Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)c00/385759.861221.pdf
PDF · 155.33 KB
No categories available
2Sžo/50/2011
Najvyšší súd 2Sžo/50/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa
Milučkého v právnej veci žalobcu: JUDr. P. K., J., zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. František Sedlačko, s.r.o., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Františka
Sedlačka, Zámocká 22, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č.p.: SLV-244/PK-2008 zo dňa 19.6.2008 a č.p.: SLV-783/PK-2008 zo dňa 11.9.2008
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7.9.2011
č. k. 2 S 218/08-59, 2 S 223/08-59, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7.9.2011
č. k. 2 S 218/08-59, 2 S 223/08-59 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP
(oneskorene podaná žaloba) konanie v časti o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
2
č.p.: SLV-244/PK-2008 zo dňa 19.6.2008, ktorým bol zrušený personálny rozkaz riaditeľa
Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ č. 481 z 23.3.2008, ktorým bol
žalobca v stálej štátnej službe podľa § 35 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov – ďalej len
„zákon č. 73/1998 Z. z.“ – prevedený z funkcie vedúci oddelenia odhaľovania Odboru
Bratislava – Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Služobného úradu Ministerstva
vnútra SR a podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 1.4.2008 ustanovený do funkcie
starší referent špecialista oddelenia finančnej polície, odboru Bratislava, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite a služobného úradu boja proti organizovanej kriminalite
a služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č..p.: SLV-783/PK-2008 zo dňa 11.9.2008, ktorým
bol zmenený personálny rozkaz riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite č. 604
z 24.6.2008 a žalobca bol ustanovený podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom
24.6.2008 v stálej štátnej službe – naposledy služobne zaradený vo funkcii starší referent
špecialista, oddelenia finančnej polície odboru Bratislava, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite, služobného úradu Ministerstva vnútra SR a súčasne žalobcu dňom 23.6.2008
odvolal z doterajšej funkcie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Výrok o zastavení konania odôvodnil nedodržaním lehoty na podanie žaloby
stanovenej v § 250b ods. 1 OSP, keď žalobu podal 13.11.2008, teda po viac ako 4 mesiacoch
po doručení napadnutého rozhodnutia.
Podľa obsahu žalobných dôvodov krajský súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia,
vydaného vo veci ustanovenia žalobcu do voľnej funkcie. Krajský súd dospel k záveru, že
preskúmavané rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-783/PK-2008 zo dňa 11.9.2008 obsahuje
všetky predpísané zákonné náležitosti, je náležite odôvodnené a žalovaný sa v ňom
vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami, ktoré žalobca uplatnil v odvolaní proti
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia
žalovaného vychádzal krajský súd zo zisteného skutkového stavu, keď žalobca najprv dňa
19.2.2008 požiadal o prevedenie na inú funkciu, neskôr dňa 27.6.2008 k prevedeniu na voľnú
funkciu staršieho referenta špecialistu oddelenia finančnej polície odboru Bratislava Úradu
boja proti organizovanej kriminalite Prezídia udelil súhlas, avšak ešte v ten istý deň súhlas
3
zobral späť. Pre krajský súd podstatným pre posúdenie zistených skutkových okolností a ich
právne vyhodnotenie, formulované do výroku súdu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
zmenené prvostupňové rozhodnutie a žalovaný ním ustanovil dňom 24.6.2008 žalobcu
do funkcie starší referent špecialista oddelenia finančnej polície odboru Bratislava, Úradu
boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra SR.
V čase rozhodnom pre personálne konanie a rozhodnutie vo veci nebola žalobcom
požadovaná funkcia voľná. Funkcia zastávaná v minulosti žalobcom bola obsadená po tom,
ako bol žalobca na jeho vlastnú žiadosť prevedený na inú funkciu personálnym rozkazom
č. 481 zo dňa 23.3.2008. Následne po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia
dospel krajský súd k záveru, že žalovaný správne posúdil vec po právnej stránke a svoje
závery náležite odôvodnil. Keďže námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia, krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 250j
ods. 1 OSP. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP
a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal žalobcovi právo na ich náhradu.
Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby najvyšší súd zmenil rozsudok
krajského súdu, žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť náhrady trov konania.
V odvolaní uviedol, že rozsudok krajského súdu napáda v celom rozsahu, pretože vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP). Uviedol, že
pre ďalšie konanie bol vo veci záväzný právny názor, vyslovený v rozhodnutí prvého
viceprezidenta PZ z 19.6.2008 č.p.: SLV-244/PK-2008, pričom žalobca uvedené rozhodnutie
nenapadol, keďže uvedeným rozhodnutím bolo jeho námietkam v celom rozsahu vyhovené.
V rozhodnom čase objektívne nemohol predpokladať, že v konečnom dôsledku nedôjde
k náprave protiprávneho stavu. Z uvedeného dôvodu považoval žalobca za neakceptovateľné,
že sa krajský súd vyporiadal iba z procesného hľadiska s otázkou zákonnosti rozhodnutia
prvého viceprezidenta PZ č.p.: SLV-244/PK-2008 zo dňa 19.6.2008. V odvolaní ďalej
žalobca popisuje skutkový stav od vydania prvého personálneho rozkazu a ďalej uvádza, že
po rozhodnutí o jeho prevedení do inej funkcie nebolo možné lege artis, až do jeho
právoplatnosti, natrvalo inú osobu ustanoviť do voľnej funkcie, ktorú žalobca pôvodne
zastával. Tvrdil, že až po právoplatnosti rozhodnutia o prevedení žalobcu do inej funkcie
mohol nadriadený bez obmedzení rozhodnúť o permanentnom ustanovení inej osoby do inej
funkcie. Ďalej namietal, že krajský súd sa nezaoberal absenciou súhlasu žalobcu s prevedením
4
na inú funkciu ani obranou, spočívajúcou v tvrdení, že pri spracovávaní personálneho rozkazu
riaditeľa ÚBOK č. 604 z 24.6.2008 došlo k chybe v písaní.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že bol vydaný v súlade s ustanoveniami OSP,
po riadnom zistení skutočného stavu veci, je v dostatočnom rozsahu odôvodnený a krajský
súd sa v ňom vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Poukázal
na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej úlohou súdu v správnom súdnictve nie je
nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov
a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených
žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. To znamená, že
správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje právne otázky
napadnutého postupu alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy (napr. uznesenie ÚS SR
č. k. II.ÚS 127/07-21 zo 6.6.2007). Ďalej poukázal aj na právny názor Ústavného súdu SR,
v zmysle ktorého súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne
realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (I.ÚS 141/09-12, IV.ÚS 112/05,
I.ÚS 117/05). V súvislosti s dvojmesačnou lehotou, stanovenou v § 250b ods. 1 OSP poukázal
na tzv. koncentračnú zásadu, uplatnenie ktorej má za následok, že po uplynutí dvojmesačnej
lehoty sa neprihliada na prípadné rozšírenie dôvodov žaloby. Tiež uviedol, že po podrobnom
preštudovaní z podaného odvolania vyplývajú identické námietky, uvádzané už v podanej
žalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá
veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku), s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3
v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku).
5
Pokiaľ ide o zastavujúci výrok napadnutého rozsudku krajského súdu, tu najvyšší súd
uvádza, že jeho predmetom bolo rozhodnutie, na ktorého preskúmanie je určený osobitný
postup. Nebolo preto možné postupom podľa § 245 ods. 1 OSP preskúmavať v danom konaní
jeho zákonnosť. Pretože odpustenie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby nie je možné
(§ 250b ods. 1 druhá veta OSP), krajský súd nepochybil, keď zastavil konanie v časti
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-244/PK-2008 zo dňa 19.6.2008. Vzhľadom
na uvedenú kogentnú zákonnú procesnú úpravu nebolo možné ani v odvolacom konaní
zohľadniť námietky žalobcu, že uvedené rozhodnutie nenapadol, keďže ním bolo jeho
námietkam v celom rozsahu vyhovené a v rozhodnom čase objektívne nemohol predpokladať,
že v konečnom dôsledku nedôjde k náprave protiprávneho stavu.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že rozhodnutím
žalovaného č.p.: SLV-783/PK-2008 zo dňa 11.9.2008 bol zmenený personálny rozkaz
riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite č. 604 z 24.6.2008 a žalobca bol
ustanovený podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 24.6.2008 v stálej štátnej službe –
naposledy služobne zaradený vo funkcii starší referent špecialista oddelenia finančnej polície
odboru Bratislava, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, služobného úradu Ministerstva
vnútra SR a súčasne žalobcu dňom 23.6.2008 odvolal z doterajšej funkcie. Žalobca bol
napadnutým rozhodnutím ustanovený do voľnej funkcie, pre ktorú spĺňa kvalifikačné
predpoklady.
V prvom rade je potrebné v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 zákona č. 73/1998
Z. z. uviesť, že služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
je svojou povahou inštitútom verejného práva – ide o štátnozamestnanecký právny pomer.
Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu –
rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne
odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym, kde
účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej
sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov
s ním súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba
implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov, ktoré
sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré
6
je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach
a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ
odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba
pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo
zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale
o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava
má formu kódexu. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi
formuloval, že z pôsobnosti čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
sú vylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých pracovná náplň pozostáva zo špecifických
činností verejnej správy v miere, v akej táto správa koná ako držiteľka verejnej moci poverená
ochranou všeobecných záujmov štátu alebo orgánov verejnej moci. Pracovníci na týchto
miestach majú teda v rukách časť suverénnej moci štátu; ten má tak legitímny záujem
vyžadovať od týchto zamestnancov zvláštne puto dôvery a lojality. Zjavný príklad takýchto
činností predstavujú ozbrojené sily a polícia (Pellegrin proti Francúzsku, rozsudok
z 8.12.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 28541/95, Frydlender proti Francúzsku, rozsudok
z 27.6.2000 týkajúci sa sťažnosti č. 30979/96). Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné
konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov
poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu
u zamestnancov v pracovnom pomere resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie
využitie príslušníkov ustanoviť ich na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej
funkcii. S poukazom na to je potrebné v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z. z. uviesť, že dikcia zákona hovorí o ustanovení do „voľnej funkcie“ a nie
do „primeranej“, resp. „adekvátnej funkcie“. Logickým výkladom citovaného ustanovenia
preto dôvodne možno dospieť k záveru, že citované predpoklady sa posudzujú z hľadiska
potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu, čo nemožno vykladať tak, že v prípade
splnenia požadovaných kritérií je automaticky nárokovateľná adekvátna voľná funkcia.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé z rozhodnutia žalovaného
č.p.: SLV-783/PK-2008 zo dňa 11.9.2008, ktorým bol zmenený personálny rozkaz riaditeľa
Úradu boja proti organizovanej kriminalite č. 604 z 24.6.2008, že ustanovenie žalobcu
do funkcie starší referent špecialista oddelenia finančnej polície odboru Bratislava, Úradu
boja proti organizovanej kriminalite, služobného úradu Ministerstva vnútra SR sa uskutočnilo
v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., nedošlo ani podľa názoru
7
najvyššieho súdu k porušeniu zákona postupom a rozhodovaním správnych orgánov v danej
veci.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 218/08-59, 2 S 223/08-59 zo 7.9.2011, pretože
je vo výroku vecne správny (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému náhrada trov
konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 22. augusta 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth