Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/173/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu C., so sídlom v B., proti

žalovaným 1/ E. M., bývajúcej v B., 2/ B. M., bývajúcemu v B., obaja zastúpení JUDr. M. Ď.,

advokátom v B., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 12. mája 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. mája 2011 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 9. decembra 2010 č.k. 7 C 21/2008-

165 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 29. júna 2011 č.k. -191 a vec

vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom (v poradí druhým) z 9. decembra 2010 č.k.

-165 uložil žalovaným povinnosť vypratať X. izbový byt 1. kategórie o rozlohe

2

X. mnachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na O. (vnútorný trakt), zapísaný na

LV č. X. pre k. ú. B., do 30 dní od pridelenia bytovej náhrady žalobcom. Vyslovil, že

o náhrade trov konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba o vypratanie bytu je dôvodná. Otázku doručenia

výpovede z nájmu sporného bytu žalovaným súd vyriešil v súlade so záväzným právnym

názorom odvolacieho súdu. Konštatoval, že výpoveď bola adresovaná v jednej zásielke obom

žalovaným doporučene a prevzala ju len žalovaná 1/. Tá však s obsahom zásielky žalovaného

2/ nepochybne oboznámila, čo je zrejmé z listu žalovaných zo 7. novembra 2007, ktorý bol

podpísaný oboma účastníkmi konania (oboma žalovanými). Vzhľadom na uvedené mal súd

2

za to, že výpoveď z nájmu bytu bola riadne doručená obom manželom – žalovaným 1/

a 2/. Uplynutím výpovednej lehoty žalovaným zaniklo právo nájmu sporného bytu a od tej

doby byt užívajú bez právneho dôvodu. Tým neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva

žalobcu. Súd preto žalobe vyhovel a žalovaným uložil povinnosť vypratať sporný byt.

O bytovej náhrade pre žalovaných súd rozhodol podľa .

O trovách konania nerozhodol a to s poukazom na

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaných rozsudkom z 12. mája 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ( ). Proti rozsudku pripustil

dovolanie. Súd zároveň žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že v konaní bola spornou otázka doručenia výpovede z nájmu bytu

žalovaným. Žalovaným vzniklo právo spoločného nájmu bytu manželmi a toto právo im

svedčí spoločne a nerozdielne. To sa v hmotnoprávnej oblasti prejavuje tým, že výpoveď

z nájmu bytu musela byť daná obom žalovaným a obom tiež musela byť doručená. V záhlaví

výpovede z nájmu bytu z 22. októbra 2007 boli uvedení obaja žalovaní, rovnako aj

v podacom lístku. Žalovaný 2/ na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 15. júna 2009

uviedol, že výpoveď prevzala jeho manželka - žalovaná 1/. Z listu žalovaných označeného

ako „Odpor proti výpovedi z nájmu bytu“ zo 7. novembra 2007, ktorý obaja podpísali,

vyplýva, že žalovanej 1/ bola výpoveď doručená 29. októbra 2007. Z tohto listu je tiež

zrejmé, že žalovaná 1/ nepochybne s výpoveďou z nájmu bytu žalovaného 2/ oboznámila.

Všetky tieto skutočnosti viedli odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvého

stupňa, že výpoveď bola riadne doručená obom žalovaným. Po uplynutí trojmesačnej lehoty

na podanie žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 prvá veta Občianskeho

zákonníka) nie je možné preskúmavať platnosť výpovede a to ani v rámci riešenia predbežnej

otázky v konaní o vypratanie bytu. Odvolací súd uviedol, že si je vedomý odlišného právneho

názoru v porovnaní s doterajšou judikatúrou. Podotkol však, že zmyslom ustanovenia § 711

ods. 6 prvá veta je podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečiť právnu

istotu tým, že otázka platnosti výpovede z nájmu bytu nebude sporná po nepredvídateľne dlhú

dobu v prípade, ak nájomca včas neuplatní neplatnosť výpovede na súde. K bytovej náhrade

odvolací súd poznamenal, že žalovaným bola daná výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1

písm. f/ a preto majú v zmysle prvá veta Občianskeho

zákonníka právo na primeraný náhradný byt. Odvolací súd podľa pripustil

dovolanie proti svojmu rozsudku na vyriešenie otázky zásadného právneho významu. Je ňou

otázka, či v prípade spoločného nájmu bytu manželmi je výpoveď z nájmu bytu riadne

doručená obom spoločným nájomcom - manželom, ak zásielku obsahujúcu túto výpoveď

adresovanú obom manželom prevezme iba jeden z manželov, ktorý druhého s jej obsahom

oboznámil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzovali z , a jeho

dôvodnosť z , Navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako aj

súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, že spornosť

situácie nezapríčinili žalovaní. Nejednoznačnosť pri doručovaní výpovede treba jednoznačne

pripísať na ťarchu žalobcu. S právnym názorom súdov nižšieho stupňa nesúhlasia a majú

za to, že výpoveď z nájmu bytu mala byť doručená obom žalovaným a nie len jednému

z nich. Takéto doručenie v predmetnom prípade považujú za nepostačujúce. Zároveň uviedli,

že sa domnievajú, že žalobca nemá ani spôsobilosť byť účastníkom konania, takže konanie

bolo navyše postihnuté vadou v zmysle

Žalobca navrhol dovolanie žalovaných odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas (pozn.: v pochybnostiach v prospech účastníka konania) účastníci

konania ( ) zastúpení advokátom ( ) proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné a teda aj dôvodné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ

vady v zmysle , až g/ nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd.

Osobitne sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľov, ktorí tvrdili, že žalobca

nemá spôsobilosť byť účastníkom konania ( ). Túto vadu však nezistil.

Podľa veta prvá o slobode náboženskej viery

a postavení cirkví a náboženských spoločností cirkvi a náboženské spoločnosti podľa tohto

zákona sú právnické osoby.

V zozname cirkví a náboženských spoločností, ktoré na základe zákona alebo

na základe súhlasu štátu pôsobia na území Slovenskej republiky (príloha vyššie uvedeného

zákona) je uvedená aj Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku. Reformovanej

kresťanskej cirkvi na Slovensku ustanovuje, že cirkevné zbory, senioráty a generálna cirkev

sú samostatnými telesami a právnickými osobami. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že

žalobca má spôsobilosť byť účastníkom konania.

Dovolací súd sa obligatórne zaoberá aj tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto iné vady konania neboli dovolateľmi namietané a ani

dovolacím súdom neboli zistené.

Prípustnosť dovolania žalovaných, ktoré v danom prípade smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vyplýva z ustanovenia

a zo skutočnosti, že odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku pripustil proti

svojmu rozhodnutiu dovolanie.

Rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také

rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú

a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej

činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska

má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu

otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto

súdov nie je ustálený, alebo, ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená

v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto

smere odlišné riešenie tejto právnej otázky (ZSP 4/2004).

Ak odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je dovolateľ

oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie

prípustné. V dovolacom konaní potom predmetom posudzovania a vyriešenia môžu byť len

právne otázky (na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený a ani vybavený

procesnými prostriedkami).

V prejednávanej veci odvolací súd považoval za otázku zásadného právneho významu

otázku, či v prípade spoločného nájmu bytu manželmi je výpoveď z nájmu bytu riadne

doručená obom spoločným nájomcom - manželom, ak zásielku obsahujúcu túto výpoveď

adresovanú obom manželom prevezme iba jeden z manželov, ktorý druhého s jej obsahom

oboznámil.

Teda v danej veci je predmetom prieskumu dovolacieho súdu správnosť vyriešenia

otázky odvolacím súdom, či v prípade doručenia výpovede len jednému z manželov

(spoločnému nájomcovi), ktorý druhého manžela o tejto skutočnosti (resp. o obsahu

výpovede) informuje, možno považovať za riadne doručenie výpovede obom spoločným

nájomcom (manželom).

Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa viazaný právnym názorom nadriadeného súdu

dospeli k záveru (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky

z 18. decembra 2001 sp. zn. ), že v danom prípade možno považovať

6

výpoveď z nájmu bytu riadne doručenú obom manželom. Odvolací súd zároveň uviedol, že

s doterajšou judikatúrou sa nestotožňuje.

Tu dovolací súd uvádza, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že s predmetným

právnym názorom sa stotožniť nemožno. Zároveň dovolací súd zvýrazňuje, že nevidí dôvod

na odklon od ustálenej judikatúry.

Podľa neplatnosť výpovede môže nájomca

uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú

až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie

neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Právo spoločného nájmu bytu manželmi je spoločným nájmom osobitného druhu,

ktorý sa vyznačuje nedielnosťou. Výpoveď z nájmu bytu musí prenajímateľ doručiť obidvom

manželom. Výpovedi prenajímateľa, ktorá smeruje len voči jednému z manželov, nemožno

priznať právnu relevanciu; v takomto prípade nemožno uvažovať ani o prípadnej neplatnosti

tohto právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2004,

sp. zn. uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR z roku 2006

pod poradovým číslom 54/2006, s. 17).

Zánik nájmu bytu v zmysle ustanovenia a

nemôže nastať v prípade, ak kumulatívne a/ neexistuje výpoveď z nájmu bytu ako

jednostranný, adresný hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcovi a b/ ak túto

výpoveď prenajímateľ nedoručí nájomcovi, príp. spoločným nájomcom osobitne. Len

v takomto prípade sa môže nájomca domáhať na príslušnom súde neplatnosti výpovede podľa

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 24. októbra 2005 sp. zn. uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

SR z roku 2006 pod poradovým číslom 58/2006, s. 38).

V tejto súvislosti dovolací súd pre úplnosť dodáva, že k rovnakému záveru dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojich ďalších rozhodnutiach a to napr. v rozhodnutí

z 27. januára 2010 sp. zn. , z 11. augusta 2011 sp. zn. ,

z 1. októbra 2011 sp. zn. (ZSP 44/2011). To znamená, že ak výpoveď

z nájmu bytu nebola doručená obom manželom osobitne, nemožno výpovedi prenajímateľa,

priznať právnu relevanciu. Výpoveď doručená len jednému z manželov, nemôže totiž vyvolať

zánik nájomného vzťahu; v takomto prípade aplikácia

neprichádza do úvahy a nemožno uvažovať ani o platnosti, či neplatnosti výpovede z nájmu

bytu. To, že jeden z manželov druhého s obsahom výpovede oboznámil na veci nič nemení.

S poukazom na vyššie uvedené možno preto uzavrieť, že dovolaním vytýkané

nesprávne právne posúdenie veci v odvolacím súdom pripustenej dovolacej otázke bolo

dôvodné.

Keďže dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva vo svojich

základoch na nesprávnom právnom posúdení veci (rovnako aj rozhodnutie súdu prvého

stupňa), v dôsledku ktorej vady nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, dovolací súd

rozsudky súdov nižšieho stupňa spolu so súvisiacim uznesením súdu prvého stupňa o trovách

konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (podľa § 243b ods. 2 veta

prvá, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová