Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
252/387948.29d9ca.pdf
PDF · 165.72 KB
No categories available
4Cdo/295/2012
Najvyšší súd 4 Cdo 295/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:
X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej: A. O., nar. X., L., o vymoženie
955,98 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.:
4 Er 9/2004, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. júla
2012, č. k.: 2CoE 62/2012-44, takto
rozhodol:
Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .
Povinnej sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Súdny exekútor žiadosťou z 26. januára 2004 požiadal o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie na vymoženie 28 800,-- Sk s príslušenstvom v zmysle s ust. § 44
Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica č.
N 4260/2003, NZ 97075/2003 z 26. októbra 2003, spísaná Notárskym úradom JUDr. O. Ď.
so sídlom P. Okresný súd Topoľčany poverením z 19. marca 2004 poveril súdneho exekútora
na vymoženie predmetnej sumy s príslušenstvom z uvedeného exekučného titulu.
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 26. marca 2012, č. k.: 4Er 9/2004-30
zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. K. M. nepriznal trovy exekúcie
a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmaním exekučného titulu
a Zmluvy o úvere č. 7220115 zistil, že oprávnený s povinným uzavreli 28. júla 2003 Zmluvu
o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20 000,-- Sk.
Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému s príslušným poplatkom vo výške
16 000,-- Sk v 20-tich v dvojtýždenných splátkach po 1 800,-- Sk. Keďže povinný bol
v omeškaní so splnením svojho záväzku, Mgr. K., zastúpený Mgr. Ž., ako zástupca
povinného, uznal do vyššie uvedenej notárskej zápisnice v mene povinného dlh v celkovej
výške 38 420,-- Sk, z čoho úver a poplatok bol v sume 32 400,-- Sk. Oprávnený si
v exekučnom konaní uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 0,25% denne od 2. októbra 2003
do zaplatenia. Zároveň zástupca povinného súhlasil, aby v prípade neplnenia povinností
zo strany povinného bola notárska zápisnica exekučným titulom podľa § 41 ods. 2
Exekučného poriadku.
Uviedol, že exekučný súd skúma, či exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňa podmienky vykonateľnosti
(formálnej i materiálnej). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas
celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Formálna stránka
vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej
zápisnice v zmysle § 47 notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva
v dodržaní obsahových náležitostí, uvedených v ust. § 41 odseku 2 Exekučného poriadku.
Notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného
a vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah plnenia.
Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom, bola notárom spísaná
na podnet Mgr. T. K., advokáta splnomocneného dlžníkom, splnomocnením obsiahnutým
v Zmluve o úvere, ktorý ju za povinného podpísal. Text splnomocnenia, vrátane osoby
splnomocnenca, je v štandardnej formulárovej Zmluve o úvere predtlačený. Dlžník týmto
splnomocnením splnomocnil Mgr. T. K. okrem iného aj na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve, aby sa
notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa splnomocnenia, notárska zápisnica bude
obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod,
predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Uviedol, že predmetné splnomocnenie bolo umiestnené v strede textu Zmluvy o úvere,
ktoré dlžník samostatne nepodpisoval. Z kontextu Zmluvy je nejasné, akú vôľu mienil dlžník
prejaviť podpísaním Zmluvy, teda či okrem súhlasu s prijatou sumou a jej vrátením
v navýšenom rozsahu a súhlasu so všeobecnými podmienkami Zmluvy mienil dlžník
podpísaním Zmluvy uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve. V danom prípade išlo o typovú
zmluvu, v ktorej sú na predtlačenom formulári pripravené zmluvné ustanovenia, ktoré
záujemca o uzavretie zmluvy nemôže ovplyvniť, a v ktorej sa vypĺňajú len identifikačné údaje
dlžníka a výška poskytovaného úveru. Súdu je známe z jeho činnosti, že takéto zmluvy boli
dlžníkmi podpisované v stovkách prípadov. Každý dlžník splnomocnil na uznanie dlhu
a spísanie notárskej zápisnice Mgr. T. K. Zástupca osoby má zastupovať jej záujmy.
