Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/63/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. B., bývajúcej v Š.,

proti ţalovanému S., s.r.o. so sídlom v Š., IČO: X., zastúpenému JUDr. J. P., advokátom so

sídlom v Š., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde

Nové Zámky pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 19. októbra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 24. júna 2010 č.k. -410 určil, ţe

nehnuteľnosť v katastrálnom území Š., parcela číslo X. - zastavaná plocha o výmere X. m²

ako novovytvorená parcela podľa geometrického plánu č. X. zo dňa 8. júna 2009, tvoriaceho

súčasť rozsudku (ďalej len „nehnuteľnosť“), patrí do výlučného vlastníctva ţalobkyne

a rozhodol o náhrade trov konania účastníkov a štátu. Rozhodnutie odôvodnil existenciou

naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na určení jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

pretoţe iným spôsobom ţalobkyňa nemôţe odstrániť stav právnej neistoty a dosiahnuť

zosúladenie ňou tvrdeného právneho stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

Rozhodol tak po zistení, ţe ţalobkyňa nehnuteľnosť zameranú geometrickým plánom ako

novovytvorenú parcelu č. X. o výmere X. m² dobromyseľne uţívala od roku 1981 na základe

darovacej zmluvy registrovanej pod č. X. a k tejto nehnuteľnosti nadobudla vlastnícke právo

vydrţaním v zmysle , pretoţe nehnuteľnosť

2

dobromyseľne a nerušene uţívala počas 10 ročnej vydrţacej doby. O trovách konania súd

rozhodol podľa o trovách štátu podľa

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 19. októbra 2011 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách

odvolacieho konania. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa z jeho vecne správnych

dôvodov potvrdil ( ) a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, ţe zníţená

výmera parciel darovaných a uţívaných ţalobkyňou (o X. m²) ale nezapísaná v katastri

nehnuteľností, bola zistená aţ v roku 2000 v súvislosti s tvorbou Základnej mapy veľkej

mierky (ZMVM). Pokiaľ ide o dobromyseľnosť ţalobkyne uviedol, ţe ţalobkyňa tak pri

vstupe do drţby nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy z roku 1982 bola dobromyseľná,

ako aj v celom ďalšom priebehu vydrţacej doby. V uţívaní nehnuteľnosti nebola rušená

ţalovaným a dňa 1. januára 1992 uplynula vydrţacia doba, kedy ţalobkyňa k nehnuteľnosti

nadobudla vlastnícke právo vydrţaním. K námietke ţalovaného o prekročení poučovacej

povinnosti súdom prvého stupňa pri odstraňovaní vád ţaloby odvolací súd uviedol, ţe výzvu

ţalobkyni na úpravu ţalobného petitu s poučením, ktoré vady ţalobného petitu má odstrániť,

nemoţno povaţovať za prekročenie poučovacej povinnosti podľa

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil a

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalovaný, ktorý ţiadal napadnutý

rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť, alternatívne ho ţiadal napadnutý rozsudok zrušiť

a konanie zastaviť. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

Namietal nesprávny postup odvolacieho súdu, ktorý odôvodnil svoje predchádzajúce

zrušujúce uznesenie ustanoveniami zákona, ktoré nemohol pouţiť a v rozpore s § 5 ods. 1

uloţil okresnému súdu povinnosť poskytnúť ţalobkyni poučenie o úprave petitu

s prihliadnutím aj na záver znaleckého posudku č. 2/2009 a geometrického plánu č. X.. Týmto

postupom došlo k prekročeniu poučovacej povinnosti súdu (R 20/1994), pretoţe poučenie

ţalobkyne sa netýkalo len podmienok, spôsobu a účinkov výkonu jej práv a povinností

výlučne procesnej povahy, ale aj hmotnoprávnych podmienok uplatňovaného nároku. Súdy

tieţ porušili zásadu hodnotenia dôkazov a samotné dôkazy nesprávne hodnotili. Ţalovaný tieţ

namietal nesprávne právne posúdenie otázky dobromyseľnosti drţby nehnuteľnosti

ţalobkyňou, nejednoznačné vymedzenie plynutia vydrţacej doby ako aj otázky nadobudnutia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ţalobkyňou.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe obsah dovolania je totoţný

s odvolaním ţalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa, pričom s argumentmi v ňom

uvedenými sa uţ podrobne vyporiadal odvolací súd. Preto navrhla dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z

Vzhľadom na dovolací súd skúmal, či procesná prípustnosť

dovolania nevyplýva z Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ vyššie uvedené procesné vady konania v zmysle aţ g/

nenamietal a ţiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Preto ani z vyššie

uvedených ustanovení nevyplýva prípustnosť dovolania ţalovaného.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľ súdom vytýka prekročenie rozsahu

poučovacej povinnosti v zmysle , keď odvolací súd vo svojom predchádzajúcom

zrušujúcom uznesení (ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 26. októbra

2009 č.k. -319) uloţil okresnému súdu povinnosť podľa poučiť

ţalobkyňu s prihliadnutím na záver znaleckého posudku č. 2/2009 a geometrického plánu

č. X. konkretizovať petit ţaloby s poukazom na Uvedenú námietku dovolací

súd povaţuje na neopodstatnenú, pretoţe vytýka nesprávny postup odvolacieho súdu

v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý predmetným dovolaním nie je napadnutý.

Odvolací súd aj v dovolaním napadnutom rozsudku zaujal správny názor na totoţnú

námietku ţalovaného o vytýkanom prekročení poučovacej povinnosti v jeho odvolaní,

s ktorým sa dovolací súd stotoţňuje. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedená námietka nie

je vadou v zmysle zakladajúcou prípustnosť dovolania proti napadnutému

rozsudku odvolacieho súdu.

Dovolateľ v dovolaní tieţ namietal, ţe konanie je postihnuté tzv. inou vadou podľa

, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie veci, ktorú ale

skutkovo nevymedzil. Pokiaľ zastával názor, ţe touto inou vadou je ním opakovane tvrdené

prekročenie poučovacej povinnosti ţalobkyne súdmi nad rámec , treba uviesť, ţe

procesnú vadu tejto povahy treba povaţovať za relevantný dovolací dôvod, ktorý moţno

úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní; sama takáto vada ale procesnú prípustnosť

dovolania nezakladá. I keby teda prípadne v konaní na súdoch niţších stupňov došlo

k procesnej vade (procesným vadám) subsumovateľnej pod uvedené ustanovenie, nezakladalo

by to prípustnosť dovolania ţalovaného. Pre prípad, ţe namieta neúplnosť skutkových zistení

súdov (prehliadnutie, nezohľadnenie alebo nedostatočné zohľadnenie určitých skutočností,

ktoré zo svojho pohľadu povaţuje za rozhodujúce), môţe ísť o námietku, ţe v konaní došlo

k takejto „inej procesnej vade“. Aj v súvislosti s tým treba ale zopakovať, ţe s výskytom tejto

procesnej vady, i keby k nej došlo (dovolací súd vec z tohto aspektu neskúmal), Občiansky

súdny poriadok nespája prípustnosť dovolania.

Formulácie obsiahnuté v dovolaní svedčia tieţ o tom, ţe dovolateľ spochybňuje

správnosť procesu hodnotenia vykonaných dôkazov. K tomu dovolací súd uvádza, ţe

nesprávnosť hodnotenia dôkazov nie je dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

(R 42/1993). Do obsahu základného práva podľa Slovenskej

republiky nepatrí právo účastníka konania doţadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov ().

Dovolanie je tieţ odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1

písm. c/ ) v otázke dobromyseľnosti drţby spornej nehnuteľnosti (resp. jej časti)

ţalobkyňou, doby vydrţania i spôsobu nadobudnutia vlastníctva. Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny

právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací

dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách

konania podľa a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy

(ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy

aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Ţalovaný v dovolaní napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov

prvostupňového i odvolacieho konania. Tieto výroky, i keď tvoriace súčasť rozsudku, majú

povahu uznesenia (viď § 167 ods. 1 O.s.p). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

o náhrade trov konania je ale v zmysle procesne neprípustné. Prípustnosť

dovolania ţalovaného v tejto časti by mohla zaloţiť iba procesná vada konania uvedená

v (viď R 117/1999), vada tejto povahy ale v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Pokiaľ dovolateľ tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnený,

ţe odvolací súd sa nevyporiadal s jeho námietkami, namieta existenciu procesnej vady

uvedenej v (viď R 111/1998). Takáto vada môţe byť úspešne

uplatnená len v procesne prípustnom dovolaní (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , , ,

a ). Ide o vadu, ktorá je povaţovaná za relevantný dovolací

dôvod ( ), prípustnosť dovolania ale nezakladá; v danom prípade

bola uplatnená v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalovaného

je procesne neprípustné. Vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa

v spojení s bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolania.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov tohto

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. februára 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková