Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)ea2/386086.f16df0.pdf
PDF · 231.74 KB
No categories available
8Sžf/62/2011
Najvyšší súd 8Sžf/62/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera
v právnej veci ţalobcu D., S., IČO: X., so sídlom v B., R., zastúpeného advokátom J.. D. S.,
AK so sídlom v B., Š., proti ţalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica (pôvodne Daňovému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. I/227/94513/2009/990033-r z 11. augusta 2009, konajúc o odvolaní ţalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 163/2009-87 zo 6. októbra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S 163/2009-87 zo dňa 6. októbra 2011, p o t v r d z u j e .
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške
157,09 € na účet jeho právneho zástupcu J.. D. S. vedený v T., A., číslo účtu X. do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 1S 163/2009-87 zo dňa
6. októbra 2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. I/227/94513/2009/990033-r zo dňa
11. augusta 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava
č. 649/213/88528/07/Tat zo dňa 27. septembra 2007, ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia ţalovaného (ďalej len
zákon č. 511/1992 Zb.) nebol priznaný ţalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty
uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2006 v sume 10 231 800 Sk
(339 633,54 €) a bola určená vlastná daňová povinnosť v sume 99 792 Sk (3312,45 €).
Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku primárne zaoberal otázkami procesného
postupu ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, t.j. otázkou miestnej
príslušnosti správcu dane. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov v znení účinnom do 31. augusta 2007 a ust. § 15 ods. 2 cit.
zákona 511/1992 Zb. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Sţf/35/2010 z 21. septembra 2011, ktorým bol zmenený rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 213/2008-44 z 11. mája 2010. Postupujúc v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţf/35/2010 pre procesné
pochybenia správcu dane a ţalovaného, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia zrušil rozhodnutie ţalovaného č. I/227/7801-49189/2008-990033-r zo dňa
10. júna 2008.
Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie tvrdiac, ţe správca
dane začal u ţalobcu pred zmenou jeho sídla viaceré kontroly dane z pridanej hodnoty,
z ktorých všetky v čase vydania prvostupňového rozhodnutia neboli ešte ukončené (daňová
kontrola za september 2006 skončená 5. októbra 2009 a október 2006 skončená 23. apríla
2010. Ţalovaný uviedol, ţe podľa výklad ust. § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb., podľa
ktorého by na vydanie rozhodnutia po daňovej kontrole bol uţ miestne príslušný iný správca
dane a nie Daňový úrad Trnava by bol v rozpore s ust. § 3 tohto zákona, nakoľko by pripúšťal
absurdnú situáciu, ţe daňový subjekt by mal iného správcu dane na daňové kontroly DPH,
ktoré uţ boli začaté a iného správcu dane na iné dane a iné daňové obdobia, čo je podľa jeho
názoru v rozpore s cit. ust. § 3 zákona č. 511/1992 Zb. V tejto veci poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţf/ 2/2009, pričom podľa jeho názoru nie je
podstatným, ţe v ňom nie je uvedené, účinnosťou ktorého zákona sa súd pri tomto právnom
názore riadil, ale ţe prihliadol na skutočnosť, ţe DÚ Trnava reálne vykonával kontroly dane,
a to ešte pred zmenou sídla ţalobcu. Podľa jeho názoru na túto skutočnosť nebolo
prihliadnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţf/35/2010. Ţiadal
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 163/2009-87 zo 6. októbra 2011 zmeniť
a ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť a ţalobcovi nepriznať náhradu trov konania a právneho
zastúpenia.
K odvolaniu ţalovaného sa svojim podaním vyjadril ţalobca a navrhol rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania. Podľa jeho názoru krajský súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Podľa názoru ţalobcu ustanovenie § 3 ods. 1 a ods. 12, § 15 ods. 2
a § 15 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení do 31. augusta 2007 a trval na
tom, ţe zákon č. 511/1992 Zb. neustanovuje, ţe v prípade kontroly na zistenie oprávnenosti
nadmerného odpočtu pokračuje v jej výkone pôvodný správca dane aj pri zmene sídla
daňového subjektu, musí v jej výkone pokračovať nový správca dane. Moţnosť pokračovať
v kontrole oprávnenosti nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty pôvodným správcom
dane je umoţnená len s účinnosťou od 1. septembra 2007 na základe zákona č. 215/2007 Z. z.
Ţalobca trvá na tom, ţe Daňový úrad Trnava vydal rozhodnutie v 1. stupni v rozpore
s ustanovením § 3 a za pouţitia § 110g ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko v čase jeho
vydania bol miestne príslušným správcom dane Daňový úrad Bratislava III nakoľko ţalobca
zmenil sídlo od 20. júna 2007 na adresu R., B..
Ţalobca tieţ namietal dĺţku daňovej kontroly a poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010-57 z 29. júna 2010 a rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sţf/107/2009 z 8. októbra 2009. Ţiadal napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil; termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a aj
jeho internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta
Občianskeho súdneho poriadku).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal otázkami procesného postupu
ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, t.j. otázkou miestnej príslušnosti
správcu dane a lehotou na vykonanie daňovej kontroly, ktoré namietal ţalobca.
Miestnu príslušnosť správcu dane upravuje ustanovenie § 3 zákona č. 511/1992 Zb.
V prípade zmeny miestnej príslušnosti správcu dane, z dôvodu zmeny sídla daňovníka,
je potrebné postupovať podľa § 3 odseku 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom
do 31. augusta 2007 (v prípade prerokovania protokolu so ţalobcom dňa 21. septembra 2007),
pričom v tomto období zostalo v podstate ust. § 3 ods. 12 cit. zákona nezmenené s výnimkou
odkazu na § 15 ods. 2 vo štvrtej vete. V prvej vete tohto ustanovenia je uvedené všeobecné
pravidlo, podľa ktorého ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy
príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového
subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo právo
vybrať a vymáhať daňový nedoplatok, tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným.
Výnimkou z tohto pravidla je daňová kontrola a opakovaná daňová kontrola – daňovú
kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu dokončí ten správca dane, ktorý ju začal (§ 15
ods. 2; od 1. septembra 2007 bol tento odkaz zrušený, pozn.); do ukončenia daňovej kontroly
je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal; správca dane odstúpi spisový
materiál podľa prvej a druhej vety aţ po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej
kontroly (tretia, štvrtá a piata veta § 3 ods. 12). Cieľom takto koncipovanej výnimky
zo všeobecného pravidla je neprerušovať daňovú kontrolu, zisťovanie v priebehu daňovej
kontroly, hospodárnosť vykonania daňovej kontroly a najmä dodrţanie lehôt na vykonanie
daňovej kontroly (§ 30a zákona č. 511/1992 Zb.). Aţ po ukončení daňovej kontroly, teda
po prerokovaní protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom (§ 15
ods. 13 prvá veta zákona č. 511/1992 Zb.), daňový úrad, ktorý začal daňovú kontrolu alebo
opakovanú daňovú kontrolu, bezodkladne odstúpi spisový materiál spolu s výpismi
z osobného účtu daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň
alebo rozdiel dane alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok, tomu správcovi dane,
ktorý sa stal miestne príslušným. Tento „nový“ správca dane pokračoval vo vyrubovacom
konaní a mal vydať aj rozhodnutie vo veci. Uvedený právny stav bol účinný do 31. decembra
2009. S účinnosťou od 1. januára 2010 (kedy nadobudol účinnosť zákon č. 504/2009 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa miestna príslušnosť správcu dane pri
výkone daňovej kontroly v súvislosti so zmenou sídla kontrolovaného subjektu zmenila a ten
správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu, zostáva miestne príslušným aţ do doručenia
rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; predlţuje sa teda čas, kedy je správca dane,
ktorý začal daňovú kontrolu, miestne príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci. Táto
skutočnosť len zdôrazňuje, ţe do 31. decembra 2009 bol v prípade zmeny sídla daňového
subjektu ten daňový úrad, ktorý začal daňovú kontrolu, miestne príslušný len na dokončenie
daňovej kontroly a na vyrubovacie konanie bol miestne príslušným iný daňový úrad. Ţalobca
zmenil svoje sídlo 20. júna 2007 z adresy: B. S T., X. T. na: R., X. B. (výpis z Obchodného
registra Okresného súdu Bratislava I vloţka č. 47325/B, oddiel: Sro), čím došlo aj k zmene
miestnej príslušnosti správcu dane: z Daňového úradu Trnava na Daňový úrad Bratislava III.
Keďţe 20. júna 2007 u ţalobcu ešte prebiehala daňová kontrola, bolo potrebné postupovať
podľa § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31. augusta 2007. Zákon č.
511/1992 Zb. s účinnosťou do 31. augusta 2007, resp. do 30. decembra 2009 túto situáciu
riešil expressis verbis, nepripúšťal preto potrebu extenzívneho alebo reštriktívneho výkladu
právnej normy, ktorý sa pouţíva pri vágnych pojmoch právnej normy; na výklad ustanovenia
§ 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. je potrebné pouţiť gramatický, logický, systematický
a teleologický výklad, tak ako to urobil Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto
rozhodnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky neprihliadol na svoje rozhodnutie sp. zn.
2Sţf/2/2009 z 22. apríla 2010, pretoţe z neho nie je zrejmé, ktorou účinnosťou právneho
predpisu sa riadil. Na základe uvedených skutočností v otázke určenia miestnej príslušnosti
správcu dane v predmetnej právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
ţe ţalovaný správny orgán ju nesprávne vyhodnotil, preto prvostupňové rozhodnutie vydal
správca dane, ktorý na to nebol v čase rozhodovania miestne príslušný a preto je odvolanie
ţalovaného nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s plynutím lehoty na vykonanie
daňovej kontroly (§ 30a ods. 7 v znení účinnom do 31. augusta 2007 a § 15 ods. 17 v znení
účinnom od 1. septembra 2007 zákona č. 511/1992 Zb.) poukazuje na judikatúru Ústavného
súdu Slovenskej republiky (napríklad nález č. k. III. ÚS 24/2010-57 z 29. júna 2010,
uznesenie č. k. IV. ÚS 405/09-28 z 10. decembra 2009, uznesenie č. k. II. ÚS 136/2010-32
z 24. marca 2010), ktorou je viazaný podľa § 135 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta
Občianskeho súdneho poriadku, a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad
rozsudok sp. zn. 5Sţf/68/2008 z 29. septembra 2009, rozsudok sp. zn. 3Sţf/2/2009
z 29. januára 2009, rozsudok sp. zn. 3Sţf/1/2009 z 29. januára 2009, rozsudok sp. zn.
3Sţf/107/2009 z 8. októbra 2009, rozsudok 3Sţf/9/2007 z 18. apríla 2007). Z uvedenej
judikatúry vyplýva, ţe lehota, ktorá bola ustanovená v § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.
je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným
limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Táto lehota nie je
poriadkovou, ale zákonnou procesnou lehotou, ktorú zákon určil na vykonanie daňovej
kontroly, počas ktorej je daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť
povinnosti voči správcovi dane. Uvedenú lehotu nemoţno porovnávať s lehotami na
rozhodnutie podľa § 30a ods. 1aţ ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Daňová kontrola ako proces
smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho
rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiţ predstavuje závaţný a intenzívny
zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej
správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového
subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Cieľ daňovej kontroly
tak nie je moţné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.
Aj v daňovom konaní sa uplatňuje poţiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu
dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 2, § 15 ods. 1 druhá veta zákona
č. 511/1992 Zb.). Túto poţiadavku v niektorých prípadoch zákonodarca formuloval celkom
exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu.
Vzhľadom na uvedené procesné pochybenia správcu dane a ţalovaného správneho
orgánu (nedostatok miestnej príslušnosti Daňového úradu Trnava na vydanie prvostupňového
rozhodnutia) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aj keď si je vedomý hmotnoprávnej
stránky veci, nezostalo nič iné, ako rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 163/2009-
87 zo dňa 6. októbra 2011 potvrdiť, nakoľko v konaní správnych orgánov oboch stupňov sa
vyskytli vady, ktoré majú vplyv na zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov
(§ 250ja ods. 3 prvá veta, § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 a § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho
poriadku, tak ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške
157,09 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola určená v súlade s § 11 ods. 3 v znení
účinnom v znení účinnom od 1. júna 2009 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Výška náhrady trov konania
pozostáva z nasledovných úkonov právnej sluţby vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku
krajského súdu 123,50 €, reţijný paušál (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky) – 2011
1 x 7,41 € a DPH 20% zo sumy 130,91 €, t.j. 26,18 €, teda celkom 157,09 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. októbra 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská