Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/62/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci ţalobcu D., S., IČO: X., so sídlom v B., R., zastúpeného advokátom J.. D. S.,

AK so sídlom v B., Š., proti ţalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so

sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica (pôvodne Daňovému riaditeľstvu Slovenskej

republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. I/227/94513/2009/990033-r z 11. augusta 2009, konajúc o odvolaní ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -87 zo 6. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-87 zo dňa 6. októbra 2011, p o t v r d z u j e .

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške

157,09 € na účet jeho právneho zástupcu J.. D. S. vedený v T., A., číslo účtu X. do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. -87 zo dňa

6. októbra 2011 podľa ustanovenia

(ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. I/227/94513/2009/990033-r zo dňa

11. augusta 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava

č. /Tat zo dňa 27. septembra 2007, ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia ţalovaného (ďalej len

) nebol priznaný ţalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty

uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2006 v sume 10 231 800 Sk

(339 633,54 €) a bola určená vlastná daňová povinnosť v sume 99 792 Sk (3312,45 €).

Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku primárne zaoberal otázkami procesného

postupu ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, t.j. otázkou miestnej

príslušnosti správcu dane. Prvostupňový súd poukázal na ust.

Zb. o správe daní a poplatkov v znení účinnom do 31. augusta 2007 a ust. § 15 ods. 2 cit.

zákona Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 21. septembra 2011, ktorým bol zmenený rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -44 z 11. mája 2010. Postupujúc v zmysle

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. pre procesné

pochybenia správcu dane a ţalovaného, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia zrušil rozhodnutie ţalovaného č. I/227/7801-49189/2008-990033-r zo dňa

10. júna 2008.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie tvrdiac, ţe správca

dane začal u ţalobcu pred zmenou jeho sídla viaceré kontroly dane z pridanej hodnoty,

z ktorých všetky v čase vydania prvostupňového rozhodnutia neboli ešte ukončené (daňová

kontrola za september 2006 skončená 5. októbra 2009 a október 2006 skončená 23. apríla

2010. Ţalovaný uviedol, ţe podľa výklad ust. , podľa

ktorého by na vydanie rozhodnutia po daňovej kontrole bol uţ miestne príslušný iný správca

dane a nie Daňový úrad Trnava by bol v rozpore s ust. § 3 tohto zákona, nakoľko by pripúšťal

absurdnú situáciu, ţe daňový subjekt by mal iného správcu dane na daňové kontroly DPH,

ktoré uţ boli začaté a iného správcu dane na iné dane a iné daňové obdobia, čo je podľa jeho

názoru v rozpore s cit. ust. V tejto veci poukázal na rozhodnutie

3

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , pričom podľa jeho názoru nie je

podstatným, ţe v ňom nie je uvedené, účinnosťou ktorého zákona sa súd pri tomto právnom

názore riadil, ale ţe prihliadol na skutočnosť, ţe DÚ Trnava reálne vykonával kontroly dane,

a to ešte pred zmenou sídla ţalobcu. Podľa jeho názoru na túto skutočnosť nebolo

prihliadnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Ţiadal

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -87 zo 6. októbra 2011 zmeniť

a ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť a ţalobcovi nepriznať náhradu trov konania a právneho

zastúpenia.

K odvolaniu ţalovaného sa svojim podaním vyjadril ţalobca a navrhol rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho

konania. Podľa jeho názoru krajský súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

správne právne posúdil. Podľa názoru ţalobcu ustanovenie § 3 ods. 1 a ods. 12, § 15 ods. 2

a o správe daní v znení do 31. augusta 2007 a trval na

tom, ţe neustanovuje, ţe v prípade kontroly na zistenie oprávnenosti

nadmerného odpočtu pokračuje v jej výkone pôvodný správca dane aj pri zmene sídla

daňového subjektu, musí v jej výkone pokračovať nový správca dane. Moţnosť pokračovať

v kontrole oprávnenosti nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty pôvodným správcom

dane je umoţnená len s účinnosťou od 1. septembra 2007 na základe

Ţalobca trvá na tom, ţe Daňový úrad Trnava vydal rozhodnutie v 1. stupni v rozpore

s ustanovením a za pouţitia , nakoľko v čase jeho

vydania bol miestne príslušným správcom dane Daňový úrad Bratislava III nakoľko ţalobca

zmenil sídlo od 20. júna 2007 na adresu R., B..

Ţalobca tieţ namietal dĺţku daňovej kontroly a poukázal na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. -57 z 29. júna 2010 a rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 8. októbra 2009. Ţiadal napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 prvá veta ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja

ods. 2 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil; termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a aj

4

jeho internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal otázkami procesného postupu

ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, t.j. otázkou miestnej príslušnosti

správcu dane a lehotou na vykonanie daňovej kontroly, ktoré namietal ţalobca.

Miestnu príslušnosť správcu dane upravuje ustanovenie

V prípade zmeny miestnej príslušnosti správcu dane, z dôvodu zmeny sídla daňovníka,

je potrebné postupovať podľa odseku 12 v znení účinnom

do 31. augusta 2007 (v prípade prerokovania protokolu so ţalobcom dňa 21. septembra 2007),

pričom v tomto období zostalo v podstate ust. § 3 ods. 12 cit. zákona nezmenené s výnimkou

odkazu na § 15 ods. 2 vo štvrtej vete. V prvej vete tohto ustanovenia je uvedené všeobecné

pravidlo, podľa ktorého ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy

príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového

subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo právo

vybrať a vymáhať daňový nedoplatok, tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným.

Výnimkou z tohto pravidla je daňová kontrola a opakovaná daňová kontrola – daňovú

kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu dokončí ten správca dane, ktorý ju začal (§ 15

ods. 2; od 1. septembra 2007 bol tento odkaz zrušený, pozn.); do ukončenia daňovej kontroly

je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal; správca dane odstúpi spisový

materiál podľa prvej a druhej vety aţ po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej

kontroly (tretia, štvrtá a piata veta § 3 ods. 12). Cieľom takto koncipovanej výnimky

zo všeobecného pravidla je neprerušovať daňovú kontrolu, zisťovanie v priebehu daňovej

kontroly, hospodárnosť vykonania daňovej kontroly a najmä dodrţanie lehôt na vykonanie

daňovej kontroly ( ). Aţ po ukončení daňovej kontroly, teda

po prerokovaní protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom (§ 15

ods. 13 prvá veta ), daňový úrad, ktorý začal daňovú kontrolu alebo

opakovanú daňovú kontrolu, bezodkladne odstúpi spisový materiál spolu s výpismi

z osobného účtu daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň

alebo rozdiel dane alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok, tomu správcovi dane,

ktorý sa stal miestne príslušným. Tento „nový“ správca dane pokračoval vo vyrubovacom

konaní a mal vydať aj rozhodnutie vo veci. Uvedený právny stav bol účinný do 31. decembra

2009. S účinnosťou od 1. januára 2010 (kedy nadobudol účinnosť ,

ktorým sa mení a dopĺňa o dani z príjmov v znení neskorších

5

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa miestna príslušnosť správcu dane pri

výkone daňovej kontroly v súvislosti so zmenou sídla kontrolovaného subjektu zmenila a ten

správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu, zostáva miestne príslušným aţ do doručenia

rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; predlţuje sa teda čas, kedy je správca dane,

ktorý začal daňovú kontrolu, miestne príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci. Táto

skutočnosť len zdôrazňuje, ţe do 31. decembra 2009 bol v prípade zmeny sídla daňového

subjektu ten daňový úrad, ktorý začal daňovú kontrolu, miestne príslušný len na dokončenie

daňovej kontroly a na vyrubovacie konanie bol miestne príslušným iný daňový úrad. Ţalobca

zmenil svoje sídlo 20. júna 2007 z adresy: B. S T., X. T. na: R., X. B. (výpis z Obchodného

registra Okresného súdu Bratislava I vloţka č. 47325/B, oddiel: Sro), čím došlo aj k zmene

miestnej príslušnosti správcu dane: z Daňového úradu Trnava na Daňový úrad Bratislava III.

Keďţe 20. júna 2007 u ţalobcu ešte prebiehala daňová kontrola, bolo potrebné postupovať

podľa v znení účinnom do 31. augusta 2007. Zákon č.

s účinnosťou do 31. augusta 2007, resp. do 30. decembra 2009 túto situáciu

riešil expressis verbis, nepripúšťal preto potrebu extenzívneho alebo reštriktívneho výkladu

právnej normy, ktorý sa pouţíva pri vágnych pojmoch právnej normy; na výklad ustanovenia

je potrebné pouţiť gramatický, logický, systematický

a teleologický výklad, tak ako to urobil Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto

rozhodnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky neprihliadol na svoje rozhodnutie sp. zn.

z 22. apríla 2010, pretoţe z neho nie je zrejmé, ktorou účinnosťou právneho

predpisu sa riadil. Na základe uvedených skutočností v otázke určenia miestnej príslušnosti

správcu dane v predmetnej právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

ţe ţalovaný správny orgán ju nesprávne vyhodnotil, preto prvostupňové rozhodnutie vydal

správca dane, ktorý na to nebol v čase rozhodovania miestne príslušný a preto je odvolanie

ţalovaného nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s plynutím lehoty na vykonanie

daňovej kontroly (§ 30a ods. 7 v znení účinnom do 31. augusta 2007 a § 15 ods. 17 v znení

účinnom od 1. septembra 2007 ) poukazuje na judikatúru Ústavného

súdu Slovenskej republiky (napríklad nález č. k. -57 z 29. júna 2010,

uznesenie č. k. -28 z 10. decembra 2009, uznesenie č. k. -32

z 24. marca 2010), ktorou je viazaný podľa § 135 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta

, a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad

rozsudok sp. zn. z 29. septembra 2009, rozsudok sp. zn.

6

z 29. januára 2009, rozsudok sp. zn. z 29. januára 2009, rozsudok sp. zn.

z 8. októbra 2009, rozsudok z 18. apríla 2007). Z uvedenej

judikatúry vyplýva, ţe lehota, ktorá bola ustanovená v

je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným

limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Táto lehota nie je

poriadkovou, ale zákonnou procesnou lehotou, ktorú zákon určil na vykonanie daňovej

kontroly, počas ktorej je daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť

povinnosti voči správcovi dane. Uvedenú lehotu nemoţno porovnávať s lehotami na

rozhodnutie podľa aţ ods. 4 Daňová kontrola ako proces

smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho

rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiţ predstavuje závaţný a intenzívny

zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej

správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového

subjektu počas daňovej kontroly ( ). Cieľ daňovej kontroly

tak nie je moţné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

Aj v daňovom konaní sa uplatňuje poţiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu

dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 2, § 15 ods. 1 druhá veta zákona

č. ). Túto poţiadavku v niektorých prípadoch zákonodarca formuloval celkom

exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu.

Vzhľadom na uvedené procesné pochybenia správcu dane a ţalovaného správneho

orgánu (nedostatok miestnej príslušnosti Daňového úradu Trnava na vydanie prvostupňového

rozhodnutia) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aj keď si je vedomý hmotnoprávnej

stránky veci, nezostalo nič iné, ako rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

87 zo dňa 6. októbra 2011 potvrdiť, nakoľko v konaní správnych orgánov oboch stupňov sa

vyskytli vady, ktoré majú vplyv na zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov

( prvá veta, ).

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 a § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho

poriadku, tak ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške

157,09 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola určená v súlade s § 11 ods. 3 v znení

účinnom v znení účinnom od 1. júna 2009 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Výška náhrady trov konania

7

pozostáva z nasledovných úkonov právnej sluţby vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku

krajského súdu 123,50 €, reţijný paušál (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky) – 2011

1 x 7,41 € a DPH 20% zo sumy 130,91 €, t.j. 26,18 €, teda celkom 157,09 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. októbra 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská