Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/290/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ O. Š., bývajúceho v P.P.

a 2/ A. Š., bývajúcej v P.P., zastúpených JUDr. V. C., advokátom v B., proti ţalovanému A.

J., bývajúcemu vo S., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom

súde Bardejov pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 18. januára 2012 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov rozsudkom z 24. mája 2010 č.k. -150 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu č. X.

nachádzajúcemu sa v P. na parc. č. KN X. – zastavaná plocha o výmere X. m,² zapísanej na

LV č. X. Katastrálneho územia P.. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia, ţe ţalovaný je evidovaný ako výlučný

vlastník nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. X., nachádzajúceho sa na parcele KN č.

X., parcela KN č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m² a parcela KN č. X. –

záhrady o výmere X. m², ktoré sú zapísané na LV č. X. Katastrálneho územia P.. Konštatoval,

ţe vlastníctvo ţalovaný nadobudol titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V

X. v podiele ¾. Tejto kúpnej zmluve predchádzala kúpna zmluva registrovaná bývalým

Štátnym notárstvom v Bardejove pod RI 448/78, v zmysle ktorej A. Š., narodený X.

2

s manţelkou J. Š., narodenou X. odpredali predmetné nehnuteľnosti svojim dcéram M. J.

spolu s manţelom A. J. v podiele ½ a Z. Š. tieţ v podiele ½. Podiel ¼ k nehnuteľnostiam

nadobudol ţalovaný na základe dedenia po svojom otcovi v roku 1993. Súd prvého stupňa

právne zdôvodnil svoje rozhodnutie citáciou ustanovení §§ 123, 124, 126 ods. 1, 132 ods. 1,

130 ods. 1, 2 a 134 ods. 1, 3, a 4 . Mal za to, ţe ţaloba nie je dôvodná,

keďţe ţalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva v súlade

s . Dospel k záveru, ţe u ţalobcov neboli splnené

podmienky pre vydrţanie vlastníckeho práva k domu, keďţe títo neboli dobromyseľní v drţbe

a vedeli, ţe nehnuteľnosti sú vo vlastníctve iných osôb. Zdôraznil, ţe základnými

predpokladmi vydrţania je oprávnenosť drţby a nepretrţitosť vydrţacej doby, ktorou je

neprerušovaný stav uţívania predmetu vydrţania počas zákonom stanovenej doby, ktorá je pri

nehnuteľnostiach 10 rokov. Pre nesplnenie týchto podmienok na strane ţalobcov preto ţalobu

zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 18. januára 2012 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania

ţalovanému nepriznal. Mal za to, ţe súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal potrebné

dokazovanie na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil

aj správny právny záver. Odvolací súd k dôvodom napadnutého rozsudku a s poukazom

na odvolacie námietky ţalobcov poukázal na to, ţe predmetnému konaniu predchádzalo

konanie na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , ktoré otázku neplatnosti

kúpnej zmluvy registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Bardejove pod č. X. ako aj

otázku vlastníctva rodinného domu, teraz stojaceho na parcele KN č. X. zapísanej

na LV č. X. Katastrálneho územia P. riešilo. Rozsudkom z 21. októbra 1981 bola ţaloba

o určenie vlastníctva k domu a o určení neplatnosti zmluvy zamietnutá a tento rozsudok bol

potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 19. novembra 1982 sp. zn.

. Napriek uvedeným rozhodnutiam podľa názoru dovolacieho súdu

neexistovala v konaní, ktoré je predmetom odvolacieho konania prekáţka rozhodnutej veci,

keďţe ţalobca sa v konaní domáhal určenia výlučného vlastníctva k rodinnému

domu, a v prejednávanej veci sa domáha podielového spoluvlastníctva, spolu so svojou

manţelkou, čím došlo aj k zmene okruhu účastníkov, a to tak na strane ţalobcu ako aj na

strane ţalovanej. Bolo preto namieste opakované posúdenie podmienok získania a existencie

vlastníctva ţalobcov k rodinnému domu. V ďalšom odvolací súd citoval ustanovenie § 132

3

ods. 1 , v zmysle ktorého za inú skutočnosť je treba povaţovať

vytvorenie novovzniknutej veci, k čomu patrí aj výstavba nového domu. Ţalobca tak

v predmetnom konaní ako aj v konaní z roku 1980 nepreukázal, ţe dom, ku ktorému

sa vlastníctva domáha, postavil on zo svojich výlučných prostriedkov, resp. spolu

s manţelkou – ţalobkyňou 2/. Táto skutočnosť nemôţe byť pravdivá uţ aj z dôvodu,

ţe výstavba domu bola započatá v roku 1963 a ukončená v roku 1964, pričom ţalobcovia

manţelstvo uzatvárali aţ v roku 1963. Nie je preto reálne, aby na výstavbe domu sa podieľala

akýmkoľvek spôsobom či uţ finančným alebo manuálnym, aj ţalobkyňa 2/ a preto nie

je namieste ani jej vecná aktívna legitimácia. Ţalobcovia, ak aj rodinný dom uţívali po jeho

výstavbe, tak nemohli byť dobromyseľní, ţe im vlastníckym právom patrí a práve pre

nepreukázanie dobromyseľnosti bola správne ţaloba zamietnutá. Listinné dôkazy týkajúce

sa podielu ţalobcu na výstavbe domu nie sú dôkazmi o jeho vlastníctve, resp. spoluvlastníctve

ale opäť len o veľkom podiele na výstavbe domu bez preukázaných právnych dôsledkov.

Odvolaciu námietku ţalobcov týkajúcu sa postavenia rodinného domu bez pomoci rodičov,

resp. iných rodinných príslušníkov povaţoval odvolací súd preto za nedôvodnú. Pokiaľ

ţalobcovia vo svojom odvolaní namietali aj neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej 12. januára

2005, odvolací súd túto námietku nezohľadnil, keďţe otázka platnosti, resp. neplatnosti tejto

zmluvy by ţiadnym spôsobom nezmenila právne postavenie ţalobcov. Táto zmluva nie je ani

rozhodujúcou pre posúdenie otázky vlastníctva ţalobcov, ktoré vlastníctvo opierajú o úplne

iné právne skutočnosti. Ak ţalobcovia v odvolaní namietajú aj neplatnosť zmluvy z roku

1978, tak k tomuto odvolací súd opäť poukázal na konanie prebiehajúce na Okresnom súde

Bardejov pod sp. zn. , v ktorom konaní sa tak súd prvostupňový ako aj odvolací

súd vyporiadal do dôsledkov. Na takomto posúdení zmluvy sa nič nezmenilo ani v priebehu

tohto konania. Naviac odvolací súd mal za to, ţe tak ako zmluva z roku 1978, tak aj z roku

2005 je pre posúdenie nárokov ţalobcov opierajúcich sa o vytvorenie novej veci a vydrţanie

právne irelevantná. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny v zmysle vrátane výrokov o trovách

prvostupňového konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s nadväznosti na

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia, ktorí ho ţiadali

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie; ako dovolací dôvod uvádzali

nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Poukázali na to, ţe krajský súd ako

aj okresný súd svojimi rozsudkami rozhodli v neprospech ţalobcov aj napriek tomu,

4

ţe na preukázanie vlastníckeho práva ţalobcovia predloţili dostatok písomných a ústnych

dôkazov, ţe predmetnú nehnuteľnosť, rodinný dom, si postavili od samého začiatku sami

a zo svojich finančných zdrojov. V uvedenom dome býva ţalobca 1/ 41 rokov a spolu

s manţelkou, ţalobkyňou 2/ 37 rokov. Počas tejto celej doby uţívali a zveľaďovali dom

s vedomím, ţe je to ich vlastníctvo a nemali ani tušenia, ţe sa po čase objavia nejaký tzv.

vlastníci ich domu. Mali za to, ţe títo nadobudli písomnosti o prevode majetku spôsobom

odporujúcim právnym normám. Naďalej povaţovali kúpnu zmluvu za 12. januára 2005

za neplatnú z dôvodu, ţe nie je v nej uvedená kúpna zmluva. Taktieţ dovolatelia mali za to,

ţe ţalovaný nesplnil podmienky dohodnuté v kúpnej zmluve spísanej vo forme notárskej

zápisnice pod č. NZ X.. Z uvedeného vyvodili, ţe od samého začiatku išlo zo strany

nadobúdateľov o nezákonné praktiky s prevodom uvedených nehnuteľností, ktoré

si ţalobcovia vybudovali z vlastných finančných zdrojov a od samého začiatku uţívali

s vedomím, ţe je to ich vlastníctvo, teda boli dobromyseľní drţitelia po dobu dlhšie ako

10 rokov.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcov písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

aţ 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,

5

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ţalobcovia dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

ţiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, ţe dovolanie nie je v zmysle

a procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd

preto so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z nich. Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd

nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom

ustanovení, pričom ani sami ţalobcovia ich v dovolaní nenamietali.

Z obsahu dovolania moţno usudzovať, ţe ţalobcovia okrem dovolacieho dôvodu

podľa (nesprávne právne posúdenie veci) namietali inú vadu,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), keďţe

odvolaciemu súdu vyčítali, ţe nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania.

Dovolací súd poznamenáva, ţe pokiaľ by súd nesprávne vyhodnotil niektorý z vykonaných

dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte

sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania.

Ţalobcovia v dovolaní vyslovili nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím

súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho

nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade

opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá [nemá základ vo vadách konania podľa

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia (porovnaj R 54/2012 rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , , ,

a pod.)]. Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery

by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad

v prejednávanej veci nejde.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe

v prejednávanej veci je dovolanie ţalobcov podľa procesne

neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok

ţalobcov podľa v spojení s odmietol.

So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková