Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/44/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu B., so sídlom v T., IČO: X.,

zastúpeného JUDr. D. S., advokátom so sídlom v T., proti ţalovaným 1/ Z. G., bývajúcej v T.,

2/ J. G., bývajúcemu v T., zastúpeným V. M., bývajúcim v T., o vypratanie bytu, vedenej na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 23. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 23. marca 2010 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa v konaní domáhal vypratania 3-izbového druţstevného bytu č. X.

nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu v T. (ďalej len „predmetný byt“).

Poukazoval na to, ţe 30. apríla 2008 dal ţalovaným 1/ a 2/ výpoveď z nájmu predmetného

bytu podľa , ktorú ţalovaná 1/ prevzala 16. júna

2008 a ţalovaný 2/ 9. mája 2008. Výpoveď im dal z dôvodu, ţe hrubo porušili povinnosti

vyplývajúce z nájmu bytu tým, ţe nezaplatili úhradu za plnenia poskytované s uţívaním

predmetného bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Ţalovaní 1/ a 2/ sa neplatnosti výpovede

nedomáhali ( ), na výzvu ţalobcu predmetný byt

nevypratali a z neho sa nevysťahovali.

Okresný súd Trnava rozsudkom z 23. apríla 2009 č.k. -56 uloţil

ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať predmetný byt do 15 dní „po pridelení im ţalobcom

náhradného bytu, v hodnote zodpovedajúcej všeobecnej hodnote ich členského podielu

k predmetnému bytu po odpočítaní z tejto všeobecnej hodnoty dlţného nájomného

a poplatkov spojených s uţívaním predmetného bytu ku dňu nadobudnutia právoplatnosti

tohto rozsudku“. Rozhodol tieţ o trovách konania. Výsledkami vykonaného dokazovania mal

preukázané, ţe ku dňu dania výpovede ţalovaní 1/ a 2/ boli ţalobcovi dlţní za roky 2006

a 2007 iba sumu 2 150 Sk, čo nezodpovedalo ani výške nájomného za jeden mesiac.

Na predpísaných úhradách za plnenia spojené s uţívaním predmetného bytu predstavoval ich

dlh 7 778 Sk, táto suma ale nezodpovedá skutočnej výške ich nedoplatku, ktorá môţe byť

zistená aţ na základe ročného vyúčtovania. Vzhľadom na to povaţoval výpoveď za predčasne

podanú. Keďţe ale neplatnosť tohto právneho úkonu neuplatnili ţalovaní 1/ a 2/ na súde

do 3 mesiacov od doručenia, nastali jeho účinky. So zreteľom na výšku dlţnej sumy a tieţ

vzájomný pomer medzi ňou a sumou 46 470 € vyjadrujúcou trhovú hodnotu členských práv

ţalovaných 1/ a 2/, dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe by bolo v rozpore s § 3

, pokiaľ by ich povinnosť vypratať byt nebola viazaná na poskytnutie

náhradného bytu. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 23. marca 2010 sp. zn.

prvostupňový rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovaným nepriznal

náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, ţe „spoločný nájom bytu manţelmi vykazuje

oproti tzv. jednoduchému nájmu určité špecifiká, na ktoré treba prihliadať pri vykonávaní

úkonov smerujúcich ku skončeniu nájmu. Špecifický charakter spoločného nájmu spočíva

práve v automatickom vzniku (ale aj v obnovovaní) takéhoto práva obom manţelom

i v prípade splnenia podmienok vzniku príslušného práva len u jedného z manţelov

(samozrejme, ak manţelstvo trvá a ak nie je naplnená ďalšia poţiadavka negatívnej povahy,

predstavovaná trvalým nedostatkom spoluţitia manţelov v rozhodnom čase). Takto nielen

v prípade prvotného vzniku práva nájmu bytu počas trvania manţelstva (v súvislosti

s uzavretím nájomnej zmluvy), uţ nadobudnutého nájomného práva jedným z manţelov

spôsobuje vznik práva spoločného nájmu obom manţelom (teda obsahovo totoţného práva,

čo aj tu obmedzeného právom druhého spoločného nájomcu aj u toho manţela, u ktorého by

inak podmienky vzniku nájmu nemuseli byť splnené), ale je tomu tak aj kedykoľvek neskôr,

teda i vtedy, ak by z akéhokoľvek dôvodu sa malo skoršie právo spoločného nájmu

pre nesplnenie podmienok zániku nájmu len u jedného z manţelov transformovať na výlučné

právo druhého manţela. Ak by totiţ k určitému časovému momentu malo dôjsť k zániku

práva nájmu len jedného zo spoločných nájomcov, ktorí sú zároveň spolu ţijúcimi manţelmi,

takýto zánik spolu s pretrvávaním práva nájmu druhého manţela v rozhodnom čase by

spôsobil transformáciu niekdajšieho práva spoločného nájmu na výlučné právo ostávajúceho

manţela, avšak s okamţitým následkom súčasného opätovného vzniku práva spoločného

nájmu bytu oboma manţelmi. Práve preto je prípadná výpoveď z nájmu adresovaná len

jednému z manţelov a spoločných nájomcov bytu samoúčelná a bez právneho významu

(uplynutím výpovednej lehoty vypovedanému dochádza k obnoveniu spoločného nájmu)

a to platí obdobne v prípade nedostatku zosynchronizovania postupu prenajímateľa voči obom

manţelom a spoločným nájomcom potiaľ, ak by dôsledkom snahy vypovedať nájom malo byť

doručenie výpovedí kaţdému z nájomcov v inom kalendárnom mesiaci (kedy by z uţ vyššie

uvedeného uplynutím výpovednej lehoty prvému z vypovedaných vznikol spoločný nájom

tak, ţe by tento inak uţ bývalý nájomca pristúpil k ostávajúcemu manţelovi a následne – po

uplynutí výpovednej lehoty druhému vypovedanému by sa situácia zopakovala, len

v opačnom garde). Nemôţe byť teda ţiadnej pochybnosti o tom, ţe v prípade záujmu

vypovedať spoločný nájom bytu manţelmi nie nepodstatnú úlohu zohráva i hľadisko

načasovania príslušných úkonov. Opísanými úvahami sa však súd prvého stupňa neriadil,

pričom i na základe výzvy odvolacieho súdu v zmysle na vyjadrenie sa

účastníka k posúdeniu veci v zmysle vyššie uvedeného sa ţalobca pridrţal svojich doterajších

argumentov, pričom podľa jeho názoru je postačujúce doručenie výpovede čo i len jednému

zo spoločných nájomcov, ktorý záver podľa názoru odvolacieho súdu prezentovaného vyššie

nie je správny. V prejednávanej veci ţalobca doručoval ţalovaným výpoveď v rozpore

s ustanovením nie postupom podľa , ale

podľa , pričom kaţdému zo ţalovaných bola výpoveď doručená v inom mesiaci,

a teda s poukazom na vyššie uvedené došlo k obnoveniu spoločného nájmu ţalovaných

k predmetnému bytu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa podľa zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania

rozhodol podľa a v spojení s “.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom

uviedol, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ) a ţe napadnutý rozsudok spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Pre zaujatie právneho

záveru, na ktorom odvolací súd zaloţil svoj zmeňujúci rozsudok, mal mať nevyhnutne

vyriešenú otázku spoluţitia ţalovaných 1/ a 2/. Odvolací súd ale na ňu nevykonal ţiadne

dokazovanie a na pojednávaní ju poloţil právnemu zástupcovi ţalobcu, ktorému vzhľadom

na jeho objektívnu nepripravenosť danú dovtedajším priebehom a výsledkami konania odňal

moţnosť pred súdom konať (v zmysle reagovať na predmetnú otázku a vyjadriť sa k trvalému

spoluţitiu ţalovaných). Podstata nesprávnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom

spočíva v nesprávnej aplikácii a interpretácii a .

nepripúšťa „automatické obnovovanie práva spoločného nájmu bytu

manţelov počas plynutia výpovedných lehôt“ spôsobom, ako uviedol odvolací súd

v napadnutom rozhodnutí. Dovolateľ vytkol odvolaciemu súdu aj to, sa nedostatočne zaoberal

otázkou doručenia výpovedí ţalovaným 1/ a 2/ a dospel k nepodloţenému záveru, ţe kaţdému

z nich bola doručená v inom mesiaci. Ţalovanej 1/ bola totiţ poštová zásielka obsahujúca

výpoveď doručovaná neúspešne 9. mája 2008 a 12. mája 2008 a v tento deň (12. mája 2008)

bola uloţená na pošte. V zmysle v znení platnom v čase uloţenia na pošte

sa tretí deň úloţnej lehoty povaţoval za deň doručenia zásielky, i keď sa adresát o jej uloţení

nedozvedel. Predmetná zásielka bola teda ţalovanej 1/ doručená (uţ) 15. mája 2008 a jej

následné faktické prevzatie zásielky 16. júna 2008 na tom nič nemení. To znamená, ţe obom

ţalovaným bola výpoveď doručená v máji 2008, výpovedná lehota kaţdému z nich začala

plynúť 1. júnom 2008 a obom uplynula v rovnakom momente. Uţ preto nemohlo dôjsť

k „obnoveniu“ práva spoločného nájmu bytu ţalovaných 1/ a 2/. Z týchto dôvodov ţalobca

ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie

konanie; zároveň poţiadal o náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

V zmysle dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

a/ Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k vade v zmysle vyplýva

pre dovolací súd z Ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolateľ netvrdí, ţe v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľ namieta, ţe mu v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle

O túto vadu konania ide v prípade procesne nesprávneho postupu súdu

v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred súdom konať

a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

Niektoré formulácie v dovolaní naznačujú, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom

malo (mohlo) dôjsť nesprávnou aplikáciou a interpretáciou hmotnoprávnych ustanovení

(nesprávnym právnym posúdením veci) zo strany odvolacieho súdu.

Ustanovenie ale odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva

do súvislosti len so znemoţnením realizácie konkrétnych procesných oprávnení účastníka

občianskeho súdneho konania, a nie s právnym posúdením veci súdom zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom sa účastníkovi konania neodníma

moţnosť uplatnenia jeho procesných oprávnení v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 1/2003).

Podľa názoru dovolateľa mal k odňatiu jeho moţnosti pred súdom konať viesť tieţ

postup odvolacieho súdu, ktorým právneho zástupcu ţalobcu prekvapil v situácii objektívnej

nepripravenosti reagovať na otázky súvisiace s takým výkladom ustanovenia § 703 ods. 1 a 2

, na ktorom odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. Ţalobca tu má

zrejme na mysli postup odvolacieho súdu na pojednávaní 23. marca 2010 (č.l. 88 spisu),

ktorým s dopadom na a plnil povinnosť vyplývajúcu

z Podľa tohto ustanovenia platí, ţe ak je

odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré

pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve

účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Procesný postup

odvolacieho súdu, ktorým plnil túto povinnosť, nemohol mať v danom prípade za následok

odňatie moţnosti ţalobcu pred súdom konať.

b/ Aj povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k tzv. inej vade konania majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) vyplýva pre dovolací

súd z Ak je dovolenie prípustné, prihliada dovolací súd na túto vadu

konania aj vtedy, ak nebola v dovolaní výslovne namietaná.

O procesnú vadu tejto povahy ide tieţ v prípade nepreskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia súdu (R 111/1998).

Aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157

ods. 2 ( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom

konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v ,

je nepreskúmateľný.

Odvolací súd v preskúmavanej veci správne poukázal na to, ţe v zmysle § 710 ods. 3

veta štvrtá sa na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu

primerane pouţijú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým sa tu (vzhľadom na odkaz

pod čiarou k uvedenému ustanoveniu) má na mysli ustanovenie upravujúce

„obyčajné“ doručovanie. Ţalobca v danom prípade doručoval výpovede ţalovaným 1/ a 2/

postupom podľa (do vlastných rúk). Odvolací súd mu tento postup vytkol, avšak

bez vysvetlenia, aké to malo právne dopady; konštatoval iba ţe kaţdému zo ţalovaných bola

výpoveď doručená v inom mesiaci (tento následok môţe ale nastať aj pri doručovaní podľa

). Závery, ku ktorým dospel odvolací súd v otázke právnych účinkov doručovania

výpovedí nie podľa , ale podľa , zostali v dôsledku toho bez

adekvátneho vysvetlenia. Odvolací súd neodôvodnil ani to, prečo za doručenú posledným

dňom úloţnej lehoty ( v znení v čase doručovania) nepovaţoval výpoveď

ţalovanej 1/ obsiahnutú v jej adresovanej zásielke, ktorá po neúspešných pokusoch

o doručenie (9. mája 2008 a 12. mája 2008) bola uloţená na pošte 12. mája 2008

(viď doručenku pripojenú k č.l. 3 spisu).

Vzhľadom na existenciu procesnej vady konania v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil ( ) a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

c/ Podstatná časť dovolacích námietok sa týka nesprávnosti právneho posúdenia veci,

na ktorom spočíva napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Pred posúdením správnosti právnych záverov, na ktorých spočíva dovolaním

napadnuté rozhodnutie, treba uviesť nasledovné:

Ak sa za trvania manţelstva manţelia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu,

vznikne spoločný nájom bytu manţelmi ( ). Ak vznikne

len jednému z manţelov za trvania manţelstva právo na uzavretie zmluvy o nájme

druţstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manţelmi aj spoločné členstvo

manţelov v druţstve; z tohto členstva sú obaja manţelia oprávnení a povinní spoločne

a nerozdielne ( ). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak

manţelia spolu trvale neţijú ( ).

Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo

písomnou výpoveďou ( ). Ak bola daná písomná

výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri

mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola

nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môţe nájomcovi písomne určiť dlhšiu

výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane pouţijú

ustanovenia osobitného predpisu ( ). Prenajímateľ môţe

vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu

bytu najmä tým, ţe nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s uţívaním bytu

za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, ţe prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu

bez písomného súhlasu prenajímateľa ( ).

Neplatnosť výpovede môţe nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia

výpovede ( veta prvá ).

V preskúmavanej veci nebolo sporné, ţe ţalovaným 1/ a 2/ vzniklo k predmetnému

bytu právo spoločného nájmu bytu manţelmi, ţalobca im obom dal výpoveď z tohto nájmu

a obe výpovede im boli doručené. Spornou zostala otázka právnych účinkov týchto výpovedí.

Právo spoločného nájmu bytu manţelmi je zvláštnym prípadom spoločného nájmu

bytu, ktorý sa vyznačuje tým, ţe svedčí obom manţelom spoločne a nedielne. Nedielnosť

tohto práva sa v hmotnoprávnej oblasti (okrem iného) prejavuje tým, ţe výpoveď musí byť

daná obidvom manţelom a obidvom musí byť tieţ doručená. Výpovedi prenajímateľa, ktorá

smeruje len voči jednému z manţelov, nemoţno priznať právnu relevanciu; v takomto prípade

nemoţno uvaţovať ani o prípadnej neplatnosti tohto právneho úkonu (viď rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. publikovaný v Zbierke

rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 54/2006 a tieţ

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 78/2004).

Nedielna podstata práva spoločného nájmu bytu manţelmi sa prejavuje nielen

pri výkone tohto práva (za trvania daného práva), ale tieţ pri jeho zániku. V rozsudku sp. zn.

, ktorý bol uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky pod č. 58/2006 a tieţ v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2009,

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe zánik nájmu bytu v zmysle ustanovenia

a nemôţe nastať v prípade, ak kumulatívne neexistuje

výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný, adresný hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči

nájomcom a ak túto výpoveď prenajímateľ nedoručí spoločným nájomcom osobitne.

Na právnych záveroch vyjadrených vo vyššie uvedených rozhodnutiach zotrváva

Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v preskúmavanej veci. So zreteľom na interpretáciu

ustanovení a , ako aj odvolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zdôrazňuje, ţe nedielna povaha spoločného

nájmu bytu sa v prípade spoločného nájmu bytu manţelmi prejavuje aj v obmedzenej

moţnosti zániku nájmu len jednému z manţelov. Na základe prejavu vôle (výpovede)

prenajímateľa nemôţe spoločný nájom bytu manţelmi zaniknúť len jednému z nich

(porovnaj tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2010 sp. zn.

).

Právne posúdenie veci odvolacím súdom, na ktorom spočíva dovolaním napadnutý

rozsudok, nezodpovedá tej interpretácii ustanovení § 703 ods. 1 a 2 a § 710 ods. 3

, ktorú povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za správnu.

V prípade samostatných výpovedí doručených obom manţelom – spoločným nájomcom bytu

sa totiţ v jednom z momentov postupného procesu vypovedávania a opakovaného

„obnovovania“ spoločného nájmu bytu manţelmi opísaného odvolacím súdom v rozpore

so zákonom, spomenutou judikatúrou a tieţ predchádzajúcim výkladom dovolacieho súdu

predpokladá neprípustný zánik práva spoločného nájmu bytu uplynutím výpovednej lehoty

na základe len jednej z týchto výpovedí (skôr doručenej); v inom momente tohto procesu sa –

naopak – doručeniu práve tejto výpovedi (skôr doručenej) nepriznávajú právne účinky.

Právne závery, ktoré z týchto ustanovení vyvodil odvolací súd,

preto nemoţno povaţovať za správne.

Z uvedeného vyplýva opodstatnenosť námietky dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací

súd (aj) so zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. augusta 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková