Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/25/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci žalobcu: Mgr. P., B. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.

augusta č. 8, Bratislava, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

11. januára 2012, č. k. -95, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 11. januára 2012, č. k. -95, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 11. januára 2012, č. k. -95, zamietol žalobu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. 332-7337-GC-09/2008

zo dňa 18. mája 2009, ktorým žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 700-0840462408-GC 04/08 z 5. septembra 2008,

že žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna

2005 nezaniklo, nakoľko je samostatne zárobkovo činnou osobou /ďalej len „SZČO“/ aj

2

napriek tomu, že od 16. augusta 2005 poskytoval právne služby v mene spoločnosti P. –

ADVOKÁT, s.r.o., ktorej bol jediným spoločníkom a zakladateľom.

Krajský súd poukázal na to, že existencia oprávnenia na vykonávanie advokátskej

činnosti je podmienená zápisom advokáta v zozname advokátov vedenom Slovenskou

advokátskou komorou /ďalej len SAK/ až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takého

zoznamu, a má za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby zákona

o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1

písm. b/ a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ a vznik a zánik tohto

poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení. Túto

skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii, ktorý

upravuje formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo základným predpokladom

pre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom

požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda oprávnený len advokát, ktorý

je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Práve

vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení je odvodené od samotného

oprávnenia vykonávať túto činnosť. Spoločnosť ako právnická osoba s vlastnou právnou

subjektivitou, za ktorú koná advokát ako konateľ, ktorý je naďalej nositeľom oprávnenia

na poskytovanie advokátskych služieb, disponuje tiež oprávnením na vykonávanie

samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení na

vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení.

Aj za takýchto okolností advokát, ktorý za spoločnosť koná, je aj naďalej zapísaný v zozname

advokátov, nestráca svoju spôsobilosť konať samostatne a to ani v prípade, keď sa tohto práva

vzdal v prospech spoločnosti, akou je Advokátska kancelária, s. r. o. Aj v tejto spoločnosti

totiž jeho oprávnenie zastupovať spoločnosť ako konateľ, nemá za následok vyčiarknutie

advokáta zo zoznamu advokátov. Navyše v zákone o sociálnom poistení naďalej zostáva

zachovaná povinnosť advokáta platiť poistné ako samostatne zárobkovo činnej osobe a to po

celý čas, v ktorom je advokátom. Krajský súd tiež poukázal na uznesenie Ústavného súdu sp.

zn. -8 zo dňa 07.09.2010, ktorým bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľky vo

veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods.

3 a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 16. februára 2010, ktorý sa týkal obdobnej veci ako je vec

prejednávaná v tomto konaní. Zistenie skutkového stavu správnym orgánom krajský súd

3

považoval za dostačujúce a jeho postup za súladný so zákonom, preto žalobou napadnuté

rozhodnutie potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vráti vec

na ďalšie konanie. Pre prípad, že rozhodnutie krajského súdu bude potvrdené žiadal, aby

odvolací súd pripustil možnosť dovolania v zmysle , lebo ide o otázku

zásadného právneho významu a bude potrebné, aby najvyšší súd v rámci dovolacieho konania

prijal jednotné stanovisko k tejto veci, pričom poukazoval na rozhodnutie najvyššieho súdu

. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím krajského súdu a jeho

odôvodnením ani čiastočne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na svoje

predchádzajúce písomné podania a dôkazy nachádzajúce sa v spise, z ktorých vyplýva, že

nebol oprávnený vykonávať advokáciu samostatne, vo vlastnom mene a na vlastný účet

a preto nie je možné ho považovať za SZČO. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval

za nesystematické a nezákonné aj z dôvodu, že je v priamom rozpore so samotnou podstatou

výkonu podnikateľskej činnosti prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré je

založené práve na striktnom oddelení právnej subjektivity a teda aj zodpovednosti samotnej

spoločnosti od fyzickej osoby vlastníka, ktorý podnikateľskú činnosť vykonáva.

Od 1. júla 2005 nie je SZČO, lebo uvedeným dňom zaniklo jeho oprávnenie vykonávať

advokáciu samostatne ako fyzická osoba, o čom advokátska komora vydala potvrdenie.

Od uvedeného dátumu môže vykonávať advokáciu len v mene a na účet advokátskej

spoločnosti, inak by sa dopustil spáchania úmyselného trestného činu – neoprávneného

podnikania. Podľa jeho názoru prvostupňový súd výrazným spôsobom zasiahol do jeho práva

na spravodlivý proces garantovaného a nasl. a

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu

odvolania a v medziach žaloby, v súlade s bez pojednávania a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

4

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne

potvrdzujúceho rozhodnutie pobočky Bratislava, že žalobcovi povinné nemocenské

a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30. júna 2005.

Námietky, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu boli

v zásade zhodné s námietkami, ktoré žalobca uplatňoval už v konaní na súde prvého stupňa.

Podľa názoru najvyššieho súdu už správny orgán a následne aj súd prvého stupňa sa s týmito

námietkami žalobcu vysporiadali, pričom odvolací súd už vyslovenú argumentáciu považuje

za relevantnú, výstižnú a dostatočnú. Žalovaný ako aj krajský súd podrobne odôvodnili, prečo

žalobca, ktorý od 16. augusta 2005 vykonával činnosť advokáta ako spoločník a zároveň

konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným poskytujúcej advokátske služby podľa § 15

zákona o advokácii, je naďalej SZČO, pričom bolo dostatočne zrozumiteľne a jasne

ozrejmené, že v danom prípade nedošlo k zániku povinného sociálneho poistenia podľa § 21

Zákona o sociálnom poistení.

Krajský súd rozhodol vecne správne, keď z dôvodu, že účastník konania má aj naďalej

postavenie SZČO oprávnenej na výkon činnosti podľa osobitného predpisu s povinnosťou

platiť poistné na sociálne poistenie. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku

krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa, že § 5 písm. c/ zákona o sociálnom

poistení vymedzuje pojem SZČO na účely tohto zákona a upravuje tak aj postavenie advokáta,

ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Ustanovenie § 15 zákona

o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu

ako konatelia spol. s r. o., pričom účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná

na existenciu jeho oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb.

Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom

do 31.decembra 2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať advokáciu ako takú.

Nositeľom tohto oprávnenia môže byť len subjekt, ktorému toto oprávnenie bolo udelené.

Teda výlučne advokát – fyzická osoba, len on je zapísaný v zozname advokátov, hoci zákon

mu následne umožňuje, aby právne služby poskytoval napríklad aj prostredníctvom

spoločnosti s ručením obmedzeným. Je len jedno oprávnenie na vykonávanie advokácie a je

udeľované výlučne advokátovi, bez ohľadu na formu výkonu advokácie. Práve od statusu

advokáta, ktorému takéto oprávnenie bolo udelené, teda nie od konkrétnej formy výkonu

5

advokácie, sa v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení odvíja postavenie SZČO.

Žalobcovi oprávnenie na vykonávanie činnosti ako také ani v dôsledku zmeny formy výkonu

advokácie nezaniklo. Je len osobitným zákonom limitovaný v tom, že túto činnosť nemôže

súčasne vykonávať samostatne, keď si sám zvolil, že advokátske služby bude poskytovať

prostredníctvom s.r.o.. Žalobcovi po celý čas status advokáta zostáva, je zapísaný v zozname

advokátov, ktorý SAK vedie, svoje profesijné označenie je povinný podľa zákona o advokácii

používať aj v prípade, že právne služby poskytuje prostredníctvom združenia, verejnej

obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným

a až k nemu, následne, pripája meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti.

Rovnako ako žalobcovi napriek zmene formy výkonu advokácie zostal zachovaný

status advokáta podľa zákona o advokácii, zostal mu zachovaný aj status SZČO pre účely

zákona o sociálnom poistení. Tak ako mu povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie zo zákona vzniklo od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho

po kalendárnom roku, za ktorý jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej

činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa

§ 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, toto poistenie mu zanikne zo zákona 30. júna

kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý tento jeho príjem nebude

prevyšovať uvedený násobok vymeriavacieho základu. V danej právnej veci bol pre určenie

vymeriavacieho základu žalobcu ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO

rozhodujúcim obdobím rok 2004, za ktorý žalobca vykázal v daňovom priznaní k dani

z príjmov fyzickej osoby príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti a preto mu v zmysle

ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské a dôchodkové

poistenie od 1. júla 2005 trvalo naďalej.

Odvolací súd na námietku žalobcu týkajúcu sa záväznosti potvrdenia vydaného SAK

o skutočnosti, či advokát je SZČO aj na účely zákona o sociálnom poistení neprihliadol

a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho

poistenia v sporných prípadoch zákon výslovne zveruje do vecnej pôsobnosti pobočky

Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené, potvrdenie SAK ako samosprávnej stavovskej

organizácie, ktoré je oprávnená vydávať najskôr od 1. septembra 2009, nemá vplyv na zánik

oprávnenia žalobcu vykonávať advokáciu samostatne a tým ani na zánik povinného

nemocenského a dôchodkového poistenia.

6

Odvolací súd argumentovanie žalobcu odkazom na ojedinelé rozhodnutie najvyššieho

súdu z 30.marca 2010, nepovažoval za náležité. Už súd prvého stupňa

vo svojom rozhodnutí dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. -8 zo dňa 7. septembra 2010, kde v obdobnej právnej veci už bola riešená

otázka základných práv advokáta v súvislosti s aplikáciou práva sociálneho zabezpečenia na

zánik a trvanie účasti SZČO na povinnom poistení.

Odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na to, že spoločnosť P.-ADVOKÁT, s.r.o.

vznikla až dňom zápisu do obchodného registra ( a ,

Zb.), teda dňa 27. júla 2005, žalobca pred uvedeným dňom ani nemohol vykonávať advokáciu

v jej mene.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie odporkyne považoval

za zákonné a preto rozsudok krajského súdu podľa a ako vecne správny

potvrdil.

K žiadosti žalobcu o pripustenie možnosti dovolania podľa ,

odvolací súd poznamenáva, že opravný prostriedok je v konaní podľa piatej časti

prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky opravný prostriedok, teda ani dovolanie, nie je podľa tretej vety

uvedeného ustanovenia prípustný.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení

s a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobca v konaní nebol

úspešný a žalovaná nárok na náhradu trov konania nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24.apríla 2013

JUDr. Viera Nevedelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ing. Dagmar Lojová