Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžp/3/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci žalobcu: Ing. V.V., bytom Ovocinárska 10, Nitra, právne

zastúpeného JUDr. Ivetou Lenčéšovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Farská 28, Nitra,

proti žalovanému: Krajský úrad životného prostredia Nitra, so sídlom Janka Kráľa 124,

Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Čj.: A/2011/00055 zo dňa

20. januára 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre,

č. k. -30 zo dňa 18. augusta 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre,

č. k. -30 zo dňa 18. augusta 2011 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre v súlade s ustanovením § 250j ods. 2

písm. c) (ďalej len „“) zrušil v záhlaví uvedené

rozhodnutie, ktorým žalovaný správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 4

ods. 2 písm. a) o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) v súlade s ustanovením o správnom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie

odvolateľa (žalobcu) a potvrdil napadnuté rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia

Nové Zámky Čís.: 2010/02263-03-Se zo dňa 15.11.2010 v celom rozsahu, a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bola žalobcovi, avšak

v pozícii fyzickej osoby podnikateľa, podľa ustanovenia § 90 ods. 1 písm. l) zákona

č. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “ alebo „zákon o ochrane prírody a krajiny“) uložená pokuta vo výške 150 €

za iný správny delikt, nakoľko sa mal dopustiť protiprávneho konania tým, že výrub drevín

vyplývajúci z osobitných predpisov – o energetike a o zmene

niektorých zákonov, vykonal v k. ú. Malé Kosihy v lokalite Pod Sekerešom – mokraď dňa

19.8.2010 t.j. 10-ty deň po písomnom oznámení a v k. ú. Horný Chotár (Obec Salka) dňa

18.8.2010 t.j. v deň podania oznámenia, pričom týmto konaním si menovaný nemal splniť

povinnosť podľa , v súlade s ktorým ten kto chce

z dôvodu uvedeného v § 47 ods. 4 písm. d) citovaného zákona vyrúbať drevinu, je povinný

túto skutočnosť písomne oznámiť orgánu ochrany prírody najmenej 15 dní pred uskutočnením

výrubu. Súčasne bol žalobca zaviazaný v súlade s ustanovením § 91 ods. 12 zákona

č. uhradiť štátu trovy konania spojené s prerokovaním iného správneho deliktu

v paušálnej sume vo výške 33,19 €.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa a žalobcovi, ktorý

mal v konaní úspech priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 327,82 € (66 €

za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci

po 123,50 € - vyhlášky č. a 2x režijný paušál po 7,41 €).

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol priebeh správneho konania,

ktorého podkladom bola správa o výsledku objasňovania priestupku podľa § 60 ods. 3

písm. c) o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), podľa ktorého Ing. V.V., si nesplnil povinnosť podľa

tým, že ako zhotoviteľ diela podľa zmluvy o dielo č.

síce písomne oznámil príslušnej obci – Malé Kosihy dňa 9. augusta 2010 a Salka dňa 18.

augusta 2010 výrub drevín vyplývajúci z osobitného predpisu – ,

avšak výrub drevín sa uskutočnil v k. ú. Malé Kosihy v lokalite Pod Sekerešom – mokraď

dňa 19. augusta 2010, t.j. 10-ty deň po oznámení a k. ú. Horný Chotár (Obec Salka) dňa 18.

augusta 2010 t.j. v deň podania oznámenia, teda výrub drevín nebol v zmysle § 47 ods. 7

zákona o ochrane prírody a krajiny písomne oznámený najmenej 15 dní pred uskutočnením

výrubu. V súvislosti so správnym konaním poukázal na obsah odvolania žalobcu, v ktorom

žalobca argumentoval tým, že v súlade so o energetike a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo

„zákon o energetike“) oznámil prvostupňovému orgánu ochrany prírody, Obecnému úradu

Malé Kosihy úmysel pristúpiť k výrubom porastov, ktoré ohrozujú prevádzku vedenia

vysokého napätia a odvolávajúc sa na znenie ustanovenia § 47 ods. 7 písm. a) citovaného

zákona poukázal na to, že prvostupňový orgán ochrany prírody v zastúpení starostkou p. M.,

tým, že starostka dňa 9. augusta 2010 na list oznamujúci výrub porastu písomne vyjadrila

svoje súhlasné stanovisko slovami „súhlasím, beriem na vedomie“ využil zákonom stanovenú

možnosť na určenie podrobnejších podmienok výrubu a preto mal za to, že na základe

takéhoto vyjadrenia mohol pristúpiť k vykonaniu prác bez ďalšieho časového obmedzenia.

Poukázal na to, že obdobne žalobca argumentoval aj v prípade výrubu porastov v k. ú. Horný

Chotár, keď uviedol, že dňa 18. augusta 2010 oznámil úmysel pristúpiť k výrubom porastov

prvostupňovému orgánu ochrany prírody, Obecnému úradu Salka v zastúpení starostom p. J.,

ktorý sa ústne vyjadril, že s výrubom bez pripomienok súhlasí a túto skutočnosť písomne

potvrdil dňa 18. augusta 2010 slovami „bral na vedomie starosta obce Salka“. Venujúc ďalej

pozornosť odvolaciemu konaniu krajský súd uviedol, že žalovaný správny orgán napadnutým

rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

potvrdil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na jeho správne závery, s ktorými

sa stotožnil tvrdiac, že počas plynutia 15 dňovej lehoty po oznámení o výrobe drevín, nie je

možné do drevín určených na výrub zasahovať.

Poukázal ďalej na to, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza

oznámenie o výrube porastov zo dňa 18. augusta 2010 adresované Obecnému úradu,

Oddeleniu životného prostredia Salka, na ktorom sa nachádza rukou dopísaný text „Bral

na vedomie starosta obce Salka“ s podpisom a zároveň je v administratívnom spise založené

aj oznámenie žalobcu o výrube porastov zo dňa 9. augusta 2010 adresované Obecnému úradu,

Oddeleniu životného prostredia Malé Kosihy, prijaté dňa 9. augusta 2010.

Odvolávajúc sa na ustanovenie § 47 ods. 4 písm. d) a ods. 7 zákona o ochrane prírody

a krajiny uviedol, že z uvedených právnych noriem je zrejmé, že na výrub drevín

sa nevyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a postačuje, aby táto skutočnosť bola orgánu

ochrany prírody písomne oznámená najmenej 15 dní pred uskutočnením výrubu majúc za to,

že 15 dňová lehota má ten význam, že počas jej plynutia môže orgán ochrany prírody určiť

podrobnejšie podmienky uskutočnenia výrubu alebo výrub pozastaviť, obmedziť alebo

zakázať. V tejto súvislosti poukázal na to, že v prípade, ak dal orgán ochrany prírody

žiadateľovi takýto súhlas pred uplynutím 15 dňovej lehoty (hoci tento nebol potrebný), bolo

dôvodné zo strany žiadateľa sa domnievať, že orgán ochrany prírody už nechce určiť

podrobnejšie podmienky výrubu a ani nechce tento výrub pozastaviť, obmedziť alebo zakázať

a teda, že nemá voči takémuto výrubu námietky. Podľa názoru krajského súdu v takomto

prípade žiadateľa musí chrániť dobromyseľnosť, keď vychádzajúc z takéhoto oznámenia,

pristúpil k výrubu pred vypršaním 15 dňovej lehoty s poukazom na skutočnosť, že žalobca

pristúpil k výrubu drevín až po tom, čo mu orgán ochrany prírody oznámil, že proti takémuto

výrubu nemá námietky a preto dospel k názoru, že žalobcu nemožno za jeho následný postup

sankcionovať. Konštatoval, že preukázanie súhlasu orgánu ochrany prírody však nevyplýva

jednoznačne z administratívneho spisu, ktorý je podkladom pre vydanie rozhodnutia a ani túto

skutočnosť správny orgán žiadnym spôsobom neskúmal. Poukázal na to, že hoci žalobca súdu

predložil oznámenie zo dňa 9. augusta 2010 adresované Obecnému úradu, Oddeleniu

životného prostredia Malé Kosihy, na ktorom je v dolnej časti uvedené, že berie na vedomie

a súhlasí s ním a k tomuto vyjadreniu je pripojený nečitateľný podpis a pečiatka,

v administratívnom spise sa takéto oznámenie aj s dolu uvedeným textom nenachádza.

Z uvedeného dôvodu usmernil správny orgán v jeho ďalšom postupe tak, že bude potrebné,

aby nad všetku pochybnosť zistil, či orgán ochrany prírody žalobcovi udelil súhlas s výrubom

na oznámení zo dňa 9. augusta 2010 adresovanom Obecnému úradu, Oddeleniu životného

prostredia Malé Kosihy alebo nie, pričom uvedené sa vzťahuje aj k žiadosti zo dňa

18. augusta 2010, adresovanej Obecnému úradu, Oddeleniu životného prostredia Salka

dodajúc, že až po takto zistenom skutkovom stave bude možné posúdiť, či žalobca pristúpil

k výrubu porastov po predchádzajúcom súhlase orgánu ochrany prírody alebo bez takéhoto

súhlasu, a teda či je dôvod pristúpiť k uloženiu sankcie alebo nie.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2

písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa

v súlade s ustanovením jeho zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, resp. jeho zmeny (pravdepodobne v zamietnutí žaloby). Odvolanie odôvodnil

ustanovením a v spojení s majúc za to,

že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tiež, že súd prvého

stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súčasne

v odvolaní napadol aj správnosť výroku týkajúceho sa trov konania.

V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že správne konanie ako aj ostatné druhy

administratívneho procesu sú zásadne ovládané zásadou materiálnej pravdy a rozhodnutie

správneho orgánu musí v súlade s ustanovením § 46 správneho poriadku vychádzať

zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v tejto súvislosti podrobne poukázal

na priebeh správneho konania upriamiac pozornosť na fakt, že žalobca svoje právo

na vyjadrenie sa k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty za iný správny delikt

nevyužil ani písomne ani osobne do zápisnice. Poukázal ďalej na to, že žalobca počas celej

doby správneho konania až do vydania rozhodnutia nenamietal porušenie 15 dňovej zákonnej

lehoty a preto prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie na základe spoľahlivo

a nad všetky pochybnosti zisteného skutkového stavu veci.

Považujúc za zmätočné tvrdenia súdu prvého stupňa uvedené na 8. strane rozsudku,

že: „...Je preto potrebné, aby správny orgán nad všetku pochybnosť zistil, či orgán ochrany

prírody žalobcovi udelil súhlas s výrubom na oznámení zo dňa 09.08.2010, adresovanom

Obecnému úradu Oddelenie životného prostredia Malé Kosihy, alebo nie. To platí aj

vo vzťahu k žiadosti zo dňa 18.08.2010, adresovanej Obecnému úradu Oddeleniu životného

prostredia Salka. Až po takto zistenom skutkovom stave bude možné posúdiť, či žalobca

pristúpil k výrubu porastov po predchádzajúcom súhlase orgánu ochrany prírody alebo

bez takéhoto súhlasu, a teda či je dôvod pristúpiť k uloženiu sankcie alebo nie...“ poukázal

na ustanovenie , ktoré takýto súhlas na výrub

drevín nevyžaduje, ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov,

ktorú skutočnosť uvádza aj samotný krajský súd na strane 7 rozsudku.

Rovnako za zmätočné považoval tvrdenia obsiahnuté na strane 7 odôvodnenia

napadnutého rozsudku, že „...Ak žiadateľ – žalobca konal na základe predchádzajúceho

súhlasu orgánu ochrany prírody, nemožno takýto jeho následný postup sankcionovať.“

pričom v nasledujúcej vete uviedol, že: „.. To, či bol alebo nebol takýto súhlas daný, však

jednoznačne z administratívneho spisu, ktorý je podkladom pre vydanie rozhodnutia

nevyplýva a ani správny orgán túto skutočnosť žiadnym spôsobom neskúmal, pričom sa o nej

nezmieňuje ani vo svojich rozhodnutiach.“

Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne aplikoval ustanovenia § 47 ods. 7 v spojení

s § 90 ods. 1 písm. l) zákona o ochrane prírody a krajiny, s poukazom na to, že zákon

sankcionuje nedodržanie povinnosti minimálne 15 dní pred výrubom bez ohľadu na nejaké

súhlasy, či odobrenia zo strany obce, zdôrazniac, že dodržanie 15 dňovej lehoty je jedinou

účinnou brzdou chrániacou záujmy ochrany prírody pred nekontrolovanými výrubmi.

Taktiež vytkol súdu prvého stupňa, že vo svojom rozhodnutí opomenul účel danej

zákonnej lehoty a to, že počas nej majú právo sa k predmetnému výrubu vyjadriť aj iné osoby

ako len obce a tieto osoby by mohli byť skorším výrubom ukrátené na svojich právach

vyplývajúcich priamo z článku 44 ods. 1 a 2 .

Za potrebné považoval poukázať na výšku pokuty, ktorá je pomerne nízka. Súčasne

upriamil pozornosť na to, že žalobca ako fyzická osoba – podnikateľ má v predmete

podnikania „poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve“, pod ktoré možno

výrub drevín subsumovať. Uviedol, že z uvedeného dôvodu je dôvodné očakávať, že žalobca

bude ovládať aj relevantnú legislatívu.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. Odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací

( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ),

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ,

keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a 3 v spojení s veta prvá a ), a dospel k záveru, že

odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa vyhovel žalobe a napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho

orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný

zamietol odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu. Správny orgán prvého stupňa prvostupňovým rozhodnutím uložil

žalobcovi podľa , pokutu za iný správny delikt

vo výške 150 € za nesplnenie právnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 47 ods. 7 uvedeného

zákona. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa

a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal

s námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup správnych

orgánov, ktorými bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o uznaní viny a uložení sankcie

žalobcovi podľa ,

Účelom je upraviť pôsobnosť orgánov štátnej správy

a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody

a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života

na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne

využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického

vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability (§ 1 ods. 1).

Podľa súhlas na výrub dreviny

sa nevyžaduje, ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov.

Podľa ten, kto chce z dôvodu uvedeného

v odseku 4 písm. d) vyrúbať drevinu, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť

orgánu ochrany prírody najmenej 15 dní pred uskutočnením výrubu. Orgán ochrany

prírody môže a) určiť podrobnejšie podmienky uskutočnenia výrubu alebo b) výrub

pozastaviť, obmedziť alebo zakázať, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu drevín,

chránených druhov podľa § 33 alebo s rozsahom oprávnenia alebo povinnosti podľa

osobitných predpisov.

Podľa orgán ochrany prírody môže

uložiť pokutu do 9.958,17 € a prepadnutie veci podnikateľovi alebo právnickej osobe,

ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že nesplní povinnosť podľa § 7 ods. 4, § 35

ods. 7, § 41 ods. 12 a 14, § 47 ods. 2 a 7, § 50 ods. 2, § 57 ods. 3 alebo § 104 ods. 1, 5 až 9,

13 a 14.

Podľa , , obec vykonáva v prvom

stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

prijíma oznámenia podľa § 47 ods. 6 a 7, koná podľa § 47 ods. 7.

Podľa , orgán ochrany prírody rozhoduje

na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.

Fyzické osoby a právnické osoby sú povinné na základe žiadosti orgánu ochrany

prírody podať vysvetlenie o skutočnostiach, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie

podľa tohto zákona. Takto získané informácie sa môžu použiť iba na účely konania podľa

tohto zákona. Ustanovenie § 71 ods. 12 a 13 platí rovnako.

Podľa , na konanie podľa tohto zákona

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ( o správnom konaní

v znení neskorších predpisov – správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických

osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1

správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým

účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len

návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 správneho poriadku).

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danej veci

nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci nepostupovali v súčinnosti

s účastníkom správneho konania – žalobcom, podmieňujúce zistenie skutkového stavu veci

a majúce vplyv na zákonnosť ich rozhodnutia, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie

žalovaného najvyšší súd taktiež nepovažoval za súladné so zákonom, a preto súd prvého

stupňa rozhodol v súlade so zákonom, keď žalobe vyhovel.

Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že v kontexte s úpravou právnej teórie,

ktorá v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné

činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii podliehajú správne disciplinárne

delikty a správne delikty poriadkové, sa za delikt považuje len také porušenie povinnosti

(konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje, pričom rozlišovacím

kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej

spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych

deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť

(výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie

práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih

správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že

formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu

zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky

v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo

správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru

spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či

naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich

zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych

skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. V konaniach zisťovania správneho deliktu,

rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe

analógie legis teda treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti

v zmysle právnej úpravy v o priestupkoch v znení neskorších

predpisov alebo .

Odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom k tomu že

neustanovuje hmotnoprávnu a ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania iných správnych

deliktov, bolo potrebné aj v preskúmavanej veci vychádzať z právnej úpravy zákona

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na ktorú zákonodarca

aj pod čiarou znenia právnej normy ustanovenej v

priamo odkazuje.

Podľa o priestupku vykoná správny orgán v prvom

stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len

vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa

nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

V predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov

správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa

názoru súdu aplikovať na danú vec aj čl. 6 ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, keďže

Slovenská republika článkom 1 ods. 2 sa zaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecné

záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje

ďalšie medzinárodné záväzky a uvedený Dohovor sa podľa článku 154c stal súčasťou

právneho poriadku SR (publikovaný pod č. ) a má prednosť pred zákonom,

ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné

obvinenie“ a ,,práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6

ods. 1 dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku

členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).

Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri

napr. sp. zn. , , , ), ktorá je jednotná

v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie

za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických

osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za priestupky, resp.

trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú

obvinenému.

Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych

sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. zasadnutí

zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi

riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto

odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih

za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné

opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy

postihu sa považujú za správne sankcie. V zmysle zásady č. 6 uvedeného Odporúčania

vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady:

každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii, má byť informovaná o obvinení proti nej, mal

by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme

zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej

zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa

(byť vypočutá) predtým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa

ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.

Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje

za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku

1 je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu),

ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že

príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich

budú správne vykladať a aplikovať (napr. , tiež ). Rešpektovanie

princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to

tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne

a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb

k orgánom verejnej moci (; Nález z 22. septembra 1999 Zbierka

nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne Nález

z 13. októbra 1999 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; ;

Nález z 13. novembra 2002 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002

– II. polrok, s. 750).

Vzhľadom k uvedenému senát odvolacieho súdu zastáva názor, že bolo povinnosťou

správneho orgánu v danom prípade prejednať vec so žalobcom na ústnom pojednávaní a bolo

nepostačujúce ho len vyzvať na vyjadrenie, na ktorú vadu súd prihliadol z úradnej povinnosti,

keďže má za následok odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej

správy v zmysle článku 46 ods. 1 .

Podľa štátne orgány môžu konať iba

na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí

byť v súlade s touto .

Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných

právnych predpisov musia byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii

zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom,

ktorý v závislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne

na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný

izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.

Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti

rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou Obvodného úradu životného prostredia Nové

Zámky ako aj Krajského úradu životného prostredia Nitra vykonať v danom prípade výklad

a aplikáciu právnej normy ustanovenej v ,

v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.

Z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 90 ods. 1, písm. l/ zákona

č. vyplýva, že orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu podnikateľovi alebo

právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že nesplní povinnosť podľa

§ 47 ods. 7, v zmysle ktorej právnej normy ten, kto chce z dôvodu uvedeného v odseku 4

písm. d) vyrúbať drevinu, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť orgánu ochrany

prírody najmenej 15 dní pred uskutočnením výrubu. Zákonodarca dáva do právomoci orgánu

ochrany prírody rozhodnúť na základe jeho správnej úvahy o uložení pokuty za nesplnenie

zákonom uloženej povinnosti, pričom povinnosťou správneho orgánu je v súčinnosti

s účastníkom konania obvineného so spáchania iného správneho deliktu správne zistiť

skutočný stav preukazujúci porušenie právnej povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

daného prípadu, majúc na zreteli, že pokiaľ sa i preukáže nesplnenie právnej povinnosti,

uloženie sankcie nemôže byť samoúčelné, ale musí spĺňať súčasne tak funkciu represívnu ako

aj výchovnú.

Odňatie žalobcovi ako účastníkovi správneho konania právo na spravodlivý proces

podmieňujúce nedostatočne zistený skutočný stav veci, sú dostatočné dôvody pre zrušenie

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v zmysle ,

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre

podľa v spojení s , veta prvá a s potvrdil

aj keď z iných dôvodov.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1

v spojení s veta prvá, s a s , . Žalobcovi

pre úspech v tomto konaní priznal náhradu tohto konania, avšak vzhľadom k tomu že ich

výšku v zákonnej lehote nevyčíslil podľa v spojení s

mu náhradu trov konania nepriznal, keďže v zmysle zákonnej úpravy uvedenej v právnej

norme nie je súd viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 26. septembra 2012

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth