Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/248/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej

veci ţalobcu Ing. J. B. PhD., bývajúceho v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. F. F.,

advokátom, so sídlom v B., proti ţalovanej OTP Banke Slovensko, a.s., so sídlom v

Bratislave, Štúrova 5, o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. apríla

2011 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu z a m i e t a.

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 4. februára 2010 č.k. -311 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 45.857,16 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku rozdielu uplatnenej istiny a priznanej ţalobu zamietol, rozhodol o náhrade trov

konania a ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume

2.751,43 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe

predmetom konania potom, ako Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. júna 2005 č.k.

2

-194 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 4. októbra 2006

sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 18. januára 2007, určil, ţe okamţité

skončenie pracovného pomeru zo dňa 31. mája 2001 dané ţalovanou podľa § 53 ods. 1 písm.

b) (ďalej len „“), je neplatné, zostal nárok

na náhradu mzdy v sume 145.214,34 Eur z neplatne skončeného pracovného pomeru

za obdobie od 1. júna 2001 do 31. decembra 2002. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal

preukázané, ţe ţalobca oznámil ţalovanej listom zo dňa 1. júna 2001, ţe trvá na ďalšom

zamestnávaní. V súlade s , dospel k záveru, ţe ţalobca má

zákonný nárok na náhradu mzdy za obdobie 6 mesiacov, ktorú mu v plnom rozsahu priznal.

Pri výpočte vychádzal z potvrdenia o zúčtovaných a vyplatených príjmoch za rok 2001

vydaného ţalovanou, z ktorého vyplýva, ţe ţalobca mal priemernú mesačnú mzdu

7.642,86 Eur. Za 6 mesiacov ţalobcovi preto patrí náhrada mzdy v sume 45.857,16 Eur.

Nárok ţalobcu, ktorým uplatňoval náhradu mzdy presahujúcu 6 mesiacov, povaţoval

za nedôvodný. Uviedol, ţe ţalobca začal od 10. septembra 2001, t.j. ešte v čase, za ktorý mu

bola priznaná náhrada mzdy, podnikať. Vykonával prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii.

Dospel preto k záveru, ţe ţalobca nepreukázal zákonné predpoklady uvedené v § 61 ods. 2

pre priznanie náhrady mzdy presahujúcej 6 mesiacov. K námietke

premlčania vznesenej ţalovanou na pojednávaní 4. februára 2010 uviedol, ţe nie je dôvodná,

lebo ţalobca uplatnil nárok včas ešte v pôvodnej ţalobe. Táto skutočnosť vyplýva aj

z označenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 14. júna 2005, č.k. -194

ako medzitýmneho a aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. októbra 2006 sp.zn.

, v ktorom sa vo výrokovej časti rozsudku výslovne uvádza, ţe odvolací súd

potvrdzuje napadnutý medzitýmny rozsudok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 2 , vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov vo veci. O povinnosti ţalovanej

zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa poloţky 1 písm. a) Sadzobníka, pretoţe podľa § 4

ods. 2 písm. d) je ţalobca oslobodený od platenia súdneho poplatku.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. apríla 2011 sp.zn.

na odvolanie ţalovanej (napáda ním len výrok, ktorým okresný súd ţalobe vyhovel) rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej zmenil tak, ţe návrh zamietol

a vo výroku o uloţení povinnosti ţalovanej zaplatiť súdny poplatok rozsudok okresného súdu

zrušil. O náhrade trov konania rozhodol tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na ich

náhradu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe nárok na náhradu mzdy z neplatného

rozviazania pracovného pomeru v zmysle môţe zamestnanec

uplatniť nielen súčasne so ţalobou o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, ale

aj neskôr; v takom prípade však s rizikom úspešného namietania premlčania takéhoto nároku

zo strany zamestnávateľa. Pre náhradu mzdy je v stanovená

mesačná splatnosť, a to bez rozlišovania náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného

pomeru alebo náhrady mzdy z iného titulu. Skutočnosť, ţe súd môţe náhradu mzdy

z neplatného rozviazania pracovného pomeru priznať iba za podmienky, ţe tento nárok

vznikol odo dňa, keď zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, ţe trvá na ďalšom

zamestnávaní a aţ po rozhodnutí o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru,

neznamená, ţe súd tu určuje splatnosť mzdy. Aby súd mohol rozhodnutím určiť splatnosť

náhrady mzdy, musela by k tomu existovať konkrétna hmotnoprávna úprava. Povinnosť

zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného rozviazania

pracovného pomeru a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady teda nevzniká aţ

právoplatnosťou rozsudku, ktorým súd určil neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, ale

vyplýva z ustanovenia . V tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. a sp.zn.

. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného

rozviazania pracovného pomeru nezačína preto plynúť od právoplatnosti rozsudku o určení

neplatnosti rozväzovacieho prejavu, ale od splatnosti kaţdej jednotlivej náhrady mzdy

za príslušný mesiac, za ktorý sa poţaduje. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru,

ţe ţalobca sa domáhal v návrhu na začatie konania len určenia neplatnosti okamţitého

skončenia pracovného pomeru a nie aj náhrady mzdy. Vyplýva to nielen z obsahu ţaloby

(návrh na vydanie predbeţného opatrenia, o ktorom právoplatne rozhodol súd, takýmto

návrhom nie je), ale aj z prednesu zástupcu ţalobcu na pojednávaniach dňa 17. novembra

2003 a 14. júna 2005, v ktorých ţiadal v súlade s petitom uvedeným v návrhu na začatie

konania len určenie neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru. Skutočnosť, ţe

ţalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy aţ na pojednávaní 12. júna 2007 vyplýva z obsahu

spisu, najmä zo zápisnice o pojednávaní z 12. júna 2007, ktorej obsahom je aj uznesenie súdu

o pripustení rozšírenia návrhu na náhradu mzdy, ale aj z podania samotného ţalobcu

z 8. októbra 2009, v ktorom uvádza, ţe náhradu mzdy si uplatnil aţ v tento deň. Ţalobca

poţadoval priznať náhradu mzdy za obdobie od 1. júna 2001 do 31. decembra 2002.

Ak nárok uplatnil na súde aţ 12. júna 2007, urobil tak po uplynutí trojročnej lehoty uvedenej

v . Keďţe ţalovaná sa v konaní dovolala premlčania, nebolo

moţné premlčaný nárok ţalobcovi priznať. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

vo veci samej preto v zmysle zmenil a návrh zamietol. Súčasne zrušil závislý

výrok o uloţení povinnosti ţalovanej zaplatiť súdny poplatok. Rozhodnutie o náhrade trov

konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie v spojení s ,

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe právny

názor odvolacieho súdu, týkajúci sa vzniku nároku na náhradu mzdy, nie je v súlade

s príslušnými ustanoveniami platného v rozhodnom čase. Nároky v zmysle

vznikajú zamestnancovi len z neplatného rozviazania pracovného

pomeru. Zákonnou podmienkou na uplatnenie nároku je preto vydanie rozhodnutia súdu

o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Právo na uplatnenie nároku na náhradu mzdy

vzniká aţ právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým určí neplatnosť rozviazania pracovného

pomeru. Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe nedôvodne aplikoval na vec ustanovenie § 119

, lebo nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru majú špeciálnu

právnu úpravu nachádzajúcu sa v ustanovení a nasl. . Náhrada mzdy

v zmysle sa priznáva vo výške priemerného zárobku a ide o nárok,

ktorý súd priznáva jednorazovo. Nie je preto moţné na tento nárok aplikovať mesačnú

splatnosť tak, ako to nesprávne urobil odvolací súd. Namietal tieţ, ţe odvolací súd akceptoval

námietku premlčania, hoci nebola ţalovanou vznesená kvalifikovane. Rozhodol o nej

v rozpore so skutkovým stavom (nárok uplatnil, ako sa to uvádza v rozsudku okresného súdu

zo 14. júna 2005, ešte v čase pred právoplatnosťou rozhodnutia o neplatnosti okamţitého

skončenia pracovného pomeru) a v rozpore so znením príslušných ustanovení Zákonníka

práce. Rozsudok odvolacieho súdu povaţoval preto za nesprávny.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe sa plne stotoţňuje s názorom krajského

súdu v otázke splatnosti náhrady mzdy, lebo zodpovedá zmyslu

a je plne v súlade s judikatúrou. Neobstojí ani námietka ţalobcu, ţe nepredniesla námietku

premlčania kvalifikovane. Navrhla preto dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť

a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

5

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( )

viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje podľa

ich obsahu.

Ţalobca vady konania v zmysle nenamietal a dovolací súd v dovolacom

konaní ţiadnu z týchto vád ani nezistil.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Ani procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom

konaní najavo. Napokon ani výskyt takýchto vád dovolateľ v dovolaní nenamietal.

Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalobca podľa obsahu dovolania

uplatňuje a to, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,

konkrétne v otázke začiatku plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu

mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

6

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správnu

právnu normu a túto aj správne interpretoval.

Na úvod treba uviesť, ţe ţalobca uplatňoval nárok na náhradu mzdy z neplatného

rozviazania pracovného pomeru za dobu od 1. júna 2001 do 31. decembra 2002. Odvolací

súd (rovnako aj súd prvého stupňa) preto správne vec posudzoval podľa

v znení do 30. júna 2001.

Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú

výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamţite alebo v skúšobnej dobe

a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, ţe trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho

pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto

náhrada mzdy patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil

zamestnávateľovi, ţe trvá na ďalšom zamestnávaní, aţ do doby, keď mu zamestnávateľ

umoţní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa veta prvá mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu

za mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve

nebolo dohodnuté iné obdobie, a to v najbliţšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia,

za ktoré sa poskytuje.

Podľa veta prvá nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil

na súde v lehote v tomto zákonníku ustanovenej.

Podľa lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo

mohlo uplatniť po prvý raz.

Podľa ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je

lehota na uplatnenie peňaţných nárokov tri roky.

Podľa veta prvá lehota na uplatnenie peňaţných nárokov

písomne uznaných čo do dôvodu a výšky tým, kto je povinný nárok uspokojiť, a nárokov

zabezpečených obmedzením prevodu nehnuteľností, je desať rokov.

Odvolací súd dospel k správnemu právnemu názoru, podľa ktorého premlčacia doba

na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru nezačína

plynúť od právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti rozväzovacieho prejavu, ale

od splatnosti kaţdej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac, za ktorý sa poţaduje

(porovnaj tieţ uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

Správne, zákonu zodpovedajúce sú úvahy odvolacieho súdu, ţe pre začiatok plynutia

premlčacej lehoty práva na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru, je

rozhodujúci okamih, kedy nastáva splatnosť náhrady mzdy a ţe splatnosť vyplýva priamo

zo zákona z ustanovenia . Neexistuje ţiadna konkrétna

hmotnoprávna úprava, ktorá by určovala, ţe čas splnenia náhrady mzdy nastáva

právoplatnosťou rozsudku súdu o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.

Odvolací súd správne pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej lehoty rozlišoval medzi

moţnosťou uplatnenia tohto práva (nároku) a moţnosťou jeho priznania rozhodnutím súdu.

Z týchto úvah správne vyvodil, ţe splatnosť náhrady mzdy nastáva bez ohľadu na to, či uţ

(ne)bolo v konaní podľa o neplatnosti rozväzovacieho právneho úkonu

rozhodnuté. Odvolací súd svoj právny názor v otázke začiatku plynutia premlčacej lehoty

v odôvodnení svojho rozsudku náleţite vysvetlil. Dovolací súd preto v podrobnostiach

na tieto dôvody odkazuje.

Pokiaľ dovolateľ v dovolaní spochybňuje uplatnenie premlčania ţalovanou

kvalifikovanou formou treba predovšetkým uviesť, ţe dovolateľ ţiadne konkrétne dôvody

netvrdí. Len všeobecne (v zátvorke) uvádza, ţe ţalovaná „nepredniesla kvalifikovanú

a odôvodnenú námietku premlčania“. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo 4. februára 2010

(č.l. 37 spisu) vyplýva, ţe právny zástupca ţalovanej uviedol, ţe „vznáša námietku

premlčania celého nároku“. Ide nepochybne o prejav vôle ţalovanej vykonaný pred súdom,

ktorý bol urobený určite a zrozumiteľne. Neobstojí preto námietka dovolateľa, ţe ţalovaná sa

nedovolala premlčania kvalifikovaným spôsobom.

Rovnako nie je dôvodné ani tvrdenie dovolateľa, ţe nárok na náhradu mzdy uplatnil

v čase pred právoplatnosťou rozhodnutia o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru,

8

odvolávajúc sa na rozhodnutie súdu prvého stupňa zo 14. júna 2005. Dovolateľ ani tu

neuviedol konkrétne kedy a akou formou nárok na náhradu mzdy na súde uplatnil a z akých

dôvodov povaţuje záver odvolacieho súdu, ţe tak urobil aţ na pojednávaní 12. júna 2007,

za nesprávny, nezodpovedajúci obsahu spisu. Dovolací súd preto v tejto súvislosti len

poznamenáva, ţe s vyššie uvedeným záverom odvolacieho súdu sa stotoţňuje, povaţuje ho

za správny. Obsah spisu, podľa dovolacieho súdu, záver o tom, ţe ţalobca uplatnil nárok

na náhradu mzdy na súde 12. júna 2007, umoţňuje, pričom odvolací súd v rozsudku tento

záver aj náleţite odôvodnil.

Obsah dovolania ţalobcu nebol teda spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu v ňom uvedeného. Ţalobca

napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené

vady uvedené v a konanie pred odvolacím súdom netrpí ani inou vadou, ktorá by

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie ţalobcu podľa zamietol.

Ţalovanej, hoci mala v dovolacom konaní úspech, náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo advokát nepredloţil plnomocenstvo, z ktorého by bolo zrejmé, ţe je oprávnený

zastupovať ţalovanú, v mene ktorej sa vyjadril, aj v dovolacom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. apríla 2013

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

9