Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/34/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobkyne: Univerzita Sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Námestie J. Herdu 577/2, Trnava, IČO: 36 078 913, zastúpený: JUDr. Róbert Spál, advokát, Paulínska 24, Trnava, proti žalovanej: G. L., trvale bytom F., t. č. bytom Špačince, Hlavná 6/418, zastúpená: Mgr. Eva Bačíková, advokátka, A. Žarnova 1, Trnava, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 09. 01. 2018, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 27. 02. 2019, sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej so spolužijúcimi osobami vypratať priestory, a to miestnosti č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX, č. 1.XX a č. 1.XX, ktoré sú zakreslené v pláne „ZATEPLENIE A OBNOVA ADMINISTRATÍVNEJ BUDOVY UCM, FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED PRACOVISKO ŠPAČINCE - JESTVUJÚCI STAV BÚRACIE PRÁCE“ o rozlohe 103,16 m2, a ktoré sa nachádzajú v stavbe nachádzajúcej sa v katastrálnom území Š., obec Š., okres F., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so súpisným číslom XXX, popis stavby: administratívna budova, postavená na parcele č. XXX/XX o výmere 1346 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, objekt Fakulty prírodných vied Univerzity Sv. Cyrila a Metoda, na ulici T. X/XXX, v obci Š., a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že žalobkyňa je v podiele 1/1 výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Š., obec Š., okres F., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so súpisným číslom XXX, popis stavby: administratívna budova, postavená na parcele č. XXX/ XX o výmere 1346 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „stavba“). Žalovaná v predmetnej stavbe užíva nebytové priestory, a to miestnosti č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., ktoré sú zakreslené v pláne „Zateplenie a obnova administratívnej budovy UCM“ o rozlohe spolu 103,16 m2 (ďalej len „nebytové priestory“). Na základe zistení žalobkyne nebola medzi stranami sporu platne a účinne uzatvorená nájomná zmluva, ktorá by oprávňovala žalovanú na užívanie nebytových priestorov. Žalovaná v súčasnosti užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez účinnej nájomnej zmluvy (bez právneho dôvodu). Listom zo dňa 29. 10. 2018 bola žalovaná vyzvaná na vypratanie nebytových priestorov do 15. 11. 2018, čo doposiaľ nesplnila. Žalobkyňa pritom poukázala na účinnosť , v rámci ktorého bola do prostredníctvom zakomponovaná zásada, na základe ktorej zmluvy, ktoré sa majú zverejňovať, nadobudnú účinnosť až deň po dni zverejnenia. Zmluva o nájme bytového priestoru musí byť písomná, inak je neplatná. V súčasnosti neexistuje zmluva ani iný právny titul, ktorý by žalovanú oprávňoval na užívanie nebytových

priestorov vo vlastníctve žalobkyne, preto žalovaná užíva nebytové priestory neoprávnene bez právneho dôvodu.

3. Žalovaná k žalobe uviedla, že túto považuje za nedôvodnú. Poukázala na to, že rozhodnutím štátneho podniku STAVOINDUSTRIA, š. p., závod HSV Trnava zo dňa 06. 12. 1989, bol Š. L. pridelený byt č. XXX, pozostávajúci z 2 izieb v N. E. na ul. F. U.. X v F. (dnes U. C.. T. X, F.), ktorého vlastníkom bol štátny podnik. Na základe toho pán Š. L. ako zamestnanec so zamestnávateľom - štátnym podnikom STAVOINDUSTRIA, š. p., v ten istý deň uzatvoril i dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Žalovaná uzatvorila dňa XX. XX. XXXX manželstvo so Š. L., čím došlo k vzniku spoločného nájmu bytu manželmi. Vlastníkom nehnuteľnosti na U.. C.. T. X v F. zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu v Trnave, katastrálneho odboru, a tam označenej ako stavba s. č. XXX Budova - druh stavby iná budova postavená na parc. č. XXXX/X, v ktorej nehnuteľnosti sa nachádzal byt pridelený pánovi L., sa stala žalobkyňa. Žalobkyňa ako prenajímateľ upravila výšku nájmu a cenu za služby spojené s užívaním bytu Dohodu o cene za bývanie, energie, vodné a stočné a služby dňa 09. 10. 1998, ktorá dohoda bola zmenená dňa 08. 01. 1999. Následne žalobkyňa platobnými výmermi upravovala nájomné a platby za služby spojené s užívaním bytu v nehnuteľnosti na U.. C.. T. X v F.. Vzhľadom na rekonštrukciu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na U.. C.. T. X v F. vyzvala žalobkyňa žalovanú, aby sa spolu s manželom presťahovali do náhradného bytu, ktorý im poskytla v nehnuteľnosti označenej v žalobnom návrhu, nachádzajúcej sa v k. ú. Š., ktorej je žalobkyňa vlastníkom. Žalovaná s manželom s presťahovaním do náhradného bytu súhlasili a dňa 01. 07. 2011 sa do náhradného bytu poskytnutého im žalobkyňou presťahovali. Po presťahovaní sa do bytu v Š. predložila žalobkyňa žalovanej a jej manželovi ako doklad, na základe ktorého budú užívať uvedený byt, návrh „Zmluvy o nájme“ zo dňa 01. 07. 2011, podpísaný za žalobkyňu rektorom. Žalovaná a jej manžel po zistení, že nájomná zmluva sa má spravovať Zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov, vyzvali žalobkyňu na úpravu predloženej Zmluvy o nájme v súlade so zákonom a skutočným stavom na Zmluvu o nájme bytu. Ako prílohu k zmluve o nájme im žalobkyňa predložila geometrický plán, na ktorom bolo vyznačené umiestnenie predmetu nájmu v nehnuteľnosti. Predmet nájmu slúžil podľa informácií žalovanej v období pred presťahovaním sa žalovanej do týchto priestorov ako služobný byt pre ubytovanie školníka a jeho rodiny. Vtedajší rektor žalobkyne N.. B.. C. G., V.., žalovanej a jej manželovi na osobnom stretnutí prisľúbil nápravu a predloženie zmluvy o nájme bytu, napriek tomu im riadne vypracovaná zmluva o nájme bytu nikdy predložená nebola. Žalobkyňa listom zo dňa 12. 01. 2015 adresovaným a doručeným pánovi L. vypovedal nájom bytových priestorov v nehnuteľnosti v k. ú. Š. z dôvodu rekonštrukcie nehnuteľnosti tvoriacej predmet nájmu, t. j. v zmysle . Žalovanej výpoveď nebola nikdy doručená. Žalobkyňa sa následne žalobným návrhom zo dňa 23. 09. 2015 domáhala vydania rozkazu na plnenie, v zmysle ktorého mal súd uložiť Š. L. vypratať priestory 1.24 až 1.32 nehnuteľnosti v k. ú. Š. podrobne špecifikované v žalobnom návrhu. K žalobnému návrhu zo dňa 23. 09. 2015 priložila žalobkyňa i kópiu časti dokumentácie „Zateplenie a obnova administratívnej budovy UCM“, z ktorej vyplýva, že podľa označenia jednotlivých miestností tvoriacich predmet nájmu (miestnosti č. 1.XX predsieň, 1.25 chodba, 1.26 šatník, 1.27 izba, 1.28 izba, 1.29 obývacia izba a kuchyňa, 1.30 WC, 1.31 kúpeľňa a 1.32 komora) ide o bytové priestory. Z argumentácie žalobkyne možno vyvodiť, že sama žalobkyňa považovala v čase podania návrhu predmet prenájmu za byt. Pán Š. L. dňa 14. 12. 2016 a súd uznesením zo dňa 28. 02. 2017 konanie, č. k. , zastavil. Napriek výpovedi nájmu bytu zo dňa 12. 01. 2015 z dôvodu rekonštrukcie nehnuteľnosti, pre ktorú nebude možné byt užívať po dobu najmenej 6 mesiacov, užíva žalovaná uvedený byt od 01. 07. 2011 nerušene doposiaľ, teda právo nájmu bytu žalovanej doposiaľ trvá. Žalobkyňa žalovanej v roku 2017, 2018 a 2019 upravila výšku nájomného. Pri úprave nájomného v roku 2018 postupovala žalobkyňa „podľa opatrenia č. 29/2008 F. s. o regulácii cien nájmu bytov“, a je teda zrejmé, že žalobkyňa predmet nájmu považuje za bytový priestor. Žalobkyňa vyzvala žalovanú listom zo dňa 24. 09. 2018 na preukázanie oprávnenosti užívania „nebytového priestoru“, na čo žalovaná reagovala listom zo dňa 08. 10. 2018, na čo reakciou bol list žalobkyne zo dňa 29. 10. 2018, v ktorom žalobkyňa vyzvala žalovanú na vypratanie ňou užívaných nebytových priestorov. Žalovaná na výzvu na vypratanie reagovala listom zo dňa 20. 11. 2018, v ktorom žalobkyni oznámila a preukázala trvanie nájomného vzťahu a poukázala na skutočnosť, že za neúčinnosť zmluvy z dôvodu jej nezverejnenia zodpovedá žalobkyňa, nie žalovaná. Žalobkyňa má za to, že dostatočne preukázala existenciu práva nájmu bytu v nehnuteľnosti žalobkyne.

4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej (v rámci repliky) uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho žalobného návrhu, keď na základe zistení žalobkyne nebola medzi stranami sporu platne a účinne

uzatvorená nájomná zmluva, ktorá by oprávňovala žalovanú na užívanie nebytových priestorov. Má za to, že žalovaná v súčasnosti užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu.

5. Žalovaná v podaní zo dňa 12. 09. 2019 (v rámci dupliky) zhrnula svoje tvrdenia uvádzané vo vyjadrení k žalobe a doplnila, že neexistenciu riadnej nájomnej zmluvy spôsobila žalobkyňa, keď žalovanej a jej manželovi predložila návrh nájomnej zmluvy, ktorej predmetom mal byť nájom nebytových priestorov a nie nájom bytu. Za skutočnosť, že nájomná zmluva nebola zverejnená, a preto nenadobudla účinnosť, zodpovedá taktiež žalobkyňa. Keďže žalobkyňa nesplnila svoju zákonnú povinnosť zverejniť zmluvu, nemôže sa domáhať neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, ktorý sama spôsobila.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä plánom zateplenia a obnovy administratívnej budovy UCM, odpoveďou na list zo dňa 08. 10. 2018 a výzvou na vypratanie nebytových priestorov, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, rozhodnutím o pridelení bytu, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, dohodami o cene za bývanie, energie, vodné a stočné a služby zo dňa 09. 10. 1998 a zo dňa 08. 01. 1999, platobnými výmermi účinnými od 01. 07. 1999, od 01. 02. 2001, od 01. 04. 2005, od 01. 04. 2007, platobnými výmermi zo dňa 04. 02. 2013, zo dňa 31. 01. 2014, zo dňa 05. 02. 2018, zo dňa 25. 06. 2018 a zo dňa 23. 01. 2019, faktúrami za nájomné za august 2014, za október 2017 a za január 2018, návrhom zmluvy o nájme a k nemu pripojeným schematickým znázornením predmetu nájmu, výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 12. 01. 2015 a k nej pripojenou doručenkou (Š. L.), návrhom na vydanie rozkazu na plnenie zo dňa 23. 09. 2015, uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 28. 02. 2017, výzvou na preukázanie oprávnenosti užívania nebytového priestoru zo dňa 24. 09. 2018, podaním žalovanej zo dňa 08. 10. 2018, odpoveďou na výzvu na vypratanie nebytových priestorov zo dňa 20. 11. 2018, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu na pojednávaní, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Rozhodnutím STAVOINDUSTRIE, š. p., závod HSV Trnava, zo dňa 06. 12. 1989, bol Š. L. pridelený byt pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva v F., F. U.. X, ktorého vlastníkom bola Stavoindustria, š. p., závod HSV Trnava. Dňa 06. 12. 1989 došlo medzi Stavoindustriou, š. p., závod HSV Trnava, a Š. L. k dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 05. 07. 1976, a to na základe pridelenia 2-izbového podnikového bytu na Domove stavbárov v Trnave.

8. K určeniu výšky úhrad za užívanie priestorov došlo na základe dohôd o cene za bývanie, energie, vodné a stočné a služby, spísaných dňa 09. 10. 1998 a dňa 08. 01. 1999, následne platobnými výmermi účinnými dňom 01. 07. 1999, 01. 02. 2001, 01. 04. 2005 a 01. 04. 2007.

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres Trnava, obec Trnava, katastrálne územie Trnava, vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „V.“ evidovanej na katastrálnej mape - parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 906 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 3535 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 546 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 95 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 865 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 545 m2, parc. č. XXXX/ XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 227 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1234 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, parc. č. XXXX/ XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 111 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1919 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1480 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, ako aj stavieb - budovy so súpisným č. XXX, postavenej na parc. č. XXXX/X, reštaurácie so súpisným č. XXX, postavenej na parc. č. XXXX/XX, administratívnej budovy so súpisným č. XXX, postavenej na parc. č. XXXX/X, a Univerzity sv. Cyrila a Metoda so súpisným č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX/XXX, je žalobkyňa v podiele 1/1.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres F., obec Š., katastrálne územie Š., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „V.“ evidovanej na katastrálnej mape - parc. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1346 m2, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 49 m2 a parc. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1562 m2, ako aj stavieb - administratívnej budovy so súpisným č. XXX, postavenej na parc. č. XXX/XX, a čističky odpadových vôd so súpisným č. XXX, postavenej na parc. č. XXX/XX, je žalobkyňa v podiele 1/1, a to na základe zmluvy o prevode správy majetku štátu podľa zo dňa 26. 06. 1998.

11. Z plánu zateplenia a obnovy administratívnej budovy UCM - fakulta prírodných vied, pracovisko Š., je zrejmé, že miestnosť č. 1.24 je označená ako predsieň, miestnosť č. 1.25 je označená ako chodba, miestnosť č. 1.26 je označená ako šatník, miestnosť č. 1.27 je označená ako izba, miestnosť č. 1.28 je označená ako izba, miestnosť č. 1.29 je označená ako obývacia izba + kuchyňa, miestnosť č. 1.30 je označená ako WC, miestnosť č. 1.31 je označená ako kúpeľňa a miestnosť č. 1.32 je označená ako komora.

12. Z návrhu zmluvy o nájme zo dňa 01. 07. 2011 vyplýva, že predmetom nájomnej zmluvy mal byť nájom časti nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v F., Správa katastra Trnava, na liste vlastníctva č. XXXX, okres F., obec Š., katastrálne územie Š., vo výmere 1346 m2, pričom práva a povinnosti zmluvných strán zmluvou výslovne neupravené sa mali riadiť ustanoveniami o nájme a podnájme nebytových priestorov. K uzavretiu zmluvy o nájme nedošlo, nájomcovia (Š. L. a G. L. - žalovaná) zmluvu nepodpísali.

13. K určeniu nájmu za užívanie priestorov v objekte Fakulty prírodných vied UCM Špačince došlo platobným výmerom zo dňa 04. 02. 2013, 31. 01. 2014, 05. 02. 2018, 25. 06. 2018 a 23. 01. 2019, pričom na základe platobného výmeru zo dňa 25. 06. 2018 (označeného ako zmena platobného výmeru) bol nájom určený podľa opatrenia č. 29/2008 F. s. o regulácii cien nájmu bytov.

14. Podaním zo dňa 12. 01. 2015, adresovaným Š. L., žalobkyňa ako prenajímateľ vypovedala nájomnú zmluvu uzatvorenú podľa a nasl. , predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, a to bytových priestorov o výmere 103,16 m2, nachádzajúcich sa v objekte Fakulty prírodných vied UCM Trnava na ulici T. X/XXX v obci Š.. Výpoveď nájomnej zmluvy bola Š. L.O. doručená dňa 30. 01. 2015.

15. Návrhom zo dňa 23. 09. 2015, doručeným Okresného súdu Trnava dňa 23. 09. 2015, pod sp. zn. , sa žalobkyňa domáhala vydania rozkazu na plnenie proti Š. L. s odôvodnením, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili ústnu nájomnú zmluvu na užívanie priestorov nachádzajúcich sa v objekte Fakulty prírodných vied UCM F. v obci Š., ktorá nájomná zmluva bola vypovedaná a výpoveď bola Š. L. doručená dňa 30. 01. 2015, pričom Š. L. sa nevysťahoval a priestory naďalej užíva. Okresný súd Trnava uznesením, sp. zn. zo dňa 28. 02. 2017, konanie zastavil pre nedostatok podmienky konania, ktorú nebolo možné odstrániť, nakoľko Š. L. zomrel pred tým, ako bolo konanie právoplatne skončené, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti.

16. Žalobkyňa listom zo dňa 24. 09. 2018 vyzvala žalovanú na preukázanie oprávnenosti užívania nebytového priestoru, na čo reagovala žalovaná podaním zo dňa 08. 10. 2018.

17. Odpoveďou na list zo dňa 08. 10. 2018 a výzvou na vypratanie nebytových priestorov zo dňa 29. 10. 2018 vyzvala žalobkyňa žalovanú na vypratanie priestorov zakreslených v pláne zateplenie a obnova administratívnej budovy UCM ako miestnosti č. 1.24 - 1.32, a to najneskôr do 20. 11. 2018. Žalovaná na výzvu odpovedala podaním zo dňa 20. 11. 2018.

18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres Trnava, obec Trnava, katastrálne územie Trnava, vyplýva, že žalovaná je vlastníkom nehnuteľností, a to bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí rodinného domu - X b. j. - H. N. X, súpisné č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXXX, a to o veľkosti podielu 1/2 k celku.

19. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby a písomného vyjadrenia zo dňa 29. 07. 2019. Zastáva názor, že žalovaná užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, a to bez platne a účinne uzavretej zmluvy. Má za to, že sa jedná o nebytový priestor tak, ako je to uvedené na LV č. XXXX pre k. ú. Š.. Žalovaná sa do nehnuteľnosti nasťahovala dňa 01. 07. 2011, pričom zmluva o nájme nebola nikdy uzavretá.

20. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní rovnako uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe a ich písomných podaní a návrh žalobkyne považuje za nedôvodný. Popiera tvrdenia uvádzané žalobkyňou a naopak má za preukázané, že žalovaná svojimi tvrdeniami a doloženými listinami preukázala dôvodnosť užívania priestorov vo vlastníctve žalobkyne. Právna zástupkyňa doplnila, že aj z projektovej dokumentácie doloženej žalobkyňou vyplýva, že už podľa označenia priestorov ide o priestory slúžiace na bývanie, napr. obývacia izba a kuchyňa nebudú označené ako nebytové priestory a súčasne všetky tieto priestory tvoria celok, ktorý funkčne slúži na bývanie. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že z listu vlastníctva vyplýva, že priestory ňou označené sú nebytové priestory, nakoľko druh stavby označený na liste vlastníctva je len druh stavby uvedený v kolaudačnom rozhodnutí, t. j. administratívna budova, pričom z podzákonných noriem vyplýva, že ako hlavný účel stavby uvedenej v kolaudačnom rozhodnutí sa uvedie ten účel stavby, na ktorom slúži väčšina priestorov kolaudovaných budov. Nehnuteľnosť v Š. bola kolaudovaná v roku 1997 ako prevádzková budova a laboratóriá šľachtiteľskej stanice. Podľa ich informácií v nej od kolaudácie boli bytové jednotky slúžiace správcovi, resp. niečo ako služobný byt pre zamestnancov. Žalovaná preukázala dôvodnosť užívania uvedených priestorov a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala dôvodnosť žalobného návrhu. Žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“) bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvale určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

22. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „“) byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.

23. Podľa obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.

24. Podľa (ďalej len „“) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

25. Podľa nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

26. Podľa , ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

27. Podľa byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

28. Podľa , ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

29. Podľa nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

30. Podľa , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

31. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

32. Pojmovým znakom zmluvy o nájme bytu ako dvojstranného právneho úkonu je existencia prejavu vôle smerujúceho k uzatvoreniu takejto zmluvy, a to na strane nájomcu aj prenajímateľa. Podľa tretia veta , ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Z toho je zrejmé, že nájomnú zmluvu na byt možno platne uzatvoriť aj ústnou formou, nedodržanie písomnej formy nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Rovnako nevyhotovenie zápisnice nie je dôvodom neplatnosti nájomnej zmluvy, avšak v prípade sporu vytvára komplikácie v dokazovaní. Zmluvu o nájme bytu je možné uzatvoriť i konkludentne. Nájomný vzťah k bytu môže totiž vzniknúť aj na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej mlčky, či v dôsledku iného konania (odovzdanie kľúčov a nasťahovanie sa do bytu, vyhotovenie účtov za nájomné a služby na meno nájomcu a faktické bývanie v byte atď.).

33. V zmysle ust. spoločný nájom bytu manželmi vzniká priamo zo zákona za splnenia zákonných predpokladov buď vtedy, keď sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva (odsek 1), alebo vtedy, keď pred uzavretím manželstva niektorému z manželov vzniklo právo na uzatvorenie zmluvy o nájme družstevného bytu. V oboch prípadoch spoločný nájom bytu manželmi vzniká momentom uzatvorenia manželstva a pre jeho vznik sa nevyžaduje žiadna ďalšia právna skutočnosť, a to ani deklarovanie jeho vzniku prenajímateľom (ani jeho súhlas a dokonca ani len jeho vedomosť).

34. Spoločný nájom bytu manželmi vzniká uzavretím manželstva predovšetkým vtedy, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzatvorením manželstva. Podmienkou je, že nájom bytu týmto manželom trval v čase uzatvorenia manželstva a že tento manžel bol jediným nájomcom bytu. Pôvodne výlučný nájom bytu jedným z manželov sa mení obsahovo na spoločný nájom bytu manželmi, ide o špeciálny prípad singulárnej sukcesie, v dôsledku ktorej do práv a povinností doterajšieho výlučného nájomcu vstupujú obaja manželia ako spoloční nájomcovia.

35. Nájom bytu môže zaniknúť výpoveďou prenajímateľa i nájomcu. Písomná forma výpovede je ustanovená priamo zákonom, a ak nie je dodržaná, právny úkon je neplatný, a to absolútne. Keďže ide o jednostranný právny úkon, musí byť výpoveď doručená druhej zmluvnej strane, vo všeobecnosti stačí, ak sa dostane do sféry vplyvu druhej zmluvnej strany, ktorej je adresovaná. Výpoveď z nájmu bytu prenajímateľom musí byť daná nájomcovi (spoločným nájomcom bytu). Dať výpoveď nájomcovi znamená výpoveď nájomcovi adresovať aj doručiť.

36. (čl. 8 Základných princípov, , ) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

37. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu v spore, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 24. 06. 2010, podľa ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania

za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

38. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré zo stranami označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.

39. Súd zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a došiel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná.

40. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

41. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že rozhodnutím štátneho podniku STAVOINDUSTRIA, závod HSV Trnava, zo dňa 06. 12. 1989 bol Š. L. pridelený byt, a to na súčasnom U. C.. T. X v F., na základe čoho došlo tiež medzi Š. L. (ako zamestnancom) a štátnym podnikom (ako zamestnávateľom) k dohode o zmene pracovnej zmluvy dňom 06. 12. 1989. Nakoľko žalovaná dňa XX. XX. XXXX uzavrela so Š. L. manželstvo, v zmysle ustanovenia došlo k vzniku spoločného nájmu bytu manželmi.

42. Bolo tiež nesporné, že vlastníkom tohto bytu sa stala žalobkyňa, ktorá v súvislosti s rekonštrukciou prideleného bytu na U. C.. T. X v F. podľa nepopretého skutkového tvrdenia vyzvala žalovanú a jej manžela na presťahovanie sa do náhradného bytu, nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku, teda v objekte Fakulty prírodných vied UCM Trnava v Š.. Náhradný priestor žalovaná užívala spolu s manželom od 01. 07. 2011 a užíva ho doposiaľ.

43. Sporným zostalo, či priestor, ktorý je predmetom vypratania, je bytom alebo priestorom nebytovým. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že v súdenom prípade ide o nebytový priestor, ktorý sa má spravovať Zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov, dôkazné bremeno ležalo na žalobkyni, ktorá, ak chcela byť v konaní úspešná, musela preukázať, že v danom prípade ide o nájom nebytového priestoru.

44. Žalobkyňa svoje tvrdenia o nebytovom priestore opierala o list vlastníctva č. XXXX, vedený pre katastrálne územie Špačince, ktorá nehnuteľnosť je evidovaná ako administratívna budova, čo žalovaná sporovala tvrdením, že druh stavby označený na liste vlastníctva je len druh stavby uvedený v kolaudačnom rozhodnutí, v ktorom sa podľa podzákonných noriem uvádza ten účel stavby, na ktorý slúži väčšina priestorov kolaudovanej budovy. Podľa nepopretého skutkového tvrdenia bola nehnuteľnosť v Š. kolaudovaná v roku 1997 ako prevádzková budova a laboratória šľachtiteľskej stanice, pričom od kolaudácie v nej boli bytové jednotky slúžiace správcovi, resp. zamestnancom.

45. Súd sa v danom prípade stotožnil so skutkovými tvrdeniami žalovanej, keď má za to, že priestor, ktorého vypratania sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala, nemožno považovať za nebytový priestor. Práve naopak, jedná sa o byt, ktorá skutočnosť vyplýva nielen zo skutkových tvrdení žalovanej, ale i z predložených listinných dôkazov. A to predovšetkým z označenia priestorov v dokumentácii (pláne) predloženej žalobkyňou, označenej ako Zateplenie a obnova administratívnej budovy UCM - Fakulta prírodných vied, pracovisko Š., kde z označenia jednotlivých miestností tvoriacich predmet nájmu nepochybne vyplýva, že sa jedná o bytové priestory tvoriace celok a funkčne slúžiace na bývanie (miestnosť č. 1.24 predsieň, miestnosť č. 1.25 chodba, miestnosť č. 1.26 šatník, miestnosť č. 1.27 izba, miestnosť č. 1.28 izba, miestnosť č. 1.29 obývacia izba + kuchyňa, miestnosť č. 1.30 WC, miestnosť č.

1.31 kúpeľňa a miestnosť č. 1.32 komora), ale i z geometrického plánu pripojeného k návrhu zmluvy o nájme zo dňa 01. 07. 2011, schématicky znázorňujúceho umiestnenie predmetu nájmu v nehnuteľnosti, ktorý priestor slúžil pred presťahovaním sa žalovanej ako služobný byt pre ubytovanie školníka a jeho rodiny, čo v konaní nebolo sporné.

46. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na platobné výmery, nachádzajúce sa v spise, ktorými žalobkyňa upravovala v rokoch 2017, 2018 a 2018 žalovanej výšku nájomného, pričom v platobnom výmere zo dňa 25. 06. 2018 žalobkyňa pri určovaní nájmu postupovala podľa opatrenia č. 29/2008 F. s. o regulácii cien nájmu bytov.

47. Charakter predmetu vypratania ako bytového priestoru napokon potvrdila aj sama žalobkyňa, a to vo výpovedi zo dňa 12. 01. 2015, adresovanej a doručovanej Š. L., z obsahu ktorej vyplýva, že žalobkyňa si bola vedomá vzniku nájmu bytových priestorov o výmere 103,16 m2, nachádzajúcich sa v objekte Fakulty prírodných vied UCM Trnava na ulici T. X/XXX v obci Š., pričom svoju výpoveď odôvodňuje a poukazuje pri nej na ustanovenia , týkajúce sa zániku nájmu bytu (, ). Rovnako tak návrhom na vydanie rozkazu na plnenie zo dňa 23. 09. 2015, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , sa žalobkyňa domáhala vypratania totožných priestorov, pričom dôvodila, že so žalovaným Š. L. uzatvorila v objekte Fakulty prírodných vied UCM Trnava v obci Š. ústnu nájomnú zmluvu na užívanie priestorov, pričom napriek doručenej výpovede z nájomnej zmluvy k vysťahovaniu nedošlo.

48. S poukazom na uvedené súd tvrdenie žalobkyne vyhodnotil ako účelové v úmysle dosiahnuť vysťahovanie žalovanej, kladiac jej za vinu užívanie priestorov bez právneho dôvodu (bez existencie zmluvy alebo iného právneho titulu), hoci žalobkyňa vedela, že priestory, ktorých vypratania sa domáha, nie sú nebytové.

49. Keďže podľa názoru súdu priestory špecifikované v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku je potrebné považovať za bytové, súd sa ďalej zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo k vzniku nájomnej zmluvy, pričom uzavrel, že medzi stranami sporu a Š. L. došlo k vzniku nájomného vzťahu, keď z dikcie ustanovenia je zrejmé, že nájomnú zmluvu na byt možno platne uzatvoriť aj ústnou formou, pričom v danom prípade sa jednalo o spoločný nájom bytu manželmi.

50. Žalobkyňa listom zo dňa 12. 01. 2015, adresovaným a doručeným Š. L. dňom 30. 01. 2015, vypovedala nájom bytových priestorov, teda preukázala doručenie výpovede manželovi žalovanej, avšak nepreukázala, a ani netvrdila, že by výpoveď nájomnej zmluvy adresovala a doručila aj žalovanej. Súd však uvádza, že žalobkyňa ako prenajímateľ, ak mala záujem a právne relevantný dôvod na skončení nájomnej zmluvy, bola povinná doručiť písomnú výpoveď obom manželom, keďže išlo o spoločný nájom bytu manželmi, ktorý ku dňu odoslania a doručenia výpovede z nájmu bytu Š. L. existoval.

51. Podporne súd pritom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 31. 01. 2013, v ktorom sa uvádza: „Ak výpoveď z nájmu bytu nebola doručená obom manželom (spoločným nájomcom bytu) osobitne, nemožno výpovedi prenajímateľa priznať právnu relevanciu. Výpoveď doručená len jednému z manželov nemôže totiž vyvolať zánik nájomného vzťahu; v takom prípade aplikácia neprichádza do úvahy a nemožno uvažovať ani o platnosti, či neplatnosti výpovede z nájmu bytu. To, že jeden z manželov druhého manžela s obsahom výpovede oboznámil, na veci nič nemení.“. K rovnakému záveru dospel dovolací súd aj v ďalších svojich rozhodnutia, napr. rozsudok, sp. zn. z 30. 04. 2004 (R 54/2006), rozsudok, sp. zn. z 24. 10. 2005 (R 58/2006), rozhodnutie, sp. zn. z 27. 01. 2010, rozhodnutie, sp. zn. z 01. 10. 2011 (ZSP, 2001, č. 44), rozhodnutie, sp. zn. z 11. 08. 2011.

52. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanou, a to pripojenie spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. , keď žalovaná ani nešpecifikovala, ktorá konkrétna listina, nachádzajúca sa v uvedenom spise, mala byť vykonaná ako dôkaz. Naviac súd tento dôkaz nevykonal ani z dôvodu nadbytočnosti a hospodárnosti, keď žalobkyňa ani nesporovala, že by v čase, keď sa vypratania nehnuteľnosti v konaní vedenom pod sp. zn. 11/435/2015, domáhala, neoznačila tieto priestory ako bytové. Navyše sama žalovaná žalobný návrh žalobkyne zo dňa 23. 09. 2015, ako aj uznesenie, sp. zn. zo dňa 28. 02. 2017, o zastavení konania pripojila.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súdu potom nezostávalo iné ako žalobu pre jej nedôvodnosť a neopodstatnenosť zamietnuť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku, pričom súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania považuje takéto rozhodnutie za spravodlivé a v súlade so zákonom.

54. Podľa (ďalej len „“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto jej súd vo výroku II. rozsudku priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu v súlade s ustanovením .

59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.