovaný v 1. rade) sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 14.08.2017 a uviedol, že so žalobou nesúhlasí. V zmluvnom vzťahu so žalobkyňou pri uzatváraní zmluvy o pôžičke vystupoval ako fyzická osoba, nie podnikateľ. Keďže žalobkyňu nepoznal, dal si podmienku, že pôžička bude zabezpečená bytom, s čím žalobkyňa súhlasila. Jasne a určite deklarovala svoju vôľu previesť na neho vlastnícke právo k bytu, ak neplatí včas pôžičku. Intervenient čakal ešte ďalších 6 mesiacov po tom, ako žalobkyňa nesplnila svoj záväzok pôžičku vrátiť. Následne sa z bytu dobrovoľne vysťahovala a spolupracovala so žalovanými v 1. a 2. rade pri prepise energií. Poukázal na časový odstup 15 rokov a vyjadril pochybnosť, že žaloba je skutočným prejavom vôle žalobkyne. 5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 25.08.2017 sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne (replika) a uviedla, že trvá na tom, že má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, lebo žalovaní v 1. a 2. rade sú zapísanými vlastníkmi Nehnuteľnosti, poukázala na judikatúru, napr. 1Cdo/56/2003. Pokiaľ ide o argumentáciu, že žaloba bola podaná po 15 rokoch, odkazuje na ust. § 100 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa premlčujú všetky majetkov práva s výnimkou vlastníckeho práva. Už zo samotného vyjadrenia intervenienta, že kúpna zmluva stratí platnosť v prípade riadneho splatenia pôžičky nasvedčujú tomu, že išlo o simulovaný právny úkon, lebo intervenient nemal v úmysle kúpiť od žalobkyne byt, ale požičať jej peniaze. Keďže za účelom poskytnutia pôžičky musela prijať aj podmienku podpisu kúpnej zmluvy, nasvedčuje že tento právny úkon nebol urobený slobodne. Nemožno uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany vlastníckych práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, že nikto nesmie previesť viac práv ako sám má. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva. Navrhla vypočuť svedkov: D. V. P. D. C.. 6. Písomným podaním doručeným súdu 28.02.2018 sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalovaný v 1. rade (duplika) a uviedol, že navrhovaní svedkovia D. V. P. D. C. sú nedôveryhodné osoby, nakoľko sa jedná o dcéru žalobkyne a jej priateľa, v prospech ktorých žalobkyňa čerpala pôžičku od žalovaného v 1. rade. 7. Písomným podaním z 12.02.2019 žalobkyňa doplnila, že pokiaľ ide o žalobný návrh na vypratanie nehnuteľností, žalovaní v 1. a 2. rade byt neprávom užívajú a zadržujú. Výsledkom neplatnosti disimulovanej kúpnej zmluvy je možné rozhodnúť v jednom konaní o obidvoch žalobných návrhoch.
8. Písomným podaním doručeným súdu 10.04.2019 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla že pôvodne žalovaný v 1. rade nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania nakoľko čase podania žaloby nebol zapísaný ako vlastník predmetného bytu. Otázku platnosti kúpnej zmluvy súd musí posúdiť iba ako predbežnú otázku, a to vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, z tohto dôvodu pôvodne žalovaný v 1. rade nemôže byť účastníkom tohto konania. Vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 1. rade vzala žalobu späť, žiadala voči nemu konanie zastaviť a nepriznať mu náhradu trov konania. Na uvedené reagoval žalovaný v 1. rade písomným podaním doručeným súdu 05.06.2019 pôvodne žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby voči nemu. Uviedol, že žalobkyňa svoj nárok na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam odôvodňuje práve údajnou neplatnosťou zmluvy ktoré boli uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Teda práve žalovaný v 1. rade je jedinou osobou ktorá môže konajúcemu súdu jasne vysvetliť dôvody a obsah jednotlivých zmlúv uzatvorených medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Ďalej namietol, že podania, ktoré adresuje súdu žalobkyňa sú podpísané len „V.“ a má pochybnosť, či žalobkyňa skutočne tieto podania podpísala. Žalovaní v 1. a 2. rade elektronickým podaním doručeným súdu 11.06.2019, uviedli, že nenamietajú voči späťvzatiu žaloby voči pôvodne žalovanému v 1.rade, ale nesúhlasia s absenciou žalobkyne pri úkonoch súdu a žiadajú, aby vo veci vypovedala. 9. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 06.11.2019 súd konanie voči pôvodne žalovanému v 1. rade zastavil (výrok I) a priznal mu náhradu trov konania voči žalobkyni (výrok II). Uznesenie vo výroku I nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2019. Voči výroku o trovách konania podala odvolanie žalobkyňa. 10. Podaním doručeným súdu dňa 02.01.2020 vstúpil do konania intervenient. 11. Súd vo veci vykonal dokazovanie zistil nasledovný skutkový stav veci: 12. Zo Zmluvy č. 21/44/24/1999 je zrejmé, že žalobkyňa odkúpila Nehnuteľnosť od Piešťanského stavebného bytového družstva dňa 19.08.1999. 13. Z výpisu zo živnostenského registra intervenienta vyplynulo, že odo dňa 05.03.2001 mal zapísaný predmet podnikania: záložňa a od 05.03.2008: poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje povolenie banky. 14. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.10.2001 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“) súd zistil, že ju strane veriteľa uzavrel intervenient a na strane dlžníka žalobkyňa, pričom jej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 436.000,- Sk, pričom dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť do 12.11.2001. Z bodu III. vyplýva, že dlžník za účelom zaistenia pohľadávky poskytol ako záloh Nehnuteľnosť. Z bodu IV. Zmluvy o pôžičke vyplynulo, že pre prípad, že dlžník nevráti požičané peniaze, súhlasí, aby veriteľ odkúpil Nehnuteľnosť za cenu, ktorá sa rovná požičanej sume a vysporiadal tak svoju pohľadávku. Z listiny nazvanej „Potvrdenie“ súd zistil, že je písaná rukou intervenientom, ktorý ju aj podpísal, pričom z jej textu je zrejmé, že žalobkyni „predlžuje pôžičku“ do 12.03.2002 (tento dátum je preškrtnutý a nahradený dátumom 12.04.2002, ktorý je opäť preškrtnutý a nahradený dátumom 12.05.2002). 15. Zo Záložnej zmluvy zo dňa 12.10.2001 (ďalej len „Záložná zmluva“) je zrejmé, že ju uzavrela žalobkyňa na strane záložcu a intervenient na strane záložného veriteľa, pričom, jej predmetom je zriadenie záložného práva k Nehnuteľnosti. Z bodu II. a III. vyplynulo, že záložca zriaďuje záložné právo z dôvodu zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.10.2001. Z listu vlastníctva č. 8418 (stav ku dňu 22.11.2001) je zrejmé, že záložné právo k Nehnuteľnosti bolo vyznačené v časti C: ťarchy od 21.11.2001. 16. Z Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 12.10.2001 (ďalej len Kúpna zmluva“) súd zistil, že do katastra nehnuteľností bola zapísaná pod M.-XXXX/XX dňa 27.05.2002, uzavreli ju žalobkyňa na strane predávajúcej a intervenient na strane kupujúceho, pričom predmetom predaja bola Nehnuteľnosť za kúpnu cenu 436.000,- Sk. V bode III. sa uvádza, že uvedenú finančnú čiastku kupujúci odovzdal predávajúcemu pred podpisom zmluvy dňa 12.10.2001. Podľa bodu XI. Vklad do katastra nehnuteľnosti uskutočnia zmluvné strany po vzájomnej dohode až dňa 12.11.2001. Z listu vlastníctva č. XXXX (stav ku dňu 01.07.2002) je zrejmé, že ako vlastník nehnuteľnosti bol zapísaný intervenient (titul nadobudnutia
- kúpna zmluva M.-XXXX/XX), v časti Poznámka je vyznačené: návrh na Okresný súd Piešťany zo dňa 20.06.2002 (v KN 28.06.2002) - návrh na neplatnosť zmluvy a návrh na predbežné opatrenie - 1572/02. 17. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2003 súd zistil, že ju uzavrel intervenient na strane predávajúceho a žalovaní v 1. a 2. rade na strane kupujúcich, pričom jej predmetom bola Nehnuteľnosť, ktorú kupujúci odkúpili za kúpnu cenu 420.000,- Sk. V čl. VI. Je uvedené, že na liste vlastníctva je vyznačená poznámka: zákonné záložné právo v prospech ostatných spoluvlastníkov a právo užívania k pozemku parc. č. XXXX. M. Č.. I sa uvádza, že Nehnuteľnosť vlastní intervenient, titulom kúpy V - 1220/02, Z 127/XX - zrušenie P2 na základe Uznesenia Okr. Súdu Bratislava č. 18C/104/02 - 21 - 253/03.
18. Z listu vlastníctva č. XXXX (stav ku dňu 12.06.2016) je zrejmé, že ako vlastníci nehnuteľnosti sú zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade (BSM) (titul nadobudnutia - kúpna zmluva M.-XXX/XX) bez tiarch a poznámok (okrem zákonného záložného práva ostatných vlastníkov bytov). 19. Na pojednávaní dňa 24.06.2019 bol vypočutý žalovaný v 1. rade. Vypovedal, že v roku 2001 až 2002 s manželkou hľadali byt a bola to manželka, kto našiel ponuku od realitnej kancelárie GALA. Išli sa do bytu pozrieť, otvorila im žalobkyňa, prezreli si byt s výnimkou jednej izby, kde podľa slov žalobkyne bola matka takmer 90 ročná a z etických dôvodov na obhliadke tejto izby netrvali. Počas obhliadky bola prítomná aj dcéra žalobkyne, ako aj pán C.. Za celý čas nepovedali, že by nemali byť vlastníkmi bytu alebo že by tam bol problém. Byt sa im páčil, preto požiadali realitnú kanceláriu o prípravu zmluvy a až vtedy zistil, že byt vlastní intervenient a nie tie osoby, ktoré tam bývali. Z médií vedeli, že sa dejú rôzne podvody, tak ak by im ktokoľvek povedal, že je tam problém s vlastníctvom, otočili by sa na opätku a byt nekúpili. To bol dôvod prečo riešili kúpu cez realitnú kanceláriu. Pri obhliadke povedali prítomným osobám, že majú záujem o kúpu bytu. Nestalo sa, že by ich nechceli pustiť, alebo niečo iné. Kúpna cena bola 420.000,- Sk, vybrali peniaze z banky. 20. Na pojednávaní dňa 24.06.2019 súd vypočul žalovanú v 2. rade, ktorá vypovedala, že im bolo zo strany rodiny naznačované, že by sa mali osamostatniť, tak ona osobne išla do realitnej kancelárie GALA, vtedy internet nemali doma. Keďže obaja cestujú za prácou, chceli byť v blízkosti stanice. Boli im ponúknuté tri byty a všetky si prezreli. Mali malé dieťa a kočík, preto ostatné byty vylúčili, lebo tam nebol výťah a nebola tam ani pivnica. Tento byt všetko mal, preto sa preň rozhodli. Keď prišli na obhliadku, otvorila im pani V. a obe aj s dcérou ich sprevádzali po byte a opisovali jednotlivé izby, koľko majú m2, že tam je pivnica, ukázali im aj balkón. Pri obhliadke bol prítomný aj maklér a bolo im oznámené zo strany žalobkyne a jej dcéry, čo v byte zostane a čo si zoberú, spomínam si napríklad regál v pivnici spomínali, že či nám nevadí, že tam ostane. Počas obhliadky pani V. staršia aj mladšia nespomenuli ani slovo, že by byt nechceli predať, nepredávali, alebo, že by tam bol problém. Na druhý deň s nimi žalobkyňa osobne navštívila plynárne a elektrárne a došlo k prepisu odberu energií, všetko prebehlo bez problémov. Pána Š. videla viackrát, lebo byt sa nemohol prepisovať, kým tam žalobkyňa mala trvalý pobyt. Sama si ho neskôr odhlásila a tak sa s intervenientom videli aj neskôr, pri podpise zmluvy. 21. Na pojednávaní dňa 24.06.2019 súd vypočul svedka - W. X., ktorý uviedol, že on sprostredkoval predaj bytu, ktorý je predmetom konania. Pamätá si na pani K., aj po predaji, keď ju stretol, tak sa pozdravili. Pri obhliadkach aj pri odovzdaní bytu nebol žiaden spor, aj potom, keď mu doniesli list vlastníctva po predaji všetko prebehlo normálne, bez problému. Oslovil ho pán Š., predložil list vlastníctva, že chce byt predať, nepamätá si žiadnu ťarchu ani nič, tak v tom nevidel problém. 22. Písomným podaním zo dňa 13.03.2019 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že pre vysoký vek jej klientky a jej zdravotný stav (trpí depresívnou poruchou) žiada, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne. Podaním doručeným súdu dňa 02.05.2019 právny zástupca pôvodne žalovaného v 1. rade uviedol, že nesúhlasí s tým, aby žalobkyňa odpovedala na položené otázky písomne. Namietol, že podpis na žalobnom návrhu nie je zhodný s podpisom na listinách, ktoré podpísala žalobkyňa a ktorých neplatnosti sa dovoláva. Podania žalobkyne adresované súdu sú zasielané z e-mailovej adresy osoby, ktorá má v predmetnom konaní vystupovať ako svedok. Má podozrenie z manipulácie celého konania treťou osobou, ktoré je podporené aj predloženou lekárskou správou o zdravotnom stave žalobkyne. Podaním zo dňa 01.07.2019 právny zástupkyňa žalobkyne oznámila, že žalobkyňa môže byť vypočutá v domácom prostredí. 23. Dňa 18.09.2019 bola v domácom prostredí vypočutá žalobkyňa. Potvrdila, že žalobu a splnomocnenie podpísala ona. Vie, čo je predmetom sporu. V roku 2001 na jeseň prišiel intervenient s papierom, dcéra potrebovala pôžičku a ona ručila bytom. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy na č.l. 29 uviedla, že na listinu si nespomína, ale podpis je jej. Keď sa podpisovali listiny u notára bola tam s pánom Š., nik iný tam nebol. Z bytu sa vysťahovala v roku 2003 vo februári do podnájmu, nečakala že bude musieť ísť preč. Pôžička sa vyplatila a preto čakala, že byt sa vráti. Ona pôžičku nevyplatila, to dcéra so zaťom. So žalovanou v 2. rade sa stretla, keď prišla na obhliadku bytu a potom aj keď odpisovala elektriku a plyn. Nejakú žalobu už na súd podávala, ale vzala ju späť. Na otázku, ako prebehla obhliadka bytu uviedla, že byt im ukázala a odišli. Na otázku žalovanej v 2. rade, prečo pri obhliadke nepovedala nič, že nechce byt predať žalobkyňa uviedla, že pán Š. bol prevaha, aj keď v ten deň tam nebol. Pokiaľ vie, dcéra jej povedala, že byt nechcú predať. Žalovaná v 2. rade uviedla, že p. D. V. nepovedala nič. 24. Na pojednávaní dňa 06.11.2019 súd vypočul svedka - p. D. C.. Uviedol, že žalobkyňa je matka jeho partnerky a žalovaných v 1. a 2. rade videl pri obhliadkach predmetného bytu. Podnikal a potreboval peniaze, bolo to okolo 300.000,- Sk. Podmienkou bolo, že za úver bude ručiť nehnuteľnosťou, požiadal teda partnerku, aby jej matka ručila bytom. Pri uzatváraní zmlúv nebol. Zmluvy nevidel, ale pôžičku splatili celú. Bolo to asi v lete 2002, keď splatili istinu aj s úrokmi a bavili sa s pánom Š., aby byt vrátil späť.
On nechcel a jeho nároky začali byť neprimerané, pýtal aj úroky ktoré boli pre nich likvidačné. Šiel na kataster a zistil, že byt je už prevedený. Informoval žalobkyňu, ktorá ostala v šoku a následne sa dohodli že podajú žalobu. Pri obhliadke bytu bol aj on, bol v kuchyni, otvorila žalobkyňa, ktorá poslala dcéru, aby to vybavila. Keď sa ich opýtala, čo tam robia odvetili, že idú na obhliadku a vtedy im povedala, že byt sa nepredáva. Keď sa čudoval, prečo chodia po byte cudzí ľudia, žalobkyňa chcela, aby to riešila dcéra. Jeho partnerka ich po byte previedla rýchlo, aby čo najrýchlejšie odišli, aby to babka nevidela. Vedeli, že pôžička je splatená, ale nezaujímali sa o to. Pôžičku splácali mesačne vo výške 30 - 33.000,- Sk. Dokopy zaplatili 540.000,- Sk, bol tam aj preplatok 20.000,- Sk, ktorý intervenient vrátil žalobkyni. Na otázku, či má doklad o úhradách pôžičky uviedol, že každý mesiac prišiel za pánom Š., na osobitný papier vždy predlžoval pôžičku o mesiac, keď platili splátku. Žalovanej v 2. rade na obhliadke povedal, že žalobkyňa prišla o byt podvodom a nepredáva sa. Žalovaná v 2. rade povedala, že ju to nezaujíma. Po výsluchu svedka žalovaná v 2. rade namietla, že na obhliadke bytu bol svedok celý čas v kuchyni a nepovedal ani jedno slovo. Nebol prítomný pri ich rozhovoroch v spálni, ani v obývačke, ktoré sú na opačnej strane bytu. To čo povedal, nie je pravda. Prvýkrát ho počula rozprávať až na pojednávaní. Žalobkyňa sa nemohla čudovať prečo sú tam, lebo keď zazvonili na zvonček povedali, že idú na obhliadku bytu. Vôbec sa netriasla, ani nemala žiadne zdravotné problémy, keď ich sprevádzala bytom. Ukázala im byt a boli aj v pivnici, ponúkla im, že im nechá regál v pivnici, ale že ju vypracú až neskôr, lebo majú veľa vecí. 25. Z poštového ústrižku zo dňa 17.02.2003 vyplynulo, že intervent uhradil v prospech žalobkyne sumu 20.000,- Sk. 26. Vo veci sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 06.10.2020 a uviedli, že nemali žiadnu vedomosť o žiadnych sporoch medzi intervenientom a žalobkyňou. V čase prevodu obmedzujúca poznámka na liste vlastníctva zapísaná nebola. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, lebo ak žalobkyňa tvrdí, že uzavretá kúpna zmluva je neplatná, má právo sa od intervenienta domáhať vrátenia kúpnej ceny. S ohľadom na právnu istotu účastníkov a zásadu že „právo patrí bdelým“ poukazuje na to, že žalovaní v 1. a 2. rade sú dobromyseľnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti už viac ako 10 rokov a žalobkyňa sa nijako nedomáhala ochrany svojho vlastníckeho práva takmer 20 rokov. Tvrdenia o informovaní žalovaných v 1. a 2. rade o nesúhlase s predajom bytu sú účelové. Predložil zväzok listín - dokladov o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade riadne uhrádzajú náklady a služby spojené s užívaním bytu. 27. Na pojednávaní dňa 12.10.2020 súd vypočul svedkyňu - W.. D. V., ktorá je dcérou žalobkyne. Uviedla, že jej matka ten byt nechcela predať, preto bola podpisovaná zmluva o pôžičke a záložná zmluva a nie kúpnopredajná zmluva hneď, ktorú teda bohužiaľ pán Š. jej tam nejako podstrčil. Pri podpise týchto právnych úkonov nebola. V tej dobe ešte nemali byt v osobnom vlastníctve a nemali teda čím ručiť, tak jej mama ručila tým bytom. Pôžičku splatili celú, ona nosila peniaze pánovi Š.. Splatili 540.000,- Sk, celú sumu a ešte pán Š. im potom blahosklonne poslal 20.000,- ako preplatok, poštovou poukážkou. Na otázku súdu, či má nejaké potvrdenie o splatení pôžičky, odpovedala: to pán Š. nebol ochotný dať. Jej matka potom podala žalobu na súd, nevie už presne o čo tam išlo. Poznámka bola v katastri zapísaná o prebiehajúcom súdnom konaní, no lenže keď sa to pán Š. dozvedel, tak nastalo jemne povedané peklo a keďže jej mama už tiež nebola najmladšia a hlavne tam žila ešte v tej dobe babička v jednej domácnosti s ňou tak, aby ten psychický teror prestal, tak to stiahla. Pri obhliadke bytu bola a povedala, že jej matka ten byt nepredáva a nepredala ho. Žiaľ pán Š. sa k nemu dostal takým spôsobom akým sa dostal. Po byte ich previedli, keďže vzhľadom na to, že jej babička už v tej dobe mala zlomenú ruku a bolo to s ňou veľmi zlé, nechceli robiť nič, čo by ju mohlo viacej rozrušovať, tak im narýchlo ten byt ukázali, s tým teda, že byt nepredávajú, chcú to so Š. doriešiť, aby ho previedol naspäť na jej mamu. Na otázku, čo na to odpovedali žalovaní v 1. a 2. rade, uviedla, že povedali, že ich poslali z realitky. O Š. nevedeli. Na obhliadke komunikovala so žalovanými ona, jej mama veľmi nie, lebo tá bola v šoku vôbec, že nejakí kupujúci prišli. A jej muž (pozn. p. C.) tam ešte bol, ale ten bol v kuchyni. Ten sa nezúčastnil. Či pritom boli obidvaja alebo to povedala každému zvlášť to už si nepamätá, to je 18 rokov a niektoré veci si človek chce pamätať, niektoré nechce a zabudne a niektoré nechce a bohužiaľ si pamätá aj tak. Ona si pamätám, že jednoducho ich upozornili, bol potom ešte problém s pivnicou, takže tvrdiť, že neboli žiadne spory nie je pravda, pretože na pivnici jej mame vylomili zámok a vyhádzali veci na chodbu, no tak pokiaľ vie, tak takto sa ľudia, ktorí nemajú spory nesprávajú. Žalovaná v 2. rade reagovala na výpoveď svedkyne s tým, že to svedkyňa vôbec nepovedala. Normálne ich bytom previedli a ešte sa dohadovali s pani, aké veci si z toho bytu odnesú a čo im nechajú. Pri odovzdávaní bytu boli prítomní, nielen pán Š. ale aj pán z realitnej kancelárie aj oni sami. Tzn., že neboli tam iba ona s manželom ale bol tam aj pán Š. aj pán z realitnej kancelárie, pri odovzdaní bytu, aby skontrolovali teda ten byt v akom je stave pri odovzdaní, takže bol vyprázdnený, bol pripravený na odovzdanie. Žiadne veci z pivnice nevyhodila
ani nič. Len povedala, aby si tú pivnicu prišli vypratať a vyniesť. Aj si ju vyniesli tú pivnicu. Nikto im veci nevyhádzal. 28. Na pojednávaní dňa 12.10.2020 súd vypočul intervenienta, ktorý uviedol, že ho navštívili pani V. mladšia v Bratislave, na prevádzku v záložni. Potrebovali peniaze. Vtedy niečo spomínala, že objednala nejaké zájazdy alebo také niečo a že by potrebovala peniaze. Hovorí, nie je problém, treba ručenie. Tak sa dohodli na takej sume nejakej, že majú mamkin byt. Povedal, aby doniesli mamkin občiansky, list vlastníctva, vtedy ešte nebol bežný kataster portál. Doniesli list vlastníctva, nadobúdaciu zmluvu od toho bytu, on vypracoval zmluvy o pôžičke, záložné zmluvy, kúpne zmluvy. Zmluvy im zavolal, odovzdal, to bolo 3 krát o pôžičke, 4 záložná, 4 krát kúpna, v zmluve záložnej zmluve bolo napísané, že v prípade, keby nevrátili peniaze, tak dajú do katastra kúpnu zmluvu a s tým si vyrovnajú celú pohľadávku. Zobrali zmluvu, za 2 dni došli, mamka s tým súhlasila, že nie je problém. Došiel do Piešťan, pozrel sa na byt, bol tam aj ten C. aj tá mladšia V., aj staršia V.. Vyplatil im peniaze a nevie či na mesiac alebo 2 sa dohodli, že mu tie peniaze vrátia. Tým to aj skončilo, potom došiel za mesiac, že nezohnal ešte peniaze, že poprosil, či by mu nenapísal aspoň nejaké potvrdenie, že nevyhodí jeho svokru. Povedal, že to nie je problém, že počká. Tak im to urobil zopárkrát, nevie koľkokrát to bolo a potom povedal, že dosť. Tak išiel za pani V. staršou, že peniaze nie sú vyplatené. Vložil kúpne zmluvy do katastra, stal sa vlastníkom. Pôžička nebola splatená. Keď by mu dali peniaze, tak určite by im dal príjmový doklad alebo niečo. Žiadna suma mu nebola vyplatená. Byt sa predal, K. ho kúpili, on ich nikdy v živote nevidel predtým. Realitka, že majú kupca. Kúpili, vyplatili, podali si ruky, išli preč. Žiadne také nezmysly, že nadávky. A čo sa týka žaloby, o žiadnej žalobe nevie, že bola podaná. Sumu 20.000,- Sk vyplatil žalobkyni, to bolo po predaji. A vtedy jej povedal, že keď tam nechajú tie veci ostatné, lebo oni vtedy pobrali z toho bytu aj vypínače, zásuvky, všetko, že im dá nejaké peniaze. Tak je možné na 99,5%, on si presne nepamätá, že tie peniaze boli za to, že tam nechajú tie veci. Na otázku prečo uzatváral obidve zmluvy (pozn. záložnú zmluvu aj kúpnu zmluvu), lebo sú vo vzájomnom rozpore, odpovedal, že vtedy sa nerobili dobrovoľné dražby a takto sa to robilo bežne, že sa uzatvorila zároveň aj kúpna zmluva a kde bolo jasne napísané, že v prípade nezaplatenia tej pohľadávky, ten veriteľ použije kúpnu zmluvu aby si mohol vybrať pohľadávku. V tej záložnej zmluve tam to je napísané. Teraz robí len záložné zmluvy, dá to na dobrovoľnú dražbu a je to vybavené. Ale vtedy žiaľbohu také dobrovoľné dražby neexistovali. Takže vôbec si nevie predstaviť ako by tú svoju pohľadávku vymohol. Na otázku v čase, keď predával nehnuteľnosť žalovaným, či ich oboznamoval s nejakou skutočnosťou, s nejakou námietkou žalobkyne, že by mal byť nejaký problém s tou nehnuteľnosťou, uviedol, že neoboznámil ani nemal dôvod, lebo žiadny problém nebol. Ona (pozn. žalobkyňa) bola s tým uzrozumená, že o ten byt jednoducho došla. Či by to zobral on alebo banka, je to to isté. Aj banka by jej to nejako zobrala, keby to bolo založené. 29. Z oznámenia o postúpení veci zo dňa 05.08.2002 tunajšieho súdu vyplynulo, že právna vec: Z. V. E. V. Š. o neplatnosť kúpnej zmluvy (spisová značka nie je uvedená) bola postúpená miestne a vecne príslušnému súdu: Okresnému súdu Bratislava III. Súd z vlastnej úradnej činnosti zistil, že o uvedenom konaní sa na tunajšom súde nenachádza žiaden záznam (pravdepodobne z dôvodu zrušenia tunajšieho súdu), teda nepodarilo sa zistiť spisovú značku. Žiadosťou zo dňa 30.11.2020 bol vyzvaný Okresný súd Bratislava III, aby oznámil či eviduje predmetné konanie. Dožiadaný súd nereagoval ani na opätovnú žiadosť zo dňa 11.01.2021. 30. V záverečnom zhrnutí zo dňa 18.06.2021 právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že kataster nehnuteľností vymazal poznámku o prebiehajúcom súdnom konaní až dňa 06.02.2003. Pokiaľ ide kúpnu cenu, za ktorú nadobudli predmetnú Nehnuteľnosť žalovaní v 1. a 2. rade, spomínané ocenenie znalcom sa týkalo ocenenia pre daňové účely a neodzrkadľuje trhovú cenu Nehnuteľnosti. Podľa informácie žalobkyne, žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili za byt viac ako 1.000.000,- Sk, čo však nevie preukázať. Strach žalobkyne z internevienta, pre ktorý sa bála podať žalobu skôr, resp. pôvodne podanú žalobu vzala späť je odôvodnený aj tým, že v r. 2006 polícia vypočúvala vo veci pokusu o zabitie intervenienta ako podozrivého p. C., pričom za tento skutok bola odsúdená iná osoba. Trvá na tom, že žalovaní v 1. a 2. rade nemohli byť dobromyseľní pri nadobúdaní bytu, lebo keby boli obozretní v čase obhliadky bytu, mohli si na katastri nehnuteľností zistiť, že na liste vlastníctva bola vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní. Od vymazania poznámky na list vlastníctva do dňa uzavretia kúpnej zmluvy žalovanými uplynulo len 6 pracovných dní, čo dokazuje že za ten čas by nestihli vykonať obhliadku, stretnúť sa viac krát v realitnej kancelárii, nachystať a podpísať kúpnej zmluvy, teda o vyznačenej poznámke vedeli, alebo mali vedieť. Tvrdenia žalovaných, že žalobkyňa, jej dcéra a jej partner nemali akékoľvek výhrady voči predaju bytu, sú absurdné. Poukázala, že podľa údajov NBS sa ceny bytov v trnavskom kraji pohybovali na úrovni 400,- eur / m2, teda spomínaný byt musel mať hodnotu aspoň 33.000,- eur a nie 13.942,- eur, za ktorý mal byť kúpený. Predaj bytu za neprimerane nízku cenu je konaním v rozpore s dobrými mravmi a preto kúpny zmluva, ktorou žalovaní v 1. a 2. rade
odkúpili od intervenienta byt, je absolútne neplatným právnym úkonom. O poznámke na liste vlastníctva je zmienka aj v samotnej kúpnej zmluve, a to v čl. I. Žalovaní v 1. a 2. nemohli konať v dobrej viere, ak si vymienili v kúpnej zmluve, že byt im má byť uvoľnený do 28.02.2003, „v prípade ak predávajúci predmetné nehnuteľnosti neuvoľní kupujúcim v dohodnutej lehote súhlasí s deložovaním na vlastné náklady“, pričom deložovaním sa myslí násilné vysťahovanie žalobkyne a jej 95 ročnej matky. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 22Cdo/1843/2000, z ktorého vyplýva, že dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne mohli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo náležia alebo, že je subjektom práva, ktoré vykonáva. 31. Z odpovede na žiadosť zo dňa 21.10.2020 vydanú Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom súd zistil, že zrušenie poznámky P2 5/02 - VZ 1572/02 na byt č. XX na liste vlastníctva č. XXXX Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn.: 18C/104/02-21 bolo vykonané dňa 06.02.2003. 32. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva. 33. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 34. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 35. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 36. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 37. Podľa § 41a ods. 1 a 2 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. 38. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 39. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 40. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 41. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 42. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 43. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 44. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. 45. Podľa § 553 ods. 1 a 2 OZ účinného v čase uzavretia Kúpnej zmluvy, splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. 46. Podľa § 558 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 47. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 48. Podľa § 28 ods. 1 až 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), účinného ku dňu 12.10.2001, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv alebo z dohôd, ako aj práva k nehnuteľnostiam zo zakladateľskej listiny obchodnej spoločnosti uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak
tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu o jeho povolení. 49. Ustanovenie § 1 ods. 1 OZ zakotvuje hodnotovú orientáciu Občianskeho zákonníka ako základného predpisu súkromného práva. Súčasne obsahuje významné interpretačné pravidlo ktoré sa týka obsahu a účelu občiansko-právnych noriem. Normy občianskeho práva je potrebné vykladať tak, aby bol naplnený účel zákona, t.j. ochrana občianskych práv s ohľadom na ochranu a nedotknuteľnosť vlastníckeho práva. 50. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol tak, že výlučnou vlastníčkou Nehnuteľnosti je ona. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa uzavrela Zmluvu o pôžičke a Zmluvu o zriadení záložného práva k Nehnuteľnosti, ako aj tá skutočnosť, že intervenient bol zapísaný ako výlučný vlastník Nehnuteľnosti do katastra na základe Kúpnej zmluvy. Okolnosti uzavretia napadnutej Kúpnej zmluvy boli spornými, rovnako aj to, či boli žalovaní v 1. a 2. rade dobromyseľní pri nadobúdaní Nehnuteľnosti. Kľúčová sporná otázka bola platnosť Kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli žalobkyňa a intervenient a následne otázka, či mohol intervenient ako zapísaný vlastník Nehnuteľnosti platne previesť vlastnícke právo na žalovaných v 1. a 2. rade. 51. Primárne sa súd v rámci dokazovania zaoberal okolnosťami, ktoré predchádzali uzavretiu zmlúv žalobkyňou a intervenientom a okolnosťami, ktoré uzavretie zmlúv sprevádzali, a to najmä s ohľadom na námietku žalobkyne, že o kúpnej zmluve nevedela, bola jej podstrčená a hoci nepoprela, že by podpis na zmluve bol jej vlastný, zotrvala na tom, že Kúpnu zmluvu nikdy uzavrieť nechcela. Práva zástupkyňa žalobkyne zdôraznila, že absencia vážnosti prejavu vôle predávajúcej (žalobkyne) má za následok absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v ten istý deň - 12.10.2001 boli uzavreté tri zmluvy medzi žalobkyňou a intervenientom, a to Zmluva o pôžičke, Záložná zmluva a Kúpna zmluva. Z výpovedí žalobkyne, intervenienta a svedkov: D. V. P. D. C. mal súd za nesporne preukázané, že hoci intervenienta o poskytnutie pôžičky požiadala D. V. (dcéra žalobkyne) a D. C., ktorí potrebovali peniaze pre účely podnikania, nevlastnili nehnuteľnosť, ktorou by mohli zabezpečiť pohľadávku v prospech intervenienta. Keďže žalobkyňa mala byt, dohodli sa, že zmluvy uzavrie žalobkyňa, s čím sama súhlasila. Intervenient v konaní tvrdil, že podmienkou poskytnutia pôžičky bolo zabezpečenie formou Nehnuteľnosti pre prípad, ak by pôžička nebola splatená, bolo možné uspokojiť pohľadávku formou nadobudnutia Nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, čo aj uviedol do zmlúv a z tohto dôvodu predložil žalobkyni na podpis aj Kúpnu zmluvu. Tento postup odôvodnil tým, že „vtedy sa nerobili dobrovoľné dražby a takto sa to robilo bežne, že sa uzatvorila zároveň aj kúpna zmluva a kde bolo jasne napísané, že v prípade nezaplatenia pohľadávky, veriteľ použije kúpnu zmluvu, aby si mohol vybrať pohľadávku. V záložnej zmluve to je napísané. Teraz robí len záložné zmluvy, dá to na dobrovoľnú dražbu a je to vybavené. Ale vtedy žiaľbohu také dobrovoľné dražby neexistovali. Takže vôbec si nevie predstaviť, ako by si tú svoju pohľadávku vymohol.“ Žalobkyňa sa bránila, že Kúpnu zmluvu nikdy uzavrieť nechcela, súhlasila iba so Záložnou zmluvou, avšak z jej písomných podaní a vyjadrení bolo jednoznačné, že vedela a bola uzrozumená s tým, že ak pohľadávka nebude splatená, intervenient nadobudne Nehnuteľnosť za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. Jej tvrdenia sa počas konania menili, najskôr v žalobe uviedla, že „napriek nesúhlasu žalobkyne, intervenient trval aj na uzavretí kúpnopredajnej zmluvy v ten istý deň, t.j. 12.10.2001“, čo nasvedčuje vedomosti žalobkyne o uzavretí Kúpnej zmluvy, neskôr uviedla pri svojom výsluchu (po nahliadnutí do kúpnej zmluvy na č.l. 29), že na listinu si nespomína, ale podpis je jej. Pôžička sa vyplatila a preto „čakala, že byt sa vráti“. Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že nemali žiadnu vedomosť o zmluvách medzi intervenientom a žalobkyňou až do momentu, keď sa o tom dozvedeli z podanej žaloby. 52. Pokiaľ ide o samotnú Zmluvu o pôžičke, súd mal za preukázané, že intervenient požičal žalobkyni sumu vo výške 436.000,- Sk, pričom žalobkyňa sa zaviazala pôžičku vrátiť do 12.11.2001, teda do 1 mesiaca od poskytnutia pôžičky. O úrokoch v zmluve nie je žiadna zmienka, hoci svedkovia D. V. P. D. C. tvrdili, že platili mesačne úroky vo výške 36.000,- Sk. Z bodu III. vyplýva, že dlžník za účelom zaistenia pohľadávky poskytol ako záloh Nehnuteľnosť. Z bodu IV. Zmluvy o pôžičke vyplynulo, že pre prípad, že dlžník nevráti požičané peniaze, súhlasí, aby veriteľ odkúpil Nehnuteľnosť za cenu, ktorá sa rovná požičanej sume a vysporiadal tak svoju pohľadávku. Z listiny nazvanej „Potvrdenie“ súd zistil, že je písaná rukou intervenientom, ktorý ju aj podpísal, pričom z jej textu je zrejmé, že žalobkyni „predlžuje pôžičku“ do 12.03.2002 (tento dátum je preškrtnutý a nahradený dátumom 12.04.2002, ktorý je opäť preškrtnutý a nahradený dátumom 12.05.2002). Pokiaľ ide o skutočnosť, že pôžička nebola určená priamo pre žalobkyňu, ale pre jej dcéru s partnerom, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzavrela Zmluvu o pôžičke z pozície dlžníka, hoci požičané peniaze dala k dispozícii svojej dcére a jej partnerovi a bola aj povinná požičanú sumu za dohodnutých podmienok vrátiť. Za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že požičaná suma mala byť vrátená do 1 mesiaca od jej požičania a neboli dohodnuté úroky. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by žalobkyňa sama,
alebo prostredníctvom svojej dcéry pôžičku splatila, hoci len čiastočne. Listinný dôkaz „Potvrdenie“ sám o sebe neobsahuje žiadnu zmienku o akejkoľvek platbe, pričom z jednostranného písomného prejavu vôle intervenienta o tom, že „predlžuje pôžičku“ nemožno vyvodzovať, že sa tak stalo na základe čiastočnej úhrady dlhu. Svedkyňa D. V. uviedla, že dôkazom, že pôžička bola splatená v celosti je poštový ústrižok, ktorým intervenient vrátil preplatok žalobkyni vo výške 20.000,- Sk. Z poštového ústrižku zo dňa 17.02.2003 vyplynulo, že intervent uhradil v prospech žalobkyne sumu 20.000,- Sk, avšak nevyplynul z neho účel platby. Intervenient pri svojom výsluchu uviedol, že už si nepamätá za čo žalobkyni tieto peniaze vyplatil, ale myslí si, že to bolo za hnuteľné veci a vybavenie, ktoré v byte mala žalobkyňa nechať pre kupujúcich - žalovaných v 1. a 2. rade. S prihliadnutím na to, že kúpna zmluva na byt uzavretá medzi intervenientom a žalovanými v 1. a 2. rade bola uzavretá až dňa 20.02.2003, súd nemohol dať za pravdu ani žalobkyni, ani intervenientovi, nakoľko účel vyplatených 20.000,- Sk ostal sporný. Pre rozhodnutie vo veci samej však táto skutočnosť nebola rozhodujúca. Za podstatné v spore však súd považoval ust. bodu IV. Zmluvy o pôžičke, kde sa uvádza, že pre prípad, že dlžník nevráti požičané peniaze, súhlasí, aby veriteľ odkúpil Nehnuteľnosť za cenu, ktorá sa rovná požičanej sume a vysporiadal tak svoju pohľadávku. Z uvedenej formulácie vyplýva, že sa žalobkyňa a intervenient sa dohodli, že ku kúpe nehnuteľnosti má dôjsť až v prípade, keď nastane skutočnosť, a to nesplatenie pôžičky v dohodnutom termíne. 53. Okrem Zmluvy o pôžičke žalobkyňa a intervenient uzavreli aj Záložnú zmluvu v ten istý deň - 12.10.2001, pričom jej predmetom je zriadenie záložného práva k Nehnuteľnosti. Z bodu II. a III. vyplynulo, že záložca zriaďuje záložné právo z dôvodu zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.10.2001. Z listu vlastníctva č. 8418 (stav ku dňu 22.11.2001) súd zistil, že záložné právo k Nehnuteľnosti bolo vyznačené v časti C: ťarchy od 21.11.2001. V rozpore s uvedeným sa javí uzavretie Kúpnej zmluvy v totožný deň. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Medzi poruchy vážnosti prejavu vôle sa zaraďujú prípady vnútornej výhrady, predstieraných právnych úkonov (simulácie) a právnych úkonov vykonaných žartom alebo v prípade inej situácie, v ktorej má byť adresátovi zrejmé, že vôňa konajúceho nie je vážna. Tieto vady vážnosti vôle sa označujú aj ako vedomé vady vážnosti vôle. Simulovaný, predstieraný právny úkon, je taký, kedy prejav vôle má pôsobiť ako vážny, ale ktorým konajúci nechce vykonať navonok prejavený alebo žiaden prejav vôle. Pri spoločnej simulácií musia byť splnené predpoklady, ktorými sú uzrozumenie oboch strán (to je vedomosť oboch účastníkov o simulácii) a chýbajúca vôľa byť právnym úkonom viazaný. O simuláciu pôjde aj v takom prípade, ak strany chcú zakryť iný právny úkon (relatívna simulácia). V prípade simulácie vôbec nejde o právny úkon a zákon s ním viaže za následok absolútnu neplatnosť. Je potrebné rozlišovať či simulovaný právny úkon bol vykonaný na ťarchu tretej osoby, kedy vyslovená neplatnosť pôsobí na prospech tretej osoby alebo môže neplatnosť pôsobiť aj na ťarchu tretej osoby a v takom prípade je poskytnutá ochrana tak, že simulovaný právny úkon aj tak spôsobí právne následky voči tretej osobe ktorá koná v dobrej viere. 54. V danom prípade mal súd za preukázané, že skutočná vôľa žalobkyne a intervenienta nebola uzavrieť Kúpnu zmluvu, ale smerovala k tomu, aby nastali účinky, aké má zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá slúži na to, aby splnenie záväzku bolo zabezpečené prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa. Podľa znenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Kúpnej zmluvy, zákon vyžadoval len písomnú formu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Z výpovedí žalobkyne a intervenienta, ako aj znenia Zmluvy o pôžičke súd mal za preukázané, že pri uzatváraní Kúpnej zmluvy jej účastníci konali v úmysle dosiahnuť stav, keď pre prípad, že nastane skutočnosť - nevrátenie pôžičky žalobkyňou v dohodnutom termíne, teda v budúcnosti, bude môcť veriteľ - intervenient uspokojiť svoju pohľadávku tak, že nadobudne do vlastníctva Nehnuteľnosť. Otázne ostalo, či uvedený stav mal byť dosiahnutý výkonom záložného práva (v zmysle uzavretej Záložnej zmluvy) alebo disimulovaným právnym úkonom - zmluvou o zabezpečovacom prevode práva (k uvedenému odôvodnenie nižšie) Pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod nehnuteľnosti je nevyhnutná vôľa predávajúceho predať a nehnuteľnosť a kupujúceho ju kúpiť v momente, keď je zmluva uzatváraná a nie až keď v budúcnosti nastane skutočnosť, ktorá môže alebo nemusí nastať. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. V danom prípade vôľa účastníkov nepochybne chýbala, súd preto vyhodnotil právny úkon - Kúpnu zmluvu, ktorou žalobkyňa previedla na intervenienta vlastnícke právo k Nehnuteľnosti za absolútne neplatnú podľa § 37 ods. 1 OZ. Tu súd dáva do pozornosti aj ustanovenie čl. III. Kúpnej zmluvy, kde sa uvádza, že uvedenú finančnú čiastku (kúpnu cenu) kupujúci odovzdal predávajúcemu pred podpisom zmluvy dňa 12.10.2001, pričom z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa to nikdy nestalo a kúpnu cenu mala predstavovať poskytnutá, resp. nevrátená pôžička. Z významný súd považuje aj bod XI. zmluvy, kde je uvedené, že vklad do katastra nehnuteľnosti uskutočnia zmluvné strany po vzájomnej dohode až dňa 12.11.2001. Uvedený dátum korešponduje s termínom vrátenia pôžičky, čo len potvrdzuje za skutočná vôľa účastníkov kúpnej zmluvy nesmerovala k predaju / kúpe Nehnuteľnosti. 55. Úvahy súd smerovali aj k tomu, či simulovaný právny úkon bol vykonaný na ťarchu tretej osoby (v danom prípade žalovaní v 1. a 2. rade), kedy vyslovená neplatnosť pôsobí na ťarchu tretej osoby a v takom prípade je poskytnutá ochrana tak, že simulovaný právny úkon aj tak spôsobí právne následky voči tretej osobe, ktorá koná v dobrej viere (žalovaní v 1 a 2. rade). Tu súd musí zdôrazniť, že o uvedenom následku voči tretej osobe v podobe nástupu právnych účinkov neplatného právneho úkonu (predmetnej Kúpnej zmluvy) možno hovoriť len vtedy, ak tretia osoba bola v čase uzavretia simulovaného právneho účinku priamo dotknutá jeho neplatnosťou tak, že jej bola na ťarchu. Podobná situácia nastane napr. v prípade ak dlžník plní dlh postupníkovi, hoci zmluva o postúpení pohľadávky bola z dôvodu nedostatku vážnosti vôle neplatná, v takom prípade sa dlh považuje za riadne splnený, hoci postupník nevstúpil platne do pozície veriteľa. Žalovaní v 1. a 2. rade však neboli priamo dotknutí neplatnosťou právneho úkonu v uvedenom zmysle, lebo v čase uzavretia právneho úkonu neboli v žiadnom hmotnoprávnom vzťahu ani so žalobkyňou, ani s intervenientom, preto neplatnosť právneho úkonu im v čase jeho uzavretia nemohla byť na ťarchu. Nepriaznivé následky neplatnosti právneho úkonu sa prejavili vo sfére žalovaných v 1. a 2. rade až v čase, keď sami uzavreli kúpnu zmluvu s intervenientom, pričom išlo následkom absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy o nadobudnutie od nevlastníka, lebo intervenient sám sa vlastníkom Nehnuteľnosti nestal. 56. Ako súd uviedol vyššie, vôľa a predstavy o právnych následkoch právneho úkonu - Kúpnej zmluvy žalobkyne a intervenienta navodzujú dojem, že zodpovedali právnemu úkonu - zmluve o zabezpečovacom prevode práva. Podľa § 41a OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. V uvedenom prípade možno hovoriť o disimulovanom právnom úkone, ktorý môže právne obstáť len vtedy, ak spĺňa podmienky pre iný platný právny úkon (v danom prípade zmluvu o zabezpečovacom prevode práva), ak to zodpovedá vôli účastníkov a sú splnené všetky jeho náležitosti. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 12.10.2001 nevyžadoval okrem písomnej formy žiadne iné náležitosti, preto by bolo možné konštatovať že písomná forma bola dodržaná tým, že do Zmluvy o pôžičke bolo pojaté osobitné dojednanie - v bode IV. Zmluvy o pôžičke: pre prípad, že dlžník nevráti požičané peniaze, súhlasí, aby veriteľ odkúpil Nehnuteľnosť za cenu, ktorá sa rovná požičanej sume a vysporiadal tak svoju pohľadávku. Nehnuteľnosť bola v Zmluve o pôžičke riadne špecifikovaná. Uvedené je však rozpore s tým, že účastníci naviac v ten istý deň uzavreli aj Zmluvu o záložnom práve k Nehnuteľnosti, ktorá bola riadne zapísaná na liste vlastníctva. (viď bod 15. odôvodnenia), preto súd mal pochybnosti o skutočnej vôli žalobkyne a intervenienta pri uzatváraní predmetných zmlúv. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že po tom ako bola pôžička splatená (pozn. čo v konaní nebolo preukázané), čakala, že „byt sa vráti“. Z uvedeného je možné vyvodiť, že žalobkyňa mala vedomosť o tom a vedome sa chcela zaviazať k tomu, aby intervenient Nehnuteľnosť dočasne vlastnil do momentu, kedy bude pôžička splatená, tak ako je tomu v prípade zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Vôľa intervenienta podľa jeho výsluchu nasvedčovala taktiež tomu, že Nehnuteľnosť chcel nadobudnúť v prípade nesplatenia pôžičky za účelom uspokojenia svojej pohľadávky voči žalobkyni vo forme nesplatenej pôžičky, čo takisto zodpovedá účelu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ale keďže dobrovoľné dražby sa v tom čase nerobili, podpísali Kúpnu zmluvu. 57. Je však vylúčené opomenúť, že v prípade zmluvy o zabezpečovacom prevode práva veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností. Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol. Zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti si veriteľ zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka dočasným prevodom nehnuteľnosti, pričom tento prevod nehnuteľnosti je vykonaný v katastri nehnuteľnosti vkladom. Je nepochybné, že intervenient predložil na zápis vlastníckeho práva vkladom katastru nehnuteľností Kúpnu zmluvu, ktorá bola zastretým právnym úkonom, podmienka vkladu dočasného prevodu nehnuteľnosti nebola splnená. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, preto súd vyhodnotil, že pokiaľ by aj mal podľa § 41a OZ platiť iný právny úkon (zmluva o zabezpečovacom prevode práva), ktorý bol zastretý uzavretou Kúpnou zmluvou, z dôvodu obchádzania zákona by bol tento právny úkon neplatný. Pokiaľ ide o Zmluvu o záložnom práve, táto bola riadne zapísaná do katastra nehnuteľností, avšak k výkonu záložného práva nikdy nedošlo (lebo intervenient podal návrh vklad vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy). Je
preto nutné zhrnúť, že vlastnícke právo k Nehnuteľnosti na intervenienta neprešlo ani titulom absolútne neplatnej Kúpnej zmluvy, ani výkonom záložného práva zo Zmluvy o záložnom práve, ani z titulu platnosti iného právneho úkonu podľa § 41a OZ a výlučnom vlastníkom Nehnuteľnosti sa tak intervenient nestal. 58. Žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, že o sporoch medzi žalobkyňou a intervenientom nemali žiadnu vedomosť, takisto ani o zmluvách, ktoré mali medzi sebou mali uzavreté. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2003 súd zistil, že ju uzavrel intervenient na strane predávajúceho a žalovaní v 1. a 2. rade na strane kupujúcich, pričom jej predmetom bola Nehnuteľnosť, ktorú kupujúci odkúpili za kúpnu cenu 420.000,- Sk. Žaloba bola podaná na súd dňa 13.06.2016, teda viac ako 16 rokoch po uzavretí kúpnej zmluvy. Súd sa preto následne zameral na preskúmanie toho, či boli splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 134 OZ. Vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva má súčasnej právnej úprave osobitný význam, pretože občianske právo sa striktne pridržiava zásady “nemo plus iuris traferre potest quam ipse habet” a dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka pripúšťa iba výnimočne. Takéto právne stavy môže podľa súčasnej právnej úpravy rehabilitovať vo väčšine prípadov iba dlhodobá oprávnená držba. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Medzi predpoklady vydržania radíme: a) spôsobilý subjekt, b) spôsobilý predmet držby, c) dobrá viera (dobromyseľnosť) držiteľa, d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, e) uplynutie vydržacej doby. 59. Pokiaľ ide o účel vydržania, z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5Cdo/87/2010 vyplýva o.i., že funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná “so zreteľom na všetky okolnosti”. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. 60. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998), na ktoré odkázal aj v niektorých ďalších rozhodnutiach (napr. sp. zn. 3 Cdo 446/2013, 3 Cdo 48/2013, 8 Cdo 306/2014) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa naň hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2011 najvyšší súd vyslovil právny názor, podľa ktorého „platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť“. K otázke vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. OZ). Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 115/2016 a sp. zn. 3 Cdo 223/2016 uviedol, že prijatie právneho názoru, v zmysle ktorého pri nadobudnutí vlastníckeho práva prevádzanej nehnuteľnosti má právotvorný účinok sama dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby, po ktorú trvala) nadobúdateľa v to, že kupuje od vlastníka, a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností zodpovedá právnemu stavu, by viedlo k obsolentnosti (nepoužiteľnosti, nepotrebnosti, zbytočnosti) tých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú (až) dobrej viere pretrvávajúcej po stanovenú (vydržaciu) dobu. Súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VObdo2/2020 z 27. apríla 2021 riešiaceho otázku poskytnutia súdnej ochrany na úkor vlastníka len na základe pomerovania základného práva vlastniť majetok s ochranou dobrej viery v správnosť údajov katastra na strane druhej. Z uznesenia vyplýva nesúhlas s prelomením zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ - platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje derivatívne svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť len osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo v súlade so zákonom patrí ústavnoprávna ochrana podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. 61. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaní v 1. a 2. rade vlastnícke právo k Nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2003 od intervenienta nenadobudli. To však nič nemení na tom, že po preskúmaní podmienok vydržania vlastníckeho práva, súd dospel k záveru, že tieto boli splnené. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci bola dobrá viera (dobromyseľnosť) žalovaných v 1.
a 2. rade, že sa stali vlastníkmi Nehnuteľnosti, čo by odôvodňovalo začatie plynutia 10 ročnej vydržacej doby. V rámci dokazovania súd skúmal okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2003. Súd mal za nesporné, že žalovaní v 1. a 2. rade osobne nepoznali ani žalobkyňu a jej blízke osoby, ani intervenienta. Mali záujem o kúpu bytu v Piešťanoch a preto oslovili realitnú kanceláriu. 62. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 63. Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 64. Pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí predovšetkým jej vierohodnosť, s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k stranám konania (i k prejednávanej veci). Poznatky získané hodnotením obsahu svedeckej výpovede následne súd porovnáva s poznatkami získanými na základe hodnotenia ostatných dôkazov (spravidla do akej miery sú tieto správa súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.). Výsledkom celkového hodnotenia je záver o preukázaní tvrdených skutočností, ktorý je v sporovom konaní podkladom pre záver , čo a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré v sporovom konaní vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, vedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, pravdivosť ktorého tvrdenia mala byť preukázaná. 65. Žalovaní v 1. a 2. rade poukázali na to, že z médií vedeli, že sa dejú aj rôzne podvody s bytmi, tak sa obrátili pri kúpe bytu na realitnú kanceláriu, aby bolo všetko v poriadku. Realitného makléra, ktorý sprostredkoval kúpu Nehnuteľnosti medzi intervenientom a žalovanými v 1. a 2. rade súd vypočul na pojednávaní dňa 24.06.2019. Svedok W. X. uviedol, že si pamätá na pani K., aj po predaji, keď ju stretol, tak sa pozdravili. Pri obhliadkach aj pri odovzdaní bytu nebol žiaden spor, aj potom, keď mu doniesli list vlastníctva po predaji všetko prebehlo normálne, bez problému. Oslovil ho pán Š., predložil list vlastníctva, že chce byt predať, nepamätá si žiadnu ťarchu ani nič, tak v tom nevidel problém. Pokiaľ ide dôveryhodnosť svedka, súd o nej nemal pochybnosti, vzhľadom na to, že na výsledku sporu nemá nijaký záujem a súdu nie je známy žiaden osobitný vzťah svedka k stranám konania, či iným svedkom v konaní. Z jeho výpovede súd mal za to, že žalovaní v 1. a 2. rade neboli z jeho strany informovaní o tom, že by medzi intervenientom a žalobkyňou mal byť akýkoľvek spor a takisto ich neinformoval ani o vyznačenej poznámke na liste vlastníctva týkajúcej sa t.č. prebiehajúceho súdneho konania, lebo o nej zjavne nevedel. Hoci podľa názoru súdu realitný maklér bol povinný preveriť stav na liste vlastníctva v čase, keď ponúkol Nehnuteľnosť na obhliadku žalovaným v 1. a 2. rade, samotná skutočnosť, že sa tak nestalo a následkom uvedeného žalovaní neboli informovaní pred tým, než uzavreli kúpnu zmluvu, že v určitom časovom období bola na liste vlastníctva vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom spore, nemožno pričítať na ťarchu žalovaným v 1. a 2. rade. Podľa názoru súdu obozretnosť kupujúcich v predzmluvnom období bola zachovaná tým, že sa obrátili na realitnú kanceláriu, pričom v rámci ich vzťahu k sprostredkovateľovi predaja Nehnuteľnosti nebol dôvod nespoľahnúť sa informácie ním poskytované a nebolo možné pri zachovaní obvyklej opatrnosti od nich očakávať, aby navyše preverovali stav na liste vlastníctva z vlastnej iniciatívy, navyše keď išlo o obdobie, keď ešte len išli na obhliadku bytu a nemohli vedieť, či budú mať záujem o kúpu predmetného bytu. 66. V konaní súd vypočul aj dcéru žalobkyne - D. V. a jej partnera - D. C.. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 12.10.2020 svedkyňa V. uviedla, že pri obhliadke bytu bola a povedala, že jej matka ten byt nepredáva. Žiaľ pán Š. sa k nemu dostal takým spôsobom akým sa dostal. Po byte ich previedli, keďže vzhľadom na to, že jej babička už v tej dobe mala zlomenú ruku a bolo to s ňou veľmi zlé, nechceli robiť nič, čo by ju mohlo viacej rozrušovať, tak im narýchlo ten byt ukázali, s tým teda, že byt nepredávajú, chcú to so Š. doriešiť, aby ho previedol naspäť na jej mamu. Na otázku, čo na to odpovedali žalovaní v 1. a 2. rade, uviedla, že povedali, že ich poslali z realitky. O Š. nevedeli. Na obhliadke komunikovala so žalovanými ona, jej mama veľmi nie, lebo tá bola v šoku vôbec, že nejakí kupujúci prišli. A jej muž (pozn. p. C.) tam ešte bol, ale ten bol v kuchyni. Ten sa nezúčastnil. Či pritom boli obidvaja alebo to povedala každému zvlášť to už si nepamätá, jednoducho ich upozornili. Žalovaní v 1. a 2. rade sa voči uvedeným tvrdeniam bránili s tým, že svedkovia im vôbec nič nepovedali o nejakých sporoch medzi žalobkyňou a intervenientom, po byte ich previedli normálne, izby im poukazovali a dohadovali sa aj tom, čo v byte ostane a čo nie. Popreli, že by žalobkyňa alebo jej dcéra vykazovali známky nejakého stresu, keď zazvonili, uviedli, že ich poslali na obhliadku z realitnej kancelárie. Ak by sa dozvedeli, že niečo nie je v poriadku, určite by byt nekúpili. Na pojednávaní dňa 06.11.2019 vypovedal svedok Toráč, že pri obhliadke bytu bol aj on, bol v kuchyni, otvorila žalobkyňa, ktorá poslala dcéru, aby to vybavila. Keď sa ich opýtala, čo tam robia odvetili, že idú na obhliadku a vtedy im povedala, že byt sa nepredáva. Vedeli, že pôžička je splatená, ale nezaujímali sa o to. Žalovanej v 2. rade na obhliadke povedal, že žalobkyňa prišla o byt podvodom a nepredáva sa. Žalovaná v 2. rade povedala, že ju to nezaujíma.
Uvedené tvrdenia žalovaní v 1. a 2. rade popreli a tvrdili, že sa nezakladajú na pravde. Potvrdili, že svedok sa v byte pri obhliadke nachádzal, ale nepovedal im ani slovo, prvý krát ho počuli rozprávať na pojednávaní. Zdôraznili, že obhliadka prebehla v kľude, normálne, ukázali im aj pivnicu a o tom, že by sa byt nemal predávať, nikto nič nespomenul. 67. Z hľadiska povinnosti súdu vyhodnotiť dôveryhodnosť svedkov, súd uvádza, že vzhľadom na príbuzenský a blízky vzťah svedkov k žalobkyni (svedkyňa je žalobkyninou dcérou a svedok jej dlhodobý partner (druh) svedkyne, súd mal pochybnosť o pravdivosti ich výpovede. Tu súd zdôrazňuje, že obaja svedkovia zohrávali dôležitú úlohu v dôvode, pre ktorý sa byt predával. Pôžička, ktorú si vzala žalobkyňa od intervenienta bola určená pre ich podnikateľské záujmy, pričom je nepochybné, že žalobkyňa im požičanú sumu aj odovzdala. Za účelom zabezpečenia pohľadávky sa sami dohodli s intervenientom na tom, že žalobkyňa zabezpečí pohľadávku predmetným bytom, lebo oni sami nehnuteľnosť nevlastnili a požiadali žalobkyňu, aby zmluvy s intervenientom uzavrela ona. V konaní nebolo preukázané čo i len čiastočné splatenie pôžičky, je teda zrejmé, že to boli práve oni, kto zapríčinil prevod Nehnuteľnosti na intervenienta. Samotná žalobkyňa označila svedka C. za „vztyčného dôstojníka“ v komunikácii s jej právnou zástupkyňou, pričom jeho úloha bola aj to, aby nosil žalobu a podania týkajúce sa sporu žalobkyni na podpis. Svedok C. takisto uviedol, že to on zistil na katastri, že byt je prevedený na intervenienta a inicioval začatie súdneho konania, na základe ktorého bola vyznačená poznámka v katastri. Z výsluchu žalobkyne ako aj svedkov mal súd za to, že žalobkyňa na oboch vo všetkom spoliehala a má s nimi blízky vzťah, napr. aj z výpovedí žalovaných v 1. a 2. rade bolo zrejmé, že aj pri obhliadke bytu žalobkyňa chcela, aby to vybavila svedkyňa. Pokiaľ ide o svedka C., badať aj určité tendencie o manipuláciu žalobkyne, nakoľko pri svojej výpovedi sám uviedol na jednej strane, že pri uzatváraní zmlúv vôbec nebol, hoci ich uzavretie sa uskutočnilo pre účely získania pôžičky na jeho podnikateľské účely, bližšie sa o to ani nezaujímal, na strane druhej to bol on, kto inicioval právne kroky k podaniu žaloby na súd (z výsluchu dňa 06.11.2019: „ja som p. V. tlačil do žaloby, aby sa bránila. Ona odmietala akúkoľvek spoluprácu, bála sa. Ona bola rozklepaná, s ňou sa nič nedalo, bola neschopná.“). Na základe uvedeného mal súd za to, že obaja svedkovia mali veľký záujem na výsledku sporu a ich výpovede boli do značnej miery motivované tým, aby presvedčili súd o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade boli z ich strany upozornení na to, že intervenient získal byt podvodom a Nehnuteľnosť sa nepredáva, čo by malo za následok spochybnenie dobromyseľnosti žalovaných v 1. a 2. rade pri kúpe bytu. Súd poukazuje aj rozpory v ich výpovediach, keď svedkyňa V. uviedla, že svedok C. sa do diskusie pri obhliadke bytu nezapojil, v rozpore s uvedeným svedok C. uviedol, že on sám povedal žalovaným v 1. a 2. rade, že byt sa nepredáva. Navyše, je v rozpore s akoukoľvek logickou úvahou, že žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí bezpochyby mali v úmysle kúpiť Nehnuteľnosť pre seba a svoje deti, by pokračovali v obhliadke bytu a následne aj pristúpili k jeho kúpe, ak by boli pri obhliadke bytu upozornení na to, že byt bol intervenientom získaný podvodom a nepredáva sa. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil svedeckú výpoveď D. V. P. D. C. za nedôveryhodnú a mal za to, že pri obhliadke bytu žalovaní v 1. a 2. rade nenadobudli vedomosť o tom, že by medzi inetervenientom a žalobkyňou bol spor, prípadne že by žalobkyňa spochybňovala vlastnícke právo intervenienta k Nehnuteľnosti. 68. Pokiaľ ide o poznámku, ktorá bola dočasne vyznačená na liste vlastníctva, súd z vykonaného dokazovania zistil z listu vlastníctva č. 8418 (stav ku dňu 01.07.2002), že v časti Poznámka bolo vyznačené: návrh na Okresný súd Piešťany zo dňa 20.06.2002 (v KN 28.06.2002) - návrh na neplatnosť zmluvy a návrh na predbežné opatrenie - 1572/02. Z odpovede na žiadosť zo dňa 21.10.2020 vydanú Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom vyplynulo, že zrušenie poznámky P2 5/02 - VZ 1572/02 na byt č. XX na liste vlastníctva č. XXXX Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn.: 18C/104/02-21 bolo vykonané dňa 06.02.2003. Intervenient a žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli kúpnu zmluvu dňa 20.02.2003. Medzi dňom výmazu poznámky a dňom uzavretia kúpnej zmluvy teda uplynulo 14 dní. Právna zástupkyňa žalobkyne argumentovala, že ak by boli žalovaní v 1. a 2. rade dostatočne obozretní v čase, keď sa zaujímali o kúpu bytu, v čase prejavenia záujmu o jeho kúpu a udelenia pokynu k príprave kúpnej zmluvy, zistili by z listu vlastníctva, že vlastnícke právo intervenienta bolo spochybnené, nemohli byť teda v dobrej viere, že byt nadobúdajú od jeho skutočného vlastníka. Tu súd opakuje, že vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade využívali v období pred uzavretím kúpnej zmluvy služby realitnej kancelárie, nie je možné konštatovať, že ak sami priebežne nezisťovali stav na liste vlastníctva, neboli dostatočne obozretní pri kúpe bytu. Z vykonaného dokazovania nebolo možné určiť ani to, či sa obhliadka bytu konala pred alebo až po výmaze poznámky na liste vlastníctva. V deň, keď žalovaní pristupovali k uzavretiu kúpnej zmluvy, poznámka už na liste vlastníctva vyznačená nebola, ich dobromyseľnosť, že nadobúdali Nehnuteľnosť od jeho skutočného vlastníka teda nebola ničím kompromitovaná. Nič na tom menení ani to, že v čl. I. Kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2003 je uvedené, že Nehnuteľnosť vlastní intervenient, titulom kúpy V - 1220/02, Z 127/03 - zrušenie P2 na základe
Uznesenia Okr. Súdu Bratislava č. 18C/104/02 - 21 - 253/03. Uvedené zrušenie poznámky neindikuje v akomkoľvek smere, že by intervenient nemal byť vlastníkom bytu, alebo že by jeho vlastnícke právo bolo spochybnené. Od žalovaných v 1. a 2. rade nie je možné legitímne očakávať, že budú skúmať históriu vlastníckych vzťahov a vyznačených poznámok na liste vlastníctva č. 8418, keď v čase podpisu kúpnej zmluvy na liste vlastníctva č. 8418 táto poznámka vzynačená nebola. Tu súd dáva pozornosti, že normy občianskeho práva je potrebné vykladať tak, aby bol naplnený účel zákona, t.j. ochrana občianskych práv s ohľadom na ochranu a nedotknuteľnosť vlastníckeho práva. Preto podľa súdu dobrá viera žalovaných v 1. a 2. rade bola daná “so zreteľom na všetky okolnosti”, ktoré predchádzali a sprevádzali uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2003. Pokiaľ teda ide o splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva, súd konštatuje, že všetky boli splnené. Žalovaní v 1. a 2. rade v dobrej viere držiteľa nerušene užívali Nehnuteľnosť (oprávnená držba) po dobu viac ako 16 rokov (uplynutie vydržacej doby). Súd preto uzatvára, že žalovaní v 1. a 2. rade sa uplynutím vydržacej doby stali bezpodielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľnosti a žalobu v časti určenia, že žalobkyňa je vlastníčkou Nehnuteľností, zamietol. (výrok I) 69. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že žalovaní odkúpili Nehnuteľnosť za 1.000.000,- Sk a nie v kúpnej zmluve uvedenú kúpnu cenu 420.000,- Sk, súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili cenu vyššiu, než bolo uvedené v kúpnej zmluve. Uvedené ostalo len v rovine tvrdení žalobkyne. Námietku smerujúcu k tomu, že byt mal byť žalovaným v 1. a 2. rade predaný pod cenu, lebo ocenenie znalcom sa týkalo ocenenia pre daňové účely a neodzrkadľuje trhovú cenu Nehnuteľnosti, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobkyňa súdu nepreukázala, že by Nehnuteľnosť v čase jej predaja žalovaným mala hodnotu neporovnateľne vyššiu (právna zástupkyňa žalobkyne zdôraznila rozdiel medzi predajnou cenou 13.941,- eur (420.000,- Sk) a sumou 30.000,- eur, ktorá má predstavovať priemerné ceny nehnuteľností v trnavskom kraji v danom období), pokiaľ by tomu tak aj bolo, uvedené nemá nijaký vplyv na to, že kúpna cena 420.000,- Sk bola dohodnutou cenou medzi intervenientom a žalovanými, bola intervenientovi ako predávajúcemu aj zaplatená a potencionálne nižšia kúpna cena než trhová nemá sama o sebe vplyv na závery súdu o tom, že žalovaní uzavreli kúpnu zmluvu v dobrej viere, že kupujú Nehnuteľnosť od vlastníka. Tvrdenia, že žalovaní vedeli o spore medzi žalobkyňou a intervenientom a toto sa rozhodli vedome ignorovať, lebo boli motivovaní výrazne nízkou cenou Nehnuteľnosti súd vyhodnotil ako ničím nepodložené a účelové.
70. Podľa § 137 písm a) a c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
71. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou Nehnuteľnosti a vypratania Nehnuteľnosti žalovanými v 1. a 2. rade. V časti vypratania žalobu odôvodnila tým, že žalovaní neoprávnene užívajú Nehnuteľnosť, keďže sa nikdy nestali jej vlastníkmi a žalobkyňa má právny záujem na tom, aby súd ich zaviazal na vypratanie Nehnuteľnosti. Pri žalobe na plnenie znie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy, alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti. Nepeňažnou povinnosťou môže byt niečo dať, resp. vydať, dodať, vypratať, vykonať, strpieť alebo sa niečoho zdržať. Právo uplatňované žalobou na plnenie je právo už existujúce, teda žalobou na plnenie sa poskytuje ochrana právu, ktoré už bolo porušené. V danom prípade boli žalovaní v 1. a 2. rade zapísanými vlastníkmi Nehnuteľnosti, neoprávnenosť užívania samotnej Nehnuteľnosti by tak nastala až v momente, kedy by súd právoplatne rozhodol v prospech žalobkyne a určil by, že ona je vlastníčkou Nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vlastníčkou Nehnuteľnosti nie je, žalobkynino právo užívať Nehnuteľnosť nemohlo byť porušené, preto aj v časti vypratania Nehnuteľnosti súd žalobu zamietol (výrok I).
72. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
73. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
74. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade boli bol v konaní úspešní, preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni (výrok II.)
75. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
76. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
77. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4M Cdo 2/2008). Uvedené ustanovenie teda slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6M Cdo 5/2011).
78. Intervenient si pre prípad úspechu uplatnil náhradu trov konania. Hoci v konaní vystupoval na strane žalovaných, ktorí boli v konaní úspešní, súd prihliadol na ust. § 257 CSP a náhradu trov konania mu nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa boli dané okolnosťami daného prípadu. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že intervenient konal pri uzatváraní zmlúv so žalobkyňou v rozpore s právnymi predpismi a dobrými mravmi, keď v snahe uľahčiť si nadobudnutie Nehnuteľnosti v rozpore s právnymi predpismi požadoval od žalobkyne uzavretie Kúpnej zmluvy, hoci nemal v úmysle od žalobkyne Nehnuteľnosť odkúpiť, ale získať ju ako náhradu nesplatenej pôžičky. Samotný žalobca argumentoval tým, že v čase uzatvárania zmlúv dobrovoľné dražby neboli, vymoženie pohľadávky od žalobkyne by sa teda stalo komplikovaným a zdĺhavým. Z uvedeného súd vyvodzuje jednoznačný úmysel intervenienta obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka, privodiť si pre seba v rozpore s právnymi predpismi priaznivejšiu situáciu v podobe možnosti predložiť kúpnu zmluvu na vklad vlastníckeho práva prakticky kedykoľvek. Žalobkyňa sa tak stala závislou od ľubovôle intervenienta, nielen pokiaľ ide o splatenie pôžičky (neprimerane krátka doba splatnosti pôžičky), ale aj pokiaľ ide o nakladanie so samotnou Nehnuteľnosťou. Zaťaženie žalobkyne náhradou trov konania v prospech intervenienta tak súd vyhodnotil ako zjavne nespravodlivé. (výrok III)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).