Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/390/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému: J. M., nar. X., S., o vymoženie

278,83 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.: 5Er

294/2004, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. júna 2012, č.

k.: -65, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a.

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a.

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e:

Súdny exekútor ţiadosťou doručenou na Okresný súd Topoľčany 18. novembra 2004

poţiadal o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie na vymoţenie 8 400,- Sk

s príslušenstvom v zmysle s ust. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Uviedol, ţe

exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 2173/2004, NZ 64840/2004 z 13. augusta 2004

spísaná notárom JUDr. J. K. so sídlom v B. (ďalej len „notárska zápisnica“). Okresný súd

Topoľčany poverením z 23. novembra 2004 poveril súdneho exekútora Mgr. J. Ď. vykonaním

exekúcie na základe notárskej zápisnici.

2

Okresný súd Topoľčany uznesením zo 16. marca 2012, č. k.: -44 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil, uviedol, ţe o trovách exekúcie rozhodne

samostatným uznesením.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z predloţeného exekučného titulu –

notárskej zápisnice súd zistil,, ţe oprávnený uzatvoril s povinným 26. januára 2004 Zmluvu

o úvere č. 6111159 (ďalej len „Zmluva o úvere“ alebo „Zmluva“). Zo Zmluvy vyplýva, ţe

oprávnený poskytol povinnému peňaţné prostriedky vo výške 531,10 eur a povinný sa

zaviazal vrátiť oprávnenému úver v celkovej výške 477,99 eur. V Zmluve povinný

splnomocnil advokáta Mgr. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd

skúmal platnosť notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom a ktorá bola spísaná 13.

augusta 2004 ako osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase

s vykonateľnosťou s tým, ţe táto notárska zápisnica bola spísaná na ţiadosť Mgr. T. K.

konajúceho na základe plnej moci udelenej v Zmluve o úvere, a to v mene povinnej osoby,

ktorá ho splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa tejto

notárskej zápisnice Mgr. T. K. v mene povinného vyhlásil, ţe uznáva dlh voči oprávnenému

vo výške 19 217,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú 13 400,-Sk s úrokom z omeškanie

vo výške 0,25% denne od 12. mája 2004 do zaplatenia. Ďalej je v notárskej zápisnici uvedené,

ţe dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku, trov právneho zastúpenia a trov za

spísanie notárskej zápisnice bez toho, aby boli tieto poloţky bliţšie špecifikované a povinný

sa zaväzuje dlh splatiť v lehote do 23. augusta 2004 k rukám oprávnenej osoby. Súčasťou

tejto notárskej zápisnice bola Zmluva o úvere, ktorá okrem iného obsahuje splnomocnenie

dlţníka pre advokáta Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd

prvého stupňa dospel k záveru, ţe predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom

je neplatným právnym úkonom, pretoţe odporuje zákonu, zákon obchádza, a preto na základe

takéhoto neplatného právneho úkonu nie je moţné ďalej viesť exekúciu. Preto súd vyhlásil

exekúciu za neprípustnú, a zároveň ju zastavil. Uviedol, ţe v danom prípade existuje reálny

rozpor v záujmoch povinného a v záujmoch Mgr. T. K., ktorý zastupoval povinného pri

spisovaní notárskej zápisnice. Samotné splnomocnenie neobsahuje špecifikáciu právneho

záväzku, t. j. výšku pohľadávky a príslušenstva, a tieţ v notárskej zápisnici je uvedená iba

celková výška pohľadávky bez špecifikácie poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov

za spísanie notárskej zápisnice. Osoba Mgr. T. K. ako splnomocnenca je známa oprávnenému,

je vybraná výlučne oprávneným bez moţnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným. Povinný

s touto osobou neprišiel do kontaktu a je pre neho neznáma, preto takáto osoba nemôţe konať

v záujme povinného, ale iba v záujme oprávneného. Záujmom splnomocnenca je konať

v súlade s poţiadavkami oprávneného a za toto konanie si podľa splnomocnenia vyúčtuje

trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice, a preto v záujme splnomocnenca je,

aby došlo k spísaniu notárskej zápisnice, z dôvodu finančného profitu a naopak záujmom

povinného nie je dospieť k spísaniu notárskej zápisnice, pretoţe sa tým zvyšujú náklady

v súvislosti so splácaním úveru a na základe notárskej zápisnice má oprávnený moţnosť

domáhať sa zaplatenia pohľadávky v exekučnom konaní bez toho, aby o povinnosti dlţníka

rozhodoval nezávislý súd. Záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú teda diametrálne

odlišné, a preto Mgr. T. K. nebol spôsobilý zastupovať dlţníka pri spisovaní notárskej

zápisnice, z toho dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka a nemôţe slúţiť ako exekučný titul.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd stotoţnil s odôvodnením

rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto v zmysle § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti

dôvodov. Na zdôraznenie správnosti dodal, ţe v danom prípade podstatnou a právne

relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu

na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom,

nakoľko podľa , zastupovať iného nemôţe ten, ktorého

záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Právne úkony, ktoré nespĺňajú náleţitosti

uvedené v sú v zmysle

absolútne neplatné, bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

Ďalej dodal, ţe otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môţe posudzovať

iba exekučný súd. Exekučný poriadok zakotvuje pre exekučný súd oprávnenie a povinnosť

skúmať v ktoromkoľvek štádiu uţ začatého konania zákonnosť exekučného titulu, pričom

exekučný súd tak môţe urobiť na návrh účastníka, ako aj bez návrhu. Preskúmavacia činnosť

exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením a , ţe

súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ust. , ţe v tej veci sa uţ

právoplatne rozhodlo, ust. , ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, ust. , ţe súd svojím postupom odňal

moţnosť konať pred súdom, ust. , ţe konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil

skutkový stav, pretoţe nevykonal náleţite dokazovanie, ust. , ţe

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,

ţe z dôvodu krátkosti času a hrozby uplynutia lehoty na podanie dovolania podal oprávnený

dovolanie zo všetkých zákonom prípustných dôvodov dovolania, pričom napadnuté uznesenie

napadá v celom rozsahu. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom dovolania, oprávnený poukázal

na argumentáciu pouţiteľnú vo vzťahu k dovolacím dôvodom, ktorá je uvedená v podanom

odvolaní. Zároveň uviedol, ţe v krátkom čase súdu predloţí doplňujúcu právnu argumentáciu

k jednotlivým dovolacím dôvodom.

Podaním doručeným na súd prvého stupňa 15. októbra 2012 oprávnený bliţšie

špecifikoval a doplnil dôvody dovolania. V súvislosti s argumentáciou oprávneného týkajúcej

sa porušenia povinnosti súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného

práva oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. marca 2012, sp. zn.: I. ÚS

120/2012-12. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, ţe v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku vydaniu poverenia predchádza preskúmanie exekučného titulu

exekučným súdom ako aj ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na

vykonanie exekúcie. Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej

stránky vykonateľnosti exekučného titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka

spočíva v dodrţaní formy notárskej zápisnice, tak ako je upravená v ust. § 47 Notárskeho

poriadku. Materiálna stránka je priamo predpísaná v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku,

ktorými sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. V uvedenom prípade Ústavný súd SR uviedol, ţe

notárska zápisnica obsahovala všetky náleţitosti uvedené v spomenutých ustanoveniach,

vrátane výslovného súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou. Ţiadne ďalšie podmienky

formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku

nemoţno vyvodiť. Ďalej z toho uznesenia vyplýva, ţe exekučný súd nepreskúmaval právny

vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretoţe je to nad rámec preskúmavania

formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Poukázal na Z.

z., ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý bol doplnený o nové ust. § 41 ods. 3.

Na notárske zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 sa tento zákon, resp. novelizované

ustanovenie nevzťahuje. Ďalej uviedol, ţe ustanovenie Zmluvy o úvere, ktorým dlţník

splnomocnil tretiu osobu na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznal dlh do výšky

vzniknutej pohľadávky a príslušenstva, nemôţe byť neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53

ods.1 ani ust. o ochrane

spotrebiteľa. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu

oprávnenie uznať dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba

nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú

výhodu. Navyše povinný mohol plnomocenstvo v zmysle § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho

zákonníka kedykoľvek odvolať. Podľa dovolateľa, exekučný súd by mal vo svojom

rozhodnutí uviesť, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán a pod akú neprijateľnú podmienku ju subsumuje podľa § 53 ods. 4 písm. a)

aţ r) . Ďalej má dovolateľ za to, ţe odvolací súd vec nesprávne právne

posúdil s ohľadom jeho právnej kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ustanovení

právnych predpisov EÚ a rozhodnutí súdneho dvora EÚ. Predovšetkým sa nevysporiadal

s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil prečo

povaţuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým

dlţník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Podľa dovolateľa exekučný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe čoho zistil

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetné splnomocnenie

sa v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe článku 3 ods. 3 Smernice Rady

93/13/EHS výslovne nenachádza.

Podľa názoru dovolateľa je v danom prípade nutné poţiadať Súdny dvor Európskej

únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Poukázal na nález Ústavného súdu SR

z 12. apríla 2012, sp. zn.: -80. Uviedol, ţe Súdnemu dvoru Európskej únie by

mala byť daná príleţitosť komplexne posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových

vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty

vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi

súdmi Slovenskej republiky.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odloţení

vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Taktieţ navrhol, aby súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predloţil prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikoval.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa , dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o

rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v a Rovnako na danú vec nemoţno

aplikovať ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené, prípustnosť

dovolania v zmysle , a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, ţe by rozhodnutie

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust. §

237 by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a) aţ g)

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred

súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. nie je predmet konania

významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (R

117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je

významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ vo svojom dovolaní uviedol, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. §

237 písm. a), d), e) a f) , ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania. Vo vzťahu

k jednotlivým dovolacím dôvodom oprávnený poukázal na svoje odvolanie, v ktorom

jednotlivé dovolacie dôvody podrobne rozvinul, a následne ich podaním doručeným súdu

prvého stupňa 15. októbra 2012 bliţšie špecifikoval.

Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté

niektorou z uvedených procesných vád.

Dovolateľ namietal, ţe v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov v zmysle

Právomoc súdu je upravená v ust a . Z tohto

ustanovenia vyplýva, ţe v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a

iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a

hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány (7 ods. 1 ). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy.... ( ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú

súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je

daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

Dovolateľ v danom prípade procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzoval z toho, ţe súdy vôbec nemali právomoc konať a rozhodovať. Ich právomoc

v exekučnom konaní nepopieral. Namietal, ţe súdy v danom prípade v rozpore so zákonom

po vecnej stránke preskúmavali notársku zápisnicu, ktorá je v danom prípade exekučným

titulom. Bol toho názoru, ţe exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah

notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom.

Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolateľ namietal nesprávnu aplikáciu a výklad

Exekučného poriadku, resp. namietal nesprávne právne posúdenie veci. Dovolací súd má za

to, ţe súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci. Z obsahu tejto námietky sa javí,

ţe nejde o námietku dovolateľa nedostatku právomoci súdov, ale napáda vecnú správnosť

právnych záverov súdov, na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutia (právne

posúdenie veci).

Dovolací súd má za to, ţe súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov

vyplýva jednoznačne priamo zo zákona napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1, §

57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené, námietka dovolateľa o existencii vady konania v zmysle § 237

písm. a) nie je dôvodná.

Dovolateľ ďalej namietal, ţe konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d)

, t.j. ţe sa v tej istej veci uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v kaţdom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekáţka je daná vtedy, ak

v novom konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom

konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom

uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní

rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie.

Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený

ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak

vyplýva z rovnakého skutkových okolností.

Dovolateľ namietanú vadu konania bliţšie nešpecifikoval.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s.r.o., P., IČO: X., proti povinnému: J. M., nar. X., S., o vymoţenie 278,83 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.: , na

základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 2173/2004, NZ 64840/2004

z 13. augusta 2004 spísaná notárom JUDr. J. K., nepredchádzalo ţiadne iné konanie na

exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté, preto nejde o vec rozsúdenú v zmysle

ustanovenia namietaného oprávneným.

Je potrebné uviesť, ţe vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekáţku veci

rozsúdenej v zmysle Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny

právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide

o procesný úkon exekučného súdu adresovanému súdnemu exekútorovi, na základe ktorého

súdny exekútor môţe začať vykonávať exekúciu, a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje

oprávnenie vykonávať exekúciu (viď uznesenie NSSR sp. zn.: ).

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťaţené dovolateľom namietanou vadou

uvedenou v ust.

Ďalej je dovolateľ toho názoru, ţe konanie je postihnuté vadou uvedenou v ust. § 237

písm. e) , ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh. Bez

návrhu moţno začať konanie vo veciach uvedených v ust. a Ak nebol

podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide o neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha, treba ho

v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Dovolateľ namietanú vadu konania bliţšie nešpecifikoval.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tzn., ţe v danej veci bol návrh na začatie

exekučného konania podaný. Preto námietka dovolateľa o existencii vady uvedenej v ust. §

237 písm. e) nie je opodstatnená.

Dovolateľ v dovolaní tieţ namietal, ţe odvolací súd svojím postupom oprávnenému

ako účastníkovi konania odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle

Z obsahu podaní vyplýva, ţe naplnenie tejto vady dovolateľ vyvodzuje z toho, ţe súd

porušil princíp legality, dispozičnú zásadu začatia konania, rovnosť účastníkov konania a

právo na spravodlivý súdny proces. Dovolateľ má za to, ţe bola porušená zásada

kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy,

čím bol porušený čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej

oprávnený namietal, ţe nebol oboznámený s obsahom argumentov a nemal moţnosť reagovať

na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie

exekučného súdu.

11

Oprávnený namietal, ţe exekučný súd pri preskúmavaní notárskej zápisnice išiel nad

rámec formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ďalej namietal nesprávne

právne posúdenie veci.

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, II.

ÚS 251/03).

Na námietku oprávneného, ţe exekučný súd nie je oprávnený ex offo skúmať notársku

zápisnicu ako exekučný titul v takom rozsahu, ako ju skúmal v danom prípade, dovolací súd

prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k vade

uvedenej v ust. § 237 písm. f) O. s. p, resp. či v konaní pred súdmi niţších stupňov nebola

oprávnenému ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom. O procesnú vadu

konania uvedenú v tomto ustanovení ide tieţ v prípade zastavenia exekúcie, ak preto neboli

splnené zákonom stanovené podmienky. Takým rozhodnutím sa totiţ oprávnenému odopiera

právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

V danom prípade exekučný súd na základe ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie na základe notárskej zápisnice č. N 2173/2004, NZ 64840/2004 z 13. augusta 2004

12

spísaná notárom JUDr. J. K., poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoţenie

uloţenej povinnosti z uvedenej notárskej zápisnice. Následne exekučný súd opätovne

preskúmal exekučný titul a dospel k záveru, ţe ide o nespôsobilý exekučný titul na výkon

exekúcie, nakoľko predmetné splnomocnenie, ktorým dlţník splnomocnil Mgr. T. K. na

spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je absolútne neplatným právnym úkonom.

Keďţe je neplatné splnomocnenie na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica, ani táto

nemôţe byť platná. Preto notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom na

podklade ktorého by bolo moţné viesť exekúciu proti povinnému. Z týchto dôvodov

exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku. Podľa názoru dovolacieho súdu exekučný súd, a následne aj odvolací

súd podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, a následne na zastavenie exekúcie

posúdili správne. Je potrebné uviesť, ţe v danom prípade nemalo byť vydané ani poverenie

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného

titulu v ktoromkoľvek štádiu uţ začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné uţ začaté exekučné konanie zastaviť ().

Súdy danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť

predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali či bol exekučný titul -

notárska zápisnica vydaný v súlade so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce

zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku t. j. oprávnenie posúdiť, či

tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie

táto povinnosť pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas exekučného konania (po vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať či exekučný titul bol vydaný v súlade

so zákonom. Je potrebné uviesť, ţe exekučný súd nevykonáva dokazovanie, tak ako je to

v konaní pred súdom prvého stupňa. Ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom nie

povinný účastníkov konania vyzývať, aby sa vyjadrili k ďalšiemu postupu exekučného

konania. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný titul – notársku zápisnicu

a Zmluvu o úvere, pod zistený skutkový stav podriadil príslušnú právnu a vo veci rozhodol.

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec

podstatnými otázkami a závery vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu.

Rovnako aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na podstatné otázky

odvolacieho konania. Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe v tomto štádiu konania

(vykonávacie) súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach aţ ) – postačujúce je totiţ, ak sú rozhodujúce skutočnosti

dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho zaloţených listín.

Vzhľadom na to, oboznamovanie sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na

zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného

a povinného.

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali skutočnosť, ţe

notárska zápisnica nemôţe byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska

posúdenia správnosti úvahy odvolacieho súdu je, ţe splnomocnenie, ktoré udelil povinný

v Zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby

v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo moţné predpokladať. Tým sa

povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či

nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo uţ v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého

a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase

uznania, pretoţe neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše

nemoţno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlţníka a v akom

rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretoţe splnomocnenie koncipované tak, ako je

obsiahnuté v Zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony

splnomocnenca, správne ho odvolací súd povaţoval za neplatné. Odvolací súd poukázal aj na

rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22

, s čím sa dovolací taktieţ v plnom rozsahu stotoţnil. Ďalej je

potrebné uviesť, ţe zmluvná voľnosť povinného pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola

zjavne obmedzená natoľko, ţe pri moţnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu

vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače uţ vopred pripravenej Zmluvy o úvere,

nemoţno hovoriť o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu. Tým je spochybnený základný

predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, ţe splnomocnenec bude hájiť záujem povinného

ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo

udelené platne, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným

zástupcom nadobudnúť právne účinky pre osobu v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne

udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene

14

povinného, ani predloţená notárska zápisnica nemôţe byť exekučným titulom, na základe

ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoţenia by sa mohol

v rámci exekúcie domáhať.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka dovolateľa týkajúca sa

nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového a

odvolacieho súdu.

Skutočnosť, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (R. T. c. Š. z 09. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, H. B. c. Š. z

09. decembra 1994, séria A, č. 303-B).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. , toto

ustanovenie sa primerane poţije aj na uznesenie ( ). Toto ustanovenie sa

uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní

a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným

predloţené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré

15

aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver

o nespôsobilosti exekučného titulu, a následné zastavenie exekúcie zrozumiteľne

a v potrebnom rozsahu vysvetlil. Závery súdov nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s SR, a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 a § 211

). Za porušenie základného práva zaručeného v SR v ţiadnom

prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv oprávneného.

Oprávnený podaním doručeným na Okresný súd Topoľčany 09. augusta 2012 navrhol

prerušenie konania postupom podľa a Zmluvy

o fungovaní EÚ. Súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd postupovali správne ak sa

týmto návrhom oprávneného nezaoberali. V danej veci uţ nebol dôvod o tomto návrhu

oprávneného rozhodovať, nakoľko odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodol uznesením

z 28. júna 2012, ktorým sa konanie skončilo. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu uţ nie je

prípustný riadny opravný prostriedok. Uvedený záver potvrdzuje aj skutočnosť, ţe oprávnený

uvedeným postupom navrhol prerušiť aj dovolacie konanie a o tomto návrhu dovolací súd

rozhodol.

Oprávnený v podanom dovolaní opätovne navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil

podľa v spojení s a článku 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie a predloţil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, ktorých znenie

v podanom dovolaní bliţšie špecifikoval.

K tomuto návrhu dovolací súd uvádza, ţe ust. ukladá

povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, ţe poţiada Súdy dvor EÚ

o rozhodnutie o predbeţnej otázke, pretoţe je potrebné podať výklad komunitárneho práva,

ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť

kaţdému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu

dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbeţnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď

prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do

ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbeţnej

otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor,

16

ktorý nemá ţiadnu komunitárni relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny.

Ak súd pri priebeţnom posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu

komunitárneho práva, prejednanie a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá

v takom prípade procesnú vadu konania v zmysle

V prejednávanej veci bolo sporné, resp. oprávnený namietal či exekučný súd je

oprávnený skúmať platnosť notárskej zápisnice a posúdenie predmetného splnomocnenia, na

základe ktorého bola notárska zápisnica spísaná, ako neprijateľnej podmienky. Posúdenie

predmetnej námietky oprávneného a jej vyriešenie patrí do výlučnej právomoci

vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Z

obsahu spisu vyplýva, ţe súdy priamo neaplikovali normy komunitárneho práva, keďţe

na danú vec sa vzťahujú právne normy platné na území Slovenskej republiky, do ktorých bol

prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Otázka výkladu komunitárneho práva

nebola pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, vzhľadom na dostatočnú úpravu predmetnej

veci v Slovenskej republike.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v danej veci nie je dôvod na prerušenie dovolacieho

konania podľa , preto návrh oprávneného na prerušenie

dovolacieho konania zamietol.

Dovolateľ v dovolaní ďalej tvrdil, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke dovolateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust §

241 ods. 2 písm. c) dovolací súd dodáva, ţe nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali

17

by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, by prichádzalo

do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci

nejde.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c) v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţiadne trovy dovolacieho konania povinnému

nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 10. apríla 2013

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková