Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/96/2013

N a j v y š š í s ú d

S l o v e n s k e j r e p u b l i k y 5 C d o 9 6 / 2 0 1 3

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., so

sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky,

so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava II žalobu, ktorou sa

voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov (ďalej len „"). V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu

jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava II, preto jeho sudcovia

nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Bratislave

rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa ( ).

2

Okresný súd Bratislava II považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho

sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne predložil na rozhodnutie Krajskému

súdu v Bratislave ( ).

Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. októbra 2012 sp.zn. rozhodol,

že sudcovia Okresného súdu Bratislava II (okrem sudkyne M. M.) nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania tejto veci, a že sudkyňa M. M. je vylúčená z jej prejednávania a

rozhodovania. Návrhu žalobkyne na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod. sp.zn. inému súdu nevyhovel.

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 4. októbra 2012 č.k. -15 vyzval

žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa položky

č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník"), ktorý tvorí prílohu zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon

č. ").

Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo 4. októbra 2012 č.k. -15

napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku

zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toto istého stupňa ( ).

Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by ju

povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené

od súdneho poplatku podľa

Krajský súd v Bratislave uznesením z 23. novembra 2012 sp.zn.

odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého

stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti

sudcom Okresného súdu Bratislava II; za správny označil tiež následný postup súdu prvého

stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Dodal, že sa stotožnil s názorom

Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011 sp.zn.

, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho

poplatku podľa sa nevzťahuje aj na súdny poplatok

za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka. Od povinnosti zaplatiť tento

poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa Vecné oslobodenie

účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa

sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh ( ), za odvolanie,

dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona

č. ).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, lebo v danom prípade:

1. súdy rozhodovali napriek tomu. že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa

zákona potrebný ( ). Túto procesnú vadu vyvodzovala žalobkyňa

z toho, že nepodala námietku zaujatosti (žiadna obsahová súčasť žaloby nebola týmto

procesným úkonom a ani nemala náležitosti námietky zaujatosti stanovené v § 15a

ods. 3 ); žiadala však vec prikázať inému súdu toho istého stupňa, lebo všetci

sudcovia Okresného súdu Bratislava II sú vylúčení z jej prejednávania a rozhodovania

( ). Neexistujúcu či „neplatnú námietku zaujatosti" nebolo možné

spoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôže existovať ani jej poplatková

povinnosť,

2. rozhodoval vylúčený sudca ( ). K názoru, že došlo k tejto procesnej

vade, dospela žalobkyňa na základe toho, že súdny poplatok jej vyrubila sudkyňa

Okresného súdu Bratislava II, nezákonným postupom ktorého jej bola spôsobená

majetková a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha v zmysle

Z.z.

3. vecné oslobodenie tohto konania ( ) sa vzťahuje aj

na námietku zaujatosti (v súvislosti s tým žalobkyňa poukázala na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2011 sp.zn. ).

Skutočnosť, že v danej veci nebola podaná námietka zaujatosti, potvrdzuje aj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2012 sp.zn. ,

ktoré bolo vydané v inej veci.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska.

Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla žalobkyňa dovolaním, nemá znaky žiadneho

z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému § 239

ods. 2 písm. a/ až c/ Dovolanie žalobkyne preto podľa ustanovení a

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len ak

v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, íl účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nieje predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237

, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď

napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba

zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej

vade skutočne došlo.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až d/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Žalobkyňa tvrdí, že v danom prípade súdy konali napriek tomu, že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ).

V zmysle veta prvá konanie začína na návrh. Toto ustanovenie určuje

moment, ktorým vznikajú upravené procesné práva

a povinnosti súdu a účastníkov konania. Nedostatok návrhu na začatie takého konania, ktoré

podľa zákona môže začať len na návrh, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania;

ak súd zistí, že sa pred ním vedie konanie bez toho. aby bol podaný návrh na začatie konania,

hoci bol taký návrh potrebný, prebiehajúce konanie v ktoromkoľvek štádiu zastaví. Skutočnosť,

že občianske súdne konanie v niektorej veci prebehlo bez toho, aby bol podaný návrh, výlučne

ktorým mohlo toto konanie začať, zakladá procesnú vadu uvedenú v

O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide ale len vtedy, ak chýba návrh ako

procesný úkon účastníka, ktorým sa začína konanie (porovnaj tiež rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2005 sp.zn. a z 19. októbra 2006 sp.zn.

).

V občianskom súdnom sporovom konaní (o také ide aj v danom prípade) sa návrh

na začatie konania označuje ako žaloba. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu

o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle na Okresnom

súde Bratislava II dňa 27. septembra 2012. Neopodstatnená je preto jej námietka, že v tejto veci,

ktorá mohla začať len na návrh, nebol podaný návrh na začatie konania (žaloba).

Žalobkyňa na odôvodnenie prípustnosti jej dovolania uviedla, že: a/ bolo rozhodované

o námietke zaujatosti, ktorú ale nepodala, b/ súd prvého stupňa jej následne uznesením vyrubil

súdny poplatok za námietku zaujatosti, ktorý jej vyrubený nemal byť, c/ odvolací súd

prvostupňové uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti potvrdil.

Dovolateľka uviedla, že sa nestotožňuje s názorom, v zmysle ktorého „námietka

zaujatosti je návrhom na začatie 'samostatného' konania o vylúčenie sudcu". Obsah

odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ale v ničom neopodstatňuje

záver, že by odvolací súd zastával tento názor (t.j. že konanie o námietke zaujatosti je

samostatným konaním). Odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len stotožnil

s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa vecné oslobodenie

občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa

nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a

Sadzobníka súdnych poplatkov ().

Žalobkyňa napriek tomu, že na jednej strane v dovolaní „nesúhlasí so separáciou

konania o námietke zaujatosti", na druhej strane prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje

z ustanovenia , čo ale svedčí o tom, že túto „alternatívu" (t.j. že námietka

zaujatosti je akýmsi návrhom na začatie „samostatného" konania) si predsa len osvojuje.

Dovolací súd pripomína, že v danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ukladajúce žalobkyni

povinnosť zaplatiť súdny poplatok. To považuje dovolací súd za okolnosť, ktorá má zásadný

význam. Pokiaľ je s návrhom na začatie konania (žalobou), výlučne ktorý má na mysli

ustanovenie , spojený vznik dvojstranného procesno-právneho vzťahu

medzi žalobcom a žalovaným, podaním námietky zaujatosti takýto procesno-právny vzťah

(medzi žalobcom a žalovaným) nevzniká. O to viac nemožno o založení vzťahu takejto povahy

hovoriť v prípade osobitného finančno-právneho (poplatkového) vzťahu medzi poplatníkom

a štátom, v ktorom úlohou súdu nie je prerokovať určitú vec žalobcu a žalovaného, ale posúdiť,

či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex lége) spojený vznik povinnosti poplatníka

zaplatiť súdny poplatok; podanie „návrhu na začatie konania" v tomto finančno-právnom

(poplatkovom) vzťahuje pojmovo vylúčené.

V občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby ( veta prvé ) súd

spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie (o povinnosti

poplatníka zaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu, uložení

poriadkovej pokuty, trovách konania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale nerozhoduje

v nejakom samostatnom (súbežne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo osobitným

návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť jednotného

občianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania - žaloba. Aj

vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná)

alebo o povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní,

ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (žaloby). Len ak takéto občianske súdne

konanie ako celok prebehlo napriek tomu, že sa nepodal návrh na jeho začatie (žaloba), hoci bol

podľa zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle

Tvrdenie, že v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, nie je vôbec spôsobilé naplniť skutkovú podstatu ustanovenia § 237 ods. 1 písm. e/

, lebo sa ním bez akéhokoľvek opodstatnenia zamieňa stav, keď nebol podaný žiadny

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, s tým, že v žalobou riadne začatom

konaní bol vyrubený súdny poplatok, ktorý (podľa žalobkyňou zastavaného názoru) nemal byť

vyrubený.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že pokiaľ aj súd prvého stupňa

prípadne uznesením vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, hoci žalobkyňa túto

námietku nevzniesla (pozn.: dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), a odvolací súd

prvostupňové uznesenie potvrdil, nemohlo to mať za následok procesnú vadu uvedenú

v ustanovení

2. Žalobkyňa namieta, že pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa položky č. 17a

Sadzobníka, rozhodoval vylúčený sudca ( pís. g/ ).

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14

ods. 1 ). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde

nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní ( ).

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach ( ).

Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

vecí, nebránila v danom prípade dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne

a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14

ods. 1 predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý

svojmu zákonnému sudcovi ( ). Vzhľadom na to

možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne

a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade

so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka

konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania

a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného

a nezaujatého rozhodovania.

Z hľadiska je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy má

sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),

alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania určitý

osobný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) a napokon

k zástupcom účastníkov konania. V danom prípade žalobkyňa - z hľadiska obsahového (viď

) - namieta, že JUDr. M. P., PhD., sudkyňa Okresného súdu Bratislava II, ktorá

rozhodla o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 €, bola vylúčená z

prejednávania a rozhodovania tejto veci, lebo je sudkyňou Okresného súdu Bratislava II.

nesprávny úradný postup ktorého v inej veci zakladá podľa názoru žalobkyne zodpovednosť

žalovanej v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod

na vylúčenie sudcu ( ) nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať

a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď

napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp.zn.

). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci

konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo

na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej

právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že námietka žalobkyne o existencii

procesnej vady konania v zmysle nieje opodstatnená.

3. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v dovolaní neopodstatnene namietla existenciu vád

konania v zmysle a , čo pri už vyššie uvedenom konštatovaní

o neprípustnosti jej dovolania v zmysle a a až d/ a

znamená, že tento jej mimoriadny opravný prostriedok nie je podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesné prípustný, nepristúpil dovolací súd k posúdeniu správnosti právneho

posúdenia veci ( ), na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu; ani prípadná nesprávnosť právneho posúdenia nezakladá totiž prípustnosť

dovolania (viď R 54/2012). Z toho istého dôvodu dovolací súd neskúmal ani správnosť záverov

odvolacieho súdu v tých otázkach, v súvislosti s ktorými žalobkyňa poukázala na rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2011 sp.zn.

a z 21. novembra 2012 sp.zn. , resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 30. marca 2011 sp.zn. .

4. Z dôvodov uvedených vyššie Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalobkyne odmietol podľa v spojení s ako

procesné neprípustné.

Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd zohľadnil, že žalobkyňa

nebola v dovolacom konaní procesné úspešná a nevzniklo jej právo na náhradu trov

dovolacieho konania ( v spojení s a );

vzal tiež na zreteľ, že v dovolacom konaní procesne úspešná žalovaná nepodala návrh

na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení

s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2013

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

, v