V prípadoch úverových zmlúv sa javí, že dlžníkom splnomocnený zástupca zastupoval
záujmy oprávneného. Predtlačené formuláre zmluvy pripravoval oprávnený, ktorý si
v podstate vybral advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníkov. Tento v nejednom prípade uznal
dlh dlžníka s úrokmi z omeškania vo výške 91,25% ročne a v mene dlžníka sa ich zaviazal
splatiť, pričom uznal aj trovy právneho zastúpenia (svoje trovy) a trovy za spísanie notárskej
zápisnice. Tento advokát následne v mnohých prípadoch zastupoval oprávneného
v exekučnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že záujmy zástupcu dlžníka sú v rozpore
so záujmami zastúpeného a konanie takéhoto zástupcu považoval súd prvého stupňa
za absolútne neplatné. Ak plná moc nie je platná, notárska zápisnica nespĺňa podmienky
vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, t. z., že
nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu pre osobu, v mene ktorej
splnomocnenec konal, a teda neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase
s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa dospel
k záveru, že vymáhanie nároku od povinného na základe notárskej zápisnice spísanej v mene
povinného zástupcom, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami povinného, je neprípustné,
a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Podľa názoru súdu prvého
stupňa tomuto postupu nebráni skutočnosť, že v danej veci už prebiehala exekúcia, pretože
súd počas celého exekučného konania môže preskúmať, či sú splnené podmienky pre výkon
exekúcie a v prípade zistenia, že tieto splnené nie sú, resp. neboli, exekúciu zastaví.
Zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora z hľadiska neúčelnosti, vzhľadom
na skutočnosť, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol v súlade
s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že ich súd súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože si
ich neuplatnil z dôvodu, že boli vymožené od povinného. O trovách účastníkov rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, uznesenie súdu
prvého stupňa okrem výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora potvrdil.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že účastníci 28. júla
uzavreli Zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače bol uvedený text
o splnomocnení advokáta Mgr. T. K. povinným, na uznanie záväzku z úveru v mene
povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom. Takto udelené plnomocenstvo sa nedá označiť
za platný právny úkon, a preto Mgr. B. Ž., substitučne splnomocnený Mgr. T. K., nemohol
pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov
splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Uvedený rozpor so záujmami povinného spočíva v tom, že jeho právny zástupca, ktorý mal
povinného pri uznaní dlhu a spisovaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo
v Zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. T. K. ako
svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Uviedol, že právny úkon, urobený zástupcom,
nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Ak Mgr. T. K. nedisponoval platným
plnomocenstvom, nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky
materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne
neplatného právneho úkonu. Uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak
po vyhlásení exekúcie za neprípustnú, túto zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku.
Ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k.:
IV. US183/11-16. V zmysle tohto rozhodnutia jedným z predpokladov exekučného konania je
relevantný exekučný titul, preto ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť
exekučným titulom (z hľadiska formálneho alebo materiálneho), exekúcia je neprípustná, čo
je dôvod na zastavenie exekučného konania. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého
exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora, odvolací súd uviedol, že tento výrok nebol odvolaním
oprávneného napadnutý a nepodliehal preskúmavaniu odvolacím súdom. O trovách
odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.
§ 251 ods. 4 O. s. p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje
dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a § 237 písm. a/ O. s. p., že
súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ust. § 237 písm. d/ O. s. p., že v tej veci sa už
právoplatne rozhodlo, ust. § 237 písm. e/ O. s. p., že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, ust. § 237 písm. f/ O. s. p., že súd svojím postupom odňal
možnosť konať pred súdom, ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie, ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že z dôvodu krátkosti času a hrozby uplynutia lehoty na podania dovolania
podal oprávnený dovolanie zo všetkých zákonom prípustných dôvodov dovolania, pričom
napadnuté uznesenie napadá v celom rozsahu. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom dovolania,
oprávnený tieto dôvody podrobne rozvinul v podanom odvolaní v danej veci. Preto oprávnený
poukázal na argumentáciu, použiteľnú vo vzťahu k dovolacím dôvodom, ktorá je uvedená
v podanom odvolaní. Zároveň uviedol, že v krátkom čase súdu predloží doplňujúcu právnu
argumentáciu k jednotlivým dovolacím dôvodom. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podaním, doručeným na súd prvého stupňa 16. októbra 2012, oprávnený bližšie
špecifikoval a doplnil dôvody dovolania.
Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. marca 2012, sp. zn.:
I. ÚS 120/2012-12 v súvislosti s argumentáciou oprávneného, týkajúcej sa porušenia
povinnosti súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva.
Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vydaniu poverenia predchádza preskúmanie exekučného titulu exekučným súdom, ako aj
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie.
Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti
exekučného titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka spočíva dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je upravená podľa § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka
je priama predpísaná v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorými sú vyznačenie oprávnenej
a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou. V uvedenom prípade Ústavný súd SR uviedol, že notárska zápisnica
obsahovala všetky náležitosti, uvedené v spomenutých ustanoveniach, vrátane výslovného
súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou. Žiadne ďalšie podmienky formálnej, ani
materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť.
Ďalej z toho uznesenia vyplýva, že exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov
z hľadiska hmotného práva, pretože je to nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať takéto preskúmavanie len
vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené.
Poukázal na Zákon č. 384/2008 Z. z., ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok,
ktorý bol doplnený o nové ust. § 41 ods. 3. Na notárske zápisnice, vyhotovené
pred 15. októbrom 2008, sa tento zákon, resp. novelizované ustanovenie nevzťahuje.
Ďalej uviedol, že ustanovenie Zmluvy o úvere, ktorým dlžník splnomocnil tretiu osobu
na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky
a príslušenstva, nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ani ust. § 23a ods. 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Povinný
na seba neprevzal žiadne nové povinnosti, či záväzky, oprávnenému nevznikli žiadne nové
práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu
oprávnenie uznať dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba
nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú
výhodu. Navyše povinný mohol plnomocenstvo v zmysle § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho
zákonníka kedykoľvek odvolať. Podľa dovolateľa exekučný súd by mal vo svojom rozhodnutí
uviesť, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán a pod akú neprijateľnú podmienku ju subsumuje podľa § 53 ods. 4 písm. a/ až r/
Ďalej má dovolateľ za to, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil s ohľadom
jeho právnej kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ustanovení právnych predpisov
EÚ a rozhodnutí súdneho dvora EÚ. Predovšetkým sa nevysporiadal s výkladovými
pravidlami, uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil, prečo považuje
za neprijateľnú podmienku splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník
dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Podľa dovolateľa exekučný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe čoho zistil
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetné splnomocnenie
v zozname nekalých podmienok, uvedených v prílohe článku 3 ods. 3 Smernice Rady
93/13/EHS, výslovne nenachádza.
Podľa názoru dovolateľa je v danom prípade nutné požiadať Súdny dvor Európskej
únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Poukázal na nález Ústavného súdu SR
z 12. apríla 2012, sp. zn.: IV. ÚS 95/2012-80. Uviedol, že Súdnemu dvoru Európskej únie by
mala byť daná príležitosť komplexne posúdiť exekučné konanie, týkajúce sa záväzkových
vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty,
vyplývajúcej z doterajšieho úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi
Slovenskej republiky.
Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení
vykonateľnosti napadnutého uznesenia.
Taktiež navrhol, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci
v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak
a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia,
c) ide uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení
za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom
výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.
V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa, okrem výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora, ktorý nebol
napadnutý odvolaním oprávneného. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení
nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, nejde ani o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec
nemožno aplikovať ani prípady upravené v § 239 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom na uvedené
prípustnosť dovolania v zmysle § 239 O. s. p. nie je proti napadnutému uzneseniu daná.
V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. (druhá veta) je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy
na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Iba v prípade, že by rozhodnutia
odvolacieho súdu, alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.
§ 237 O. s. p., by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie
podmienok prípustnosti dovolania, smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka
konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie
vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. nie je predmet konania
významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.
Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny
názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;
rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Dovolateľ vo svojom dovolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v ust.
§ 237 písm. a/, d/, e/ a f/, ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania. Vo vzťahu
k jednotlivým dovolacím dôvodom oprávnený poukázal na svoje odvolanie, v ktorom
jednotlivé dovolacie dôvody podrobne rozvinul, a následne ich podaním, doručeným súdu
prvého stupňa 16. októbra 2012, bližšie špecifikoval .
Dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté
niektorou z uvedených procesných vád.
Dovolateľ namietal, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov v zmysle § 237 písm. a/ O. s. p.
Právomoc súdu je upravená v ust § 7 a § 8 Občianskeho súdneho poriadku. Z tohto
ustanovenia vyplýva, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory
a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných
a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné
orgány (§ 7 ods. 1 O. s. p.). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy.... (§ 7 ods. 2 O. s. p.). Iné veci prejednávajú a rozhodujú
súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O. s. p.).
Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá
má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť
a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je
daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.
Z obsahu podaní dovolateľa vyplýva, že dovolateľ v danom prípade procesnú vadu
konania, uvedenú v § 237 písm. a/ O. s. p. nevyvodzoval z toho, že súdy vôbec nemali
právomoc konať a rozhodovať. Ich právomoc v exekučnom konaní nepopieral. Namietal, že
súdy v danom prípade v rozpore so zákonom po vecnej stránke preskúmavali notársku
zápisnicu, ktorá je v danom prípade exekučným titulom. Bol toho názoru, že exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným
titulom.
Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ namietal nesprávnu aplikáciu a výklad
Exekučného poriadku, resp. namietal nesprávne právne posúdenie veci. Dovolací súd má
za to, súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci. Z obsahu tejto námietky sa javí,
že nejde o námietku dovolateľa nedostatku právomoci súdov, ale napáda vecnú správnosť
právnych záverov súdov, na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia (právne
posúdenie veci).
Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie
súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona, napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44
ods. 1 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na uvedené, námietka dovolateľa o existencii vady konania v zmysle § 237
písm. a/ O. s. p. nie je dôvodná.
Dovolateľ ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/
O. s. p., t. j., že sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie.
Podľa § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia
vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka je daná vtedy, ak
v novom konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom
konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom
už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb.
Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní
rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je
žalobcom aj v novom konaní, alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom
konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie
žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú
právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo
singulárnej sukcesie.
Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený
žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak
vyplýva z rovnakých skutkových okolností.
Dovolateľ namietanú vadu konania bližšie nešpecifikoval.
Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:
P., s. r. o., P., IČO: X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému: A. O., nar. X.,
L., o vymoženie 955,98 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa
pod sp. zn.: 4 Er 9/2004, na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č.
N 4260/2003, NZ 97075/2003 z 26. októbra 2003, spísaná Notárskym úradom JUDr. O. Ď.,
so sídlom P., nepredchádzalo žiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo
predtým rozhodnuté.
Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou
uvedenou v ust. § 237 písm. d/ O. s. p.
Ďalej je dovolateľ toho názoru, že konanie je postihnuté vadou, uvedenou v ust. § 237
písm. e/ O. s. p., že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.
Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.
Bez návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v ust. § 81 ods. 1 a 2 O. s. p. Ak
nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide
o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,
treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.
Dovolateľ namietanú vadu konania bližšie nešpecifikoval.
Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tzn., že v danej veci bol návrh na začatie
exekučného konania podaný. Preto námietka dovolateľa o existencii vady uvedenej v ust.
§ 237 písm. e/ O. s. p., že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, nie je opodstatnená.
Dovolateľ v dovolaní tiež namietal, že odvolací súd svojím postupom oprávnenému
ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Z obsahu odvolania, na ktoré v súvislosti s podaným dovolaním dovolateľ poukázal,
vyplýva, že naplnenie tejto vady dovolateľ vyvodzuje, že z toho, že súd porušil princíp
legality, dispozičnú zásadu začatia konania, rovnosť účastníkov konania a právo
na spravodlivý súdny proces. Dovolateľ má za to, že bola porušená zásada „rovnosti zbraní“,
zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej
normy, čím bol porušený čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Ďalej oprávnený namietal, že nebol oboznámený s obsahom argumentov a nemal
možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo
jeho právne postavenie.
Oprávnený namietal, že exekučný súd pri preskúmavaní notárskej zápisnice išiel
nad rámec formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ďalej namietal
nesprávne právne posúdenie veci.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
K odňatiu možnosti oprávneného konať pred súdom a k porušeniu práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd malo podľa jeho názoru dôjsť v danej veci nesprávnym rozhodnutím,
ktorým súd prvého stupňa exekúciu za neprípustnú, a zároveň exekúciu zatavil, v dôsledku
čoho mu nebolo umožnené jeho práva z notárskej zápisnice ako exekučného titulu
v exekučnom konaní.
Na námietku oprávneného, že exekučný súd nie je oprávnený ex offo skúmať notársku
zápisnicu ako exekučný titul v takom rozsahu, ako ju skúmal v danom prípade, pretože je to
nad rámec preskúmavania materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, dovolací
súd prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo
k vade uvedenej v ust. § 237 písm. f/ O. s. p, resp. či v konaní pred súdmi nižších stupňov
nebola oprávnenému ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. O procesnú
vadu konania, uvedenú v tomto ustanovení, ide tiež v prípade vyhlásenia exekúcie
za neprípustnú a zastavenie exekúcie, ak preto neboli splnené zákonom stanovené podmienky.
Takým rozhodnutím sa totiž oprávnenému odopiera právo na výkon vykonateľného
rozhodnutia.
V danom prípade exekučný súd na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe notárskej zápisnice č. N 4260/2003, NZ 97075/2003 z 26. októbra 2003,
spísaná Notárskym úradom JUDr. O. Ď., so sídlom P., poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a vymoženie uloženej povinnosti z uvedenej notárskej zápisnice. Následne exekučný
súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Podľa názoru
dovolacieho súdu exekučný súd a následne aj odvolací súd podmienky na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú, a následne na zastavenie exekúcie posúdili správne. Je potrebné uviesť, že
v danom prípade nemalo byť vydané ani poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie.
Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali, či bol exekučný titul - notárska zápisnica vydaný
v súlade so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie, vyplývajúce zo zákona, a to
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť
pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas exekučného konania (po vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný v súlade
so zákonom. Je potrebné uviesť, že exekučný súd nevykonáva dokazovanie tak, ako je to
v konaní pred súdom prvého stupňa. Ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom nie je
povinný účastníkov konania vyzývať, aby sa vyjadrili k ďalšiemu postupu exekučného
konania. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný titul – notársku zápisnicu
a Zmluvu o úvere, uzavretú medzi oprávneným a povinným, pod zistený skutkový stav
podriadil príslušnú právnu a vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú
z dostatočne zisteného skutkového stavu. Rovnako aj odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia reagoval na podstatné otázky odvolacieho konania. Podľa názoru dovolacieho
súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu spĺňa ako celok požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia.
Rovnako dovolací súd je toho názoru, že exekučný súd v odôvodení svojho
rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel
a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa
s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu.
Oprávnený podaním doručeným na Okresný súd Stará Ľubovňa 9. augusta 2012
navrhol prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a čl. 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ. Súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd postupovali správne, ak sa
týmto návrhom žalobcu nezoberali. V danej veci už nebol dôvod o tomto návrhu oprávneného
rozhodovať, nakoľko odvolací súd o dovolaní oprávneného rozhodol uznesením z 19. júla
2012, ktoré spolu s uznesením súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť 3. augusta 2012.
Oprávnený v podanom dovolaní opätovne navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243c O. s. p. a článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie a predložil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, ktorých znenie
v podanom dovolaní bližšie špecifikoval.
K tejto námietke dovolací súd uvádza, že ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ukladá
povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada Súdny dvor EÚ
o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva,
ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť
každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu
dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď
prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike,
do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia
predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť
určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu
členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe
výkladu komunitárneho práva, prejednanie a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu
nezakladá v takom prípade procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
V prejednávanej veci bolo sporné, resp. oprávnený namietal, či exekučný súd je
oprávnený skúmať platnosť notárskej zápisnice a posúdenie predmetného splnomocnenia,
na základe ktorého bola notárska zápisnica spísaná, ako neprijateľnej podmienky. Posúdenie
predmetnej námietky oprávneného a jej vyriešenie patrí do výlučnej právomoci
vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ.
Z obsahu spisu vyplýva, že súdy priamo neaplikovali normy komunitárneho práva, keďže
na danú vec sa vzťahujú právne normy, platné na území Slovenskej republiky, do ktorých bol
prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Otázka výkladu komunitárneho práva
nebola pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, vzhľadom na dostatočnú úpravu predmetnej
veci v Slovenskej republike.
Dovolací súd dospel k záveru, že v danej veci nie je dôvod na prerušenie dovolacieho
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Dovolateľ v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je
procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii
tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;
o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.
K námietke dovolateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust
§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale
prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p.
a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli
opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale
nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. V dôsledku toho by
posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,
prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad
v danej veci nejde.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. a iné vady konania v zmysle § 237 O. s. p.
neboli dovolacím súdom zistené.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218
ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnej zmysle § 243b ods. 5,
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnej nepriznal
z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. novembra 2012
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová