Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/59/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Radoslav Mizera,

Záborského 1686/1, Ţilina, IČO: 37 597 183, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, Gelnická 33, Košice, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.: I/228/13680-105140/2009/993168-r zo dňa 23. septembra 2009, konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. -69 zo dňa 13. septembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č. k. -69 zo dňa 13. septembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. -69 zo dňa 13. septembra 2011 Krajský súd

v Ţiline podľa a (ďalej len ,,OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č.: I/228/13680-105140/2009/993168-r zo dňa 23. septembra 2009 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím ţalovaného bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Ţilina I č. /Súk zo dňa 1. apríla 2009, ktorým bol ţalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 v sume 80.046,73 €.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe predmetné plnenie dodanie investičného zlata

je zo zákona oslobodené od dane, s poukazom na ust. o DPH (ďalej len „“), teda nákup a predaj investičného zlata nie je moţné zdaňovať daňou z pridanej hodnoty. Súd sa nestotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe i keď sa jedná o investičné zlato a takýto predaj je od DPH oslobodený, ţe je ţalobca povinný, tým, ţe uviedol daň na faktúrach, platiť ju z dôvodu aplikácie ust. . Podľa názoru krajského súdu takáto povinnosť z ust. ţalobcovi nevyplýva, toto ustanovenie je moţné aplikovať iba v prípade, ţe platiteľ, ktorý je povinný platiť daň nie je oslobodený od platenia dane a uvedie vo faktúre vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa . V danom prípade je však plnenie oslobodené od dane, teda daňový subjekt nebol povinný platiť daň a ţalobcovi preto nevznikla povinnosť platiť daň. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR

2

sp. zn. 3Sţ-o-KS/167/2006 z 9. júla 2007. Krajský súd poukázal aj na tú skutočnosť, ţe rozhodnutie je nezrozumiteľné, nakoľko nie je zrejmé, či daňovú povinnosť, ktorú správca dane uloţil podľa , vyplýva ţalobcovi aj podľa Smernice 2006/112/ES a predtým šiestej Smernice o DPH. Podľa názoru súdu, ak povinnosť platiť daň vyplývala priamo zo smernice, mali túto smernicu uviesť vo svojich rozhodnutiach o DPH.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, ktorý

navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) zmenil rozsudok krajského súdu v časti výroku týkajúceho sa napadnutého rozhodnutia ţalovaného č. I/228/13680-105140/2009/993168-r zo dňa 23. septembra 2009 tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietne. V dôvodoch poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Podľa ţalovaného v uvedenom prípade išlo o rovnaký postup ako v prípade ţalovaného.

Ţalobca sa k podanému odvolaniu ţalovaného písomne vyjadril a poukázal

na ust. a podľa jeho názoru Smernice Rady ES majú priamy účinok, ak priznávajú jednotlivcom práva a povinnosti. Pre pouţitie priameho účinku smernice musia byť splnené podmienky, lehota pre transpozíciu a implementáciu uţ uplynula, príslušné ustanovenie je dostatočne presné a priamou aplikáciou nedôjde k uloţeniu povinnosti jednotlivcovi. Podľa jeho názoru daňové orgány nemôţu vyuţiť smernicu v neprospech daňového subjektu. Ustanovenie Smernice Rady č. 77/388/EHS však v takom znení nikdy nebolo implementované do ale aţ od 1. januára 2010 sa zmenilo ust. v súlade s Smernice Rady č. 2006/112/ES. Podľa ţalobcu v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. nie je zmienka o ust. a túto skutočnosť uţ namietal v ţalobe s ktorou sa však súd v súlade s SR ako aj s nijako nevysporiadal. Ţalobca taktieţ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a tým zároveň aj na skutočnosť, kedy má dôkazné bremeno znášať ţalobca a kedy ţalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov konania. Podaním z 9. januára 2012 ţiadal v prípade zmeny rozsudku krajského súdu poloţiť prejudiciálne otázky ESD týkajúce sa investičného zlata, jeho formy, zlatých zliatkov v tvare tehly a či stačí vychádzať z údajov na faktúre, ak sa deklaruje dodanie zlata formou tehly alebo prútu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, ţe právne závery krajského súdu sú zatiaľ predčasného charakteru a bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

3

ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti ( ).

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie

o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť ( ).

Podľa predmetom preskúmania môţe byť za podmienok

ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Z obsahu odvolania ţalovaného je zrejmé, ţe o.i. namietal skutočnosť, ţe krajský súd

sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktorý poukázal vo svojom vyjadrení a ktorý sa podľa neho týkal obdobného prípadu. Ako vyplýva z obsahu jeho podaného odvolania, ţalovaný namietal nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť nesúhlasiac s jeho výrokom a dôvodmi, keď poukazujúc na skutočnosti, ţe v obdobnej veci (investičné zlato) Najvyšší súd SR ale aj Krajský súd v Trenčíne rozhodol inak.

Podľa (v spojení s veta prvá ) v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu

v zmysle (ďalej aj „“) vykladať a uplatňovať tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je zaloţené.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

je teda aj právo účastníka konania (teda aj žalovaného) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

4

republiky vo veciach sp. zn. či sp. zn. – www.concourt.sk). Túto poţiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tieţ pripomína, ţe právo na spravodlivý súdny proces nevyţaduje, aby súd v rozsudku reagoval na kaţdý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia povaţovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. – www.concourt.sk).

Vychádzajúc z uvedeného aj v správnom súdnictve nesporne obsahom práva na súdnu

ochranu podľa je aj právo ţalovaného správneho orgánu, ako účastníka preskúmavacieho konania na také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré bude zodpovedať na jeho primárne námietky oponujúce ţalobe ţalobcu voči jeho rozhodnutiu.

Opomenutie krajského súdu, ţe sa v rozhodnutí ţiadnym spôsobom nevysporiadal

s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , však zhora definovanému právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho všeobecného súdu, nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na námietky ţalovaného uvedené v jeho vyjadrení.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, súd v správnom

súdnictve je oprávnený a povinný vysporiadať sa nielen s námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe, ale aj námietkami ţalovaného uvedenými v jeho vyjadrení.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel konštatovať, ţe

odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je súladné s ust. .

Ak teda v posudzovanej veci krajský súd podľa názoru najvyššieho súdu sa riadne

nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami ţalovaného, postupoval nedôsledne, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa veta druhá a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), v ktorom krajský súd po opätovnom vyporiadaní sa s námietkami ţalovaného znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite (teda dostatočne konkrétne) odôvodní tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne konanie bolo urobené zadosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k zhora vyslovenému právnemu názoru povaţuje

za potrebné dodať, ţe napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike nateraz uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú

5

správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa včítane odôvodňovania rozhodnutia.

V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho

konania ( v spojení s vety prvej ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 22. augusta 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth