Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/375/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:

X., právne zastúpenému F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej: A. K., nar. X., bytom U.

o vymoženie sumy 429,66 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská

Sobota, pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 29. júna 2012, č. k. -32, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený spísal dňa 28. júna 2010 pred súdnym exekútorom JUDr. R. K. návrh

na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky 429,66 eur s príslušenstvom,

a to na základe rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom

zriadeného, S., a. s., K., IČO: X., zo dňa 15. apríla 2010, sp. zn. SR 00039/10. Následne

súdny exekútor požiadal Okresný súd Rimavská Sobota o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Okresný súd Rimavská Sobota

poverením č. 5609 091981 * zo dňa 26. augusta 2010.

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo dňa 15. februára 2012, č. k.

-11 exekúciu v zmysle ust. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s ust. § 45 ods. 2

2

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) zastavil. Rozhodnutie

o trovách konania si vyhradil po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal okresný súd predovšetkým na ust. § 41

ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; ust. § 35, § 45 ods. 1 a ods. 2

; ust. , , a , poukázal aj na čl.

2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 a ods. 3, čl. 6 ods. 1 a bod 1 písm. q/ prílohy Smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len

„Smernica Rady 93/13/EHS“); ust. a

V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že exekučné konanie v danej veci je

vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom S., a. s., so sídlom v B., sp. zn.: SR

00039/10 zo dňa 15. apríla 2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 10. mája 2010

a vykonateľným dňa 13. mája 2010. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť

zaplatiť oprávnenému sumu 484,10 eur spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy

272,20 eur od 21. augusta 2009 do 18. februára 2010 a zo sumy 217,76 eur od 19. februára

2010 do 22. marca 2010, zo sumy 163,32 eur od 23. marca 2010 do zaplatenia a nahradiť

trovy rozhodcovského konania v sume 171,45 eur, všetko v lehote do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere

č. 6790070 zo dňa 24. októbra 2008, ktorú okresný súd s ohľadom na povahu zmluvných

strán posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. V odôvodnení súd poukázal aj na európsku právnu

úpravu, dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa,

konkrétne na Smernicu Rady 93/13/EHS, aj na právny názor, vyplývajúci z rozsudkov

Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 a vo veci C-40/08. Okresný súd konštatoval, že

rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, pričom spôsob, akým

bola koncipovaná, formálne napĺňa podmienku, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané

ako výlučný prostriedok riešenia sporov, pretože sa jedná o rozhodcovskú doložku

nevýhradnú. Subjektom, ktorý však v konečnom dôsledku bude mať právo voľby medzi

rozhodcovským a všeobecným súdom takmer vždy je veriteľ, pretože miera jeho práv

v porovnaní s druhou zmluvnou stranou mu zabezpečuje dominanciu v uvedenom zmluvnom

vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Rozhodcovskou

3

doložkou, koncipovanou uvedeným spôsobom, dochádza reálne k narušeniu rovnováhy

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere už

v čase jej uzavretia bola neprijateľná zmluvná podmienka, a preto od počiatku neplatná

v zmysle účinného v čase uzavretia zmluvy. Ak na

podklade neplatnej rozhodcovskej doložky došlo k vydaniu exekučného titulu, ním priznané

plnenie je v rozpore s dobrými mravmi. Táto skutočnosť odôvodňuje zastavenie exekúcie

podľa Exekučného poriadku v spojení s .

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd

odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením zo dňa 29. júna 2012, č.

k. -32 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia

a ako vecne správne potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd preukázaný skutkový stav tak, ako ho uviedol

súd prvého stupňa. Okresný súd vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní

z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné

posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne vychádzajúc z príslušných ustanovení

, účinného v čase uzavretia zmluvy, v nadväznosti na články

Smernice Rady 93/13/EHS svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil. Odvolací súd zdôraznil, že

snaha dodávateľa použiť pri spotrebiteľskej zmluve podporne , naráža

na prednosť ustanovení , ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy a tiež

vykonávacích predpisov k nemu. Zmluvu medzi oprávneným a povinným je možné

považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa

o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy.

K odvolacej námietke oprávneného, smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský

rozsudok, odvolací súd zdôraznil vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul –

rozhodcovský rozsudok, že súd nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom

posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí

exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky),

ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má

predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom

s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch

ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené

stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 13. októbra 2011, zo dňa

9. februára 2012). Či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné, sa posudzuje z pohľadu

právneho predpisu, upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových

náležitostí rozhodnutia, t. j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv

a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať, sa skúma

materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný

titul počas celého exekučného konania, t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka

konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej

alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom

v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne

korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného

poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V súvislosti s otázkou, či súd, rozhodujúci v rámci exekučného konania uznesením,

ktorým bola exekúcia zastavená, mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska

relevantnosti exekučného titulu, poukázal odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. -19 z 23. novembra 2011, ktorý v nadväznosti

poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn.

z 27. januára 1997).

K oprávneným namietanej skutočnosti, že účastník rozhodcovského konania, ktorý

v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní

nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia

rozhodcovského rozsudku žalobou, podanou na príslušnom súde, odvolací súd uviedol, že je

irelevantná. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti

rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený

rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský

súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný

tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

Nie je sporné, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno preskúmať podľa

, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný

rozsudok súdu ( ). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôraznil vzhľadom

na oprávneným predložený exekučný – rozhodcovský rozsudok, že súd je oprávnený

a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne

uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný

titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to

právomoc. Tento právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v rozhodnutí Súdneho

dvora (ES) vo veci P. C-76/10 zo dňa 16. novembra 2010. Súdny dvor v súvislosti so

skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd

má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu

podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere, uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom.

Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere

považovať za nekalú v zmysle čl. 3 a 4 Smernice Rady 93/13/EHS a v prípade kladnej

odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa

vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto

podmienkou. ani predošlé vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res

iudicata, pretože poverenie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia.

Neobstojí preto ani tvrdenie oprávneného, že súd môže pristúpiť k zastaveniu konania

o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného

na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka.

Pokiaľ oprávnený namietal, že exekučný súd založil a svoje rozhodnutie odôvodnil

normatívnou úpravou, ktorá v Slovenskej republike nemá povahu prameňa práva, keď

aplikoval ustanovenie Smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú záväznosť, odvolací

súd poukázal na čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby

nekalé podmienky, použité v spotrebiteľských zmluvách so spotrebiteľom zo strany predajcu

alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby

zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia

možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka,

6

ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery

spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe

zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Smernice Rady 93/13/EHS bola prevzatá do nášho právneho

poriadku , ktorým sa novelizoval , pričom

na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS

je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo

k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Podľa názoru odvolacieho súdu, neobstoja ani argumentačné dôvody, spochybňujúce

postup súdu s akcentom na údajné porušenie ústavne garantovaných práv oprávneného, ako

účastníka konania na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti

pred súdom. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,

obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov, predložených

samotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenal, že všetky skutočnosti, potrebné

pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným a záver o vyslovení

neplatnosti rozhodcovskej doložky, sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o úvere

a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorých už na prvý pohľad je zrejmé, že ide

o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, preto nie je tak

možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako

účastníka konania. Tam, kde povinným je spotrebiteľ, súdna prax vyžaduje určitú zvýšenú

ochranu spotrebiteľa, lebo ho považuje za „slabšieho“ voči dodávateľovi a aj pri jeho

nečinnosti majú exekučný súd a exekútor dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola

na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. Rovnako nemá zákonné ani

skutkové opodstatnenie, námietka údajného vylúčenia dvojinštančnosti konania, nakoľko voči

uzneseniu exekučného súdu, ktorý rozhoduje či už o žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia, alebo v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vymieneného ust. § 57 ods. 1 písm.

g/ Exekučného poriadku pre neprípustnosť jej vedenia, je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2

veta posledná, § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) a preskúmanie vecnej správnosti

a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu, ako súdu prvého stupňa, je predmetom

odvolacieho – druhostupňového konania.

Postup exekučného súdu v danej veci bol plne odôvodnený, pretože okresný súd

správne zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá v zmluvných dojednaniach ako

súčasti zmluvy, uzavretej medzi oprávneným a povinnou, spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to vyplýva

z .

Zo zmluvy o úvere, ktorú uzavreli zmluvné strany dňa 24. októbra 2008 (č. l. 6 spisu)

vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej úver vo výške spolu 331,94 eur. V zmluvných

dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa zmluvné strany v dobe 17

„dohodli“ na spôsobe riešenia sporov – rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré

vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným

spoločnosťou S., a. s., so sídlomT.,, IČO: X., zapísanou v Obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu

na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu

na súde podľa príslušného právneho predpisu (). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý

vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom

súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky;

ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná

žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade

s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Odvolací súd sa zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami,

na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na základe námietok,

uvedených v odvolaní, dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, začlenená do rámca

podmienok štandardnej zmluvy, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa ( ). Rozhodcovská doložka sa

neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa nenachádza

za všeobecnými podmienkami, vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej

zmluvy. Ak úver bol poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinná ju

mohla prijať ako celok, vrátane úverových podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej

doložky, alebo ju odmietnuť ako celok. Je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval

koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporu zo zmluvy, boli tieto

riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.

Rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, keďže rozhodcovská doložka

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 5

). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných

podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť,

či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti

s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný

súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal).

Pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom

zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore

so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by

oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie

domáhať.

Odvolací súd ďalej uviedol, že ďalšími námietkami oprávneného, uvedenými

v odvolaní, sa nezaoberal, pretože prvostupňový súd namietanými skutočnosťami svoje

rozhodnutie neodôvodnil a vo vzťahu k vyššie uvedeným dôvodom, pre ktoré okresný súd

exekúciu zastavil, nie sú právne významné.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne

podľa a

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie a následne

podal aj doplnenie dovolania (ďalej len „dovolanie“), ktoré odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. ),

c) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

9

d) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

e) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. píms. b/ ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Oprávnený má v dovolaní za to, že odvolací súd sa odvoláva na nekonkrétne

ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a vnútroštátne právne normy, ktoré upravujú režim

spotrebiteľských zmlúv. Takéto posúdenie trpí aj základnými vadami svojej

nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti a z tohto dôvodu porušuje právo na súdnu ochranu podľa

. Podľa názoru oprávneného, tvrdenia súdu (rozhodcovská doložka

spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa;

spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej

doložky v takomto znení spôsobí, a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň

informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jeho

významu) nie sú akokoľvek zdôvodnené a preukázané a rovnako aj tvrdenie (žaloby, ktorých

cieľom je uspokojovanie nárokov z úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového

vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd) predstavuje ničím nepreukázanú domnienku súdu,

ktorá nemá základ v právnych či skutkových súvislostiach.

Ďalej oprávnený namieta, že súdy sa vôbec vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali

s judikatúrou Súdneho dvora a zároveň nezdôvodnili, prečo považujú rozhodcovskú doložku

za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere.

Oprávnený má za to, že v danom prípade je nutné požiadať najmä o výklad pojmu

„nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie.

Oprávnený preto žiada, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

v celom rozsahu zrušil a keďže rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie

prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd v celom rozsahu zrušil označené uznesenie

prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a v prípade

úspechu žiada, aby mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Taktiež navrhuje, aby

súd na základe v spojení s a Zmluvy

o fungovaní EÚ prerušil konanie a Súdnemu dvoru Európskej Únie na základe čl. 267 ods. 3

Zmluvy o fungovaní Európskej Únie predložil prejudiciálne otázky v znení uvedenom

v dovolaní. Oprávnený ďalej navrhol, aby dovolací súd postupoval podľa ust.

a rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 29. júna 2012, sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia,

c) ide uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

11

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať

ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania

v zmysle nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnený vo svojom dovolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

§ 237 písm. a/, d/, e/ a f/, ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov

bolo postihnuté niektorou z oprávneným uvedených procesných vád. Oprávnený vady

v zmysle , a nenamietal a tieto nezistil ani Najvyšší súd Slovenskej

republiky.

Oprávnený namietal, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov v zmysle

Právomoc súdu je upravená v ust a Z tohto ustanovenia vyplýva, že

v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré

vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy, zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci

a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy

vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením

vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány ( ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom

konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má

za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná,

ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí

do ich právomoci. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom

rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona, napr. z ustanovenia § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené, námietka oprávneného o existencii vady konania v zmysle

nie je dôvodná.

Oprávnený ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/

, t. j., že sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie.

Ustanovenie ustanovuje, že len čo sa vo veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni

tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle

tohto zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten

istý nárok alebo stav, v ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého

predmetu konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď

ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových

tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom

dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka

právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania,

posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol

skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť

účastníkov, nie je samo osebe významné, ako majú tí istí účastníci v rôznych konaniach

rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom

ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní

vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov,

ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s. r. o., B.B., IČO: X., zastúpeného: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej: A. K., nar.

X., bytom U.U. o vymoženie sumy 429,66 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Rimavská Sobota, pod sp. zn. , na základe exekučného titulu, ktorým je

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti S., a. s., zo dňa 15. apríla 2010, sp. zn.

SR 00039/10, nepredchádzalo žiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo

predtým rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k tomu dodáva, že vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie nie je rozhodnutím, ktorým sa dané konanie končí. Vydaním takéhoto rozhodnutia

nejde o prekážku veci rozsúdenej. Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, v danej veci nebolo

s konečnou platnosťou rozhodnuté a vo veci nepredchádzalo žiadne iné konanie. Súd je

povinný skúmať exekučný titul v rovnakom rozsahu počas celého exekučného konania ako

pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia, že nie sú splnené

podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu

zastaviť.

14

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené oprávneným namietanou vadou

uvedenou v ust.

Ďalej je oprávnený toho názoru, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v ust. § 237

písm. e/ , že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.

Bez návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v ust. a Ak

nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide

o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tzn., že v danej veci bol návrh na začatie

exekučného konania podaný. Exekučný súd v danej veci exekúciu v zmysle § 57 ods. 2

Exekučného poriadku zastavil. V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd

zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Súd v danej veci postupoval aj podľa .

V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd môže exekučné konanie zastaviť aj bez návrhu

(ex offo), ak zistí nedostatky, uvedené v ust. alebo c/ .

Námietka oprávneného o existencii vady uvedenej v ust. nie je

preto opodstatnená.

Oprávnený v dovolaní tiež namietal, že odvolací súd svojím postupom oprávnenému

ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

15

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že exekučný súd v odôvodení svojho

rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa

16

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

zodpovedajú požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 157 ods. 2

, a

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným

predložené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver

o nespôsobilosti exekučného titulu, a následné zastavenie exekúcie zrozumiteľne

a v potrebnom rozsahu vysvetlil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a že odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv oprávneného.

Oprávnený v podanom dovolaní navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

v spojení s a požiadal Súdny dvor Európskej únie

a na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o výklad písm. q/ ods. 1 prílohy

smernice Rady 93/13/EHS a čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ a predložil

prejudiciálne otázky, ktorých znenie v podanom dovolaní špecifikoval.

K tejto námietke Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že ust. § 109 ods. 1 písm.

c/ ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada

Súdy dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad

komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je

povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie

návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť

17

nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného

v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie.

Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva,

teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej

kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom posudzovaní veci nedospeje

k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie a rozhodnutie veci sudcom

vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm.

f/

V prejednávanej veci bolo sporné, resp. oprávnený namietal, či exekučný súd je

oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, uzavretej medzi účastníkmi a či

predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou. Posúdenie predmetnej

námietky oprávneného a jej vyriešenie patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu

bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Z obsahu spisu

vyplýva, že súdy priamo neaplikovali normy komunitárneho práva, keďže na danú vec sa

vzťahujú právne normy, platné na území Slovenskej republiky, do ktorých bol prenesený

obsah právnych noriem Európskej únie. Otázka výkladu komunitárneho práva nebola

pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, vzhľadom na dostatočnú úpravu predmetnej veci

v Slovenskej republike. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na svoju ustálenú

judikatúru, kde dovolací súd k rovnakým záverom v otázke prerušenie konania v zmysle

dospel aj vo veciach , ,

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danej veci nie je dôvod

na prerušenie dovolacieho konania podľa a návrh oprávneného

preto zamietol.

Oprávnený v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

18

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke oprávneného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust

dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia oprávneného boli

opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale

nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad

v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávneného odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnej v zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnej nepriznal

z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

19

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. marca 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová