Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d12/386401.28d931.pdf
PDF · 110.26 KB
No categories available
4Cdo/290/2012
Najvyšší súd 4 Cdo 290/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ O. Š., bývajúceho v P.P.
a 2/ A. Š., bývajúcej v P.P., zastúpených JUDr. V. C., advokátom v B., proti ţalovanému A.
J., bývajúcemu vo S., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom
súde Bardejov pod sp. zn. 3 C 29/2006, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove z 18. januára 2012 sp. zn. 15 Co 50/2001 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov rozsudkom z 24. mája 2010 č.k. 3 C 29/2006-150 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu č. X.
nachádzajúcemu sa v P. na parc. č. KN X. – zastavaná plocha o výmere X. m,² zapísanej na
LV č. X. Katastrálneho územia P.. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia, ţe ţalovaný je evidovaný ako výlučný
vlastník nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. X., nachádzajúceho sa na parcele KN č.
X., parcela KN č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m² a parcela KN č. X. –
záhrady o výmere X. m², ktoré sú zapísané na LV č. X. Katastrálneho územia P.. Konštatoval,
ţe vlastníctvo ţalovaný nadobudol titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V
X. v podiele ¾. Tejto kúpnej zmluve predchádzala kúpna zmluva registrovaná bývalým
Štátnym notárstvom v Bardejove pod RI 448/78, v zmysle ktorej A. Š., narodený X.
s manţelkou J. Š., narodenou X. odpredali predmetné nehnuteľnosti svojim dcéram M. J.
spolu s manţelom A. J. v podiele ½ a Z. Š. tieţ v podiele ½. Podiel ¼ k nehnuteľnostiam
nadobudol ţalovaný na základe dedenia po svojom otcovi v roku 1993. Súd prvého stupňa
právne zdôvodnil svoje rozhodnutie citáciou ustanovení §§ 123, 124, 126 ods. 1, 132 ods. 1,
130 ods. 1, 2 a 134 ods. 1, 3, a 4 Občianskeho zákonníka. Mal za to, ţe ţaloba nie je dôvodná,
keďţe ţalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva v súlade
s § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, ţe u ţalobcov neboli splnené
podmienky pre vydrţanie vlastníckeho práva k domu, keďţe títo neboli dobromyseľní v drţbe
a vedeli, ţe nehnuteľnosti sú vo vlastníctve iných osôb. Zdôraznil, ţe základnými
predpokladmi vydrţania je oprávnenosť drţby a nepretrţitosť vydrţacej doby, ktorou je
neprerušovaný stav uţívania predmetu vydrţania počas zákonom stanovenej doby, ktorá je pri
nehnuteľnostiach 10 rokov. Pre nesplnenie týchto podmienok na strane ţalobcov preto ţalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 18. januára 2012 sp. zn.
15 Co 50/2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania
ţalovanému nepriznal. Mal za to, ţe súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal potrebné
dokazovanie na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil
aj správny právny záver. Odvolací súd k dôvodom napadnutého rozsudku a s poukazom
na odvolacie námietky ţalobcov poukázal na to, ţe predmetnému konaniu predchádzalo
konanie na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6 C 297/1980, ktoré otázku neplatnosti
kúpnej zmluvy registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Bardejove pod č. X. ako aj
otázku vlastníctva rodinného domu, teraz stojaceho na parcele KN č. X. zapísanej
na LV č. X. Katastrálneho územia P. riešilo. Rozsudkom z 21. októbra 1981 bola ţaloba
o určenie vlastníctva k domu a o určení neplatnosti zmluvy zamietnutá a tento rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 19. novembra 1982 sp. zn.
18 Co 195/1982. Napriek uvedeným rozhodnutiam podľa názoru dovolacieho súdu
neexistovala v konaní, ktoré je predmetom odvolacieho konania prekáţka rozhodnutej veci,
keďţe ţalobca sa v konaní 6 C 297/1980 domáhal určenia výlučného vlastníctva k rodinnému
domu, a v prejednávanej veci sa domáha podielového spoluvlastníctva, spolu so svojou
manţelkou, čím došlo aj k zmene okruhu účastníkov, a to tak na strane ţalobcu ako aj na
strane ţalovanej. Bolo preto namieste opakované posúdenie podmienok získania a existencie
vlastníctva ţalobcov k rodinnému domu. V ďalšom odvolací súd citoval ustanovenie § 132
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za inú skutočnosť je treba povaţovať
vytvorenie novovzniknutej veci, k čomu patrí aj výstavba nového domu. Ţalobca tak
v predmetnom konaní ako aj v konaní z roku 1980 nepreukázal, ţe dom, ku ktorému
sa vlastníctva domáha, postavil on zo svojich výlučných prostriedkov, resp. spolu
s manţelkou – ţalobkyňou 2/. Táto skutočnosť nemôţe byť pravdivá uţ aj z dôvodu,
ţe výstavba domu bola započatá v roku 1963 a ukončená v roku 1964, pričom ţalobcovia
manţelstvo uzatvárali aţ v roku 1963. Nie je preto reálne, aby na výstavbe domu sa podieľala
akýmkoľvek spôsobom či uţ finančným alebo manuálnym, aj ţalobkyňa 2/ a preto nie
je namieste ani jej vecná aktívna legitimácia. Ţalobcovia, ak aj rodinný dom uţívali po jeho
výstavbe, tak nemohli byť dobromyseľní, ţe im vlastníckym právom patrí a práve pre
nepreukázanie dobromyseľnosti bola správne ţaloba zamietnutá. Listinné dôkazy týkajúce
sa podielu ţalobcu na výstavbe domu nie sú dôkazmi o jeho vlastníctve, resp. spoluvlastníctve
ale opäť len o veľkom podiele na výstavbe domu bez preukázaných právnych dôsledkov.
Odvolaciu námietku ţalobcov týkajúcu sa postavenia rodinného domu bez pomoci rodičov,
resp. iných rodinných príslušníkov povaţoval odvolací súd preto za nedôvodnú. Pokiaľ
ţalobcovia vo svojom odvolaní namietali aj neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej 12. januára
2005, odvolací súd túto námietku nezohľadnil, keďţe otázka platnosti, resp. neplatnosti tejto
zmluvy by ţiadnym spôsobom nezmenila právne postavenie ţalobcov. Táto zmluva nie je ani
rozhodujúcou pre posúdenie otázky vlastníctva ţalobcov, ktoré vlastníctvo opierajú o úplne
iné právne skutočnosti. Ak ţalobcovia v odvolaní namietajú aj neplatnosť zmluvy z roku
1978, tak k tomuto odvolací súd opäť poukázal na konanie prebiehajúce na Okresnom súde
Bardejov pod sp. zn. 6 C 297/1980, v ktorom konaní sa tak súd prvostupňový ako aj odvolací
súd vyporiadal do dôsledkov. Na takomto posúdení zmluvy sa nič nezmenilo ani v priebehu
tohto konania. Naviac odvolací súd mal za to, ţe tak ako zmluva z roku 1978, tak aj z roku
2005 je pre posúdenie nárokov ţalobcov opierajúcich sa o vytvorenie novej veci a vydrţanie
právne irelevantná. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. vrátane výrokov o trovách
prvostupňového konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. nadväznosti na § 150 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia, ktorí ho ţiadali
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie; ako dovolací dôvod uvádzali
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Poukázali na to, ţe krajský súd ako
aj okresný súd svojimi rozsudkami rozhodli v neprospech ţalobcov aj napriek tomu,
ţe na preukázanie vlastníckeho práva ţalobcovia predloţili dostatok písomných a ústnych
dôkazov, ţe predmetnú nehnuteľnosť, rodinný dom, si postavili od samého začiatku sami
a zo svojich finančných zdrojov. V uvedenom dome býva ţalobca 1/ 41 rokov a spolu
s manţelkou, ţalobkyňou 2/ 37 rokov. Počas tejto celej doby uţívali a zveľaďovali dom
s vedomím, ţe je to ich vlastníctvo a nemali ani tušenia, ţe sa po čase objavia nejaký tzv.
vlastníci ich domu. Mali za to, ţe títo nadobudli písomnosti o prevode majetku spôsobom
odporujúcim právnym normám. Naďalej povaţovali kúpnu zmluvu za 12. januára 2005
za neplatnú z dôvodu, ţe nie je v nej uvedená kúpna zmluva. Taktieţ dovolatelia mali za to,
ţe ţalovaný nesplnil podmienky dohodnuté v kúpnej zmluve spísanej vo forme notárskej
zápisnice pod č. NZ X.. Z uvedeného vyvodili, ţe od samého začiatku išlo zo strany
nadobúdateľov o nezákonné praktiky s prevodom uvedených nehnuteľností, ktoré
si ţalobcovia vybudovali z vlastných finančných zdrojov a od samého začiatku uţívali
s vedomím, ţe je to ich vlastníctvo, teda boli dobromyseľní drţitelia po dobu dlhšie ako
10 rokov.
Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcov písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,
ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ţalobcovia dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
ţiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, ţe dovolanie nie je v zmysle
§ 238 ods. 1 a 3 O.s.p. procesne prípustné.
Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd
preto so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá
z nich. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca
alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd
nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom
ustanovení, pričom ani sami ţalobcovia ich v dovolaní nenamietali.
Z obsahu dovolania moţno usudzovať, ţe ţalobcovia okrem dovolacieho dôvodu
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci) namietali inú vadu,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), keďţe
odvolaciemu súdu vyčítali, ţe nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania.
Dovolací súd poznamenáva, ţe pokiaľ by súd nesprávne vyhodnotil niektorý z vykonaných
dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte
sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania.
Ţalobcovia v dovolaní vyslovili nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím
súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade
opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale
prípustnosť dovolania nezakladá [nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p.
a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia (porovnaj R 54/2012 rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011
a pod.)]. Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery
by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad
v prejednávanej veci nejde.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe
v prejednávanej veci je dovolanie ţalobcov podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne
neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok
ţalobcov podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
ods. 2 O.s.p. tohto ustanovenia, keďţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne
trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková