Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/54/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenému Ing. M. H. pre prečin ohrozenia a poškodenia ţivotného prostredia podľa

, Tr. zák. prerokoval podľa na neverejnom zasadnutí konanom

22. novembra 2012 v Bratislave dovolanie obvineného

Ing. M. H. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. J. H. proti uzneseniu Krajského súdu

v Ţiline z 21. februára 2012 sp. zn. a podľa

, a rozhodol

t a k t o :

I. Napadnutým uznesením Krajského súdu v Ţiline z 21. februára 2012

sp. zn. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu § 371 ods. 1

písm. c/, g/

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach , , ,

v neprospech obvineného Ing. M. H.

2

II. Napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.

Zrušuje sa aj rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo 6. októbra 2011

sp. zn. .

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Okresnému súdu v Dolnom Kubíne sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Na obvineného Ing. M. H. bola podaná obţaloba pre prečin ohrozenia a poškodenia

ţivotného prostredia podľa § 301 ods. 1, 2 Tr. zák.

Okresný súd v Dolnom Kubíne rozsudkom zo 6. októbra 2011 sp. zn.

uznal obvineného Ing. M. H. za vinného z tohto prečinu, ale podľa jeho prísnejšej právnej

kvalifikácie uvedenej v § 300 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., pričom skutkový stav ustálil tak,

ţe

na základe objednávky a pokynu obvineného Ing. M. H. boli v období

od 21. 5. 2007 do 23. 5. 2007 a od 7. 6. 2007 do 15. 6. 20027 v obci P., v rekreačnej oblasti

zvanej M., vykonané práce spočívajúce v odhrnutí pôdneho krytu v priemernej hĺbke 25 cm

na ploche medzi futbalovým ihriskom a spevnenou poľnou cestou o dĺţke 120 m a šírke 8,5 m

a v blízkosti spodnej stanice sedačkovej lanovky na ploche o dĺţke 36 m a šírke 9 a 40 m a na

takto odhrnutú plochu bol následne navezený makadam a plocha bola upravená valcovaním,

pričom obvinený takto konal bez súhlasu orgánu ochrany prírody, hoci vedel, ţe ide o oblasť,

ktorá leţí v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra s 3. stupňom ochrany, a tak došlo

k zničeniu biotopu európskeho významu – níţinné a podhorské kosné lúky a k porušeniu

§ 14 ods. 2 písm. a/, v spojení s § 12 písm. g/ zákona

3

č. , čím bola Slovenskej republike spôsobená ekologická škoda vo výške

najmenej 8.079,34 €.

Za to bol uvedeným rozsudkom menovanému obvinenému uloţený podľa

§ 300 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 56 ods. 2 Tr. zák., za pouţitia § 36 písm. j/ Tr. zák.

a § 38 ods. 3 Tr. zák. peňaţný trest vo výške 7.000,- €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. bol pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, obvinenému ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere sedem

mesiacov.

Podľa súd odkázal poškodenú stranu Slovenskú republiku,

zastúpenú Obvodným úradom ţivotného prostredia v Dolnom Kubíne, s nárokom na náhradu

škody voči obvinenému na občianske súdne konanie.

Tento rozsudok bol napadnutý odvolaním obvineného, ktoré Krajský súd v Ţiline

uznesením z 21. februára 2012 sp. zn. podľa ako nedôvodné

zamietol.

Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Ţiline podal obvinený Ing. M. H.

prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/

a písm. g/

Pri zdôvodňovaní naznačených dovolacích dôvodov obvinený v dovolaní poukazoval

na články 46 ods. 1, 48 ods. 2, 50 ods. 3 a 154c ods. 1 ,

ako aj na články 6 ods. 1 a 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a nadväzne na to na ustanovenia , , a ustanovenia

, , , , a ,

v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Obvinený ako na nezákonný postup poukazoval na to, ţe obvinenie mu bolo vznesené

10. decembra 2008 pre prečin ohrozenia a poškodenia ţivotného prostredia podľa

§ 300 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v uznesení o vznesení obvinenia,

4

ale na hlavnom pojednávaní boli okrem iného prečítané zápisnice o výsluchu svedkov,

ktoré boli vykonané pred vznesením obvinenia. Konkrétne uviedol, ţe na hlavnom

pojednávaní konanom 10. marca 2011 boli prečítané:

- zápisnica o výsluchu svedka M. K. zo 14. júla 2007 (č. l. 86),

- zápisnica o výsluchu svedka J. O. zo 16. januára 2008 (č. l. 98 – 99),

- zápisnica o výsluchu svedka L. C. z 23. mája 2007 (č.l. 57 – 58)

- zápisnica o výsluchu svedka J. A. zo 14. februára 2008 (č. l. 86, správne

č. l. 184);

a na hlavnom pojednávaní konanom 19. apríla 2011 boli prečítané:

- zápisnice o výsluchu svedka J. M. z 10. októbra 2007 (na č. l. 65 – 66

a na č. l. 68),

- zápisnica o výsluchu svedka M. K. z 5. novembra 2008 (č. l. 148 – 150),

- zápisnica o výsluchu svedkyne A. Š. z 23. októbra 2008 (č. l. 159 – 161)

a to za účelom vyjadrenia sa svedkov ku skutočnostiam v nich uvádzaných a vysvetlenia

rozporov.

K tomu obvinený dodal, ţe uţ na hlavnom pojednávaní dňa 10. marca 2011

po prečítaní zápisnice o výsluchu svedka J. O. zo 16. januára 2008 z č. l. 98 – 99 trestného

spisu jeho obhajca namietal čítanie tejto zápisnice, vzhľadom na to, ţe išlo o výsluch svedka

pred vznesením obvinenia. Keďţe samosudca napriek takto vznesenej námietke aj následne

čítal zápisnice o výsluchoch ďalších svedkov vykonaných pred vznesením obvinenia, jeho

obhajca uţ opakovane túto námietku nevznášal.

Obvinený v dovolaní namietal, ţe sa nemoţno stotoţniť s konštatovaním

prvostupňového súdu, ţe keď prihliadol na výpovede svedkov z prípravného konania, vrátane

tých, ktoré boli vykonané pred vznesením obvinenia, bolo to v súlade so zákonom, lebo boli

vykonané po začatí trestného stíhania a v neskoršom konaní mal obvinený moţnosť týchto

svedkov aj osobne vypočuť a konfrontovať ich s predchádzajúcimi výpoveďami. Ani záver

krajského súdu, ktorý postup prvostupňového súdu v podstate odobril konštatovaním,

ţe prvostupňový súd rešpektoval a dodrţal základné zásady trestného konania uvedené

v , najmä však zákonného procesu - , práva na obhajobu - ,

voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 i rovnosti strán (kontradiktórnosti) -

, nemoţno povaţovať za správny.

Obvinený argumentoval nasledovne:

Podľa (teraz ) zápisnica o kaţdom

úkone trestného konania má okrem iných náleţitostí obsahovať návrhy strán, poskytnutie

poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb. V dôsledku toho v prípade vypočutia svedka,

ktorý má podľa (teraz ) právo odoprieť

výpoveď, zápisnica o jeho vypočutí musí obsahovať nielen obsah poučenia, ale aj obsah

vyjadrenia svedka, či toto právo pouţíva alebo nie. Ak takéto vyjadrenie svedka, vypočutého

v prípravnom konaní, zápisnica neobsahuje, nemôţe ju súd prečítať ako dôkaz na hlavnom

pojednávaní podľa [teraz Trestného

poriadku (Rt 34/1980)].

Súčasťou riadneho poučenia svedka podľa (teraz

) o práve odoprieť výpoveď podľa , (teraz

ods. 1, 2 je označenie skutku, ktorého sa má výpoveď týkať,

a po vznesení (oznámení) obvinenia tieţ označenie osoby obvineného, v ktorého veci má

svedok vypovedať. Ak je obvinených viac, je potrebné označiť všetkých obvinených,

v ktorých veci má svedok vypovedať. Bez toho nemôţe svedok posúdiť, či má alebo nemá

právo odoprieť výpoveď (Rt 3/1981).

Svedok musí byť poučený i o práve odoprieť výpoveď, musí sa k tomuto poučeniu

výslovne vyjadriť, a ak má právo odoprieť výpoveď, musí výslovne prehlásiť, či tohto práva

vyuţíva alebo nie. Obsah jeho vyjadrenia musí byť uvedený v zápisnici o výsluchu. Jedine pri

splnení týchto podmienok je moţné výpovede svedkov, ktorí majú právo odoprieť výpoveď,

povaţovať za dôkaz, ktorý je v prípade potreby pouţiteľný na hlavnom pojednávaní

( , teraz ). Ak nebol taký svedok poučený

o tomto práve alebo sa výslovne nevyjadril, či toto právo vyuţíva alebo nie, ide o podstatnú

chybu konania, ktorú je moţné odstrániť len opakovaním chybne vykonaných úkonov

(Rt 9/1985).

6

Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý má právo odoprieť výpoveď podľa § 100

(teraz § 130), moţno na hlavnom pojednávaní prečítať len za predpokladu, ţe pred

výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, bol o svojom práve riadne poučený a výslovne vyhlásil,

ţe ho nevyuţíva. Táto podmienka uvedená v ustanovení

(teraz ) platí nielen pre prípad čítania zápisnice o výpovedi

svedka, ktorý je uvedený v (teraz , ale aj

pre prípady uvedené v a (teraz aţ 3 ),

napríklad ak sa svedok na hlavnom pojednávaní odchyľuje v podstatných bodoch od svojej

skoršej výpovede [ ; teraz Trestného

poriadku (Rt 27/1989)].

V právnom štáte právny poriadok nechráni štátnu moc pred občanmi. Právny poriadok

v právnom štáte určuje postup orgánov verejnej správy tak, aby neboli porušované práva

občanov (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. júla 1999).

Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zavedeného podľa

je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu

odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných

právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. januára 1998).

V zmysle musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s a súčasne

v zmysle c ods. 1 majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane Dohovoru

prednosť pred zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Zo vzájomnej

súvislosti týchto ustanovení vyplýva, ţe Dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú

pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad

a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave

, a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôţu prekročiť

(napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky , ).

Z vyššie citovanej judikatúry vyplýva, ţe v danej otázke, teda v otázke prečítania

zápisníc o výsluchu svedkov, ktoré výsluchy boli vykonané pred vznesením obvinenia,

7

Dohovor a naň nadväzujúca judikatúra ESĽP nezabezpečuje väčší rozsah ústavných práv

(právo na spravodlivé súdne konanie) ako zákonná úprava. Naopak, väčší rozsah ústavných

práv zabezpečuje platný , preto aplikácia článku 154c ods. 1

neprichádzala do úvahy (ako to urobil okresný súd). Inými slovami povedané, v danej

otázke pouţitie Dohovoru a naň sa vzťahujúcej judikatúry ESĽP neprichádzalo vôbec

do úvahy, nakoľko práve vnútroštátna zákonná právna úprava zabezpečovala väčší rozsah

práva obţalovaného na spravodlivé súdne konanie, keď nepripúšťa prečítanie zápisnice

o výsluchu svedka, ak bol výsluch vykonaný pred vznesením obvinenia.

Z týchto dôvodov prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov vypočutých pred vznesením

obvinenia na hlavnom pojednávaní bolo podľa obvineného v konaní zásadným spôsobom

porušené jeho právo na obhajobu a rozsudok zo 6. októbra 2011 v spojení s uznesením

z 21. februára 2012 sú zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom.

Podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru kaţdý, kto je obvinený z trestného činu má minimálne

právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia proti nemu.

Obvinený poukázal na to, ţe ESĽP pripomína, ţe spravodlivosť konania musí byť

posudzovaná s ohľadom na konanie ako celok. Ustanovenie čl. 6 ods. 3 písm. a/ Dohovoru

upozorňuje na potrebu osobitnej pozornosti, ktorú je potrebné venovať oznámeniu

„obvinenia“ obţalovanému. Údaje o trestnom čine zohrávajú kľúčovú úlohu v trestnom

procese v tom, ţe od tohto okamihu je podozrivému písomne oznámený vecný a právny

základ obvinenia proti nemu. Článok 6 ods. 3 písm. a/ Dohovoru poskytuje obvinenému právo

byť informovaný nielen o „dôvodoch“ obvinenia, to znamená, ţe akého konania sa mal

dopustiť a na ktorých je zaloţené obvinenie, ale aj právna charakterizácia tohto konania.

Tieto informácie musia byť podrobné (rozsudok ESĽP vo veci Dallos proti Maďarsku

z 1. marca 2001, § 47).

Rozsah pôsobnosti vyššie uvedeného ustanovenia musí byť posudzovaný najmä

vzhľadom na všeobecné právo na spravodlivý proces zaručené článkom 6 § 1 Dohovoru.

V trestných veciach poskytnutie úplných a podrobných informácií týkajúcich sa obvinenia

8

proti obţalovanému a následne právnej kvalifikácie, ktorú súd môţe aplikovať v tejto veci,

je základným predpokladom pre zabezpečenie toho, aby konania boli spravodlivé. V tejto

súvislosti je potrebné pripomenúť, ţe čl. 6 ods. 3 písm. a/ Dohovoru neukladá ţiadne osobitné

formálne poţiadavky, pokiaľ ide o spôsob, ktorým je obţalovaný informovaný o povahe

a dôvodoch obvinenia proti nemu. Poznamenal, ţe ESĽP ďalej pripomína, ţe právo byť

informovaný o povahe a dôvodoch obvinenia musí byť posudzované s ohľadom na právo

obvineného pripraviť svoju obranu (rozsudok vo veci Pelissier a Sassi proti Francúzsku

z 25. marca 1999, § 51).

Rozsudkom zo 6. októbra 2011 bola oproti obţalobe, podľa obvineného, zmenená

právna kvalifikácia skutku bez toho, aby ho okresný súd na zmenu právnej kvalifikácie

upozornil a umoţnil mu vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie pripraviť si obhajobu

a navrhnúť vzhľadom na moţnú zmenu právnej kvalifikácie vykonanie dôkazov,

resp. zopakovanie uţ vykonaných dôkazov vzhľadom na jeho nové otázky na svedkov,

ktorí ku skutku vypovedali.

Obvinený mylne uviedol, ţe v obţalobe bol skutok kvalifikovaný podľa § 300 ods. 1,

ods. 2 , hoci v skutočnosti išlo o kvalifikáciu podľa , Tr. zák.,

ako to bolo na začiatku uvedené.

Dodal, ţe i keď z ustanovenia vyplýva povinnosť

upozorniť ho na zmenu právnej kvalifikácie skutku len pri jeho prísnejšom posudzovaní,

je toho názoru, ţe bolo povinnosťou okresného súdu v zmysle článku 154c ods. 1

aplikovať i vzhľadom na citovanú judikatúru ESĽP prednostne článok 6 ods. 3 písm. a/, b/

Dohovoru a naň vzťahujúcu sa judikatúru ESĽP, nakoľko z týchto vyplýva povinnosť

informovať obvineného o povahe a dôvodoch obvinenia pri kaţdej zmene právnej

kvalifikácie. Práve v danej otázke článok 6 ods. 3 písm. a/, b/ Dohovoru a naň vzťahujúca

sa judikatúra ESĽP zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv ako platný ,

preto prichádzala do úvahy aplikácia článku 154c ods. 1 .

Vzhľadom na vyššie uvedené vyslovil názor, ţe rozsudkom zo 6. októbra 2011

v spojení s uznesením z 21. februára 2012 bolo porušené jeho právo byť bez meškania

podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia a právo mať primeraný čas

9

a moţnosti na prípravu jeho obhajoby vyplývajúce z článku 46 ods. 1 a článku 50 ods. 3

a článku 6 ods. 1, ods. 3 písm. a/, b/, c/ Dohovoru.

V dôsledku posledne uvedeného bolo podľa neho zároveň zásadným spôsobom

porušené jeho právo na obhajobu ( ).

Vzhľadom na to obvinený navrhol, aby dovolací súd rozhodol tak, ţe vysloví,

ţe uznesením Krajského súdu v Ţiline sp. zn. z 21. februára 2012 boli porušené

ustanovenia § 2 ods. 1, § 2 ods. 9, § 2 ods. 12, § 2 ods. 19, § 34 ods. 1, § 34 ods. 4,

, , , a ,

, , Dohovoru a aby podľa uznesenie

Krajského súdu v Ţiline sp. zn. z 21. februára 2012 zrušil, rovnako aj rozsudok

Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. zo 6. októbra 2011 v celom rozsahu,

ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a aby podľa § 388 ods. 1 Trestného

poriadku Okresnému súdu v Dolnom Kubíne prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

K predmetnému dovolaniu sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry

v Dolnom Kubíne. Uviedla v ňom, ţe v danom prípade nemoţno konštatovať porušenie práva

na obhajobu závaţným spôsobom, čo je podmienkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. c/ Poukázala na to, ţe obvinený mal obhajcu uţ v prípravnom konaní,

ktorý sa zúčastňoval úkonov trestného konania i úkonov v rámci konania pred súdom.

Obhajca obvineného bol upovedomovaný o jednotlivých úkonoch v prípravnom konaní

a podľa svojho uváţenia sa na nich zúčastňoval. Bolo zabezpečené právo obvineného a jeho

obhajcu na preštudovanie spisu. Nedošlo teda k porušeniu práva obvineného na obhajobu.

Pokiaľ obvinený v dovolaní na podporu svojej argumentácie uvádzal niektoré

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, k tomu prokurátorka vo vyjadrení

k dovolaniu uviedla, ţe dáva do pozornosti aktuálnejšie stanovisko trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté 7. decembra 2009 pod sp. zn. Tpj 63/2009,

v ktorom sa jednoznačne konštatuje, okrem iného, ţe obţaloba v trestnej veci môţe byť

opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení

10

obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa

, pričom na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede

svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho

obhajcu v konaní pred súdom. Prokurátorka konštatuje, ţe takáto situácia nastala práve

v tomto prípade.

Ďalej prokurátorka uviedla, ţe neobstojí ani názor obhajcu obvineného, ţe postupom

súdu došlo k porušeniu článku 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, lebo z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, ţe odsúdenie môţe byť

zaloţené aj na prečítaných výpovediach svedkov z prípravného konania, ak bol výsluch

vykonaný v súlade s článkom 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru, čo sa dokonca vzťahuje

aj na prípady, keď výsluch svedka na hlavnom pojednávaní nemôţe byť vykonaný

napr. z dôvodu, ţe svedok zomrel alebo je inak nedosiahnuteľný, či odoprel vypovedať.

Poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kostovski v. Holandsko,

kde bola osobitne zdôraznená zásada bezprostrednosti, pričom Európsky súd vyslovil záver,

ţe pouţitie výpovede vykonanej vo fáze prípravného konania neodporuje článku 6 ods. 1, 3

písm. d/ Dohovoru, ak boli rešpektované práva obvineného na obhajobu, ktoré spravidla

vyţadujú poskytnutie obvinenému primeranej a dostatočnej moţnosti popierať usvedčujúce

svedectvá a vypočúvať svedka v čase výsluchu alebo neskôr. Podľa prokurátorky v danom

prípade mali obvinený a jeho obhajca takúto moţnosť aj v konaní pred súdom aj v priebehu

prípravného konania.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky obvineného voči zápisniciam o výpovediach svedkov

a poukazom na , prokurátorka uviedla, ţe obvinený a jeho obhajca boli uţ

v prípravnom konaní riadne a včas upovedomovaní o termíne jednotlivých výsluchov,

ako aj o práve preštudovať spis. Takýto nesúhlas však nebol zaznamenaný, preto moţno tieto

dodatočné výhrady obvineného povaţovať za neopodstatnené a vyslovene za účelové.

Vzhľadom na uvedené nie sú podľa prokurátorky dané dôvody dovolania v zmysle

ustanovenia a , a preto navrhla dovolanie obvineného podľa

odmietnuť.

11

K tomuto vyjadreniu prokurátorky okresnej prokuratúry zaujal stanovisko obvinený

prostredníctvom obhajcu a uviedol v ňom, ţe pokiaľ sa vo vyjadrení prokurátorky poukazuje

na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. Tpj 63/2009, cituje sa z neho len právna veta pod bodom I. a v prvom rade obvinený

uvádza, ţe predmetné stanovisko riešilo inú procesnú situáciu a to v súvislosti s odmietnutím

obţaloby a vrátením veci prokurátorovi späť do prípravného konania, ak je táto opretá

o výpovede vykonané pred vznesením obvinenia. V druhom rade upriamuje pozornosť na to,

ţe z predmetného stanoviska najvyššieho súdu nevyplýva, ţe zápisnice o výsluchoch svedkov

vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia moţno bez splnenia podmienok

vyţadovaných prečítať na hlavnom pojednávaní. I z predmetného

stanoviska je teda zrejmé, ţe zápisnice o výsluchu svedkov prečítané na hlavnom pojednávaní

za účelom vyjadrenia sa svedkov ku skutočnostiam v nich uvádzaných a vysvetlenia rozporov

sú nezákonnými dôkazmi, keďţe tieto výsluchy boli vykonané pred vznesením obvinenia.

V ďalšej časti tohto svojho stanoviska k vyjadreniu prokurátorky obvinený uvádzal,

prečo sa v súvislosti s čítaním zápisníc o výpovediach svedkov z prípravného konania

nedomáhal vyslovenia porušenia článku 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru, ktorý je v súvislosti

s jeho námietkami k čítaniu zápisníc neaplikovateľný a to vzhľadom na článok 154c ods. 1

, lebo tento článok nezabezpečoval väčší rozsah práv obvineného

na spravodlivé súdne konanie ako . Poznamenal, ţe porušenie článku

6 ods. 3 písm. a/, b/ Dohovoru, ako aj , keď rozsudkom

zo 6. októbra 2011 bola oproti obţalobe, ktorá, ako uvádza, kvalifikovala skutok podľa

§ 300 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., zmenená právna kvalifikácia skutku bez toho, aby ho okresný

súd na zmenu právnej kvalifikácie upozornil a umoţnil mu vzhľadom na jej zmenu vykonanie

dôkazov, resp. opakovanie dôkazov vzhľadom na nové otázky na svedkov, ktorí ku skutku

vypovedali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloţeného spisového materiálu

a obsahu dovolania zistil, ţe dovolanie obvineného Ing. M. H. je prípustné

( ) dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (

písm. b/ ), v zákonom stanovenej lehote ( ) a bolo podané

na mieste príslušnom ( ).

12

Dovolací súd zároveň zistil, ţe dovolacie dôvody, o ktoré sa dovolanie opiera,

sú zjavne preukázané a bolo zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386

a , preto podľa rozhodol o dovolaní na neverejnom

zasadnutí, na ktorom preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého

rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania, ktoré sú uvedené

v dovolaní, podľa a a

Podľa dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu. Nejde teda o kaţdé, aj menej závaţné, porušenie práva

na obhajobu, no za zásadné porušenie tohto práva moţno povaţovať predovšetkým také

porušenie, ktoré malo za následok rozhodnutie opierajúce sa o dôkazy, pri vykonávaní

ktorých neboli dodrţané základné zásady trestného konania (predovšetkým zásada rovnosti

strán) a zákonné ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť, aby obvinený mohol uplatniť všetky

relevantné námietky vo vzťahu k dôkazom, ktoré sú voči nemu produkované. Tento dovolací

dôvod úzko súvisí s dovolacím dôvodom podľa

Podľa dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je

zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dôvody dovolania podľa odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno

pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe

vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, má však

právo odoprieť vypovedať. Môţe uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať

dôkazy slúţiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať ţiadosti a opravné prostriedky.

Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným

v trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôţe radiť

o tom, ako odpovedať na poloţenú otázku. Môţe ţiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho

obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený

zadrţaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môţe s obhajcom hovoriť

13

bez prítomnosti tretej osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas

výkonu väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo

v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom

navrhol obhajca a klásť svedkom otázky. Obvinený môţe uplatňovať svoje práva sám alebo

prostredníctvom obhajcu.

Podľa v neprítomnosti obţalovaného môţe súd hlavné

pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, ţe vec moţno spoľahlivo rozhodnúť a účel

trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obţalovaného a pritom obţalovaný

bol na moţnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený.

Podľa , v znení účinnom od 1. septembra 2011, ak sa svedok

odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môţe mu byť na návrh prokurátora,

obţalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej výpovedi predloţená na vysvetlenie

rozporov v jeho výpovediach.

Podľa , v jeho znení účinnom do 31. augusta 2011, ak sa svedok

odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môţe mu byť zápisnica o jeho

skoršej výpovedi predloţená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach tak, aby súd mohol

posúdiť hodnovernosť a pravdivosť jeho tvrdení pri výsluchu na hlavnom pojednávaní.

Podľa , v jeho znení účinnom do 31. augusta 2011, predloţenie

skoršej výpovede podľa odseku 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice o skoršom výsluchu,

ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami.

Podľa , v znení účinnom od 1. septembra 2011, predloţenie

skoršej výpovede podľa odseku 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice o skoršom výsluchu,

ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami.

Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, ak zápisnicu neprečíta sám alebo ním

poverený člen senátu.

Treba dať za pravdu dovolateľovi, ţe v predmetnej trestnej veci došlo na hlavnom

pojednávaní k čítaniu svedeckých výpovedí z prípravného konania tak, ako sa uvádzajú

14

v dovolaní a to aj tých, ktoré boli vykonané síce po začatí trestného stíhania, ale pred

vznesením obvinenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje s názorom prvostupňového súdu,

ţe v kaţdom prípade je moţné prečítať na hlavnom pojednávaní výpoveď svedka

z prípravného konania pred vznesením obvinenia a opierať sa o tieto výpovede pri uznaní viny

obţalovaného. To ţe za určitých okolností je moţné prečítať aj takú výpoveď je pravda,

ale musí byť daná reálna moţnosť, aby sám obţalovaný mohol vypočúvať svedka,

konfrontovať ho a namietať tie skutočnosti, ktoré sú obsahom tej zápisnice daného svedka,

ktorá bola urobená pred vznesením obvinenia. Nestačí ak je pri prečítaní takej výpovede

na hlavnom pojednávaní prítomný len obhajca, lebo k obsahu prečítanej zápisnice o výpovedi

svedka pred vznesením obvinenia sa musí vyjadriť obţalovaný, aby bolo moţné posúdiť, ktorú

výpoveď svedka, resp. jej časť povaţuje súd za relevantnú vo vzťahu ku skutkovým záverom.

Krajský súd, keď konštatoval, ţe dokazovanie bolo vykonané v súlade so zákonom

a akceptoval tak stanovisko okresného súdu sa dopustil rovnakého pochybenia, ţe pri závere

o vine obţalovaného vychádzal z dôkazov vykonaných pred vznesením obvinenia.

Nezodpovedá skutočnosti, ţe by rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejnené pod č. Rt 81/2003 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky bolo prekonané, ako to konštatoval okresný súd. Je moţné naďalej

ho brať primerane do úvahy aj z pohľadu novej právnej úpravy pri posudzovaní, či sú splnené

podmienky na prečítanie svedeckej výpovede z prípravného konania na hlavnom pojednávaní.

Treba prisvedčiť obvinenému v jeho námietke k vyjadreniu prokurátora, ţe stanovisko

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 63/2009 čiastočne rieši

inú procesnoprávnu situáciu, ale zároveň treba dodať, ţe nevylučuje z moţnosti pouţitia

predchádzajúce uverejnené rozhodnutia, pokiaľ sa týkajú podmienok na čítanie zápisníc

o výpovediach svedkov. Napokon najvyšší súd, v tom istom senáte ako v danej veci, v inej

trestnej veci vedenej pod sp. zn. poukázal na toto rozhodnutie Rt 81/2003

i rozhodnutie uverejnené pod č. Rt 19/2004 a konštatoval, ţe vypočutím svedka pred

vznesením obvinenia dochádza k porušeniu princípu zachovania rovnosti strán, keďţe obhajca

má moţnosť zúčastniť sa takéhoto úkonu len za procesnej situácie, kedy sa vedie trestné

stíhanie uţ proti konkrétnej osobe. Síce nie je vylúčené, v zmysle príslušných ustanovení

15

, aby tieto dôkazy nemohli byť pouţité pre účely vznesenia obvinenia,

na druhej strane je však potrebné ich okamţite opakovať, pretoţe v opačnom prípade pôvodné

dôkazy proti obvinenému uţ nemajú dôkaznú hodnotu.

Zrejme aj v danom prípade si orgány činné v trestnom konaní uvedomili túto

skutočnosť a u viacerých svedkov, i tých, ktorí sa uvádzajú v dovolaní, došlo i po vznesení

obvinenia k ich opakovanému výsluchu, uţ v poradí tretiemu, keď pri druhej výpovedi

sa svedkovia iba odvolali na tú výpoveď, ktorá bola urobená pred vznesením obvinenia.

Po vznesení obvinenia sa mení aj postavenie svedkov z hľadiska toho, ţe majú

vypovedať vo vzťahu ku konkrétnej osobe obvineného a mení sa aj rozsah práva

na odmietnutie výpovede. Pokiaľ svedok vzhľadom na taký vzťah k osobe obvineného

predpokladaný zákonom, umoţňujúci mu odmietnuť vypovedať, toto právo vyuţil, vôbec by

taká výpoveď urobená pred vznesením obvinenia nebola na hlavnom pojednávaní pouţiteľná.

V predmetnej veci došlo k tomu, ţe u viacerých svedkov boli odlišné výpovede v rámci

začatého trestného stíhania, pred vznesením obvinenia, oproti tým, ktoré boli urobené

po vznesení obvinenia, resp. na hlavnom pojednávaní. Bolo zrejmé, ţe išlo aj o zásadné

skutkové okolnosti majúce význam i pre následné právne posúdenie skutku, najmä z toho

hľadiska, ţe rozdielne oproti obţalobe, ktorá kládla obvinenému za vinu nedbanlivostný

trestný čin, súd ho uznal za vinného z úmyselného trestného činu.

Bolo preto potrebné veľmi starostlivo dbať na to, aby pri čítaní výpovedí svedkov

z prípravného konania i tých, ktoré boli urobené pred vznesením obvinenia, bola daná

moţnosť samotnému obţalovanému sa k tomu na hlavnom pojednávaní vyjadriť a umoţniť

mu týchto svedkov vypočuť a konfrontovať práve k tým častiam, ktoré sú obsiahnuté

v zápisniciach o ich výsluchu pred vznesením obvinenia a sú rozporné oproti tomu,

čo svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní. Ak sa rozpor neodstráni, nemoţno brať

za relevantné tie výpovede, ktoré boli urobené pred vznesením obvinenia.

V danom prípade tak prvostupňový súd nepostupoval. Dokonca vykonal hlavné

pojednávanie dňa 10. marca 2011 bez prítomnosti obţalovaného, hoci na to nemal splnené

16

podmienky a čítal výpovede svedkov z prípravného konania i spred vznesenia obvinenia

a potom ich bral za relevantné pri uznaní viny obţalovaného.

V tej súvislosti treba dodať, ţe okresný súd rozhodoval vo veci 6. októbra 2011 v čase,

keď uţ platilo novelizované ustanovenie , účinné od 1. septembra 2011,

z ktorého je zrejmé, ţe pri čítaní výpovede svedka, ktorý sa v podstatných bodoch odchýlil

od svojej skoršej výpovede, musí ísť o návrh prokurátora, obţalovaného alebo obhajcu,

aby sa mohlo rozhodnúť o tom, či sa skoršia výpoveď prečíta. Ak sa mal súd oprieť o také

výpovede, potom by muselo dôjsť k ich prečítaniu po predloţení návrhu príslušnej strany

a to prokurátora alebo obţalovaného, resp. jeho obhajcu. Okresný súd však po zrušení jeho

pôvodného rozsudku z 26. apríla 2011 uznesením Krajského súdu v Ţiline z 23. augusta 2011

sp. zn. uţ po novelizácii určil 12. septembra 2011 hlavné

pojednávanie na 6. októbra 2011, vykonal len niektoré listinné dôkazy k osobe obvineného

a rozhodol vo veci rozsudkom.

Okresný súd sa opieral o dôkazy vykonané z podstatnej časti na hlavnom pojednávaní

10. marca 2011 a 19. apríla 2011. Vyššie bolo citované ustanovenie § 252 ods. 1

písm. b/ , ktoré malo rovnaké znenie v čase, keď okresný súd konal na hlavnom

pojednávaní 10. marca 2011, 19. apríla 2011 i 6. októbra 2011. Všetky podmienky v tomto

ustanovení uvedené museli byť splnené súčasne, aby sa mohlo konať v neprítomnosti

obţalovaného. Predovšetkým bolo podmienkou, ţe vec bolo moţné spoľahlivo rozhodnúť

a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti obţalovaného a zároveň bol obţalovaný

na moţnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený. Ani jedna

z týchto podmienok nebola splnená, aby mohol okresný súd vykonať hlavné pojednávanie dňa

10. marca 2011 bez prítomnosti obţalovaného.

Ešte pri odročení hlavného pojednávania konaného 20. januára 2011 na deň

10. marca 2011 bol obţalovaný samosudcom osobitne výslovne upozornený na to, ţe jeho

účasť na hlavnom pojednávaní 10. marca 2011 je nutná. Nebol teda upozornený na to,

ţe sa hlavné pojednávanie môţe vykonať v jeho neprítomnosti, ale naopak, ţe jeho účasť

je nutná, čo bolo zrejmé aj s ohľadom na obsah a rozsah dokazovania. Bolo zrejmé,

ţe bez prítomnosti obţalovaného nebude moţné spoľahlivo vo veci rozhodnúť a najmä

dosiahnuť účel trestného konania, ktorým je aj náleţité zistenie trestného činu a jeho páchateľa

17

zákonu zodpovedajúcim dokazovaním. Keď sa potom prvostupňový súd rozhodol akceptovať

ospravedlnenie sa obţalovaného z neúčasti na tomto hlavnom pojednávaní, tak potom

nemohol vykonávať dokazovanie výsluchom i čítaním výpovedí svedkov z prípravného

konania pri rozporoch v ich výpovediach a potom ich brať za rozhodujúce pri ustálení viny.

V takom prípade nebolo postačujúce, ţe na tomto hlavnom pojednávaní bol prítomný obhajca

obţalovaného.

Okrem toho práve na tomto hlavnom pojednávaní obhajca obţalovaného pri výsluchu

svedka J. O. namietal čítanie zápisnice o výpovedi tohto svedka, ku ktorej došlo pred

vznesením obvinenia. Došlo k čítaniu zápisníc spred vznesenia obvinenia i u ďalších svedkov.

Opodstatnene moţno uznať obvinenému to, čo uvádza v dovolaní, ţe keď nedošlo k akceptácii

námietky obhajcu obvineného k moţnosti čítania zápisnice o výpovedi tohto svedka, uţ

v ďalších prípadoch to isté nevznášal, ale jeho námietka sa všeobecne týkala podmienok

čítania zápisníc o výsluchoch svedkov pred vznesením obvinenia.

Keďţe obvinený v súlade s namietal okolnosti uvádzané

ako dôvod dovolania podľa a uţ v konaní na súde prvého

stupňa, bolo moţné tieto v intenciách pouţiť v dovolaní.

Z hľadiska práva na spravodlivý proces, zabezpečenie kontradiktórnosti pri dokazovaní

a rovnosti strán v konaní bolo treba tie dôkazy, ktoré boli produkované na hlavnom

pojednávaní 10. marca 2011, vykonať za prítomnosti obţalovaného a umoţniť mu uplatniť

jeho práva pri vykonávaní dôkazov tak, ako to bolo vyššie naznačené.

Postupom okresného súdu došlo v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu

krajského súdu, ktorý prvostupňovému súdu nevytkol naznačené chyby, k porušeniu tých

ustanovení , ktoré sa uvádzajú vo výroku tohto rozsudku a to v neprospech

obvineného Ing. M. H. Preto došlo k zrušeniu oboch rozhodnutí

i na ne nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad

a k prikázaniu Okresnému súdu v Dolnom Kubíne, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

18

Úlohou prvostupňového súdu bude vykonať dokazovanie znovu spôsobom súladným

s v intenciách tohto rozhodnutia. Predovšetkým sa musia zopakovať

tie dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 10. marca 2011, pre ktoré neboli

splnené podmienky na konanie v neprítomnosti obţalovaného a aj pokiaľ išlo o ďalšie dôkazy

vykonané na hlavnom pojednávaní 19. apríla 2011, pri ktorých došlo k čítaniu zápisníc

o výsluchu svedkov spred vznesenia obvinenia (svedkov J. M., M. K. a A. Š.), musí byť

zrejmé pri vzniknutých a pretrvávajúcich rozporoch,

ktorú výpoveď povaţuje súd za relevantnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa však nestotoţnil s argumentáciou obvineného

v dovolaní, ţe došlo k porušeniu zákona z dôvodu uvedeného v ods. l písm. c/

aj preto, ţe obvinený nebol upozornený na zmenu právnej kvalifikácie a ţe mu nebola daná

moţnosť práve z tohto dôvodu predloţiť alebo navrhnúť nové dôkazy.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe pre iný a to prísnejší trestný čin bolo začaté

trestné stíhanie i vznesené obvinenie, ale obţaloba napokon, ako uţ bolo vyššie poznamenané,

kládla obvinenému za vinu prečin ohrozenia a poškodenia ţivotného prostredia podľa

§ 301 ods. 1, 2 Tr. zák. Ide o nedbanlivostný trestný čin a prokurátor nezmenil svoj postoj ani

po zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu a v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní

6. októbra 2011 zotrval na podanej obţalobe v zmysle tam uvedenej právnej kvalifikácie

skutku.

Obvinený však bol ešte pred skončením dokazovania na hlavnom pojednávaní

19. apríla 2011 podľa upozornený na to, ţe skutok uvedený v obţalobe

je moţné posudzovať aj podľa § 300 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák.

I keď vymedzenie moţnej právnej kvalifikácie nebolo presné, išlo o kvalifikáciu úmyselného

trestného činu, ako bol napokon aj uznaný za vinného a následným rozhodnutím krajského

súdu, ktorým došlo k zrušeniu tohto pôvodného rozsudku nebola vytýkaná základná skutková

podstata tohto trestného činu ale len nejasnosť kvalifikácie podľa prísnejších ustanovení

odsekov 2 a 3 písm. a/ § 300 Tr. zák.

Práve s ohľadom na upozornenie na moţnú zmenu právnej kvalifikácie bola daná

moţnosť stranám na návrhy na doplnenie dokazovania, ale ostala bez odozvy, resp. bolo

19

konštatované, ţe strany nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, teda týkalo sa to aj

prítomného obţalovaného ako strany v konaní a jeho obhajcu. V tomto smere obvinený

Ing. M. H. nebol ukrátený na svojich obhajovacích právach.

Iná je otázka, či zákonu zodpovedajúcim spôsobom vykonané dôkazy preukazujú

subjektívnu stránku aj úmyselného trestného činu, na rozdiel od obţaloby, ale to dovolací súd

nemôţe posudzovať. Jednak je viazaný dovolacími dôvodmi a jednak skutkovými závermi

prvostupňového a druhostupňového súdu, do ktorých spadá i otázka subjektívnej stránky

trestného činu. Mohol sa zaoberať len zákonnosťou dôkazov a zachovania obhajovacích práv

obvineného, ktoré v naznačenom rozsahu porušené boli.

Vzhľadom na uvedené rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. novembra 2012

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová