Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/43/2012

Identifikačné číslo spisu: 8010200590 Dátum vydania rozhodnutia: 12.03.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:8010200590.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: NEZAN, s.r.o., so sídlom Dukelská 137/841, Giraltovce, IČO: 36 444 871, zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/225/8995- 68398/2010/990879-r zo dňa 02.06.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -40 zo dňa 17.02.2012, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -40 zo dňa 17. februára 2012 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/225/8995-68398/2010/990879-r zo dňa 02.06.2010, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Svidník č. /Vaň zo dňa 02.03.2010, ktorým podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v sume 9.593,67 €.

Rozsudok odôvodnil tým, že zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že ide o dodávateľsko- odberateľský vzťah medzi žalobcom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky a daňovými subjektmi, ktoré žalobcovi dodali služby a sú rovnako registrovaní pre daň z pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky. Z predložených faktúr je nepochybné, že žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty z obchodného vzťahu medzi uvedenými

spoločnosťami. Medzi žalobcom a daňovými orgánmi je nesporné, že služby boli vykonané slovenskými dodávateľmi na území Českej republiky a konečným odberateľom vo vzťahu dodávateľ - odberateľ sú žalobca a české spoločnosti BAEST, a.s. a ČKD Kutná Hora, Česká republika, ktoré sú identifikované pre daň v Českej republike.

Ustanovenie veta za bodkočiarkou o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) podľa názoru krajského súdu vyžaduje, pokiaľ tovar nie je odoslaný alebo prepravený mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, teda pokiaľ tovar nebol odoslaný mimo územia Českej republiky, aby služba, ktorá bola realizovaná s miestom dodania na území Českej republiky pre odberateľa, ktorý je registrovaný pre daň na území Slovenskej republiky, t.j. žalobcu, aby za miesto dodania bol považovaný členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali. Argumentácia žalobcu, že tovar bol českými odberateľmi žalobcu prepravený, resp. odoslaný mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je právne irelevantná, pretože žalobca si neuplatňuje daň z pridanej hodnoty vo vzťahu k českým obchodným partnerom, ale ide o vzťah medzi ním ako odberateľom a slovenskými dodávateľmi a miestom dodania služby je územie Českej republiky, pričom daň z pridanej hodnoty je uplatnená medzi slovenskými daňovými subjektmi registrovaným pre daň z pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky. Predmetom dane podľa citovaného zákona je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, pričom zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že služba nebola poskytnutá v tuzemsku, a teda dodávateľom žalobcu nevznikla povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty. Základným kritériom pre posúdenie práva na odpočítanie dane je, či je splnená zákonom upravená podmienka uvedená v ustanovení Vzhľadom na to, že dodávateľom žalobcu nevznikla daňová povinnosť, aplikácia ustanovenia v predmetnej veci do úvahy neprichádza. Rovnako je už následne irelevantné splnenie podmienok podľa citovaného zákona.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že daňové právo je právom verejným. V oblasti verejného práva je možné vykladať právnu normu výlučne v súlade so základnými ústavnými princípmi. Akýkoľvek iný výklad verejnoprávnych noriem, ktoré samé o sebe sa javia ako nejednoznačné, t.j. také, ktoré neumožňujú občanom, či v tomto prípade daňovým subjektom urobiť si aspoň predstavu o svojej právnej situácii, sú v rozpore s jedným z definičných princípov právneho štátu, ktorým je právna istota (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). V ďalšom zo svojich nálezov sp. zn. ústavný súd uvádza, že je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a druhý ústavne nekonformný), vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Podľa názoru ústavného súdu vyslovenom v náleze , jedným z definičných princípov právneho štátu je právna istota. Nejasnosť a vágnosť ustanovenia zákona vytvára podľa ústavného súdu stav právnej neistoty, čím sa ustanovenie dostáva do rozporu s . Ústavný súd v náleze uvádza, že požiadavkou právnej istoty je, aby zákony v právnom štáte boli pochopené dostatočne a aby umožňovali ich adresátom urobiť si aspoň predstavu o svojej právnej situácii. Jedným zo základných znakov právneho štátu je princíp právnej istoty. Ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. uviedol, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Každý všeobecne záväzný právny predpis musí byť svojim obsahom aj dôsledkami v súlade s princípom právnej istoty. Princíp právnej istoty znamená, že právne predpisy umožňujú občanom predvídať spôsob konania orgánov štátu a tiež presne určiť, resp. predvídať svoje práva a povinnosti vyplývajúce občanom z právneho predpisu. Tak z daňového spisu, ako aj zo žaloby vyplýva, že výklad ustanovení a ods. 7 , ktorý zvolil žalobca a jeho dodávatelia, bol úplne legitímny a v čase výkonu daňovej kontroly nebol jednoznačný ani pre žalovaného. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že dôvody uvedené v odvolaní považuje v celom rozsahu za neopodstatnené, obsahom sú totožné s dôvodmi uvedenými v žalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca oproti žalobe nič viac nenamieta, v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch

uvedených vo vyjadrení k žalobe. Navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( , ďalej len ,,“) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu ( , veta prvá ) bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením ( , veta prvá ), vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa veta druhá v spojení s potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -40 zo dňa 17.02.2012 ako vecne správny.

Žalobca preukazoval splnenie podmienky ustanovenia tým, že bolo preukázané, že služba bola dodaná žalobcovi na území Českej republiky a podľa formulácie vety za bodkočiarkou možno dospieť k záveru, že na aplikáciu citovaného ustanovenia zákona postačuje, ak táto podmienka bola splnená, t.j. podmienka odoslania alebo prepravenia tovaru je splnená odoslaním alebo prepravením tovaru mimo členského štátu aj treťou osobou. Podľa v znení účinnom v roku 2006, miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú, s výnimkou podľa .

Podľa v znení účinnom v roku 2006, miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sa vykonávajú pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom, ako je členský štát, kde sa práce fyzicky vykonávajú, je členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým sa mu služba dodala; ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali.

Zo skutkového stavu tak ako ho zistili daňové orgány je preukázané, že miestom dodania služby, ktorá spočívala v práci na hnuteľnom hmotnom majetku pre odberateľa - žalobcu, je územie Českej republiky. Uvedené činnosti vykonávali subjekty zaregistrované na daň z pridanej hodnoty v Slovenskej republike, a to dodávatelia O. W. - X., W. Z. a spoločnosť DREVO MV, s.r.o.

Výklad sporného ustanovenia veta za bodkočiarkou v znení účinnom v roku 2006 uskutočňoval najvyšší súd už v právnej veci žalobcu v rozsudku zo dňa 18.02.2010 a týkal sa zdaňovacieho obdobia DPH III. štvrťrok 2006. Najvyšší súd považuje výklad za ustálený a stotožňuje sa s právnym názorom žalovaného na s. 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

„Podstatnou námietkou odvolávajúceho sa je určenie miesta dodania služieb (dodávateľských prác) vykonaných daňovými subjektmi identifikovanými pre daň v Slovenskej republike pre kontrolovaný daňový subjekt, ktorý je takisto identifikovaný pre daň v Slovenskej republike s miestom výkonu prác v Českej republike, t.j. plnenie podmienok uvedených v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vo väzbe na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. K plneniu vyššie uvedených podmienok je potrebné pristupovať samostatne podľa jednotlivých dodávateľsko-odberateľských vzťahov. To znamená, že ak slovenskí platitelia O. W. - X., K. a W. Z., M. M. vykonali práce na hnuteľnom majetku platiteľov BAEST, a.s., Benešov u Prahy a ČKD Kutná Hora, a.s., Kutná Hora identifikovaných pre daň v Českej republike na území Českej republiky pre platiteľa NEZAN, s.r.o., Matovce 12 identifikovaného pre daň v Slovenskej republike, potom ide o dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi slovenskými subjektmi. V zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, miestom dodania služieb, ktorými sú práce na hnuteľnom hmotnom majetku, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú, okrem výnimky, ktorá je uvedená v citovaného zákona. Vzhľadom

na skutočnosť, že hnuteľný hmotný majetok sa nepremiestnil mimo členského štátu, t.j. zostal zatiaľ v štáte, kde sa práce vykonali, vzťahuje sa na poskytnuté služby určenie miesta dodania Česká republika, a to podľa poslednej vety § 16 ods. 7, t.j.: „Ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali".

Z uvedeného vyplýva, že podstatnou okolnosťou je rozlišovanie jednotlivých, samostatných daňových transakcií, v rámci ktorých došlo k samostatným zdaniteľným plneniam. Ustanovenie sa v danom prípade týka určenia miesta dodania služby pri konkrétnej daňovej transakcii medzi dvoma daňovými subjektmi, ktorá transakcia spĺňa náležitosti ustanovenia . K vývozu tovaru by muselo dôjsť v rámci služby, ktorá je predmetom úpravy ustanovenia V konaní však nebolo sporné, že služby alebo plnenie, ktoré žalobca získal ďalej dodal subjektu BAEST, a.s. a ČKD Kutná Hora, a.s. so sídlom v Českej republike. Išlo už o nadväzujúcu, samostatnú daňovú transakciu, ktorá nemá priamy vzťah k ust. V tomto prípade teda predmetné služby po ich poskytnutí - dodaní žalobcovi zhotoviteľmi (dodávatelia registrovaní na daň na území Slovenskej republiky), neboli odoslané alebo prepravené mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali (t.j. mimo územia Českej republiky), naopak tieto služby boli ďalej dodané žalobcom inému subjektu - daňovníkovi z Českej republiky, a to s miestom dodania na území Českej republiky.

Z uvedeného dôvodu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že daňové orgány postupovali zákonne, keď žalobcovi vyrubili rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v sume 9.593,67 €, keďže v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka vyplývajúca z ustanovenia za bodkočiarkou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

O trovách konania rozhodol súd podľa 246c ods. 1 veta prvá v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.