Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/295/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej: A. O., nar. X., L., o vymoženie

955,98 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.:

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. júla

2012, č. k.: -44, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Povinnej sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor žiadosťou z 26. januára 2004 požiadal o udelenia poverenia

na vykonanie exekúcie na vymoženie 28 800,-- Sk s príslušenstvom v zmysle s ust. § 44

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica č.

N 4260/2003, NZ 97075/2003 z 26. októbra 2003, spísaná Notárskym úradom JUDr. O. Ď.

so sídlom P. Okresný súd Topoľčany poverením z 19. marca 2004 poveril súdneho exekútora

na vymoženie predmetnej sumy s príslušenstvom z uvedeného exekučného titulu.

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 26. marca 2012, č. k.: -30

zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú,

exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. K. M. nepriznal trovy exekúcie

a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmaním exekučného titulu

a Zmluvy o úvere č. 7220115 zistil, že oprávnený s povinným uzavreli 28. júla 2003 Zmluvu

o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20 000,-- Sk.

Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému s príslušným poplatkom vo výške

16 000,-- Sk v 20-tich v dvojtýždenných splátkach po 1 800,-- Sk. Keďže povinný bol

v omeškaní so splnením svojho záväzku, Mgr. K., zastúpený Mgr. Ž., ako zástupca

povinného, uznal do vyššie uvedenej notárskej zápisnice v mene povinného dlh v celkovej

výške 38 420,-- Sk, z čoho úver a poplatok bol v sume 32 400,-- Sk. Oprávnený si

v exekučnom konaní uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 0,25% denne od 2. októbra 2003

do zaplatenia. Zároveň zástupca povinného súhlasil, aby v prípade neplnenia povinností

zo strany povinného bola notárska zápisnica exekučným titulom podľa § 41 ods. 2

Exekučného poriadku.

Uviedol, že exekučný súd skúma, či exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňa podmienky vykonateľnosti

(formálnej i materiálnej). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas

celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej

alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Formálna stránka

vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej

zápisnice v zmysle § 47 notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva

v dodržaní obsahových náležitostí, uvedených v ust. § 41 odseku 2 Exekučného poriadku.

Notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného

a vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah plnenia.

Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom, bola notárom spísaná

na podnet Mgr. T. K., advokáta splnomocneného dlžníkom, splnomocnením obsiahnutým

v Zmluve o úvere, ktorý ju za povinného podpísal. Text splnomocnenia, vrátane osoby

splnomocnenca, je v štandardnej formulárovej Zmluve o úvere predtlačený. Dlžník týmto

splnomocnením splnomocnil Mgr. T. K. okrem iného aj na spísanie notárskej zápisnice ako

exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve, aby sa

notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia do výšky

vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa splnomocnenia, notárska zápisnica bude

3

obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod,

predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Uviedol, že predmetné splnomocnenie bolo umiestnené v strede textu Zmluvy o úvere,

ktoré dlžník samostatne nepodpisoval. Z kontextu Zmluvy je nejasné, akú vôľu mienil dlžník

prejaviť podpísaním Zmluvy, teda či okrem súhlasu s prijatou sumou a jej vrátením

v navýšenom rozsahu a súhlasu so všeobecnými podmienkami Zmluvy mienil dlžník

podpísaním Zmluvy uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve. V danom prípade išlo o typovú

zmluvu, v ktorej sú na predtlačenom formulári pripravené zmluvné ustanovenia, ktoré

záujemca o uzavretie zmluvy nemôže ovplyvniť, a v ktorej sa vypĺňajú len identifikačné údaje

dlžníka a výška poskytovaného úveru. Súdu je známe z jeho činnosti, že takéto zmluvy boli

dlžníkmi podpisované v stovkách prípadov. Každý dlžník splnomocnil na uznanie dlhu

a spísanie notárskej zápisnice Mgr. T. K. Zástupca osoby má zastupovať jej záujmy.

V prípadoch úverových zmlúv sa javí, že dlžníkom splnomocnený zástupca zastupoval

záujmy oprávneného. Predtlačené formuláre zmluvy pripravoval oprávnený, ktorý si

v podstate vybral advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníkov. Tento v nejednom prípade uznal

dlh dlžníka s úrokmi z omeškania vo výške 91,25% ročne a v mene dlžníka sa ich zaviazal

splatiť, pričom uznal aj trovy právneho zastúpenia (svoje trovy) a trovy za spísanie notárskej

zápisnice. Tento advokát následne v mnohých prípadoch zastupoval oprávneného

v exekučnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že záujmy zástupcu dlžníka sú v rozpore

so záujmami zastúpeného a konanie takéhoto zástupcu považoval súd prvého stupňa

za absolútne neplatné. Ak plná moc nie je platná, notárska zápisnica nespĺňa podmienky

vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, t. z., že

nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu pre osobu, v mene ktorej

splnomocnenec konal, a teda neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase

s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa dospel

k záveru, že vymáhanie nároku od povinného na základe notárskej zápisnice spísanej v mene

povinného zástupcom, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami povinného, je neprípustné,

a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Podľa názoru súdu prvého

stupňa tomuto postupu nebráni skutočnosť, že v danej veci už prebiehala exekúcia, pretože

súd počas celého exekučného konania môže preskúmať, či sú splnené podmienky pre výkon

exekúcie a v prípade zistenia, že tieto splnené nie sú, resp. neboli, exekúciu zastaví.

Zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora z hľadiska neúčelnosti, vzhľadom

na skutočnosť, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol v súlade

s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že ich súd súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože si

ich neuplatnil z dôvodu, že boli vymožené od povinného. O trovách účastníkov rozhodol

podľa (ďalej len „“).

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, uznesenie súdu

prvého stupňa okrem výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora potvrdil.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že účastníci 28. júla

uzavreli Zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače bol uvedený text

o splnomocnení advokáta Mgr. T. K. povinným, na uznanie záväzku z úveru v mene

povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala

vykonateľným exekučným titulom. Takto udelené plnomocenstvo sa nedá označiť

za platný právny úkon, a preto Mgr. B. Ž., substitučne splnomocnený Mgr. T. K., nemohol

pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov

splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. .

Uvedený rozpor so záujmami povinného spočíva v tom, že jeho právny zástupca, ktorý mal

povinného pri uznaní dlhu a spisovaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo

v Zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. T. K. ako

svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Uviedol, že právny úkon, urobený zástupcom,

nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. , je v zmysle

absolútne neplatný. Ak Mgr. T. K. nedisponoval platným

plnomocenstvom, nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky

materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne

neplatného právneho úkonu. Uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak

po vyhlásení exekúcie za neprípustnú, túto zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku.

Ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k.:

-16. V zmysle tohto rozhodnutia jedným z predpokladov exekučného konania je

relevantný exekučný titul, preto ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť

exekučným titulom (z hľadiska formálneho alebo materiálneho), exekúcia je neprípustná, čo

je dôvod na zastavenie exekučného konania. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie

kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného

vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého

exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto

konania. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného

na zmenu súdneho exekútora, odvolací súd uviedol, že tento výrok nebol odvolaním

oprávneného napadnutý a nepodliehal preskúmavaniu odvolacím súdom. O trovách

odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v spojení s ust.

tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením a , že

súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ust. , že v tej veci sa už

právoplatne rozhodlo, ust. , že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, ust. , že súd svojím postupom odňal

možnosť konať pred súdom, ust. , že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil

skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie, ust. , že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedol, že z dôvodu krátkosti času a hrozby uplynutia lehoty na podania dovolania

podal oprávnený dovolanie zo všetkých zákonom prípustných dôvodov dovolania, pričom

napadnuté uznesenie napadá v celom rozsahu. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom dovolania,

oprávnený tieto dôvody podrobne rozvinul v podanom odvolaní v danej veci. Preto oprávnený

poukázal na argumentáciu, použiteľnú vo vzťahu k dovolacím dôvodom, ktorá je uvedená

v podanom odvolaní. Zároveň uviedol, že v krátkom čase súdu predloží doplňujúcu právnu

argumentáciu k jednotlivým dovolacím dôvodom. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6

Podaním, doručeným na súd prvého stupňa 16. októbra 2012, oprávnený bližšie

špecifikoval a doplnil dôvody dovolania.

Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. marca 2012, sp. zn.:

-12 v súvislosti s argumentáciou oprávneného, týkajúcej sa porušenia

povinnosti súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vydaniu poverenia predchádza preskúmanie exekučného titulu exekučným súdom, ako aj

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie.

Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti

exekučného titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka spočíva dodržaní formy

notárskej zápisnice tak, ako je upravená podľa § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka

je priama predpísaná v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorými sú vyznačenie oprávnenej

a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby

s vykonateľnosťou. V uvedenom prípade Ústavný súd SR uviedol, že notárska zápisnica

obsahovala všetky náležitosti, uvedené v spomenutých ustanoveniach, vrátane výslovného

súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou. Žiadne ďalšie podmienky formálnej, ani

materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť.

Ďalej z toho uznesenia vyplýva, že exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov

z hľadiska hmotného práva, pretože je to nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať takéto preskúmavanie len

vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené.

Poukázal na , ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok,

ktorý bol doplnený o nové ust. § 41 ods. 3. Na notárske zápisnice, vyhotovené

pred 15. októbrom 2008, sa tento zákon, resp. novelizované ustanovenie nevzťahuje.

Ďalej uviedol, že ustanovenie Zmluvy o úvere, ktorým dlžník splnomocnil tretiu osobu

na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky

a príslušenstva, nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka ani ust. o ochrane spotrebiteľa. Povinný

na seba neprevzal žiadne nové povinnosti, či záväzky, oprávnenému nevznikli žiadne nové

práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu

7

oprávnenie uznať dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba

nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú

výhodu. Navyše povinný mohol plnomocenstvo v zmysle § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho

zákonníka kedykoľvek odvolať. Podľa dovolateľa exekučný súd by mal vo svojom rozhodnutí

uviesť, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán a pod akú neprijateľnú podmienku ju subsumuje podľa § 53 ods. 4 písm. a/ až r/

.

Ďalej má dovolateľ za to, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil s ohľadom

jeho právnej kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ustanovení právnych predpisov

EÚ a rozhodnutí súdneho dvora EÚ. Predovšetkým sa nevysporiadal s výkladovými

pravidlami, uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil, prečo považuje

za neprijateľnú podmienku splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník

dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Podľa dovolateľa exekučný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe čoho zistil

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetné splnomocnenie

v zozname nekalých podmienok, uvedených v prílohe článku 3 ods. 3 Smernice Rady

93/13/EHS, výslovne nenachádza.

Podľa názoru dovolateľa je v danom prípade nutné požiadať Súdny dvor Európskej

únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Poukázal na nález Ústavného súdu SR

z 12. apríla 2012, sp. zn.: -80. Uviedol, že Súdnemu dvoru Európskej únie by

mala byť daná príležitosť komplexne posúdiť exekučné konanie, týkajúce sa záväzkových

vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty,

vyplývajúcej z doterajšieho úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi

Slovenskej republiky.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení

vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Taktiež navrhol, aby súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia,

c) ide uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

9

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa, okrem výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora, ktorý nebol

napadnutý odvolaním oprávneného. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení

nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, nejde ani o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec

nemožno aplikovať ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené

prípustnosť dovolania v zmysle nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle (druhá veta) je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, že by rozhodnutia

odvolacieho súdu, alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.

, by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania, smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa až g/

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka

konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. nie je predmet konania

významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ vo svojom dovolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v ust.

§ 237 písm. a/, d/, e/ a f/, ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania. Vo vzťahu

k jednotlivým dovolacím dôvodom oprávnený poukázal na svoje odvolanie, v ktorom

10

jednotlivé dovolacie dôvody podrobne rozvinul, a následne ich podaním, doručeným súdu

prvého stupňa 16. októbra 2012, bližšie špecifikoval .

Dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté

niektorou z uvedených procesných vád.

Dovolateľ namietal, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov v zmysle

Právomoc súdu je upravená v ust a . Z tohto

ustanovenia vyplýva, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory

a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných

a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány ( ). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy.... ( ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú

súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je

daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

Z obsahu podaní dovolateľa vyplýva, že dovolateľ v danom prípade procesnú vadu

konania, uvedenú v nevyvodzoval z toho, že súdy vôbec nemali

právomoc konať a rozhodovať. Ich právomoc v exekučnom konaní nepopieral. Namietal, že

súdy v danom prípade v rozpore so zákonom po vecnej stránke preskúmavali notársku

zápisnicu, ktorá je v danom prípade exekučným titulom. Bol toho názoru, že exekučný súd

nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným

titulom.

Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ namietal nesprávnu aplikáciu a výklad

Exekučného poriadku, resp. namietal nesprávne právne posúdenie veci. Dovolací súd má

za to, súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci. Z obsahu tejto námietky sa javí,

11

že nejde o námietku dovolateľa nedostatku právomoci súdov, ale napáda vecnú správnosť

právnych záverov súdov, na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia (právne

posúdenie veci).

Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie

súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona, napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené, námietka dovolateľa o existencii vady konania v zmysle § 237

písm. a/ nie je dôvodná.

Dovolateľ ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/

, t. j., že sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka je daná vtedy, ak

v novom konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom

konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom

už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb.

Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní

rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je

žalobcom aj v novom konaní, alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom

konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie

žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú

právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo

singulárnej sukcesie.

12

Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený

žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak

vyplýva z rovnakých skutkových okolností.

Dovolateľ namietanú vadu konania bližšie nešpecifikoval.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s. r. o., P., IČO: X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému: A. O., nar. X.,

L., o vymoženie 955,98 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa

pod sp. zn.: , na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č.

N 4260/2003, NZ 97075/2003 z 26. októbra 2003, spísaná Notárskym úradom JUDr. O. Ď.,

so sídlom P., nepredchádzalo žiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo

predtým rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou

uvedenou v ust.

Ďalej je dovolateľ toho názoru, že konanie je postihnuté vadou, uvedenou v ust. § 237

písm. e/ , že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.

Bez návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v ust. a Ak

nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide

o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Dovolateľ namietanú vadu konania bližšie nešpecifikoval.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tzn., že v danej veci bol návrh na začatie

exekučného konania podaný. Preto námietka dovolateľa o existencii vady uvedenej v ust.

, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, nie je opodstatnená.

13

Dovolateľ v dovolaní tiež namietal, že odvolací súd svojím postupom oprávnenému

ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Z obsahu odvolania, na ktoré v súvislosti s podaným dovolaním dovolateľ poukázal,

vyplýva, že naplnenie tejto vady dovolateľ vyvodzuje, že z toho, že súd porušil princíp

legality, dispozičnú zásadu začatia konania, rovnosť účastníkov konania a právo

na spravodlivý súdny proces. Dovolateľ má za to, že bola porušená zásada „rovnosti zbraní“,

zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej

normy, čím bol porušený čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Ďalej oprávnený namietal, že nebol oboznámený s obsahom argumentov a nemal

možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom

pre rozhodnutie exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo

jeho právne postavenie.

Oprávnený namietal, že exekučný súd pri preskúmavaní notárskej zápisnice išiel

nad rámec formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ďalej namietal

nesprávne právne posúdenie veci.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

K odňatiu možnosti oprávneného konať pred súdom a k porušeniu práva podľa čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd malo podľa jeho názoru dôjsť v danej veci nesprávnym rozhodnutím,

ktorým súd prvého stupňa exekúciu za neprípustnú, a zároveň exekúciu zatavil, v dôsledku

čoho mu nebolo umožnené jeho práva z notárskej zápisnice ako exekučného titulu

v exekučnom konaní.

Na námietku oprávneného, že exekučný súd nie je oprávnený ex offo skúmať notársku

zápisnicu ako exekučný titul v takom rozsahu, ako ju skúmal v danom prípade, pretože je to

nad rámec preskúmavania materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, dovolací

súd prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo

15

k vade uvedenej v ust. § 237 písm. f/ O. s. p, resp. či v konaní pred súdmi nižších stupňov

nebola oprávnenému ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. O procesnú

vadu konania, uvedenú v tomto ustanovení, ide tiež v prípade vyhlásenia exekúcie

za neprípustnú a zastavenie exekúcie, ak preto neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Takým rozhodnutím sa totiž oprávnenému odopiera právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia.

V danom prípade exekučný súd na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie na základe notárskej zápisnice č. N 4260/2003, NZ 97075/2003 z 26. októbra 2003,

spísaná Notárskym úradom JUDr. O. Ď., so sídlom P., poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie a vymoženie uloženej povinnosti z uvedenej notárskej zápisnice. Následne exekučný

súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Podľa názoru

dovolacieho súdu exekučný súd a následne aj odvolací súd podmienky na vyhlásenie exekúcie

za neprípustnú, a následne na zastavenie exekúcie posúdili správne. Je potrebné uviesť, že

v danom prípade nemalo byť vydané ani poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie.

Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej

zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali, či bol exekučný titul - notárska zápisnica vydaný

v súlade so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie, vyplývajúce zo zákona, a to

z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný

titul nie je v rozpore so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť

pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas exekučného konania (po vydaní poverenia

na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný v súlade

so zákonom. Je potrebné uviesť, že exekučný súd nevykonáva dokazovanie tak, ako je to

v konaní pred súdom prvého stupňa. Ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom nie je

povinný účastníkov konania vyzývať, aby sa vyjadrili k ďalšiemu postupu exekučného

konania. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný titul – notársku zápisnicu

a Zmluvu o úvere, uzavretú medzi oprávneným a povinným, pod zistený skutkový stav

podriadil príslušnú právnu a vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú

z dostatočne zisteného skutkového stavu. Rovnako aj odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia reagoval na podstatné otázky odvolacieho konania. Podľa názoru dovolacieho

16

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl.

46 ods. 1 ; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu spĺňa ako celok požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia.

Rovnako dovolací súd je toho názoru, že exekučný súd v odôvodení svojho

rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu.

Oprávnený podaním doručeným na Okresný súd Stará Ľubovňa 9. augusta 2012

navrhol prerušenie konania postupom podľa a Zmluvy

o fungovaní EÚ. Súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd postupovali správne, ak sa

týmto návrhom žalobcu nezoberali. V danej veci už nebol dôvod o tomto návrhu oprávneného

rozhodovať, nakoľko odvolací súd o dovolaní oprávneného rozhodol uznesením z 19. júla

2012, ktoré spolu s uznesením súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť 3. augusta 2012.

Oprávnený v podanom dovolaní opätovne navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil

podľa v spojení s a článku 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie a predložil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, ktorých znenie

v podanom dovolaní bližšie špecifikoval.

K tejto námietke dovolací súd uvádza, že ust. ukladá

povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada Súdny dvor EÚ

o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva,

ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť

každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu

dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď

17

prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike,

do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia

predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť

určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu

členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe

výkladu komunitárneho práva, prejednanie a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu

nezakladá v takom prípade procesnú vadu konania v zmysle

V prejednávanej veci bolo sporné, resp. oprávnený namietal, či exekučný súd je

oprávnený skúmať platnosť notárskej zápisnice a posúdenie predmetného splnomocnenia,

na základe ktorého bola notárska zápisnica spísaná, ako neprijateľnej podmienky. Posúdenie

predmetnej námietky oprávneného a jej vyriešenie patrí do výlučnej právomoci

vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ.

Z obsahu spisu vyplýva, že súdy priamo neaplikovali normy komunitárneho práva, keďže

na danú vec sa vzťahujú právne normy, platné na území Slovenskej republiky, do ktorých bol

prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Otázka výkladu komunitárneho práva

nebola pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, vzhľadom na dostatočnú úpravu predmetnej

veci v Slovenskej republike.

Dovolací súd dospel k záveru, že v danej veci nie je dôvod na prerušenie dovolacieho

konania podľa

Dovolateľ v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke dovolateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust

dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

18

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli

opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale

nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad

v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnej zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnej nepriznal

z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. novembra 2012

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

19

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová