Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/91/2010

Potvrdené rozhodnutím 3Sžf/43/2012
„Identifikačné číslo spisu: 8010200590 Dátum vydania rozhodnutia: 12.03.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:8010200590.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: NEZAN, s.r.o., so sídlom Dukelská 137/841, Giraltovce, IČO: 36 444 871, zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/225/8995- 68398/2010/990879-r zo dňa 02.06.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/91/2010-40 zo dňa 17.02.2012, jednomyseľne rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/91/2010-40 zo dňa 17. februára 2012 p o t v r d z u j e. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu NEZAN, s.r.o., 090 42 Matovce 12, IČO: 36 444 871, právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu, so sídlom Vazovova č. 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 02. júna 2010 č. I/225/8995-68398/2010/990879-r na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania v úvodnej časti uvedeného rozhodnutia, ktoré žiadal v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu vo Svidníku zo dňa 02. marca 2010 pod č. /Vaň zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia boli vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobca bol týmito rozhodnutiami ukrátený na svojich právach.

Žalobca namietal, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu uviedol základnú námietku týkajúcu sa výkladu ustanovení a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej podľa jeho názoru, zákon výslovne neurčuje, že tovar má byť vyvezený alebo prepravený v rámci zmluvných vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom fakturovaných služieb. S námietkou žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal, pričom ustanovenie , druhá veta o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov mu to ukladá. Podľa názoru žalobcu bez splnenia tejto zákonnej povinnosti nemôže byť rozhodnutie žalovaného zákonné.

Ďalej poukázal na to, že sa žalovaný nevyporiadal ani s druhou námietkou uvedenou v odvolaní, a tou je poukázanie na nejednotnosť výkladu ustanovenia citovaného zákona, čo bezprostredne súvisí s aplikáciou , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a SR, podľa ktorého musí byť výklad všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s . Žalobca citoval SR ako aj SR a konštatoval, že štátne orgány na poli verejného práva môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje. K tejto našej námietke nezaujal žalovaný žiadne stanovisko, pričom problematiku výkladu ustanovení a citovaného zákona, ako to vyplýva z odpovede žalovaného zo dňa 20. marca 2007, považuje sám žalovaný za nejednoznačnú.

Žalovaný podľa názoru žalobcu sa nevyporiadal ani s treťou námietkou týkajúcou sa porušenia ustanovenia o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dodatočný platobný výmer zo dňa 02. marca 2010 obsahuje všetky náležitosti, a to tak, ako to ustanovuje citovaného zákona. Pritom žalobca v odvolaní výslovne uviedol, že odôvodnenie prvostupňového orgánu neobsahuje podstatnú náležitosť ustanovenia a to aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalobca ďalej argumentoval tým, že prvostupňový orgán v citovanom dodatočnom platobnom výmere totiž výslovne uviedol, že hnuteľný majetok, na ktorom boli vykonané predmetné práce v rámci zmluvných vzťahov medzi dodávateľmi týchto služieb ... a spoločnosťou NEZAN, s.r.o. ako odberateľom týchto služieb nebol spoločnosťou žalobcu prepravený ani odoslaný mimo členského štátu, kde sa tieto práce vykonali, takže sa na dodané služby nevzťahuje výnimka a nedochádza k prenosu daňovej povinnosti podľa Zákona o dani z pridanej hodnoty na odberateľa služieb, na spoločnosť žalobcu. Aká úvaha viedla správcu dane k hodnoteniu dôkazu, že predmetný hmotný majetok mala podľa zákona prepraviť alebo odoslať mimo územia Českej republiky spoločnosť žalobcu, v odôvodnení dodatočného platobného výmeru podľa žalobcu nie je. Na základe toho potom žalovaný nemôže tvrdiť, že sa zákonným spôsobom vysporiadal s touto námietkou.

Ďalej žalobca dôvodil tým, že pri právnom posudzovaní veci je potrebné najprv zdôrazniť, čo sporné nie je, čo teda nemá byť predmetom súdneho preskúmavania. Sporná podľa žalobcu nie je tá skutočnosť, že predmetné práce na hmotnom hnuteľnom majetku vykonali slovenskí dodávatelia, ako platitelia dane, pre slovenského odberateľa, tiež platiteľa dane. Sporná nie je ani tá skutočnosť, že predmetné práce na hmotnom hnuteľnom majetku boli vykonané v Českej republike. Sporná nie je ani tá skutočnosť, že hmotný hnuteľný majetok na ktorom sa predmetné práce vykonali, bol odoslaný mimo územia Českej republiky.

S poukazom na tieto tri skutočnosti, ktoré sporné nie sú a nikdy v priebehu daňovej kontroly neboli. Žalovaný až v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazuje na závažné právne chyby potvrdení českých spoločností BAEST, a.s., Benešov a ČKD Kutná Hora, a.s., Kutná Hora. Podľa žalobcu žalovaný tak spochybnil tieto potvrdenia a ak spochybnením potvrdení spochybnil aj samotné odoslanie tovaru mimo územia Českej republiky, bolo jeho zákonnou povinnosťou toto spochybnenie odstrániť a to buď zrušením rozhodnutia prvostupňového orgánu alebo vrátením mu veci na nové konanie, v ktorom by sa zistil skutkový stav v takom rozsahu, v akom ho vyžaduje žalovaný, alebo mal možnosť v záujme skutkového a právneho posúdenia daňovej veci uplatniť výzvu odvolávajúcemu sa na doplnenie a objasnenie skutočností o pravdivosti, úplností alebo správnosti ktorých má pochybnosti. Okrem toho mal možnosť požadovať od správcu dane, ktorý vydal rozhodnutie, aby doplnil výsledky daňového konania alebo odstránil chyby v konaní s určením primeranej lehoty.

Ďalej žalobca citoval ustanovenie § 16 ods. 7 Zákona o dani z pridanej hodnoty a z tohto zákonného ustanovenia podľa žalobcu vyplývajú zákonné skutočnosti, a to ak sa vykonávajú práce na hnuteľnom majetku, napr. slovenskými dodávateľmi a odberateľom je napr. slovenský platiteľ dane, je miestom dodania takýchto práv Slovenská republika, pretože táto pridelila odberateľovi identifikačné číslo pre daň - slovenskí dodávatelia budú fakturovať slovenskému odberateľovi daňou z pridanej hodnoty. Podľa žalobcu z tohto ustanovenia vyplýva, že ak by sa tento hmotný hnuteľný majetok neodoslal (nevyviezol) a to úplne jedno kedy a v rámci akých zmluvných vzťahov mimo územia Českej republiky, miestom dodania takýchto prác by bola Česká republika a slovenskí dodávatelia by fakturovali slovenskému odberateľovi podľa predpisov platných na území Českej republiky. Žalobca ďalej tvrdil, že v tomto konkrétnom prípade boli naplnené nasledujúce skutočnosti. Odberateľ (spoločnosť NEZAN, s.r.o.) je identifikovaný pre daň v SR, dodávatelia (O. W., W. Z. a spoločnosť DREVO MV, s.r.o.) sú tiež identifikovaní pre daň v SR, práce na hnuteľnom hmotnom majetku boli vykonané na území Českej republiky, tovar (hnuteľný hmotný majetok, na ktorom boli vykonané práce) bol odoslaný (vyvezený) mimo územia ČR.

Z uvedeného podľa žalobcu vzhľadom na ustanovenia § 15 ods. 6 a § 16 ods. 7 Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že ak je hnuteľný hmotný majetok, na ktorom boli vykonané práce, odoslaný alebo prepravený mimo územie ČR a to bez ohľadu na to, kto a kedy ho vyvezie, je v tomto prípade miesto dodania služby SR, pretože Slovenská republika pridelila odberateľovi spoločnosti žalobcu identifikačné číslo pre daň. Fakturácia medzi dodávateľmi na jednej strane a odberateľom spoločnosťou žalobcu na druhej strane bola vykonaná v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty.

Žalobca ďalej citoval SR, SR, a SR. Zároveň citoval ustanovenie o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. v ktorom sa uvádza, že správca dane je popri základnej požiadavke chrániť záujmy štátu povinný tiež dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

Žalobca v závere žaloby argumentoval tým, že právny poriadok sa môže uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum a k dôležitým materiálnym znakom právneho štátu je aj existencia kritérií, podľa ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje každá právna norma ( citácia Drgonec, komentár Heuréka 2004, str. 54 - 58 ). Žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. a sp. zn. . Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré podľa žalobcu preukazujú, že rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu Svidník bolo vydané v rozpore so zákonom, bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci a týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach, navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12. októbra 2010, v ktorom navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnúť, pretože považuje rozhodnutie žalovaného za správne, pričom poukázal v celom rozsahu na dôvody, ktoré sú uvedené v rozhodnutí žalovaného.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaným vyplýva, že Daňový úrad Svidník, ako prvostupňový správny orgán Dodatočným platobným výmerom podľa v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty spoločnosti NEZAN, s.r.o., IČO 36444871, DIČ 2020002061, 090 42 Matovce 12 rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v sume 9 593,67 EUR.

Dodatočný platobný výmer správny orgán odôvodnil tým, že vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty NEZAN, s.r.o., so sídlom Matovce 12 daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. /Nem zo dňa 02. februára 2010, ktorý bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený dňa 26. februára 2010.

Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou Daňový úrad Svidník vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 daň v sume 289 019,-Sk, po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje 9 593,67EUR nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie , , , a citovaného zákona.

Kontrolou účtovných dokladov kontrolná skupina zistila, že si žalobca ako platiteľ dane v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2006 uplatnil odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných obchodov (zváračské a zámočnícke práce) v celkovej sume 289 018,50 Sk. Uvedené služby spoločnosti NEZAN, s.r.o. fakturovali dodávatelia W. O. - DOMUR, XXX XX K. XXX, na základe Zmluvy o dielo č. 25/2005, W. Z., M. raja XX/X, XXX XX M. G., na základe Zmluvy o dielo č. 12/2006 a DREVO MV, s.r.o., 082 53 Petrovany 161, na základe Zmluvy o dielo č. 13/2006.

Správca dane ďalej tvrdil, že nakoľko práce na hnuteľnom majetku boli vykonané v Českej republike, miestom dodania služieb podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bolo miesto, kde slovenskí dodávatelia práce vykonali, teda Česká republika a v nadväznosti na ustanovenie citovaného zákona dodanie uvedených služieb pre spoločnosť NEZAN s.r.o. nebolo predmetom dane v tuzemsku, ale malo byť predmetom dane v Českej republike. Rovnako hnuteľný majetok, na ktorom boli vykonané predmetné práce v rámci zmluvných vzťahov medzi dodávateľmi týchto služieb , t.j. pánom W. O. - DOMUR, XXX XX K. XXX, pánom W. Z., M. raja XX/ X, XXX XX M. G., spoločnosťou DREVO MV s.r.o., 082 53 Petrovany 161 a spoločnosťou NEZAN, s.r.o., ako odberateľom týchto služieb nebol spoločnosťou NEZAN, s.r.o. prepravený ani odoslaný mimo

členského štátu, kde sa tieto práce vykonali, takže sa na dodané služby nevzťahuje výnimka a nedochádza k prenosu daňovej povinnosti podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odberateľa služieb, na spoločnosť NEZAN, s.r.o. .

Týmto došlo k porušeniu , v nadväznosti na , a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože podľa citovaných ustanovení predmetom dane pri poskytovaní služieb za protihodnotu je poskytnutie služieb v tuzemsku, a keďže podľa vyššie uvedených zistení miestom dodania poskytnutých služieb v rámci uzatvorených zmlúv bola Česká republika, nevznikla dodávateľom služieb daňová povinnosť v tuzemsku a následne potom nevzniklo odberateľovi týchto služieb, spoločnosti NEZAN, s.r.o., právo na odpočítanie dane.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 02. júna 2010 pod č. I/225/8995-68398/2010/990879-r rozhodol o odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo identické dôvody ako sú uvedené v žalobe tak, že rozhodnutie správcu dane ako prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Žalovaný odôvodnil výrok rozhodnutia tým, že poukázal na dôvody prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj na dôvody odvolania žalobcu a konštatoval, že preskúmal dodatočný platobný výmer Daňového úradu Svidník zo dňa 02. marca 2010 pod č. /Vaň v rozsahu skutočností uvádzaných v odvolaní podľa v znení neskorších predpisov zistil, že správca dane vykonal u daňového subjekt - žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok, II. štvrťrok a IV. štvrťrok 2006 o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č.737/320/2715/2010/Nem zo dňa 02. februára 2010 a dodatku zo dňa 25. februára 2010, ktorý bol prerokovaný s daňovým subjektom dňa 26. februára 2010. Poukázal na výsledky zistené vykonanou daňovou kontrolou a uviedol, že rámci daňovej kontroly správca dane zistil, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého dodatočného platobného výmeru, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2006 z prijatých zdaniteľných obchodov od dodávateľov O. W. - DOMUR W. Z., M. G. a DREVO MV, s.r.o., Petrovany na základe zmlúv o dielo. Žalovaný ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia, ako aj na príslušnú citáciu ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, ako aj zákona o správe daní a poplatkov.

Žalovaný pri preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona a zistil, že bolo vydané v súlade so zákonom a námietky odvolávajúceho sú neopodstatnené. Zo spisového materiálu a zisteného skutkového stavu vyplýva, že v danom prípade si dve spoločnosti identifikované pre daň v Českej republike, a to BAEST, a.s., Černoleská 1930, Benešov u Prahy, Česká republika, DIČ CZ26417936 a ČKD Kutná Hora, a.s., Karlov 197, Kutná Hora, Česká republika, DIČ CZ00508055 objednali u žalobcu, ktorý bol identifikovaný pre daň v Slovenskej odborné činnosti v oblasti výroby, montáže a servisu, t. j. práce na hnuteľnom hmotnom majetku. Spoločnosť žalobcu na vykonanie vyššie uvedených prác uzatvorila dodávateľské zmluvy s tromi daňovými subjektmi identifikovanými pre daň v Slovenskej republike a to O. W. - DOMUR, Hlinné, IČ DPH SK 1020682069, W. Z., M. G., IČ DPH SK1020682069 a DREVO MV, s.r.o., Petrovany, IČ DPH SK2020012698, s ktorými mal uzatvorené zmluvy o dielo. Práce, dodané slovenskými daňovými subjektmi na základe vyššie uvedených zmlúv o dielo boli vykonané v Českej republike v priestoroch spoločnosti BAEST, a.s., Benešov u Prahy resp. v priestoroch spoločnosti ČKD Kutná Hora, a.s., Kutná Hora. Hnuteľný majetok, na ktorom boli realizované predmetné práce bol podľa potvrdení, ktoré vystavili české spoločnosti BAEST, a.s., Benešov a ČKD Kutná Hora, a.s., Kutná Hora, odoslaný mimo územia Českej republiky. Zároveň však je potrebné zdôrazniť, že predmetné potvrdenia vykazujú závažné právne chyby a to ani jedno z týchto potvrdení nie je podpísané členom štatutárneho orgánu, t. j osobou, ktorá je oprávnená za spoločnosť konať. V potvrdení od spoločnosti ČKD Kutná Hora, a.s. sú uvedené aj faktúry od subdodávateľov O. W. a DREVO MV s.r.o., Petrovany 161 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia III. štvrťrok 2006, ktoré boli predmetom odvolacieho konania v inej veci. Výsledok tohto konania bol napadnutý daňovým subjektom žalobou na Krajskom súde v Prešove a neskôr na základe odvolania na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Vo všetkých týchto konaniach daňový subjekt uviedol, že práce fakturované subdodávateľmi O. W. a DREVO MV, s.r.o. vyššie uvedenými faktúrami vykonával v priestoroch spoločnosti BAEST, a.s., Benešov, čo je však v rozpore s predloženým potvrdením.

Žalovaný argumentoval tým, že podstatnou námietkou žalobcu je určenie miesta dodania služieb (dodávateľských prác) vykonaných daňovými subjektmi identifikovanými pre daň v Slovenskej republike pre kontrolovaný daňový subjekt, ktorý je takisto identifikovaný pre daň v Slovenskej republike s miestom výkonu prác v Českej republike t.j. plnenie podmienok uvedených v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vo väzbe na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa žalovaného k plneniu vyššie uvedených podmienok je potrebné pristupovať samostatne podľa jednotlivých dodávateľsko- odberateľských vzťahov. To znamená, že ak slovenskí platitelia O. W. - DOMUR, , W. Z. a DREVO MV, s.r.o., Petrovany 161 vykonali práce na hnuteľnom majetku platiteľov BAEST, a.s., Benešov u Prahy a ČKD Kutná Hora, a.s., Kutná Hora identifikovaných pre daň v Českej republike na území Českej republiky pre platiteľa dane spoločnosti NEZAN, s.r.o., Matovce 12 identifikovaného pre daň v Slovenskej republike, potom ide o dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi slovenskými subjektmi. V zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov miestom dodania služieb, ktorými sú práce na hnuteľnom hmotnom majetku je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú, okrem výnimky, ktorá je uvedená v citovaného zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že hnuteľný hmotný majetok sa nepremiestnil mimo členského štátu, t. j. zostal zatiaľ v štáte, kde sa práce vykonali, vzťahuje sa na poskytnuté služby určenie miesta dodania Česká republika, a to podľa poslednej vety , t.j.: „ ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali."

Žalovaný ďalej tvrdil, že v nadväznosti na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dodanie uvedených služieb slovenskými dodávateľmi pre kontrolovaný daňový subjekt NEZAN, s.r.o., Matovce 12 nebolo predmetom dane v tuzemsku. Pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty pri vyššie uvedenej službe daňové subjekty boli povinné postupovať podľa legislatívy upravujúcej zdaňovanie daňou z pridanej hodnoty v Českej republike, kde bolo miesto dodania danej služby. Práce na hnuteľnom majetku boli vykonané v Českej republike dodávateľmi - slovenskými daňovými subjektmi, ktorí boli povinní registrovať sa za platiteľov dane z pridanej hodnoty na území Českej republiky a fakturovať odberateľovi - slovenskému daňovému subjektu so sadzbou dane platnou v Českej republike. Preto ani žalobcovi, ako platiteľovi dane nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci a porušení a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších správcom dane je neopodstatnená. Ďalšia námietka žalobcu o porušení v znení neskorších predpisov v procese výkonu daňovej kontroly je taktiež neopodstatnená.

Posledná námietka žalobcu o porušení v znení neskorších predpisov je neopodstatnená, pretože dodatočný platobný výmer zo dňa 02. marca 2010 obsahuje všetky náležitosti, a to tak, ako to ustanovuje citovaného zákona, t. j. vrátane odôvodnenia, v ktorom je rozpísaný zistený skutkový stav, na základe ktorého sa rozhodovalo, uvedené právne predpisy, na základe ktorých sa rozhodovalo, ako aj podrobne uvedené zdôvodnenie porušenia príslušných ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Na základe týchto skutočností žalovaný po preskúmaní dodatočného platobného výmeru v rozsahu požadovanom v odvolaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáha preskúmania právoplatného rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti .

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj

fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy .

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( ).

Podstatnou námietkou žalobcu v žalobe je, že daňové orgány, teda správca dane Daňový úrad Svidník a následne žalovaný Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v predmetných veciach nesprávne aplikovali ustanovania o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 31. decembru 2006 vzhľadom na uvedené zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006.

Zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že ide o dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi žalobcom ako spoločnosťou s ručením obmedzeným registrovanou pre daň z pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky a rovnako sú na území Slovenskej republiky registrované aj daňové subjekty, ktoré žalobcovi - spoločnosti NEZAN, s.r.o. dodali služby a sú registrovaní pre daň z pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky. Z predložených faktúr je nepochybné, že žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty z obchodného vzťahu medzi uvedenými spoločnosťami.

Základným kritériom pre posúdenie správnosti aplikácie ustanovení § 15 ods. 6 a § 16 ods. 7 Zákona o dani z pridanej hodnoty je zistiť čo je predmetom úpravy tohto zákona.

V ustanovení § 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty je stanovené, že tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty.

Predmet dane v ustanovení § 2 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, je charakterizovaný tak, že predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len dodanie služby) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.

Podľa ods. 2 písm. a) tohto ustanovenia citovaného zákona, na účely tohto zákona je tuzemskom územie Slovenskej republiky.

Medzi žalobcom a daňovými orgánmi, ktoré napadnuté rozhodnutia vydali je nesporné, že služby boli vykonané „ slovenskými dodávateľmi „ na území Českej republiky a konečným odberateľom vo vzťahu dodávateľ - odberateľ sú žalobca a české spoločnosti BAEST, a.s. a ČKD Kutná Hora, Česká republika, ktoré sú identifikované pre daň v Českej republike.

Zákon o dani z pridanej hodnoty v § 9 ods. 1 dodanie služby charakterizuje tak, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona ... .

Podľa § 15 ods. 6 citovaného zákona je miesto dodania služby charakterizované tak, že miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva; ak dodávateľ nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, je miestom dodania služby miesto, kde má bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava, ak sa v odsekoch 2 až 10 a v § 16 neustanovuje inak.

V § 16 ods. 7 citovaný zákon upravuje, že miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sa vykonajú pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom, ako je členský štát, kde sa práce fyzicky vykonajú, je členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým sa mu služba dodala; ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, je miestom dodania služby členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali.

Z uvedenej citácie ustanovenia § 16 ods. 7 veta za bodkočiarkou aj podľa názoru súdu vyžaduje, pokiaľ tovar nie je odoslaný alebo prepravený mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, teda pokiaľ tovar nebol odoslaný mimo územia Českej republiky, aby služba, ktorá bola realizovaná s miestom dodania na území ČR pre odberateľa, ktorý je registrovaný pre daň na území SR, t.j. žalobcu, aby za miesto dodania bol považovaný členský štát, v ktorom sa služby fyzicky vykonali.

Argumentácia žalobcu, že aplikácia vyššie citovaných ustanovení nie je správna, pretože tovar bol českými odberateľmi žalobcu prepravený, resp. odoslaný mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali je právne irelevantná, pretože žalobca si neuplatňuje daň z pridanej hodnoty vo vzťahu k českým obchodným partnerom, ale ide o vzťah medzi ním ako odberateľom a slovenskými dodávateľmi, a miestom dodania služby je územie Českej republiky, pričom daň z pridanej hodnoty je uplatnená medzi slovenskými daňovými subjektmi registrovaným pre daň z pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky. Predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. b) citovaného zákona je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, pričom zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že služba nebola poskytnutá v tuzemsku a teda aj podľa názoru súdu dodávateľom žalobcu nevznikla povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty.

Zákon č. 222/204 Z.z. odpočítanie dane v § 49 ods. 1 upravuje tak, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Základným kritériom pre posúdenie práva na odpočítanie dane je, či je splnená zákonom upravená podmienka uvedená v ustanovení § 49 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na to, že dodávateľom žalobcu nevznikla daňová povinnosť, aplikácia ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a, Zákona o dani z pridanej hodnoty aj podľa názoru súdu v predmetnej veci do úvahy neprichádza. Rovnako je už následne irelevantné splnenie podmienok podľa § 51 písm. a) citovaného zákona, podľa ktorého právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Námietky žalobcu vo vzťahu k o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov považuje aj súd za nedôvodné, pretože daňovými orgánmi neboli porušené základné zásady daňového konania, nakoľko tieto orgány postupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom chránili záujmy štátu a obcí a dbali na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostaných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Dôkazy, ktoré boli hodnotené podľa úvahy správcu dane a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadnuté bolo na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo v súlade s ustanovením ,

Podľa názoru súdu, tak ako to vyslovil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedošlo ani k porušeniu ustanovenia ako to uvádzal žalobca v odvolaní, pretože dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane zodpovedá kritériám obsiahnutým v ustanovení a odôvodnenie dodatočného platobného výmeru je jednoznačné, presvedčivé, vydané na základe dostatočne zistených skutočností a rovnako z tohto rozhodnutia vyplýva akými úvahami bol ovplyvnený správca dane pri hodnotení dôkazov a aké boli použité právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval.

Žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade s ustanovením , pričom preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní a rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s ustanovením citovaného zákona, pričom rozhodnutie je presvedčivé, jednoznačné, rešpektujúce príslušné ustanovenia o dani z pridanej hodnoty. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný vyporiadal so všetkými námietkami uvádzanými žalobcom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane.

Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, že pre posúdenie splnenia podmienok na odpočítanie dane podľa o dani z pridanej hodnoty je vyvezenie tovaru českými spoločnosťami ako odberateľmi spoločnosti žalobcu mimo územia Českej republiky s poukazom na to, že daň bola uplatnená na základe dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a slovenskými dodávateľmi je nepodstatnou skutočnosťou, pretože pre posúdenie správnosti aplikácie ustanovení a zákona o dani z pridanej hodnoty je nevyhnutné a podstatné tieto ustanovenia vykladať v priamom kontexte s ustanovením a Zákona o dani z pridanej hodnoty. Aj súd vyslovil názor, že s poukazom na znenie ustanovenia Zákona o dani z pridanej hodnoty slovenským dodávateľom nevznikla na území Slovenskej republiky daňová povinnosť, a preto ani žalobca nebol oprávnený v týchto konkrétnych prípadoch odpočítať daň.

Súd podľa preskúmal rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Senát Krajského súdu v Prešove sa na tomto rozhodnutí uzniesol jednohlasne v pomere 3:0 hlasov.

Súd o trovách konania rozhodol podľa a vzhľadom k tomu, že žalobca nemal v konaní úspech a žalovaný aj pri úspechu nemá nárok na náhradu trov konania, rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.