Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-46-2020.pdf
PDF · 224.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. B. Y., narodenej XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Bratislava, zastúpenej: doc. JUDr. Juraj Hamuľák, PhD., advokát, so sídlom Jégého 16999/12, Bratislava, IČO: 43 323 022, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SPOU-PO-PK-98/2019 zo dňa 11.12.2019, takto
rozhodol:
Súd konanie o nárokoch žalobkyne uplatnených v bode 3 a 4 petitu správnej žaloby zo dňa 14.02.2020 zastavuje.
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.: SPOU-PO-PK-98/2019 zo dňa 11.12.2019 v spojení s Personálnym rozkazom Prezidenta Policajného zboru č. 95 zo dňa 25.09.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyni súd priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie argumentov žalobcu
1. Správnou žalobu, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.02.2020, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný odvolanie žalobkyne voči personálnemu rozkazu prezidenta Policajného zboru (ďalej aj ako „PPZ“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) č. 95 zo dňa 25.9.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím PPZ bola žalobkyňa, služobne zaradená v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista Expozitúry Bratislava, národnej protikorupčnej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ, podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 1.10.2019 prevedená na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II KR PZ, služobný úrad MV SR a súčasne bola dňom 30.9.2019 podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolaná z doterajšej funkcie. 2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že s ňou bol dňa 09.09.2019 vykonaný personálny pohovor vedený pod č. PPZ-NKA-108-019/2019-P. V tom čase žalobkyňa vykonávala funkciu staršieho referenta špecialistu expozitúry Bratislava, národnej protikorupčnej jednotky, národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Personálny pohovor bol vykonaný na základe ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, v súvislosti s pripravovanými organizačnými zmenami účinnými od 01.10.2019. Počas
personálneho pohovoru vedeného riaditeľom Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej ako “Riaditeľ NAKA P PZ”) dňa 09.09.2019 bolo žalobkyni ponúknuté miesto staršieho referenta operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Malacky, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, služobného úradu MV SR s platovou triedou 4. Žalobkyňa v tejto súvislosti upozornila Riaditeľa NAKA P PZ, že je osamelou matkou - policajtkou, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov so zdravotným postihnutím a že dochádzaním z Bratislavy do Malaciek značne utrpí starostlivosť o jej maloleté dieťa. Riaditeľ NAKA P PZ uviedol, že o tom má vedomosť, avšak ponúkané miesto je najlepšie, čo pre žalobkyňu bolo nájdené. Vzhľadom na to, že táto prekážka nebola zo strany Riaditeľa NAKA P PZ akceptovaná a prítomný zástupca Odborového zväzu polície SR nezaujal žiadne stanovisko, žalobkyňa dňa 12.09.2019 podala k personálnemu pohovoru a novému zaradeniu zamietavé vyjadrenie. 3. Následne bol dňa 25.09.2019 vydaný Personálny rozkaz č. 95, ktorým bola žalobkyňa preložená na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, služobného úradu MV SR. Ešte pred vydaním tohto rozkazu dňa 25.09.2019 žalobkyňa podala žiadosť o preloženie na inú voľnú funkciu, ktorú si sama iniciatívne našla na Úrade kriminálnej polície Prezídia PZ s tým, že R NAKA P PZ túto žiadosť neschválil. Počas porady konanej dňa 09.09.2019 sa Riaditeľ NAKA P PZ vyjadril tak, ako je uvedené aj v zápise z operatívnej porady Riaditeľa NAKA P PZ č. 36/2019: “z NAKA P PZ odchádzajú na základe organizačného opatrenia policajti, ktorí nespĺňajú odborný predpoklad zaradenia v rámci osobitného útvaru PZ, rovnako pripomenul, že pokiaľ si dotknutí policajti nájdu iné miesto než ponúknuté pri pohovore, nebudú im kladené prekážky a ich žiadostiam sa v rámci zákonných možností vyhovie.” 4. O tejto možnosti sa žalobkyňa dozvedela podľa jej tvrdení iba sprostredkovane a nie od služobného úradu. Žiadosti žalobkyne nebolo vyhovené bez udania dôvodu. Následne sa žalobkyňa dňa 10.12.2019 sprostredkovane dozvedela, že obsahom dohody medzi NAKA P PZ a Odborového zväzu polície SR (ďalej ako “OZP SR”) bola dohoda o (i) vykonaní personálnych pohovorov s policajtmi, ktorí podľa organizačnej zmeny na NAKA P PZ k 01.10.2019 majú byť prevedení na iné voľné miesta a (ii) možnosti danú policajtom v tom, že pokiaľ si nájdu iné než ponúknuté voľné miesto, nebude im v tom bránené. Predmetná dohoda medzi NAKA P PZ a OZP SR bola prijatá podľa ustanovenia § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, vrátane čl. 3 ods. 7 Kolektívnej zmluvy na roky 2019-2020. S uvedenou dohodou žalobkyňa pred vydaním personálneho rozkazu č. 95 zo dňa 25.09.2019 oboznámená nebola. 5. Personálnym rozkazom Riaditeľa OR PZ v Bratislave II č. 269 zo dňa 30.09.2019 bola žalobkyňa ustanovená do všeobecnej funkcie na tomto útvare. 6. Žalobkyňa bola názoru, že vyššie uvedeným postupom došlo k zjavnej diskriminácii jej osoby, predovšetkým tým, že bol voči nej uplatnený rozdielny postup ako voči iným zamestnancom a zároveň „narýchlo“ došlo k zmene uplatneného postupu z dôvodu skutočnosti, že je osamelá zamestnankyňa (policajtka) starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov, navyše so zdravotným postihnutím, s cieľom obísť ustanovenia § 150 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobkyňa zastáva názor, že v prejednávanej veci došlo zo strany žalovaného k príkremu rozporu so zásadou rovnakého zaobchádzania a (ne)diskriminácie podľa § 2a zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. 7. Žalobkyňa ďalej namietala, že doposiaľ nie je oboznámená so stanoviskom Odborového zväzu polície SR k jej prevedeniu na iný útvar. Stanovisko absentuje na zázname z personálneho pohovoru zo dňa 09.09.2019 ako aj na Personálnom rozkaze č. 95 zo dňa 25.09.2019, ktorým bola odvolaná z funkcie. 8. O tom, že je tu možnosť, aby si dotknutí policajti našli iné, adekvátnejšie miesto ako to, čo im bolo ponúknuté a bude tejto žiadosti vyhovené, žalobkyňa nevedela (o tejto možnosti sa dozvedela len sprostredkovane), pričom iní policajti boli s touto skutočnosťou podľa žalobkyni oboznámení Riaditeľom NAKA P PZ v nadväznosti na zápis z operatívnej porady č. 36/2019. 9. Žalobkyňa už v odvolaní zo dňa 10.10.2019 namietala a namieta i v správnej žalobe, že jej kolegyne (taktiež matky-policajtky) mjr. JUDr. T. X., mjr. JUDr. C. J. a mjr. Mgr. I. E. boli opakovane pozvané na personálne pohovory, lebo v rámci reorganizácie NAKA P PZ mali byť tiež podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. prevedené na iné voľné funkcie. Žalobkyňa podotkla, že napr. mjr. JUDr. C. J. mala byť pôvodne prevedená na OR PZ Bratislava III. Uvedené však realizované nebolo a mjr. JUDr. C. J., nielenže ostala pracovať v rámci NAKA P PZ, ale dňom 10.12.2019 sa stala novou šéfkou vyšetrovacieho tímu “Gorila”. Žiadosť žalobkyne o preloženie na inú funkciu, ktorú si sama iniciatívne našla, na rozdiel od uvedených policajtov, nebola akceptovaná z jej doteraz neznámych dôvodov. 10. Ďalším prípadom, ktorý podľa žalobkyne preukázateľne potvrdzuje porušenie zásady rovnakého zaobchádzania voči žalobkyni, je mjr. Mgr. P. T.. Menovaný sa v tom čase nachádzal v rovnakom postavení ako žalobkyňa a mal byť tiež prevedený podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. na Okresné riaditeľstvo PZ Malacky. V rámci prebiehajúcej reorganizácie na NAKA P PZ a absolvovaní
personálneho pohovoru, požiadal o preloženie na inú funkciu k 01.10.2019. Jeho požiadavke, na rozdiel od žalobkyne, bolo v plnom rozsahu vyhovené, čím došlo k jeho neoprávnenému zvýhodneniu, a preto pracuje na Úrade pre medzinárodnú policajnú spoluprácu Prezídia PZ. 11. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa s jej námietkou zákazu diskriminácie riadne nevysporiadal, čím je rozhodnutie odvolacieho orgánu nepreskúmateľné. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na Rozsudok NS SR sp. zn. č. 4Sžk/2/2019, v ktorom NS SR konštatoval, že konanie, kedy správny orgán za obdobných podmienok, resp. v porovnateľnej situácii zaobchádza s dvomi osobami bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia rozdielne, jednoznačne vyvoláva pochybnosti o dodržaní zákazu diskriminácie. 12. Žalobkyňa ďalej namieta, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne a dostatočne nezdôvodnil, na akom skutkovom základe sa konali personálne pohovory a na akom skutkovom základe bola iným policajtom (okrem žalobkyni) daná a akceptovaná možnosť nájsť si iné než ponúknuté voľné miesto alebo ostali zaradení v tom istom mieste výkonu služby alebo na pôvodnom mieste (i keď mali byť tiež prevedení na inú nižšiu funkciu), čo podľa žalobkyne opakovane napĺňa akt diskriminácie a nerovnakého zaobchádzania voči žalobkyni vrátane jej osobitného postavenia ako osamelej matky - policajtky starajúcej sa o maloleté dieťa so zdravotným postihnutím. 13. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa (napriek odlišnosti v predmete konania) na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 1085/2015, v ktorom najvyšší súd uviedol, že, „Ak žalujúci zamestnanec v žalobe o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru („pre nadbytočnosť“) preukáže také skutkové okolnosti, ktoré objektívne nasvedčujú existencii diskriminácie zamestnávateľom pri výbere jeho osoby ako nadbytočnej spomedzi viacerých zamestnancov, potom je súd oprávnený preskúmať výber zamestnanca zamestnávateľom a okolnosti za ktorých k nemu došlo, dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného zamestnávateľa, ten musí preukázať, že z jeho strany nedošlo voči nadbytočnému zamestnancovi k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.“ Žalobkyňa mala za to, že aj v jej prípade došlo na základe uvedených skutočností k diskriminačnému konaniu, nielen v samotnom prevedení, ale aj v konaní, týkajúcom sa preloženia na ňou „nájdenú“ voľnú funkciu. 14. Navyše má žalobkyňa za to, že tvrdenie žalovaného, že „nemusí byť prevedená na adekvátnu funkciu, že pri takýchto organizačných zmenách nie je potrebný súpis voľných funkcií a ponúknutie adekvátneho voľného miesta a že nie je potrebné zdôvodňovať, z akých dôvodov nebola prevedená na ňou navrhovanú funkciu“, je nepravdivé a účelové. Žalobkyňa opätovne v tejto súvislosti poukazuje na princíp právnej istoty, platové podmienky, starostlivosť o maloleté dieťa so zdravotným postihnutím ako osamelá matka ako aj ustanovenie § 2a zákona č. 73/1998 Z. z. o zákaze diskriminácie. 15. Popri uvedených okolnostiach žalobkyňa uviedla svoje presvedčenie, že na jej prevedenie bol vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nevyhnutný v zmysle § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. jej písomný súhlas, ktorý v danom prípade absentuje. 16. Žalobkyňa namieta aj tvrdenie žalovaného na str. 6 napadnutého rozhodnutia, že doterajšia funkcia žalobkyne sa zrušila a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Žalobkyňa má za to, že došlo len k zmene názvu útvaru, na ktorom bola zaradená, nakoľko tzv. Nový popis služobnej činnosti policajta zostal v zásade rovnaký, resp. iba formalisticky upravený. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa namietala, že neboli splnené podmienky podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. 17. Žalobkyňa poukázala na rozsudok NS SR zo dňa 12.10.2010, sp. zn. 1Sžo/220/2009, ako aj na zákon č. 406/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z., konkrétne na bod 8, ktorým sa vypustil pôvodný ods. 2 § 35, ktorý upravoval právomoc ministra na prevedenie alebo preloženie na inú funkciu aj bez uvedenia dôvodu. Tento odsek bol podľa žalobkyne vypustený, pretože tento inštitút vyvolával problémy tak z pohľadu súdnej praxe (napríklad rozhodnutia sp. zn. č.: 8Sžo/21/2013, 4Sžo/63/2014, 4Sžo/36/2015, I. ÚS 540/2012), ako aj z pohľadu jeho transparentnosti. Ak teda cieľom novelizácie zákona bolo zavedenie transparentnosti do tohto rozhodovania, tak je v príkrom rozpore s duchom a cieľom aktuálnej právnej úpravy konanie, ktorého sa podľa žalobkyne bezdôvodne dopustil žalovaný. 18. Žalobkyňa taktiež namietala, že nikdy nebola účinne oboznámená s obsahom organizačného opatrenia č. 13/2019 vydaného ministerkou vnútra SR, ktoré bolo základom pre vykonanie reorganizácie v rámci NAKA P PZ. Avšak Riaditeľ NAKA P PZ o plánovanej organizačnej zmene ku dňu 01.10.2019 vedomosť mal. 19. Žalobkyňa sa (na rozdiel od iných policajtov) až dňa 30.09.2019 dozvedela, že dňom 01.10.2019 bude prevedená. Zo 7. platovej triedy tak klesla na 4. platovú triedu. Vzhľadom na situáciu žalobkyne ako osamelej matky je tu teda dôvodná obava, že už nebude môcť svojmu postihnutému dieťaťu poskytnúť potrebnú starostlivosť, ktorá si vzhľadom na jeho zdravotný stav vyžaduje maximálne zvýšené náklady. 20. Žalovaný pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy dosiahnutú špecializáciu a skúsenosti žalobkyne. Preto je uvedené podľa žalobkyne tiež potrebné chápať ako porušenie práva policajta na adekvátny platový postup.
21. Žalobkyňa tvrdila, že k jej námietkam o diskriminácii a nerovnakom zaobchádzaní sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí účelovo nevyjadruje, preto považovala napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. 22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody žalobkyňa žiadala, aby správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil a aby vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 23. Zároveň žiadala, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej finančné vyrovnanie rozdielu medzi jej súčasným platom a platom pôvodným ako aj povinnosť zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške X.XXX,- €. 24. Žalobkyňa žiadala, aby súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie.
II.
Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
25. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo da 12.05.2020 tak, že správnu žalobu považoval v plnom rozsahu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 26. Vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že predmetom konania vedeného na prvostupňovom orgáne bolo rozhodovanie o prevedení žalobkyne na inú funkciu v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z po tom, čo bola v dôsledku organizačných zmien zrušená jej doterajšia funkcia. Predmetné konanie bolo ukončené vydaním personálneho rozkazu. 27. Žalovaný poukázal na to, že Ministerka vnútra SR vydala dňa 23.07.2019 organizačné opatrenie č. 13/2019, ktorým sa v zmysle tretej časti tohto opatrenia vykonali s účinnosťou k 01.10.2019 organizačné a systematizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov okrem iného aj na Prezídiu Policajného zboru. Samotné opatrenie podľa žalovaného nemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ. 28. Na základe uvedeného organizačného opatrenia, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.10.2019 sa uskutočnili na agentúre organizačné zmeny, ktorých dôvod spočíval vo zvýšení efektivity služobnej činnosti na úseku boja proti trestnej činnosti. Po dôkladnej analýze fungovania agentúry počas obdobia od jej vzniku bolo pristúpené k záveru, že systém líniového riadenia nenapĺňal predstavu efektívneho riadenia, čoho následkom bolo, aby agentúra prešla zásadnými zmenami. Prvoradou úlohou týchto zmien bolo zefektívniť riadenie a priamy výkon služby špecializovaných útvarov v rámci jednej organizačnej zložky Prezídia PZ. Zároveň poukázal na to, že rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny, prípadne systemizačné zmeny budú vykonané na MV SR, je v kompetencii riadiacich funkcionárov rezortu MV SR a na túto časť rozhodnutia sa vzťahuje správna úvaha. Žalobkyňa sa preto podľa žalovaného nemôže úspešne domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie organizačnej alebo systematizačnej zmeny. 29. Žalovaný uviedol, že dôvodom prevedenia žalobkyne bolo v rámci vykonania organizačných zmien zrušenie jej doterajšej funkcie. Prevedenie žalobkyne na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien bolo v rámci prerokovania návrhu na prevedenie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien v súlade s ustanovením § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom. Podľa žalovaného je nepochybné, že zmena služobného zaradenia žalobkyne bola vynútená nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ňou zastavanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená s tým, že sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti. 30. Žalovaný poukázal na to, že dôvodom prevedenia žalobkyne na inú funkciu bola organizačná zmena spočívajúca v zrušení ňou dovtedy zastavanej funkcie a vytvorení novej funkcie s inou náplňou činností. Podľa žalovaného v takomto prípade zákon a ani iný všeobecne záväzný právny predpis neukladá oprávnenému orgánu povinnosť obrátiť sa na policajta zastávajúceho funkciu, ktorá má byť v dôsledku organizačnej zmeny zrušená, s ponukou voľného funkčného zaradenia. Samostatná úloha vyplýva z článku 3 ods. 7 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov PZ na roky 2019 - 2020, podľa ktorého je úlohou nadriadeného s personálnou právomocou navrhované organizačné zmeny prerokovať s predsedom odborového zväzu alebo ním poverenou osobou. Táto povinnosť bola podľa žalovaného v zákonnej lehote dodržaná a Odborový zväz polície v SR s návrhom agentúry na vykonanie organizačných zmien súhlasil. 31. Dňa 12.09.2019 žalobkyňa zaslala na agentúru k rukám riaditeľa vyjadrenie k záznamu z pohovoru zo dňa 09.09.2019, v ktorom uviedla, že je osamelou matkou maloletého dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, a z tohto dôvodu nemôže byť preložená do iného miesta výkonu štátnej služby. Nakoľko
menovaná tieto skutočnosti počas pohovoru neuviedla, riaditeľ agentúry po zistení relevantných skutočností dospel k záveru, že na žalobkyňu sa vzťahujú obmedzenia v zmysle § 150 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z., prehodnotil pôvodný úmysel ďalšieho služobného zaradenia žalobkyne a po porade s riaditeľom Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave spracoval nový návrh na jej prevedenie na inú funkciu. Nadriadený žalobkyne nemal zákonnú povinnosť ani po takomto rozhodnutí vykonávať opakované pohovory a ponúkať policajtom zaradených na zrušených funkciách ďalšie funkcie až kým nedôjde k uspokojeniu všetkých dotknutých policajtov s ich novým služobným zaradením. Žalobkyni tak neprináležalo vyjadrovať súhlas alebo nesúhlas s jej novým služobným zaradením. Zároveň však žalobkyňa mala možnosť a príležitosť, že v prípade s ponúknutým miestom nesúhlasí, aby si v rámci svojich možností našla adekvátnejšie miesto zaradenia a jej požiadavke bude vyhovené. 32. V súlade s ustanovením § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. žalobkyňa doručila na agentúru dňa 25.09.2019 žiadosť o prevedenie. Žalobkyňa v predmetnej žiadosti žiadala o prevedenie resp. preloženie na funkciu starší referent špecialista PT 7 alebo PT 8 na Úrad kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru k 01.10.2019. Vzhľadom na to, že príslušný nadriadený útvaru, kam sa žalobkyňa žiadala previesť, s tým nesúhlasil, takéto personálne opatrenie sa nerealizovalo. Personálna pôsobnosť príslušného nadriadeného vo veciach prevedenia alebo preloženia na inú funkciu je vymedzená v čl. 5 a čl. 8 ods. 6 nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu personálnej pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ (personálna pôsobnosť) v platnom znení. 33. Poukazovanie žalobkyne na podanie žiadosti o preloženie resp. prevedenie na inú funkciu podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. a jej zamietnutie nie je podľa žalovaného namieste, pretože uvedená námietka obsahovo nesúvisí s predmetom konania, ktorým je prevedenie na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., a teda svojou podstatou sa jedná o rozdielny právny inštitút od zmeny služobného pomeru podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. 34. Žalovaný tvrdil, že po vydaní organizačného opatrenia ministerky vnútra SR č. 13/2019 prvostupňový orgán nemal inú možnosť, ako týmto opatrením vyvolané zmeny realizovať, nemohol teda svojvoľne rozhodnúť a selektívne niektoré schválené zmeny ignorovať a iné vykonať. Personálny rozkaz má charakter deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi konania iba formálne vyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými a systematizačnými zmenami v štruktúre MV SR. Teda aj v prípade žalobkyne bola naplnená hypotéza právnej normy uvedená v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., t.j. že žalobkyňa nemohla naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa táto funkciu zrušila. Naproti tomu, v prípade § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. ide o oprávňujúcu právnu normu, ktorá je vyjadrená formuláciou, že policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby, alebo v inom úrade na vlastnú žiadosť, alebo s jeho písomným súhlasom, bez taxatívne vymedzených prípadov jej použitia. 35. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca tvrdil, že podanie žiadosti o preloženie resp. o prevedenie na inú funkciu nielenže nesúvisí s predmetom tohto konania, ale právna úprava tohto druhu zmeny služobného pomeru predpokladá, že nejde o jednostranný právny úkon policajta, ale na platné prevedenie podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. sa vyžaduje, aby s takýmto prevedením alebo preložením súhlasil aj nadriadený toho útvaru, na ktorý chce byť daný policajt, podávajúci žiadosť, prevedený alebo preložený. V prípade žalobkyne riaditeľ útvaru, na ktorý sa žiadala byť žalobkyňa v žiadosti zo dňa 25.09.2019 preložená (úrad kriminálnej polície P PZ), s touto žiadosťou nesúhlasil, a preto konanie o preložení podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. ani nemohlo byť začaté, pretože nebola splnená jedna z podmienok podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Posúdenie možností zaradenia žalobkyne na požadovanú funkciu v rámci úradu kriminálnej polície P PZ bolo vo výlučnej kompetencii riaditeľa tohto úradu a prvostupňový orgán nemohol priebeh a výsledky tohto konania o preložení podľa § 35 ods. 6 zákona, vyvolaného žiadosťou žalobkyne zo dňa 25.09.2019, v rámci svojich právomocí nijako ovplyvniť. 36. S námietkou žalobkyne, že jej nebolo poskytnuté nové existujúce voľné miesto v rámci agentúry sa žalovaný nestotožnil, dôvodiac že nie je zákonnou povinnosťou nadriadeného s personálnou právomocou previesť policajta na inú funkciu, ktorá je v čase realizácie organizačných zmien voľná v mieste, kde vykonával štátnu službu. Bolo na zvážení príslušného nadriadeného žalobkyne oprávneného previesť alebo preložiť žalobkyňu z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a) zákona č 73/1998 Z. z. V tomto prípade bol v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. e) nariadenia o personálnej pôsobnosti pre prevedenie žalobkyne na inú funkciu príslušný výlučne prezident Policajného zboru, navyše zmena služobného zaradenia žalobkyne vychádzala z organizačnej a systemizačnej zmeny. Zároveň bolo na voľnej úvahe príslušného nadriadeného rozhodnúť o tom, či sa žalobkyňa prevedie na inú voľnú funkciu
v tom istom mieste výkonu štátnej služby v rámci agentúry alebo preloží na inú voľnú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby. 37. K námietke žalobkyne, že pri preradení na inú súčasť PZ sa neprihliadalo na jej odborný predpoklad, dĺžku odbornej praxe a na jej dosiahnuté výsledky, žalovaný uviedol, že zákon č. 73/1998 Z. z. v prípade organizačnej a systemizačnej zmeny na MV SR nepozná žiadne výnimky ani poľahčujúce hľadiská, ktoré by s ohľadom na výsledky, odborné predpoklady alebo kvalifikáciu konkrétnych policajtov a z toho vyplývajúci pozitívny priebeh služobného pomeru vylučovali uplatnenie organizačnej zmeny vo vzťahu k takýmto kladne hodnoteným príslušníkom PZ. Skutočnosť, že žalobkyňa bola preložená do iného služobného úradu a ustanovená do nižšej platovej triedy, prezident PZ nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, nakoľko mal v prípade žalobkyne iba právomoc na jej odvolanie z doterajšej funkcie a jej prevedenie do pôsobnosti riaditeľa OR PZ v Bratislave II KR PZ v Bratislave, ktorý bol zase príslušný žalobkyňu ustanoviť do novej funkcie. Ustanovenie do voľnej funkcie je upravené v § 33 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a čl. 4 ods. 2 písm. d) nariadenia o personálnej pôsobnosti. 38. Vzhľadom na to, že išlo o organizačné a systemizačné zmeny, riaditeľ s ustanovovacou právomocou nepotreboval na ustanovenie do funkcie žalobkyne jej žiadosť o prevedenie a ani jej písomný súhlas. Vzhľadom na to, že doterajšia funkcia žalobkyne bola zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, daným opatrením bola príslušným nadriadeným uložená úloha zabezpečiť jeho realizáciu. V tomto prípade riaditeľ s ustanovovacou právomocou ustanovil žalobkyňu do voľnej funkcie starší referent 1. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície OR PZ v Bratislave II KR PZ v Bratislave MV SR. 39. Žalovaný zdôraznil, že príslušník PZ sa podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje do „voľnej funkcie" a nie do „primeranej", resp. „adekvátnej funkcie". To značí, že ustanovenie sa posudzuje z hľadiska potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu, čo neznamená, že v prípade splnenia požadovaných kritérií je automaticky nárokovateľná adekvátna voľná funkcia. 40. Žalovaný bol názoru, že prevedenie žalobkyne na inú funkciu, realizované personálnym rozkazom, sa uskutočnilo v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. pri súčasnom dodržaní procesného postupu ustanoveného v § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. (účinného v čase vydania personálneho rozkazu). Podľa žalovaného nie je možné akceptovať námietky žalobkyne, že súčasťou personálneho rozkazu by malo byť odôvodnenie toho, prečo žalobkyňa nebola prevedená na niektorú z ňou navrhovaných funkcií a že súčasťou odôvodnenia personálneho rozkazu nebol výpočet všetkých voľných funkcií, na ktoré mala byť prevedená. 41. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa nie je v postavení subjektu oprávneného posúdiť účelnosť a nevyhnutnosť vykonania organizačných zmien v rezorte MV SR a ani služobným orgánom, ktorý takéto organizačné zmeny realizuje po personálnej stránke, a preto jej neprislúcha hodnotenie toho, či bola po zrušení jej pôvodnej funkcie zaradená na náležitú funkciu a či sa v PZ nenachádza aj adekvátnejšia voľná funkcia, pri prevedení na ktorú by bol jej ďalší výkon služby využitý efektívnejšie v prospech PZ ako celku. 42. Žalovaný konštatoval, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere. Umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená a ich ustanovenie na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. 43. Záverom žalovaný vyjadril názor, že vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a rozhodol v súlade so zásadou materiálnej pravdy, a to s použitím najvhodnejších prostriedkov, ktoré viedli k správnemu vybaveniu veci, teda k vydaniu rozhodnutia o odvolení z doterajšej funkcie a prevedení žalobkyne na OR PZ v Bratislave II K RPZ v Bratislave MV SR. Podľa žalovaného obe napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom zákona č. 73/1998 Z. z. a navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. III. Ďalšie vyjadrenia
44. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 02.06.202 tak, že podľa nej je vyjadrenie žalovaného opätovne nepreskúmateľné a právne neudržateľné, keďže nedáva odpovede na zásadné námietky uplatnené v žalobe. Žalovaný podľa žalobkyne nepredložil ani jeden relevantný dôkaz osvedčujúci, že celé konanie až do vydania personálneho rozkazu č. 95 z 25.09.2019 bolo realizované v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z. 45. Žalobkyňa trvala na tom, že v spornom personálnom rozkaze chýba stanovisko Odborového zväzu polície a absentuje aj na zázname z pohovoru zo dňa 09.09.2019. S poukazom na § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. žalobkyňa tvrdila, že zákon ukladá prerokovanie nového zaradenia na OR
PZ Bratislava II s príslušným odborovým orgánom, čo žalovaný dôkazne neosvedčil, len to v dotknutom rozkaze mylne konštatuje. 46. Žalobkyňa následne zhrnula skôr uplatnené žalobné dôvody nasledovne: [1] Žalovaný dôkazne neosvedčil, že boli kumulatívne naplnené dve podmienky podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a zastávala názor, že nie je pravdou, že v dôsledku zrušenia jej doterajšej funkcie žalobkyne, bola vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti. [2] V prípade žalobkyne nebol dodržaný zákonný postup pred vydaním personálneho rozkazu z dôvodu, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania tak, ako to ukladá § 2a ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a Ústava SR. [3] Žalobkyňa poukázala na str. 4 ods. 2 vyjadrenia žalovaného, kde sa žalovaný v intenciách organizačnej zmeny odvoláva na tzv. správnu úvahu. Bola toho názoru, že v jej prípade bol zneužitý inštitút správnej úvahy v dôsledku porušenia zákona ako aj celého postupu pred vydaním personálneho rozkazu, vrátane jeho samotného vydania. Žalovaný podľa nej nedal relevantné odpovede na viaceré otázky, a to nevyjadril sa k zákonnosti dôvodu zakladajúceho vykonanie osobných pohovorov, k zákonnému dôvodu na vykonanie opakovaných osobných pohovorov práve s vyvolenými osobami, ktoré boli následne dokonca povýšené na iné miesta v rámci P PZ. [4] Žalobkyňa namietala, že žalovaný pred ňou zatajil obsah dohody medzi NAKA P PZ a Odborovým zväzom polície, v súlade s ktorou malo byť všetkým dotknutým policajtom umožnené nájsť si iné než “ponúknuté“ funkčné zaradenie s tým, že im bude súčasne aj vyhovené. Žalobkyňa sa o tejto skutočnosti (na rozdiel od jej „vyvolených“ kolegov) musela dozvedieť len sprostredkovane. Napriek tomu, že si našla iné miesto, nebolo jej v zmysle tejto dohody vyhovené, a to práve na rozdiel od jej iných kolegov. [5] Súhlasila, že aj v rámci organizačnej zmeny sa žalovaný má riadiť aj správnou úvahou. Správna úvaha však nesmie odporovať zákonu, a tým násobne porušovať práva policajta. [6] V tomto konkrétnom prípade, pri správnej úvahe podľa žalobkyne žalovaný nepostupoval podľa § 2a ods.2 zákona č. 73/1998 Z. z., v súlade s ktorým výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. [7] Podľa žalobkyne žalovaný nepostupoval ani v súlade s § 48 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého policajt má právo na plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona. V prípade žalobkyne - osamelej matky, došlo k výraznému platovému poklesu. [8] Žalovaný sa podľa žalobkyne ďalej riadne nevysporiadal s § 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. podľa ktorého má policajt právo na prehlbovanie kvalifikácie. Tvrdila, že jej žalovaný vydaním personálneho rozkazu toto právo v rozpore so zákonom odoprel, keďže jej súčasné zaradenie ako všeobecného policajta si nevyžaduje ani len vysokoškolské vzdelanie, ovládanie cudzích jazykov a ani dlhoročnou praxou nadobudnuté skúsenosti a zručnosti ako policajta špecialistu. [9] Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že počas pohovoru neuviedla, že je osamelou matkou starajúcou sa o maloleté dieťa. Opak podľa nej dokazuje aj jej vyjadrenie zo dňa 09.09.2019, ktoré podľa vlastných tvrdení bola nútená podať práve z dôvodu, že riaditeľ NAKA P PZ túto skutočnosť odignoroval. [10] Žalobkyňa poukázala na otáznu zákonnosť konania samotných pohovorov, v tejto súvislosti spochybňovala právny základ vykonávania pohovorov, kritériá vykonanej organizačnej zmeny a vyslovila názor, že podľa nej sa netýkala naplnenia skutočných a reálnych potrieb polície. Podľa žalobkyne je možné skonštatovať, že aj pri reorganizácii sa policajtovi voľné miesto „neponúka“, ale má mu byť oznámené jeho nové zaradenie s náležitým odôvodnením a správnou úvahou preukazujúcou dôvodnosť tohto prevedenia, a to pri zachovaní všetkých práv policajta ako je napr. rovnaké zaobchádzanie, súlad s dobrými mravmi, hospodárnosť, jeho efektívna využiteľnosť, platový postup, či možnosti ďalšieho prehlbovania jeho vedomostí a skúseností. 47. Na základe uvedeného žiadala súd, aby sa riadne vysporiadal so všetkými uplatnenými námietkami, vykonal ňou navrhované dôkazy a rozhodol tak ako je to uvedené v správnej žalobe zo dňa 14.02.2020. 48. Podaním zo dňa 25.6.2020 žalobkyňa doplnila svoje predchádzajúce vyjadrenie. K tvrdeniu žalovaného, že „Zároveň však žalobkyňa mala možnosť a príležitosť, že v prípade, s ponúknutým miestom nesúhlasí, aby si v rámci svojich možností našla adekvátnejšie miesto zaradenia a jej požiadavke bude vyhovené" opätovne poukázala na to, že dňa 25.09.2019 podala žiadosť o preloženie na inú funkciu, ktorá jej bola zamietnutá. Preto je podľa nej skôr citované tvrdenie žalovaného zavádzajúce, neobstojí, a protirečí si s ostatnými jeho vyjadreniami. 49. Podaním zo dňa 10.2.2020 žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie o výsluch svedka mjr. Mgr. P. T., ktorého označila ako tzv. komparátora vo vzťahu k diskriminácii jej osoby, keďže uvedenému svedkovi bolo na rozdiel od žalobkyne jeho nadriadeným vyhovené, keď si rovnako ako žalobkyňa podal žiadosť o preloženie na inú funkciu k 01.10.2019. Uvedené je podľa žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi a zásadou zákazu diskriminácie, v dôsledku čoho bola žalobkyňa na jej škodu znevýhodnená oproti
konkretizovaným kolegom, najmä mjr. Mgr. P. T.. Žalobkyňa zastávala názor, že napr. s osobou mjr. Mgr. P. T. bolo preto preukázateľne zaobchádzané rozdielne, t. j. výhodnejšie, lebo sa nachádzal v rovnakej situácii ako aj žalobkyňa, pričom toto rozdielne zaobchádzanie nemá objektívne a rozumné odôvodnenie. (v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NSSR sp. zn. 3Cdo 137/2003). Žalobkyňa je presvedčená, že v uvedenej veci test proporcionality potvrdí jej slová o diskriminácii. Zo skôr uvedených dôvodov žalobkyňa žiada, aby súd predvolal ako svedka p. mjr. Mgr. P. T., ktorý by pred súdom objasnil okolnosti jeho prípadu vo väzbe na skutočnosti, z ktorých žalobkyňa dôvodne usudzuje, že bola dotknutá na jej právach porušením zásady rovnakého zaobchádzania zo strany služobného úradu. IV. Stručný priebeh administratívneho konania
50. V Zázname z pohovoru, vykonanom Ministerstvom vnútra SR, Prezídiom PZ, NAKA dňa 09.09.2019 sa uvádza, že tohto dňa bol so žalobkyňou v zmysle § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. v súvislosti s organizačnými zmenami, účinnými od 1.10.19, vykonaný pohovor z dôvodu, že dôjde k zrušeniu funkcie, ktorú žalobkyňa zastáva dňom 1.10.2019. Podľa záznamu bolo žalobkyni ponúknuté nové zaradenie v inom mieste výkonu štátnej služby, a to miesto staršieho referenta operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície OR PZ Malacky s PT 4. 51. Podľa návrhu na vydanie personálneho rozkazu zo dňa 10.09.2019 (ďalej „Návrh“) riaditeľ MV SR, Prezídia PZ, NAKA adresoval prezidentovi PZ návrh na vydanie personálneho rozkazu, aby žalobkyňa bola dňom 1.10.219 prevedená na OR PZ BA II a súčasne odvolaná zo svojej doterajšej funkcie. Ustanovenie do funkcie podľa Návrhu má vykonať riaditeľ OR PZ BA II. V Návrhu sa uvádza - že bol vopred prerokovaný s OZP v SR - podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z.. Podľa odôvodnenia Návrhu, organizačným opatrením Ministra vnútra SR č. 13/2019 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia žalobkyne a vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti. Podľa čl. 4 ods. 1 NMV SR č. 174/210 je pre prevedenie na inú funkciu príslušný Prezident PZ. 52. Listom zo dňa 12.09.2019 sa žalobkyňa obrátila na riaditeľa MV SR, Prezídia PZ, NAKA a poskytla svoje vyjadrenie k záznamu z pohovoru zo dňa 09.09.2019. Žalobkyňa požiadala o zohľadnenie skutočnosti, že je osamelou matkou maloletého dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, čo si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, pričom jej preloženie mimo miesta jej trvalého pobytu jej neumožní zabezpečiť pre dcéru riadnu starostlivosť a výchovu. Poukázala na ustanovenie § 150 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a požiadala o nové funkčné zaradenie od 1.10.2019, ktoré by zohľadnilo zdravotný stav jej dcéry, jej dosiahnuté vzdelanie, doterajší priebeh štátnej služby, praktické a teoretické znalosti. 53. Listom zo dňa 25.09.2019 sa žalobkyňa obrátila na riaditeľa MV SR, Prezídia PZ, NAKA so žiadosťou o preloženie na inú funkciu podľa §35 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z., a to funkciu starší referent špecialista PT 7 alebo PT 8 na Úrad kriminálnej polície Prezídia PZ k 1.10.2019. List obsahuje miesto pre vyjadrenie riaditeľa Úradu kriminálnej polície, ktorý so žiadosťou žalobkyne nesúhlasil. 54. Personálnym rozkazom Prezidenta PZ č. 95 zo dňa 25.9.2019 (ďalej „Rozkaz“) bola žalobkyňa dňom 30.09.2019 odvolaná zo svojej doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. a zároveň bola podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. prevedená na OR PZ BA II. V Rozkaze sa uvádza
- že návrh bol vopred prerokovaný s OZP v SR - podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. 55. Celé odôvodnenie Rozkazu je nasledovné: „Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13/2019 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia žalobkyne a vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti (§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov).“ 56. Žalobkyňa bola v Rozkaze poučená, že voči rozhodnutiu môže podať odvolanie písomne u prezidenta PZ do 15 dní od oznámenia rozhodnutia (§ 242 ods. 1, 3 a 6 zákona č. 73/1998 Z.z.). Personálny rozkaz bol žalobkyni oznámený dňa 30.09.019 - žalobkyňa naň dopísala rukou, že so zaradením nemôže súhlasiť, vyjadrí sa písomne. 57. Dňa 11.10.2019 podala žalobkyňa voči Rozkazu odolanie, v ktorom namietala nedostatky procesu, súvisiaceho so zrušením jej pôvodnej funkcie. Navrhované zaradenie v inom mieste výkonu štátnej služby v podobe ponúknutej funkcie žalobkyňa označila za odporujúce ustanoveniu § 150 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., keďže v prípade osamelej policajtky, starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov sa na preloženie alebo prevelenie vyžaduje jej písomný súhlas, pričom od nej si nikto tento súhlas nežiadal. Poukázala aj na nerovnaké zaobchádzanie s jej osobou oproti iným kolegom, ktorí namiesto ich plánovaného preradenia na inú voľnú funkciu mimo NAKA zostali tu aj naďalej pracovať. Ďalej uviedla, že podala žiadosť o preloženie na niektorú z iných funkcií na Úrade kriminálnej polície PZ, kde boli dve takéto funkcie voľné, pričom jej žiadosti nebolo vyhovené. Žalobkyňa uviedla aj to, že v rámci prvého a aj posledného pohovoru bola služobným úradom informovaná, že pokiaľ si sama nájde
akékoľvek iné voľné miesto, má to oznámiť a nebudú jej kladené prekážky, čo sa však podľa žalobkyne ukázalo ako nepravdivé. Namietala, že nebola informovaná, kam a na akú pozíciu má byť prevedená, čo nie je uvedené ani v Rozkaze - výrok napadnutého rozhodnutia je teda nedostatočne konkretizovaný. Za nedostatočné považovala aj odôvodnenie Rozkazu, keď toto neobsahuje vysvetlenie, prečo bol prevedená práve na Okresné riaditeľstvo, vysvetlenie prečo nebola prevedená na niektorú z ňou navrhovaných funkcií a ani výpočet funkcií, ktoré boli voľné v čase zrušenia jej pôvodnej funkcie. Uvedené podľa nej spôsobuje porušenie zásady materiálnej pravdy, t.j. že nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Ďalšia námietka žalobkyne smerovala k tomu, že funkcia, na ktorú bola zaradená absolútne nezodpovedá doterajšiemu priebehu jej služobného pomeru a teda ani nemôže napĺňať potreby Policajného zboru. Žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie preskúmaním stavu voľných funkcií v mieste jej výkonu služby ku dňu zrušenia jej pôvodnej funkcie. Z dôvodov, uvedených v odvolaní navrhla, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal. 58. Podaním zo dňa 21.10.2019 ako aj dvoma podaniam zo dňa 6.12.2019 žalobkyňa odvolacie dôvody ďalej špecifikovala. V. Obsah napadnutého rozhodnutia
59. Rozhodnutím SPOU-PO-98/2019 zo dňa 11.12.2019 žalovaný podľa § 243 ods. 1, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že dňa 23. 07. 2019 bolo ministerkou vnútra SR vydané organizačné opatrenie č. 13/2019, ktorým v zmysle tretej časti tohto opatrenia vykonala s účinnosťou k 01.10.2019 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia počtov okrem iného aj na P PZ. Uvedeným organizačným opatrením ministra vnútra SR došlo v rámci MV SR k organizačným a systemizačným zmenám, a to jednak zrušením, premenovaním a vytvorením niektorých organizačných súčastí N AKA P PZ, ako aj zrušením tabuľkových miest prevažnej častí funkcií na jednotlivých útvaroch NAKA P PZ a ich presystemizovaním v rámci tohto útvaru, resp. ich prisystemizovaním na niektoré KR PZ. V rámci uvedených organizačných zmien bola zrušená nielen funkcia starší referent špecialista Expozitúry Bratislava NPJ NAKA P PZ, ale aj celý útvar Expozitúry Bratislava, a to pri súčasnom zrušení NPJ NAKA P PZ. Všetky pôvodne systemizované funkčné miesta policajtov Expozitúry Bratislava boli súčasne z tohto zrušeného útvaru odsystemizované na iné novozriadené, resp. existujúce súčasti v rámci organizačnej štruktúry PZ. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o organizačnú a systemizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila okrem iných aj doterajšia funkcia odvolateľky (starší referent špecialista Expozitúry Bratislava NPJ NAKA P PZ) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. 60. Žalovaný uviedol, že zmena služobného zaradenia odvolateľky bola vynútená nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ňou zastavanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená s tým, že sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti. Táto zmena služobného zaradenia odvolateľky, realizovaná napadnutým rozhodnutím, bola podľa napadnutého rozhodnutia odôvodnená tým, že sa uskutočnila v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona. Z hľadiska procesného postupu bol podľa napadnutého rozhodnutia v prvostupňovom rozhodnutí správne aplikovaný § 35 ods. 8, ods. 9 zákona, a taktiež bola dodržaná dikcia ustanovenia § 225 ods. 2 písm. b) zákona, nakoľko návrh na prevedenie odvolateľky z dôvodu organizačných zmien bol vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v prípade organizačnej zmeny zákon a ani iný všeobecne záväzný právny predpis neukladá oprávnenému orgánu povinnosť obrátiť sa na policajta zastávajúceho funkciu, ktorá má byť v dôsledku organizačnej zmeny zrušená, s ponukou voľného funkčného miesta, resp. viacerých miest. Napriek tomu zo spisového materiálu vyplýva, že riaditeľ NAKA P PZ s dotknutými policajtmi (vrátane žalobkyne), vykonal pohovor a ponúkol im voľné miesta v rámci KR PZ. 61. K námietke žalobkyne voči preloženiu na OR PZ BA 2 žalovaný poukázal na ustanovenie § 150 ods. 1 a ods. 2 zákona s tým, že na preloženie na iné miesto výkonu funkcie sa vyžaduje súhlas príslušníka PZ, avšak v súlade s § 2 ods. 3 zákona je miestom výkonu štátnej služby obec, pričom miestom výkonu štátnej služby žalobkyne do 30. 09. 2019 bola obec - Bratislava, teda v prípade žalobkyne boli dodržané aj ustanovenia § 150 ods. 1 a ods. 2 zákona. 62. Žalobkyni podľa napadnutého rozhodnutia neprináležalo vyjadrovať súhlas alebo nesúhlas s jej novým služobným zaradením. Žalovaný poukázal na to, že z ustanovenia § 33 ods. 1 zákona v spojení s § 35 ods. 1 písm. a), ods. 2 a ods. 8 zákona nevyplýva povinnosť navrhnúť policajtovi ustanovenie do funkcie, ktorú sám navrhuje a ani z nich nemožno odvodiť povinnosť skúmať, či sú voľné aj iné funkcie.
Takýto záver je zrejmý zo samotnej formulácie ustanovenia § 33 ods. 1 zákona, v ktorom je uvedené, že policajt sa ustanovuje do voľnej funkcie a nie do primeranej resp. adekvátnej funkcie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo264/2009 zo dňa 15. 03. 2011, kde sa uvádza: „Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená, ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. S poukazom na to bolo potrebné v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. 1 zákona prisvedčiť žalovanému v tom zmysle, že dikcia zákona hovorí o ustanovení do „voľnej funkcie" a nie do „primeranej", resp, „adekvátnej funkcie. Logickým výkladom citovaného ustanovenia preto dôvodne možno dospieť k záveru, že citované predpoklady sa posudzujú z hľadiska potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu, čo nemožno vykladať tak, že v prípade splnenia požadovaných kritérií je automaticky nárokovateľná adekvátna voľná funkcia. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že služobný orgán pri ustanovovaní žalobcu do voľnej funkcie na sekcii E na uvedené kritériá prihliadal, so záverom, že tieto sú pre výkon funkcie, do ktorej bol zaradený dostatočné, čo zodpovedá horeuvedenému výkladu, preto odvolací súd dospel k opačnému záveru ako súd prvého stupňa - že tento postup nebol v rozpore s ustanovením § 33 ods. 1 zákona. Úlohou súdu nebolo skúmať účelnosť či vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). " K uvedenému žalovaný dodal, že žalobkyni neprislúchala možnosť autonómneho výberu jej ďalšieho služobného zaradenia po zrušení doteraz zastavanej funkcie a nadriadený nebol povinný negociovať s ňou jej prevedenie na inú, žalobkyňou „zvolenú" funkciu. 63. Žalovaný zdôraznil, že v prípade žalobkyne došlo k jej prevedeniu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona, a nie z dôvodu nesplnenia odborných predpokladov. Námietky a tvrdenia žalobkyne, odvíjajúce sa od jej odborných kvalít a skúseností, nie sú podľa napadnutého rozhodnutia spôsobilé byť predmetom preskúmania v rámci tohto odvolacieho konania, keďže jediným podkladom vydania napadnutého rozhodnutia je výlučne iba existencia a obsah organizačného opatrenia ministra vnútra SR Č. 13/2019, ktorým bola zrušená jej funkcia. 64. Poukazovanie žalobkyne na podanie žiadosti o prevedenie, resp. preloženie na inú funkciu podľa § 35 ods. 6 zákona a o jej zamietnutí taktiež podľa napadnutého rozhodnutia nie je namieste, pretože uvedená námietka obsahovo nesúvisí s predmetom konania, ktorým je prevedenie na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona. V prípade ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) zákona oprávnený orgán nemá inú možnosť, ako prijať zodpovedajúce personálne opatrenie, pretože v dôsledku organizačných zmien prestala dovtedajšia funkcia policajta existovať, v prípade postupu podľa § 35 ods. 6 zákona je daná príslušnému nadriadenému možnosť previesť alebo preložiť policajta na inú funkciu ak tento o to požiadal, alebo s tým vyjadril súhlas, čo však nie je nevyhnutne späté so zánikom jeho doterajšej funkcie, práve naopak, pôvodná funkcia po takejto zmene služobného pomeru zostáva spravidla zachovaná a možno na ňu ustanoviť iného policajta. Podanie žiadosti o prevedenie, resp. preloženie na inú funkciu nielenže nesúvisí s predmetom odvolacieho konania, ale právna úprava tohto druhu zmeny služobného pomeru podľa § 35 ods. 6 zákona vyžaduje, aby s takýmto prevedením alebo preložením súhlasil aj nadriadený toho útvaru, na ktorý chce byť daný policajt, podávajúci žiadosť, prevedený alebo preložený. V prípade žalobkyne riaditeľ útvaru, na ktorý žiadala byť v žiadosti zo dňa 25. 09. 2019 preložená (úrad kriminálnej polície P PZ), s touto žiadosťou nesúhlasil, a preto konanie o preložení podľa § 35 ods. 6 zákona ani nemohlo byť začaté. Posúdenie možností zaradenia odvolateľky na požadovanú funkciu v rámci úradu kriminálnej polície P PZ bolo vo výlučnej kompetencii riaditeľa tohto úradu a prvostupňový orgán nemohol priebeh a výsledky tohto konania o preložení podľa § 35 ods. 6 zákona, vyvolaného žiadosťou odvolateľky zo dňa 25. 09. 2019, v rámci svojich právomocí nijako ovplyvniť. V súvislosti s rozdielnymi podmienkami uplatnenia inštitútov podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona a podľa § 35 ods. 6 zákona žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžk/4/2017 zo dňa 21. 02. 2018. 65. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkami o vyvolaní právneho stavu neistoty žalobkyne ohľadom jej ďalšieho pôsobenia, keď ešte ku dňu zrušenia jej pôvodnej funkcie nevedela či a kam bude prevedená a následne na akú funkciu bude ustanovená, keďže žalobkyni bolo už dňa 09. 09. 2019 oznámené, že dňom 01. 10. 2019 dochádza k zrušeniu jej doterajšej funkcie. Ako príslušníčka PZ žalobkyňa podľa žalovaného musela najneskôr v daný deň predpokladať, že ku dňu 01. 10. 2019 už bude musieť byť prevedená a bude zastávať inú funkciu v rámci PZ a že jej zaradenie bude vykonané v súlade s potrebami a požiadavkami na personálne obsadenie PZ ako celku. 66. Podľa žalovaného neobstojí ani námietka žalobkyne, že v rámci ustanovenia do novej funkcie bola preradená zo siedmej do štvrtej platovej triedy a tomu zodpovedá aj nová výška priznaných príplatkov. Ustanovenie žalobkyne do novej funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona a s tým súvisiace určenie
zodpovedajúcej platovej triedy a priznanie zákonom predpokladaných príplatkov nebolo predmetom konania vo veci prevedenia žalobkyne na inú funkciu a bolo realizované v konaní o jej ustanovení do novej funkcie v rámci OR PZ v Bratislave II. Ustanovenie do konkrétnej funkcie po prevedení žalobkyne a na to nadväzujúce určenie platovej triedy a výšky priznaných príplatkov bolo na správnom uvážení riaditeľa OR PZ v Bratislave II KR PZ v Bratislave s tým, že orgán oprávnený rozhodnúť o prevedení odvolateľky na tento jeho postup nemal a nemohol mať žiaden vplyv. Poukázal aj na to, že zákon žiadnemu príslušníkovi PZ negarantuje právo na zachovanie najvyššej dosiahnutej platovej triedy a zákonom upravených príplatkov po celý čas trvania služobného pomeru, a to bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie či iné zručnosti. 67. Za nenáležité považoval žalovaný aj poukazovanie žalobkyne na nezákonnosť výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 8 zákona uviedol, že prevedenie na inú funkciu pozostáva z odvolania z doterajšej funkcie a následného ustanovenia policajta do inej funkcie, pričom ide o súvislý úkon, ktorý sa spravidla vykonáva dvoma rozhodnutiami, a to v závislosti od skutočnosti, či je na prevedenie a odvolanie policajta z funkcie príslušný jeden nadriadený a následne na ustanovenie do novej funkcie iný nadriadený (musia byť podobne ako v prípade žalobkyne vydané dva personálne rozkazy - jednak o odvolaní z doterajšej funkcie a prevedení, a jednak o ustanovení do funkcie), alebo má právomoc na uplatnenie všetkých týchto troch inštitútov iba jeden služobný orgán (vydáva sa iba jedno rozhodnutie obsahujúce jednak odvolanie z funkcie, prevedenie a ustanovenie na inú funkciu). Žalovaný poukázal na to, že podľa čl. 4 ods. 1 písm. e) bod 2. nariadenia č. 174/2010 je na prevedenie žalobkyne príslušný jedine prezident PZ (3. stupeň personálnej pôsobnosti), kým na jej ustanovenie do novej funkcie v rámci OR PZ v Bratislave II je príslušný výlučne riaditeľ tohto OR PZ (ako nadriadený s určeným 4. stupňom personálnej pôsobnosti), ako to vyplýva z čl. 5 písm. b) v spojení s čl. 7 ods. 18 nariadenia Č. 174/2010. Prezident PZ mal v prípade žalobkyne iba právomoc na jej odvolanie z doterajšej funkcie a jej prevedenie do pôsobnosti riaditeľa OR PZ v Bratislave II, ktorý bol zase príslušný žalobkyňu ustanoviť do novej funkcie. Ak by prezident PZ ustanovil žalobkyňu do konkrétnej funkcie v rámci OR PZ v Bratislave II, protiprávne by zasiahol do personálnej pôsobnosti riaditeľa OR PZ v Bratislave II, ktorému je ako jedinému nadriadenému právomoc ustanovovať policajtov na útvare, ktorý riadi prostredníctvom nariadenia č. 174/2010 zverená. Výroková časť napadnutého rozhodnutia teda podľa žalovaného v plnej miere zodpovedá ustanoveniu § 35 ods. 1 písm. a) v spojení s § 35 ods. 8 zákona a prevedenie žalobkyne na inú funkciu zahŕňajúce v sebe jednak odvolanie z doterajšej funkcie, ako aj určenie, že jej ustanovenie do funkcie vykoná riaditeľ OR PZ v Bratislave II KR PZ v Bratislave je aj po vecnej stránke formulované správne. 68. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. Poukázal na to, že jediným podkladom napadnutého rozhodnutia je výlučne a iba existencia a obsah organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, ktorým bola zrušená funkcia žalobkyne. Táto skutočnosť, podľa žalovaného ako jediná relevantná a dostatočná na riadne zistenie skutočného stavu veci, bola v konaní aj riadne preukázaná. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú podľa žalovaného uvedené všetky relevantné skutočnosti, ktoré prvostupňový orgán viedli k vydaniu jeho rozhodnutia. Je v ňom zrozumiteľne, logicky a dostatočným spôsobom vysvetlené, akými úvahami sa prezident PZ riadil pri hodnotení podkladov svojho rozhodnutia, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil a ako takto zistený skutkový stav posúdil z vecného hľadiska ako aj po právnej stránke. Žalovaný skonštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je plne v súlade s ustanovením § 241 ods. 3 zákona a poskytuje tak náležitú skutkovú a právnu oporu jeho výroku. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.08.2014, 10Sžo/334/2015 zo dňa 25. 01. 2017, 10Sžk/l 1/2017 zo dňa 30. 05. 2018. 69. Poukazovanie žalobkyne na porušenie ustanovení § 3, § 4 ods. l, ods. 2 a § 46 správneho poriadku považoval žalovaný za nenáležité s poukazom § 247a zákona, ktorý použitie tohto predpisu vylučuje s výnimkou inštitútu výkonu rozhodnutia. 70. Žalovaný ďalej konštatoval, že prvostupňový orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, rozhodol v súlade so zásadou materiálnej pravdy, a to s použitím najvhodnejších prostriedkov, ktoré viedli k správnemu vybaveniu veci, pri vydávaní napadnutého rozhodnutia bol dodržaný postup predpokladaný príslušnými ustanoveniami zákona o obsahových náležitostiach rozhodnutí vo veciach služobného pomeru, a preto podľa žalovaného nemožno akceptovať námietku žalobkyne o nedostatkoch napadnutého rozhodnutia v tomto smere. 71. Žalovaný opakovane v napadnutom rozhodnutí poukazoval na podstatu služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, čo okrem iného znamená, že sa podriadi potrebám PZ na jeho zaradenie.
72. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016-19 zo dňa 23. 06. 2016: „Vzhľadom na citované ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje a od riadiacich pracovníkov polície nemožno vyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného zboru. Z uvedených dôvodov ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú." 73. V súvislosti z námietkou žalobkyne o porušení zásady rovnakého zaobchádzania žalovaný poukázal na jej zákonnú definíciu v zákone č. 365/2004 Z. z. s tým, že u žalobkyni neexistuje tzv. diskriminačný dôvod (pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine...), na základe ktorého by bolo so žalobkyňou zaobchádzané odlišne a samotná žalobkyňa takýto dôvod tiež neuviedla. V jej prípade teda chýba základný predpoklad, ktorým je objektívny diskriminačný dôvod, na ktorom by dotknuté orgány mohli založiť svoj postoj, vedúci k znevýhodneniu odvolateľky, preto je podľa žalovaného potrebné akúkoľvek jej diskrimináciu zo strany prezidenta PZ ako oprávneného orgánu alebo ministerky vnútra SR dôrazne odmietnuť. Poukázal aj na prehľad zmien v tabuľkách zloženia a počtov P PZ, neoddeliteľnú prílohu opatrenia ministerky vnútra SR č. 13/2019, podľa ktorej bolo dňom 01.10.2019 v prospech jednotlivých KR PZ presystemizovaných z NAKA P PZ celkovo 50 tabuľkových miest policajtov - teda žalobkyňa nebola jediná, ktorej sa organizačná zmena dotkla. 74. Žalovaný poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/50/2011 zo dňa 22.08.2012 podľa ktorého: „4/ Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi formuloval, že z pôsobnosti či. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv sú vylúčené spory zamestnancov štátu.....Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov ustanoviť ich na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. S poukazom na to je potrebné v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. l zákona č. 73/1998 Z. z. uviesť, že dikcia zákona hovorí o ustanovení do „voľnej funkcie" a nie do „primeranej", resp. „adekvátnej funkcie". Logickým výkladom citovaného ustanovenia preto dôvodne možno dospieť k záveru, že citované predpoklady sa posudzujú z hľadiska potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu, čo nemožno vykladať tak, že v prípade splnenia požadovaných kritérií je automaticky nárokovateľná adekvátna voľná funkcia. " 75. Na mieste podľa žalovaného nie je ani námietka žalobkyne, že k zrušeniu jej doterajšej funkcie a k vytvoreniu novej funkcie s inou náplňou činnosti fakticky nedošlo - poukázal v tejto súvislosti na to, že z prílohy k organizačnému opatreniu ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 23. 07.2019, t. j. z prehľadu zmien v tabuľke zloženia a počtov P PZ s účinnosťou od 01.10.2019 je naopak zrejmé, že z NAKA P PZ bolo odsystemizovaných celkovo 50 tabuľkových miest príslušníkov PZ a zároveň, že došlo k zrušeniu takmer všetkých organizačných súčastí NAKA P PZ, a to vrátane Expozitúry Bratislava NPJ NAKA P PZ, čoho dôsledkom bolo, že sa zrušili aj funkcie príslušníkov PZ na všetkých úrovniach organizačných jednotiek NAKA P PZ a vytvorili sa nové funkcie s inou náplňou činnosti. Žalovaný zdôraznil, že Expozitúra Bratislava bola v zmysle organizačného opatrenia zrušená ako celok, čo znamená, že počnúc dňom 01. 10. 2019 v rámci PZ nebola viac systemizovaná funkcia starší referent špecialista Expozitúry Bratislava NPJ NAKA P PZ, na ktorej bola žalobkyňa do 30. 09. 2019 služobne zaradená. 76. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že na NAKA P PZ bola dňom 01. 10. 2019 vytvorená funkcia s rovnakou náplňou činnosti, aká prislúchala k funkcii, ktorú do 30.09.2019 zastávala žalobkyňa. Jej zrušená funkcia nebola presystemizovaná v rámci NAKA P PZ, ale na KR PZ v Bratislave, kde bola vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti (pri nezmenenom mieste výkonu štátnej služby
- Bratislava a nezmenenom služobnom úrade - MV SR). Žalovaný tvrdil, že napriek tomu, že úlohy v popise staršieho referenta špecialistu 3. operatívneho oddelenia Odboru Bratislava NAKA P PZ pod písm. a) a písm. n) majú všeobecný charakter, ostatné doplnené úlohy, sú podstatným rozšírením činnosti novej funkcie. 77. Všetky ostatné námietky žalobkyne uvádzané v podanom odvolaní a jeho doplnení označil žalovaný vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia za irelevantné. 78. Záverom žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
VI.
Právna úprava
79. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 80. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 81. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 82. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, v znení účinnom v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí, miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je policajt zaradený na výkon štátnej služby. 83. Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. 1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 84. Podľa § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. 85. Podľa § 2a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom. 86. Podľa § 2a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru. 87. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do
iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. 88. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z., policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom. 89. Podľa § 48 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt má právo a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby, b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona, c) na prehlbovanie kvalifikácie. 90. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., tehotnú policajtku a policajtku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokedy dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta výkonu štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej písomným súhlasom. 91. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú policajtku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov. 92. Podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti. 93. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov 94. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
VII.
Skutkové a právne závery správneho súdu
95. Predmetom prieskumu správneho súdu bolo v záhlaví označené rozhodnutie žalovaného, ktorým tento odvolanie žalobkyne voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa, služobne zaradená v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista Expozitúry Bratislava, národnej protikorupčnej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ, podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 1.10.2019 prevedená na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II KR PZ, služobný úrad MV SR a súčasne bola dňom 30.9.2019 podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolaná z doterajšej funkcie. 96. Medzi účastníkmi konania boli sporné skutkové závery napadnutého rozhodnutia ako aj právna stránka veci. Žalobkyňa namietala najmä nasledovné skutočnosti: a) naplnenie oboch podmienok podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 dôvodiac, že nie je pravdou, že v dôsledku zrušenia jej doterajšej funkcie, bola vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti b) nesúhlasila s názorom žalovaného, že v dôsledku organizačnej zmeny nemusí byť prevedená na adekvátnu funkciu, ani s tým, že pri organizačných zmenách nie je potrebný súpis voľných funkcií a ponúknutie adekvátneho miesta c) porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a Ústavy SR d) nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov z dôvodu, že orgány verejnej správy sa nevysporiadali so všetkými pre vec relevantnými skutočnosťami e) „zatajenie obsahu dohody medzi NAKA P PZ a Odborovým zväzom polície pred žalobkyňou, v súlade s ktorou malo byť všetkým dotknutým policajtom umožnené nájsť si iné než “ponúknuté“ funkčné zaradenie, s tým, že im bude súčasne aj vyhovené. f) porušenie ustanovenia § 48 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého policajt má právo na plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona, keďže v prípade žalobkyne došlo k výraznému platovému poklesu g) porušenie ustanovenia § 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého má policajt právo na prehlbovanie kvalifikácie; - žalobkyňa tvrdila, že žalovaný vydaním personálneho rozkazu jej toto právo odoprel h) porušenie ustanovenia § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., keď podľa žalobkyne orgány verejnej správy nepostupovali v súlade s dobrými mravmi
i) neprerokovanie organizačnej zmeny s príslušným odborovým orgánom. 97. Viaceré z vyššie uvedených sporných otázok boli opakovaným predmetom súdnych konaní, v ktorých už bolo právoplatne meritórne rozhodnuté. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na nasledujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR: 98. „Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom krajského súdu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobkyne týkajúcej sa neskúmania existencie voľných funkcií zodpovedajúcich pôvodnému funkčnému zaradeniu žalobkyne. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 515/2016-19 zo dňa 23.06.2016, podľa ktorého „V súvislosti s touto námietkou ústavný súd poukazuje na § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, podľa ktorého sa policajt v služobnom pomere prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. Rešpektujúc citovaný text § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, ústavný súd akceptuje ako ústavne konformný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého príslušné ustanovenia policajného zákona je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, keďže „Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu.“. Vzhľadom na citované ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje a od riadiacich pracovníkov polície nemožno vyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného zboru. Z uvedených dôvodov ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.“ Vzhľadom na uvedené je podľa názoru najvyššieho súdu v tomto kontexte potrebné posudzovať i určenie ďalšieho pracovného zaradenia policajta. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.08.2014 uviedol, že „Objektívne nie je možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor. V súlade s princípom dobrej verejnej správy vo vojensky organizovaných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Zaradenie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície preukazovali a dokladovali (v zmysle správneho konania) splnenie podmienky „nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t.j. že sa podriadi potrebám policajného zboru na jeho zaradenie.“ Odvolací súd k veci dodáva, že ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1988 Z.z. uvádza, že sa policajt ustanoví do voľnej funkcie a nie napr. do adekvátnej funkcie. Ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. zároveň nezakladá zákonnú povinnosť nadriadeného skúmať, či sú voľné iné funkcie.“(rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžo/334/2015, podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžk/4/2017) 99. „5. Krajský súd ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa cítila byť diskriminovaná vydaním personálneho rozkazu č. 560 zo dňa 22.12.2016 tvrdiac, že jej právo, resp. záujem na zotrvanie vo funkcii lektora boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, mala a mohla postupovať podľa ust. § 2a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorý odkazuje na zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 365/2004 Z. z.“) a domáhať sa ochrany podľa tohto zákona podaním žaloby na všeobecnom súde. V konaní správneho súdnictva na základe všeobecnej správnej žaloby nie je možné posudzovať otázky, ktoré patria do právomoci všeobecného súdu v konaní podľa zákona č. 365/2004 Z. z. 14. Pokiaľ ide o sťažovateľkou tvrdené nedodržanie požiadavky na prerokovanie návrhu na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien s príslušným odborovým orgánom podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., najvyšší súd poukazuje na to, že vady v tomto procesnom postupe služobného úradu nie sú v zmysle zákona sankcionované neplatnosťou prevedenia alebo preloženia. Je potrebné poukázať na to, že zákon explicitne ustanovuje prípady neplatnosti (napr. § 227 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. pri prepúšťaní zo služobného pomeru).
Prevedenie a preloženie policajta v dôsledku organizačnej zmeny nie je svojou intenzitou sankcionované neplatnosťou z dôvodu procesných vád pri prerokovaní s odborovou organizáciou. 16. V prípade opakovanej námietky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania sa kasačný súd plne stotožňuje s odôvodnením krajského súdu a opätovne poukazuje na možnosť využitia postupu podľa § 2a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý odkazuje na zákon č. 365/2004 Z. z. a možnosti domáhať sa ochrany podľa tohto zákona podaním žaloby na všeobecnom súde.“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžk/3/2019) 100. „12. V prvom rade sťažovateľ uviedol, že spochybnil existenciu samotnej organizačnej zmeny, ktorý by rušila jeho funkciu k momentu vydania personálneho rozkazu o jeho preložení podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. zo dňa 29.06.2011 a až následne bol vydaný personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011 zo dňa 30.06.2011. 13. Okrem iných dôvodov sťažovateľ namietal aj to, že správne orgány neskúmali a skutkovo nedoložili splnenie podmienky „nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ ako jednu z nutných podmienok v hypotéze príslušnej právnej normy, čím zaťažili svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov (že sa jedná o uvedenú vadu nepreskúmateľnosti, ktorá je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, doložil rozhodnutím českého súdu v obdobnom prípade, aplikujúc normu rovnakého znenia). ... 27. Kasačný súd v danom prípade poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v súvisiacom konaní 8Sžo/58/2013 zo dňa 18.09.2014 vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-152/2011 zo dňa 30. septembra 2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti Personálnemu rozkazu riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia policajného zboru SR (ďalej len „UBOK PPZ“) č. 244 zo dňa 30. júna 2011, ktorým bol žalobca podľa ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. dňom 1. júla 2011 ustanovený do voľnej funkcie starší referent, špecialista protidrogového oddelenia odboru Bratislava, ÚBOK PPZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „Pokiaľ ide o námietku, že organizačné zmeny ku dňu vydania personálneho rozkazu č. 26 neexistovali, keďže personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011, ktorým boli vykonané systemizačné a organizačné zmeny je zo dňa 30. júna 2011, uvedenú námietku senát hodnotí ako účelovú, pretože personálny rozkaz č. 257/2011 má stanovenú účinnosť kudňu1. júla2011, rovnako i personálny rozkaz č.26zodňa29. júna2011, týkajúci sa žalobcu. Rozhodujúci pri posudzovaní zákonnosti je vznik právnych účinkov individuálneho správneho aktu. Do doby nadobudnutia účinnosti nevytvára personálnu zmenu policajta a nevytvára prvok ukrátenia na právach, ktorý je základnou podmienkou prieskumu zákonnosti personálneho rozhodnutia. V daných súvislostiach je nevyhnutné poukázať na to, že rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny budú vykonané v policajnom zbore, je na riadiacich pracovníkoch policajného zboru a na túto časť rozhodnutia sa vzťahuje správna úvaha. Žalobca sa preto nemôže domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie organizačnej zmeny. V tejto časti je potrebné poukázať na správny právny záver krajského súdu, že „právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný vzťah zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci...“. V tomto kontexte je potrebné posudzovať i určenie ďalšieho pracovného zaradenia policajta. Objektívne nie je možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor. V súlade s princípom dobrej verejnej správy, vo vojensky organizovaných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Zaradenie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície preukazovali a dokladovali (v zmysle správneho konania) splnenie podmienky „nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t.j. že sa podriadi potrebám policajného zboru na jeho zaradenie.“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžk/4/2017) 101. „Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená, ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. S poukazom na to bolo potrebné v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. 1 zákona prisvedčiť žalovanému v tom zmysle, že dikcia zákona hovorí o ustanovení do „voľnej funkcie" a nie do „primeranej", resp, „adekvátnej“ funkcie. Logickým výkladom citovaného ustanovenia preto dôvodne možno dospieť k záveru, že citované predpoklady sa posudzujú z hľadiska potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu, čo nemožno vykladať tak, že v prípade splnenia požadovaných kritérií je automaticky nárokovateľná adekvátna voľná funkcia. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že služobný orgán pri ustanovovaní žalobcu do voľnej funkcie na sekcii E na uvedené kritériá prihliadal, so záverom, že tieto sú pre výkon funkcie, do ktorej bol zaradený
dostatočné, čo zodpovedá horeuvedenému výkladu, preto odvolací súd dospel k opačnému záveru ako súd prvého stupňa - že tento postup nebol v rozpore s ustanovením § 33 ods. 1 zákona. Úlohou súdu nebolo skúmať účelnosť či vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžo264/2009 zo dňa 15. 03. 2011) 102. „Kasačný súd k veci dodáva, že sa plne prikláňa k názoru prezentovanému žalovaným 2/, ktorý okrem iného je aj zaužívaným názorom prezentovaným v judikatúre kasačného súdu, a to, že § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov uvádza, že colník sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie a nie napr. do adekvátnej funkcie. Ustanovenie § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov zároveň nezakladá zákonnú povinnosť nadriadeného skúmať, či sú voľne iné funkcie. Na druhej strane má však kasačný súd za to, že k tomu aby bolo rozhodnutie súdne preskúmateľné, musí byť z neho vyvoditeľné odôvodnenie, prečo rozhodnutím viceprezidenta finančnej správy č. 1288511/2016 zo 14. júla 2016 bol sťažovateľ preložený práve na Colný úrad Bratislava. Je pravdou, že v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia je popisné k akým organizačným zmenám došlo, ako aj prečo došlo k zrušeniu funkcie sťažovateľa, avšak kasačný súd nepovažuje za postačujúci argument, že na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky nebolo voľné žiadne miesto, na ktoré by sťažovateľ mohol byť prevedený alebo preložený, a preto bol rozhodnutím viceprezidenta preložený na Colný úrad Bratislava, a to o to viac, že došlo k preloženiu na funkciu odborný colný referent PCÚ Bratislava Letisko do 4. platovej triedy z pôvodnej 7. platovej triedy vo funkcii starší referent špecialista. 52. V prejednávanom prípade súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, ale musí mať možnosť preskúmať dôvody a teda správnu úvahu, na základe ktorej správny orgán postupoval tak, ako postupoval. 53. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za potrebné pripomenúť, že podľa Odporúčania č. Rec (2004) 20 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o súdnom preskúmavaní administratívnych aktov, bod B(1)(b) súd má byť schopný preskúmať akékoľvek porušenie práva, vrátane nedostatku právomoci, procesných pochybení a zneužitia moci. Podľa bodu B (4)(e) tohto odporúčania, súd musí byť v takej pozícii, aby mohol preskúmať všetky faktické aj právne otázky týkajúce sa predmetu konania prezentované účastníkmi. Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. “(Rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžk 7/2018 z 30. 05. 2019). 103. Z vyššie citovaných rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že väčšina žalobných námietok, uplatnených v tomto konaní nie je dôvodná. 104. Súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny budú vykonané v policajnom zbore, je na riadiacich pracovníkoch policajného zboru a žalobkyňa sa nemôže domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie organizačnej zmeny. Tiež platí, že na ďalšie zaradenie policajta, nadväzujúce na organizačnú zmenu nie je možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov, vzhľadom na odlišné postavenie a právnu úpravu Policajného zboru. V prípade prevedenia policajta v dôsledku organizačnej zmeny nie je možné od orgánov verejnej správy, ktoré o tomto prevedení rozhodujú, vyžadovať preukazovanie a dokladovanie splnenia podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie. 105. Z rozhodovacej praxe správnych súdov ďalej vyplýva, že nedodržanie požiadavky na prerokovanie návrhu na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien s príslušným odborovým orgánom, ak by k nemu aj v prípade žalobkyne prišlo, nie je v zmysle zákona sankcionované neplatnosťou prevedenia alebo preloženia. 106. K námietke diskriminácie žalobkyne správny súd uvádza, že prípadná diskriminácia žalobkyne postupom orgánov verejnej správy, predchádzajúcim vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, oprávňovala žalobkyňu postupovať podľa ust. § 2a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý odkazuje na zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon) a domáhať sa ochrany podľa tohto zákona podaním žaloby na všeobecnom súde. V konaní správneho súdnictva na základe všeobecnej správnej žaloby nie je možné posudzovať otázky, ktoré patria do právomoci všeobecného súdu v konaní podľa zákona č. 365/2004 Z. z. 107. Správny súd s prihliadnutím na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžk 7/2018 z 30. 05. 2019 musí dať za pravdu žalovanému aj v tom, že v prípade preloženia žalobkyne na inú funkciu sa nevyžaduje skúmanie kritéria adekvátnosti resp. primeranosti funkcie, na ktorú bola žalobkyňa preložená vo vzťahu k jej pôvodnej funkcii resp. vo vzťahu k jej kvalifikácii.
108. Ako dôvodnú však správny súd musel vyhodnotiť námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti preskúmavaných rozhodnutí z dôvodu, že orgány verejnej správy sa nevysporiadali so všetkými pre vec relevantnými skutočnosťami. 109. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 110. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 111. Z vyššie citovaného ustanovenia § 241 ods. 1, ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplývajú náležitosti rozhodnutia vydaného vo veciach služobného pomeru, ktorými sú aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré sú predmetom tohto konania. Z uvedeného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že toto rozhodnutie musí obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 112. Z vyššie citovaného kompletného odôvodnenia orgánu verejnej správy prvého stupňa (ods. 55 tohto rozsudku) je očividné, že toto rozhodnutie nespĺňa náležitosti, vymedzené ustanovením § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., keďže z neho vôbec nie je zrejmé, aké boli podklady napadnutého rozhodnutia, osobitne, čo konkrétne bolo obsahom organizačnej zmeny, ktorá bola dôvodom vydania rozhodnutia, kedy a s akým výsledkom došlo k prerokovaniu s príslušným odborovým orgánom, čo bolo podkladom rozhodnutia o ustanovení žalobkyne do funkcie práve na OR PZ v BA II, kde bolo miesto výkonu štátnej služby žalobkyne, z čoho táto skutočnosť vyplýva, či došlo v dôsledku tohto rozhodnutia k zmene tohto miesta, nehovoriac o tom, že v odôvodnení tohto rozhodnutia absentuje akákoľvek úvaha, ktorou bol orgán verejnej správy prvého stupňa vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia. V dôsledku uvedeného nie je vôbec možné preskúmať závery, obsiahnuté vo výrokovej časti rozhodnutia a úvahy, ktoré orgán verejnej správy k tomuto rozhodnutiu viedli. 113. Žalobkyňa nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa namietala aj v podanom odvolaní, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí obsiahle argumentoval (na viac ako dvoch stranách svojho rozhodnutia, najmä na stranách 14 a 15 napadnutého rozhodnutia) tým, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval plne v súlade s ustanovením § 241, keď do „svojho rozhodnutia začlenil v príslušnej forme všetky zákonom požadované náležitosti....V odôvodení napadnutého rozhodnutia sú uvedené všetky relevantné skutočnosti, ktoré prvostupňový orgán viedli k vydaniu jeho rozhodnutia. Je v ňom zrozumiteľne, logicky a dostatočným spôsobom vysvetlené, akými úvahami sa prezident PZ riadil pri hodnotení podkladov svojho rozhodnutia, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil a ako takto zistený skutkový stav posúdil s vecného hľadiska ako aj po právnej stránke. Možno teda skonštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je plne v súlade s ustanovením § 241 ods. 3 zákona a poskytuje tak náležitú skutkovú a právnu oporu jeho výroku.“ 114. Tieto závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nekorešpondujú s prvostupňovým rozhodnutím a správnemu súdu nie je zrejmé, ako žalovaný k nim dospel a preto je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné a zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 115. Pretože správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ani rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa požiadavku na preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutí nespĺňalo, bolo potrebné rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť z dôvodu ich nepreskúmateľnosti. 116. Správny súd podotýka aj to, že v administratívnom spise, ktorý bol predložený súdu úplne absentujú akékoľvek podklady, na základe ktorých boli preskúmavané rozhodnutia vydané, čo znemožnilo správnemu preskúmať skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za podklad svojich rozhodnutí. Inak povedané skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ preskúmavaných rozhodnutí nemá žiadnu oporu v administratívnom spise a zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP.
117. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. d) a f) SSP zrušil a vec žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť posúdenia otázky náležitého odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá žiadnu oporu v administratívnom spise. 118. Súd nevykonal dôkazy, navrhnuté žalobkyňou, pretože to bolo vzhľadom na vyššie obsiahnuté právne a skutkové posúdenie veci nadbytočné. 119. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy odstrániť vady konania a rozhodnutia v naznačenom smere. 120. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 121. O zastavení konania v časti nárokov žalobkyne, uplatnených v bode 3 a 4 petitu správnej žaloby zo dňa 14.02.2020 súd rozhodol podľa § 99 písm. a) SSP z dôvodu, že žalobkyňa v tejto časti vzala žalobu späť skôr ako o nej správny súd rozhodol. 122. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.