Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/205/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne 1/ J. K., 2/ Ing. E. S., 3/

Ing. Ľ. S., 4/ J. B., 5/ J. B., 6/ L. B., všetkých zastúpených JUDr. V. F., advokátom so sídlom

v P.proti ţalovanému T., IČO 35876115, zastúpenému JUDr. L. S., advokátom so sídlom v

Bo náhradu škody

za neposkytnuté služby, vedenej na Okresnom súde Bratislava I, pod sp.zn. ,

na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. februára 2012,

sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcom 1/ aţ 6/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. septembra 2010, č.k. -177

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/, 2/ a 3/ istinu vo výške

123,95 € spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne z dlţnej sumy od 26. septembra 2007

do zaplatenia; ţalobcom 4/, 5/ a 6/ kaţdému istinu vo výške 135,22 € spolu s úrokom

z omeškania 8 % ročne z dlţnej sumy od 13. októbra 2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj náhradu trov konania kaţdému zo ţalobcov 1/, 2/ a 3/

vo výške 42,39 € a kaţdému zo ţalobcov 4/, 5/, 6/ trovy konania vo výške 59,73 € k rukám

ich právneho zástupcu. Vo zvyšku návrh ţalobcov zamietol. Vychádzal zo skutkového

zistenia, ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ uzavreli 26. júla 2007 so ţalovaným Zmluvu o obstaraní

zájazdu, predmetom ktorej bolo zabezpečenie zájazdu v Turecku, Alanyi, v hoteli G. 3+, v

termíne od 28. júla 2007 do 8. augusta 2007 pre tri osoby, v ubytovacej kapacite 2+1 + l, s

leteckou dopravou z Košíc a sluţbami „all inclusive“ v celkovej cene 1 628,96 €

(49 074,-Sk), keď základná cena zájazdu pre jednu osobu predstavovala 417,91 €

(12 590,-Sk), letiskový poplatok 99,25 € (2 990,-Sk), palivový poplatok 16,27 € (490,-Sk)

a poistenie proti insolventnosti 9,56 € (288,-Sk). Ţalobcovia 4/ aţ 6/ uzavreli so ţalovaným

2

Zmluvu o obstaraní zájazdu 26. júla 2007, podľa ktorej sa ţalovaný zaviazal zabezpečiť zájazd

v Turecku, v hoteli G. v termíne od 28. júla 2007 do 8. augusta 2007 pre tri osoby, v

ubytovacej kapacite 2 +1, s leteckou dopravou z Bratislavy a sluţbami „all inclusive“

v celkovej cene 1 666 € (50 190,-SK), keď základná cena zájazdu pre jednu osobu

predstavovala 417,91 € (12 590,-Sk), letiskový poplatok 99,25 € (2 990,-Sk), palivový

poplatok 16,27 € (490,-Sk) a cestovné poistenie a poistenie proti insolventnosti 21,91 €

(660,-Sk). Poukázal na to, ţe ţalobcovia 1/ aţ 6/ sa domáhali voči ţalovanému zaplatenia

sumy 208,96 € (6 ) ako náhrady škody za nedodrţanie záväzkových povinností

ţalovaného zo Zmluvy o obstaraní zájazdu z 26. júla 2007. Na zistený skutkový stav aplikoval

ustanovenie a nasl. . Uviedol, ţe ţalobcovia splnili podmienky

obsiahnuté v ods. l , pretoţe sluţby poskytnuté ţalobcom

v hoteli S. neboli rovnakej, príp. vyššej kvality, ako tie objednané na základe zmluvy o

obstaraní zájazdu v hoteli G.. Konštatoval, ţe ţalobcom potom patrí

za čerpanie sluţieb objektívne niţšej kvality náhrada v súlade s ustanovením § 741k ods. 2

, pričom táto náhrada predstavuje finančný rozdiel medzi objednanými

a skutočne dodanými sluţbami. Pri stanovení konkrétnej výšky tohto rozdielu aplikoval

ustanovenie Pri určovaní konkrétnej výšky náhrady odpočítal zo základnej ceny

zájazdu pre jednu osobu v sume 417,91 € (l2 590,-Sk) hodnotu letenky a sluţieb

poskytovaných počas letu do Turecka vo výške 192,54 € (5 800,48 Sk) na jednu osobu;

nezohľadnil v tomto odpočte náklady na letiskové poplatky spolu vo výške 29,01€ (874,-Sk),

pretoţe tieto boli predmetom samostatnej úhrady zo strany ţalobcov v zmysle zmluvy

o obstaraní zájazdu. Výsledná suma 225,37 € (6 789,52 Sk), ktorá ostala po odpočítaní leteckej

dopravy, potom predstavovala cenu ţalobcami objednaných sluţieb pripadajúcich

na ubytovanie, jeho lokalitu, sluţby delegáta a sluţby „all inclusive“. Pokiaľ ide o samotný

hotel, dospel k záveru o nekvalitne poskytnutých sluţbách hotela zo strany ţalovaného, a to

pri ţalobcoch 4/ aţ 6/ v rozsahu 30 %, pri ţalobcoch 1/ aţ 3/ v rozsahu 25 %. Pokiaľ išlo

o druhú oblasť týkajúcu sa sluţieb delegáta, hodnotil ním poskytnuté sluţby ako sluţby niţšej

kvality v rozsahu 10 %. Poskytnutie sluţieb „all inclusive“ ţalovaným posúdil ako sluţby

niţšej kvality v rozsahu 20 %. Sumarizáciou všetkých troch zloţiek mal za preukázané, ţe

ţalovaný z hodnoty objednaných sluţieb neposkytol ţalobcom 1/ aţ 3/ sluţby v rozsahu 55 %

a v prípade ţalobcov 4/ aţ 6/ v rozsahu 60 %, čo v peňaţnom vyjadrení znamená rozdiel medzi

objednanými a skutočne dodanými sluţbami vo výške 123,95 € (55 % z 225,37 €)

pri ţalobcoch 1/ aţ 3/; vo výške 135,22 € (60 % z 225,37 €) pri ţalobcoch 4/ aţ 6/, vo zvyšnej

časti ich nárok ako nedôvodný zamietol. Zároveň priznal ţalobcom 1/ aţ 3/ kaţdému spolu

s istinou 123,95 € aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 26. septembra 2007 (výška

diskontnej sadzby NBS bola k uvedenému dátumu 4 %) a ţalobcom 4/ aţ 6/ spolu s istinou

3

135,22 € aj úrok z omeškania 8 % ročne od 13. októbra 2007 (výška diskontnej sadzby NBS

bola k uvedenému dátumu 4 %). Vo zvyšku uplatňovaného úroku z omeškania ich návrh

zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného rozsudkom zo 16. februára 2012,

č.k. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalobcom 1/ aţ 6/ náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa v preskúmavanej veci

vykonal náleţité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôleţitých

pre posúdenie dôvodnosti návrhu ţalobcov, ako aj na opodstatnenosť tvrdení ţalovaného

z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu ( a ) a zhodnotením

výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s dospel k správnym skutkovým

záverom. Stotoţnil sa so skutkovými závermi súdu prvého stupňa, a to, ţe sluţby poskytnuté

ţalobcom v hoteli S. neboli rovnakej, príp. vyššej kvality, ako tie objednané

na základe zmluvy o obstaraní zájazdu v hoteli G. a právnymi závermi, ţe ţalobcom patrí za

čerpanie sluţieb objektívne niţšej kvality náhrada v súlade s ustanovením

, pričom táto náhrada predstavuje finančný rozdiel medzi

objednanými a skutočne dodanými sluţbami. Mal za to, ţe pouţité ustanovenie súd prvého

stupňa aj správne vyloţil a svoje dôvody vedúce k čiastočnému vyhoveniu návrhu aj náleţite

v súlade s odôvodnil. Na základe toho sa v zmysle

v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, ţe

ţalovaný vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti len zopakoval a podrobnejšie rozviedol

svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, pričom konštatoval, ţe

v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s nimi súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal, uviedol,

prečo na ne neprihliadol, a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné

skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ

rozhodnutia. Dospel k záveru, ţe obsah odvolania ţalovaného nie je spôsobilý spochybniť

správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých zaloţil svoje

rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov. Okrem toho venoval pozornosť

aj námietkam ţalovaného spochybňujúcim nedodrţanie postupu upraveného v ustanovení

; námietkam spochybňujúcim závery súdu prvého stupňa

označiac hodnotenie vzniku zmluvného vzťahu v prípade ţalobcov 1/ aţ 3/ za nepresvedčivé;

námietkam namietajúcim hodnotenie výpovede svedkyne doţiadaným súdom bez prítomnosti

odporcu; námietkam hodnotiacim ubytovanie súdom prvého stupňa a námietkam

o nesprávnom výpočte rozdielu medzi objednanými a poskytnutými sluţbami. O trovách

konania rozhodol podľa a

Rozsudok odvolacieho súdu napadol ţalovaný dovolaním. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením tvrdiac, ţe mu ako účastníkovi konania bola

postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. K odňatiu moţnosti konať pred súdom

malo dôjsť podľa jeho názoru tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade

s ustanovením Vytýkal odvolaciemu súdu nedostatok odôvodnenia

vo vzťahu k jeho námietkam uvedeným v odvolaní, najmä pokiaľ ide o existenciu náhrady

škody a posúdenie prípadného rozdielu medzi ponúkanými a poskytnutými sluţbami, pričom

v tejto súvislosti namietal, ţe len samotná formulácia ustanovenia § 3 a nasl. vyhlášky

č. , ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich

zaraďovaní do ich kategórií a tried spochybňuje záver konajúcich súdov v danej veci.

Uviedol, ţe vyhodnotiť poskytnutie ubytovacieho zariadenia vyššej kvality oproti zmluvne

dohodnutému charakteru ubytovacieho zariadenia je z pohľadu uplatňovaného nároku

nelogické, keďţe nejde v danom prípade o aplikáciu ustanovenia § 741k ods. 3 písm. b)

per analogiam, v zmysle ktorého nemá cestovná kancelária nárok

na vyššie náklady v súvislosti s obstaraním dohodnutej sluţby. Za zjavné nepochopenie

povaţoval aj aplikáciu samotného inštitútu „all inclusive“, ktorý mal byť posudzovaný ako

samostatná sluţba. Poukázal na to, ţe platná právna úprava , ako aj

smernica Rady č. 90/314/EEC z 13. júna 1990, takýto prístup neumoţňujú. Taktieţ namietal aj

nesprávne vyhodnotenie ţalobcami predloţeného dôkazu. Navrhol rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ţalobcovia 1/ aţ 6/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu povaţujú za zákonné a vecne správne a navrhli odvolanie ţalovaného ako

nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Podľa § 238 ods. 5 O.s.p dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Dňa 17. januára 2008, kedy bola ţaloba podaná na Okresnom súde Bratislava I, bola

minimálna mzda podľa nariadenia vlády č. 8100,- Sk (268,90 €)

a jej trojnásobok teda predstavoval sumu 806,70 €. Suma 123,95 € u ţalobcov 1/ aţ 3/ a suma

135,22 € u ţalobcov 4/ aţ 6/ (kaţdý zo ţalobcov má postavenie samostatného účastníka

konania v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 O.s.p), ktorá bola ţalobcom 1/ aţ 6/ priznaná

právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu, teda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy

v deň podania ţaloby na prvostupňovom súde. Dovolanie ţalovaného proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia

nie je teda prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len

na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania ale

v dovolacom konaní neboli zistené.

Ţalovaný existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu bola odňatá moţnosť pred ním ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a ţalovanému neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je

dôvodná námietka dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom zakladá

porušenie práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len dohovor), porovnaj napr. sp.zn. , sp.zn.

, sp.zn. .

Podľa (ďalej len ), kaţdý sa môţe

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou ústavnou

bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( aţ 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa

jeho rešpektovania (m. m. ).

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2

( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie

prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti

uvedené v , je nepreskúmateľný. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa

preskúmava v odvolacom konaní.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen , ale aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových a právnych

záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Taktieţ

vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami ţalovaného uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany ţalovaného, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo súd

priznal ţalobcom 1/ aţ 6/ náhradu škody za neposkytnuté sluţby. Jeho rozhodnutie nemoţno

povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie

základného práva zaručeného v v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

ţalovaného.

Pokiaľ ţalovaný odôvodnil svoje dovolanie tým, ţe súdy nesprávne vyhodnotili

výsledky vykonaného dokazovania, dovolací súd poukazuje na to, ţe nesprávne hodnotenie

vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú

vymedzené v ustanovení aţ c) Pre tento záver svedčí i ustanovenie

243a ods.2, veda druhá , ktoré upravuje, ţe dovolací súd nevykonáva dokazovanie.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky

potrebné na rozhodnutie vo veci. Z vyplýva, ţe dôkazy hodnotí súd podľa svojej

úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi

predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon

súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. , , ).

Ťaţisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa; skutkové závery tohto súdu je

oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe

vykonávať dokazovanie ( aţ 5 ). Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to uţ len z toho dôvodu, ţe v konaní o tomto

opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu

prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ nemá moţnosť dôkazy sám vykonávať (§ 243a ods. 2

veta druhá ). Keď najvyšší súd nemôţe vykonávať dokazovanie, tak nemôţe iba

na základe súdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôţe

pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo

zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalovaný namietal aj skutočnosť, ţe napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovaného boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

11

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešným ţalobcom 1/ aţ 6/ vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však ţiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodali návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. októbra 2012

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

5