Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)47f/386616.dccb4d.pdf
PDF · 220.69 KB
No categories available
5Tdo/54/2012
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 54/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obvinenému Ing. M. H. pre prečin ohrozenia a poškodenia ţivotného prostredia podľa
§ 301 ods. 1, 2 Tr. zák. prerokoval podľa § 382a Tr. por. na neverejnom zasadnutí konanom
22. novembra 2012 v Bratislave dovolanie obvineného
Ing. M. H. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. J. H. proti uzneseniu Krajského súdu
v Ţiline z 21. februára 2012 sp. zn. 1 To 6/2012 a podľa
§ 386 ods. 1, 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. rozhodol
t a k t o :
I. Napadnutým uznesením Krajského súdu v Ţiline z 21. februára 2012
sp. zn. 1 To 6/2012 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu § 371 ods. 1
písm. c/, g/ Tr. por.
b o l p o r u š e n ý z á k o n
v ustanoveniach § 34 ods. 1, § 252 ods. 2 písm. c/, § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por.
v neprospech obvineného Ing. M. H.
II. Napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.
Zrušuje sa aj rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo 6. októbra 2011
sp. zn. 9 T 47/2010.
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
III. Okresnému súdu v Dolnom Kubíne sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Na obvineného Ing. M. H. bola podaná obţaloba pre prečin ohrozenia a poškodenia
ţivotného prostredia podľa § 301 ods. 1, 2 Tr. zák.
Okresný súd v Dolnom Kubíne rozsudkom zo 6. októbra 2011 sp. zn. 9 T 47/2010
uznal obvineného Ing. M. H. za vinného z tohto prečinu, ale podľa jeho prísnejšej právnej
kvalifikácie uvedenej v § 300 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., pričom skutkový stav ustálil tak,
ţe
na základe objednávky a pokynu obvineného Ing. M. H. boli v období
od 21. 5. 2007 do 23. 5. 2007 a od 7. 6. 2007 do 15. 6. 20027 v obci P., v rekreačnej oblasti
zvanej M., vykonané práce spočívajúce v odhrnutí pôdneho krytu v priemernej hĺbke 25 cm
na ploche medzi futbalovým ihriskom a spevnenou poľnou cestou o dĺţke 120 m a šírke 8,5 m
a v blízkosti spodnej stanice sedačkovej lanovky na ploche o dĺţke 36 m a šírke 9 a 40 m a na
takto odhrnutú plochu bol následne navezený makadam a plocha bola upravená valcovaním,
pričom obvinený takto konal bez súhlasu orgánu ochrany prírody, hoci vedel, ţe ide o oblasť,
ktorá leţí v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra s 3. stupňom ochrany, a tak došlo
k zničeniu biotopu európskeho významu – níţinné a podhorské kosné lúky a k porušeniu
§ 14 ods. 2 písm. a/, v spojení s § 12 písm. g/ zákona
č. 543/2002 Z. z., čím bola Slovenskej republike spôsobená ekologická škoda vo výške
najmenej 8.079,34 €.
Za to bol uvedeným rozsudkom menovanému obvinenému uloţený podľa
§ 300 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 56 ods. 2 Tr. zák., za pouţitia § 36 písm. j/ Tr. zák.
a § 38 ods. 3 Tr. zák. peňaţný trest vo výške 7.000,- €.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. bol pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, obvinenému ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere sedem
mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú stranu Slovenskú republiku,
zastúpenú Obvodným úradom ţivotného prostredia v Dolnom Kubíne, s nárokom na náhradu
škody voči obvinenému na občianske súdne konanie.
Tento rozsudok bol napadnutý odvolaním obvineného, ktoré Krajský súd v Ţiline
uznesením z 21. februára 2012 sp. zn. 1 To 6/2012 podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.
Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Ţiline podal obvinený Ing. M. H.
prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/
a písm. g/ Tr. por.
Pri zdôvodňovaní naznačených dovolacích dôvodov obvinený v dovolaní poukazoval
na články 46 ods. 1, 48 ods. 2, 50 ods. 3 a 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj na články 6 ods. 1 a 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a nadväzne na to na ustanovenia § 2 ods. 1, § 2 ods. 7, § 2 ods. 9 Tr. por. a ustanovenia
§ 34 ods. 1, § 34 ods. 4, § 130 ods. 2, § 131 ods. 1, § 264 ods. 1 a § 264 ods. 2 Tr. por.,
v znení účinnom do 31. augusta 2011.
Obvinený ako na nezákonný postup poukazoval na to, ţe obvinenie mu bolo vznesené
10. decembra 2008 pre prečin ohrozenia a poškodenia ţivotného prostredia podľa
§ 300 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v uznesení o vznesení obvinenia,
ale na hlavnom pojednávaní boli okrem iného prečítané zápisnice o výsluchu svedkov,
ktoré boli vykonané pred vznesením obvinenia. Konkrétne uviedol, ţe na hlavnom
pojednávaní konanom 10. marca 2011 boli prečítané:
- zápisnica o výsluchu svedka M. K. zo 14. júla 2007 (č. l. 86),
- zápisnica o výsluchu svedka J. O. zo 16. januára 2008 (č. l. 98 – 99),
- zápisnica o výsluchu svedka L. C. z 23. mája 2007 (č.l. 57 – 58)
- zápisnica o výsluchu svedka J. A. zo 14. februára 2008 (č. l. 86, správne
č. l. 184);
a na hlavnom pojednávaní konanom 19. apríla 2011 boli prečítané:
- zápisnice o výsluchu svedka J. M. z 10. októbra 2007 (na č. l. 65 – 66
a na č. l. 68),
- zápisnica o výsluchu svedka M. K. z 5. novembra 2008 (č. l. 148 – 150),
- zápisnica o výsluchu svedkyne A. Š. z 23. októbra 2008 (č. l. 159 – 161)
a to za účelom vyjadrenia sa svedkov ku skutočnostiam v nich uvádzaných a vysvetlenia
rozporov.
K tomu obvinený dodal, ţe uţ na hlavnom pojednávaní dňa 10. marca 2011
po prečítaní zápisnice o výsluchu svedka J. O. zo 16. januára 2008 z č. l. 98 – 99 trestného
spisu jeho obhajca namietal čítanie tejto zápisnice, vzhľadom na to, ţe išlo o výsluch svedka
pred vznesením obvinenia. Keďţe samosudca napriek takto vznesenej námietke aj následne
čítal zápisnice o výsluchoch ďalších svedkov vykonaných pred vznesením obvinenia, jeho
obhajca uţ opakovane túto námietku nevznášal.
Obvinený v dovolaní namietal, ţe sa nemoţno stotoţniť s konštatovaním
prvostupňového súdu, ţe keď prihliadol na výpovede svedkov z prípravného konania, vrátane
tých, ktoré boli vykonané pred vznesením obvinenia, bolo to v súlade so zákonom, lebo boli
vykonané po začatí trestného stíhania a v neskoršom konaní mal obvinený moţnosť týchto
svedkov aj osobne vypočuť a konfrontovať ich s predchádzajúcimi výpoveďami. Ani záver
krajského súdu, ktorý postup prvostupňového súdu v podstate odobril konštatovaním,
ţe prvostupňový súd rešpektoval a dodrţal základné zásady trestného konania uvedené
v § 2 Tr. por., najmä však zákonného procesu - § 2 ods. 7, práva na obhajobu - § 2 ods. 9,
voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 i rovnosti strán (kontradiktórnosti) -
§ 2 ods. 14 Tr. por., nemoţno povaţovať za správny.
Obvinený argumentoval nasledovne:
Podľa § 55 ods. 1 písm. e/ Tr. por. (teraz § 58 Trestného poriadku) zápisnica o kaţdom
úkone trestného konania má okrem iných náleţitostí obsahovať návrhy strán, poskytnutie
poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb. V dôsledku toho v prípade vypočutia svedka,
ktorý má podľa § 100 ods. 1 Tr. por. (teraz § 130 Trestného poriadku) právo odoprieť
výpoveď, zápisnica o jeho vypočutí musí obsahovať nielen obsah poučenia, ale aj obsah
vyjadrenia svedka, či toto právo pouţíva alebo nie. Ak takéto vyjadrenie svedka, vypočutého
v prípravnom konaní, zápisnica neobsahuje, nemôţe ju súd prečítať ako dôkaz na hlavnom
pojednávaní podľa § 211 ods. 2 písm. a/ Tr. por. [teraz § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného
poriadku (Rt 34/1980)].
Súčasťou riadneho poučenia svedka podľa § 101 ods. 1 Tr. por. (teraz § 131 ods. 1
Trestného poriadku) o práve odoprieť výpoveď podľa § 100 ods. 1, 2 Tr. por. (teraz § 130
ods. 1, 2 Trestného poriadku je označenie skutku, ktorého sa má výpoveď týkať,
a po vznesení (oznámení) obvinenia tieţ označenie osoby obvineného, v ktorého veci má
svedok vypovedať. Ak je obvinených viac, je potrebné označiť všetkých obvinených,
v ktorých veci má svedok vypovedať. Bez toho nemôţe svedok posúdiť, či má alebo nemá
právo odoprieť výpoveď (Rt 3/1981).
Svedok musí byť poučený i o práve odoprieť výpoveď, musí sa k tomuto poučeniu
výslovne vyjadriť, a ak má právo odoprieť výpoveď, musí výslovne prehlásiť, či tohto práva
vyuţíva alebo nie. Obsah jeho vyjadrenia musí byť uvedený v zápisnici o výsluchu. Jedine pri
splnení týchto podmienok je moţné výpovede svedkov, ktorí majú právo odoprieť výpoveď,
povaţovať za dôkaz, ktorý je v prípade potreby pouţiteľný na hlavnom pojednávaní
(§ 211 ods. 3 Tr. por., teraz § 263 ods. 4 Trestného poriadku). Ak nebol taký svedok poučený
o tomto práve alebo sa výslovne nevyjadril, či toto právo vyuţíva alebo nie, ide o podstatnú
chybu konania, ktorú je moţné odstrániť len opakovaním chybne vykonaných úkonov
(Rt 9/1985).
Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý má právo odoprieť výpoveď podľa § 100
(teraz § 130), moţno na hlavnom pojednávaní prečítať len za predpokladu, ţe pred
výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, bol o svojom práve riadne poučený a výslovne vyhlásil,
ţe ho nevyuţíva. Táto podmienka uvedená v ustanovení § 211 ods. 3 Tr. por.
(teraz § 263 ods. 4 Trestného poriadku) platí nielen pre prípad čítania zápisnice o výpovedi
svedka, ktorý je uvedený v § 211 ods. 3 Tr. por. (teraz § 263 ods. 4 Trestného poriadku, ale aj
pre prípady uvedené v § 211 ods. 1 a 2 Tr. por. (teraz § 263 ods. 1 aţ 3 Trestného poriadku),
napríklad ak sa svedok na hlavnom pojednávaní odchyľuje v podstatných bodoch od svojej
skoršej výpovede [§ 211 ods. 2 písm. b/ Tr. por.; teraz § 263 ods. 3 písm. b/ Trestného
poriadku (Rt 27/1989)].
V právnom štáte právny poriadok nechráni štátnu moc pred občanmi. Právny poriadok
v právnom štáte určuje postup orgánov verejnej správy tak, aby neboli porušované práva
občanov (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 62/99 zo 14. júla 1999).
Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zavedeného podľa čl. 1 Ústavy
je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu
odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných
právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 48/97 zo 7. januára 1998).
V zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s Ústavou a súčasne
v zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane Dohovoru
prednosť pred zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Zo vzájomnej
súvislosti týchto ustanovení vyplýva, ţe Dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú
pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad
a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave
Ústavy, a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôţu prekročiť
(napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 36/02, I. ÚS 67/03).
Z vyššie citovanej judikatúry vyplýva, ţe v danej otázke, teda v otázke prečítania
zápisníc o výsluchu svedkov, ktoré výsluchy boli vykonané pred vznesením obvinenia,
Dohovor a naň nadväzujúca judikatúra ESĽP nezabezpečuje väčší rozsah ústavných práv
(právo na spravodlivé súdne konanie) ako zákonná úprava. Naopak, väčší rozsah ústavných
práv zabezpečuje platný Trestný poriadok, preto aplikácia článku 154c ods. 1 Ústavy
neprichádzala do úvahy (ako to urobil okresný súd). Inými slovami povedané, v danej
otázke pouţitie Dohovoru a naň sa vzťahujúcej judikatúry ESĽP neprichádzalo vôbec
do úvahy, nakoľko práve vnútroštátna zákonná právna úprava zabezpečovala väčší rozsah
práva obţalovaného na spravodlivé súdne konanie, keď nepripúšťa prečítanie zápisnice
o výsluchu svedka, ak bol výsluch vykonaný pred vznesením obvinenia.
Z týchto dôvodov prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov vypočutých pred vznesením
obvinenia na hlavnom pojednávaní bolo podľa obvineného v konaní zásadným spôsobom
porušené jeho právo na obhajobu a rozsudok zo 6. októbra 2011 v spojení s uznesením
z 21. februára 2012 sú zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom.
Podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru kaţdý, kto je obvinený z trestného činu má minimálne
právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou
a dôvodom obvinenia proti nemu.
Obvinený poukázal na to, ţe ESĽP pripomína, ţe spravodlivosť konania musí byť
posudzovaná s ohľadom na konanie ako celok. Ustanovenie čl. 6 ods. 3 písm. a/ Dohovoru
upozorňuje na potrebu osobitnej pozornosti, ktorú je potrebné venovať oznámeniu
„obvinenia“ obţalovanému. Údaje o trestnom čine zohrávajú kľúčovú úlohu v trestnom
procese v tom, ţe od tohto okamihu je podozrivému písomne oznámený vecný a právny
základ obvinenia proti nemu. Článok 6 ods. 3 písm. a/ Dohovoru poskytuje obvinenému právo
byť informovaný nielen o „dôvodoch“ obvinenia, to znamená, ţe akého konania sa mal
dopustiť a na ktorých je zaloţené obvinenie, ale aj právna charakterizácia tohto konania.
Tieto informácie musia byť podrobné (rozsudok ESĽP vo veci Dallos proti Maďarsku
z 1. marca 2001, § 47).
Rozsah pôsobnosti vyššie uvedeného ustanovenia musí byť posudzovaný najmä
vzhľadom na všeobecné právo na spravodlivý proces zaručené článkom 6 § 1 Dohovoru.
V trestných veciach poskytnutie úplných a podrobných informácií týkajúcich sa obvinenia
proti obţalovanému a následne právnej kvalifikácie, ktorú súd môţe aplikovať v tejto veci,
je základným predpokladom pre zabezpečenie toho, aby konania boli spravodlivé. V tejto
súvislosti je potrebné pripomenúť, ţe čl. 6 ods. 3 písm. a/ Dohovoru neukladá ţiadne osobitné
formálne poţiadavky, pokiaľ ide o spôsob, ktorým je obţalovaný informovaný o povahe
a dôvodoch obvinenia proti nemu. Poznamenal, ţe ESĽP ďalej pripomína, ţe právo byť
informovaný o povahe a dôvodoch obvinenia musí byť posudzované s ohľadom na právo
obvineného pripraviť svoju obranu (rozsudok vo veci Pelissier a Sassi proti Francúzsku
z 25. marca 1999, § 51).
Rozsudkom zo 6. októbra 2011 bola oproti obţalobe, podľa obvineného, zmenená
právna kvalifikácia skutku bez toho, aby ho okresný súd na zmenu právnej kvalifikácie
upozornil a umoţnil mu vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie pripraviť si obhajobu
a navrhnúť vzhľadom na moţnú zmenu právnej kvalifikácie vykonanie dôkazov,
resp. zopakovanie uţ vykonaných dôkazov vzhľadom na jeho nové otázky na svedkov,
ktorí ku skutku vypovedali.
Obvinený mylne uviedol, ţe v obţalobe bol skutok kvalifikovaný podľa § 300 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona, hoci v skutočnosti išlo o kvalifikáciu podľa § 301 ods. 1, 2 Tr. zák.,
ako to bolo na začiatku uvedené.
Dodal, ţe i keď z ustanovenia § 284 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva povinnosť
upozorniť ho na zmenu právnej kvalifikácie skutku len pri jeho prísnejšom posudzovaní,
je toho názoru, ţe bolo povinnosťou okresného súdu v zmysle článku 154c ods. 1 Ústavy
aplikovať i vzhľadom na citovanú judikatúru ESĽP prednostne článok 6 ods. 3 písm. a/, b/
Dohovoru a naň vzťahujúcu sa judikatúru ESĽP, nakoľko z týchto vyplýva povinnosť
informovať obvineného o povahe a dôvodoch obvinenia pri kaţdej zmene právnej
kvalifikácie. Práve v danej otázke článok 6 ods. 3 písm. a/, b/ Dohovoru a naň vzťahujúca
sa judikatúra ESĽP zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv ako platný Trestný poriadok,
preto prichádzala do úvahy aplikácia článku 154c ods. 1 Ústavy.
Vzhľadom na vyššie uvedené vyslovil názor, ţe rozsudkom zo 6. októbra 2011
v spojení s uznesením z 21. februára 2012 bolo porušené jeho právo byť bez meškania
podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia a právo mať primeraný čas
a moţnosti na prípravu jeho obhajoby vyplývajúce z článku 46 ods. 1 a článku 50 ods. 3
Ústavy a článku 6 ods. 1, ods. 3 písm. a/, b/, c/ Dohovoru.
V dôsledku posledne uvedeného bolo podľa neho zároveň zásadným spôsobom
porušené jeho právo na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku).
Vzhľadom na to obvinený navrhol, aby dovolací súd rozhodol tak, ţe vysloví,
ţe uznesením Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 1 To 6/2012 z 21. februára 2012 boli porušené
ustanovenia § 2 ods. 1, § 2 ods. 9, § 2 ods. 12, § 2 ods. 19, § 34 ods. 1, § 34 ods. 4,
§ 130 ods. 2, § 264 ods. 1, § 264 ods. 2, § 284 ods. 2 Trestného poriadku a čl. 6 ods. 1,
čl. 6 ods. 3 písm. a/, b/, c/ Dohovoru a aby podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku uznesenie
Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 1 To 6/2012 z 21. februára 2012 zrušil, rovnako aj rozsudok
Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. 9 T 47/2010 zo 6. októbra 2011 v celom rozsahu,
ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a aby podľa § 388 ods. 1 Trestného
poriadku Okresnému súdu v Dolnom Kubíne prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
K predmetnému dovolaniu sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry
v Dolnom Kubíne. Uviedla v ňom, ţe v danom prípade nemoţno konštatovať porušenie práva
na obhajobu závaţným spôsobom, čo je podmienkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por. Poukázala na to, ţe obvinený mal obhajcu uţ v prípravnom konaní,
ktorý sa zúčastňoval úkonov trestného konania i úkonov v rámci konania pred súdom.
Obhajca obvineného bol upovedomovaný o jednotlivých úkonoch v prípravnom konaní
a podľa svojho uváţenia sa na nich zúčastňoval. Bolo zabezpečené právo obvineného a jeho
obhajcu na preštudovanie spisu. Nedošlo teda k porušeniu práva obvineného na obhajobu.
Pokiaľ obvinený v dovolaní na podporu svojej argumentácie uvádzal niektoré
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, k tomu prokurátorka vo vyjadrení
k dovolaniu uviedla, ţe dáva do pozornosti aktuálnejšie stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté 7. decembra 2009 pod sp. zn. Tpj 63/2009,
v ktorom sa jednoznačne konštatuje, okrem iného, ţe obţaloba v trestnej veci môţe byť
opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení
obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa
§ 199 ods. 1 Tr. por., pričom na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede
svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho
obhajcu v konaní pred súdom. Prokurátorka konštatuje, ţe takáto situácia nastala práve
v tomto prípade.
Ďalej prokurátorka uviedla, ţe neobstojí ani názor obhajcu obvineného, ţe postupom
súdu došlo k porušeniu článku 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, lebo z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, ţe odsúdenie môţe byť
zaloţené aj na prečítaných výpovediach svedkov z prípravného konania, ak bol výsluch
vykonaný v súlade s článkom 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru, čo sa dokonca vzťahuje
aj na prípady, keď výsluch svedka na hlavnom pojednávaní nemôţe byť vykonaný
napr. z dôvodu, ţe svedok zomrel alebo je inak nedosiahnuteľný, či odoprel vypovedať.
Poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kostovski v. Holandsko,
kde bola osobitne zdôraznená zásada bezprostrednosti, pričom Európsky súd vyslovil záver,
ţe pouţitie výpovede vykonanej vo fáze prípravného konania neodporuje článku 6 ods. 1, 3
písm. d/ Dohovoru, ak boli rešpektované práva obvineného na obhajobu, ktoré spravidla
vyţadujú poskytnutie obvinenému primeranej a dostatočnej moţnosti popierať usvedčujúce
svedectvá a vypočúvať svedka v čase výsluchu alebo neskôr. Podľa prokurátorky v danom
prípade mali obvinený a jeho obhajca takúto moţnosť aj v konaní pred súdom aj v priebehu
prípravného konania.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky obvineného voči zápisniciam o výpovediach svedkov
a poukazom na § 58 Tr. por., prokurátorka uviedla, ţe obvinený a jeho obhajca boli uţ
v prípravnom konaní riadne a včas upovedomovaní o termíne jednotlivých výsluchov,
ako aj o práve preštudovať spis. Takýto nesúhlas však nebol zaznamenaný, preto moţno tieto
dodatočné výhrady obvineného povaţovať za neopodstatnené a vyslovene za účelové.
Vzhľadom na uvedené nie sú podľa prokurátorky dané dôvody dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ a g/ Tr. por., a preto navrhla dovolanie obvineného podľa
K tomuto vyjadreniu prokurátorky okresnej prokuratúry zaujal stanovisko obvinený
prostredníctvom obhajcu a uviedol v ňom, ţe pokiaľ sa vo vyjadrení prokurátorky poukazuje
na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. Tpj 63/2009, cituje sa z neho len právna veta pod bodom I. a v prvom rade obvinený
uvádza, ţe predmetné stanovisko riešilo inú procesnú situáciu a to v súvislosti s odmietnutím
obţaloby a vrátením veci prokurátorovi späť do prípravného konania, ak je táto opretá
o výpovede vykonané pred vznesením obvinenia. V druhom rade upriamuje pozornosť na to,
ţe z predmetného stanoviska najvyššieho súdu nevyplýva, ţe zápisnice o výsluchoch svedkov
vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia moţno bez splnenia podmienok
vyţadovaných Trestným poriadkom prečítať na hlavnom pojednávaní. I z predmetného
stanoviska je teda zrejmé, ţe zápisnice o výsluchu svedkov prečítané na hlavnom pojednávaní
za účelom vyjadrenia sa svedkov ku skutočnostiam v nich uvádzaných a vysvetlenia rozporov
sú nezákonnými dôkazmi, keďţe tieto výsluchy boli vykonané pred vznesením obvinenia.
V ďalšej časti tohto svojho stanoviska k vyjadreniu prokurátorky obvinený uvádzal,
prečo sa v súvislosti s čítaním zápisníc o výpovediach svedkov z prípravného konania
nedomáhal vyslovenia porušenia článku 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru, ktorý je v súvislosti
s jeho námietkami k čítaniu zápisníc neaplikovateľný a to vzhľadom na článok 154c ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, lebo tento článok nezabezpečoval väčší rozsah práv obvineného
na spravodlivé súdne konanie ako Trestný poriadok. Poznamenal, ţe porušenie článku
6 ods. 3 písm. a/, b/ Dohovoru, ako aj článok 46 ods. 1 Ústavy, keď rozsudkom
zo 6. októbra 2011 bola oproti obţalobe, ktorá, ako uvádza, kvalifikovala skutok podľa
§ 300 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., zmenená právna kvalifikácia skutku bez toho, aby ho okresný
súd na zmenu právnej kvalifikácie upozornil a umoţnil mu vzhľadom na jej zmenu vykonanie
dôkazov, resp. opakovanie dôkazov vzhľadom na nové otázky na svedkov, ktorí ku skutku
vypovedali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloţeného spisového materiálu
a obsahu dovolania zistil, ţe dovolanie obvineného Ing. M. H. je prípustné
(§ 368 ods. 1 Tr. por.) dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a bolo podané
na mieste príslušnom (§ 370 ods. 3 Tr. por.).
Dovolací súd zároveň zistil, ţe dovolacie dôvody, o ktoré sa dovolanie opiera,
sú zjavne preukázané a bolo zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386
a § 388 ods. 1 Tr. por., preto podľa § 382a Tr. por. rozhodol o dovolaní na neverejnom
zasadnutí, na ktorom preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého
rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania, ktoré sú uvedené
v dovolaní, podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a g/ Tr. por. a § 374 Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom
bolo porušené právo na obhajobu. Nejde teda o kaţdé, aj menej závaţné, porušenie práva
na obhajobu, no za zásadné porušenie tohto práva moţno povaţovať predovšetkým také
porušenie, ktoré malo za následok rozhodnutie opierajúce sa o dôkazy, pri vykonávaní
ktorých neboli dodrţané základné zásady trestného konania (predovšetkým zásada rovnosti
strán) a zákonné ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť, aby obvinený mohol uplatniť všetky
relevantné námietky vo vzťahu k dôkazom, ktoré sú voči nemu produkované. Tento dovolací
dôvod úzko súvisí s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je
zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody dovolania podľa odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno
pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. por. obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe
vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, má však
právo odoprieť vypovedať. Môţe uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať
dôkazy slúţiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať ţiadosti a opravné prostriedky.
Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným
v trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôţe radiť
o tom, ako odpovedať na poloţenú otázku. Môţe ţiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho
obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený
zadrţaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môţe s obhajcom hovoriť
bez prítomnosti tretej osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas
výkonu väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo
v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom
navrhol obhajca a klásť svedkom otázky. Obvinený môţe uplatňovať svoje práva sám alebo
prostredníctvom obhajcu.
Podľa § 252 ods. 2 písm. c/ Tr. por. v neprítomnosti obţalovaného môţe súd hlavné
pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, ţe vec moţno spoľahlivo rozhodnúť a účel
trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obţalovaného a pritom obţalovaný
bol na moţnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený.
Podľa § 264 ods. 1 Tr. por., v znení účinnom od 1. septembra 2011, ak sa svedok
odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môţe mu byť na návrh prokurátora,
obţalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej výpovedi predloţená na vysvetlenie
rozporov v jeho výpovediach.
Podľa § 264 ods. 1 Tr. por., v jeho znení účinnom do 31. augusta 2011, ak sa svedok
odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môţe mu byť zápisnica o jeho
skoršej výpovedi predloţená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach tak, aby súd mohol
posúdiť hodnovernosť a pravdivosť jeho tvrdení pri výsluchu na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 264 ods. 2 Tr. por., v jeho znení účinnom do 31. augusta 2011, predloţenie
skoršej výpovede podľa odseku 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice o skoršom výsluchu,
ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami.
Podľa § 264 ods. 2 Tr. por., v znení účinnom od 1. septembra 2011, predloţenie
skoršej výpovede podľa odseku 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice o skoršom výsluchu,
ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami.
Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, ak zápisnicu neprečíta sám alebo ním
poverený člen senátu.
Treba dať za pravdu dovolateľovi, ţe v predmetnej trestnej veci došlo na hlavnom
pojednávaní k čítaniu svedeckých výpovedí z prípravného konania tak, ako sa uvádzajú
v dovolaní a to aj tých, ktoré boli vykonané síce po začatí trestného stíhania, ale pred
vznesením obvinenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje s názorom prvostupňového súdu,
ţe v kaţdom prípade je moţné prečítať na hlavnom pojednávaní výpoveď svedka
z prípravného konania pred vznesením obvinenia a opierať sa o tieto výpovede pri uznaní viny
obţalovaného. To ţe za určitých okolností je moţné prečítať aj takú výpoveď je pravda,
ale musí byť daná reálna moţnosť, aby sám obţalovaný mohol vypočúvať svedka,
konfrontovať ho a namietať tie skutočnosti, ktoré sú obsahom tej zápisnice daného svedka,
ktorá bola urobená pred vznesením obvinenia. Nestačí ak je pri prečítaní takej výpovede
na hlavnom pojednávaní prítomný len obhajca, lebo k obsahu prečítanej zápisnice o výpovedi
svedka pred vznesením obvinenia sa musí vyjadriť obţalovaný, aby bolo moţné posúdiť, ktorú
výpoveď svedka, resp. jej časť povaţuje súd za relevantnú vo vzťahu ku skutkovým záverom.
Krajský súd, keď konštatoval, ţe dokazovanie bolo vykonané v súlade so zákonom
a akceptoval tak stanovisko okresného súdu sa dopustil rovnakého pochybenia, ţe pri závere
o vine obţalovaného vychádzal z dôkazov vykonaných pred vznesením obvinenia.
Nezodpovedá skutočnosti, ţe by rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnené pod č. Rt 81/2003 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky bolo prekonané, ako to konštatoval okresný súd. Je moţné naďalej
ho brať primerane do úvahy aj z pohľadu novej právnej úpravy pri posudzovaní, či sú splnené
podmienky na prečítanie svedeckej výpovede z prípravného konania na hlavnom pojednávaní.
Treba prisvedčiť obvinenému v jeho námietke k vyjadreniu prokurátora, ţe stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 63/2009 čiastočne rieši
inú procesnoprávnu situáciu, ale zároveň treba dodať, ţe nevylučuje z moţnosti pouţitia
predchádzajúce uverejnené rozhodnutia, pokiaľ sa týkajú podmienok na čítanie zápisníc
o výpovediach svedkov. Napokon najvyšší súd, v tom istom senáte ako v danej veci, v inej
trestnej veci vedenej pod sp. zn. 5 To 9/2008 poukázal na toto rozhodnutie Rt 81/2003
i rozhodnutie uverejnené pod č. Rt 19/2004 a konštatoval, ţe vypočutím svedka pred
vznesením obvinenia dochádza k porušeniu princípu zachovania rovnosti strán, keďţe obhajca
má moţnosť zúčastniť sa takéhoto úkonu len za procesnej situácie, kedy sa vedie trestné
stíhanie uţ proti konkrétnej osobe. Síce nie je vylúčené, v zmysle príslušných ustanovení
Trestného poriadku, aby tieto dôkazy nemohli byť pouţité pre účely vznesenia obvinenia,
na druhej strane je však potrebné ich okamţite opakovať, pretoţe v opačnom prípade pôvodné
dôkazy proti obvinenému uţ nemajú dôkaznú hodnotu.
Zrejme aj v danom prípade si orgány činné v trestnom konaní uvedomili túto
skutočnosť a u viacerých svedkov, i tých, ktorí sa uvádzajú v dovolaní, došlo i po vznesení
obvinenia k ich opakovanému výsluchu, uţ v poradí tretiemu, keď pri druhej výpovedi
sa svedkovia iba odvolali na tú výpoveď, ktorá bola urobená pred vznesením obvinenia.
Po vznesení obvinenia sa mení aj postavenie svedkov z hľadiska toho, ţe majú
vypovedať vo vzťahu ku konkrétnej osobe obvineného a mení sa aj rozsah práva
na odmietnutie výpovede. Pokiaľ svedok vzhľadom na taký vzťah k osobe obvineného
predpokladaný zákonom, umoţňujúci mu odmietnuť vypovedať, toto právo vyuţil, vôbec by
taká výpoveď urobená pred vznesením obvinenia nebola na hlavnom pojednávaní pouţiteľná.
V predmetnej veci došlo k tomu, ţe u viacerých svedkov boli odlišné výpovede v rámci
začatého trestného stíhania, pred vznesením obvinenia, oproti tým, ktoré boli urobené
po vznesení obvinenia, resp. na hlavnom pojednávaní. Bolo zrejmé, ţe išlo aj o zásadné
skutkové okolnosti majúce význam i pre následné právne posúdenie skutku, najmä z toho
hľadiska, ţe rozdielne oproti obţalobe, ktorá kládla obvinenému za vinu nedbanlivostný
trestný čin, súd ho uznal za vinného z úmyselného trestného činu.
Bolo preto potrebné veľmi starostlivo dbať na to, aby pri čítaní výpovedí svedkov
z prípravného konania i tých, ktoré boli urobené pred vznesením obvinenia, bola daná
moţnosť samotnému obţalovanému sa k tomu na hlavnom pojednávaní vyjadriť a umoţniť
mu týchto svedkov vypočuť a konfrontovať práve k tým častiam, ktoré sú obsiahnuté
v zápisniciach o ich výsluchu pred vznesením obvinenia a sú rozporné oproti tomu,
čo svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní. Ak sa rozpor neodstráni, nemoţno brať
za relevantné tie výpovede, ktoré boli urobené pred vznesením obvinenia.
V danom prípade tak prvostupňový súd nepostupoval. Dokonca vykonal hlavné
pojednávanie dňa 10. marca 2011 bez prítomnosti obţalovaného, hoci na to nemal splnené
podmienky a čítal výpovede svedkov z prípravného konania i spred vznesenia obvinenia
a potom ich bral za relevantné pri uznaní viny obţalovaného.
V tej súvislosti treba dodať, ţe okresný súd rozhodoval vo veci 6. októbra 2011 v čase,
keď uţ platilo novelizované ustanovenie § 264 ods. 1 Tr. por., účinné od 1. septembra 2011,
z ktorého je zrejmé, ţe pri čítaní výpovede svedka, ktorý sa v podstatných bodoch odchýlil
od svojej skoršej výpovede, musí ísť o návrh prokurátora, obţalovaného alebo obhajcu,
aby sa mohlo rozhodnúť o tom, či sa skoršia výpoveď prečíta. Ak sa mal súd oprieť o také
výpovede, potom by muselo dôjsť k ich prečítaniu po predloţení návrhu príslušnej strany
a to prokurátora alebo obţalovaného, resp. jeho obhajcu. Okresný súd však po zrušení jeho
pôvodného rozsudku z 26. apríla 2011 uznesením Krajského súdu v Ţiline z 23. augusta 2011
sp. zn. 1 To 68/2011 uţ po novelizácii Trestného poriadku určil 12. septembra 2011 hlavné
pojednávanie na 6. októbra 2011, vykonal len niektoré listinné dôkazy k osobe obvineného
a rozhodol vo veci rozsudkom.
Okresný súd sa opieral o dôkazy vykonané z podstatnej časti na hlavnom pojednávaní
10. marca 2011 a 19. apríla 2011. Vyššie bolo citované ustanovenie § 252 ods. 1
písm. b/ Tr. por., ktoré malo rovnaké znenie v čase, keď okresný súd konal na hlavnom
pojednávaní 10. marca 2011, 19. apríla 2011 i 6. októbra 2011. Všetky podmienky v tomto
ustanovení uvedené museli byť splnené súčasne, aby sa mohlo konať v neprítomnosti
obţalovaného. Predovšetkým bolo podmienkou, ţe vec bolo moţné spoľahlivo rozhodnúť
a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti obţalovaného a zároveň bol obţalovaný
na moţnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený. Ani jedna
z týchto podmienok nebola splnená, aby mohol okresný súd vykonať hlavné pojednávanie dňa
10. marca 2011 bez prítomnosti obţalovaného.
Ešte pri odročení hlavného pojednávania konaného 20. januára 2011 na deň
10. marca 2011 bol obţalovaný samosudcom osobitne výslovne upozornený na to, ţe jeho
účasť na hlavnom pojednávaní 10. marca 2011 je nutná. Nebol teda upozornený na to,
ţe sa hlavné pojednávanie môţe vykonať v jeho neprítomnosti, ale naopak, ţe jeho účasť
je nutná, čo bolo zrejmé aj s ohľadom na obsah a rozsah dokazovania. Bolo zrejmé,
ţe bez prítomnosti obţalovaného nebude moţné spoľahlivo vo veci rozhodnúť a najmä
dosiahnuť účel trestného konania, ktorým je aj náleţité zistenie trestného činu a jeho páchateľa
zákonu zodpovedajúcim dokazovaním. Keď sa potom prvostupňový súd rozhodol akceptovať
ospravedlnenie sa obţalovaného z neúčasti na tomto hlavnom pojednávaní, tak potom
nemohol vykonávať dokazovanie výsluchom i čítaním výpovedí svedkov z prípravného
konania pri rozporoch v ich výpovediach a potom ich brať za rozhodujúce pri ustálení viny.
V takom prípade nebolo postačujúce, ţe na tomto hlavnom pojednávaní bol prítomný obhajca
obţalovaného.
Okrem toho práve na tomto hlavnom pojednávaní obhajca obţalovaného pri výsluchu
svedka J. O. namietal čítanie zápisnice o výpovedi tohto svedka, ku ktorej došlo pred
vznesením obvinenia. Došlo k čítaniu zápisníc spred vznesenia obvinenia i u ďalších svedkov.
Opodstatnene moţno uznať obvinenému to, čo uvádza v dovolaní, ţe keď nedošlo k akceptácii
námietky obhajcu obvineného k moţnosti čítania zápisnice o výpovedi tohto svedka, uţ
v ďalších prípadoch to isté nevznášal, ale jeho námietka sa všeobecne týkala podmienok
čítania zápisníc o výsluchoch svedkov pred vznesením obvinenia.
Keďţe obvinený v súlade s § 371 ods. 4 Tr. por. namietal okolnosti uvádzané
ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a g/ Tr. por. uţ v konaní na súde prvého
stupňa, bolo moţné tieto v intenciách § 371 ods. 4 Tr. por. pouţiť v dovolaní.
Z hľadiska práva na spravodlivý proces, zabezpečenie kontradiktórnosti pri dokazovaní
a rovnosti strán v konaní bolo treba tie dôkazy, ktoré boli produkované na hlavnom
pojednávaní 10. marca 2011, vykonať za prítomnosti obţalovaného a umoţniť mu uplatniť
jeho práva pri vykonávaní dôkazov tak, ako to bolo vyššie naznačené.
Postupom okresného súdu došlo v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu
krajského súdu, ktorý prvostupňovému súdu nevytkol naznačené chyby, k porušeniu tých
ustanovení Trestného poriadku, ktoré sa uvádzajú vo výroku tohto rozsudku a to v neprospech
obvineného Ing. M. H. Preto došlo k zrušeniu oboch rozhodnutí
i na ne nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad
a k prikázaniu Okresnému súdu v Dolnom Kubíne, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
Úlohou prvostupňového súdu bude vykonať dokazovanie znovu spôsobom súladným
s Trestným poriadkom v intenciách tohto rozhodnutia. Predovšetkým sa musia zopakovať
tie dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 10. marca 2011, pre ktoré neboli
splnené podmienky na konanie v neprítomnosti obţalovaného a aj pokiaľ išlo o ďalšie dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní 19. apríla 2011, pri ktorých došlo k čítaniu zápisníc
o výsluchu svedkov spred vznesenia obvinenia (svedkov J. M., M. K. a A. Š.), musí byť
zrejmé pri vzniknutých a pretrvávajúcich rozporoch,
ktorú výpoveď povaţuje súd za relevantnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa však nestotoţnil s argumentáciou obvineného
v dovolaní, ţe došlo k porušeniu zákona z dôvodu uvedeného v § 371 ods. l písm. c/ Tr. por.
aj preto, ţe obvinený nebol upozornený na zmenu právnej kvalifikácie a ţe mu nebola daná
moţnosť práve z tohto dôvodu predloţiť alebo navrhnúť nové dôkazy.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe pre iný a to prísnejší trestný čin bolo začaté
trestné stíhanie i vznesené obvinenie, ale obţaloba napokon, ako uţ bolo vyššie poznamenané,
kládla obvinenému za vinu prečin ohrozenia a poškodenia ţivotného prostredia podľa
§ 301 ods. 1, 2 Tr. zák. Ide o nedbanlivostný trestný čin a prokurátor nezmenil svoj postoj ani
po zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu a v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní
6. októbra 2011 zotrval na podanej obţalobe v zmysle tam uvedenej právnej kvalifikácie
skutku.
Obvinený však bol ešte pred skončením dokazovania na hlavnom pojednávaní
19. apríla 2011 podľa § 284 ods. 2 Tr. por. upozornený na to, ţe skutok uvedený v obţalobe
je moţné posudzovať aj podľa § 300 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák.
I keď vymedzenie moţnej právnej kvalifikácie nebolo presné, išlo o kvalifikáciu úmyselného
trestného činu, ako bol napokon aj uznaný za vinného a následným rozhodnutím krajského
súdu, ktorým došlo k zrušeniu tohto pôvodného rozsudku nebola vytýkaná základná skutková
podstata tohto trestného činu ale len nejasnosť kvalifikácie podľa prísnejších ustanovení
odsekov 2 a 3 písm. a/ § 300 Tr. zák.
Práve s ohľadom na upozornenie na moţnú zmenu právnej kvalifikácie bola daná
moţnosť stranám na návrhy na doplnenie dokazovania, ale ostala bez odozvy, resp. bolo
konštatované, ţe strany nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, teda týkalo sa to aj
prítomného obţalovaného ako strany v konaní a jeho obhajcu. V tomto smere obvinený
Ing. M. H. nebol ukrátený na svojich obhajovacích právach.
Iná je otázka, či zákonu zodpovedajúcim spôsobom vykonané dôkazy preukazujú
subjektívnu stránku aj úmyselného trestného činu, na rozdiel od obţaloby, ale to dovolací súd
nemôţe posudzovať. Jednak je viazaný dovolacími dôvodmi a jednak skutkovými závermi
prvostupňového a druhostupňového súdu, do ktorých spadá i otázka subjektívnej stránky
trestného činu. Mohol sa zaoberať len zákonnosťou dôkazov a zachovania obhajovacích práv
obvineného, ktoré v naznačenom rozsahu porušené boli.
Vzhľadom na uvedené rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. novembra 2012
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová